Asi osem ľudí zomrelo pri zrážke
vlaku a austobusu na Srílanke
Kolombo 16. augusta - Asi osem ľudí
zomrelo a päť bolo zranených pri zrážke vlaku s autobusom na
železničnom prejazde na predmestí srílanskej metropoly
Kolombo, informovali policajné zdroje.
Vodič autobusu z neznámych príčin ignoroval výstražné
svetlené signály a pokúsil sa cez železničné priecestie
prešmyknúť skôr, ako mala doraziť vlaková súprava.
Namiesto toho asi 20 kilometrov severne od Kolomba narazil do
vlaku.
Zranenia troch osôb sú vážneho charakteru.
Berlínsky múr už nerozdeľuje, v
hlavách Nemcov však zostáva
PRE
SME - VLADIMÍR MÜLLER, Bonn - V Nemecku si dnes pripomínajú
40. výročie postavenia múru v Berlíne. Prvý raz v dejinách
nariadil minister vnútra vyvesiť na znak smútku vlajky na
štátnych budovách na pol žrde. Kresťanskí demokrati si na
osobitnej akcii v Berlíne už včera pripomenuli udalosť,
ktorá 13. augusta 1961 znamenala pre väčšinu Nemcov ozajstný
šok.
O jednej v noci vtedy začali východoberlínski robotníci pod
dohľadom jednotiek Národnej ľudovej armády NDR stavať múr,
ktorý potom na 28 rokov hermeticky oddelil východnú od
západnej časti Berlína. Vyše 160 kilometrov dlhý
„protifašistický val“, ako ho nazývali komunisti, sa stal
krutým symbolom obmedzovania základných ľudských práv.
Dnes z múru už veľa nestojí. Múr v hlavách Nemcov však
zostáva.
Logický dôsledok vývoja
„Nikto nemá v úmysle postaviť múr,“ klamal 15. júna 1961
na medzinárodnej tlačovej konferencii vtedajší šéf NDR
Walter Ulbricht. A hoci západonemecká tlač podobnú akciu
nevylučovala, považovali mnohí vojenskí a diplomatickí
experti vytvorenie nepriepustnej hranice, ktorá by pretínala
ulice a tunely, lesy a kanály, podzemnú dráhu a železničné
trate, za „technicky i politicky“ nerealizovateľné. O to
väčšiu radosť prejavil Erich Honecker, ktorý bol poverený
prípravami na stavbu. „Našich odporcov sme úplne
zaskočili,“ bilancoval neskôr predposledný generálny
tajomník štátostrany SED.
V skutočnosti však západné mocnosti toto opatrenie veľmi
neprekvapilo. Renomovaní historici dnes zdôrazňujú, že pre
Američanov i Britov to bol iba „logický dôsledok vývoja“.
Priemerne tisíc občanov denne opúšťalo začiatkom roku 1961
„prvý socialistický štát na nemeckej pôde“ a vzhľadom
na celkový počet 2,6 milióna utečencov od vzniku NDR v roku
1949 hrozil „štátu robotníkov a roľníkov“ neodvratný
kolaps.
Menšie zlo
Západní spojenci po 13. auguste 1961 veľmi rýchlo pochopili,
že nová „hanebná hranica“ vlastne vôbec neporušuje ich
právomoci. V určitom zmysle sa im uľavilo. Sovietsky zväz
chcel z Berlína urobiť „demilitarizované slobodné mesto“.
Bez západných jednotiek, zato pod socialistickou kontrolou.
Washington sa obával, že tento tlak by mohol dokonca vyústiť
do ozbrojeného konfliktu. „Stavbou múru sa určitým
spôsobom zmiernilo neustále napätie,“ povedal George
McBundy, bezpečnostný poradca amerického prezidenta Johna F.
Kennedyho. „Múr zastavil únik obyvateľstva NDR a tým
ukončil krízu, vyvolanú samotným východným Nemeckom.“
Willy Brandt, ktorý bol vtedy starostom „frontového mesta“,
o nečinnosti Američanov a Britov vo svojich pamätiach
napísal: „Čo pre nás v Berlíne znamenalo krutý zárez,
považovali iní za menšie zlo. Veď západoeurópske mocnosti
ani Američania neprevzali záväzky na zabezpečenie slobody
pohybu. Necítili ani spoluzodpovednosť za osud tisícok od seba
odtrhnutých rodín.“
Takmer tisíc obetí
Skutočnými obeťami múru sa stali obyvatelia NDR. Nikde inde
na svete neboli ľudia takí „zamurovaní“. 230 východných
Nemcov zastrelili pred múrom, ďalších vyše 700 vo veku od
jedného do 86 rokov zahynulo pri pokusoch o „nedovolené
prekročenie hranice“. Posledného utečenca vylovili z Odry
30. októbra 1989, kde sa utopil na úteku do Poľska.
O niekoľko dní neskôr oznámili otvorenie obludného múra. V
noci z 9. na 10. novembra sa hraničný režim NDR zrútil pod
pokojným náporom nespočetných východných Nemcov a ich
Trabantov.
Múr v myslení
Dnes z Berlínskeho múru už veľa nezostalo. Jeho
najznámejšou ruinou je 1,3 kilometra dlhý úsek pri Spréve vo
Friedrichshaine, kde tvorí podklad pre najväčšiu galériu na
svete pod holým nebom - East-Side-Gallery.
Neviditeľné stopy však táto betónová stavba zanechala v
myslení ľudí. Východní Nemci aj po takmer dvanástich rokoch
myslia a cítia ináč ako západní. V Berlíne sú samozrejme
tieto rozdiely zjavnejšie ako kdekoľvek inde v Nemecku.
Podľa sociológa Manfreda Güllnera sú mnohí bývalí občania
NDR presvedčení, že v NDR neexistoval taký silný
„sociálny chlad“ a že krajina, v ktorej vyrástli, bola
„ľudskejšia“. V myslení občanov nových spolkových
krajín prevláda presvedčenie, že boli „predsa len iní.“
Tento názor potvrdzujú aj výsledky nedávnej ankety: 75
percent opýtaných v nových spolkových krajinách uviedlo, že
východ a západ Nemecka sa od seba líši „pohľadom na
život“.
Jedným z dôvodov sú samozrejme väčšie hospodárske
problémy východných Nemcov. Psychoterapeut Hans-Joachim Maaz
však upozorňuje, že korene treba vidieť v minulosti:
„Socializácia vzniká v detstve a vplýva na celý život.“
Práve preto však možno vychádzať z toho, že tieto rozdiely
postupom času zmiznú.
Návrat postkomunistov
Najvypuklejšie sa rozdiely momentálne prejavujú v berlínskej
politike. Pri posledných voľbách odovzdalo 40 percent
východných Berlínčanov svoje hlasy postkomunistickej PDS, v
západných štvrtiach získali zasa 49 percent kresťanskí
demokrati. Po rozpade koalície CDU/SPD na jar tohto roka sa pri
najbližších voľbách do magistrátu o dva mesiace ráta s
vládou SPD/PDS.
Predsedníčka CDU Angela Merkelová síce SPD varovala pred
„koalíciou so stranou, ktorá postavila múr“. Jej slová
však zrejme vyznejú naprázdno. Mnohí Berlínčania sú dnes
presvedčení, že súčasťou procesu postupného zbližovania
východu so západom je aj kooperácia s niekdajšími
komunistami.
Sociológ Güllner zdôrazňuje: „Mladí obyvatelia hlavného
mesta sem prišli po zjednotení. Neorientujú sa už na
minulosť a ich rozhodnutia neovplyvňujú skúsenosti studenej
vojny.“
ČD denne prepravia v priemere 536
tisíc cestujúcich a 241 tisíc ton nákladu
Praha 14. augusta - Za prvých šesť
mesiacov tohto roka prepravil český národný železničný
prepravca České dráhy (ČD) 43,6 milióna ton surovín a
tovaru. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k
nárastu objemu prepravy o 0,7 %.
Denne bolo podľa hovorkyne Generálneho riaditeľstva ČD
Martiny Rouskovej naložených v priemere 241 100 ton nákladu.
Po sieti ČD previezli externí dopravcovia v prvom polroku 5,3
milióna ton tovaru a surovín. Ich podiel na nákladnej doprave,
realizovanej po sieti ČD, tvorí 10,9 %.
Počet prepravených cestujúcich vzrástol v prvom polroku 2001
medziročne o 4,5 %. Služby Českých dráh od januára do konca
júna využilo 97 miliónov cestujúcich, denne v priemere 536
tisíc ľudí.
Dojímavé scény v paláci sĺz
13. augusta
Dňa 13. augusta 1961 dal Walter Ulbricht, šéf
Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED), a Nikita
Chruščov, vtedajší pán moskovského Kremľa, postaviť v
Berlíne symbol rozdelenia Nemecka. Západ ho označil za
"múr hanby", "symbol politického bankrotu
štátu", Východ za "antifašistickú ochrannú
hradbu", radoví Nemci ho nazývali jednoducho -
"múr". Podľa hamburského magazínu Der Spiegel
Ulbricht vraj v dôvernom kruhu vyhlásil, že vie, ako ho ľudia
za toto rozhodnutie budú nenávidieť, musí to však
"vziať na seba, pre socializmus".
A tak sa 13. augusta v operácii Ruža (tak ju označilo
ministerstvo pre štátnu bezpečnosť, Stasi) stalo
skutočnosťou to, o čom sa špekulovalo už od začiatku roka a
o čom v podstate bolo už týždne rozhodnuté. Ulbricht síce
na známej tlačovej konferencii 15. júna 1961 na otázku
západonemeckej novinárky Annamarie Doherrovej z denníka
Frankfurter Rundschau povedal: "Nikto nemá v úmysle
stavať múr," tváriac sa, akoby mu také niečo podsúvali
z Bonnu. Zrejme však nehovoril pravdu.
Tlačil na Moskvu on alebo Chruščov stavbu múru nariadil?
Kladie si otázky týždenník a spolu s ním iste aj milióny
čitateľov. Vynárajú sa aj ďalšie - koľko toho vedeli o
plánovanej výstavbe spojenci. A nemohli (resp. nechceli) tomu
zabrániť? Betónový múr a kovový mriežkovaný plot v
celkovej dĺžke 165,7 kilometra, vybavený pozorovateľňami,
priestormi, v ktorých pobehovali strážne psy, s konečnou
platnosťou rozdelil Berlínčanov a vlastne všetkých Nemcov.
Násilne roztrhol súrodenecké, manželské, milenecké či
priateľské zväzky. V špeciálne zriadenej "kontrolnej
hale" pri železničnej stanici Berlín-Ostbahnhof
Friedrichstrasse, na ktorú mohli západní Nemci pricestovať aj
z nej odísť, sa dennodenne odohrávali dojímavé scény a
ozýval sa plač. Berlínčania priliehavo pomenovali budovu
"palácom sĺz".
Na Západe sa múr stal strašidelnou svetovou senzáciou,
raritou, ktorá priťahovala turistov ako magnet. Rovnako ako si
išli pozrieť Charlottenburg, zvedavosť ich hnala aj k tomuto
prečudesnému "dielu". Fotografie, ktoré západniari
urobili pri múre, navždy zdiskreditovali SED. Spomeňme len
záber na Petra Fechtera, ktorý vykrvácal v pásme smrti po
tom, čo strážca múru strieľal na utekajúcich, alebo
fotografiu ženy skáčucej do požiarnickej plachty - na slobodu
- z bytu na ulici Bernauer Strasse. Dom stál totiž vo
východnej časti mesta, ale chodník patril už do Západného
Berlína.
Slzami zaliati Berlínčania na východnej i západnej strane si
mávali vreckovkami, kým stavební robotníci ťahali
zlorečené "opevnenie" čoraz vyššie... Utekanie z
Rusmi obsadenej časti Berlína sa začalo hneď po kapitulácii
Nemecka v druhej svetovej vojne. Do augusta 1961 ušlo na Západ
2,7 milióna východných Nemcov, čo denne predstavovalo počet
obyvateľov stredne veľkej dediny.
Hlavu ženy našli po zrážke
oddelenú od tela
Bratislava 16. augusta - V tomto roku
už k päťdesiatej piatej tragédii na železnici došlo v
stredu v noci pred železničnou stanicou v Krompachoch. Pred
návestidlom pri vchode do stanice rýchlik zrazil a usmrtil
35-ročnú miestnu ženu, ktorá sedela na koľajnici s hlavou
sklonenou na kolenách. Žena zraneniam na mieste podľahla. Po
zrážke mala hlavu oddelenú od tela.
Hovorca Železničnej polície (ŽP) Jozef Búranský dnes pre
TASR uviedol, že rušňovodič rýchlika idúceho z Bratislavy
do Košíc krátko po 21.00 h. spozoroval ženu sediacu na
koľajnici asi zo stometrovej vzdialenosti, keď vyšiel z
oblúka. Okamžite použil výstražné zvukové znamenie, na
ktoré však nereagovala. Vzápätí použil rýchlobrzdu, no
zrážke už pre krátku vzdialenosť nemohol zabrániť. Žena
zomrela na následky polytraumatizmu a mnohých poranení.
Dopravu obnovili až po polnoci. Prípad ďalej vyšetruje
oddelenie ŽP v Spišskej Novej Vsi.
Menej ako tretina majiteľov dlhopisov
sa dočká (II.)
Aj za vlády premiéra Mikuláša
Dzurindu sa priživovalo na dlhopisoch i na výnosoch z
privatizácie
Pondelok 13. August 2001
V piatok sme sa v prvej časti
článku zaoberali obdobím, v ktorom si urobili zlatú baňu z
dlhopisov niektoré privilegované skupiny a jednotlivci za
vlády V. Mečiara, na úkor tretiny prvonadobúdateľov, ktorá
dlhopisy zväčša nevýhodne speňažila. Vtedajšia opozícia
poukazovala najmä na to, že občania sa nemohli zúčastniť na
už vyhlásenej kupónovej privatizácii a získať akcie
zaujímavých podnikov.
Kupónka opäť nepochodila
Po voľbách najmä nový prezident FNM SR Ľudovít Kaník videl
ako lacnejšie riešenie splatiť aspoň 20 % dlhopisov akciami
podnikov. Aj podľa pôvodného zákona mal mať občan možnosť
použiť dlhopis na nadobudnutie majetkových účastí FNM
(akcií) na verejnom trhu cenných papierov. Teda na obdobu
kupónky, v ktorej takto získaval akcie podnikov. A treba
povedať, že ani keď sa opozícia po voľbách v roku 1998
stala vládnucou koalíciou a žiaden zákon jej nebránil hneď
poskytnúť akcie lukratívnych i menej lukratívnych podnikov, a
tým aj účasť na privatizácii občanom, neumožnila
nadobudnúť občanom ani toľko majetku akciových
spoločností, ako vymenil za zostatkové akcie niekoľkých
spoločností FNM za Mečiarovej vlády. Vtedy na verejnom trhu
FNM vymenil (v rokoch 1997 až 1998) za akcie 1 877 dlhopisov a
za ďalších vyše 57-tisíc dlhopisov získali akcie z majetku
FNM podivným priamym predajom nadobúdatelia, o ktorých
rozhodli splnomocnenci FNM. V tichosti a tajnosti ich vopred
pridelili konkrétnym osobám, ktoré ich tak získali ešte
lacnejšie ako pri priamych predajoch. Za Dzurindovej éry
vymenil FNM zopár akcií Slovnaftu za 7 (!) dlhopisov.
Vláde M. Dzurindu sa však napriek ambicióznemu
privatizačnému programu nepodarilo ani to, s čím v opozícii
ustavične opakovane prichádzala a čo si dala do programového
vyhlásenia: pokúsiť sa predčasne splatiť záväzok FNM voči
60-ročným a starším občanom. Netrúfala si na to
zabezpečiť ani 5 mld. Sk. A neposkytnúť občanom možnosť
získavať akcie strategických podnikov sa vláda nakoniec
rozhodla najmä pod tlakom zahraničných investorov, ktorým
veľmi nevoňali neznámi akcionári v sprivatizovaných
spoločnostiach.
Opäť výhoda pre privatizátorov
Napriek predvolebnej kritike však aj terajšie vedenie FNM dalo
od marca roku 2000 možnosť privatizátorom splácať namiesto
peniazmi svoje záväzky dlhopismi. Znížila sa tým suma
potrebná na vyplatenie dlhopisov občanom v hotovosti zhruba o
3,35 mld. Sk. V roku 2000 bolo na úhradu záväzku dlžníka FNM
alebo Slovenského pozemkového fondu umorených 236 395
dlhopisov, od 1. januára do 30. júna 2001 ďalších 23 715 na
započítanie pohľadávok (po 13 740 Sk) dlžníkov 325 844 mil.
Sk (vrátane tých, ktoré lacnejšie nakúpil štátny podnik
SPP, aby nimi splatil Naftu Gbely). Z veľkej väčšiny šlo o
splátky, ktoré mal fond dostať pôvodne v peniazoch v rokoch
2000 až 2002.
Aj keď sa už pri obchodovaní s dlhopismi neregistrovalo, či
ich nakupuje dlžník – privatizátor, dá sa predpokladať,
že väčšinu dlhopisov nakúpili sprostredkovatelia pre
privatizátorov ešte pred tým, za veľmi nízke ceny a s veľmi
dobrým ziskom. Mnohí až po tom, keď tieto dlhopisy prijal FNM
v plnej hodnote, vyplatili občanom podľa pôvodných zmlúv
sumy, ktoré sa pohybovali aj okolo 4 000 korún za kus.
Hoci pred voľbami v roku 1998 všetky politické strany
ubezpečovali, že dlhopisy vyplatia, ba ešte aj zvýšia
odškodnenie občanov za neuskutočnenú kupónku, vláda M.
Dzurindu nepovažovala problém ich výplaty za prioritu. Dokonca
vážne rokovala o eventualite dlhopisy – napriek tomu, že už
tretina občanov ich speňažila – zrušiť bez náhrady.
Hlavne však neodkladala na dlhopisy privatizačné príjmy,
ktoré míňala na iné účely. FNM napríklad skončil vlani s
prebytkom 2,449 mld. Sk, keď jeho príjmy z predaja akcií
dosiahli 25,777 mld. Sk. Napriek masívnej privatizácii
prinášajúcej ročne desiatky miliárd korún, ktorej nutnosť
politici neraz odôvodňovali hlavne záväzkom splatiť
dlhopisy, vláda M. Dzurindu nevytvorila za dva roky na ich
výplatu rezervu.
Treba povedať, že keby sa však bol namiesto dlhopisov presadil
pôvodný model kupónovej privatizácie, ktorý preferovala
časť dnešnej vládnej koalície, nemal by FNM SR ani vláda z
privatizácie na míňanie ani na splácanie starých dlhov
nijaké peniaze. Akcie strategických podnikov i prirodzených
monopolov by sa rozdávali za kupóny.
Na výplatu dlhopisov treba 26,4 mld. Sk. Iba v roku 2001 sa
predáva majetok za ceny niekoľkonásobne vyššie, no FNM SR si
tento rok už musel požičať 250 mil. eur (10,9 mld. Sk) so
štátnou zárukou. A predĺžením lehoty splatnosti pre
právnické osoby zvýši výdavky na splácanie dlhopisov,
ktoré zaplatia daňoví poplatníci a postihnú aj nasledujúcu
vládu.
Príležitosť dobrým priekupníkom
Vyskytovali sa síce návrhy až na 12 spôsobov využitia
dlhopisov pred lehotou splatnosti. Vláda v januári 2000
oznámila, že dlhopisy sa budú vyplácať v hotovosti a
nevyužije sa ani možnosť platiť nimi za akcie strategických
podnikov a prirodzených monopolov. Tesne pred tým sa postarala
o maximálnu liberalizáciu obchodu s dlhopismi. Na rozdiel od
pôvodného zákona mohol už dlhopisy od konca roka 1999
kupovať ktokoľvek. Aby sa vraj na trhu určila cena, za ktorú
sú ochotní majitelia dlhopisov predať ich a iné subjekty
kupovať, aby mal občan možnosť výberu, či chce dlhopis
predať skôr lacnejšie alebo čakať. Pre FNM sa však tým
problém s výplatou dlhopisov nijako neriešil, lebo dlhopisy sa
iba presúvali od jedných vlastníkov k druhým a FNM ich bude
musieť v lehote splatnosti novým majiteľom v plnej výške i s
určeným výnosom vyplatiť.
Tentoraz už Ivan Mikloš nevaroval občanov, aby nepredávali
lacno dlhopisy, lebo za ne dostanú v roku 2001 isto 13 740 Sk po
zdanení.
Informovaní zarábali na
nedôverčivých
V priebehu šiestich týždňov sa dalo zarobiť na obchodovaní
s dlhopismi FNM SR viac než 50 % investovaných prostriedkov, ba
v dlhšom období aj viac než 100 %. Obchodníci, ktorí ich
napríklad nakúpili 23. decembra 1999 za 5 600 Sk, ich mohli po
januárovom oznámení koaličnej rady a vlády SR, že FNM SR
bude za dlhopisy vyplácať v roku 2001 hotovosť, predať už za
8 450 Sk (alebo si počkať na výplatu 13 740 Sk). Cena
dlhopisov na trhu začala prudko rásť. Predávali ich
prvonadobúdatelia, ktorí alebo neboli dostatočne informovaní,
alebo neverili, že FNM a vláda nájdu dostatok prostriedkov z
privatizácie, aby mohli dlhopisy v stanovenej výške vyplatiť.
To bola voda na mlyn najmä silným investičným skupinám,
ktoré čakali, aby mohli dlhopisy čo najlacnejšie nakúpiť a
potom s nimi vyvíjať tlak na FNM (i vládu) – v plnej výške
a termíne splatnosti ich načas vyplatiť, aj keby si mal
požičať, prípadne im poskytnúť niečo lepšie, napríklad
akcie strategických podnikov.
Žatva pre organizátorov trhu
Dlhopisy sa stali zdrojom nemalých miliónových príjmov nielen
pre obchodníkov a sprostredkovateľov, ale aj pre organizátorov
trhu s týmto cenným papierom (najmä ak obchodovanie s
klasickými cennými papiermi je takmer mŕtve). Majiteľa
zmenili aj niekoľkokrát. Na mimoburzovom trhu RM-Systém
Slovakia sa od 5. augusta 1996 do 31. decembra 2000 celkovo
zobchodovalo 4 422 282 dlhopisov FNM. Za posledný rok bol v
obchodovaní s dlhopismi od prvonadobúdateľov pomerne veľký
pohyb. Len za dvanásť mesiacov roku 2000 sa z nich previedlo
viac kusov ako ich bolo v celej emisii. Najnižšia cena v roku
2000, pri ktorej sa uzatvárali obchody 18. januára, bola 5 700
Sk a najvyššiu hodnotu 11 800 Sk dosiahla 2. novembra 2000.
Už z toho vidieť, že pre silných investorov boli dlhopisy
veľkým zdrojom ziskov (iba 1 878 občanov si dokúpilo viac
než dva dlhopisy, len polovica z nich má viac než 5 kusov).
Prekvapujúce však je, že finančné inštitúcie ovládané
štátom – ani banky určené na reštrukturalizáciu, pre
ktoré mali byť výhody nákupu dlhopisov pôvodne určené –
túto možnosť lukratívnej investície a ziskov nevyužili,
dlhopisy FNM SR nenakupovali.
Výplata v omeškaní
FNM vedel, že na vyplácanie miliónov dlhopisov miliónom
majiteľov treba mať peniaze aspoň tri mesiace pred ich
splatnosťou, teda pred 31. decembrom 2000. Nemal. Argumentuje,
že zákon pozná dva termíny: splatnosť dlhopisu 31. decembra
2000 a výplatu dlhopisu do konca roka 2001. A nie je pripravený
na súdne spory, ktoré by mohli vyplynúť z toho, že
nevyplatil dlhopisy hneď po dni ich splatnosti, ale začal ich
vyplácať až koncom apríla a – bez zvýšenia ich výnosu
alebo úročenia splatnej sumy – ich mieni vyplácať po celý
rok. Hoci J. Kojda sľuboval, že fond začne s vyplácaním
fyzických osôb prvodržiteľov dlhopisov FNM už v januári
2001, začal až koncom apríla.
Fond si však asi predsa len uvedomuje, na čo upozorňovali
viacerí právnici i predseda Výboru NR SR pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie Jaroslav Volf, že je od 1. januára s
výplatou dlhopisov v omeškaní a zatiaľ sa spolieha na
toleranciu drobných držiteľov dlhopisov i zdĺhavosť súdov.
Príslušný Okresný súd Bratislava II na Drieňovej 5
napríklad už 9. marca 2001 uznal, že dňom 1. januára 2001 sa
FNM dostal do omeškania s vyplatením dlhopisu, pretože
ustanovenie § 24, ods. 11 cit. zákona o veľkej privatizácii o
najneskoršom splatení hodnoty dlhopisu vrátane jeho výnosu
najneskôr do konca roku 2001 nemá vplyv na omeškanie. Je
poriadkovou, nie hmotnoprávnou lehotou. Vydal platobný rozkaz,
podľa ktorého bol FNM povinný navrhovateľom okrem 13 740 Sk
zaplatiť úrok z omeškania 17,6 % z 13 740 Sk od 1. januára
2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 685 Sk do troch
dní.
S ďalšími návrhmi občanov sa však súd už tak
neponáhľal, ako sa súdy – aj bez pojednávaní –
ponáhľali so žiadosťami investičných fondov domáhajúcich
sa aj s úrokmi vrátenia peňazí, ktoré „bezplatne“
rozdali záujemcom o kupónovú privatizáciu. FNM si však
uvedomuje, že v prípade žalôb silných investičných
spoločností by to mohlo znamenať väčšiu pohromu i exekúciu
zaujímavého majetku. Preto dodatočne navrhuje v novele zákona
doplniť, že do konca roka 2001 nebude v omeškaní. Tým
vlastne priznáva, že za súčasného stavu by mohlo byť
napadnutie omeškania na súde úspešné. Problematické je, či
súdy potom budú rešpektovať takúto retroaktivitu zákona a
nebudú vychádzať z toho znenia, ktoré platí teraz, v čase
omeškania fondu.
Už aj tak je paradoxné, že hoci FNM a štát má majetok,
ktorý niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu dlhopisov, že už za
vlády M. Dzurindu predal viac ako treba na všetky dlhopisy a
ďalší majetok predáva a je ochotný predať, na zaplatenie
prvých tohtoročných dlhopisov si fond už v apríli musel
požičať. Poskytovateľom úveru 250 mil. eur (10,92 mld. Sk)
na 18 mesiacov so štátnou zárukou bolo konzorcium zložené z
Credit Suisse First Boston (CSFB) a zo Slovenskej sporiteľne.
Napokon z toho na dlhopisy zostala necelá polovica, FNM ich
musel použiť aj na splácanie iných záväzkov. Úroky i
splátky budú svojimi daňami platiť všetci vrátane tých,
ktorí dlhopis nemajú.
Potešenie pre vlastníkov balíkov
Dlhopisy FNM skúpilo 175 domácich i zahraničných
právnických osôb, ktoré ku dňu ich splatnosti (31. decembra
2000) vlastnili takmer 831 000 kusov dlhopisov, na ktorých
výplatu potrebuje FNM 11,4 mld. Sk. Z toho len dvaja
inštitucionálni investori mali viac než 100 000 dlhopisov a
ďalší štyria viac než 30 000 dlhopisov. Stav sa však už
mohol významne zmeniť v prospech týchto skupín, pretože
pokračuje naďalej obchod s dlhopismi – tentoraz ako s
pohľadávkami voči FNM – a od marca do konca júla ich
zmenilo majiteľa vyše 220-tisíc.
Credit Suisse First Boston (CSFB) patrí k najväčším
majiteľom dlhopisov, nakúpil ich takmer 100-tisíc, teda FNM by
mu už mal za ne vyplatiť 1,44 mld. Sk. Viac než domácim
skupinám, pretože majiteľom registrovaným v zahraničí sa
vyplácajú dlhopisy bez odvedenia 15-percentnej dane do
štátneho rozpočtu SR. Len tým, že zahraničné firmy
vlastnia okolo 40 % z dlhopisov v rukách právnických osôb,
príde štát na daniach až o 220 mil. Sk.
Ešte viac než táto spoločnosť má (135-tisíc) Merril Lynch
International Limited, k najväčším majiteľom patrí aj
český Spořit. invest. spol., a. s., Sporoinvest, ot. p. fond,
Deutsche Bank Securites INC., Bank Austria Aktiengesellschaft,
Cargill Financiall Markets PLC, Clearsteam Banking
Aktiengesellschaft či Salomon Brothers International LTD, ktoré
mali už na začiatku roka po viac než 10-tisíc dlhopisov
(štyria vyše 30-tisíc). Za dlhopisy, ktoré kupovali po
4-5-tisíc korún, dostanú najmenej 14 400 Sk. A ďalšie sa vo
forme pohľadávky presúvajú do zahraničia. A vyše 35-tisíc
dlhopisov má na účte aj Reštitučný investičný fond,
ktorého rozhodujúci podiel sa FNM chystá priamym predajom, bez
verejnej súťaže, predať tiež do zahraničia.
FNM sa dlhopisy právnickým osobám nechystá splatiť ani tento
rok, ale až na budúci, čo bude drahšie. Od začiatku júna
FNM spomalil na polovicu tempo vyplácania dlhopisov, lebo
pôvodné prostriedky určené z privatizácie musel použiť na
oddlžovanie železníc, zdravotníckych zariadení, rozhlasu a
televízie.
J. Kojda ubezpečuje, že – ak vláda vyčlení z príjmu za
predaj VÚB väčšinu na dlhopisy, o čom však ešte nerozhodla
– FNM bude mať toľko peňazí, aby dlhopisy fyzickým osobám
vyplatil do konca októbra. Ak sa privatizácia SPP nestihne v
tomto roku a fond sa nejako nedohodne s inštitúciami, ktoré
vlastnia dlhopisy, hrozia FNM exekúcie majetku. Dlhopisy sú zo
zákona zabezpečené a kryté celým majetkom FNM. Doň už
patrí aj 100 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu
(SPP).
Analytici upozorňujú, že poradcom pri privatizácii 49 % SPP
je ten istý Credit Suisse First Boston (CSFB), ktorý je
veriteľom fondu za poskytnutú pôžičku i majiteľom jedného
z najväčších balíkov dlhopisov a ktorému môže vyhovovať
aj oneskorenie privatizácie SPP (a s príjmami z nej tento rok
ani vláda, ani FNM už nepočíta), aj oneskorené vyplatenie
dlhopisov. Bude môcť tlačiť FNM k múru aj reálnou hrozbou
exekúcie. Ak sa mu podarí exekvovať trebárs aj malý podiel
SPP, môže zabezpečiť ním odporúčanému menšinovému
49-percentnému vlastníkovi SPP v ňom väčšinu. FNM SR sa
zatiaľ nepodarilo ani s CSFB, ani so žiadnou zahraničnou
právnickou osobou, ktorá vlastní nad 50-tisíc dlhopisov,
uzavrieť zmluvu o predĺžení ich splatnosti.
Nerovnoprávni vlastníci
Dohody o predĺžení splatnosti s domácimi najväčšími
vlastníkmi fond uzavrel – za nevýhodných podmienok. S
Poštovou bankou, ktorá vlastní vyše 282-tisíc dlhopisov, sa
v máji dohodol o odložení splatnosti takmer 3,9 mld. Sk do 31.
decembra 2002. FNM za to zaplatí 12-percentný úrok.
Nevýhodnosť pre štát kritizovali tak finanční odborníci,
ako aj ministerka financií Brigita Schmögnerová. Aj pri
ďalšej dohode z júla s Prvou komunálnou bankou a Bankou
Slovakia a chystanej dohode s Istrobankou, keď sa výplata po
10-30-tisíc ich dlhopisov predlžuje o rok za úrok okolo 9,5
percenta, príde štát zbytočne o peniaze. Akékoľvek
predlžovanie záväzku plynúceho z dlhopisov bude viesť aj k
nárastu nákladov na ich správu.
Majitelia rovnakého majetkového záväzku by si mali byť
podľa Ústavy SR rovní. FNM to porušuje už tým, že jednému
vypláca rovnakú sumu za dlhopis splatný 30. decembra 2000 až
o štyri mesiace, druhému posiela infláciou znehodnotených 13
740 Sk až o desať mesiacov. Ale aj tým, že jedným majiteľom
ponúka za predĺženie termínu výplaty úroky a občanom,
fyzickým osobám, nie. Zaiste by si aj mnohí občania, ktorí v
žiadnej banke nedostanú ani polovičné úroky, pomohli a tiež
si radšej ponechali nevyplatený dlhopis za 9,5 –12 % úroku.
Fyzickým osobám však takúto možnosť FNM neponúkol.
Dlžník na úkor občana
FNM ako dlžník preniesol na občanov aj svoje náklady na
výplatu dlžnej sumy. Nedostanú dlžných 13 740 Sk (po
zdanení päťročného výnosu), ale o 178,90 Sk menej. Najskôr
si 110,70 Sk strhol RM-Systém, ktorý FNM poveril organizovaním
výplaty dlhopisov, potom aj k jej službe neúmerných 68,20 Sk
Slovenská sporiteľňa za výplatu poukázaných peňazí. Pri
viac než milióne vyplácaných majiteľov sú to slušné
zárobky, ktoré mal hradiť nielen podľa elementárnej logiky a
slušnosti, ale aj podľa Občianskeho zákonníka dlžník, teda
FNM.
Napokon to vyzerá, akoby celé dlhopisové odškodnenie bolo
vymyslené a v jeho priebehu ešte domyslené iba ako zárobok
pre určitých ľudí a určité spoločnosti. Nebolo by potom
jednoduchšie a lacnejšie – ba aj spravodlivejšie – výnosy
z privatizácie rozdeliť priamo bez celého nákladného
systému dlhopisov občanom, ktorí neprivatizovali? Veď viac
než polovicu z toho, čo mali dostať občania, si prisvojili
ďalší príživníci na tomto dômyselne pripravenom systéme.
Modelárstvo – kradnutie sveta
Hračičky pre mužov
inZine
(16.8.2001)
Marian Jaslovský - Kultový sci-fi spisovateľ Philip K. Dick
(autor knihy známej ako Blade Runner) píše v románe Tri
stigmy Palmera Eldritcha o živote nedobrovoľných kolonistov na
iných planétach. Aby si uľahčili svoj smutný život,
používajú miniatúrne súpravy, predstavujúce zidealizovaný
život na Zemi: figúrku dievčaťa Perky Pat, jej priateľa
Walta a miniatúr všetkých vecí, ktoré používajú. Po
požití drogy Can-D sa kolonisti projektujú do figúrok a
prenesú sa – aspoň takto „virtuálne“ – do sveta, v
ktorom by chceli žiť.
Napriek tomu, že v románe ide o niečo úplne iné, je to
pomerne presná definícia modelárstva. Skutoční modelári
žiadnu drogu nepotrebujú, lebo lepenie a zbieranie miniatúr
lietadiel, vláčikov, áut, lodí či rakiet, či zariaďovanie
krajiniek k vláčikom je samo osebe drogou. Čo vedie k tomu,
že dospelí ľudia sú oddaní svojim miniatúrkam a starajú sa
o ne s takou istou láskou, s akou sa venujú svojim skutočným
dopravným prostriedkom a obydliam – ak nie väčšou?
Ktorý muž alebo malý muž nie je vzrušený z prehliadky
technického múzea, kde si môže poobzerať autá, lietadlá,
vlaky? Modely sú presné zmenšeniny týchto nádherných
strojov. Kto by nechcel mať doma krajinku – svet, ktorý sám
vybuduje? Kto by nechcel byť stvoriteľom? Modelárstvo je
vlastne privlastňovanie sveta – vecí, ktoré by sme mali
radi, ale ktoré mať nebudeme. Je to podobná „krádež“
reality, akej sa „dopúšťajú“ vášniví fotografi – ale
v troch rozmeroch. Našich exponátov sa môžeme dotknúť,
žijeme s nimi, zaberajú priestor. Sú skutočné, nie
virtuálne.
Muži svety konštruujú, ženy ich udržiavajú v chode. Medzi
modelármi je málo žien. Možno, že ženy dospievajú skôr.
Ženy sa musia starať o veci reálne, nemajú energiu na
budovanie svetov na stole. „Bárbiny“, Kenovia a ich obydlia
sú rekvizitou dievčenských izieb, nie pracovní dospelých
žien, aj keď ide v zásade o to isté ako pri železničných
krajinkách a lietadielkach.
Ak si modely sami zlepujeme a nekupujeme dokonalé napodobeniny
(autá a pod.), ide navyše o ďalší typicky mužský prejav
– kutilstvo či bastlerstvo. Nie vytváranie vlastných
fantázií, ale hlobenie niečoho podľa predlohy. Lepenie
modelu, zabávanie sa s miniatúrnymi čiastočkami, jeho lepenie
a maľovanie je cesta, ktorá je sama osebe cieľom. Pri lepení
modelu zažívame tú pravú rozkoš a maximálne chvíľu po
dohotovení. Potom putuje do vitríny. Podobne je to pri
budovaní krajiniek. Neviem si predstaviť, čo bude, keď je
krajina definitívne dokončená, zaľudnená, stavby postavené,
stromy vysadené. Plastové figúrky ľudkov zostanú zamrazené
v tej istej pozícii, medzi osvetlenými domami budú premávať
prázdne vlaky. Svet, ktorý je hotový, zomiera. Ale toto nikdy
nenastane, pretože aj svet na stole prechádza životodárnou
evolúciou a špecializované obchody nás neustále zásobujú
novými a novými prírastkami. Ani kolekcie lietadiel a áut v
presklených skrinkách nebudú kompletné nikdy. Vždy sa nájde
čosi nové a vzrušujúce.
Muži zostávajú deťmi. Hranie počítačových hier,
gamblerstvo, zbieranie známok, pivných tácok a čohokoľvek
iného „nepraktického“, domáce majstrovanie, „dojemná“
starostlivosť o auto, audiofilstvo, technické hračičkárstvo
a modelárstvo sú prejavy tej istej permanentnej infantilnosti,
ktorou sa vyznačujú praví muži. Každá normálna žena
totiž dosvedčí, že ak muž prestane byť hravý, je to
známka vnútornej vyhorenosti.
Nezákonne vo verejnom záujme?
Otázniky okolo pozemku pre
Auto-priemyselný park Lozorno
Pondelok 13. August 2001
Bratislava (hn/Richard Sťahel) -
Práce na výstavbe priemyselného parku pre automobilový
priemysel neďaleko Lozorna sa už rozbehli. Park vzniká na
pozemku s rozlohou 25 hektárov západne od diaľnice D2, ktorý
ešte donedávna patril do Vojenského obvodu Záhorie. Zároveň
sa však objavili pochybnosti o pozadí celého projektu, a to
nielen v súvislosti s návrhom na rozšírenie parku o
ďalších 1 200 ha.
Súhlas s výstavbou priemyselného parku pre automobilovú
výrobu v regióne Záhorie vyslovila vláda svojím uznesením
č. 890/2000 z 31. 10. 2000. Tento park je podľa vlády
„významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom
záujme". Preto vláda zároveň súhlasila s použitím
prostriedkov Štátneho fondu cestného hospodárstva na
výstavbu cestnej prípojky z priemyselného parku na štátnu
cestu I/2 Stupava – Malacky. Ďalším uznesením č. 286/2001
z 28. marca 2001 vláda rozhodla o uvoľnení 195 mil. Sk zo
štátneho rozpočtu na realizáciu železničnej vlečky do
areálu priemyselného parku a 60 mil. Sk na výstavbu prípojky
pitnej vody z účelovo viazaných prostriedkov na priemyselné
parky v kapitole všeobecná pokladničná správa. Prezidentovi
Fondu národného majetku (FNM) SR vláda v tejto súvislosti
uložila vyčleniť 78 mil. Sk pre Auto Martin, a. s., ktorá za
ne mala vykúpiť a pripraviť pozemky potrebné pre priemyselný
park, o čom Prezídium FNM rozhodlo na svojom májovom
zasadnutí.
Lesný pozemok s rozlohou 25 ha vyčlenila z Vojenského obvodu
Záhorie vláda a za 4,5 mil. Sk ho predalo ministerstvo obrany.
Tým sa však podľa riaditeľa Vojenských lesov a majetkov
(VLM), š. p. Malacky Ľubomíra Huťana porušil lesný zákon,
ktorý zakazuje predaj lesných pozemkov vo vlastníctve štátu.
Parcela mala byť najprv vyňatá z lesného pôdneho fondu a
prekategorizovaná na ostatné plochy, ktoré je možné predať.
Síce bol zaplatený poplatok do Štátneho fondu zveľaďovania
lesa, a to vo výške 28 mil. Sk, VLM však nebola uhradená
strata na produkcii, ktorú Ľ. Huťan odhaduje na 3,5 – 4 mil.
Sk. Pozemok bol pritom predaný aj s lesným porastom. Hovorkyňa
ministerstva pôdohospodárstva Anna Majkútová v tejto
súvislosti uviedla, že štátna správa v lesnom hospodárstve
bude spätne preverovať, či boli dodržané všetky zákonom
stanovené postupy.
Pozoruhodné je aj to, že podľa uznesenia vlády č. 890/2000
predá spoločnosť Auto Martin svoj obchodný podiel v
spoločnosti Auto-priemyselný park, s. r. o. Lozorno
spoločnosti VW Slovakia, a. s. Po kolaudácii priemyselného
parku má spoločnosť Auto-priemyselný park, s. r. o. Lozorno
za symbolickú cenu odpredať pozemok priemyselného parku
Lozorno spoločnosti VW Slovakia, a. s. Štát teda zaplatí
výstavbu inžinierskych sietí, za prostriedky FNM v rozpore so
zákonom, od ministerstva obrany vykúpil lesné pozemky, čím
spôsobil stratu VLM a nakoniec pozemok za symbolickú cenu
získa spoločnosť VW Slovakia, a. s.
Odklad majetkových priznaní
Použitie prostriedkov zo sociálneho
fondu
Streda 15. August 2001
Vydavateľstvo Verlag Dashöfer, www.dashofer.sk/noviny -
Ministerstvo financií SR vydalo opatrenie, ktorým sa odkladá
podávanie majetkových priznaní právnickými osobami a
fyzickými osobami v roku 2001. Nový termín, v ktorom sa
majetkové priznania budú podávať, ustanoví novela zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu u
zamestnávateľov, kde sa neuzatvára kolektívna zmluva
Zákon v ustanoveniach § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o
sociálnom fonde v znení doplnkov upravuje používanie
prostriedkov sociálneho fondu (SF) pre zamestnávateľov:
U zamestnávateľov, kde sa uzatvára kolektívna zmluva, je možnosť vo väčšom rozsahu využívať prostriedky SF, kým u zamestnávateľov, kde sa kolektívna zmluva neuzatvára, je použitie prostriedkov zúžené. Aj v tomto prípade sú takíto zamestnávatelia diskriminovaní. Pre zamestnávateľov, kde sa kolektívna zmluva neuzatvára, alebo u zamestnávateľov, kde sa kolektívna zmluva uzatvára, avšak nebola dohodnutá tvorba sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom fonde, alebo v kolektívnej zmluve nebol dohodnutý rozsah a zásady poskytovania príspevkov z fondu, sa prostriedky fondu používajú nasledujúco:
* na poskytnutie príspevku zamestnancom na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ktorí spĺňajú nasledujúce podmienky:
Zamestnanec je povinný na účely poskytnutia príspevku
preukázať výšku výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o poskytovaných
príspevkoch. Súčasťou tejto evidencie sú aj doklady
preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do
zamestnania a späť.
V porovnaní so zamestnávateľom, ktorý uzatvára kolektívnu
zmluvu a dohodne podmienky čerpania prostriedkov v kolektívnej
zmluve, je tu odlišnosť. U zamestnávateľa, kde nepôsobí
odborová organizácia a nie je uzatvorená kolektívna zmluva
alebo v platnej kolektívnej zmluve nie sú dohodnuté podmienky
tvorby a čerpania prostriedkov sociálneho fondu,
zamestnávateľ má povinnosť poskytovať tento príspevok
zamestnancom za stanovených podmienok, ktoré sú obmedzené. V
prípade, že zamestnávateľ má dostatok prostriedkov v
sociálnom fonde, ktoré nevyčerpal, môže poskytnúť
príspevok na dopravu do zamestnania a späť aj v prípade, ak
napr. jeho príjem je vyšší ako 7 000 Sk a náklady na dopravu
do zamestnania a späť prevyšujú sumu 200 Sk (§ 7 ods. 3
písm. b) zákona o sociálnom fonde).
Poskytnutie príspevku na zabezpečenie stravovania
nad rozsah stanovený v § 140 Zákonníka práce
V § 140 Zákonníka práce sa komplexne upravuje oblasť
stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom
na stravovanie vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na
každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri
pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín podľa zákona č.
119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení doplnkov. Podľa
§ 24 ods. 2 písm. j) bodu 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o
daniach z príjmov v znení doplnkov uvedený príspevok je
daňovo uznaný a znižuje daňový základ zamestnávateľa.
Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že zamestnancovi prispeje
na stravovanie zo sociálneho fondu príspevkom aj nad 55 % ceny
jedla, ktorú bude znášať zamestnávateľ. Teoreticky môže
zamestnávateľ takýmto spôsobom uhradiť zamestnancovi plnú
cenu jedla s rozdelením, že časť zúčtuje na ťarchu
nákladov a časť zo sociálneho fondu. Zo strany
zamestnávateľa ako daňový výdavok sa uznáva suma uvedená v
spomínanom § 24 ods. 2 písm. j) bod 4 ZDP, t. j. do výšky 55
%. Zo strany zamestnanca je takto celá poskytnutá suma formou
príspevku podľa § 6 ods. 8 písm. a) bodu 2 ZDP oslobodená.
* Poskytnutie príspevku na služby, ktoré zamestnanec využíva
na regeneráciu pracovnej sily, ako je napríklad príspevok na
rekreáciu, kultúrne, športové podujatia, rehabilitačné
služby a pod. V prípade, že zamestnávateľ bude na
regeneráciu využívať vlastné rekreačné, zdravotnícke
zariadenia, telovýchovné a športové zariadenia, zo strany
zamestnanca sa takéto poskytnutie služby zamestnávateľa
považuje za nepeňažný príjem, ktorý je podľa § 6 ods. 8
písm. a) bodu 4 oslobodený od dane.
V prípade, že zamestnávateľ si tieto služby objedná a
využíva cudzie zariadenia, pričom služby uhradí napr. z
prostriedkov sociálneho fondu, poskytnuté prostriedky v tejto
nepeňažnej forme do výšky 2 000 Sk sú oslobodené od dane z
príjmu podľa ustanovení § 8 ods. 8 písm. a) bodu 8 zákona o
daniach z príjmov. Ak však zamestnávateľ poskytne finančné
prostriedky zamestnancom, ktorí si tieto služby uhradia sami,
tento peňažný príjem zamestnanca nie je od dane oslobodený a
zamestnávateľ je povinný takýto príjem zamestnancovi zdaniť
podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o daniach z príjmov. Pri
zdanení takejto sumy postupuje podľa § 36 ods. 2 písm. d)
bodu 1 zákona o daniach z príjmov, t. j. použije sadzbu 10 %.
Poskytnutie príspevku zamestnancovi zo sociálneho fondu bez
ohľadu na jeho formu (peňažnú alebo nepeňažnú) na
kultúrne programy a športové akcie je od dane podľa § 6 ods.
8 písm. b) zo strany zamestnanca oslobodený.
Ide o plnenie poskytnuté v zmysle zákona o sociálnom fonde, poskytnuté príspevky podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o daniach z príjmov podliehajú zdaneniu osobitnou sadzbou dane podľa § 36 ods. 2 písm. f) zákona o daniach z príjmov. Z uvedených podmienok vyplýva, že pre zamestnávateľa z povinnej tvorby je povinnosť poskytnúť príspevok minimálne v rozsahu 50 % na uvedené účely. Zvyšok prostriedkov sociálneho fondu použije zamestnávateľ na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky. V zákone nie sú uvedené žiadne sankčné opatrenia, ktoré by sa mali uplatniť v prípade nedodržania týchto uvedených podmienok. Nevyčerpané prostriedky fondu prechádzajú do ďalšieho obdobia. Ako ďalšia odlišnosť oproti zamestnávateľovi, ktorý použitie prostriedkov sociálneho fondu dohodol v kolektívnej zmluve, je skutočnosť, že u zamestnávateľa bez kolektívnej zmluvy zákon neumožňuje poskytovať prostriedky aj pre rodinných príslušníkov zamestnanca a poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Viac sa o tejto a ďalších problematikách dočítate v odbornom CD-ROM-e Daňové a nedaňové náklady pre právnické osoby účtujúce v podvojnom účtovníctve.
Pod vlak skočí ročne asi dvadsať
ľudí
BRATISLAVA
(rf) – Na železnici umrie za rok okolo sto ľudí. Najmenej
dvadsiatimi percentami k štatistike úmrtí prispievajú
samovrahovia. Na zrážku s rútiacim sa vlakom neraz čakajú s
roztiahnutými rukami a krikom.
„Pre rušňovodičov je to traumatický zážitok. Mali sme
rušňovodiča, ktorý zrazil samovraha dvakrát za sebou v
pomerne krátkom čase,“ povedal hovorca ŽSR
Miloš Čikovský. „Ak sa po nehode strojvodca rozhodne, že
nebude ďalej pokračovať v ceste, tak ho vystrieda iný. Je
mnoho prípadov, keď rušňovodič zabezpečí vlak proti
pohybu, zíde z rušňa a povie, že nejde. Niet sa čomu
čudovať. Jeden strojvodca si musel vziať mimoriadnu dovolenku,
aby sa z toho pozbieral. Ale prípad, že by niekto úplne
skončil a išiel robiť niečo iné, sme nemali.“
Od začiatku roku sa pod vlak hodilo osem ľudí. Minulý
týždeň našli železničiari na trati Bratislava-Rača-Svätý
Jur pravdepodobne deviateho samovraha. Muž vo veku 25 až 30
rokov mal odrezanú hlavu, ale podľa predbežného vyšetrovania
si žiaden z rušňovodičov nepamätal, že by niekoho zrazil.
Pred dvoma rokmi skočilo pod vlak 26 ľudí, vlani 21. Vekové
rozpätie samovrahov bolo desať až osemdesiat rokov. Po
samovražde je situácia veľmi nepríjemná aj pre cestujúcich.
Aj preto, že vlak musí stáť, až kým policajti nepozbierajú
dôkazy.
Nie každý pokus o samovraždu na koľajniciach sa skončí
smrťou. V marci tohto roku si s úmyslom spáchať samovraždu
ľahla na koľajnice v okrese Lučenec 36-ročná žena.
Rušňovodič ju zbadal včas a okamžite začal brzdiť. Osobný
vlak zastal tridsať metrov pred živou prekážkou. O tri hodiny
si ju od policajtov prevzal manžel.
Spolu na železnici v roku 1999 zomrelo 110 ľudí, vlani 91 a
tento rok zatiaľ 54. Dôvodom boli samovraždy, zrážky na
priecestiach, nešťastné náhody, kolízie s autom, cyklistom.
Tento rok sa na železničných priecestiach stalo päťdesiat
dopravných nehôd.
Pri zrážke s vlakom je smrť takmer
istá
(rf)
- Hovoríme so šéfom Železničnej polície SR TIBOROM
GAPLOVSKÝM.
Aké sú najčastejšie dôvody samovrahov, skáčucich pod
vlak?
„Neexistuje nejaký jednotiaci motív. Medzi samovrahmi na
koľajniciach prevažujú muži. Skôr ide o ľudí mladšieho a
stredného veku, ale boli aj prípady starších samovrahov.
Väčšinou mali osobné či rodinné problémy a rozhodli sa pre
istú smrť. Pri zrážke s rútiacim sa vlakom je minimálny
predpoklad, že človek prežije.“
Na akých častiach trate sú pokusy o samovraždu
najčastejšie?
„Samovrahovia vyhľadávajú zákruty alebo kríky, spoza
ktorých na poslednú chvíľu vybehnú pred vlak. Často
vybehnú na koľajnice tridsať alebo päťdesiat metrov pred
vlakom. Brzdná dráha vlaku je napríklad štyristo metrov.
Strojvodca už nemá možnosť nehode zabrániť.“
Bývajú aj hromadné samovražedné pokusy?
„Mali sme jeden prípad. Pred mesiacom v Tvrdošovciach v
okrese Nové Zámky otec vybehol pred idúci vlak a v náručí
držal desaťročného syna. Podľa výpovede strojvodcu bolo
evidentné, že chlapec sa vzpieral, zrejme si uvedomoval, že
otec to myslí vážne. Údajne tomu predchádzala manželská
hádka.“
Počet samovrážd stúpa alebo klesá?
„V posledných rokoch je to stabilizované.“
Stane sa niekedy, že samovrah skočí pod vlak, ale vyviazne
z toho so zraneniami a prežije?
„Poznám jediný takýto prípad. V prípade stretnutia s
vlakom je smrť takmer istá.“
Približne 1 300 vozňov Železníc SR
sa \"pýši\" grafitmi
Bratislava 15. augusta - Až 80 %
železničných vozňov Železníc SR zaradených do prevádzky,
čo predstavuje približne 1 300 osobných vagónov, je
poškodených grafitmi. "Za minulý rok si odstraňovanie
grafitov zahŕňajúce čistenie a nové nátery vyžiadalo 45,5
milióna Sk," uviedol hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Len na
nákup laku a natieračské práce spojené s premaľovaním
všetkých poškodených vagónov by potrebovali v súčasnosti
železnice 128 miliónov Sk. Ďalšia úprava si vyžiada 400 000
Sk na jeden vagón.
Podľa slov hovorcu hlavným pôsobiskom "sprejerov"
sú predovšetkým odstavné stanice v Bratislave a Košiciach,
ale nakoľko ide o veľmi koordinované skupiny, ich činnosť
pokračuje aj v nácestných staniciach. Zdôraznil, že ich
zadržaniu pri čine v týchto staniciach bráni skutočnosť,
že sú to veľké areály, ktoré je ťažké ustrážiť. Ak sa
podarí páchateľa trestného činu poškodzovania cudzej veci
pristihnúť, ŽSR ho odovzdajú Železničnej polícií.
Približne 10 000 študentov využíva
zľavy na ŽSR neoprávnene
Bratislava 15. augusta - Podľa
kvalifikovaného odhadu Železníc SR ( ŽSR ) približne 10 % všetkých držiteľov
študentských preukazov na zľavu využíva cestovné zľavy
neoprávnene. Vo fyzickom vyjadrení ide približne o 10 000
cestujúcich.
ŽSR
uskutočnili v tomto roku previerku na 23 fakultách vysokých
škôl na Slovensku, ktorá preukázala, že z vyše 13 000
preverovaných prípadov nemá nárok na zľavu cestovného 765
študentov, pričom nárok na zľavu im školy neoprávnene
potvrdili.
Podľa slov hovorcu ŽSR Miloša
Čikovského sú takto vykázané straty ťažko
kalkulovateľné, ale tohtoročné sa môžu pohybovať v
rozmedzí státisícov až milióna Sk.
Jednotlivé prípady odstupujú Železničnej polícii SR,
priestupkovým komisiám okresných úradov alebo súdom. ŽSR
navyše pripravujú návrh na zavedenie zľavy na princípe veku,
čím by sa postupne nahradili žiacke sociálne zľavy.
Schröder bol na Usedome i v Poľsku
15. august 2001
LÜTTENORT, ŠTETÍN (dc) - Nemecký spolkový
kancelár Gerhard Schröder (SPD) pokračoval v utorok vo svojej
12-dňovej letnej ceste najmä po území nových spolkových
krajín a Bavorsku, pozdĺž hraníc s Poľskom a Českou
republikou.
V rámci nej si "odskočil" na ostrov Usedom. Kancelár
nemal na letnej ceste rozdávať nijaké finančné dary.
Hospodársky denník Handelsblatt však napísal, že Schröder
prednesie ponuku na predĺženie programu podpory prestavby
východonemeckých miest, ktorý sa mal skončiť v roku 2004,
až do roku 2009. Na rekonštrukciu sa vyčlenia dve miliardy
mariek z federálnych zdrojov a dve miliardy z prostriedkov
spolkových krajín.
Šéf Nemeckých dráh Hartmut Mehdorn predstavil Schröderovi v
Koserowe novú Usedomskú kúpeľnú železničku. Chcú ju
predĺžiť až do poľského Swinoujscia, pričom by išlo o 1,7
km dlhú trasu z Ahlbecku až po bývalú železničnú stanicu v
meste.
Po pešej prechádzke z Ahlbecku do Swinoujscia kancelár
odcestoval do Štetína a stretol sa s poľským prezidentom
Aleksandrom Kwaśniewskym. "Nemecko vždy podporovalo
želanie Poľska byť súčasťou prvej vlny (vstupu do
EÚ)," povedal Schröder. Navštívili tu zmiešanú
nemecko-poľsko-dánsku jednotku NATO.
V Poľsko-nemeckom dome hospodárstva, vybudovanom s pomocou
Priemyselnej a obchodnej komory z Neubrandenburgu, sa Schröder
stretol s premiérom Jerzym Buzekom a podnikateľmi. Počas
rozhovorov sa dotkol aj EÚ a povedal, že sedemročné
prechodné obdobia na voľný pohyb pracovníkov z kandidátskych
krajín po ich vstupe sú nevyhnutné.
Turanskú aluminotermiu chcú získať
ľudia v minulosti spojení s Martinmetalom
Turany 15. augusta - Do pozornosti
médií i verejnosti sa v posledných týždňoch dostalo
výrobné družstvo Snaha Turany. Najlukratívnejšiu časť
družstva - aluminotermiu - sa totiž snaží získať
sprostredkovateľsko-obchodná spoločnosť Temco, s. r. o. z
Martina, v ktorej ako spoločníci figurujú ľudia predtým
pôsobiaci v skrachovanej spoločnosti Martinmetal. Aluminotermia
je pre svojich vlastníkov potenciálnym "zlatým
vajcom". Jej produktom je Termit - látka používaná na
zváranie koľajníc. Obdobný produkt vyrábajú v Európe už
len dve ďalšie firmy (francúzska a nemecká), pričom ho
potrebujú všetky železničné spoločnosti na svete.
Majetok výrobného družstva začalo jeho predstavenstvo od
júna tohto roku po častiach odpredávať spoločnosti Temco.
Ruský majoritný člen družstva ISAKS TRADING CO Limited,
(ktorý je členom družstva už od roku 1997), slovenskí
členovia ani dve dcérske spoločnosti družstva Snaha, s. r. o.
a Snaha-Kovo, s. r. o. však s predajmi nesúhlasia. Neuznávajú
ani samotnú legitimitu predstavenstva družstva, ktoré
považujú za pochybne zvolené. Preto ruský majoritný člen
podal proti predajom majetku žaloby a boli vydané aj
predbežné opatrenia súdu.
Zamestnanci aluminotermie, ktorí sú zároveň členmi
družstva, v týchto dňoch strážia jej výrobné priestory aj
po pracovnom čase a snažia sa tak zabrániť spoločnosti Temco
v prevzatí majetku. Podľa nich neznáma
sprostredkovateľsko-obchodná spoločnosť Temco nie je žiadnou
zárukou, že v družstve bude pokračovať výroba a udrží sa
zamestnanosť. Upozorňujú na fakt že, Temco, s. r. o. bola do
obchodného registra zapísaná až začiatkom apríla tohto roka
a vo svojom predmete podnikania nemá žiadne výrobné
činnosti.
Doterajšia štvorročná spolupráca ISAKS TRADING CO Limited a
jeho zástupcu podnikateľa Vladimíra Karabanova s družstvom i
predchádzajúcim predstavenstvom bola podľa zamestnancov
aluminotermie korektná. Pri nepriaznivej situácii na slovenskom
trhu sa podarilo Karabanovi zaistiť odbyt, zakontrahovať
dodávky Termitu pre ruský trh a zabezpečiť tak mzdy pre
pracovníkov.
Slovenský advokát ISAKS TRADING CO Limited Igor Müller TASR
informoval, že predstavenstvo družstva postupuje nezákonne a
bolo na to aj písomne upozornené. Ako spresnil, súčasné
vedenie bez vedomia ostatných členov rozpredáva majetok
družstva po malých častiach tak, aby jeho hodnota nepresiahla
jeden milión korún, čo by už vyžadovalo zvolanie a súhlas
členskej schôdze družstva. Doplnil, že v súčasnosti sa
súdy zaoberajú aj samotnou legitimitou predstavenstva
družstva. Podnet na mimoriadne dovolanie s cieľom zrušiť
jestvujúci zápis o predstavenstve v obchodnom registri skúma
Generálna prokuratúra SR.
Vláda dnes posúdi návrh na
novelizáciu infozákona
Bratislava 15. augusta - Vláda sa
dnes zišla po troch týždňoch dovolenky a rokuje na svojej
169. schôdzi v Bratislave.
Bude sa zaoberať správou o uplatňovaní zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, vypracovanou Ministerstvom školstva
SR. To v správe navrhuje novelizovať zákon a zosúladiť ho so
zákonom o ochrane osobných údajov. Kabinet prerokuje návrh
zákona o Súdnej rade SR, ktorej existencii dala základ novela
ústavy i návrh jednotného riadenia ozbrojených síl MO SR a
zabezpečenia úloh, ktoré v súčasnosti plnia Vojská
ministerstva vnútra a Železničné vojsko. Tento materiál,
predložený rezortmi obrany, dopravy a vnútra, prerokuje vláda
ako tajný.
Kabinet posúdi návrh Ministerstva zahraničných vecí SR na
realizáciu externej komunikačnej stratégie, súvisiacej s
integračným procesom do Európskej únie (EÚ). Ministerstvo
navrhuje spustiť propagačnú kampaň SR v zahraničí nad
rámec bežných diplomatických aktivít a skúsiť ňou
ovplyvniť negatívny postoj obyvateľov krajín EÚ k
rozširovaniu únie.
Vláda po dovolenke
BRATISLAVA
- Vláde sa skončila dovolenka a ministri sa v stredu zídu na
169. schôdzi kabinetu. Posledné riadne rokovanie sa
uskutočnilo 19. júla. V „dovolenkovom období“ niekoľko
členov vlády vrátane predsedu mimoriadne rokovalo 29. júla o
povodniach. Niektorí ministri na dovolenke vôbec neboli,
napríklad minister práce Peter Magvaši. Premiér Mikuláš
Dzurinda dovolenkoval štyri dni.
V stredu vládu čaká prerokovanie návrhu jednotného riadenia
ozbrojených síl ministerstvom obrany a návrh zabezpečenia
úloh, ktoré plnia vojská ministerstva vnútra a železničné
vojsko. Kabinet sa bude zaoberať aj návrhom transformácie
správy služieb diplomatického zboru na akciovú spoločnosť
so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a správou o
uplatňovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám a
schválených opatreniach v orgánoch štátnej správy. V
programe rokovania je aj návrh na uzavretie opčného protokolu
k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí na ozbrojených
konfliktoch a o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a
detskej pornografii.
Vláde sa skončila dovolenka
Bratislava 12. augusta - Vláde sa
skončila dovolenka a ministri sa v stredu zídu na 169. schôdzi
kabinetu. Posledné riadne rokovanie sa uskutočnilo 19. júla.
V "dovolenkovom období" však niekoľko členov vlády
vrátane predsedu mimoriadne rokovalo 29. júla kvôli povodniam.
Niektorí ministri na dovolenke vôbec neboli, napríklad
minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.
Premiér Mikuláš Dzurinda dovolenkoval štyri dni.
V stredu vládu čaká prerokovanie návrhu jednotného riadenia
ozbrojených síl Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a
návrh zabezpečenia úloh, ktoré v súčasnosti plnia Vojská
ministerstva vnútra a Železničné vojsko. Kabinet sa bude
zaoberať aj návrhom transformácie správy služieb
diplomatického zboru na akciovú spoločnosť so 100-percentnou
majetkovou účasťou štátu a správou o uplatňovaní zákona
o slobodnom prístupe k informáciám a schválených opatreniach
v orgánoch štátnej správy. V programe rokovania je tiež
návrh na uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru o právach
dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a na
uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o
obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej
pornografii.
Železnice obviňujú študentov, že
klamú
BRATISLAVA
– Zneužívanie žiackych cestovných zliav na železnici
pokračuje napriek tomu, že Železnice SR zaviedli od minulého
školského roka nové preukazy na zľavu s ochrannými prvkami,
ktoré zamedzujú ich kopírovanie, prepisovanie a dopisovanie.
Ako povedal hovorca železníc Čikovský, previerky na 23
fakultách preukázali, že z 13-tisíc preverovaných prípadov
nemá nárok na zľavu cestovného 765 študentov. Školy im
však nárok na zľavu neoprávnene potvrdili.
ŽSR
budú preto aj naďalej vyžadovať potvrdzovanie žiadaniek na
zľavu červenou okrúhlou pečiatkou školy.
ŽSR
navyše pripravujú návrh na zavedenie zľavy podľa veku, čím
by sa postupne nahradili žiacke sociálne zľavy.
ŽSR nesplnili dohodu so ZSE, podľa
ktorej mali do 15. augusta vyrovnať dlhy
Bratislava 16. augusta - ŽSR
nesplnili dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého mali
k 15.8. splatiť ZSE dlhy za elektrinu (asi 600 mil. Sk).
"V súčasnosti železnice stále dlžia okolo 400 miliónov
Sk, a tak ich dnes listom zdvorilostného charakteru vyzveme, aby
danú sumu vyrovnali," informoval dnes TASR zdroj zo š. p.
Západoslovenské energetické závody (ZSE). Na splátkovom
kalendári sa Železnice SR ( ŽSR )
a ZSE dohodli 26. júna po tom, čo ZSE od 19. júna na sedem
dní odstavili 19 odberných miest železníc vrátane budovy
Generálneho riaditeľstva ŽSR v centre Bratislavy. Podľa
vtedajšieho vyjadrenia hovorcu ŽSR Miloša
Čikovského mali železnice dlh voči ZSE splácať z vlastných
príjmových zdrojov.
Dlh železníc voči ZSE ako aj ďalším dvom rozvodným
podnikom - SSE a VSE - začal narastať ku koncu minulého roka a
na konci mája 2001 predstavoval cez dve miliardy Sk, na čo ZSE,
SSE a VSE reagovali vypínaním prevádzok ŽSR . Minulý týždeň sa však železniciam
podarilo znížiť svoje dlhy voči SSE a VSE, a to vďaka
prísunom prostriedkov pre ŽSR od Ministerstva
financií (MF) SR v rámci transakcie na oddlženie
energetického sektora v sume 1,3 miliardy Sk. MF si tak o asi 17
% znížilo dlhy voči ŽSR za služby,
poskytované železnicami vo verejnom záujme (preprava osôb).
Dlh ŽSR voči SSE v súčasnosti predstavuje asi
65 miliónov Sk a voči VSE okolo 200 miliónov Sk.
ŽSR zriadili vlastné Železničné
telekomunikácie
Bratislava 16. augusta - Železnice SR
( ŽSR ) vytvorili vo svojej štruktúre od 1. augusta
vlastnú telekomunikačnú jednotku s názvom Železničné
telekomunikácie.
Stalo sa tak na základe licencie, ktorú ŽSR
na 10 rokov udelil Telekomunikačný úrad SR na zriaďovanie a
prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na
poskytovanie verejných telekomunikačných služieb. V súlade s
podmienkami tejto licencie sú ŽSR podľa
riaditeľa Odboru pre prácu s verejnosťou Miloša Čikovského
oprávnené na celom území SR poskytovať verejnú
telekomunikačnú službu prenájmom telekomunikačnej
infraštruktúry, poskytovaním prenosovej kapacity, prevádzkou
zákazníckych virtuálnych sietí, prevádzkou zákazníckych
aplikácií ako aj spracúvaním a distribúciou zákazníckych
dát s prenájmom pamäťových kapacít. ŽSR
zatiaľ nespolupracujú s mobilnými operátormi. Po skončení
monopolu Slovenských telekomunikácií, a.s. sa však plánujú
zapojiť do procesu liberalizácie telekomunikačného trhu.
"O osamostatnení Železničných telekomunikácií od ŽSR
sa neuvažuje, pretože platná legislatíva neumožňuje
železničnú infraštruktúru, teda ani telekomunikačnú,
spravovať osobitne," uviedol M.Čikovský.
Prioritným zámerom Železničných telekomunikácii v
najbližších dňoch je podľa M.Čikovského čo
najrýchlejšie dobudovať telekomunikačnú infraštruktúru,
prostredníctvom ktorej budú poskytovať telekomunikačné
služby. Tohtoročný plán je zameraný najmä na začatie
realizačných prác pri budovaní infraštruktúry. Hlavnú
časť investícií Železničné telekomunikácie v súčasnosti
vynakladajú na vyšší stupeň telekomunikačnej
infraštruktúry - optické trasy, chrbticovú sieť,
medzinárodné prepojenia, metropolitné a prístupové siete v
záujmových lokalitách a nové prenosové technológie. Časť
týchto prác zabezpečuje firma ERICSSON a na podstatnú časť
dodávok je vypísaná medzinárodná súťaž pod dohľadom
Európskej investičnej banky, ktorá túto akciu úveruje.
Speditéři požadují urychlení
liberalizace drah
Dopravní
noviny - Sdružení evropských
spedičních svazů CLECAT v červenci vyzvalo Evropskou komisi,
aby vyvinula silnější tlak na prosazování směrnic Evropské
unie vztahujících se k liberalizaci železniční nákladní
dopravy. "Jedině tak bude možné očekávat větší
příliv soukromého kapitálu do železničního sektoru,"
uvedl prezident sdružení Manfred F.
Boes při setkání s evropskou dopravní komisařkou Loyolou de
Palaciovou. Evropská komise speditéry ujistila, že v zejména
v případě těch zemí, o nichž je známo, že při
otevírání železničního trhu působí jako
"brzda", jako jsou Francie, Belgie nebo Itálie, bude
této problematice věnovat zvýšenou pozornost, tak, aby v nich
liberalizace drah "nezůstala pouze na papíře".
Členové sdružení jsou podle Manfreda F. Boese připraveni v
budoucnu do rozvoje drah více investovat, a podpořit tak
žádoucí převádění toku zboží ze silnice na železnici.
Dalším významným bodem jednání bylo rozšiřování
Evropské unie. Představitelé sdružení CLECAT se opakovaně
vyslovili pro zavedení přechodných období, zejména v otázce
přístupu k vnitrostátní kabotáži ve stávajících zemích
Evropské unie. "Komisařka Loyola de Palaciová pro tyto
požadavky vyslovila velké pochopení," zdůraznil
generální tajemník CLECAT Ivan Sřrensen. Ivan Sřrensen považuje za významný úspěch příslib Evropské
komise, že bude hledat řešení pro finanční problémy
celních agentů, které vzniknou na obou stranách při
rozšíření unie.
Součástí balíku pomocných opatření by měla být mimo
jiné podpora dalšího vzdělávání....
Strana vytvorená: 17. VIII. 2001 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0133.htm ) |