Mužov kradnúcich súčiastky z kolajníc
zastavil až varovný výstrel
8.4.2002 - Až varovný výstrel do
vzduchu zastavil dvoch z trojice mužov, ktorí chceli v nedelu
dopoludnia na železnicnej stanici Krásna nad Hornádom ujst
pred hliadkou Železnicnej polície (ŽP). Policajtov zaujali,
ked sekerou a kladivom odstranovali z kolajníc medené kolajové
prípojky. Po výstrele Košicania vo veku 25 a 18 rokov predsa
len zastali. Tretiemu z mužov sa podarilo utiect smerom k obci
Valaliky. Pri kontrole trate policajti zistili, že na výhybkách
chýba dovedna 25 spomínaných súciastok. Cestovnú tašku, v
ktorej boli prípojky uložené, našiel služobný pes v tráve.
Podozriví sa ku skutku priznali. Železniciam spôsobili škodu
prevyšujúcu 10 000 korún. Prípad košickí železnicní
policajti odovzdajú príslušnému vyšetrovatelovi.
Útekom pred popradskou hliadkou (ŽP) sa chcela zachránit aj
trojica mladých mužov vo veku 17 a 21 rokov z obce pri Poprade.
Mladíci sa tentoraz zamerali na napájacie laná do stykového
transformátora na úseku Tatranských elektrických železníc
Poprad Nová Lesná. Hliadka ich však pristihla a zadržala. Našla
u nich laná v hodnote 7000 korún a pílku na železo. Podozriví
sa ku skutku priznali. Prípadom sa bude dalej zaoberat policajný
vyšetrovatel.
Štyroch "grafitákov" vyrušili v sobotu v noci príslušníci
ŽP na stanici v Prešove. Zbadali ich pri kontrole odstavenej
osobnej súpravy. Mladíci sa dali na útek smerom k autobusovej
stanici, ale jedného z nich, 17-rocného Prešovcana, policajti
zadržali. Na oddelení sa priznal, že spolu s dalším 16-rocným
Prešovcanom a dvoma mladíkmi, ktorých pozná iba po krstnom
mene, chceli súpravu "skrášlit" grafitmi. Do príchodu
hliadky pomalovali dva vozne rôznymi nápismi na ploche 7 a 23
štvorcových metrov. Železniciam tak spôsobili škodu takmer
10 000 korún.
Zrážka rýchlika Košican s kamiónom
si vyžiadala jednu obeť
9.4.2002 - Medzinárodný rýchlik Košican
sa dnes nedaleko Olomouca na železnicnom priecestí zrazil s
kamiónom, ktorého vodic nehodu neprežil. "K zraneniu
cestujúcich vo vlaku nedošlo," uviedla pre TASR severoceská
policajná hovorkyna Dagmar Bednarcíková.
Rýchlik Intercity na linke Praha-Košice vyrazil dnes ráno z
Prahy a krátko po desiatej hodine došlo na 61. kilometri smerom
na Ostravu asi 20 kilometrov pred Olomoucom k zrážke s kamiónom.
"Vodic kamiónu zraneniam podlahol," dodala Bednarcíková.
Po zrážke došlo k vykolajeniu lokomotívy a podvozku prvého
vagóna. Železnicná doprava medzi Prahou a Olomoucom je momentálne
zastavená, pretože pri nehode boli poškodené kolajnice.
Odstranovanie následkov nehody bude trvat pravdepodobne celý
den.
Polícia príciny nehody vyšetruje.
Dve kolízie automobilov s vlakmi sa naštastie
obišli bez zranení
9.4.2002 - Bez zranení sa obišli dve
kolízie automobilov s vlakmi, ktoré sa v pondelok odohrali na
železnicných priecestiach.
Štastie stálo pri 56-rocnom vodicovi Škody Favorit z Likavky v
okrese Liptovský Mikuláš. Šofér nerešpektoval výstražné
znamenia a pri Oravskom Podzámku vošiel na priecestie, kde sa
zrazil s motorovým osobným vlakom. Rušnovodic vlak napriek použitiu
rýchlobrzdy pre krátku vzdialenost nemohol vcas zastavit. Pri
zrážke nebol nikto zranený. Na aute vznikla škoda za 10 tisíc
korún, poškodenie prepojovacej zásuvky na vlaku znamená pre
Železnicnú spolocnost ( ŽS ), a.s., škodu 12 tisíc korún. Udalost spôsobila
57-minútové meškanie osobného vlaku. Požitie alkoholu u zúcastnených
osôb nezistili.
Iba s menšími škodami sa zaobišla aj zrážka osobného vlaku
s automobilom Avia v Trencianskych Tepliciach. Aviu 29-rocný
vodic z Trencianskej Teplej zaparkoval tak neopatrne, že
zasahovala do cesty vlaku. Rušnovodic síce prekážku
spozoroval, zatiahol rýchlobrzdu, ale napriek tomu automobil
zachytil. Pri zrážke vznikla pre ŽS škoda za 500 korún a na Avii za 300 korún.
O velkom štastí môže hovorit aj 37-rocný vodic autožeriavu
z Hliníka nad Hronom, ktorý doslova prefrngol cez kolaj na
priecestí v úseku trate Nová Bana-Hronský Benadik pred zrýchleným
nákladným vlakom. Zrážke zabránil rušnovodic, ktorý
duchaprítomne zatiahol rýchlobrzdu. Vodic autožeriavu uviedol,
že aj on spozoroval rušen. Preto zrýchlil a vozidlom cez železnicné
priecestie stihol prejst. V tomto prípade k materiálnym škodám
nedošlo.
Železniční policajti objasnili krádež
káblov
10.4.2002 - Železnicným policajtom (ŽP)
v Žiline sa podarilo objasnit prípad krádeže elektrických
silnoprúdových káblov zo stropných a podlahových kanálov,
ktoré zlodej odskrutkoval zo šiestich odstavených a
zakonzervovaných rušnov v žilinskom rušnovom depe. Zlodej spôsobil
firme škodu za približne 2,4 milióna korún.
Polícia na mieste cinu v pondelok zaistila daktyloskopické a
mechanoskopickú stopu, ktoré zaslala na kriminalistickú expertízu
do Bratislavy. ŽP v utorok zadržali podozrivého 32-rocného
miestneho muža, ktorý sa ku skutku priznal. Vo výpovedi
uviedol, že do jedného rušna vnikol nezaistenými dverami a do
ostatných cez kryty motorov pri nápravách tak, že
odskrutkoval zaistovacie skrutky. Elektrické káble odcudzil
postupne vlani a tento rok. Odstránil z nich izoláciu a predával
v zberni surovín a jednej žilinskej súkromnej firme. Prípadom
sa už zaoberá policajný vyšetrovatel.
Rusi zrejme pomôžu stavať
bratislavské metro
Peter Goliaš, 11.04.2002 - Projekt výstavby
bratislavského metra, o ktorom sa hovorí už 25rokov, zacína
naberat jasnejšie kontúry. Posun nastal po moskovských
rokovaniach medzivládnej rusko-slovenskej komisie zo zaciatku týždna,
podla ktorých by ruská strana mohla súhlasit s financovaním
zaciatku výstavby metra v hodnote 20miliónov dolárov v rámci
zníženia svojho dlhu.
"Dosial sme nikdy neboli tak blízko ciela," komentoval
výsledky rokovaní vedúci úradu ministerstva dopravy Peter
Klucka, ktorý je zároven clenom predstavenstva spolocnosti
Metro Bratislava. Závery sú podla neho jasné a konkrétne,
pretože "ruská strana je ochotná uvolnit túto sumu na
zacatie stavebných prác".
Pripustil pritom, že v porovnaní s celkovými predpokladanými
nákladmi na metro ide o príliš malú sumu, navrhnutý model
financovania by sa však mohol uplatnit aj v dalších rokoch.
Podla informácií z bratislavského magistrátu má stát prvá
etapa metra z Petržalky na hlavnú železnicnú stanicu zhruba
25miliárd korún. Okrem prostriedkov z deblokácií preto bude
nevyhnutné využit aj úvery. Vláda sa má komplexným návrhom
modelu financovania zaoberat už v najbližších týždnoch.
Závery medzivládnej komisie zatial nie sú definitívne a na
obidvoch stranách sa o nich ešte bude diskutovat. V oficiálnom
protokole zo zasadnutia sa doslova píše: "Ruská strana
posúdi možnost financovania výstavby metra v Bratislave na úcet
zníženia zadlženosti Ruskej federácie voci SR, ako aj
prostredníctvom poskytnutia štátneho úveru slovenskej
strane."
Podla agentúrnych správ však Rusi ponúkli nielen financovanie
zemných prác vo výške 20 miliónov dolárov v rámci deblokácie
dlhu nad dohodnutý rámec pre tento rok, ale aj prípadnú výstavbu
celého metra "na klúc".
Minister hospodárstva Lubomír Harach bol týmto návrhom podla
vlastných slov príjemne prekvapený. Ako však spresnil,
slovenská strana má zatial záujem len o spoluprácu pri razení
tunelov. V budúcnosti pritom nevylúcil ani spoluprácu pri dodávkach
rušnov a vagónov.
Stavba metra v hlavnom meste SR sa zacala už v roku 1988, v tom
istom roku sa však pre nedostatok financií aj zastavila. Nádeje
na oživenie projektu sa objavili opät pred štyrmi rokmi,
rokovania s francúzskym dodávatelom o cene však vtedy neboli
úspešné.
Konzorcium Tatra banky, Citibank a VÚB
by malo poskytnúť ŽS úver 3 miliardy Sk
11.4.2002 - Úver so štátnou zárukou
v objeme 3 miliardy Sk by malo ešte v druhom kvartáli tohto
roka poskytnút Železnicnej spolocnosti ( ŽS ), a. s.,
Bratislava konzorcium akciových spolocností Tatra banka,
Citibank a Všeobecná úverová banka (VÚB).
Ako vyplýva z informácií Úradu vlády SR, išlo by o úver so
splatnostou pät rokov od uzatvorenia zmluvy, s trojrocným
odkladom splácania istiny. Úroková sadzba sa vypocíta ako
trojmesacný BRIBOR + 0,42 % p. a., pricom v súcasnosti ciní táto
medzibanková úroková sadzba 7,74 %. Konecné parametre,
podmienky a dokumentácia transakcie budú uzavreté po vzájomnej
dohode medzi dlžníkom a konzorciom bánk pri uzatváraní úverovej
a súvisiacej rucitelskej zmluvy. Poskytnutím záruky na celú výšku
predmetného úveru ako aj celú výšku úroku by sa mala v
priebehu najbližších dní zaoberat vláda SR, a to spolocne s
návrhom zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme.
Financné prostriedky chce ŽS použit na
vykrytie casti strát, ktoré jej v tomto roku vzniknú z výkonov,
poskytovaných vo verejnom záujme. Štátom objednaným výkonom
zodpovedajú ekonomicky oprávnené náklady v objeme 7,208
miliardy Sk. Po odpocítaní tržieb za prepravu cestujúcich v
sume 2,005 miliardy Sk a úhrade zo štátneho rozpoctu zostane
potreba prefinancovat nekrytú stratu 4,165 miliardy Sk. Štát
si na tento rok objednal u Železnicnej spolocnosti 34 miliónov
vlakových kilometrov, teda nezmenený rozsah minulorocnej objednávky.
Zdroje na prefinancovanie casti plánovanej straty na rok 2002, získané
formou úveru, si hodlá ŽS nárokovat v
štátnom rozpocte na budúci rok, respektíve v dalších
rokoch.
Ministerstvo financií SR už postúpilo predmetnú žiadost o štátnu
záruku za úver aj na Úrad pre štátnu pomoc.
Odblokujú deblokácie Bratislavu?
Nosný systém hromadnej dopravy umožní
prechod na existujúce železničné trate
Alžbeta Klesnilová,
UTOROK 9. Apríl 2002 - Električky sú v súčasnosti najspoľahlivejším
ohnivkom hromadnej dopravy v Bratislave. Foto: Dušaa Knap
Deblokovať časť ruských dlhov v prospech výstavby nosného
systému hromadnej dopravy v Bratislave, to je jeden z konkrétnych
výsledkov nedávnych rokovaní prezidenta Rudolfa Schustera v
Moskve. Jeho ruský kolega Vladimir Putin prisľúbil naň vyčleniť
20 miliónov dolárov nad rámec dohodnutých deblokácií.
O nosnom dopravnom systéme na báze metra sa hovorí zo tri
desaťročia. Viackrát sa zdalo, že od vízií k skutočnosti
je iba krok. Vždy sa však zomlelo čosi, čo projekty či
dokonca zmluvy s potenciálnymi investormi odsúdilo na odloženie.
ÁUT AKO MAKU
Ak si Bratislavčania ťažkali na dopravu pred dvadsiatimi či
tridsiatimi rokmi, dnes sa jazda mestom stáva adrenalínovým športom.
Nemusí to byť ani v dopravnej špičke. Jednou z hlavných príčin
je prudký nárast počtu vozidiel. Kým v roku 1990 bolo v meste
registrovaných 123 817 vozidiel a z nich 100 647 osobných, v
roku 1999 to už bolo 195 100 vozidiel, z ktorých osobných bolo
173 700. Stupeň automobilizácie v roku 1995 predstavoval 298
osobných áut na 1 000 obyvateľov, v roku 1999 už 387 a v budúcnosti
bude ešte vyšší. Odborníci predpokladajú do roku 2010 nárast
na 478 a do roku 2030 na 510 áut.
Na tento automobilový boom bratislavské cesty rozhodne neboli
pripravené. Nároky na dopravu vrátane hromadnej by však boli
oveľa menšie, keby v minulosti výstavba obytných súborov a
umiestňovanie pracovných príležitostí bolo vyváženejšie.
Do očí bijúcim príkladom zlých rozhodnutí je Petržalka. Žije
tu viac ako jedna tretina obyvateľov Bratislavy, pracovných príležitostí
je však zhruba len 14 %. A tak väčšina Petržalčanov denne
cestuje na druhú stranu Dunaja po enormne preťažených
mostoch.
VÝCHODISKO
Bratislavská radnica sa už roky snaží uprednostniť
mestskú hromadnú dopravu pred individuálnou. Jazdiť autobusmi
alebo trolejbusmi je za terajších podmienok hotové utrpenie.
No možnosti, aby sa na najzaťaženejších úsekoch pre ne
vybudovali samostatné jazdné pruhy, sú už takmer vyčerpané.
Východiskom je práve koľajový nosný systém. Sčasti by išiel
pod zemou, sčasti po povrchu a bol by prepojený na existujúce
železničné trate. Vyplýva to zo štúdie, ktorá načrtáva vývoj
v doprave do roku 2030. Predostiera konkrétne možnosti jej riešenia,
ako aj rôzne spôsoby financovania. Pravda, za predpokladu, že
kompetentné orgány po diskusii, ktorá sa už rozbehla, dajú
projektu zelenú.
BRATISLAVA A REGIÓN
Štúdia sa opiera o prognózy demografického vývoja v
Bratislave a regióne ohraničenom sídlami v okruhu 50
kilometrov. Na vonkajšom okruhu tohto regiónu sú Malacky,
Trnava, Galanta a Dunajská Streda. Z tohto územia pochádza až
72 % ľudí, ktorí denne dochádzajú do hlavného mesta za prácou
či do škôl.
Aj dochádzajúci by privítali, keby do hlavného mesta
cestovali rýchlejšie, pohodlnejšie, kultúrnejšie a pokiaľ
možno za rozumnú cenu. Nosný koľajový systém má všetky
predpoklady, aby to umožnil. Keďže vlaky nosného systému
MHD, jazdiace na samostatnom telese, budú môcť plynulo prechádzať
na existujúce železničné trate smerom na Malacky, Trnavu,
Galantu, Dunajskú Stredu a naopak. A aby ho mohlo využívať čo
najviac cestujúcich, v tých častiach Bratislavy, ktoré sú blízko
železničných tratí, sa ráta s vybudovaním nových staníc a
doplnkových liniek, čo k nim povedú. Projekt predpokladá nové
stanice na Kramároch, v Lamači, Devínskej Novej Vsi, vo
Vrakuni a v Podunajských Biskupiciach. Pokiaľ ide o spojenie s
Viedňou, využívať sa má železničná trať medzi Petržalkou
a rakúskou metropolou.
Územie, ktoré nosný systém môže potenciálne obslúžiť, má
dnes vyše 1,33 milióna obyvateľov. Do roku 2010 má ich počet
vzrásť na 1,41 milióna a do roku 2030 na 1,44 milióna. Vzhľadom
na vývoj pracovných príležitostí sa predpokladá, že v roku
2010 bude dochádzať v rannej špičke z vybraných sídiel regiónu
za prácou do Bratislavy 16 500 ľudí a v roku 2030 dokonca
18-tisíc.
FINANCOVANIE PROJEKTU
Štúdia ráta s rôznymi variantmi financovania. Dva
najlacnejšie vychádzajú na 73,63 miliardy korún. O tejto sume
možno hovoriť v prípade priamej a nenávratnej dotácie zo štátneho
rozpočtu, alebo v prípade bezúročnej pôžičky, ktorú by
hlavnému mestu a bratislavskému regiónu poskytol štát.
Varianty rátajúce s úvermi so štátnou zárukou už prekračujú
sto
miliárd korún.
Ak sa projekt nepodarí uskutočniť vzhľadom na možnosti rozširovania
komunikačnej siete, utrpí hromadná doprava a automaticky
narastie individuálna. Dôsledkom budú ešte upchatejšie ulice
a križovatky, viac hluku a exhalátov, viac nehôd, zvýšené nároky
na parkovacie plochy i na údržbu ciest. A ľudia budú ešte
nespokojnejší ako dnes.
Múzeum dopravy v Bratislave
inZine - Ľuboš Vodička, Ondrej Zvalo / Foto Ľuboš Vodička
11.4.2002 - Nemám rád na múzeách to, že sa v nich nesmie
fotiť. Nie vždy to však platí. Je múzeum, kde fotiť môžete
a veľmi radi budete. Nájdete ho v centre mesta a je ním Múzeum
dopravy.
Sprístupnené bolo v júni 1999 v bývalých priestoroch koľajiska
a skladov prvej bratislavskej železničnej parostrojnej stanice
z roku 1848. Pamätám sa ešte, ako sa v osemdesiatych rokoch v
kruhoch Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny viedli
diskusie o vzniku Technického múzea v Bratislave. O nejakých
dvadsať rokov neskôr sa stalo realitou. Sníval som vtedy ako
chlapec o tom, že v ňom nájdem aj lietadlá. Nestalo sa. To
dnešné múzeum i tak stojí za návštevu.
Hlavná časť zbierky je venovaná vývoju cestnej a železničnej
dopravy. Dokonca aj detský kočík, ktorého kvalitu si odskúšali
asi všetci dnešní tridsiatnici.
Bicykle sú reprezentované skromne, ale nájdete tu dokonale zreštaurovaný
vysoký bicykel nevšednej konštrukcie, či krásny Brenabor a
zopár bežných bicyklov.
Potešením pre modelársku obec i ostatných návštevníkov je
funkčný model bratislavského železničného uzla a predajňa
rôzneho materiálu pre „železničiarov“.
Skutočnú železnicu, vlastne jej zástupcov, nájdete v exteriéri
múzea. Nákladné vozne z prelomu 19. a 20. storočia, akumulačný
parný rušeň a parný nehodový žeriav s tendrom. Myslím, že
tento žeriav vyrobený v roku 1947 vzbudí záujem nielen u mužov.
Impozantné rozmery, neobvyklá konštrukcia, farebná atraktívnosť
sú zárukou záujmu aj zo strany žien. Posedieť si môžete v
bufete v jednom z vystavených vagónov.
Vonku, skôr ako odídete, sa s vami ešte rozlúči zopár úžitkových
vozidiel. Napríklad autobus bratislavskej Mestskej hromadnej
dopravy, familiárne prezývaný „ponorka“. Múzeum dopravy
je jednoducho úžasné miesto, ktoré sa oplatí navštíviť
nielen kvôli foteniu. Upozornenie pre všetkých návštevychtivých:
exponáty v múzeu sa obmieňajú, odporúča sa návštevy
opakovať.
Múzeum dopravy Bratislava, Šancová 1
Otvorené: Utorok – piatok: 10.00 – 17.00 hod., sobota, nedeľa:
10.00 – 18.00 hod., pondelok: zatvorené
Vstupné: dospelí 20 Sk, dôchodcovia, vojaci, mládež do 15
rokov 10 Sk, deti do 6 rokov zdarma.
(krátené)
Strana vytvorená: 18-IV-2002 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0215.htm ) |