V Európe zabíjali silné búrky
18.11.2002 - Silné búrky v Európe
cez víkend usmrtili najmenej štyroch ľudí, zranili mnohých
ďalších, prinútili dedinčanov utiecť pred vodou a bahnom,
narušili dopravu a vyvolali záplavy. Informovala o tom agentúra
Reuters s tým, že najviac postihnuté boli niektoré oblasti
Rakúska, Švajčiarska, Francúzska a Nemecka.
Cez susedné Rakúsko sa prehnala najhoršia víchrica za posledných
20 rokov. Zomreli najmenej dvaja ľudia a škody sa už vyšplhali
na milióny. Zvlášť postihnutá je spolková krajina Salzburg,
ktorej sa tento rok prírodné katastrofy nevyhýbajú. Ešte sa
nespamätala z letných záplav a už čelí ďalším výkyvom
počasia. Vietor so silou hurikánu tu v sobotu vykoľajil
lokomotívu. Pri nešťastí zomrela 72-ročná žena a niekoľko
ľudí bolo zranených. Švajčiarska polícia oznámila, že príval
bahna zranil asi stovku ľudí a prinútil obyvateľov dediny
Schlans k evakuácii. Zranených bolo tiež niekoľko osôb pri
meste Reuen. Záchranári hľadajú v hornatých oblastiach prípadné
obete. Narušené je železničné spojenie cez Alpy do Talianska.
Obete zrejme zaznamenajú aj Taliansku. Tam doteraz nebolo úspešné
pátranie po osobnom automobile s matkou a dcérou, ktorý strhol
do rieky Adda zosuv pôdy v horskej oblasti Valtellina na severe
talianskej Lombardie.
V južnom Francúzsku sa vykoľajil rýchlovlak TGV medzi Lyonom
a Chambery, kde trať prerušila vysoká vrstva bahna. Najmenej
200 francúzskych obytných domov bolo evakuovaných.
V nemeckom Bavorsku vietor s rýchlosťou 200 kilometrov za
hodinu vytrhával stromy, strhával strechy a ničil autá.
Podobná situácia bola ďalej v Írsku, Škótsku a Anglicku,
dodala Reuters s tým, že v noci sa podľa meteorológov počasie
zlepší.
FNM poukázal ministerstvu dopravy ďalších
500 miliónov Sk na úhradu záväzkov ŽSR
18.11.2002 - Fond národného majetku
(FNM) SR uhradil druhú splátku vo výške 500 miliónov Sk v
prospech Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR na splatenie
dlhov Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).
Na úhradu záväzkov ŽSR má
ísť podľa vládneho uznesenia spolu 2,915 miliardy Sk. Prvú
tranžu v rovnakej výške FNM uhradil v druhej polovici októbra,
pričom železnice ju medzi veriteľov rozdelili proporčným spôsobom
podľa pomerov ich pohľadávok. Zvyšok, teda 1,915 miliardy Sk,
poukáže na účet MDPT 10 dní
po získaní prostriedkov z predaja Východoslovenskej energetiky
(VSE).
Ako pre TASR uviedol hovorca ŽSR Ján Keresteš, po poukázaní platby z MDPT na účet železníc budú aj v druhom
kole všetci veritelia uspokojení pomerným spôsobom. V praxi
to znamená, že ŽSR
vyplatia Sociálnu poisťovňu v rozsahu 240 miliónov Sk, na
Spoločnú zdravotnú poisťovňu prevedú 123,5 milióna Sk, NÚP
81,5 milióna Sk a rozvodným energetickým podnikom za dodávky
energií uhradia približne 55 miliónov Sk.
Z celkového vládou schváleného objemu má ísť 1,4 miliardy
Sk na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni, ktorý celkovo
dosahuje 2,809 miliardy Sk. Záväzok železníc voči tejto poisťovni
tak zostane na úrovni 1,409 miliardy Sk. Úplne by sa mal
vyrovnať dlh ŽSR voči
Spoločnej zdravotnej poisťovni vo výške 720 miliónov Sk, Národnému
úradu práce (473 miliónov Sk) a obchodné záväzky voči
rozvodným energetickým podnikom za dodávky elektriny v hodnote
322 miliónov Sk.
Stratové železnice si stavajú budovu
za pol miliardy
19. 11. 2002 - Pol miliardy bude stáť
budova v Bratislave, ktorú si stavajú Železnice SR a Železničná
spoločnosť. Straty oboch firiem sú pritom miliardové a kvôli
nim plánujú zrušiť premávku na regionálnych tratiach a od
nového roka zvyšujú cestovné o 15 percent.
Pri
jednej z najrušnejších ulíc v Bratislave pod Hlavnou železničnou
stanicou už je vyhĺbená trinásťmetrová jama, z ktorej
vyrastie vyše desaťposchodová budova.
Pôvodne to malo byť sto bytov pre železničiarov. Železnice
sa pred časom rozdelili na dve spoločnosti - Železnice SR a Železničnú
spoločnosť. Budova pôvodného generálneho riaditeľstva
ostala Železniciam SR, ale Železničná spoločnosť chce tiež
svoju budovu.
Projekt výstavby sto nových bytov sa zmenil. Železnice SR si
na tomto mieste nepostavia sto, ale iba dvadsať bytov plus garáže
za zhruba 100-miliónov, Železničná spoločnosť modernú
administratívnu budovu s garážami za 400-miliónov.
Jamu pod novým sídlom hĺbili tri
mesiace
19.11.2002 - Len pár metrov od
bratislavskej Hlavnej stanice zíva v zemi obrovská jama. Je
hlboká trinásť metrov a na jednej z najrušnejších ulíc ju
stavbári vykopali za tri mesiace. Do dvoch rokov by tu mala stáť
najmenej desaťposchodová budova ústredia Železničnej spoločnosti
a dvadsať bytov Železníc Slovenskej republiky.
„Dolu budú veľké garáže, ale neviem, ako sa do nich dostanú
autá. Možno urobia veľké výťahy,“ hovorí jeden zo stavbárov.
„Hĺbenie jamy nebola sranda. Museli sme to robiť postupne.“
Denne odtiaľ odviezli 55 nákladných áut zeminy.
Oplotený výkop priťahuje pozornosť okoloidúcich, väčšina
ľudí sa pristaví. „Neviem, kto to tu stavia, ale dá sa hádať.
Pozrite sa na tú stenu,“ ukazuje chlapík na múr susediacej
budovy KDH, na ktorej je veľké logo hnutia.
Dvaja
železničiari vedia, že stavajú železnice. Na druhej strane
je veľká tabuľa, na ktorej je napísané, že v budove bude
sto bytových jednotiek. „No hádajte, komu tu stavajú byty.
Žeby posunovačom?“ Netušia, že pôvodný projekt zmenili a
bude tam len dvadsať bytov. „Nám nikto nič nepovie, my sa
dozvedáme, len čo počujeme od iných, aj to s ročným
oneskorením.“
Vedľa budúceho centra Železničnej spoločnosti už železničiari
niekoľko nových bytov majú. Dokončili ich asi pred dvoma
rokmi.
Najvyšší kontrolný úrad tvrdí, že železnice sa správajú
ako realitná kancelária. Byty stavajú a potom ich predávajú
do osobného vlastníctva, napríklad aj rodinným príslušníkom
niektorých svojich zamestnancov. Železnice podľa kontrolórov
nerešpektovali výmer ministerstva financií, byty vybavili napríklad
nadštandardnými kuchyňami za 180- až 190-tisíc korún.
Železnice dajú za výstavbu dvadsiatich bytov a 72 garážových
miest asi sto miliónov korún. Železničná spoločnosť bude
využívať ostatné garážové miesta a hneď vedľa bytov bude
mať luxusné sídlo za 400 miliónov.
Priaznivá strata
19.11.2002 - Do roku 2001 boli železnice
jedna spoločnosť, potom sa rozdelili na dve. Hospodárenie železníc
bolo permanentne stratové:
rok strata
1999 5,203 mld
2000 4,033 mld
2001 3,873 mld
K hospodárskemu výsledku v roku 2001 vydali železnice aj tento
komentár: „Železnice Slovenskej republiky uzatvárajú
uplynulý rok priaznivo, keďže podľa predbežných údajov
splnili hospodársky výsledok – stratu 3,8 mld Sk. Táto
strata je nižšia, ako bola strata v roku 2000 a takisto nižšia
ako v roku 1999.“
Polícia sprísnila bezpečnostné
opatrenia v Prahe
19.11.2002 - Česká polícia ešte
posilnila preventívne bezpečnostné opatrenia v súvislosti s
dnešným incidentom na železnici v Prahe 9, kde musel
pyrotechnik zneškodniť výbušninu.
"V tejto chvíli nemôžeme potvrdiť, že tento incident má
súvislosť so summitom NATO," povedal v reakcii na udalosť
na železnici český minister vnútra Stanislav Gross.
Po dohode s ministerstvom dopravy a spojov odporučil Českým dráham,
aby sa vlaky v Prahe a jej okolí pohybovali maximálne 30-kilometrovou
rýchlosťou. Posilnená bola nielen ostraha železníc, ale aj nákupných
centier, metra, alebo čističiek odpadových vôd.
Policajný pyrotechnik dnes ráno na koľajniciach v Prahe 9 zneškodnil
funkčnú výbušninu, ktorú našli pracovníci železnice.
"Išlo o niekoľkonásobné narezanie koľajníc a bol tu
uložený nástražný výbušný systém," informoval
Ladislav Bernášek z pražskej polície.
Na mieste bola na niekoľko hodín zastavená železničná
doprava. "Prípadom sa ďalej zaoberajú policajti, ktorí
ho vyšetrujú ako trestný čin všeobecného ohrozenia,"
dodal.
Zariadenie bolo podľa policajného prezidenta Jiřího Kolářa
plne funkčné. "V kombinácii s pokusom o mechanické porušenie
koľajníc tak bolo úplne jednoznačne spôsobilé prerušiť na
tomto konkrétnom úseku trať a spôsobiť tak haváriu,"
zdôraznil.
K zariadeniu bola pripojená elektrická rozbuška, ktorej stačila
iskra na výbuch. Zariadenie bolo vyhotovené amatérsky
Druhý incident na železnici sa odohral v pondelok medzi hlavnou
stanicou a stanicou Vršovice, kde narazil vlak do vraku
mercedesu, ktorý niekto úmyselne postavil na koľajnice.
Zrušia len 22 miestnych tratí
19.11.2002 - Železničná spoločnosť
uvažuje o zastavení osobnej dopravy na 22 regionálnych
tratiach v celkovej dĺžke 511 km. Dosiahla by tak ročnú úsporu
539 miliónov korún, pričom na tržbách by stratila 48 miliónov.
Zrušené spoje by mali byť podľa hovorcu spoločnosti Miloša
Čikovského čiastočne nahradené autobusovou dopravou. Spomínané
regionálne trate patria medzi 36, na ktorých vznikajú v
osobnej doprave neúnosné straty.
ŽOS Vrútky so stratou 12,25 mil. Sk
19.11.2002 -
Slovenský výrobca a vykonávateľ opráv železničných koľajových
vozidiel ŽOS Vrútky, a. s., ukončil minuloročné hospodárenie
so stratou 12,250 milióna Sk. V sledovanom období predstavoval
prevádzkový zisk spoločnosti 12,787 milióna Sk, výsledok z
finančných operácií stratu 5,835 milióna Sk, hospodársky výsledok
za bežnú činnosť stratu 14,100 milióna Sk. Záporný bol aj
mimoriadny hospodársky výsledok 5,102 milióna Sk. Ako vyplýva
z informácií prezentovaných spoločnosťou, ku koncu roka 2001
pracovala ŽOS s celkovými aktívami 1,570 miliardy Sk pri základnom
imaní 665,980 milióna Sk.
Železničná spoločnosť na budúci
rok zvýši tarify v nákladnej doprave
20.11.2002 - Zmeny dovozného v nákladnej
preprave na budúci rok zverejnila dnes Železničná spoločnosť
( ZSSK ) a. s. na
stretnutí s obchodnými partnermi v Starej Lesnej vo Vysokých
Tatrách. Podľa hovorcu Miloša Čikovského sa zvýši dovozné
vo vnútroštátnej preprave o 7 % a v medzinárodnej preprave v
priemere o 15 %. Doplňujúce a ostatné poplatky vzrastú asi o
4 %. Spresnil, že dovozné a ostatné poplatky sú v tarifnej
mene euro.
Na základe zmien vo vnútroštátnej Tarife pre prepravu vozňových
zásielok TR 1 sa aplikujú zmeny aj do medzinárodných zväzových
taríf, v ktorých je koncovou železnicou ZSSK . Čikovský
informoval, že dovozné vo zväzových tarifách sa zvýši
oproti roku 2002 v priemere o 15,7 % (tarifná mena euro) a
taktiež sa zvýši dovozné za prepravu prázdnych súkromných
vozňov.
V porovnaní s budúcoročnou plánovanou infláciou približne 8
% bude nárast realizačných cien spoločnosti nižší. Vzťahuje
sa to na vnútroštátnu nákladnú prepravu a režimy dovoz/vývoz.
Cenová úroveň tranzitnej prepravy zostala, až na niekoľko výnimiek,
zachovaná.
Budúci rok by mal v plnej miere otvoriť trh pre vstup iných
dopravcov na železničnú dopravnú cestu SR. Tieto okolnosti
prinútili ZSSK pri
tvorbe obchodných podmienok na budúci rok hľadať ďalšie možnosti
skvalitňovania služieb zákazníkom. Zásadná zmena sa dotkne
lehoty splatnosti faktúr. Tá sa pre rok 2003 predlžuje na 21
dní s neuplatňovaním penalizácie 9 dní, teda skutočná doba
splatnosti bude 30 dní.
Od minulého roka zaviedla Železničná spoločnosť systém zálohových
platieb, ktorý má opodstatnenie v prípadoch, keď zákazník
požaduje prepravné služby veľkého objemu. Prax potvrdila, že
korektný zákazník nemá námietky voči zálohovým platbám,
ak to obchodnému partnerovi umožní plynulo poskytovať
dohodnutú službu. Systém zálohových platieb bude zo strany ZSSK uplatňovaný aj v budúcom roku.
Železnice vraj budovu potrebujú
21.11.2002, Jana Morháčová - Dva železničné
podniky stavajú v Bratislave novú budovu za niekoľko sto miliónov
korún. "Malo by tam sídliť celé riaditeľstvo Železničnej
spoločnosti, ktoré momentálne nemá v Bratislave kapacitne
vyhovujúce priestory," vysvetlil hovorca firmy Miloš Čikovský.
Druhý podnik zabezpečujúci chod železničnej dopravy - Železnice
SR - by mal mať v novej budove 22 bytov.
Keď
sa pôvodné ŽSR
delili na dve firmy, tak si podelili zamestnancov, majetok, dlhy
aj budovy. Bratislavská budova, kde sedelo vedenie pôvodnej
spoločnosti, zostala v majetku ŽSR. "My sme zasa dostali budovu
riaditeľstva v Košiciach," povedal Čikovský. Preto si
vedenie novovzniknutej Železničnej spoločnosti musí prenajímať
priestory v budove, ktorá už nie je ich. Tento rok však reálne
firma za prenájom ešte neplatila konkrétnu sumu - všetko sa
vyriešilo v rámci poplatku za dopravnú cestu Železniciam SR.
"Súčasne musíme zatvoriť ďalšiu, menšiu budovu, kde sídli
odúčtovňa tržieb. Doslova nám v nej behajú myši, a preto
budeme potrebovať priestory pre ďalších 119 zamestnancov,"
zdôvodňuje Čikovský. Vedenie Železničnej spoločnosti
argumentuje tým, že jedna z najväčších firiem, ktorá
zamestnáva asi 20-tisíc ľudí, musí mať svoje sídlo aj v
hlavnom meste.
O stavbe budovy sa rozhodlo ešte v roku 1999. Pôvodne sa mali
stavať len byty, ale po rozdelení železníc sa plán zmenil.
Financovanie celého projektu zatiaľ nie je podľa Čikovského
doriešené. Predbežne mali Železnice SR investovať do výstavby
asi 100 miliónov a Železničná spoločnosť vyše 400 miliónov
korún. "Ale kalkulácie sme dali prerobiť, nie je to
definitívne uzavreté," dodáva Čikovský. Budova by mala
byť v prevádzke v roku 2004. Jej financovanie by mala Železničná
spoločnosť kryť zo ziskov z nákladnej dopravy a vlastných
zdrojov. Podľa Čikovského sa uvažuje aj o tom, že by sa
budova financovala prostredníctvom bankového úveru. "Ešte
sa ani poriadne nezačalo stavať, robia sa len výkopy. Zatiaľ
sme preinvestovali pár desiatok miliónov," zdôrazňuje Čikovský.
O tejto veľkej investícii sa diskutuje práve v súvislosti s tým,
že Železničná spoločnosť tento rok zdražuje cestovné a plánuje
rušiť niekoľko tratí. "Spájať problémy financovania
osobnej dopravy s investíciami je nezmysel. Zdražovanie osobnej
dopravy súvisí s tým, že je potrebné pokryť náklady a
doriešiť vzťahy medzi štátom a prepravcom," tvrdí Čikovský.
Železničná spoločnosť má tento rok naplánovaný zisk niekoľko
desiatok miliónov korún. Podľa súčasnej situácie však skončí
s vyrovnaným hospodárením. Podľa predstaviteľov spoločnosti
nie je možné tzv. krížové financovanie, teda používanie
ziskov z nákladnej dopravy na krytie straty v osobnej doprave.
"Také sú odporúčania Európskej únie. Práve preto sa
oddelila nákladná a osobná doprava aj účtovne," spresňuje
Čikovský.
V Novom Meste nad Váhom skočil dôchodca
pod rýchlik Považan
22.11.2002 - Skokom pod vlak ukončil
vo štvrtok predpoludním pri železničnej stanici v Novom Meste
nad Váhom svoj život 74-ročný muž z obce Kameničany, okres
Ilava.
Podľa rušňovodiča rýchlika Považan asi 200 m pred vlakom
spozoroval osobu pohybujúcu sa na koľajniciach, ktorá
nereagovala na výstražné zvukové znamenie. Privolaný lekár
konštatoval smrť muža následkom devastačných poranení
hlavy a amputácie pravej nohy v oblasti stehna. Usmrteného
identifikoval spolubývajúci z azylového domu v Novom Meste nad
Váhom. Vyšetrovanie nehody si vyžiadalo zastavenie železničnej
dopravy a asi poldruhahodinové meškanie rýchlika Považan a 11
a 23-minútové meškanie ďalších dvoch vlakov.
Od 15. decembra menia cestovné
poriadky, ale nové zatiaľ nie sú
23.11.2002 - Už o tri týždne
prestane platiť cestovný poriadok autobusovej a železničnej
dopravy. Nové cestovné poriadky však stále nie sú.
Ako budú premávať vlaky po 15. decembri, ešte nevedia ani v
informačnej kancelárii v Bratislave na Hlavnej stanici. Pracovníci
kancelárie netušia, kedy nový poriadok dostanú.
Železničná spoločnosť skrátila predpredaj cestovných lístkov
zo 60 na 15 dní. Železnice plánujú začať s distribúciou
nových cestovných poriadkov v priebehu budúceho týždňa.
V novom cestovnom poriadku sa ešte neodrazí ohlasované zrušenie
niektorých tratí. Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský
hovorí, že ak trate zrušia, vydajú opravu cestovného
poriadku.
Generálny riaditeľ Slovenskej autobusovej dopravy Emil Binda
vraví, že problém s včasným vydaním cestovných poriadkov
majú každý rok. „Nikdy neboli skôr ako týždeň pred
zmenou. Keď desať dní… to si ani nepamätám.“
Na Slovensku pôsobí 17 autobusových prepravcov, a preto je podľa
Bindu ťažké dať cestovný poriadok dokopy, predovšetkým ide
o administratívny problém.
Najväčšie komplikácie sú s prímestskými linkami.
Prepravcovia musia prekonzultovať svoj cestovný poriadok s
obecnými úradmi. Napokon sa všetky cestovné poriadky musia
navzájom zosúladiť. Pri diaľkových linkách by mali byť
zmeny len minimálne.
Doteraz sa cestovné poriadky menili každoročne v júni.
Odteraz budú platiť dva roky, meniť by sa mali každý druhý
rok v polovici decembra. Tak sa poriadky zosúladia s dopravnými
spoločnosťami v Európe.
Zmeny v predvianočnom čase však môžu spôsobiť viaceré
komplikácie. Nápor cestujúcich je vtedy najväčší.
Akcionári ŽOS Vrútky nevylučujú
prepúšťanie
25.11.2002 - Hospodársky výsledok
slovenského výrobcu a opravcu železničných koľajových
vozidiel ŽOS Vrútky do značnej miery určujú objednávky výkonov
od slovenských železníc a výsledok tendra na dodávku 35
kusov ľahkých motorových jednotiek. Po piatkovom mimoriadnom
valnom zhromaždení akcionárov ŽOS Vrútky to povedal obchodno-výrobný
riaditeľ spoločnosti Ladislav Bonda. Pokiaľ železnice zrušia
prevádzku na niektorých tratiach, dá sa podľa Bondu
predpokladať, že objem výkonov sa zníži, čo bude mať negatívny
dopad na hospodárenie ŽOS Vrútky.
Bonda nevylúčil, že v takom prípade by ŽOS museli pristúpiť
aj k prepúšťaniu zamestnancov.
Predali partizána, ukradli vlek
25.11.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ -
Umelecké diela, dopravné značky, časti železničných
zariadení, príklopy z kanálov a ďalšie výrobky z farebných
a ušľachtilých kovov sú predmetom záujmu zlodejov. Začiatkom
tohto týždňa neznámi páchatelia prerezali nosné lano na lyžiarskom
vleku neďaleko obce Široké v okrese Prešov. Na dosiaľ neznáme
miesto si odniesli 35 kovových kotiev. Spôsobili škodu za viac
ako 400-tisíc korún. Zimná sezóna v lyžiarskom stredisku
tohto roku pravdepodobne nebude.
V posledných rokoch sa ocitli v zberniach desiatky vzácnych sôch
nevyčísliteľných hodnôt. Krádeže zariadení ohrozujú životy
a zdravie ľudí. Len materiálne škody v cestnej doprave
dosiahli vlani 1,25 milióna korún, v železničnej dokonca 19
miliónov.
Na Slovensku jestvuje približne 400 fyzických a právnických
osôb, ktoré podnikajú v oblasti výkupu a predaja surovín.
Ako pre SME uviedol obchodno-prevádzkový riaditeľ a prokurista
Zberných surovín, a. s., Bratislava František Lenthár, názov
Zberné suroviny má na Slovensku vyše päťdesiatročnú
obchodnú a marketingovú tradíciu. „Jeho znenie, alebo veľmi
podobné, používajú aj podnikatelia a spoločnosti, ktoré s
nami nemajú okrem predmetu podnikania nič spoločné. Napríklad
v Revúcej nemáme svoju výkupňu. Žiaľ, v drvivej väčšine
podobných prípadov si to mediálne zlizneme my,“ tvrdí Lenthár.
Podľa jeho vyjadrenia vo všetkých výkupniach patriacich
akciovej spoločnosti Zberné suroviny Bratislava prísne
kontrolujú dodržiavanie interných predpisov, vyplývajúcich
zo zákona o odpadoch. Ako uvádza, výkup surovín je legislatívne
vyriešený. Každá fyzická či právnická osoba musí mať
rozhodnutie miestneho úradu, že môže v tejto oblasti podnikať.
Navyše sa musí riadiť interným výkupným poriadkom.
Od septembra tohto roku platí novela zákona o odpadoch, podľa
ktorej môžu zberne vykupovať dopravné značky a kovové súčiastky
dopravných zariadení len od oprávnených osôb alebo ich
vlastníkov. V zberni sa podľa riaditeľa teoreticky môže
ocitnúť aj bronzová plastika. Napríklad ak sa múzeum alebo
podobná inštitúcia rozhodne zbaviť sa týmto spôsobom
umeleckého diela. V každom prípade všakpredávajúci by mal
preukázať, že je majiteľom diela.
Časť nemocnice bola štyri mesiace prázdna
MIKULÁŠ JESENSKÝ, 26. 11. 2002, KOŠICE
- Na hranici hygienických noriem fungovala donedávna Železničná
nemocnica s poliklinikou v Košiciach. V jednej izbe bolo šesť
až sedem lôžok, šesťdesiatim pacientom slúžilo jedno sociálne
zariadenie.V máji tohto roku konečne otvorili novú modernú prístavbu
nemocnice. Prví pacienti sa však začali sťahovať do nových
izieb až minulý mesiac.
Podľa riaditeľa nemocnice Jakuba Pellu odklad sťahovania lôžkovej
časti spôsobili finančné problémy. „Museli sme počkať, kým
dostaneme peniaze, aby sme mohli zariadenie izieb skompletizovať.“
Definitívnym sťahovaním pacientov do novej prístavby sa počet
lôžok nemení. „Tak ako doteraz budeme mať kapacitu sto lôžok.
Nepomerne sa však zvýšil štandard. Každá z dvoj- a trojlôžkových
izieb má svoje sociálne zariadenie. Myslím si, že naši
pacienti budú hospitalizovaní v podmienkach, ktoré zodpovedajú
európskej úrovni,“ uviedol Pella.
Výstavba sa začala v roku 1990. Pôvodne sa počítalo len s
dvojposchodovou budovou. Zmenou projektov sa neporovnateľne zlepšili
podmienky v lôžkovej časti chirurgického a interného
oddelenia. Pribudli aj ďalšie stavby, ktoré v pôvodnom zámere
neboli. Pred dvanástimi rokmi predstavovali náklady 30 miliónov
korún. Do ukončenia sa na stavbe preinvestovalo 450 miliónov,
teda päťnásobok plánovaného objemu.
V novostavbe sú okrem lôžkového oddelenia chirurgie, interného
a ARO umiestnené aj ambulancie, kvalitne vybavené rehabilitačné
oddelenie, definitívne ukončenie čaká operačný trakt.
Zastaraná technika sa modernizovala v priebehu výstavby. Väčšina
prístrojov, ktoré kúpili do novostavby, slúžila pacientom už
niekoľko rokov v starých priestoroch. Čochvíľa majú dať do
prevádzky magnetickú rezonanciu.
„Zariadenie je už namontované, v súčasnosti sa školí
personál. Predpokladám, že do konca mesiaca ju dáme do prevádzky,“
dodal Pella.
V Košickom a Prešovskom kraji sú tri magnetické rezonancie.
„Naše zariadenie je najmodernejšie na Slovensku a bude slúžiť
nielen obyvateľom oboch krajov, ale železničiarom z celej
republiky. Momentálne sa na vyšetrenie čaká tri aj viac
mesiacov,“ dodal riaditeľ nemocnice.
Minister P. Prokopovič zastavil výstavbu
kontroverznej budovy pre železnice
Bratislava 26. novembra - Minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR Pavol
Prokopovič sa rozhodol pozastaviť výstavbu novej bratislavskej
administratívnej centrály Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s. na nároží
ulíc Šancová a Žabotova.
Ako potvrdil pre TASR, bude treba dokončiť základy stavby,
nakoľko v lokalite hrozí zosuv pôdy. "Ďalej sa stavať
nesmie," zdôraznil minister a dodal, že o ďalšom
nakladaní s pozemkami vo vlastníctve železníc sa rozhodne
neskôr. Do úvahy pripadá aj predaj celého objektu vrátane
projektovej dokumentácie. Kompetencie šéfovi rezortu v tejto
otázke dáva postavenie MDPT ako 100-%
akcionára ZSSK . Hoci P. Prokopovič akceptoval i niektoré dôvody
železníc, ktoré hovorili v prospech výstavby, ako takú ju
neschválil, železnice na druhej strane potvrdili i jeho
argumenty.
Železničná
spoločnosť chcela pôvodne výstavbu svojej novej centrály
financovať z vlastných zdrojov. Konkrétne sa mal využiť zisk
nákladnej dopravy, približne 500 miliónov Sk. V priestoroch sa
mali nachádzať i byty pre príslušníkov Železníc SR a garážové
plochy. Výstavbu centrály ZSSK odôvodňovali
potrebou sústredenia manažmentu na jedno miesto. Ceny za prenájom
viacerých bratislavských budov, v ktorých doteraz pracovali
zamestnanci ZSSK , sú podľa vedenia príliš vysoké. Navyše,
niektoré budovy v ktorých sídlia jednotlivé divízie, sú v
dezolátnom stave pred likvidáciou.
Predstavenstvo ZSSK schválilo
výstavbu novej budovy začiatkom tohto roku. Po začatí prác v
júli 2002 sa jej dokončenie očakávalo v roku 2004.
Projektantom budovy je architektonické združenie Karásek-Guertler
a dodávateľom stavebnej časti Reding, a. s.
V zmysle dohody MDPT a ZSSK sa osobná
doprava zastaví na 22 tratiach
Bratislava 26. novembra - Vedenie
rezortu dopravy sa v otázke rušenia osobnej dopravy na koncových
regionálnych tratiach v pondelok priklonilo k alternatíve, ktorú
predložila Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s. Táto
navrhuje zastavenie dopravy na 22 tratiach v celkovej dĺžke 511
km.
Pre TASR to uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Pavol Prokopovič. Zároveň informoval, že v spolupráci s
ministrom financií Ivanom Miklošom sa podarilo nájsť pre
rezort dopravy dodatočné zdroje, ktoré umožnia ponechať zľavy
pre dôchodcov nad 70 rokov v železničnej a autobusovej doprave
na nezmenenej úrovni. Hoci sa podobné opatrenie hľadá i pre dôchodcov
nad 60 rokov, konkrétny prísľub minister zatiaľ nedal.
V súvislosti s redukciou tratí P. Prokopovič dodal, že zrušené
spoje by mala čiastočne nahradiť autobusová doprava. ZSSK týmto krokom dosiahnu ročnú úsporu
prevádzkových nákladov 539 miliónov Sk, pričom na tržbách
stratia iba 48 miliónov. Návrh však bude musieť šéf rezortu
ešte prerokovať aj s predstaviteľmi vyšších územných
celkov (VÚC) a následne sa k nemu musí vyjadriť aj vládny
kabinet.
Návrh na zastavenie osobnej dopravy na niektorých koncových
tratiach vychádza z potreby zladenia návrhu štátneho rozpočtu
pre železnice s reálnymi možnosťami železníc v oblasti výkonov
vo verejnom záujme. Keďže na budúci rok by mala spoločnosť
dostať na vykrytie straty dotáciu 4,3 miliardy Sk, čo je
oproti požadovaným 5,7 miliardy Sk o 1,4 miliardy Sk menej,
redukcia osobnej dopravy predstavuje práve jeden zo spôsobov zníženia
straty prostredníctvom nižších nákladov.
Jak vidí železniční nákladní
dopravu Českých drah pracovníci, kteří ji řídí?
Dominantním železničním
podnikem v České republice jsou České dráhy. V nákladní přepravě
zaujímají na celkovém trhu, který obsluhují čeští
dopravci, zhruba čtvrtinový podíl. Jak vidí své pole působnosti
pracovníci Českých drah, kteří nákladní dopravu řídí?
Vývoj výkonů nákladní dopravy ČD
Meziročně srovnatelná statistická data jsou k
dispozici teprve od roku 1994, kdy bylo po rozdělení bývalého
Československa možné výkony každého z nástupnických
podniků po bývalých ČSD poprvé nezpochybnitelně
kvantifikovat. V tabulce 1 jsou uvedeny přepravené tuny a vývojové
indexy podle základních kategorií přeprav. V tabulce 2 je na
doplnění znázorněn vývoj základní komoditní struktury přeprav,
který je důležitý z pohledu přirozeného poslání železnice.
Z obou tabulek je evidentní, že jen v období posledních osmi
let došlo k poklesu přepravních výkonů nákladní dopravy Českých
drah o necelých 19 procent. Vnitrostátní přeprava se snížila
o 39 procent, zatímco mezinárodní přeprava vzrostla o necelých
šest procent (z toho průvoz +24 procent, dovoz +17 procent a vývoz
-7 procent). Přepravy zboží hromadné povahy se snížily o 28
procent, ostatní konvenční přepravy o 11 procent, naopak
objem kombinované dopravy se zvýšil o 254 procent.
Podle Ročenky dopravy za rok 2001, kterou vydává ministerstvo
dopravy a spojů, ovšem ani celková nákladní přeprava za všechny
dopravní obory v součtu v tunách nevykazuje dlouhodobě nárůst.
Od roku 1995 se snížila o 16 procent, narostly jen výkony v
tunových kilometrech (o tři procenta), protože se prodloužila
přepravní vzdálenost.
Podíl nákladní dopravy ČD na přepravním trhu
Podíl nákladní dopravy ČD
na přepravním trhu lze hodnotit pouze ze státního výkaznictví
(Ročenka dopravy). V jednotlivých dopravních oborech se však
data získávají jinak. V silniční dopravě se statisticky
sledují například pouze výkony tuzemských dopravců (nejen v
ČR, ale i v zahraničí), a to ještě pouze na základě výběrových
šetření velmi omezeného vzorku dopravních prostředků s následným
přepočtem na celý park silničních vozidel českých dopravců
(metoda Eurostat, zavedená v roce 1996). V železniční dopravě
ČD
vznikají data součtem z přepravních listin všech zásilek Českých
drah, avšak jen zásilek přepravených po území ČR. V
tabulce 3 je uveden podíl a index vypočítaný z tunových
kilometrů.
Přes bouřlivý nárůst výkonů silničních dopravců je podíl
železniční nákladní dopravy ČD
stále ještě vyšší než ve většině jiných evropských
zemí. Nárůst nabízené kapacity silničních vozidel na trhu
má za jinými evropskými zeměmi přece jen poněkud časový
posun. Totéž platí pro úbytek poptávky po přepravě zboží
hromadné povahy po železnici.
Český stát a železniční nákladní doprava ČD
Rostoucí problémy kongescí v silniční dopravě
postupně český stát nutí, aby se zabýval alternativou v
podobě železniční dopravy. V osobní dopravě je tak ochoten
financovat dopravní obslužnost, i když státní rozpočet úhradu
odpovídající prokazatelné ztrátě Českých drah zatím
akceptuje nedostatečně. V nákladní dopravě stát nelogicky (s
výjimkou minimálního příspěvku ze státního rozpočtu do
kombinované dopravy) ponechává řešení zcela na trhu. Přitom
hlavní problémy způsobuje s výjimkou center městských
aglomerací dálková silniční doprava nákladní.
Majitelem Českých drah je stát, zastoupený ministerstvem
dopravy, a přes akcie jím bude i po 1. lednu příštího roku.
Vypadá to však, že je majitelem pouze osobní dopravy! Stát
jako majitel by měl vyjasnit také základní orientaci podnikání
nákladní dopravy Českých drah. Zda žádá zachování
dopravní obslužnosti území, zachování zaměstnanosti, udržení
nyní dosahovaných přepravních výkonů, udržení stávajících
cen, dosahování zisku (nejen účetního) nebo něco jiného.
Uvedené cíle jsou navzájem v rozporu a nemohou platit současně.
Bez harmonizace podmínek pro podnikání mezi dopravou silniční
a dopravou železniční nebo vstupu státních financí do železniční
nákladní dopravy však není zvýšení podílu železniční nákladní
dopravy na trhu uskutečnitelné ani v České republice.
Obsluha území
Nákladní přeprava ČD
působí až na drobné výjimky na celé státní železniční
síti České republiky. Privátní dopravci provozují veřejnou
železniční nákladní dopravu na 76 kilometrech čtyř
pronajatých státních drah a na 79 kilometrech dvou drah
privatizovaných (tvoří celkem 1,6 procenta veřejné železniční
sítě v ČR).
Nákladní přeprava ČD
je svým zákazníkům k dispozici v 1143 tzv. tarifních bodech.
Jedno takové místo připadá v průměru na osm kilometrů železničních
tratí a na 69 čtverečních kilometrů území České
republiky. Taková hustota je v Evropě zcela výjimečná. České
dráhy se část obsluhy území předat jiným dopravcům v
nejbližší době nechystají.
Ohrožení nákladní dopravy
Nákladní doprava ČD
čelí ve svém podnikatelském úsilí řadě ohrožení, která
lze rozdělit na ohrožení vnější a ohrožení vnitřní (zevnitř
podniku České dráhy).
Vnější ohrožení mají původ na přepravním trhu a vznikají
také v důsledku státní politiky. Silniční dopravci nabízejí
nižší ceny a větší operativnost, stát s harmonizací podmínek
pro dopravce na dopravním trhu nijak nespěchá. Také zmenšování
obvyklé velikosti zásilek nahrává podstatně více silniční
dopravě. Srovnávání s výkonem české ekonomiky (například
hrubým domácím produktem) pokulhává. HDP totiž neroste výrobou
hmoty, ale službami a přidanou hodnotou. Tedy nikoli tunami,
ale jen korunami. Úbytek poptávky po přepravě zboží hromadné
povahy, na prvním místě pevných paliv, jako následek
restrukturalizace české ekonomiky je nezvratný.
Ohrožení zevnitř Českých drah je dáno odhodláním Českých
drah celosíťově provozovat veřejnou přepravu cestujících i
v podmínkách, kdy stát objednané dopravní výkony platí jen
částečně. Část ztráty z osobní dopravy je tak nuceně
hrazena
z tržeb dopravy nákladní, především na úkor investic do
reprodukce nabídky nákladní dopravy. Projevuje se to zejména
značným zaostáváním v modernizaci parku nákladních vozů a
lokomotiv, což konkurenčně zvýhodňuje privátní železniční
dopravce, kteří zátěž z osobní dopravy nemají (a jejich
nabídka nákladní dopravy navíc ze zákona nemusí mít povahu
veřejné přepravy).
Konkurenční předstih již dnes mají také dopravními prostředky
vybavenější zahraniční železniční dopravci, pro které
jsou současná legislativní omezení přístupu na českou železniční
síť vzhledem k předpokládanému vstupu ČR do Evropské unie
jen dočasná.
Příležitosti nákladní dopravy ČD
Nelze tvrdit, že by se nákladní dopravě ČD
nedostávalo podnikatelských příležitostí. I přes masivní
úbytek příležitostí daný restrukturalizací české
ekonomiky příležitosti existují. Obchodní manažeři nákladní
přepravy přicházejí denně s novými obchodními podněty a
poznatky z práce se zákazníky. Obdobně si počínají zaměstnanci
železničních stanic. Realizovat takové obchody lze však jen
omezeně. Víc než deset let odkládaná obnova technického zařízení,
zejména parku nákladních vozů, nutného k udržování a
inovacím nabídky nákladní dopravy, větší část obchodů
značně limituje. Nabídka se tak s poptávkou kryje jen omezeně.
Náprava tohoto stavu se očekává od změny přístupu státu k
ekonomice přepravy cestujících u Českých drah v návaznosti
na připravovanou transformaci Českých drah.
Velmi ceněnými příležitostmi pro železniční nákladní
dopravu jsou záměry mezinárodního obchodu. Těm je věnována
prioritní pozornost, i když pro využití většiny takových příležitostí
je nutná náročná kooperace nejméně dvou železničních
podniků. Nezřídka jsou problémem také neadekvátní cenová
očekávání zákazníků a nutnost využít parku nákladních
vozů partnerských zahraničních železnic či jiných majitelů.
Obecně však lze konstatovat, že pole působnosti nákladní
dopravy ČD
se ve vnitrostátní přepravě dlouhodobě zmenšuje, v mezinárodní
přepravě naopak zvětšuje, což je dáno velikostí České
republiky a její polohou v Evropě.
Image nákladní dopravy ČD
Základním problémem image nákladní dopravy ČD
jsou důsledky souběhu nákladní dopravy s dopravou osobní, a
to na všech tratích. Osobní doprava je při organizování
vlakové dopravy prioritní. Většina výkyvů v provozu osobní
dopravy tak má dopad na spolehlivost dopravy nákladní.
K propagaci nákladní dopravy ČD
byla zavedena chráněná produktová obchodní známka a logo
„ČD Cargo“. Na rozdíl od obdobné značky jiných železničních
podniků se nejedná o žádné označení organizační jednotky
Českých drah. Pod stejným názvem vychází i propagační časopis,
který zákazníky seznamuje s problematikou železniční nákladní
dopravy.
U zákazníků, kteří mají se službami nákladní dopravy ČD
vlastní zkušenosti, je image Českých drah poměrně slušná.
Jsou ochotni tolerovat drobné a velikosti zakázky odpovídající
výkyvy v kvalitě, jsou zvyklí i na cenovou hladinu železničních
dopravních služeb. Firmy, které lze označit za zákazníky
pouze potenciální, mají názory ovlivněné zkušenostmi ze
silniční dopravy. Silniční doprava je však principiálně
založena na zcela jiné, nesrovnatelné technologii organizace
dopravy. U těchto firem získává nákladní doprava ČD
jen velmi obtížně potřebnou image.
Přestože nákladní doprava ČD
je předmětem pozornosti veřejných médií relativně méně
než doprava osobní, vztahuje veřejnost i na ni negativní
obraz osobní dopravy. Ten je nekriticky a snad záměrně vytvářen
částí novinářů, kteří systematicky generují senzace tam,
kde nejsou.
Zákazníci nákladní dopravy ČD
Obchodní politika nákladní dopravy ČD
staví na osvědčených stabilních zákaznících zejména
komodit hromadné povahy přepravovaných mezi vlečkami a na osvědčených
spedičních firmách především s mezinárodními kontakty a
zkušenostmi. Získávání nových zákazníků z oblasti zboží
nehromadné povahy často naráží na neadekvátní očekávání
zákazníků, pokud jde o cenu i technologické zajištění.
Nedaří se přesvědčovat zákazníky, kteří mají vlečky z
minulosti, aby je využívali, nerušili je a nepřecházeli na
levnější silniční dopravu. Přispívat zákazníkům na
budování vleček nepřichází vzhledem k finančním zdrojům
Českých drah v širším rozsahu vůbec v úvahu.
Vážným problémem nákladní dopravy je platební morálka
části zákazníků, z pohledu přepravních výkonů pak zejména
zákazníků dominantních. Zákazníci nákladní dopravy jsou
tak vedle státu příčinou závažné druhotné platební
neschopnosti Českých drah. Přerušit s takovými zákazníky
obchodní kontakty není až na výjimky prakticky možné, protože
jejich přepravní poptávku není reálné nahradit poptávkou
jiných zákazníků. Rozsah pohledávek však již v zásadě
neroste.
Prodej přepravy
Prodejem přepravy se v tuzemsku zabývají obchodní
manažeři nákladní přepravy. Jsou organizováni převážně
regionálně na šesti obchodně-provozních ředitelstvích (Praha,
Plzeň, Ústí nad Labem, Pardubice, Brno, Ostrava), někteří z
nich mají kontaktní pracoviště i v dalších významných
regionálních centrech. Část manažerů je organizována
komoditně na ředitelství Divize obchodně provozní ČD
v Praze. Zahraniční zákazníci jsou převážně v péči
generálních zastoupení ČD
v Berlíně, Frankfurtu, Vídni, Varšavě, Stockholmu, Bratislavě
a Moskvě. Všichni zákazníci jsou pak v péči železničních
stanic. Většina pravidelných zákazníků tak má k dispozici
vlastního konkrétního kontaktního zaměstnance ČD .
Aby mohla nákladní doprava ČD
svou nabídku expandovat, musela by ji modernizovat. To by ovšem
nákladní doprava nesměla dotovat osobní dopravu. Po letech půstu
se sice nakupuje ročně pár stovek nových vagónů, ale aby došlo
k opravdové změně, musel by být nákup v tisícovkách kusů.
Aby bylo možné zákazníkům slíbit kvalitu, tedy pravidelnost
a spolehlivost, nesměly by být koridorové stavební akce v
takovém rozsahu, v jakém jsou, a výluková opatření by
musela respektovat i nákladní dopravu za cenu masivnějšího
nahrazení osobních vlaků autobusy.
Jiní železniční dopravci a nákladní doprava ČD
S jinými železničními dopravci se nákladní doprava
ČD
setkává na trhu jako s konkurencí i jako s kooperanty.
Konkurentem jsou pro nákladní dopravu ČD
privátní dopravci, kteří využívají zákonem dané právo přístupu
na železniční síť v majetku českého státu, provozovanou
Českými drahami. Statistická data z loňského roku udávají,
že jejich podíl na celkové železniční nákladní přepravě
činil v tunách 10,7 procenta a v tunových kilometrech 1,5
procenta.
Žádný z těchto dopravců neprovozuje plošnou obsluhu území,
veškeré jejich výkony jsou v ucelených odesilatelských vlacích.
Statistika dokladuje, že na jeden vlak privátního dopravce připadají
jen dva takové vlaky Českých drah.
Pravidelnou dopravu cestujících na tratích v provozu Českých
drah žádný z těchto dopravců neprovozuje, na rozdíl od
jejich tratí, na nichž dopravu cestujících provozují výhradně
sami. Žádný z nich také nedokáže provozovat osobní dopravu
bez křížového financování z jiných činností, hlavně nákladní
dopravy, a bez přispění státních financí.
Nákladní doprava ČD
úspěšně kooperuje s jinými železničními dopravci, s
provozovateli navazujících neveřejných drah závodových (vleček)
nebo s provozovateli veřejné dopravy na drahách privátních
nebo pronajatých drahách státních. V řadě případů České
dráhy provozují dopravu na privátní závodové dráze, kterou
provozuje a udržuje privátní dopravce.
Nejdůležitější je kooperace nákladní dopravy ČD
se zahraničními partnerskými železnicemi, a to jak při
akviziční práci se zákazníky, tak zejména při realizaci
obchodních případů. Určité obtíže při jednáních však
nastávají vlivem někdy velmi odlišné organizační struktury
partnerských železnic.
Ceny v nákladní dopravě ČD
Ve své nabídce přeprav se České dráhy potýkají
se stejnými problémy jako jiné evropské železnice. Zákazníci
očekávají ceny ekvivalentní cenám silničních dopravců.
Vzhledem k tomu, že podnik musí financovat i železniční
dopravní cestu, jsou však takové ceny často za hranicí ztrátovosti.
Ceny nákladní dopravy nerostou. Průměrná cena nákladní
dopravy ČD
počítaná ze všech přeprav bohužel naopak pod tlakem cen
silničních klesá, letos meziročně již téměř o tři
procenta. Měřítkem cen není tarif, ten je jen vstupní nabídkou
do cenových jednání zákazníka a Českých drah.
Přes šedesát procent výkonů nákladní dopravy ČD
tvoří přepravy mezinárodní. Větší část cen těchto přeprav
a tedy také úhrad přepravného je proto logicky sjednána v
€. Vývoj měnového kurzu € vůči Kč má za následek, že
České dráhy dostávají za stejný objem tržeb v € stále méně
v Kč. Nakupované služby a materiály i mzdy však České dráhy
přitom až na výjimky uhrazují v českých korunách. Tržby
inkasované ze zahraničí tak za poslední dva roky ztratily více
než deset procent hodnoty. Proti tomuto, pro České dráhy
velmi negativnímu, vývoji ČD
nenacházejí účinnou obranu.
Řízení nákladní dopravy ČD
Nákladní doprava není u Českých drah organizována
do specializované samostatné organizační jednotky, ani
specializované osy řízení. S výjimkou základního metodického
řízení obchodních záležitostí je nákladní doprava řízena
na teritoriálním principu spolu s provozováním drážní
dopravy v rámci divize obchodně provozní. České dráhy tak
sice zůstaly uchráněny negativ kontroverzního chování zaměstnanců
vůči sobě navzájem v nových pozicích po rozdělení činností
z jedné vnitropodnikové organizační jednotky do organizačních
jednotek jinak koncipovaných, avšak nákladní doprava se nedokáže
prioritě osobní dopravy, případně externím dopravcům
dostatečně koordinovaně a účinně bránit. Zda a kdy řízení
nákladní dopravy přejde na strukturu odvozenou od struktury
podnikání, dnes nelze odpovědně říci.
Kontraproduktivně působí v řízení Českých drah také
vnitropodnikové zamlžení hranice určující, kdy je tzv.
externí dopravce ještě zákazníkem a kdy je již konkurentem.
V současnosti také ještě neexistuje žádná oficiální
koncepce budoucího přímého podnikatelského působení nákladní
dopravy ČD
mimo území České republiky. Je však třeba počítat s tím,
že i České dráhy budou následovat jiné evropské železniční
podniky při využití příležitostí daných novými pravidly
Evropské unie. Dílčí opatření týkající se například
hospodaření s nákladními vozy v zahraničí podle novelizovaných
pravidel RIV jsou však již v realizaci.
Ekonomika nákladní dopravy
V současnosti je ekonomika nákladní dopravy integrální
součástí ekonomiky divize obchodně provozní. Pravidelně se
vyhodnocuje účetní hospodářský výsledek podnikání v nákladní
dopravě. Přiřazování tržeb není problémem. Značná část
nákladů provozování nákladní dopravy je však přiřazována
na základě klíčování. Snaha o vyšší podíl přímo přiřazovaných
nákladů je limitována participací poměrně vysokého počtu
zaměstnanců a zařízení na více různorodých činnostech příslušejících
k více předmětům podnikání.
Nákladní doprava není až na zanedbatelné výjimky příjemcem
žádných státních nebo municipálních dotací. Výjimkou je
nevelký státní příspěvek na kombinovanou dopravu, případně
podíl na příspěvku státu na likvidaci následků povodní
nebo podíl na úhradě nákladů programu snižování počtu
zaměstnanců. Úhrada nákladů dopravní cesty je stanovena
pevnou částkou v rámci rozpočtu, cena za použití dopravní
cesty vztažená na jednotku dopravního výkonu není v současnosti
používána (měla by být od 1. ledna příštího roku). Do
hospodářského výsledku nákladní dopravy vstupuje i podíl
na nákladech na finanční operace spojené s koridorovými
investicemi do dopravní cesty.
Nákladní doprava ČD
vykazuje účetní zisk. Tohoto zisku však dosahuje převážně
odpisy počítanými z nízkých, desítky let starých pořizovacích
cen a výrazným potlačením údržby a obnovy technických zařízení,
tedy reprodukce nabídky zákazníkům. Ziskem nákladní dopravy
je zmenšována ztráta v osobní dopravě. Od 1. ledna příštího
roku by takovýto postup neměl být ze zákona již možný.
Produktivita nákladní dopravy
Na pokles objemů nákladní přepravy reagovaly České
dráhy řadou racionalizačních opatření ve vlakotvorbě a v
organizaci vlakové dopravy. Produktivita nákladní vlakové
dopravy, vyjadřující množství čistých tunových kilometrů
na hodinu vlakové dopravy mezi výchozí a cílovou stanicí nákladního
vlaku, má zejména v posledních letech - i přes klesající
objem výkonů nákladní dopravy - progresivní tendenci (viz
tabulka 4).
Pokles přepravních výkonů v nákladní i osobní přepravě
je doprovázen racionalizací počtu pracovních míst, řada míst
je však na objemu výkonů závislá až dlouhodobě. Velmi výrazný
tlak na zvyšování produktivity práce má však negativní
vliv na rozsah služeb pro zákazníky nákladní dopravy Českých
drah.
Ing. Ivan Janatka,
vedoucí oddělení marketingu odboru
nákladní přepravy ČD
České dráhy v říjnu přepravily
rekordních 7,56 miliónu tun zboží
(von) - České dráhy v
říjnu přepravily ve srovnání s ostatními měsíci letošního
roku rekordní objem zboží. Na počátku listopadu to oznámil
mluvčí podniku Petr Šťáhlavský s tím, že ČD
v říjnu přepravily 7,56 miliónu tun zboží a surovin.
České dráhy zaznamenaly podle Petra Šťáhlavského rekordní
hodnoty také v nakládce, jejíž objem do-sáhl 5,16 miliónu
tun, z toho 2,03 miliónu tun v exportu. Rekordního výkonu České
dráhy dosáhly v situaci, kdy na některých úsecích byla po
srpnových povodních stále snížena kapacita tratí.
„Zvlášť výrazně je vliv povodní cítit v mezinárodní
dopravě na jednom z nejdůležitějších úseků mezi Děčínem
a Drážďany, protože v oblasti Saska byla řada tratí vážně
poškozena nebo zcela zničena,“ dodal Petr Šťáhlavský.
Obnovení provozu bez omezení si na těchto zahraničních úsecích
vyžádá delší časové období.
Ohnivé peklo v rýchliku
Chceli deťom ukázať svoj Paríž a vrútili
sa do náručia smrti
18. 11.
2002 - Mala to byť nezabudnuteľná dovolenka. Profesor ekonómie
Salvatore M. Amore z amerického štátu Connecticut už pred
mesiacmi naplánoval pre celú rodinu cestu po Európe. Na pamätihodnosti
Francúzska a Nemecka sa tešili jeho manželka Jeanne, ako aj
deti Emily Jeanne (12), syn Michael (8) a stará mama Susanne (72).
Rodičom obzvlášť ležalo na srdci, aby ich deti konečne
spoznali Paríž, mesto, v ktorom sa pred šestnástimi rokmi
zosobášili. Lenže z cesty po stopách šťastia sa stala cesta
do náručia smrti. Celá rodina Amorovcov zahynula minulý týždeň
v hrôzostrašnom ohnivom inferne v nočnom rýchliku z Paríža
do Mníchova. Priatelia aj príbuzní oplakávajú rodinu, ktorá
zomrela takýmto tragickým spôsobom. Spolu s Amorovcami prišlo
o život ešte sedem cestujúcich. Salvatore M. Amore, rodený
Talian, rezervoval pre svoju rodinu miestenky v spacom vozni. Po
nádhernej prehliadke Paríža a impozantnej Eiffelovej veže sa
unavená, ale šťastná pätica pobrala na železničnú stanicu.
Nočný rýchlik z Paríža mal byť o deviatej ráno v Mníchove,
ale nikdy tam nedorazil. Cesta sa skončila uprostred noci vo
francúzskom meste Nancy. Očití svedkovia odrazu uvideli, ako z
okien prvého vagóna šľahajú vysoké ohnivé plamene. Vlak
okamžite zastal a v priebehu niekoľkých minút dorazili na
miesto nehody požiarnici. Na záchranu Amorovcov - starú mamu,
otca, mamu, dcéru aj syna - však už bolo neskoro. Smrť ich
prekvapila v spánku.
Od 15. decembra menia cestovné
poriadky, ale nové zatiaľ nie sú
23.11.2002 - Už o tri týždne
prestane platiť cestovný poriadok autobusovej a železničnej
dopravy. Nové cestovné poriadky však stále nie sú.
Ako budú premávať vlaky po 15. decembri, ešte nevedia ani v
informačnej kancelárii v Bratislave na Hlavnej stanici. Pracovníci
kancelárie netušia, kedy nový poriadok dostanú.
Železničná spoločnosť skrátila predpredaj cestovných lístkov
zo 60 na 15 dní. Železnice plánujú začať s distribúciou
nových cestovných poriadkov v priebehu budúceho týždňa.
V novom cestovnom poriadku sa ešte neodrazí ohlasované zrušenie
niektorých tratí. Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský
hovorí, že ak trate zrušia, vydajú opravu cestovného
poriadku.
Generálny riaditeľ Slovenskej autobusovej dopravy Emil Binda
vraví, že problém s včasným vydaním cestovných poriadkov
majú každý rok. „Nikdy neboli skôr ako týždeň pred
zmenou. Keď desať dní… to si ani nepamätám.“
Na Slovensku pôsobí 17 autobusových prepravcov, a preto je podľa
Bindu ťažké dať cestovný poriadok dokopy, predovšetkým ide
o administratívny problém.
Najväčšie komplikácie sú s prímestskými linkami.
Prepravcovia musia prekonzultovať svoj cestovný poriadok s
obecnými úradmi. Napokon sa všetky cestovné poriadky musia
navzájom zosúladiť. Pri diaľkových linkách by mali byť
zmeny len minimálne.
Doteraz sa cestovné poriadky menili každoročne v júni.
Odteraz budú platiť dva roky, meniť by sa mali každý druhý
rok v polovici decembra. Tak sa poriadky zosúladia s dopravnými
spoločnosťami v Európe.
Zmeny v predvianočnom čase však môžu spôsobiť viaceré
komplikácie. Nápor cestujúcich je vtedy najväčší.
Akcionári ŽOS Vrútky nevylučujú
prepúšťanie
25.11.2002 - Hospodársky výsledok
slovenského výrobcu a opravcu železničných koľajových
vozidiel ŽOS Vrútky do značnej miery určujú objednávky výkonov
od slovenských železníc a výsledok tendra na dodávku 35
kusov ľahkých motorových jednotiek. Po piatkovom mimoriadnom
valnom zhromaždení akcionárov ŽOS Vrútky to povedal obchodno-výrobný
riaditeľ spoločnosti Ladislav Bonda. Pokiaľ železnice zrušia
prevádzku na niektorých tratiach, dá sa podľa Bondu
predpokladať, že objem výkonov sa zníži, čo bude mať negatívny
dopad na hospodárenie ŽOS Vrútky.
Bonda nevylúčil, že v takom prípade by ŽOS museli pristúpiť
aj k prepúšťaniu zamestnancov.
Predali partizána, ukradli vlek
25.11.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ -
Umelecké diela, dopravné značky, časti železničných
zariadení, príklopy z kanálov a ďalšie výrobky z farebných
a ušľachtilých kovov sú predmetom záujmu zlodejov. Začiatkom
tohto týždňa neznámi páchatelia prerezali nosné lano na lyžiarskom
vleku neďaleko obce Široké v okrese Prešov. Na dosiaľ neznáme
miesto si odniesli 35 kovových kotiev. Spôsobili škodu za viac
ako 400-tisíc korún. Zimná sezóna v lyžiarskom stredisku
tohto roku pravdepodobne nebude.
V posledných rokoch sa ocitli v zberniach desiatky vzácnych sôch
nevyčísliteľných hodnôt. Krádeže zariadení ohrozujú životy
a zdravie ľudí. Len materiálne škody v cestnej doprave
dosiahli vlani 1,25 milióna korún, v železničnej dokonca 19
miliónov.
Na Slovensku jestvuje približne 400 fyzických a právnických
osôb, ktoré podnikajú v oblasti výkupu a predaja surovín.
Ako pre SME uviedol obchodno-prevádzkový riaditeľ a prokurista
Zberných surovín, a. s., Bratislava František Lenthár, názov
Zberné suroviny má na Slovensku vyše päťdesiatročnú
obchodnú a marketingovú tradíciu. „Jeho znenie, alebo veľmi
podobné, používajú aj podnikatelia a spoločnosti, ktoré s
nami nemajú okrem predmetu podnikania nič spoločné. Napríklad
v Revúcej nemáme svoju výkupňu. Žiaľ, v drvivej väčšine
podobných prípadov si to mediálne zlizneme my,“ tvrdí Lenthár.
Podľa jeho vyjadrenia vo všetkých výkupniach patriacich
akciovej spoločnosti Zberné suroviny Bratislava prísne
kontrolujú dodržiavanie interných predpisov, vyplývajúcich
zo zákona o odpadoch. Ako uvádza, výkup surovín je legislatívne
vyriešený. Každá fyzická či právnická osoba musí mať
rozhodnutie miestneho úradu, že môže v tejto oblasti podnikať.
Navyše sa musí riadiť interným výkupným poriadkom.
Od septembra tohto roku platí novela zákona o odpadoch, podľa
ktorej môžu zberne vykupovať dopravné značky a kovové súčiastky
dopravných zariadení len od oprávnených osôb alebo ich
vlastníkov. V zberni sa podľa riaditeľa teoreticky môže
ocitnúť aj bronzová plastika. Napríklad ak sa múzeum alebo
podobná inštitúcia rozhodne zbaviť sa týmto spôsobom
umeleckého diela. V každom prípade všakpredávajúci by mal
preukázať, že je majiteľom diela.
Minister P. Prokopovič zastavil výstavbu
kontroverznej budovy pre železnice
26.11.2002 - Minister dopravy, pôšt
a telekomunikácií ( MDPT ) SR Pavol Prokopovič sa rozhodol pozastaviť výstavbu
novej bratislavskej administratívnej centrály Železničnej
spoločnosti ( ZSSK ), a. s. na nároží ulíc Šancová a Žabotová.
Ako potvrdil pre TASR, bude treba dokončiť základy stavby,
nakoľko v lokalite hrozí zosuv pôdy. "Ďalej sa stavať
nesmie," zdôraznil minister a dodal, že o ďalšom
nakladaní s pozemkami vo vlastníctve železníc sa rozhodne
neskôr. Do úvahy pripadá aj predaj celého objektu vrátane
projektovej dokumentácie. Kompetencie šéfovi rezortu v tejto
otázke dáva postavenie MDPT ako 100-%
akcionára ZSSK . Hoci P. Prokopovič akceptoval i niektoré dôvody
železníc, ktoré hovorili v prospech výstavby, ako takú ju
neschválil, železnice na druhej strane potvrdili i jeho
argumenty.
Železničná spoločnosť chcela pôvodne výstavbu svojej novej
centrály financovať z vlastných zdrojov. Konkrétne sa mal využiť
zisk nákladnej dopravy, približne 500 miliónov Sk. V
priestoroch sa mali nachádzať i byty pre príslušníkov Železníc
SR a garážové plochy. Výstavbu centrály ZSSK odôvodňovali potrebou sústredenia
manažmentu na jedno miesto. Ceny za prenájom viacerých
bratislavských budov, v ktorých doteraz pracovali zamestnanci ZSSK , sú podľa
vedenia príliš vysoké. Navyše, niektoré budovy v ktorých sídlia
jednotlivé divízie, sú v dezolátnom stave pred likvidáciou.
Predstavenstvo ZSSK schválilo
výstavbu novej budovy začiatkom tohto roku. Po začatí prác v
júli 2002 sa jej dokončenie očakávalo v roku 2004.
Projektantom budovy je architektonické združenie Karásek-Guertler
a dodávateľom stavebnej časti Reding, a. s.
V zmysle dohody MDPT a ZSSK sa osobná
doprava zastaví na 22 tratiach
26.11.2002 - Vedenie rezortu dopravy
sa v otázke rušenia osobnej dopravy na koncových regionálnych
tratiach v pondelok priklonilo k alternatíve, ktorú predložila
Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s. Táto navrhuje zastavenie dopravy na 22
tratiach v celkovej dĺžke 511 km.
Pre TASR to uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Pavol Prokopovič. Zároveň informoval, že v spolupráci s
ministrom financií Ivanom Miklošom sa podarilo nájsť pre
rezort dopravy dodatočné zdroje, ktoré umožnia ponechať zľavy
pre dôchodcov nad 70 rokov v železničnej a autobusovej doprave
na nezmenenej úrovni. Hoci sa podobné opatrenie hľadá i pre dôchodcov
nad 60 rokov, konkrétny prísľub minister zatiaľ nedal.
V súvislosti s redukciou tratí P. Prokopovič dodal, že zrušené
spoje by mala čiastočne nahradiť autobusová doprava. ZSSK týmto krokom dosiahnu ročnú úsporu
prevádzkových nákladov 539 miliónov Sk, pričom na tržbách
stratia iba 48 miliónov. Návrh však bude musieť šéf rezortu
ešte prerokovať aj s predstaviteľmi vyšších územných
celkov (VÚC) a následne sa k nemu musí vyjadriť aj vládny
kabinet.
Návrh na zastavenie osobnej dopravy na niektorých koncových
tratiach vychádza z potreby zladenia návrhu štátneho rozpočtu
pre železnice s reálnymi možnosťami železníc v oblasti výkonov
vo verejnom záujme. Keďže na budúci rok by mala spoločnosť
dostať na vykrytie straty dotáciu 4,3 miliardy Sk, čo je
oproti požadovaným 5,7 miliardy Sk o 1,4 miliardy Sk menej,
redukcia osobnej dopravy predstavuje práve jeden zo spôsobov zníženia
straty prostredníctvom nižších nákladov.
Časť nemocnice bola štyri mesiace prázdna
26.11.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ - Na
hranici hygienických noriem fungovala donedávna Železničná
nemocnica s poliklinikou v Košiciach. V jednej izbe bolo šesť
až sedem lôžok, šesťdesiatim pacientom slúžilo jedno sociálne
zariadenie.V máji tohto roku konečne otvorili novú modernú prístavbu
nemocnice. Prví pacienti sa však začali sťahovať do nových
izieb až minulý mesiac.
Podľa riaditeľa nemocnice Jakuba Pellu odklad sťahovania lôžkovej
časti spôsobili finančné problémy. „Museli sme počkať, kým
dostaneme peniaze, aby sme mohli zariadenie izieb skompletizovať.“
Definitívnym sťahovaním pacientov do novej prístavby sa počet
lôžok nemení. „Tak ako doteraz budeme mať kapacitu sto lôžok.
Nepomerne sa však zvýšil štandard. Každá z dvoj- a trojlôžkových
izieb má svoje sociálne zariadenie. Myslím si, že naši
pacienti budú hospitalizovaní v podmienkach, ktoré zodpovedajú
európskej úrovni,“ uviedol Pella.
Výstavba sa začala v roku 1990. Pôvodne sa počítalo len s
dvojposchodovou budovou. Zmenou projektov sa neporovnateľne zlepšili
podmienky v lôžkovej časti chirurgického a interného
oddelenia. Pribudli aj ďalšie stavby, ktoré v pôvodnom zámere
neboli. Pred dvanástimi rokmi predstavovali náklady 30 miliónov
korún. Do ukončenia sa na stavbe preinvestovalo 450 miliónov,
teda päťnásobok plánovaného objemu.
V novostavbe sú okrem lôžkového oddelenia chirurgie, interného
a ARO umiestnené aj ambulancie, kvalitne vybavené rehabilitačné
oddelenie, definitívne ukončenie čaká operačný trakt.
Zastaraná technika sa modernizovala v priebehu výstavby. Väčšina
prístrojov, ktoré kúpili do novostavby, slúžila pacientom už
niekoľko rokov v starých priestoroch. Čochvíľa majú dať do
prevádzky magnetickú rezonanciu.
„Zariadenie je už namontované, v súčasnosti sa školí
personál. Predpokladám, že do konca mesiaca ju dáme do prevádzky,“
dodal Pella.
V Košickom a Prešovskom kraji sú tri magnetické rezonancie.
„Naše zariadenie je najmodernejšie na Slovensku a bude slúžiť
nielen obyvateľom oboch krajov, ale železničiarom z celej
republiky. Momentálne sa na vyšetrenie čaká tri aj viac
mesiacov,“ dodal riaditeľ nemocnice.
Železnice už vybrali trate, kde zrušia
osobnú dopravu
27.12.2002, Jana Morháčová - Od
budúceho roka zrejme už nebude možné cestovať vlakom z Kozároviec
do Lužianok, alebo napríklad z Rožňavy do Dobšinej. Tieto
trate totiž patria medzi 22 lokálnych železníc na Slovensku,
kde sa má zrušiť osobná doprava. Na ďalších tratiach budú
namiesto osobných vlakov jazdiť ako náhrada autobusy. Vyplýva
to z materiálu, ktorý predložila Železničná spoločnosť
ministerstvu dopravy. Ministerstvo s ním súhlasí. Rezort
dopravy aj Železničná spoločnosť odmietajú zverejniť
zoznam tratí, na ktorých prestanú na budúci rok premávať
osobné vlaky. Podľa informácií Pravdy sa v dokumente rieši
osud osobnej dopravy na 36 regionálnych tratiach, ktoré vykazujú
najväčšiu stratu. Celkom zrušené trate majú spolu 511
kilometrov. Trate, kde osobné vlaky nahradia autobusy, majú 257
kilometrov. Železničná spoločnosť navrhla v budúcom roku úplne
zastaviť osobnú dopravu na niektorých tratiach, pretože
dostane zo štátneho rozpočtu menej peňazí. Zoznam tratí,
kde vlaky úplne prestanú jazdiť, musí prejsť pripomienkovým
konaním.
Po lokálkach obmedzia aj rýchliky
27.11.2002, Jana Morháčová - Železničná
spoločnosť dostane zo štátneho rozpočtu na prevádzku vlakov
na budúci rok takmer o miliardu korún menej. Ušetriť chce
najmä tým, že zruší vlaky na niektorých lokálnych tratiach
v dĺžke necelých 740 kilometrov. Zníži tým svoje výkony o
11 percent. Navrhované riešenie, má zastaviť osobné vlaky na
26 tratiach Slovenska. Na štyroch z nich budú jazdiť náhradné
autobusy. Po zohľadnení úbytku tržieb železnice usporia asi
500 miliónov Sk.
"Zo štátneho rozpočtu máme dostať iba 4,3 mld. Sk, to
je už definitívna a nemeniteľná suma. Preto sme museli
pripravovať zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme tak, aby sme
sa do tejto sumy zmestili," vysvetľuje hovorca Železničnej
spoločnosti Miloš Čikovský.
Na to, aby vlaky jazdili v nezmenenom rozsahu ako tento rok, by
musel štát dať železničiarom ešte o miliardu korún viac.
Preto vedenie spoločnosti pripravilo zoznam 36 lokálnych tratí,
na ktorých železnice najviac prerábajú. Tržby z osobnej
dopravy sú na týchto úsekoch veľmi nízke oproti nákladom. Z
nich sa mali vybrať trate, na ktorých v budúcom roku nebudú
jazdiť osobné vlaky. "Na týchto tratiach v priemere na
korunu tržieb pripadá 5,70 Sk nákladov," uviedol v tejto
súvislosti Miloš Čikovský. Pritom na niektorých tratiach je
podľa neho rozdiel medzi nákladmi a tržbami ešte vyšší -
na korunu od cestujúcich musí Železničná spoločnosť
vynakladať 10 či dokonca vyše 25 korún.
Podľa materiálu predloženého Železničnou spoločnosťou, ak
by osobné vlaky prestali jazdiť na všetkých 36 tratiach, Železničná
spoločnosť by ušetrila práve chýbajúcu miliardu.
Nakoniec sa však ministerstvo dopravy priklonilo k riešeniu, že
desať tratí zostane bez obmedzenia dopravy. Na zvyšných 26
tratiach sa osobná doprava buď zruší, alebo nahradí
autobusovou dopravou.
Cestovať vlakom za rodinou, do práce či do škôl sa bude dať
naďalej napríklad na trase Lučenec - Utekáč alebo z Brezna
do Jesenského. O možnosť cestovať vlakom neprídu aj
obyvatelia Čadce, ak sa rozhodnú cestovať do Makova. Doprava
zostane zachovaná aj na známej trenčianskej "električke"
z Trenčianskej Teplej do kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach.
Z 26 tratí, kde sa zruší osobná vlaková doprava, sú štyri
také, kde bude vytvorené náhradné autobusové spojenie. Také
riešenie je pre Železničnú spoločnosť lacnejšie. Musí síce
počítať s vyčlenením peňazí na autobusy, nebude však
musieť platiť Železniciam SR za dopravnú cestu. Preto budú
za cenu vlakových lístkov cestovať autobusmi tí, čo sa
rozhodnú ísť z Levíc do Štúrova alebo z Čadce do Skalitého.
Medzi štyri úseky, kde osobné vlaky nahradia autobusy, patrí
aj 106-kilometrová trasa zo Zvolena cez Levice až do Čaty.
Od januára by podľa neho mali osobné vlaky prestať jazdiť
napríklad na 55-kilometrovej trase z Kozároviec do Lužianok
alebo 41-kilometrovej trase z Plešivca na Muráň.
Osobné vlaky už nebudú jazdiť ani na úseku zo Zohoru do
Plaveckého Mikuláša či zo Zlatých Moraviec do Úľan nad Žitavou.
Bez vlakovej dopravy sa budú musieť zaobísť aj cestujúci
medzi Trebišovom a Vranovom nad Topľou.
Ak sa zoznam schváli v navrhovanej podobe, nebudú môcť využiť
vlak napríklad ani dovolenkári cestujúci do Banskej Štiavnice
či z Rožňavy do Dobšinej.
Aby sa však Železničná spoločnosť zmestila do sumy, ktorá
bude vyčlenená zo štátneho rozpočtu, musí okrem rušenia
lokálnych tratí šetriť aj inde. Preto sa uvažuje aj o zrušení
či skrátení niektorých rýchlikov. Takmer 190 miliónov bude
musieť spoločnosť ušetriť vnútornými opatreniami.
Železnice podali návrh na zrušenie
22 tratí
27.11.2002 - Ministerstvo
dopravy sa dohodlo so Železničnou spoločnosťou ( ZSSK ) na definitívnom
zrušení 22 regionálnych tratí v celkovej dĺžke 511 km.
Tieto trate sú stratové a preto ZSSK ich zrušením ušetrí 539 miliónov
korún z prevádzkových nákladov. Dohoda, ku ktorej sa
dopracoval rezort dopravy s ZSSK , však nie je definitívna. Preto sa
ministerstvo nechcelo vyjadriť, o ktoré trate konkrétne ide.
Minister dopravy Pavol Prokopovič bude o návrhu rokovať so zástupcami
vyšších územných celkov, ďalej s ministerstvom financií.
Nakoniec sa k nemu vyjadrí aj vláda. Zoznam 22 tratí, ktoré
železnice po dohode s rezortným ministerstvom navrhujú zrušiť,
vyplýva zo širšieho návrhu prezentovaného už začiatkom
novembra. Ten však počítal so zrušením 32 tratí v celkovej
dĺžke 623 km.
Po rokovaní s ministrom financí Ivanom Miklošom sa však
podarilo rezortu dopravy uchrániť dôchodcov vo veku nad 70
rokov pred navrhovaným zrušením zliav vo vlakovej a v
autobusovej doprave. K tomu malo pôvodne dôjsť už od začiatku
budúceho roka.
Sídlo za pol miliardy nebude.
Prokopovič povedal: Ďalej sa stavať nesmie
Minister železniciam zakázal drahé sídlo
27.11.2002, RICHARD FILIPKO - Stavbu budovy za
pol miliardy, ktorú začali nedávno slovenské železnice, včera
minister dopravy Pavol Prokopovič zastavil.
Po článku o budove v denníku SME sa minister prišiel presvedčiť
na vlastné oči. „Nezdá sa mi efektívne, aby si v situácii,
keď bojujeme o každú korunu, železnice stavali takéto budovy.
Navyše železničiari mi jasne nepovedali, ako to chcú
financovať,“ povedal včera Prokopovič.
Stavbári hĺbili obrovskú jamu na základy a podzemné garáže
tri mesiace. Pri jednej z rušných bratislavských križovatiek
neďaleko železničnej Hlavnej stanice mal vyrásť administratívny,
najmenej desaťposchodový komplex a vedľa dvadsať bytových
jednotiek.
Minister Prokopovič povedal jednoznačne: „Ďalej sa stavať
nesmie.“ Včera na tomto mieste ešte robotníci spevňovali základy
a naťahovali železné siete na vybetónované plochy, aby zabránili
zosuvu pôdy.
Sociológ Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky
hovorí, že vidieť, že ministri začínajú vnímať podnety
od verejnosti. Podľa neho aj strany súčasnej vládnej koalície
pochopili, že verejná mienka sa proti nim môže zničujúco
obrátiť.
Minister Prokopovič nevylučuje, že v budúcnosti bude reagovať
na podnety z médií a od verejnosti. „Beriem ich ako zdroj
poznatkov pre seba, ale nemôžem povedať, že budem vždy
postupovať podľa článkov v médiách. Záleží na tom, o čo
pôjde.“
Železničná spoločnosť odôvodňovala výstavbu budovy tým,
že po rozdelení železníc na dve spoločnosti má teraz
pracoviská na rôznych miestach a chcela ich dostať pod jednu
strechu. O osude stavby sa rozhodne neskôr, nie je vylúčený
ani odpredaj základov spolu s projektovou dokumentáciou.
Riaditeľ ZSSK A. Egyed sa o svoju
funkciu nebude ďalej uchádzať
28.11.2002 - Generálny riaditeľ a
predseda predstavenstva Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s.,
Bratislava, Andrej Egyed sa nebude uchádzať o znovuzvolenie do
svojich súčasných funkcií u železníc.
Do dnešného dňa mali totiž záujemcovia na obsadenie funkcií
členov predstavenstva ZSSK predložiť
prihlášky na ministerstvo dopravy. Ako TASR uviedol hovorca
spoločnosti Miloš Čikovský, A. Egyed sa do výberového
konania neprihlásil.
Členmi súčasného päťčlenného výkonného orgánu ZSSK sú okrem A. Egyeda i jeho námestník
Pavol Kužma a generálni riaditelia jednotlivých divízií. Za
divíziu osobnej prepravy Jiří Jančík, nákladnej prepravy
Jozef Šimlovič a za železničné koľajové vozidlá Miroslav
Dzurinda.
Výberové konanie vypísalo 18. novembra Ministerstvo dopravy, pôšt
a telekomunikácií ( MDPT ) SR, ktoré je jediným akcionárom Železničnej
spoločnosti.
Zrušenie vlakov najviac postihne Štiavnicu,
Moravce a Revúcu
29.11.2002, Jana Morháčová - Ak sa
bude skutočne rušiť osobná doprava na 22 lokálnych železničných
tratiach, niektoré dediny zostanú bez spojenia s okolitými
mestami a regiónmi.
Ich obyvateľom sa výrazne skomplikuje cesta do práce či do školy.
Najviac doplatia na rušenie tratí v okrese Zlaté Moravce a
medzi Rožňavou a Revúcou.
Okres Zlaté Moravce a Banská Štiavnica zostanú úplne bez železničnej
dopravy, podobne okresné mesto Revúca a jeho okolie.
V okrese Rožňava sa zastaví doprava na dvoch tratiach smerujúcich
z Plešivca do Slavošoviec a z okresného mesta do Dobšinej.
Niektoré obce môžu nahradiť vlaky autobusovou dopravou, inde
zostanú ľudia po zrušení vlaku odkázaní na dva autobusy za
deň. "Neviem, prečo majú doplatiť na šetrenie železníc
len niektoré regióny a niektoré obce. Možno by sa mala
preriediť doprava na viacerých tratiach, určite však nie
odstaviť úplne od železničnej dopravy niektoré regióny,"
tvrdí Jozef Bedňák, starosta Podhorian neďaleko Lužianok.
Podľa neho sa cestujúci dokážu vyrovnať so zvýšeným
cestovným, dokonca aj so zrušením niektorých spojov.
"Zastavením dopravy na celých tratiach im však zoberieme
možnosť cestovať do práce."
"V niektorých regiónoch si môžu za nízku rentabilitu
tratí sami ľudia. Začali totiž oveľa viac využívať
autobusovú dopravu a vlaky jazdia poloprázdne," vysvetľuje
Ján Vrtiš, starosta Muránskej Dlhej Lúky, ktorá tiež
zostane bez vlakového spojenia. "Možno by sa však niekto
mohol zamyslieť, ako ľudí znova vrátiť do vlakov," dodáva.
Podľa primátora Zlatých Moraviec mnohé obce doplatia na to,
že aj podniky autobusovej dopravy chcú na budúci rok znížiť
počet spojov.
Železničná spoločnosť v rámci šetrenia na budúci rok
navrhla úplne zastaviť osobnú dopravu na 26 lokálnych
tratiach. Na štyroch z nich však bude jazdiť náhradná
autobusová doprava. Železnice tým ušetria celkovo necelých
500 miliónov korún.
Autobusy sú plné už dnes
29. novembra 2002, ZÁHORSKÁ VES (rk)
- Vlak Záhorská Ves - Zohor odvezie denne podľa starostu Záhorskej
Vsi Jozefa Doršiča vyše 1500 ľudí. "Ide najmä o tých,
ktorí cestujú do práce či škôly do Bratislavy.
ZÁHORSKÁ VES (rk) - Vlak Záhorská Ves - Zohor odvezie denne
podľa starostu Záhorskej Vsi Jozefa Doršiča vyše 1500 ľudí.
"Ide najmä o tých, ktorí cestujú do práce či škôly
do Bratislavy. Keď sa vlak zruší, bude to katastrofa,"
tvrdí. Spoj sa totiž týka aj ľudí z Vysokej pri Morave a
Suchohradu.
Do Bratislavy chodia zo Záhorskej Vsi ráno tri autobusy. Už
teraz sú plné.
Ak sa vlak nenahradia ďalšie autobusy, ľudia sa podľa Doršiča
do hlavného mesta nedostanú. "Starostov dotknutých obcí
sa nik na ich názor nepýtal. Bolo to o nás bez nás, preto žiadame
ministerstvo dopravy o stretnutie s kompetentnými," hovorí
Doršič.
Zlaté Moravce na vlaky zabudnú
29. novembra 2002, ZLATÉ MORAVCE (jam)
- Bez vlakovej dopravy zostane celý okres Zlaté Moravce. Podľa
návrhu na rušenie osobných vlakov sa prestane jazdiť na 55-kilometrovom
úseku Lužianky - Kozárovce a súčasne na 32-kilometrovej
trase Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou.
ZLATÉ MORAVCE (jam) - Bez vlakovej dopravy zostane celý okres
Zlaté Moravce. Podľa návrhu na rušenie osobných vlakov sa
prestane jazdiť na 55-kilometrovom úseku Lužianky - Kozárovce
a súčasne na 32-kilometrovej trase Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou.
"Určite to bude veľký problém, pretože ľudia sa
nedostanú za prácou nielen do okresného mesta, ale mnohí
cestujúci vlakmi za prácou napríklad aj do nového priemyselného
parku pri Vrábľoch," vysvetľuje primátor Zlatých
Moraviec Milan Skyva. Primátor zdôrazňuje, že sa konečne
podarilo obnoviť časť výroby v bývalom Calexe a naštartovať
nový priemyselný park - a vzápätí ľudia prídu o lacné
cestovanie za prácou.
Problém je, že od januára sa redukujú aj autobusy.
Sprivatizovaný podnik SAD totiž bude voziť ľudí len v takom
rozsahu, na aký objem dopravy dostane peniaze z rozpočtu. Primátor
zdôrazňuje, že sa v okrese podarilo znížiť nezamestnanosť
z 28 percent pod hranicu 26 percent. "Po tom, čo sa
skomplikuje doprava do zamestnania, nezamestnanosť znova
vzrastie. A prepúšťať sa bude aj na železniciach."
Znepokojený je aj starosta obce Podhorany, ktorá leží na
trase Lužianky - Kozárovce.
"Ľudia cestujú vlakom napríklad do vápenky v Žiranoch.
Ak vlak nebude jazdiť, namiesto päť kilometrov budú musieť
ísť vyše 20 kilometrov obchádzkou cez Nitru a prestupovať,"
vysvetľuje starosta obce Jozef Bedňák. Predĺži sa čas
cestovania a zvýšia sa ceny, ktorú zaplatia ľudia za cestu do
práce. Podľa neho budú mať problém aj školáci dochádzajúci
do Zlatých Moraviec. Preto sa rozhodli s ďalšími starostami
pripraviť petíciu.
Značným problémom je aj návrh na obmedzenie nákladnej
dopravy. "Konečne sme sa dohodli s výrobcom tehál v našom
regióne, aby vozili tovar po železnici a neničili naše cesty.
Keď sme sa napokon dohodli, navrhnú zrušiť aj nákladnú železničnú
dopravu," tvrdí primátor Milan Skyva. Denne tak na cestách
pribudne až 150 kamiónov.
Výstavba novej budovy Železničnej
spoločnosti
Predstavenstvo Železničnej spoločnosti, a. s. ( ZSSK ) schválilo začiatkom
tohto roku investičný zámer na výstavbu administratívno-prevádzkovej
budovy na nároži Šancová-Žabotova ulica. Na tomto mieste sa
mal pôvodne ešte v podmienkach ŽSR postaviť bytový objekt, avšak po
rozdelení podniku na dve spoločnosti sa zmenil účel výstavby
z bytového objektu na administratívnu budovu, pričom dodávateľ
zostal ten istý. Projektantom novej budovy je architektonické
združenie Karásek+Guertler, dodávateľom stavebnej časti je
REDING a. s Bratislava.
Železničná spoločnosť sa rozhodla pre výstavbu vlastnej
budovy hlavne preto, aby sústredila manažment spoločnosti na
jedno miesto, a vytvorila lepšie pracovné podmienky pre ostatných
zamestnancov, ktorí sú roztrúsení na viacerých miestach
Bratislavy. Navyše budova Odúčtovne tržieb železníc je v
dezolátnom stave pred likvidáciou, a preto jej 119 pracovníkov
sa musí premiestniť do náhradných priestorov. (V súčasnosti
v riadiacich zložkách Ústredia Železničnej spoločnosti
pracuje asi 217 zamestnancov. Na bratislavských pracoviskách
Divízie železničných koľajových vozidiel (DŽKV) ? aparát
je 114 zamestnancov. Pracoviská Divízie osobnej prepravy
Bratislava zamestnávajú 775 zamestnancov a Divízie nákladnej
prepravy 1300 zamestnancov.) Napokon spoločnosť brala do úvahy
skutočnosť, že cena za prenájom administratívnych budov v
centre Bratislavy je príliš vysoká.
S výstavbou budovy sa začalo v júli 2002 a jej dokončenie je
plánované na r. 2004. Pôvodné investičné náklady na
administratívnu budovu predstavovali vyše 400 mil. Sk, avšak ZSSK požiadala o prehodnotenie projektu tak,
aby sa podstatne znížili celkové obstarávacie náklady. Pri návrhu
technického riešenia požaduje čo najmenšie prevádzkové náklady
a energetickú úspornosť.
Na prehodnotení projektu a celkových investičných nákladoch
sa ešte stále pracuje.
Financovanie budovy sa zabezpečuje z vlastných zdrojov, a to zo
zisku nákladnej prepravy, ktorá má ročné tržby 17 mld. Sk,
pričom plánovaný zisk z nákladnej prepravy je vyše 500 mil.
Sk. V žiadnom prípade nemôže dôjsť ku krížovému
financovaniu, to znamená, že na investičnú výstavbu tohto
charakteru sa nesmú použiť finančné prostriedky určené na
osobnú prepravu.
Železničná spoločnosť musí
redukovať osobnú dopravu
Železničná
spoločnosť, a. s. musí v tomto roku znížiť náklady v
osobnej preprave minimálne o 1 mld. Sk, keďže štátny rozpočet
vyčlenil na výkony vo verejnom záujme namiesto 5,5 len 4,3 mld.
Sk. Po zverejnení tohto faktu Železničná spoločnosť začala
pripravovať nový variant zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme.
Prípravu zmluvy predchádzali viaceré porovnávacie analýzy,
ktoré naznačujú možnosti znižovania nákladov. Ako sa ukázalo,
zvýšenie cestovného a redukcia zliav neprinesie postačujúci
efekt, a tak Železničná spoločnosť musí pristúpiť aj k
redukcii osobnej dopravy.
Najväčšie straty v osobnej preprave vznikajú na 36 vybraných
regionálnych tratiach, kde na jednu korunu tržieb pripadá 5,70
Sk nákladov. Napriek tomu Železničná spoločnosť uprednostňuje
alternatívu zastavenia osobnej dopravy nie na 36, ale len na 22
regionálnych tratiach s celkovou dĺžkou 511 km (14,3% železničnej
siete), pričom čiastočne ju nahradí autobusovou dopravou. Podľa
tejto alternatívy dosiahne spoločnosť ročnú úsporu prevádzkových
nákladov 539 mil. Sk, pričom na tržbách by zároveň stratila
48 mil. Sk. Ďalšou redukciou výkonov na hlavných tratiach a
internými opatreniami na znižovanie nákladov by spoločnosť
dokázala nahradiť chýbajúce prostriedky na osobnú dopravu.
O variantoch redukcie osobnej dopravy sa v súčasnosti stále
rokuje.
Železničná spoločnosť pred konečným rozhodnutím o
zastavení prevádzky na konkrétnych regionálnych tratiach,
ktoré sa uskutoční na úrovni ministerstva dopravy a vlády
SR, nebude zverejňovať žiadne, a teda ani predbežné zoznamy
tratí, na ktorých bude zastavená osobná doprava.
Informácie o rušení konkrétnych tratí, ktoré sa sporadicky
objavujú v médiách vychádzajú z nepodložených informácií.
Sem možno zaradiť aj príspevok vo večernom spravodajstve TV
Markíza 18. novembra o zastavení osobnej dopravy na trati
Poprad ? Tatranská Lomnica. Železničná spoločnosť neprijala
žiadne rozhodnutie o zastavení osobnej dopravy na tejto trase,
ba práve opačne, osobnú dopravu odporúča v tomto úseku
zachovať vzhľadom na rozvoj medzinárodného cestovného ruchu.
O tejto skutočnosti som telefonicky informoval začiatkom minulého
týždňa aj jednu z aktérok tohto televízneho šotu Bibiánu
Dzurilovú zo Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, ktorá
sa zaujímala o osud tatranskej železničnej dopravy. Preto nechápeme
komentár redaktora, ktorý v tejto súvislosti hovorí o panike
vo Vysokých Tatrách.
Nový cestovný poriadok
BRATISLAVA(29.11.2002) - Nový cestovný poriadok (CP) na železnici,
ktorý bude platiť od 15. decembra tohto roku do 13.12 budúceho
roku, je už v predaji. Aj tento rok Železničná spoločnosť,
a. s. ( ZSSK ) pripravila pre cestujúcich viaceré tituly
CP, ako je celosieťový cestovný poriadok s celoslovenskou pôsobnosťou,
oblastné cestovné poriadky pre región Západného, Stredného
a Východného Slovenska, a oblastný cestovný poriadok "Vysoké
Tatry", ktorý je určený len pre túto turisticky atraktívnu
oblasť.
Cestovné poriadky sú teda v predaji od 1.12. 2002 a verejnosť
si ich môže zakúpiť za nasledovné ceny:
celosieťový cestovný poriadok za 50 Sk,
oblastné cestovné poriadky pre Západ, Stred a Východ
Slovenska za 20 Sk a
oblastný cestovný poriadok Vysoké Tatry za 12 Sk.
Zmeny tohto CP sa uskutočnia v termínoch 2.marca a 15.júna
2003.