Podla záchranárov zahynulo v Tanzánii
pri nehode vlaku najmenej 200 ludí
24.6.2002 - Najmenej 200 ludí
zahynulo a na 800 dalších sa zranilo pri dnešnom vykolajení
sa vlaku v strednej Tanzánii v oblasti mesta Dodoma, informoval
vedúci záchranných prác John Kitimba. Uviedol, že pocet obetí
sa ešte zvýši, nakolko niektorých mrtvych sa ešte stále
nepodarilo vytiahnut z trosiek vykolajenej súpravy.
Štátny rozhlas informoval, že vláda vyhlásila dvojdnový štátny
smútok.
K vážnej nehode vlaku, v ktorom mohlo podla hovorkyne tanzánijských
železníc Sukulu Sudiovej v okamihu nehody cestovat až 1000 ludí,
došlo vo vzdialenosti asi 400 km od Dar es-Salaamu. Vlak bol na
ceste z tanzánijskej metropoly do miest Kigoma a Mwanza.
Dnešné železnicné neštastie patrí podla poctu obetí k
najhorším vo svete za posledných 15 rokov. V tomto roku je to
už tretie vlakové neštastie s velmi vysokým poctom obetí, ku
ktorému došlo v Afrike - 20. februára zahynulo v Egypte pri požiari
vlaku smerujúceho z Káhiry do Asuánu 361 ludí a 66 bolo
zranených, 25. mája sa vykolajil vlak v Mozambiku. Neštastie
si vyžiadalo 192 mrtvych a 169 zranených.
Cestovanie vlakmi Intercity a Eurocity
bude drahšie
25.6.2002 - Od prvého júla zvýši
Železnicná spolocnost Bratislava ( ZSSK ) cenu obycajného
cestovného vo vlakoch kategórie Intercity a Eurocity v priemere
o sedem percent.
O desat korún vzrastie cena miesteniek, pricom ich základná
cena bude dvadsat korún a v dnoch so silnou frekvenciou 40 korún.
Cena doplatkov pre cestujúcich s tratovými predplatnými a
casovými žiackymi cestovnými lístkami, ako aj doplatok pre
cestujúcich s komercnými zlavami sa zvýši o desat korún.
Doplatky budú stát 50 korún a 80 korún. Úmerne so zvyšovaním
cestovného sa zvýši aj náhrada cestovného.
Rast cien zodpovedá podla hovorcu ZSSK Miloša Cikovského minulorocnej miere
inflácie, ktorá sa prejavila najmä v raste nákladov na prevádzku
vlakov vyššej kategórie - IC a EC .
Tie sú vynaté zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme a Železnicná
spolocnost ich prevádzkuje ako vlastný obchodný produkt bez
podpory štátu.
Železnice USA sú bez penazí
Chronicky stratový Amtrak žiada o pomoc
Washington, inak zastaví cinnost
26.6.2002 - Americká železnicná spolocnost
Amtrak, ktorá má v USA monopol na osobnú dopravu, je bez penazí
a hrozí jej dokonca, že dnes zastaví svoju cinnost.
Po 31-rocnej histórii štátneho dotovania Amtraku má stratová
firma na krku dlhy vo výške štyroch miliárd dolárov a situáciu
musí riešit federálna vláda spolu s Kongresom.
Americký minister dopravy Norman Mineta po štvorhodinovom krízovom
zasadaní, na ktorom sa v pondelok stretol so zástupcami
Amtraku, povedal: "Verím tomu, že budeme schopní predíst
zastaveniu cinnosti."
Odstavenie vlakov do depa by výrazne narušilo život takmer
60-tisícom Americanov, ktorí denne Amtrakom cestujú.
Napriek verbálnej podpore clena administratívy prezidenta USA
Georgea Busha firma zatial nedostala potrebné financie. Amtrak
požaduje 200 miliónov dolárov, aby mohol pokracovat v cinnosti
do zaciatku októbra. Vodca demokratickej väcšiny v Senáte Tom
Daschle nezávisle od rokovaní navrhol, že predloží návrh
novej legislatívy, ktorá Amtraku zabezpecí potrebné financie.
Mineta v pondelok dalej zdôraznil, že Amtrak musí úspornejšie
hospodárit a pokúsit sa zacat zarábat. Hoci bola spolocnost
založená ako zisková organizácia, do ciernych císiel sa
nikdy nedostala. V minulom roku vykázala stratu presahujúcu
miliardu dolárov. Bushova administratíva pôvodne uvažovala,
že Amtrak bude od tohto roku sebestacný.
Dalším riešením, ktoré Washington zvažuje, je zrušenie
monopolu na osobnú dopravu. V nákladnej doprave pritom v USA
operujú viaceré spolocnosti.
Rovnako viac firiem vlastní aj samotnú železnicnú siet,
pricom za jej používanie platí aj Amtrak.
Hlavným problémom amerických železníc však zostávajú velké
vzdialenosti v Spojených štátoch a relatívne nízke ceny
leteniek, ktoré predstavujú tvrdú konkurenciu pre osobnú železnicnú
dopravu.
Zrušia železnicný tender?
26.6.2002 - Tender Železnicnej
spolocnosti ( ZSSK ) na lahké motorové vlaky, pri objasnovaní
okolností ktorého prišiel o kreslo ministra dopravy Jozef
Macejko, by mal byt zrušený. V diskusnej relácii Sito Televízie
Markíza sa na tom zhodli podpredseda KDH Vladimír Palko a
poslanec za HZDS Ivan Gašparovic.
Podpredsednícka SDKÚ Zuzana Martináková konštatovala, že
zrušenie tendra je v kompetencii ZSSK a Úradu pre verejné obstarávanie, a
nie v právomoci premiéra Mikuláša Dzurindu. Postup svojej
strany pri vyvodzovaní dôsledkov z kauzy považuje Martináková
za správny.
Podla Palka je slabinou prístupu SDKÚ to, že hoci voci niektorým
osobám sa postupuje nekompromisne, iní ako pokladník strany
Gabriel Palacka sa z nej vynechávajú. Veta v liste poslanca
Petra Kresánka premiérovi, ktorá hovorí o rovnakom pozadí
pre stranu, sa totiž podla podpredsedu KDH priamo týka Palacku.
"Kresánek napísal list v dobrej viere, nie je to žiadny
intrigán," uviedol Palko, podla ktorého nie je dobré
hovorit obcanom o tom, že niekto pripravil sprisahanie voci
premiérovi bez oznacenia jeho aktérov. "Bolo by dobré
povedat, kto robí to sprisahanie, ked sú všetci z jednej
strany - ci je tam bratovražedný boj a co to znamená pre
partnerov," zdôraznil.
Kresánek ale podla Martinákovej na Prezídiu SDKÚ poprel, že
by jeho slová o pozadí pre stranu znamenali províziu. Rovnako
odmietol, že by s pokladníkom strany a exministrom dopravy
Palackom konzultoval výberové konanie železníc.
SDKÚ teraz podla Gašparovica hladá vinníka, aby mohol premiér
pokracovat vo svojej politickej kariére. Poslanec za HZDS sa zároven
spýtal, co by sa stalo, keby sa Kresánkov list nedostal do médií.
Existenciu dvoch exemplárov listu si vysvetluje tým, že Kresánek
jeden posielal "na vedomie druhej strane". Stiahnutím
exministra Macejka z kandidátnej listiny SDKÚ podla Gašparovica
navyše popiera princíp primárnych volieb a uberá clenom
strany právo na ovplyvnenie kandidátky.
Podla Palka pri riešení okolností tendra zlyhal tretí sektor,
menovite Transparency International, ktorá inak vystupuje ako
garant boja proti korupcii. "Tretí sektor si v tomto prípade
neplní svoju funkciu, co nan vrhá zlé svetlo," vyhlásil
podpredseda KDH.
Prezident Schuster vymenoval za
ministra dopravy vicepremiéra Ivana Mikloša
26.6.2002 - Na post ministra dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR vymenoval dnes popoludní prezident
Rudolf Schuster vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša. Ako nástupca
odvolaného Jozefa Macejku sa vicepremiér stáva tretím šéfom
tohto rezortu v kabinete Mikuláša Dzurindu.
Ivana Mikloša navrhlo na tento post v pondelok prezídium SDKÚ.
Viaceré koalicné strany však následne vyslovili nesúhlas s
postupom premiéra a lídra SDKÚ Mikuláša Dzurindu, ktorý
svojich koalicných partnerov o rozhodnutí SDKÚ informoval iba
telefonicky. Podla KDH by o takej závažnej veci mala rokovat
Koalicná rada. Líder SDL Pavel Koncoš si myslí, že k agende
rezortu má bližšie minister hospodárstva Lubomír Harach,
ktorý bol riadením tohto rezortu poverený od pondelka - teda
od odvolania exministra Macejka.
Macejko musel z vlády odíst kvôli podozreniu, že spolu so
skupinou ludí vo vedení ministerstva nenáležitým spôsobom
zasahovali do priebehu tendra na nákup 35 lahkých motorových
jednotiek pre Železnicnú spolocnost, a.s. Ludia okolo
exministra mali údajne lobovat v prospech konzorcia spolocností
ŽOS Zvolen a francúzskeho Alstomu,
ktoré protestovalo proti vítaznému konzorciu ŽOS Vrútky
a švajciarskeho Stadleru AG, Busnang.
Dnes už bývalý minister Macejko je v poradí deviatym clenom
Dzurindovho kabinetu, ktorý musel z vlády odíst predcasne. Zároven
je po bývalých ministroch Ludovítovi Cernákovi, Gabrielovi
Palackovi, Tiborovi Šagátovi a Ladislavovi Pittnerovi piatym
straníckym kolegom predsedu vlády, ktorý nezotrval v kabinete
do konca jeho funkcného obdobia. Macejko bol na poste ministra
dopravy v Dzurindovej vláde už druhým nominantom, v auguste
1999 vystriedal v kresle Gabriela Palacku.
Rozhodnutie súdu zastavit stavbu železnice
ohrozuje OH 2006
26.6.2002 - Koordinacná komisia
Medzinárodného olympijského výboru (MOV) zahájila v stredu
inšpekciu, ktorá má preskúmat pripravenost Organizacného výboru
OH 2004 v Aténach (ATHOC). Najväcším problémom je
rozhodnutie gréckeho súdu, ktorý vyhovel žalobe mesta Atén
proti výstavbe železnicnej trate, ktorá spojuje mesto s
letiskom Eleftherios Venizelos. Ak zostane zákaz v platnosti
nebudú mat Atény pocas olympiády vlakové spojenie s letiskom.
Atény sa proti výstavbe postavili preto, že železnica rozdelí
mesto na dve casti a štát nenaplánoval v stavbe dostatok
priechodov pre automobily. MOV však považuje výstavbu železnice
za absolútne dôležitú.
Šéf ZSSK A. Egyed podozrivý z
trestnej cinnosti vo veci kúpy pohladávky od J&T
27.6.2002 - Generálny riaditel Železnicnej
spolocnosti ( ZSSK ), a. s., Bratislava a bývalý riaditel pôvodných
Železníc SR Andrej Egyed celí podozreniu zo spáchania
ekonomického trestného cinu v súvislosti s odkúpením údajne
nelukratívnej pohladávky pôvodnými ŽSR od J&T Securities (Slovakia), a. s.,
o.c.p.
Týmto krokom mal spôsobit železniciam škodu vo výške 75
miliónov Sk, ktorá mala byt de facto uhradená z úveru so štátnou
zárukou. Podnet v súvislosti s uvedeným podozrením podal v máji
2002 na Generálnu prokuratúru ako i na orgány Prezídia
Policajného zboru, odbor kontroly Ministerstva dopravy, pôšt a
telekomunikácií ( MDPT ) SR, na základe výsledkov kontroly vykonanej
na pôde železníc koncom minulého roku.
Z predmetnej kontroly vyplynulo, že železnice koncom roku 2000
odkúpili od J&T pohladávku voci Tory - leasing, s. r. o.,
Košice v objeme 89,022 milióna Sk za cenu 75 miliónov Sk. Už
o necelý týžden sa táto lízingová spolocnost dostala do
konkurzu. ŽSR následne
požiadali Tory o uhradenie takto získanej pohladávky, avšak
jej správca konkurznej podstaty upozornil železnice, že nimi
navrhovaný vzájomný zápocet by bol v case konkurzu protizákonný.
Okrem toho v úctovníctve registruje len hodnotu postúpenej
istiny 51,104 milióna Sk.
Podla Odboru kontroly MDPT tak
vznikla železniciam škoda vo výške 75 miliónov Sk. Tá bola
navyše uhradená z úveru so štátnou zárukou od VÚB, ktorým
ŽSR
splatili pôžicku od Poštovej banky, slúžiacu práve na odkúpenie
predmetnej pohladávky. Podla ministerstva tak bola cast úveru
použitá neoprávnene. A. Egyed však tvrdí, že splatenie úveru
od PB bolo súcastou prílohy žiadosti o štátnu záruku na úver
VÚB.
A. Egyed odôvodnuje prevzatie pohladávky firmy Tory záujmom
vyrovnat vzájomné podlžnosti, ktoré vyplývali z toho, že
Tory financovala lízing 26 kusov železnicných vagónov do IC súprav. Na tento úcel jej podla A.
Egyeda poskytla Poštová banka úver, pri ktorom železnice
vystupovali ako rucitel. Kedže Tory meškala so splácaním úveru
a ani po výzve zo strany PB nedošlo k náprave, postúpila
banka pohladávku spolu s nástrojmi jej rucenia na J&T
Securities. Tá vzhladom na malú pravdepodobnost jej uspokojenia
zo strany Tory vyzvala ŽSR na
dohodu o postúpení pohladávky, ktorú si mali ŽSR s Tory následne zapocítat. Pohladávka
ŽSR je
podla A. Egyeda prihlásená do konkurzu, pricom existuje
predpoklad jej uspokojenia. Medzicasom stihol správca podstaty
predat železnicné vozne v pôvodnej cene 732,2 milióna Sk
spolocnosti Realitný dom, s. r. o., Perín Chym za 10 miliónov
Sk. Táto suma predstavovala ich zostatkovú hodnotu, nakolko železnice
mali už uhradených cca 722 miliónov Sk formou lízingových
splátok. Na vozne bolo na žiadost ŽSR vydané predbežné opatrenie Okresného
súdu v Košiciach, ktorým zakázal Realitnému domu akýmkolvek
spôsobom s nimi nakladat. ŽSR sa s
ich majitelom nakoniec dohodli a vozne boli za cenu mierne prevyšujúcu
zostatkovú hodnotu predané železniciam.
Ministerská kontrola, ktorej cielom bolo overit používanie úverov
so štátnou zárukou, zistila mimoúcelové použitie casti týchto
prostriedkov vo všetkých kontrolovaných prípadoch. Uviedol to
generálny riaditel Sekcie rozpoctu a vnútornej ekonomiky MDPT František Perutka.
Iba 2 % polskej železnicnej siete
zodpovedajú technickým normám EÚ
28.6.2002 - Iba 2 % polskej železnicnej
siete zodpovedajú technickým norám EÚ pre medzinárodnú
dopravu. Zvyšovanie rýchlosti na nich je spojené s rastom
ohrozenia cestujúcich a bezpecnej prepravy nákladov. Informoval
o tom centrálny štatistický úrad krajiny.
Takmer 40 % kolají a 38 % výhybiek polských železníc PKP
treba rekonštruovat. Ak by mala krajina do roku 2020 dosiahnut
európsky štandard pre túto oblast dopravy, rocne by musela
rekonštruovat 1000 kilometrov tratí. Ale tento rok na modernizáciu
železnicnej siete, ktorá je dlhá 19 800 kilometrov, môže
vynaložit len 800 miliónov zlotých. Za ne obnoví 150
kilometrov tratí.
Pre medzinárodnú železnicnú dopravu sú dôležité dve
spojnice, ktoré prechádzajú cez krajinu z východu na západ:
Berlín-Varšava-Minsk-Moskva a Dráždany-Wroclaw-Krakov-Kyjev.
Tým venuje hlavnú pozornost aj ministerstvo dopravy.
Napriek nízkej technickej úrovni polských železníc k velkým
poruchám alebo neštastiam na tratiach nedochádza. Je to aj tým,
že strojvodcovia dodržujú obmedzenie rýchlosti na viac ako
7000 úsekoch tratí.
PKP, ktoré sa pripravujú na privatizáciu, hospodárili vlani
so stratou 1,499 miliardy zlotých, co bolo o 35 % menej ako v
roku 2000.
Vlak sa vykolajil bez cudzieho
zavinenia, cestujúci utrpeli šok
28.6.2002 - Podla polície dnešné
vykolajenie zrýchleného osobného motorového vlaku zo Zvolena
do Košíc pri obci Jesenské v okrese Rimavská Sobota
nezavinila iná osoba.
Vo vlaku cestovalo asi 30 cestujúcich, ktorí sa nezranili, ale
utrpeli šok. Pri havárii zahynul 38-rocný rušnovodic Dušan
B. z Krupiny. Záchranári ho vyslobodili z havarovaného rušna,
ktorý po vykolajení narazil do semaforu a prevrátil sa. Premávka
na trati je zastavená.
Vlak císlo 1823 s odchodom zo Zvolena o 5.33 hod. vedený rušnom 754 017-2 sa vykolajil
asi pol kilometra pred železnicnou stanicou v Jesenskom, kde mal
stát. Zo súpravy piatich vagónov sa vykolajili okrem rušna
dalšie štyri. Havária vlaku poškodila i železnicný zvršok.
Na miesto havárie železniciari vypravili zo Zvolena a Košíc
vyslobodzovacie vlaky.
Čo v tendri rozhodlo, je bez garancií
Pri výbere dodávateľa motorových
vlakov dala Železničná spoločnosť na odhadované prevádzkové
náklady.
25.06.2002, TREND / GABRIEL BEER
Už v polovici marca 2000 rozhodla vláda SR o prevzatí štátnej
záruky za úver 45 mil. EUR (zhruba dve miliardy korún) pre
a.s. Železničná spoločnosť, v rámci ktorého sa rátalo aj
s nákupom 35 motorových vlakov pre regionálnu dopravu. O rok
neskôr vyhlásila železnica verejnú obchodnú súťaž.
Začiatkom decembra 2001 železnice súťaž zmenili na rokovacie
konania. Z troch uchádzačov bol okamžite vyradený Siemens pre
veľmi vysokú cenu. Pokračovalo sa s konzorciom ŽOS Vrútky
a Stadler Bussnang AG – DMU GTW Slovensko. Oproti nim stojí s
ponukou francúzska spoločnosť Alstom .
Výberová komisia sa uzniesla, že víťazom budú Vrútky so Švajčiarmi
s obstarávacou cenou 4,407 mld. Sk. Konkurent, ktorý v Česku
vyhral súťaž na sedem rýchlovlakov, ktoré dodá začiatkom
roku 2003, núkal slovenským železniciam o približne 822 mil.
Sk nižšiu cenu.
Podľa oficiálnej verzie železnice uprednostnili pri rozhodovaní
najmä nižšie očakávané náklady na prevádzku. Na 30 rokov
životnosti ich Stadler stanovil na 1,074 mld. Sk, konkurent až
na 2,7 mld. Sk. Alstom však žiadal prešetriť
parametre prevádzkových nákladov, ktoré rozhodli o ich
prehre. Francúzi poukazovali na to, že konkurenti si do údržby
nezahrnuli všetky položky.
Prevádzkové náklady sú však len odhadom bez garancie zo
strany výrobcu počas celej životnosti vlakov. Reálnosť týchto
parametrov by mala posúdiť Žilinská univerzita, ktorú už
navštívil generálny riaditeľ železníc Andrej Egyed. Verejná
súťaž tak dosiaľ nemá vyhláseného víťaza.
S presnosťou odhadov prevádzkových nákladov už majú železnice
skúsenosti aj so spolupráce s konzorciom ŽOS Vrútky
– Stadler. Odobrali od nich súpravy pre tatranskú elektrickú
železnicu. Pritom podpísali dokumenty, kde súpravy mali iné
parametre oproti tým, ktoré pôvodne v súťaži požadovali.
A tak na vlastné náklady museli upravovať napájania, vyrovnávať
niektoré oblúky a upravovať nástupiská pre nové súpravy.
Cestujúci náklady železníc nezaplatí
ZDROJ: Železničná spoločnosť,
26. 6. 2002, (tom) - Podľa výpočtov železníc hradil vlani
cestujúci v osobnej doprave iba 58 percent nákladov, ostatné
je stratou železníc. Všeobecne platí, že osobná doprava je
stratová, sčasti ju kryje štát a sčasti nákladná preprava.
„Náklady na jedného cestujúceho a na jeden kilometer boli
vlani 3,52 koruny. Z toho nám uhradí cestujúci iba 0,76
koruny, teda asi 22 percent,“ povedal Čikovský.
Pri vlakoch IC a EC tratia železnice
menej, pretože sú efektívnejšie. Ceny za ne sú vyššie, čo
platí aj o miestenkách, a premávajú na dlhších tratiach.
Podľa množstva kilometrov, ktoré vlaky ročne najazdia, je
podiel IC a EC vlakov na celkovej železničnej
doprave iba päť percent. Pomerne malé číslo je dané tým,
že v týchto kategóriách prevádzkujú železnice iba šesť
liniek. Bežných „osobákov“ a rýchlikov je 1900.
Ceny teraz a od júla |
||
IC Tatran a Kriváň | cena v Sk teraz | cena v Sk od júla |
trasa | II. trieda/I. trieda | II. trieda/I. trieda |
Bratislava - Žilina | 268/402 | 287/431 |
Bratislava - Lipt. Mikuláš | 350/525 | 375/563 |
Bratislava - Poprad | 400/600 | 428/642 |
Bratislava - Kysak* | 480/720 | 514/771 |
Bratislava - Košice | 480/720 | 514/771 |
IC Hron | ||
Bratislava - Zvolen | 268/402 | 287/431 |
Bratislava - B. Bystrica** | 298/447 | 319/479 |
Ceny sú bez zliav a miesteniek
*Posledná stanica, na ktorej je možné prestúpiť na vlaky do
Prešova
** premáva od 16. júna