Metro pôjde až do Trnavy
Sme19. 4. 2002 - Metro sa do 50 kilometrov rozšíri aj do regiónu, pôjde do Malaciek, Trnavy, Galanty a Dunajskej Stredy. Poslanci mesta to vcera schválili v novej koncepcii metra, ktorá definitívne zavrhla lahké pneumatikové metro a potvrdila spojenie metra a železnice. Rozšírenie do regiónov je jednou z podmienok, aby novú koncepciu prijala vláda a poskytla na nu garanciu.
Za rozšírenie rýchlodráhy do regiónu loboval predseda Bratislavského samosprávneho kraja Lubo Roman, ktorý verí, že obohratý evergeen opakovaného projektovania bez realizácie sa skoncil. Metro bude podla neho využité o dve tretiny viac a o tretinu lacnejšie, lebo nan prispejú aj iné mestá. „Donesie to nový spôsob života do regiónu. Uvažuje sa tiež o prepojení s rakúskymi železnicami, ktoré sú tomuto riešeniu naklonené. Okrem toho máme na tento projekte šancu získat financnú pomoc z predvstupových fondov Európskej únie.“ Podstatná cast výstavby by sa mala financovat z ruských deblokácií, dohoda zatial neexistuje, iba príslub. Zmenit by sa mal aj podiel v akciovej spolocnosti mesta Metro, ktorej náplnou je výstavba metra. Z 34 percent, ktoré vlastní štát, bude 20 percent v Bratislavskom samosprávnom kraji.
Štyristo miliónov, ktoré sa doteraz vložili do projektov lahkého metra, sa scasti vyhodilo von oknom, i ked predstavitelia mesta tvrdia, že cast projektov sa využije v novej koncepcii. Dalšie projektovanie by vraj nemalo presiahnut 50 miliónov korún. Koncepcia navrhuje iný typ metra, zmení typ kolajníc, spôsob razenia tunela v podzemnej casti. Pozemky, na ktorých doteraz platila stavebná uzávera, tiež prešli zmenami. Cez mnohé sa natiahli inžinierske siete a niektoré sa zastavali. Prispôsobenie projektov novým podmienkam bude stát peniaze, ktoré môžu posunút hranicu 50 miliónov. Ako povedal primátor Jozef Moravcík, s projektovaním sa nezacne, kým nebude zdroj financovania metra dohodnutý. Prvá etapa Janíkov dvor, Petržalka – hlavná stanica by sa mala zacat stavat v roku 2005.

Vedla železnicnej trate objavili jaskynu
Sme20.4.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ - Uvolnené kamene zo svahov a strmých zrázov nad železnicnou tratou medzi Plešivcom a Muránom sú permanentným nebezpecenstvom pre posádky vlakov a cestujúcich. Zabránit padaniu kamenov v exponovanom teréne by malo ocelové pletivo. Nad obcou Gemerská Hôrka ním spevnia takmer 3-tisíc metrov štvorcových nebezpecného svahu.
Pracovníci špecializovanej firmy Vertikal z Rožnavy, ktorá sa na prácach podiela, sú väcšinou jaskyniari. Je teda prirodzené, že ich pocas sanacných prác potešil nevšedný objav. Necelý meter od trate našli otvor, ktorý naznacoval, že sa za ním môže skrývat jaskyna.
„V krasovej oblasti sú takéto závaly prirodzené. Zrejme pod vplyvom rezonancie, ktorú vyvolávajú premávajúce vlaky, sa horná vrstva prepadla,“ vysvetluje speleológ Róbert Boroš.
Ked jaskyniari prekopali ústie, zistili, že skutocne nadabili na jaskynu. „Samozrejme, preskúmali sme ju. Nemohli sme tušit, aká je velká a ci neohrozuje trat.“ Jaskyna je zhruba dvanást metrov hlboká a na niektorých miestach dva a pol metra široká. Má peknú kvaplovú výzdobu. Aj ked zasahuje mierne pod kolajisko, nad nou je kompaktná trojmetrová vrstva vápenca, takže vlaky tadial môžu nadalej pokojne premávat.
Skúsený speleológ Róbert Boroš zaradil novoobjavenú jaskynu medzi kuriozity. „Samozrejme, za tých tridsat rokov sme už objavili množstvo nových jaskýn, lebo kras je ako ementál. Sem sme však prišli pracovat vo výške. A nakoniec sme sa predsa len dostali pod zem.“

Rumunské dopravné projekty pritahujú investorov a dodávatelov
TASR22.4.2002 - Rumunsko zacína realizovat dopravné projekty, ktoré z neho urobia dôležitú križovatku medzi západnou Európou a krajinami okolo Cierneho mora.
Podla rozvojovej stratégie pre rumunské železnice do roku 2010 sa na prvom mieste bude rekonštruovat dopravný koridor císlo 4 od madarských hraníc do prístavu Konstanca. Trat, dlhá takmer 900 kilometrov, bude upravená na rýchlosti vlakov od 160 do 200 kilometrov za hodinu. Rumunské železnice objednali v Nemecku 120 dieselových lokomotív Desiro za 300 miliónov eúr - a prvé z nich dostanú už v tomto roku. Posledné stroje z dodávky sa budú dokoncovat v Rumunsku. Jestvuje aj predbežná dohoda o dodávke dalších 100 lokomotív ešte v tomto desatrocí.
Ciernomorský prístav Konstanca, ktorý je objemom prepravy na šiestom mieste v Európe, sa casom rozšíri o kontajnerové prekladisko za 180 miliónov USD a za 150 miliónov USD pribudnú dalšie prekládkové kapacity. Po dokoncení všetkých prác sa kontajnerová kapacita prístavu zvýši na milión jednotiek rocne.
Konstanca má ambície stat sa bránou k východným ciernomorským krajinám, najmä Turecku a Gruzínsku. Nemecký denník Handelsblatt uviedol, že význam prístavu by mala zvýšit aj flotila plavidiel na krátke trate do oboch spomínaných krajín. Súcasne po odstránení prekážok z plavebnej dráhy Dunaja na srbskom území bude objem prepravy do európskeho vnútrozemia rást z roka na rok. Bez úspechu nie je ani zámer spojit po vodnej ceste prístavy Severného a Baltského mora so západným pobrežím Cierneho mora.

Peniaze na rýchlovlaky nie sú isté
Pravda22.4.2002 - Zámer ŽS , a. s., kúpit technologicky progresívne vlakové súpravy, ktoré budú schopné na trase Bratislava - Košice rýchlostou konkurovat aj leteckej doprave, vcera podporil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko. Pripustil však, že otázka zdrojov financovania ich nákupu zostáva otvorená. Zároven vyjadril presvedcenie, že v krátkom case bude riešenie tohto problému do detailov známe.
Nákup 4 vlakových súprav typu Pendolino, využívajúcich princíp naklápania, od firmy Alstom Ferroviaria, S.p.A (Taliansko), bude ŽS koordinovat s Ceskými dráhami ( ČD ) , ktoré chcú kúpit 7 takýchto celkov za asi 4,4 miliardy ceských korún. Dohodu podpísali zástupcovia oboch dopravných spolocností v utorok v Prahe. Vlaky s naklápacími prvkami by vdaka rýchlejšiemu prejazdu zákrut (rýchlostou vyššou o 25 až 30 % oproti doterajšiemu maximu) boli schopné prejst vzdialenost medzi dvoma najväcšími slovenskými mestami asi za 3 hodiny 15 minút - so zastávkou v Žiline.
J. Macejko tiež konštatoval, že dnešná technická úroven železnicného vozidlového parku "vytvára len malé predpoklady na poskytovanie kvalitných služieb" a na zapojenie sa do medzinárodného dopravného trhu.

Ruské železnice do roku 2006 zásadne zmodernizujú svoj vozový park
TASR23.4.2002 - Program zásadnej modernizácie a obnovy vozového parku ruských železníc do roku 2006 zverejnilo dnes ruské ministerstvo železníc. V rámci programu, ktorý podla rezortného ministra Gennadija Fadejeva odobril aj prezident Vladimir Putin, ruské železnice v priebehu piatich rokov nakúpia 815 nových lokomotív a objednajú opravu 1702 elektrických lokomotív a 4323 dieselových rušnov.
Ak by sa program obnovy elektrických lokomotív, dieselových rušnov a vagónov v Rusku nezacal, velmi vážne problémy by sa objavili už o dva roky a v roku 2010 by bolo z dnešného parku ruských železníc v prevádzke už len 44 % elektrických lokomotív a iba 7 % rušnov s naftovými motormi.
Zlatými boli pre ruskú, respektíve ešte sovietsku železnicu 80. roky. V rokoch 1985-87 Moskva rocne zaradovala do prevádzky 550 nových elektrických lokomotív a 1270 dieselových jednotiek. Od roku 1988 sa rocne park obnovoval len o 15-39 kusov novej techniky. Vlani ruské železnice kúpili iba 17 nových lokomotív.

Zrážka vlakov v Kalifornii
Pravda24.4.2002 - PLACENTIA (AP, bd) - Najmenej traja ludia zahynuli a približne 265 bolo zranených pri zrážke nákladného a osobného vlaku na juhu Kalifornie. Jeden clovek zomrel na mieste neštastia, další dvaja pri prevoze do nemocnice. Približne 25 ludí s dalšími zraneniami museli hospitalizovat. Väcšina cestujúcich však bola v šoku, prípadne utrpeli žahšie zranenia, ktoré lekári ošetrili na mieste.
Tragédia v utorkovej rannej dopravnej špicke sa stala asi 56 kilometrov od Los Angeles, v Placentii. Podľa hovorkyne železníc sa prícina nehody vyšetruje. Nebolo pritom jasné, ako sa dlhý nákladný vlak naložený autami, ktorý vrazil do osobného vlaku na pravidelnej linke a vykoľajil ho, dostal na rovnakú kolaj. "Vlak akurát zastavil, ked do nás vrazil nákladný vlak," povedal jeden z pasažierov. "Bol som taký popletený, že som sa hodil na zem s hlavou pod sedadlom. Nic som nevidel, neviem, co sa stalo," dodal. Väcšina obetí utrpela vnútorné zranenia alebo zlomeniny.
Je to druhá vážna nehoda, ktorá sa stala v Spojených štátoch pocas jedného týždna. Minulý piatok pri vlakovom neštastí na Floride zahynuli štyria ludia.

Nové rýchlovlaky pre železnice
(Ilustračná snímka Alstom)
Hospodárske novinyBratislava (Erik Cziria) , [19. 4. 2002] - Železničná spoločnosť ( ŽS ), a. s., chce kúpiť technologicky progresívne vlakové súpravy, ktoré budú schopné na trase Bratislava – Košice rýchlosťou konkurovať aj leteckej doprave. Včera tento úmysel podporil aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko. Na konferencii, sponzorovanej dodávateľom týchto vlakových jednotiek – francúzskou spoločnosťou Alstom Ferroviaria, S.p.A – však pripustil, že zdroje financovania ich nákupu sú otvorené. Zároveň vyjadril presvedčenie, že v krátkom čase bude riešenie tohto problému do detailov známe.
Podľa Andreja Egyeda, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti ( ŽS ), a. s., o nákupe nového typu koľajových vozidiel pre osobnú dopravu uvažujú železnice už desať rokov. Najvhodnejšími sa ukazujú rýchlostné vlakové naklápacie sústavy. „Veľká časť železničných tratí v SR vedie cez hornatú krajinu. Príklady Slovinska, severného Talianska či hornatej časti Švajčiarska, kde naklápacie súpravy už jazdia, nám ukazujú cestu, ako podstatne zvýšiť rýchlosť na existujúcich tratiach pri relatívne nízkych investíciách,“ vysvetlil A. Egyed.
Súčasne informoval, že v utorok podpísali zástupcovia ŽS a Českých dráh ( ČD ) dohodu o spolupráci pri prevádzke a používaní nových vlakových súprav s naklápacími skriňami. ČD chcú kúpiť 7 takýchto súprav Pendolíno za 4,4 mld. Kč.
Spoločný je postup pri obstarávaní vlakových súprav, vďaka ktorej sa dosiahne nielen vysoká úspora obstarávacích nákladov, ale lacnejšia bude aj následná prevádzka a údržba týchto súprav.
Výhodou nových vlakov je ich rýchlosť. Aj ŽS majú záujem o Pendolino, ktoré dosahuje rýchlosť do 230 km/hod. Po troch rokoch a pri minimálnych investíciách do infraštruktúry by boli schopné vďaka rýchlejšiemu prejazdu zákrut (rýchlosťou vyššou o 25 až 30 % oproti doterajšiemu maximu) prejsť vzdialenosť medzi dvomia najväčšími mestami SR asi za 3 hodiny 15 minút – s jednou zastávkou v Žiline. ŽS by mala za štyri súpravy s naklápacími vozňami zaplatiť 3,5 mld. Sk. Náklady na kilometer novobudovanej vysokorýchlostnej trate dosahujú 7,5 až 15 mil. eur, pričom náklady na modernizáciu existujúcich tratí pre rýchlosti 200 až 220 km/hod. na dobre udržiavaných tratiach predstavujú sumu okolo 1,5 mil. eur na kilometer. K úvahám o nákupe viedli ŽS dobré skúsenosti iných železníc, napríklad z Nemecka (91 súprav v prevádzke), Veľkej Británie (53), zo Švajčiarska (44), z Talianska (40) a Portugalska, zo Španielska a z Fínska (po 10).

Líder Alstom
Alstom je vedúci dodavateľ riešení pre železničný priemysel na celom svete. Ponúka kompletnú škálu produktov a služieb integrovaných prepravných systémov, signalizačnú techniku a traťové kontrolné systémy. Ročné tržby spoločnosti dosahujú 22 mld. eur, pričom zamestnáva 120 tisíc pracovníkov vo viac ako 70 krajinách. V polovici roku 2000 získal Alstom majoritný podiel v talianskej spoločnosti Fiat Ferroviaria, ktorá vyvinula systém náklopných vlakov Pendolino. (Opravil: Addams)


Strana vytvorená: 29-IV-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače "