V Európe zabíjali silné búrky
Sme18.11.2002 - Silné búrky v Európe cez víkend usmrtili najmenej štyroch ľudí, zranili mnohých ďalších, prinútili dedinčanov utiecť pred vodou a bahnom, narušili dopravu a vyvolali záplavy. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že najviac postihnuté boli niektoré oblasti Rakúska, Švajčiarska, Francúzska a Nemecka.
Cez susedné Rakúsko sa prehnala najhoršia víchrica za posledných 20 rokov. Zomreli najmenej dvaja ľudia a škody sa už vyšplhali na milióny. Zvlášť postihnutá je spolková krajina Salzburg, ktorej sa tento rok prírodné katastrofy nevyhýbajú. Ešte sa nespamätala z letných záplav a už čelí ďalším výkyvom počasia. Vietor so silou hurikánu tu v sobotu vykoľajil lokomotívu. Pri nešťastí zomrela 72-ročná žena a niekoľko ľudí bolo zranených. Švajčiarska polícia oznámila, že príval bahna zranil asi stovku ľudí a prinútil obyvateľov dediny Schlans k evakuácii. Zranených bolo tiež niekoľko osôb pri meste Reuen. Záchranári hľadajú v hornatých oblastiach prípadné obete. Narušené je železničné spojenie cez Alpy do Talianska.
Obete zrejme zaznamenajú aj Taliansku. Tam doteraz nebolo úspešné pátranie po osobnom automobile s matkou a dcérou, ktorý strhol do rieky Adda zosuv pôdy v horskej oblasti Valtellina na severe talianskej Lombardie.
V južnom Francúzsku sa vykoľajil rýchlovlak TGV medzi Lyonom a Chambery, kde trať prerušila vysoká vrstva bahna. Najmenej 200 francúzskych obytných domov bolo evakuovaných.
V nemeckom Bavorsku vietor s rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu vytrhával stromy, strhával strechy a ničil autá. Podobná situácia bola ďalej v Írsku, Škótsku a Anglicku, dodala Reuters s tým, že v noci sa podľa meteorológov počasie zlepší.

FNM poukázal ministerstvu dopravy ďalších 500 miliónov Sk na úhradu záväzkov ŽSR
TASR18.11.2002 - Fond národného majetku (FNM) SR uhradil druhú splátku vo výške 500 miliónov Sk v prospech Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR na splatenie dlhov Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).
Na úhradu záväzkov ŽSR má ísť podľa vládneho uznesenia spolu 2,915 miliardy Sk. Prvú tranžu v rovnakej výške FNM uhradil v druhej polovici októbra, pričom železnice ju medzi veriteľov rozdelili proporčným spôsobom podľa pomerov ich pohľadávok. Zvyšok, teda 1,915 miliardy Sk, poukáže na účet MDPT 10 dní po získaní prostriedkov z predaja Východoslovenskej energetiky (VSE).
Ako pre TASR uviedol hovorca ŽSR Ján Keresteš, po poukázaní platby z MDPT na účet železníc budú aj v druhom kole všetci veritelia uspokojení pomerným spôsobom. V praxi to znamená, že ŽSR vyplatia Sociálnu poisťovňu v rozsahu 240 miliónov Sk, na Spoločnú zdravotnú poisťovňu prevedú 123,5 milióna Sk, NÚP 81,5 milióna Sk a rozvodným energetickým podnikom za dodávky energií uhradia približne 55 miliónov Sk.
Z celkového vládou schváleného objemu má ísť 1,4 miliardy Sk na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni, ktorý celkovo dosahuje 2,809 miliardy Sk. Záväzok železníc voči tejto poisťovni tak zostane na úrovni 1,409 miliardy Sk. Úplne by sa mal vyrovnať dlh ŽSR voči Spoločnej zdravotnej poisťovni vo výške 720 miliónov Sk, Národnému úradu práce (473 miliónov Sk) a obchodné záväzky voči rozvodným energetickým podnikom za dodávky elektriny v hodnote 322 miliónov Sk.

Stratové železnice si stavajú budovu za pol miliardy
Sme19. 11. 2002 - Pol miliardy bude stáť budova v Bratislave, ktorú si stavajú Železnice SR a Železničná spoločnosť. Straty oboch firiem sú pritom miliardové a kvôli nim plánujú zrušiť premávku na regionálnych tratiach a od nového roka zvyšujú cestovné o 15 percent.
Stavenisko a trinásťmetrová jama, z ktorej mala vyrásť vyše desaťposchodová budova          ( (C) Martin ROTTMANN)Pri jednej z najrušnejších ulíc v Bratislave pod Hlavnou železničnou stanicou už je vyhĺbená trinásťmetrová jama, z ktorej vyrastie vyše desaťposchodová budova.
Pôvodne to malo byť sto bytov pre železničiarov. Železnice sa pred časom rozdelili na dve spoločnosti - Železnice SR a Železničnú spoločnosť. Budova pôvodného generálneho riaditeľstva ostala Železniciam SR, ale Železničná spoločnosť chce tiež svoju budovu.
Projekt výstavby sto nových bytov sa zmenil. Železnice SR si na tomto mieste nepostavia sto, ale iba dvadsať bytov plus garáže za zhruba 100-miliónov, Železničná spoločnosť modernú administratívnu budovu s garážami za 400-miliónov.

Jamu pod novým sídlom hĺbili tri mesiace
Sme 19.11.2002 - Len pár metrov od bratislavskej Hlavnej stanice zíva v zemi obrovská jama. Je hlboká trinásť metrov a na jednej z najrušnejších ulíc ju stavbári vykopali za tri mesiace. Do dvoch rokov by tu mala stáť najmenej desaťposchodová budova ústredia Železničnej spoločnosti a dvadsať bytov Železníc Slovenskej republiky.
„Dolu budú veľké garáže, ale neviem, ako sa do nich dostanú autá. Možno urobia veľké výťahy,“ hovorí jeden zo stavbárov. „Hĺbenie jamy nebola sranda. Museli sme to robiť postupne.“ Denne odtiaľ odviezli 55 nákladných áut zeminy.
Oplotený výkop priťahuje pozornosť okoloidúcich, väčšina ľudí sa pristaví. „Neviem, kto to tu stavia, ale dá sa hádať. Pozrite sa na tú stenu,“ ukazuje chlapík na múr susediacej budovy KDH, na ktorej je veľké logo hnutia.
Stavenisko a trinásťmetrová jama, z ktorej mala vyrásť vyše desaťposchodová budova          ( (C) Martin ROTTMANN)Dvaja železničiari vedia, že stavajú železnice. Na druhej strane je veľká tabuľa, na ktorej je napísané, že v budove bude sto bytových jednotiek. „No hádajte, komu tu stavajú byty. Žeby posunovačom?“ Netušia, že pôvodný projekt zmenili a bude tam len dvadsať bytov. „Nám nikto nič nepovie, my sa dozvedáme, len čo počujeme od iných, aj to s ročným oneskorením.“
Vedľa budúceho centra Železničnej spoločnosti už železničiari niekoľko nových bytov majú. Dokončili ich asi pred dvoma rokmi.
Najvyšší kontrolný úrad tvrdí, že železnice sa správajú ako realitná kancelária. Byty stavajú a potom ich predávajú do osobného vlastníctva, napríklad aj rodinným príslušníkom niektorých svojich zamestnancov. Železnice podľa kontrolórov nerešpektovali výmer ministerstva financií, byty vybavili napríklad nadštandardnými kuchyňami za 180- až 190-tisíc korún.
Železnice dajú za výstavbu dvadsiatich bytov a 72 garážových miest asi sto miliónov korún. Železničná spoločnosť bude využívať ostatné garážové miesta a hneď vedľa bytov bude mať luxusné sídlo za 400 miliónov.

Priaznivá strata
Sme19.11.2002 - Do roku 2001 boli železnice jedna spoločnosť, potom sa rozdelili na dve. Hospodárenie železníc bolo permanentne stratové:
rok strata
1999 5,203 mld
2000 4,033 mld
2001 3,873 mld
K hospodárskemu výsledku v roku 2001 vydali železnice aj tento komentár: „Železnice Slovenskej republiky uzatvárajú uplynulý rok priaznivo, keďže podľa predbežných údajov splnili hospodársky výsledok – stratu 3,8 mld Sk. Táto strata je nižšia, ako bola strata v roku 2000 a takisto nižšia ako v roku 1999.“

Polícia sprísnila bezpečnostné opatrenia v Prahe
TASR19.11.2002 - Česká polícia ešte posilnila preventívne bezpečnostné opatrenia v súvislosti s dnešným incidentom na železnici v Prahe 9, kde musel pyrotechnik zneškodniť výbušninu.
"V tejto chvíli nemôžeme potvrdiť, že tento incident má súvislosť so summitom NATO," povedal v reakcii na udalosť na železnici český minister vnútra Stanislav Gross.
Po dohode s ministerstvom dopravy a spojov odporučil Českým dráham, aby sa vlaky v Prahe a jej okolí pohybovali maximálne 30-kilometrovou rýchlosťou. Posilnená bola nielen ostraha železníc, ale aj nákupných centier, metra, alebo čističiek odpadových vôd.
Policajný pyrotechnik dnes ráno na koľajniciach v Prahe 9 zneškodnil funkčnú výbušninu, ktorú našli pracovníci železnice. "Išlo o niekoľkonásobné narezanie koľajníc a bol tu uložený nástražný výbušný systém," informoval Ladislav Bernášek z pražskej polície.
Na mieste bola na niekoľko hodín zastavená železničná doprava. "Prípadom sa ďalej zaoberajú policajti, ktorí ho vyšetrujú ako trestný čin všeobecného ohrozenia," dodal.
Zariadenie bolo podľa policajného prezidenta Jiřího Kolářa plne funkčné. "V kombinácii s pokusom o mechanické porušenie koľajníc tak bolo úplne jednoznačne spôsobilé prerušiť na tomto konkrétnom úseku trať a spôsobiť tak haváriu," zdôraznil.
K zariadeniu bola pripojená elektrická rozbuška, ktorej stačila iskra na výbuch. Zariadenie bolo vyhotovené amatérsky
Druhý incident na železnici sa odohral v pondelok medzi hlavnou stanicou a stanicou Vršovice, kde narazil vlak do vraku mercedesu, ktorý niekto úmyselne postavil na koľajnice.

Zrušia len 22 miestnych tratí
Pravda19.11.2002 - Železničná spoločnosť uvažuje o zastavení osobnej dopravy na 22 regionálnych tratiach v celkovej dĺžke 511 km. Dosiahla by tak ročnú úsporu 539 miliónov korún, pričom na tržbách by stratila 48 miliónov. Zrušené spoje by mali byť podľa hovorcu spoločnosti Miloša Čikovského čiastočne nahradené autobusovou dopravou. Spomínané regionálne trate patria medzi 36, na ktorých vznikajú v osobnej doprave neúnosné straty.

ŽOS Vrútky so stratou 12,25 mil. Sk
Hospodárske noviny19.11.2002 - Slovenský výrobca a vykonávateľ opráv železničných koľajových vozidiel ŽOS Vrútky, a. s., ukončil minuloročné hospodárenie so stratou 12,250 milióna Sk. V sledovanom období predstavoval prevádzkový zisk spoločnosti 12,787 milióna Sk, výsledok z finančných operácií stratu 5,835 milióna Sk, hospodársky výsledok za bežnú činnosť stratu 14,100 milióna Sk. Záporný bol aj mimoriadny hospodársky výsledok 5,102 milióna Sk. Ako vyplýva z informácií prezentovaných spoločnosťou, ku koncu roka 2001 pracovala ŽOS s celkovými aktívami 1,570 miliardy Sk pri základnom imaní 665,980 milióna Sk.

Železničná spoločnosť na budúci rok zvýši tarify v nákladnej doprave
TASR20.11.2002 - Zmeny dovozného v nákladnej preprave na budúci rok zverejnila dnes Železničná spoločnosť ( ZSSK ) a. s. na stretnutí s obchodnými partnermi v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách. Podľa hovorcu Miloša Čikovského sa zvýši dovozné vo vnútroštátnej preprave o 7 % a v medzinárodnej preprave v priemere o 15 %. Doplňujúce a ostatné poplatky vzrastú asi o 4 %. Spresnil, že dovozné a ostatné poplatky sú v tarifnej mene euro.
Na základe zmien vo vnútroštátnej Tarife pre prepravu vozňových zásielok TR 1 sa aplikujú zmeny aj do medzinárodných zväzových taríf, v ktorých je koncovou železnicou ZSSK . Čikovský informoval, že dovozné vo zväzových tarifách sa zvýši oproti roku 2002 v priemere o 15,7 % (tarifná mena euro) a taktiež sa zvýši dovozné za prepravu prázdnych súkromných vozňov.
V porovnaní s budúcoročnou plánovanou infláciou približne 8 % bude nárast realizačných cien spoločnosti nižší. Vzťahuje sa to na vnútroštátnu nákladnú prepravu a režimy dovoz/vývoz. Cenová úroveň tranzitnej prepravy zostala, až na niekoľko výnimiek, zachovaná.
Budúci rok by mal v plnej miere otvoriť trh pre vstup iných dopravcov na železničnú dopravnú cestu SR. Tieto okolnosti prinútili ZSSK pri tvorbe obchodných podmienok na budúci rok hľadať ďalšie možnosti skvalitňovania služieb zákazníkom. Zásadná zmena sa dotkne lehoty splatnosti faktúr. Tá sa pre rok 2003 predlžuje na 21 dní s neuplatňovaním penalizácie 9 dní, teda skutočná doba splatnosti bude 30 dní.
Od minulého roka zaviedla Železničná spoločnosť systém zálohových platieb, ktorý má opodstatnenie v prípadoch, keď zákazník požaduje prepravné služby veľkého objemu. Prax potvrdila, že korektný zákazník nemá námietky voči zálohovým platbám, ak to obchodnému partnerovi umožní plynulo poskytovať dohodnutú službu. Systém zálohových platieb bude zo strany ZSSK uplatňovaný aj v budúcom roku.

Železnice vraj budovu potrebujú
Pravda21.11.2002, Jana Morháčová - Dva železničné podniky stavajú v Bratislave novú budovu za niekoľko sto miliónov korún. "Malo by tam sídliť celé riaditeľstvo Železničnej spoločnosti, ktoré momentálne nemá v Bratislave kapacitne vyhovujúce priestory," vysvetlil hovorca firmy Miloš Čikovský. Druhý podnik zabezpečujúci chod železničnej dopravy - Železnice SR - by mal mať v novej budove 22 bytov.
Stavenisko a trinásťmetrová jama, z ktorej mala vyrásť vyše desaťposchodová budova          ( (C) Martin ROTTMANN)Keď sa pôvodné ŽSR delili na dve firmy, tak si podelili zamestnancov, majetok, dlhy aj budovy. Bratislavská budova, kde sedelo vedenie pôvodnej spoločnosti, zostala v majetku ŽSR. "My sme zasa dostali budovu riaditeľstva v Košiciach," povedal Čikovský. Preto si vedenie novovzniknutej Železničnej spoločnosti musí prenajímať priestory v budove, ktorá už nie je ich. Tento rok však reálne firma za prenájom ešte neplatila konkrétnu sumu - všetko sa vyriešilo v rámci poplatku za dopravnú cestu Železniciam SR.
"Súčasne musíme zatvoriť ďalšiu, menšiu budovu, kde sídli odúčtovňa tržieb. Doslova nám v nej behajú myši, a preto budeme potrebovať priestory pre ďalších 119 zamestnancov," zdôvodňuje Čikovský. Vedenie Železničnej spoločnosti argumentuje tým, že jedna z najväčších firiem, ktorá zamestnáva asi 20-tisíc ľudí, musí mať svoje sídlo aj v hlavnom meste.
O stavbe budovy sa rozhodlo ešte v roku 1999. Pôvodne sa mali stavať len byty, ale po rozdelení železníc sa plán zmenil. Financovanie celého projektu zatiaľ nie je podľa Čikovského doriešené. Predbežne mali Železnice SR investovať do výstavby asi 100 miliónov a Železničná spoločnosť vyše 400 miliónov korún. "Ale kalkulácie sme dali prerobiť, nie je to definitívne uzavreté," dodáva Čikovský. Budova by mala byť v prevádzke v roku 2004. Jej financovanie by mala Železničná spoločnosť kryť zo ziskov z nákladnej dopravy a vlastných zdrojov. Podľa Čikovského sa uvažuje aj o tom, že by sa budova financovala prostredníctvom bankového úveru. "Ešte sa ani poriadne nezačalo stavať, robia sa len výkopy. Zatiaľ sme preinvestovali pár desiatok miliónov," zdôrazňuje Čikovský.
O tejto veľkej investícii sa diskutuje práve v súvislosti s tým, že Železničná spoločnosť tento rok zdražuje cestovné a plánuje rušiť niekoľko tratí. "Spájať problémy financovania osobnej dopravy s investíciami je nezmysel. Zdražovanie osobnej dopravy súvisí s tým, že je potrebné pokryť náklady a doriešiť vzťahy medzi štátom a prepravcom," tvrdí Čikovský.
Železničná spoločnosť má tento rok naplánovaný zisk niekoľko desiatok miliónov korún. Podľa súčasnej situácie však skončí s vyrovnaným hospodárením. Podľa predstaviteľov spoločnosti nie je možné tzv. krížové financovanie, teda používanie ziskov z nákladnej dopravy na krytie straty v osobnej doprave. "Také sú odporúčania Európskej únie. Práve preto sa oddelila nákladná a osobná doprava aj účtovne," spresňuje Čikovský.

V Novom Meste nad Váhom skočil dôchodca pod rýchlik Považan
TASR22.11.2002 - Skokom pod vlak ukončil vo štvrtok predpoludním pri železničnej stanici v Novom Meste nad Váhom svoj život 74-ročný muž z obce Kameničany, okres Ilava.
Podľa rušňovodiča rýchlika Považan asi 200 m pred vlakom spozoroval osobu pohybujúcu sa na koľajniciach, ktorá nereagovala na výstražné zvukové znamenie. Privolaný lekár konštatoval smrť muža následkom devastačných poranení hlavy a amputácie pravej nohy v oblasti stehna. Usmrteného identifikoval spolubývajúci z azylového domu v Novom Meste nad Váhom. Vyšetrovanie nehody si vyžiadalo zastavenie železničnej dopravy a asi poldruhahodinové meškanie rýchlika Považan a 11 a 23-minútové meškanie ďalších dvoch vlakov.

Od 15. decembra menia cestovné poriadky, ale nové zatiaľ nie sú
Sme23.11.2002 - Už o tri týždne prestane platiť cestovný poriadok autobusovej a železničnej dopravy. Nové cestovné poriadky však stále nie sú.
Ako budú premávať vlaky po 15. decembri, ešte nevedia ani v informačnej kancelárii v Bratislave na Hlavnej stanici. Pracovníci kancelárie netušia, kedy nový poriadok dostanú.
Železničná spoločnosť skrátila predpredaj cestovných lístkov zo 60 na 15 dní. Železnice plánujú začať s distribúciou nových cestovných poriadkov v priebehu budúceho týždňa.
V novom cestovnom poriadku sa ešte neodrazí ohlasované zrušenie niektorých tratí. Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský hovorí, že ak trate zrušia, vydajú opravu cestovného poriadku.
Generálny riaditeľ Slovenskej autobusovej dopravy Emil Binda vraví, že problém s včasným vydaním cestovných poriadkov majú každý rok. „Nikdy neboli skôr ako týždeň pred zmenou. Keď desať dní… to si ani nepamätám.“
Na Slovensku pôsobí 17 autobusových prepravcov, a preto je podľa Bindu ťažké dať cestovný poriadok dokopy, predovšetkým ide o administratívny problém.
Najväčšie komplikácie sú s prímestskými linkami. Prepravcovia musia prekonzultovať svoj cestovný poriadok s obecnými úradmi. Napokon sa všetky cestovné poriadky musia navzájom zosúladiť. Pri diaľkových linkách by mali byť zmeny len minimálne.
Doteraz sa cestovné poriadky menili každoročne v júni. Odteraz budú platiť dva roky, meniť by sa mali každý druhý rok v polovici decembra. Tak sa poriadky zosúladia s dopravnými spoločnosťami v Európe.
Zmeny v predvianočnom čase však môžu spôsobiť viaceré komplikácie. Nápor cestujúcich je vtedy najväčší.

Akcionári ŽOS Vrútky nevylučujú prepúšťanie
SITASme 25.11.2002 - Hospodársky výsledok slovenského výrobcu a opravcu železničných koľajových vozidiel ŽOS Vrútky do značnej miery určujú objednávky výkonov od slovenských železníc a výsledok tendra na dodávku 35 kusov ľahkých motorových jednotiek. Po piatkovom mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov ŽOS Vrútky to povedal obchodno-výrobný riaditeľ spoločnosti Ladislav Bonda. Pokiaľ železnice zrušia prevádzku na niektorých tratiach, dá sa podľa Bondu predpokladať, že objem výkonov sa zníži, čo bude mať negatívny dopad na hospodárenie ŽOS Vrútky.
Bonda nevylúčil, že v takom prípade by ŽOS museli pristúpiť aj k prepúšťaniu zamestnancov.

Predali partizána, ukradli vlek
Sme 25.11.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ - Umelecké diela, dopravné značky, časti železničných zariadení, príklopy z kanálov a ďalšie výrobky z farebných a ušľachtilých kovov sú predmetom záujmu zlodejov. Začiatkom tohto týždňa neznámi páchatelia prerezali nosné lano na lyžiarskom vleku neďaleko obce Široké v okrese Prešov. Na dosiaľ neznáme miesto si odniesli 35 kovových kotiev. Spôsobili škodu za viac ako 400-tisíc korún. Zimná sezóna v lyžiarskom stredisku tohto roku pravdepodobne nebude.
V posledných rokoch sa ocitli v zberniach desiatky vzácnych sôch nevyčísliteľných hodnôt. Krádeže zariadení ohrozujú životy a zdravie ľudí. Len materiálne škody v cestnej doprave dosiahli vlani 1,25 milióna korún, v železničnej dokonca 19 miliónov.
Na Slovensku jestvuje približne 400 fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú v oblasti výkupu a predaja surovín. Ako pre SME uviedol obchodno-prevádzkový riaditeľ a prokurista Zberných surovín, a. s., Bratislava František Lenthár, názov Zberné suroviny má na Slovensku vyše päťdesiatročnú obchodnú a marketingovú tradíciu. „Jeho znenie, alebo veľmi podobné, používajú aj podnikatelia a spoločnosti, ktoré s nami nemajú okrem predmetu podnikania nič spoločné. Napríklad v Revúcej nemáme svoju výkupňu. Žiaľ, v drvivej väčšine podobných prípadov si to mediálne zlizneme my,“ tvrdí Lenthár.
Podľa jeho vyjadrenia vo všetkých výkupniach patriacich akciovej spoločnosti Zberné suroviny Bratislava prísne kontrolujú dodržiavanie interných predpisov, vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Ako uvádza, výkup surovín je legislatívne vyriešený. Každá fyzická či právnická osoba musí mať rozhodnutie miestneho úradu, že môže v tejto oblasti podnikať. Navyše sa musí riadiť interným výkupným poriadkom.
Od septembra tohto roku platí novela zákona o odpadoch, podľa ktorej môžu zberne vykupovať dopravné značky a kovové súčiastky dopravných zariadení len od oprávnených osôb alebo ich vlastníkov. V zberni sa podľa riaditeľa teoreticky môže ocitnúť aj bronzová plastika. Napríklad ak sa múzeum alebo podobná inštitúcia rozhodne zbaviť sa týmto spôsobom umeleckého diela. V každom prípade všakpredávajúci by mal preukázať, že je majiteľom diela.

Časť nemocnice bola štyri mesiace prázdna
SmeMIKULÁŠ JESENSKÝ, 26. 11. 2002, KOŠICE - Na hranici hygienických noriem fungovala donedávna Železničná nemocnica s poliklinikou v Košiciach. V jednej izbe bolo šesť až sedem lôžok, šesťdesiatim pacientom slúžilo jedno sociálne zariadenie.V máji tohto roku konečne otvorili novú modernú prístavbu nemocnice. Prví pacienti sa však začali sťahovať do nových izieb až minulý mesiac.
Podľa riaditeľa nemocnice Jakuba Pellu odklad sťahovania lôžkovej časti spôsobili finančné problémy. „Museli sme počkať, kým dostaneme peniaze, aby sme mohli zariadenie izieb skompletizovať.“
Definitívnym sťahovaním pacientov do novej prístavby sa počet lôžok nemení. „Tak ako doteraz budeme mať kapacitu sto lôžok. Nepomerne sa však zvýšil štandard. Každá z dvoj- a trojlôžkových izieb má svoje sociálne zariadenie. Myslím si, že naši pacienti budú hospitalizovaní v podmienkach, ktoré zodpovedajú európskej úrovni,“ uviedol Pella.
Výstavba sa začala v roku 1990. Pôvodne sa počítalo len s dvojposchodovou budovou. Zmenou projektov sa neporovnateľne zlepšili podmienky v lôžkovej časti chirurgického a interného oddelenia. Pribudli aj ďalšie stavby, ktoré v pôvodnom zámere neboli. Pred dvanástimi rokmi predstavovali náklady 30 miliónov korún. Do ukončenia sa na stavbe preinvestovalo 450 miliónov, teda päťnásobok plánovaného objemu.
V novostavbe sú okrem lôžkového oddelenia chirurgie, interného a ARO umiestnené aj ambulancie, kvalitne vybavené rehabilitačné oddelenie, definitívne ukončenie čaká operačný trakt.
Zastaraná technika sa modernizovala v priebehu výstavby. Väčšina prístrojov, ktoré kúpili do novostavby, slúžila pacientom už niekoľko rokov v starých priestoroch. Čochvíľa majú dať do prevádzky magnetickú rezonanciu.
„Zariadenie je už namontované, v súčasnosti sa školí personál. Predpokladám, že do konca mesiaca ju dáme do prevádzky,“ dodal Pella.
V Košickom a Prešovskom kraji sú tri magnetické rezonancie. „Naše zariadenie je najmodernejšie na Slovensku a bude slúžiť nielen obyvateľom oboch krajov, ale železničiarom z celej republiky. Momentálne sa na vyšetrenie čaká tri aj viac mesiacov,“ dodal riaditeľ nemocnice.

Minister P. Prokopovič zastavil výstavbu kontroverznej budovy pre železnice
TASRBratislava 26. novembra - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR Pavol Prokopovič sa rozhodol pozastaviť výstavbu novej bratislavskej administratívnej centrály Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s. na nároží ulíc Šancová a Žabotova.
Ako potvrdil pre TASR, bude treba dokončiť základy stavby, nakoľko v lokalite hrozí zosuv pôdy. "Ďalej sa stavať nesmie," zdôraznil minister a dodal, že o ďalšom nakladaní s pozemkami vo vlastníctve železníc sa rozhodne neskôr. Do úvahy pripadá aj predaj celého objektu vrátane projektovej dokumentácie. Kompetencie šéfovi rezortu v tejto otázke dáva postavenie MDPT ako 100-% akcionára ZSSK . Hoci P. Prokopovič akceptoval i niektoré dôvody železníc, ktoré hovorili v prospech výstavby, ako takú ju neschválil, železnice na druhej strane potvrdili i jeho argumenty.
Stavenisko a trinásťmetrová jama, z ktorej mala vyrásť vyše desaťposchodová budova          ( (C) Martin ROTTMANN)Železničná spoločnosť chcela pôvodne výstavbu svojej novej centrály financovať z vlastných zdrojov. Konkrétne sa mal využiť zisk nákladnej dopravy, približne 500 miliónov Sk. V priestoroch sa mali nachádzať i byty pre príslušníkov Železníc SR a garážové plochy. Výstavbu centrály ZSSK odôvodňovali potrebou sústredenia manažmentu na jedno miesto. Ceny za prenájom viacerých bratislavských budov, v ktorých doteraz pracovali zamestnanci ZSSK , sú podľa vedenia príliš vysoké. Navyše, niektoré budovy v ktorých sídlia jednotlivé divízie, sú v dezolátnom stave pred likvidáciou.
Predstavenstvo ZSSK schválilo výstavbu novej budovy začiatkom tohto roku. Po začatí prác v júli 2002 sa jej dokončenie očakávalo v roku 2004. Projektantom budovy je architektonické združenie Karásek-Guertler a dodávateľom stavebnej časti Reding, a. s.

V zmysle dohody MDPT a ZSSK sa osobná doprava zastaví na 22 tratiach
TASRBratislava 26. novembra - Vedenie rezortu dopravy sa v otázke rušenia osobnej dopravy na koncových regionálnych tratiach v pondelok priklonilo k alternatíve, ktorú predložila Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s. Táto navrhuje zastavenie dopravy na 22 tratiach v celkovej dĺžke 511 km.
Pre TASR to uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Zároveň informoval, že v spolupráci s ministrom financií Ivanom Miklošom sa podarilo nájsť pre rezort dopravy dodatočné zdroje, ktoré umožnia ponechať zľavy pre dôchodcov nad 70 rokov v železničnej a autobusovej doprave na nezmenenej úrovni. Hoci sa podobné opatrenie hľadá i pre dôchodcov nad 60 rokov, konkrétny prísľub minister zatiaľ nedal.
V súvislosti s redukciou tratí P. Prokopovič dodal, že zrušené spoje by mala čiastočne nahradiť autobusová doprava. ZSSK týmto krokom dosiahnu ročnú úsporu prevádzkových nákladov 539 miliónov Sk, pričom na tržbách stratia iba 48 miliónov. Návrh však bude musieť šéf rezortu ešte prerokovať aj s predstaviteľmi vyšších územných celkov (VÚC) a následne sa k nemu musí vyjadriť aj vládny kabinet.
Návrh na zastavenie osobnej dopravy na niektorých koncových tratiach vychádza z potreby zladenia návrhu štátneho rozpočtu pre železnice s reálnymi možnosťami železníc v oblasti výkonov vo verejnom záujme. Keďže na budúci rok by mala spoločnosť dostať na vykrytie straty dotáciu 4,3 miliardy Sk, čo je oproti požadovaným 5,7 miliardy Sk o 1,4 miliardy Sk menej, redukcia osobnej dopravy predstavuje práve jeden zo spôsobov zníženia straty prostredníctvom nižších nákladov.

Jak vidí železniční nákladní dopravu Českých drah pracovníci, kteří ji řídí?
Dopravní novinyDominantním železničním podnikem v České republice jsou České dráhy. V nákladní přepravě zaujímají na celkovém trhu, který obsluhují čeští dopravci, zhruba čtvrtinový podíl. Jak vidí své pole působnosti pracovníci Českých drah, kteří nákladní dopravu řídí?

Vývoj výkonů nákladní dopravy ČD
Meziročně srovnatelná statistická data jsou k dispozici teprve od roku 1994, kdy bylo po rozdělení bývalého Československa možné výkony každého z nástupnických podniků po bývalých ČSD poprvé nezpochybnitelně kvantifikovat. V tabulce 1 jsou uvedeny přepravené tuny a vývojové indexy podle základních kategorií přeprav. V tabulce 2 je na doplnění znázorněn vývoj základní komoditní struktury přeprav, který je důležitý z pohledu přirozeného poslání železnice.
Z obou tabulek je evidentní, že jen v období posledních osmi let došlo k poklesu přepravních výkonů nákladní dopravy Českých drah o necelých 19 procent. Vnitrostátní přeprava se snížila o 39 procent, zatímco mezinárodní přeprava vzrostla o necelých šest procent (z toho průvoz +24 procent, dovoz +17 procent a vývoz -7 procent). Přepravy zboží hromadné povahy se snížily o 28 procent, ostatní konvenční přepravy o 11 procent, naopak objem kombinované dopravy se zvýšil o 254 procent.
Podle Ročenky dopravy za rok 2001, kterou vydává ministerstvo dopravy a spojů, ovšem ani celková nákladní přeprava za všechny dopravní obory v součtu v tunách nevykazuje dlouhodobě nárůst. Od roku 1995 se snížila o 16 procent, narostly jen výkony v tunových kilometrech (o tři procenta), protože se prodloužila přepravní vzdálenost.

Podíl nákladní dopravy ČD na přepravním trhu
Podíl nákladní dopravy ČD na přepravním trhu lze hodnotit pouze ze státního výkaznictví (Ročenka dopravy). V jednotlivých dopravních oborech se však data získávají jinak. V silniční dopravě se statisticky sledují například pouze výkony tuzemských dopravců (nejen v ČR, ale i v zahraničí), a to ještě pouze na základě výběrových šetření velmi omezeného vzorku dopravních prostředků s následným přepočtem na celý park silničních vozidel českých dopravců (metoda Eurostat, zavedená v roce 1996). V železniční dopravě ČD vznikají data součtem z přepravních listin všech zásilek Českých drah, avšak jen zásilek přepravených po území ČR. V tabulce 3 je uveden podíl a index vypočítaný z tunových kilometrů.
Přes bouřlivý nárůst výkonů silničních dopravců je podíl železniční nákladní dopravy ČD stále ještě vyšší než ve většině jiných evropských zemí. Nárůst nabízené kapacity silničních vozidel na trhu má za jinými evropskými zeměmi přece jen poněkud časový posun. Totéž platí pro úbytek poptávky po přepravě zboží hromadné povahy po železnici.

Český stát a železniční nákladní doprava ČD
Rostoucí problémy kongescí v silniční dopravě postupně český stát nutí, aby se zabýval alternativou v podobě železniční dopravy. V osobní dopravě je tak ochoten financovat dopravní obslužnost, i když státní rozpočet úhradu odpovídající prokazatelné ztrátě Českých drah zatím akceptuje nedostatečně. V nákladní dopravě stát nelogicky (s výjimkou minimálního příspěvku ze státního rozpočtu do kombinované dopravy) ponechává řešení zcela na trhu. Přitom hlavní problémy způsobuje s výjimkou center městských aglomerací dálková silniční doprava nákladní.
Majitelem Českých drah je stát, zastoupený ministerstvem dopravy, a přes akcie jím bude i po 1. lednu příštího roku. Vypadá to však, že je majitelem pouze osobní dopravy! Stát jako majitel by měl vyjasnit také základní orientaci podnikání nákladní dopravy Českých drah. Zda žádá zachování dopravní obslužnosti území, zachování zaměstnanosti, udržení nyní dosahovaných přepravních výkonů, udržení stávajících cen, dosahování zisku (nejen účetního) nebo něco jiného. Uvedené cíle jsou navzájem v rozporu a nemohou platit současně.
Bez harmonizace podmínek pro podnikání mezi dopravou silniční a dopravou železniční nebo vstupu státních financí do železniční nákladní dopravy však není zvýšení podílu železniční nákladní dopravy na trhu uskutečnitelné ani v České republice.
Obsluha území
Nákladní přeprava ČD působí až na drobné výjimky na celé státní železniční síti České republiky. Privátní dopravci provozují veřejnou železniční nákladní dopravu na 76 kilometrech čtyř pronajatých státních drah a na 79 kilometrech dvou drah privatizovaných (tvoří celkem 1,6 procenta veřejné železniční sítě v ČR).
Nákladní přeprava ČD je svým zákazníkům k dispozici v 1143 tzv. tarifních bodech. Jedno takové místo připadá v průměru na osm kilometrů železničních tratí a na 69 čtverečních kilometrů území České republiky. Taková hustota je v Evropě zcela výjimečná. České dráhy se část obsluhy území předat jiným dopravcům v nejbližší době nechystají.

Ohrožení nákladní dopravy
Nákladní doprava ČD čelí ve svém podnikatelském úsilí řadě ohrožení, která lze rozdělit na ohrožení vnější a ohrožení vnitřní (zevnitř podniku České dráhy).
Vnější ohrožení mají původ na přepravním trhu a vznikají také v důsledku státní politiky. Silniční dopravci nabízejí nižší ceny a větší operativnost, stát s harmonizací podmínek pro dopravce na dopravním trhu nijak nespěchá. Také zmenšování obvyklé velikosti zásilek nahrává podstatně více silniční dopravě. Srovnávání s výkonem české ekonomiky (například hrubým domácím produktem) pokulhává. HDP totiž neroste výrobou hmoty, ale službami a přidanou hodnotou. Tedy nikoli tunami, ale jen korunami. Úbytek poptávky po přepravě zboží hromadné povahy, na prvním místě pevných paliv, jako následek restrukturalizace české ekonomiky je nezvratný.
Ohrožení zevnitř Českých drah je dáno odhodláním Českých drah celosíťově provozovat veřejnou přepravu cestujících i v podmínkách, kdy stát objednané dopravní výkony platí jen částečně. Část ztráty z osobní dopravy je tak nuceně hrazena
z tržeb dopravy nákladní, především na úkor investic do reprodukce nabídky nákladní dopravy. Projevuje se to zejména značným zaostáváním v modernizaci parku nákladních vozů a lokomotiv, což konkurenčně zvýhodňuje privátní železniční dopravce, kteří zátěž z osobní dopravy nemají (a jejich nabídka nákladní dopravy navíc ze zákona nemusí mít povahu veřejné přepravy).
Konkurenční předstih již dnes mají také dopravními prostředky vybavenější zahraniční železniční dopravci, pro které jsou současná legislativní omezení přístupu na českou železniční síť vzhledem k předpokládanému vstupu ČR do Evropské unie jen dočasná.

Příležitosti nákladní dopravy ČD
Nelze tvrdit, že by se nákladní dopravě ČD nedostávalo podnikatelských příležitostí. I přes masivní úbytek příležitostí daný restrukturalizací české ekonomiky příležitosti existují. Obchodní manažeři nákladní přepravy přicházejí denně s novými obchodními podněty a poznatky z práce se zákazníky. Obdobně si počínají zaměstnanci železničních stanic. Realizovat takové obchody lze však jen omezeně. Víc než deset let odkládaná obnova technického zařízení, zejména parku nákladních vozů, nutného k udržování a inovacím nabídky nákladní dopravy, větší část obchodů značně limituje. Nabídka se tak s poptávkou kryje jen omezeně. Náprava tohoto stavu se očekává od změny přístupu státu k ekonomice přepravy cestujících u Českých drah v návaznosti na připravovanou transformaci Českých drah.
Velmi ceněnými příležitostmi pro železniční nákladní dopravu jsou záměry mezinárodního obchodu. Těm je věnována prioritní pozornost, i když pro využití většiny takových příležitostí je nutná náročná kooperace nejméně dvou železničních podniků. Nezřídka jsou problémem také neadekvátní cenová očekávání zákazníků a nutnost využít parku nákladních vozů partnerských zahraničních železnic či jiných majitelů.
Obecně však lze konstatovat, že pole působnosti nákladní dopravy ČD se ve vnitrostátní přepravě dlouhodobě zmenšuje, v mezinárodní přepravě naopak zvětšuje, což je dáno velikostí České republiky a její polohou v Evropě.

Image nákladní dopravy ČD
Základním problémem image nákladní dopravy ČD jsou důsledky souběhu nákladní dopravy s dopravou osobní, a to na všech tratích. Osobní doprava je při organizování vlakové dopravy prioritní. Většina výkyvů v provozu osobní dopravy tak má dopad na spolehlivost dopravy nákladní.
K propagaci nákladní dopravy ČD byla zavedena chráněná produktová obchodní známka a logo „ČD Cargo“. Na rozdíl od obdobné značky jiných železničních podniků se nejedná o žádné označení organizační jednotky Českých drah. Pod stejným názvem vychází i propagační časopis, který zákazníky seznamuje s problematikou železniční nákladní dopravy.
U zákazníků, kteří mají se službami nákladní dopravy ČD vlastní zkušenosti, je image Českých drah poměrně slušná. Jsou ochotni tolerovat drobné a velikosti zakázky odpovídající výkyvy v kvalitě, jsou zvyklí i na cenovou hladinu železničních dopravních služeb. Firmy, které lze označit za zákazníky pouze potenciální, mají názory ovlivněné zkušenostmi ze silniční dopravy. Silniční doprava je však principiálně založena na zcela jiné, nesrovnatelné technologii organizace dopravy. U těchto firem získává nákladní doprava ČD jen velmi obtížně potřebnou image.
Přestože nákladní doprava ČD je předmětem pozornosti veřejných médií relativně méně než doprava osobní, vztahuje veřejnost i na ni negativní obraz osobní dopravy. Ten je nekriticky a snad záměrně vytvářen částí novinářů, kteří systematicky generují senzace tam, kde nejsou.

Zákazníci nákladní dopravy ČD
Obchodní politika nákladní dopravy ČD staví na osvědčených stabilních zákaznících zejména komodit hromadné povahy přepravovaných mezi vlečkami a na osvědčených spedičních firmách především s mezinárodními kontakty a zkušenostmi. Získávání nových zákazníků z oblasti zboží nehromadné povahy často naráží na neadekvátní očekávání zákazníků, pokud jde o cenu i technologické zajištění. Nedaří se přesvědčovat zákazníky, kteří mají vlečky z minulosti, aby je využívali, nerušili je a nepřecházeli na levnější silniční dopravu. Přispívat zákazníkům na budování vleček nepřichází vzhledem k finančním zdrojům Českých drah v širším rozsahu vůbec v úvahu.
Vážným problémem nákladní dopravy je platební morálka části zákazníků, z pohledu přepravních výkonů pak zejména zákazníků dominantních. Zákazníci nákladní dopravy jsou tak vedle státu příčinou závažné druhotné platební neschopnosti Českých drah. Přerušit s takovými zákazníky obchodní kontakty není až na výjimky prakticky možné, protože jejich přepravní poptávku není reálné nahradit poptávkou jiných zákazníků. Rozsah pohledávek však již v zásadě neroste.

Prodej přepravy
Prodejem přepravy se v tuzemsku zabývají obchodní manažeři nákladní přepravy. Jsou organizováni převážně regionálně na šesti obchodně-provozních ředitelstvích (Praha, Plzeň, Ústí nad Labem, Pardubice, Brno, Ostrava), někteří z nich mají kontaktní pracoviště i v dalších významných regionálních centrech. Část manažerů je organizována komoditně na ředitelství Divize obchodně provozní ČD v Praze. Zahraniční zákazníci jsou převážně v péči generálních zastoupení ČD v Berlíně, Frankfurtu, Vídni, Varšavě, Stockholmu, Bratislavě a Moskvě. Všichni zákazníci jsou pak v péči železničních stanic. Většina pravidelných zákazníků tak má k dispozici vlastního konkrétního kontaktního zaměstnance ČD .
Aby mohla nákladní doprava ČD svou nabídku expandovat, musela by ji modernizovat. To by ovšem nákladní doprava nesměla dotovat osobní dopravu. Po letech půstu se sice nakupuje ročně pár stovek nových vagónů, ale aby došlo k opravdové změně, musel by být nákup v tisícovkách kusů. Aby bylo možné zákazníkům slíbit kvalitu, tedy pravidelnost a spolehlivost, nesměly by být koridorové stavební akce v takovém rozsahu, v jakém jsou, a výluková opatření by musela respektovat i nákladní dopravu za cenu masivnějšího nahrazení osobních vlaků autobusy.

Jiní železniční dopravci a nákladní doprava ČD
S jinými železničními dopravci se nákladní doprava ČD setkává na trhu jako s konkurencí i jako s kooperanty.
Konkurentem jsou pro nákladní dopravu ČD privátní dopravci, kteří využívají zákonem dané právo přístupu na železniční síť v majetku českého státu, provozovanou Českými drahami. Statistická data z loňského roku udávají, že jejich podíl na celkové železniční nákladní přepravě činil v tunách 10,7 procenta a v tunových kilometrech 1,5 procenta.
Žádný z těchto dopravců neprovozuje plošnou obsluhu území, veškeré jejich výkony jsou v ucelených odesilatelských vlacích. Statistika dokladuje, že na jeden vlak privátního dopravce připadají jen dva takové vlaky Českých drah.
Pravidelnou dopravu cestujících na tratích v provozu Českých drah žádný z těchto dopravců neprovozuje, na rozdíl od jejich tratí, na nichž dopravu cestujících provozují výhradně sami. Žádný z nich také nedokáže provozovat osobní dopravu bez křížového financování z jiných činností, hlavně nákladní dopravy, a bez přispění státních financí.
Nákladní doprava ČD úspěšně kooperuje s jinými železničními dopravci, s provozovateli navazujících neveřejných drah závodových (vleček) nebo s provozovateli veřejné dopravy na drahách privátních nebo pronajatých drahách státních. V řadě případů České dráhy provozují dopravu na privátní závodové dráze, kterou provozuje a udržuje privátní dopravce.
Nejdůležitější je kooperace nákladní dopravy ČD se zahraničními partnerskými železnicemi, a to jak při akviziční práci se zákazníky, tak zejména při realizaci obchodních případů. Určité obtíže při jednáních však nastávají vlivem někdy velmi odlišné organizační struktury partnerských železnic.

Ceny v nákladní dopravě ČD
Ve své nabídce přeprav se České dráhy potýkají se stejnými problémy jako jiné evropské železnice. Zákazníci očekávají ceny ekvivalentní cenám silničních dopravců. Vzhledem k tomu, že podnik musí financovat i železniční dopravní cestu, jsou však takové ceny často za hranicí ztrátovosti.
Ceny nákladní dopravy nerostou. Průměrná cena nákladní dopravy ČD počítaná ze všech přeprav bohužel naopak pod tlakem cen silničních klesá, letos meziročně již téměř o tři procenta. Měřítkem cen není tarif, ten je jen vstupní nabídkou do cenových jednání zákazníka a Českých drah.
Přes šedesát procent výkonů nákladní dopravy ČD tvoří přepravy mezinárodní. Větší část cen těchto přeprav a tedy také úhrad přepravného je proto logicky sjednána v €. Vývoj měnového kurzu € vůči Kč má za následek, že České dráhy dostávají za stejný objem tržeb v € stále méně v Kč. Nakupované služby a materiály i mzdy však České dráhy přitom až na výjimky uhrazují v českých korunách. Tržby inkasované ze zahraničí tak za poslední dva roky ztratily více než deset procent hodnoty. Proti tomuto, pro České dráhy velmi negativnímu, vývoji ČD nenacházejí účinnou obranu.

Řízení nákladní dopravy ČD
Nákladní doprava není u Českých drah organizována do specializované samostatné organizační jednotky, ani specializované osy řízení. S výjimkou základního metodického řízení obchodních záležitostí je nákladní doprava řízena na teritoriálním principu spolu s provozováním drážní dopravy v rámci divize obchodně provozní. České dráhy tak sice zůstaly uchráněny negativ kontroverzního chování zaměstnanců vůči sobě navzájem v nových pozicích po rozdělení činností z jedné vnitropodnikové organizační jednotky do organizačních jednotek jinak koncipovaných, avšak nákladní doprava se nedokáže prioritě osobní dopravy, případně externím dopravcům dostatečně koordinovaně a účinně bránit. Zda a kdy řízení nákladní dopravy přejde na strukturu odvozenou od struktury podnikání, dnes nelze odpovědně říci.
Kontraproduktivně působí v řízení Českých drah také vnitropodnikové zamlžení hranice určující, kdy je tzv. externí dopravce ještě zákazníkem a kdy je již konkurentem.
V současnosti také ještě neexistuje žádná oficiální koncepce budoucího přímého podnikatelského působení nákladní dopravy ČD mimo území České republiky. Je však třeba počítat s tím, že i České dráhy budou následovat jiné evropské železniční podniky při využití příležitostí daných novými pravidly Evropské unie. Dílčí opatření týkající se například hospodaření s nákladními vozy v zahraničí podle novelizovaných pravidel RIV jsou však již v realizaci.

Ekonomika nákladní dopravy
V současnosti je ekonomika nákladní dopravy integrální součástí ekonomiky divize obchodně provozní. Pravidelně se vyhodnocuje účetní hospodářský výsledek podnikání v nákladní dopravě. Přiřazování tržeb není problémem. Značná část nákladů provozování nákladní dopravy je však přiřazována na základě klíčování. Snaha o vyšší podíl přímo přiřazovaných nákladů je limitována participací poměrně vysokého počtu zaměstnanců a zařízení na více různorodých činnostech příslušejících k více předmětům podnikání.
Nákladní doprava není až na zanedbatelné výjimky příjemcem žádných státních nebo municipálních dotací. Výjimkou je nevelký státní příspěvek na kombinovanou dopravu, případně podíl na příspěvku státu na likvidaci následků povodní nebo podíl na úhradě nákladů programu snižování počtu zaměstnanců. Úhrada nákladů dopravní cesty je stanovena pevnou částkou v rámci rozpočtu, cena za použití dopravní cesty vztažená na jednotku dopravního výkonu není v současnosti používána (měla by být od 1. ledna příštího roku). Do hospodářského výsledku nákladní dopravy vstupuje i podíl na nákladech na finanční operace spojené s koridorovými investicemi do dopravní cesty.
Nákladní doprava ČD vykazuje účetní zisk. Tohoto zisku však dosahuje převážně odpisy počítanými z nízkých, desítky let starých pořizovacích cen a výrazným potlačením údržby a obnovy technických zařízení, tedy reprodukce nabídky zákazníkům. Ziskem nákladní dopravy je zmenšována ztráta v osobní dopravě. Od 1. ledna příštího roku by takovýto postup neměl být ze zákona již možný.

Produktivita nákladní dopravy
Na pokles objemů nákladní přepravy reagovaly České dráhy řadou racionalizačních opatření ve vlakotvorbě a v organizaci vlakové dopravy. Produktivita nákladní vlakové dopravy, vyjadřující množství čistých tunových kilometrů na hodinu vlakové dopravy mezi výchozí a cílovou stanicí nákladního vlaku, má zejména v posledních letech - i přes klesající objem výkonů nákladní dopravy - progresivní tendenci (viz tabulka 4).
Pokles přepravních výkonů v nákladní i osobní přepravě je doprovázen racionalizací počtu pracovních míst, řada míst je však na objemu výkonů závislá až dlouhodobě. Velmi výrazný tlak na zvyšování produktivity práce má však negativní vliv na rozsah služeb pro zákazníky nákladní dopravy Českých drah.
Ing. Ivan Janatka,
vedoucí oddělení marketingu odboru
nákladní přepravy ČD

České dráhy v říjnu přepravily rekordních 7,56 miliónu tun zboží
Dopravní noviny(von) - České dráhy v říjnu přepravily ve srovnání s ostatními měsíci letošního roku rekordní objem zboží. Na počátku listopadu to oznámil mluvčí podniku Petr Šťáhlavský s tím, že ČD v říjnu přepravily 7,56 miliónu tun zboží a surovin.
České dráhy zaznamenaly podle Petra Šťáhlavského rekordní hodnoty také v nakládce, jejíž objem do-sáhl 5,16 miliónu tun, z toho 2,03 miliónu tun v exportu. Rekordního výkonu České dráhy dosáhly v situaci, kdy na některých úsecích byla po srpnových povodních stále snížena kapacita tratí.
„Zvlášť výrazně je vliv povodní cítit v mezinárodní dopravě na jednom z nejdůležitějších úseků mezi Děčínem a Drážďany, protože v oblasti Saska byla řada tratí vážně poškozena nebo zcela zničena,“ dodal Petr Šťáhlavský. Obnovení provozu bez omezení si na těchto zahraničních úsecích vyžádá delší časové období.

Ohnivé peklo v rýchliku
Chceli deťom ukázať svoj Paríž a vrútili sa do náručia smrti
Nový Čas18. 11. 2002 - Mala to byť nezabudnuteľná dovolenka. Profesor ekonómie Salvatore M. Amore z amerického štátu Connecticut už pred mesiacmi naplánoval pre celú rodinu cestu po Európe. Na pamätihodnosti Francúzska a Nemecka sa tešili jeho manželka Jeanne, ako aj deti Emily Jeanne (12), syn Michael (8) a stará mama Susanne (72).
Rodičom obzvlášť ležalo na srdci, aby ich deti konečne spoznali Paríž, mesto, v ktorom sa pred šestnástimi rokmi zosobášili. Lenže z cesty po stopách šťastia sa stala cesta do náručia smrti. Celá rodina Amorovcov zahynula minulý týždeň v hrôzostrašnom ohnivom inferne v nočnom rýchliku z Paríža do Mníchova. Priatelia aj príbuzní oplakávajú rodinu, ktorá zomrela takýmto tragickým spôsobom. Spolu s Amorovcami prišlo o život ešte sedem cestujúcich. Salvatore M. Amore, rodený Talian, rezervoval pre svoju rodinu miestenky v spacom vozni. Po nádhernej prehliadke Paríža a impozantnej Eiffelovej veže sa unavená, ale šťastná pätica pobrala na železničnú stanicu. Nočný rýchlik z Paríža mal byť o deviatej ráno v Mníchove, ale nikdy tam nedorazil. Cesta sa skončila uprostred noci vo francúzskom meste Nancy. Očití svedkovia odrazu uvideli, ako z okien prvého vagóna šľahajú vysoké ohnivé plamene. Vlak okamžite zastal a v priebehu niekoľkých minút dorazili na miesto nehody požiarnici. Na záchranu Amorovcov - starú mamu, otca, mamu, dcéru aj syna - však už bolo neskoro. Smrť ich prekvapila v spánku.

Od 15. decembra menia cestovné poriadky, ale nové zatiaľ nie sú
Sme 23.11.2002 - Už o tri týždne prestane platiť cestovný poriadok autobusovej a železničnej dopravy. Nové cestovné poriadky však stále nie sú.
Ako budú premávať vlaky po 15. decembri, ešte nevedia ani v informačnej kancelárii v Bratislave na Hlavnej stanici. Pracovníci kancelárie netušia, kedy nový poriadok dostanú.
Železničná spoločnosť skrátila predpredaj cestovných lístkov zo 60 na 15 dní. Železnice plánujú začať s distribúciou nových cestovných poriadkov v priebehu budúceho týždňa.
V novom cestovnom poriadku sa ešte neodrazí ohlasované zrušenie niektorých tratí. Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský hovorí, že ak trate zrušia, vydajú opravu cestovného poriadku.
Generálny riaditeľ Slovenskej autobusovej dopravy Emil Binda vraví, že problém s včasným vydaním cestovných poriadkov majú každý rok. „Nikdy neboli skôr ako týždeň pred zmenou. Keď desať dní… to si ani nepamätám.“
Na Slovensku pôsobí 17 autobusových prepravcov, a preto je podľa Bindu ťažké dať cestovný poriadok dokopy, predovšetkým ide o administratívny problém.
Najväčšie komplikácie sú s prímestskými linkami. Prepravcovia musia prekonzultovať svoj cestovný poriadok s obecnými úradmi. Napokon sa všetky cestovné poriadky musia navzájom zosúladiť. Pri diaľkových linkách by mali byť zmeny len minimálne.
Doteraz sa cestovné poriadky menili každoročne v júni. Odteraz budú platiť dva roky, meniť by sa mali každý druhý rok v polovici decembra. Tak sa poriadky zosúladia s dopravnými spoločnosťami v Európe.
Zmeny v predvianočnom čase však môžu spôsobiť viaceré komplikácie. Nápor cestujúcich je vtedy najväčší.

Akcionári ŽOS Vrútky nevylučujú prepúšťanie
SITASme 25.11.2002 - Hospodársky výsledok slovenského výrobcu a opravcu železničných koľajových vozidiel ŽOS Vrútky do značnej miery určujú objednávky výkonov od slovenských železníc a výsledok tendra na dodávku 35 kusov ľahkých motorových jednotiek. Po piatkovom mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov ŽOS Vrútky to povedal obchodno-výrobný riaditeľ spoločnosti Ladislav Bonda. Pokiaľ železnice zrušia prevádzku na niektorých tratiach, dá sa podľa Bondu predpokladať, že objem výkonov sa zníži, čo bude mať negatívny dopad na hospodárenie ŽOS Vrútky.
Bonda nevylúčil, že v takom prípade by ŽOS museli pristúpiť aj k prepúšťaniu zamestnancov.

Predali partizána, ukradli vlek
Sme 25.11.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ - Umelecké diela, dopravné značky, časti železničných zariadení, príklopy z kanálov a ďalšie výrobky z farebných a ušľachtilých kovov sú predmetom záujmu zlodejov. Začiatkom tohto týždňa neznámi páchatelia prerezali nosné lano na lyžiarskom vleku neďaleko obce Široké v okrese Prešov. Na dosiaľ neznáme miesto si odniesli 35 kovových kotiev. Spôsobili škodu za viac ako 400-tisíc korún. Zimná sezóna v lyžiarskom stredisku tohto roku pravdepodobne nebude.
V posledných rokoch sa ocitli v zberniach desiatky vzácnych sôch nevyčísliteľných hodnôt. Krádeže zariadení ohrozujú životy a zdravie ľudí. Len materiálne škody v cestnej doprave dosiahli vlani 1,25 milióna korún, v železničnej dokonca 19 miliónov.
Na Slovensku jestvuje približne 400 fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú v oblasti výkupu a predaja surovín. Ako pre SME uviedol obchodno-prevádzkový riaditeľ a prokurista Zberných surovín, a. s., Bratislava František Lenthár, názov Zberné suroviny má na Slovensku vyše päťdesiatročnú obchodnú a marketingovú tradíciu. „Jeho znenie, alebo veľmi podobné, používajú aj podnikatelia a spoločnosti, ktoré s nami nemajú okrem predmetu podnikania nič spoločné. Napríklad v Revúcej nemáme svoju výkupňu. Žiaľ, v drvivej väčšine podobných prípadov si to mediálne zlizneme my,“ tvrdí Lenthár.
Podľa jeho vyjadrenia vo všetkých výkupniach patriacich akciovej spoločnosti Zberné suroviny Bratislava prísne kontrolujú dodržiavanie interných predpisov, vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Ako uvádza, výkup surovín je legislatívne vyriešený. Každá fyzická či právnická osoba musí mať rozhodnutie miestneho úradu, že môže v tejto oblasti podnikať. Navyše sa musí riadiť interným výkupným poriadkom.
Od septembra tohto roku platí novela zákona o odpadoch, podľa ktorej môžu zberne vykupovať dopravné značky a kovové súčiastky dopravných zariadení len od oprávnených osôb alebo ich vlastníkov. V zberni sa podľa riaditeľa teoreticky môže ocitnúť aj bronzová plastika. Napríklad ak sa múzeum alebo podobná inštitúcia rozhodne zbaviť sa týmto spôsobom umeleckého diela. V každom prípade všakpredávajúci by mal preukázať, že je majiteľom diela.

Minister P. Prokopovič zastavil výstavbu kontroverznej budovy pre železnice
TASR 26.11.2002 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR Pavol Prokopovič sa rozhodol pozastaviť výstavbu novej bratislavskej administratívnej centrály Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s. na nároží ulíc Šancová a Žabotová.
Ako potvrdil pre TASR, bude treba dokončiť základy stavby, nakoľko v lokalite hrozí zosuv pôdy. "Ďalej sa stavať nesmie," zdôraznil minister a dodal, že o ďalšom nakladaní s pozemkami vo vlastníctve železníc sa rozhodne neskôr. Do úvahy pripadá aj predaj celého objektu vrátane projektovej dokumentácie. Kompetencie šéfovi rezortu v tejto otázke dáva postavenie MDPT ako 100-% akcionára ZSSK . Hoci P. Prokopovič akceptoval i niektoré dôvody železníc, ktoré hovorili v prospech výstavby, ako takú ju neschválil, železnice na druhej strane potvrdili i jeho argumenty.
Železničná spoločnosť chcela pôvodne výstavbu svojej novej centrály financovať z vlastných zdrojov. Konkrétne sa mal využiť zisk nákladnej dopravy, približne 500 miliónov Sk. V priestoroch sa mali nachádzať i byty pre príslušníkov Železníc SR a garážové plochy. Výstavbu centrály ZSSK odôvodňovali potrebou sústredenia manažmentu na jedno miesto. Ceny za prenájom viacerých bratislavských budov, v ktorých doteraz pracovali zamestnanci ZSSK , sú podľa vedenia príliš vysoké. Navyše, niektoré budovy v ktorých sídlia jednotlivé divízie, sú v dezolátnom stave pred likvidáciou.
Predstavenstvo ZSSK schválilo výstavbu novej budovy začiatkom tohto roku. Po začatí prác v júli 2002 sa jej dokončenie očakávalo v roku 2004. Projektantom budovy je architektonické združenie Karásek-Guertler a dodávateľom stavebnej časti Reding, a. s.

V zmysle dohody MDPT a ZSSK sa osobná doprava zastaví na 22 tratiach
TASR 26.11.2002 - Vedenie rezortu dopravy sa v otázke rušenia osobnej dopravy na koncových regionálnych tratiach v pondelok priklonilo k alternatíve, ktorú predložila Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s. Táto navrhuje zastavenie dopravy na 22 tratiach v celkovej dĺžke 511 km.
Pre TASR to uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Zároveň informoval, že v spolupráci s ministrom financií Ivanom Miklošom sa podarilo nájsť pre rezort dopravy dodatočné zdroje, ktoré umožnia ponechať zľavy pre dôchodcov nad 70 rokov v železničnej a autobusovej doprave na nezmenenej úrovni. Hoci sa podobné opatrenie hľadá i pre dôchodcov nad 60 rokov, konkrétny prísľub minister zatiaľ nedal.
V súvislosti s redukciou tratí P. Prokopovič dodal, že zrušené spoje by mala čiastočne nahradiť autobusová doprava. ZSSK týmto krokom dosiahnu ročnú úsporu prevádzkových nákladov 539 miliónov Sk, pričom na tržbách stratia iba 48 miliónov. Návrh však bude musieť šéf rezortu ešte prerokovať aj s predstaviteľmi vyšších územných celkov (VÚC) a následne sa k nemu musí vyjadriť aj vládny kabinet.
Návrh na zastavenie osobnej dopravy na niektorých koncových tratiach vychádza z potreby zladenia návrhu štátneho rozpočtu pre železnice s reálnymi možnosťami železníc v oblasti výkonov vo verejnom záujme. Keďže na budúci rok by mala spoločnosť dostať na vykrytie straty dotáciu 4,3 miliardy Sk, čo je oproti požadovaným 5,7 miliardy Sk o 1,4 miliardy Sk menej, redukcia osobnej dopravy predstavuje práve jeden zo spôsobov zníženia straty prostredníctvom nižších nákladov.

Časť nemocnice bola štyri mesiace prázdna
Sme 26.11.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ - Na hranici hygienických noriem fungovala donedávna Železničná nemocnica s poliklinikou v Košiciach. V jednej izbe bolo šesť až sedem lôžok, šesťdesiatim pacientom slúžilo jedno sociálne zariadenie.V máji tohto roku konečne otvorili novú modernú prístavbu nemocnice. Prví pacienti sa však začali sťahovať do nových izieb až minulý mesiac.
Podľa riaditeľa nemocnice Jakuba Pellu odklad sťahovania lôžkovej časti spôsobili finančné problémy. „Museli sme počkať, kým dostaneme peniaze, aby sme mohli zariadenie izieb skompletizovať.“
Definitívnym sťahovaním pacientov do novej prístavby sa počet lôžok nemení. „Tak ako doteraz budeme mať kapacitu sto lôžok. Nepomerne sa však zvýšil štandard. Každá z dvoj- a trojlôžkových izieb má svoje sociálne zariadenie. Myslím si, že naši pacienti budú hospitalizovaní v podmienkach, ktoré zodpovedajú európskej úrovni,“ uviedol Pella.
Výstavba sa začala v roku 1990. Pôvodne sa počítalo len s dvojposchodovou budovou. Zmenou projektov sa neporovnateľne zlepšili podmienky v lôžkovej časti chirurgického a interného oddelenia. Pribudli aj ďalšie stavby, ktoré v pôvodnom zámere neboli. Pred dvanástimi rokmi predstavovali náklady 30 miliónov korún. Do ukončenia sa na stavbe preinvestovalo 450 miliónov, teda päťnásobok plánovaného objemu.
V novostavbe sú okrem lôžkového oddelenia chirurgie, interného a ARO umiestnené aj ambulancie, kvalitne vybavené rehabilitačné oddelenie, definitívne ukončenie čaká operačný trakt.
Zastaraná technika sa modernizovala v priebehu výstavby. Väčšina prístrojov, ktoré kúpili do novostavby, slúžila pacientom už niekoľko rokov v starých priestoroch. Čochvíľa majú dať do prevádzky magnetickú rezonanciu.
„Zariadenie je už namontované, v súčasnosti sa školí personál. Predpokladám, že do konca mesiaca ju dáme do prevádzky,“ dodal Pella.
V Košickom a Prešovskom kraji sú tri magnetické rezonancie. „Naše zariadenie je najmodernejšie na Slovensku a bude slúžiť nielen obyvateľom oboch krajov, ale železničiarom z celej republiky. Momentálne sa na vyšetrenie čaká tri aj viac mesiacov,“ dodal riaditeľ nemocnice.

Železnice už vybrali trate, kde zrušia osobnú dopravu
Pravda 27.12.2002, Jana Morháčová - Od budúceho roka zrejme už nebude možné cestovať vlakom z Kozároviec do Lužianok, alebo napríklad z Rožňavy do Dobšinej. Tieto trate totiž patria medzi 22 lokálnych železníc na Slovensku, kde sa má zrušiť osobná doprava. Na ďalších tratiach budú namiesto osobných vlakov jazdiť ako náhrada autobusy. Vyplýva to z materiálu, ktorý predložila Železničná spoločnosť ministerstvu dopravy. Ministerstvo s ním súhlasí. Rezort dopravy aj Železničná spoločnosť odmietajú zverejniť zoznam tratí, na ktorých prestanú na budúci rok premávať osobné vlaky. Podľa informácií Pravdy sa v dokumente rieši osud osobnej dopravy na 36 regionálnych tratiach, ktoré vykazujú najväčšiu stratu. Celkom zrušené trate majú spolu 511 kilometrov. Trate, kde osobné vlaky nahradia autobusy, majú 257 kilometrov. Železničná spoločnosť navrhla v budúcom roku úplne zastaviť osobnú dopravu na niektorých tratiach, pretože dostane zo štátneho rozpočtu menej peňazí. Zoznam tratí, kde vlaky úplne prestanú jazdiť, musí prejsť pripomienkovým konaním.

Po lokálkach obmedzia aj rýchliky
Pravda 27.11.2002, Jana Morháčová - Železničná spoločnosť dostane zo štátneho rozpočtu na prevádzku vlakov na budúci rok takmer o miliardu korún menej. Ušetriť chce najmä tým, že zruší vlaky na niektorých lokálnych tratiach v dĺžke necelých 740 kilometrov. Zníži tým svoje výkony o 11 percent. Navrhované riešenie, má zastaviť osobné vlaky na 26 tratiach Slovenska. Na štyroch z nich budú jazdiť náhradné autobusy. Po zohľadnení úbytku tržieb železnice usporia asi 500 miliónov Sk.
"Zo štátneho rozpočtu máme dostať iba 4,3 mld. Sk, to je už definitívna a nemeniteľná suma. Preto sme museli pripravovať zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme tak, aby sme sa do tejto sumy zmestili," vysvetľuje hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Na to, aby vlaky jazdili v nezmenenom rozsahu ako tento rok, by musel štát dať železničiarom ešte o miliardu korún viac.
Preto vedenie spoločnosti pripravilo zoznam 36 lokálnych tratí, na ktorých železnice najviac prerábajú. Tržby z osobnej dopravy sú na týchto úsekoch veľmi nízke oproti nákladom. Z nich sa mali vybrať trate, na ktorých v budúcom roku nebudú jazdiť osobné vlaky. "Na týchto tratiach v priemere na korunu tržieb pripadá 5,70 Sk nákladov," uviedol v tejto súvislosti Miloš Čikovský. Pritom na niektorých tratiach je podľa neho rozdiel medzi nákladmi a tržbami ešte vyšší - na korunu od cestujúcich musí Železničná spoločnosť vynakladať 10 či dokonca vyše 25 korún.
Podľa materiálu predloženého Železničnou spoločnosťou, ak by osobné vlaky prestali jazdiť na všetkých 36 tratiach, Železničná spoločnosť by ušetrila práve chýbajúcu miliardu.
Nakoniec sa však ministerstvo dopravy priklonilo k riešeniu, že desať tratí zostane bez obmedzenia dopravy. Na zvyšných 26 tratiach sa osobná doprava buď zruší, alebo nahradí autobusovou dopravou.
Cestovať vlakom za rodinou, do práce či do škôl sa bude dať naďalej napríklad na trase Lučenec - Utekáč alebo z Brezna do Jesenského. O možnosť cestovať vlakom neprídu aj obyvatelia Čadce, ak sa rozhodnú cestovať do Makova. Doprava zostane zachovaná aj na známej trenčianskej "električke" z Trenčianskej Teplej do kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach.
Z 26 tratí, kde sa zruší osobná vlaková doprava, sú štyri také, kde bude vytvorené náhradné autobusové spojenie. Také riešenie je pre Železničnú spoločnosť lacnejšie. Musí síce počítať s vyčlenením peňazí na autobusy, nebude však musieť platiť Železniciam SR za dopravnú cestu. Preto budú za cenu vlakových lístkov cestovať autobusmi tí, čo sa rozhodnú ísť z Levíc do Štúrova alebo z Čadce do Skalitého. Medzi štyri úseky, kde osobné vlaky nahradia autobusy, patrí aj 106-kilometrová trasa zo Zvolena cez Levice až do Čaty.
Od januára by podľa neho mali osobné vlaky prestať jazdiť napríklad na 55-kilometrovej trase z Kozároviec do Lužianok alebo 41-kilometrovej trase z Plešivca na Muráň.
Osobné vlaky už nebudú jazdiť ani na úseku zo Zohoru do Plaveckého Mikuláša či zo Zlatých Moraviec do Úľan nad Žitavou. Bez vlakovej dopravy sa budú musieť zaobísť aj cestujúci medzi Trebišovom a Vranovom nad Topľou.
Ak sa zoznam schváli v navrhovanej podobe, nebudú môcť využiť vlak napríklad ani dovolenkári cestujúci do Banskej Štiavnice či z Rožňavy do Dobšinej.
Aby sa však Železničná spoločnosť zmestila do sumy, ktorá bude vyčlenená zo štátneho rozpočtu, musí okrem rušenia lokálnych tratí šetriť aj inde. Preto sa uvažuje aj o zrušení či skrátení niektorých rýchlikov. Takmer 190 miliónov bude musieť spoločnosť ušetriť vnútornými opatreniami.

Železnice podali návrh na zrušenie 22 tratí
Národná obroda 27.11.2002 - Ministerstvo dopravy sa dohodlo so Železničnou spoločnosťou ( ZSSK ) na definitívnom zrušení 22 regionálnych tratí v celkovej dĺžke 511 km. Tieto trate sú stratové a preto ZSSK ich zrušením ušetrí 539 miliónov korún z prevádzkových nákladov. Dohoda, ku ktorej sa dopracoval rezort dopravy s ZSSK , však nie je definitívna. Preto sa ministerstvo nechcelo vyjadriť, o ktoré trate konkrétne ide. Minister dopravy Pavol Prokopovič bude o návrhu rokovať so zástupcami vyšších územných celkov, ďalej s ministerstvom financií. Nakoniec sa k nemu vyjadrí aj vláda. Zoznam 22 tratí, ktoré železnice po dohode s rezortným ministerstvom navrhujú zrušiť, vyplýva zo širšieho návrhu prezentovaného už začiatkom novembra. Ten však počítal so zrušením 32 tratí v celkovej dĺžke 623 km.
Po rokovaní s ministrom financí Ivanom Miklošom sa však podarilo rezortu dopravy uchrániť dôchodcov vo veku nad 70 rokov pred navrhovaným zrušením zliav vo vlakovej a v autobusovej doprave. K tomu malo pôvodne dôjsť už od začiatku budúceho roka.

Sídlo za pol miliardy nebude. Prokopovič povedal: Ďalej sa stavať nesmie
Minister železniciam zakázal drahé sídlo
Sme 27.11.2002, RICHARD FILIPKO - Stavbu budovy za pol miliardy, ktorú začali nedávno slovenské železnice, včera minister dopravy Pavol Prokopovič zastavil.
Po článku o budove v denníku SME sa minister prišiel presvedčiť na vlastné oči. „Nezdá sa mi efektívne, aby si v situácii, keď bojujeme o každú korunu, železnice stavali takéto budovy. Navyše železničiari mi jasne nepovedali, ako to chcú financovať,“ povedal včera Prokopovič.
Stavbári hĺbili obrovskú jamu na základy a podzemné garáže tri mesiace. Pri jednej z rušných bratislavských križovatiek neďaleko železničnej Hlavnej stanice mal vyrásť administratívny, najmenej desaťposchodový komplex a vedľa dvadsať bytových jednotiek.
Minister Prokopovič povedal jednoznačne: „Ďalej sa stavať nesmie.“ Včera na tomto mieste ešte robotníci spevňovali základy a naťahovali železné siete na vybetónované plochy, aby zabránili zosuvu pôdy.
Sociológ Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky hovorí, že vidieť, že ministri začínajú vnímať podnety od verejnosti. Podľa neho aj strany súčasnej vládnej koalície pochopili, že verejná mienka sa proti nim môže zničujúco obrátiť.
Minister Prokopovič nevylučuje, že v budúcnosti bude reagovať na podnety z médií a od verejnosti. „Beriem ich ako zdroj poznatkov pre seba, ale nemôžem povedať, že budem vždy postupovať podľa článkov v médiách. Záleží na tom, o čo pôjde.“
Železničná spoločnosť odôvodňovala výstavbu budovy tým, že po rozdelení železníc na dve spoločnosti má teraz pracoviská na rôznych miestach a chcela ich dostať pod jednu strechu. O osude stavby sa rozhodne neskôr, nie je vylúčený ani odpredaj základov spolu s projektovou dokumentáciou.

Riaditeľ ZSSK A. Egyed sa o svoju funkciu nebude ďalej uchádzať
TASR 28.11.2002 - Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s., Bratislava, Andrej Egyed sa nebude uchádzať o znovuzvolenie do svojich súčasných funkcií u železníc.
Do dnešného dňa mali totiž záujemcovia na obsadenie funkcií členov predstavenstva ZSSK predložiť prihlášky na ministerstvo dopravy. Ako TASR uviedol hovorca spoločnosti Miloš Čikovský, A. Egyed sa do výberového konania neprihlásil.
Členmi súčasného päťčlenného výkonného orgánu ZSSK sú okrem A. Egyeda i jeho námestník Pavol Kužma a generálni riaditelia jednotlivých divízií. Za divíziu osobnej prepravy Jiří Jančík, nákladnej prepravy Jozef Šimlovič a za železničné koľajové vozidlá Miroslav Dzurinda.
Výberové konanie vypísalo 18. novembra Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR, ktoré je jediným akcionárom Železničnej spoločnosti.

Zrušenie vlakov najviac postihne Štiavnicu, Moravce a Revúcu
Pravda 29.11.2002, Jana Morháčová - Ak sa bude skutočne rušiť osobná doprava na 22 lokálnych železničných tratiach, niektoré dediny zostanú bez spojenia s okolitými mestami a regiónmi.
Ich obyvateľom sa výrazne skomplikuje cesta do práce či do školy. Najviac doplatia na rušenie tratí v okrese Zlaté Moravce a medzi Rožňavou a Revúcou.
Okres Zlaté Moravce a Banská Štiavnica zostanú úplne bez železničnej dopravy, podobne okresné mesto Revúca a jeho okolie.
V okrese Rožňava sa zastaví doprava na dvoch tratiach smerujúcich z Plešivca do Slavošoviec a z okresného mesta do Dobšinej.
Niektoré obce môžu nahradiť vlaky autobusovou dopravou, inde zostanú ľudia po zrušení vlaku odkázaní na dva autobusy za deň. "Neviem, prečo majú doplatiť na šetrenie železníc len niektoré regióny a niektoré obce. Možno by sa mala preriediť doprava na viacerých tratiach, určite však nie odstaviť úplne od železničnej dopravy niektoré regióny," tvrdí Jozef Bedňák, starosta Podhorian neďaleko Lužianok. Podľa neho sa cestujúci dokážu vyrovnať so zvýšeným cestovným, dokonca aj so zrušením niektorých spojov.
"Zastavením dopravy na celých tratiach im však zoberieme možnosť cestovať do práce."
"V niektorých regiónoch si môžu za nízku rentabilitu tratí sami ľudia. Začali totiž oveľa viac využívať autobusovú dopravu a vlaky jazdia poloprázdne," vysvetľuje Ján Vrtiš, starosta Muránskej Dlhej Lúky, ktorá tiež zostane bez vlakového spojenia. "Možno by sa však niekto mohol zamyslieť, ako ľudí znova vrátiť do vlakov," dodáva. Podľa primátora Zlatých Moraviec mnohé obce doplatia na to, že aj podniky autobusovej dopravy chcú na budúci rok znížiť počet spojov.
Železničná spoločnosť v rámci šetrenia na budúci rok navrhla úplne zastaviť osobnú dopravu na 26 lokálnych tratiach. Na štyroch z nich však bude jazdiť náhradná autobusová doprava. Železnice tým ušetria celkovo necelých 500 miliónov korún.

Autobusy sú plné už dnes
Pravda 29. novembra 2002, ZÁHORSKÁ VES (rk) - Vlak Záhorská Ves - Zohor odvezie denne podľa starostu Záhorskej Vsi Jozefa Doršiča vyše 1500 ľudí. "Ide najmä o tých, ktorí cestujú do práce či škôly do Bratislavy.
ZÁHORSKÁ VES (rk) - Vlak Záhorská Ves - Zohor odvezie denne podľa starostu Záhorskej Vsi Jozefa Doršiča vyše 1500 ľudí. "Ide najmä o tých, ktorí cestujú do práce či škôly do Bratislavy. Keď sa vlak zruší, bude to katastrofa," tvrdí. Spoj sa totiž týka aj ľudí z Vysokej pri Morave a Suchohradu.
Do Bratislavy chodia zo Záhorskej Vsi ráno tri autobusy. Už teraz sú plné.
Ak sa vlak nenahradia ďalšie autobusy, ľudia sa podľa Doršiča do hlavného mesta nedostanú. "Starostov dotknutých obcí sa nik na ich názor nepýtal. Bolo to o nás bez nás, preto žiadame ministerstvo dopravy o stretnutie s kompetentnými," hovorí Doršič.

Zlaté Moravce na vlaky zabudnú
Pravda 29. novembra 2002, ZLATÉ MORAVCE (jam) - Bez vlakovej dopravy zostane celý okres Zlaté Moravce. Podľa návrhu na rušenie osobných vlakov sa prestane jazdiť na 55-kilometrovom úseku Lužianky - Kozárovce a súčasne na 32-kilometrovej trase Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou.
ZLATÉ MORAVCE (jam) - Bez vlakovej dopravy zostane celý okres Zlaté Moravce. Podľa návrhu na rušenie osobných vlakov sa prestane jazdiť na 55-kilometrovom úseku Lužianky - Kozárovce a súčasne na 32-kilometrovej trase Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou.
"Určite to bude veľký problém, pretože ľudia sa nedostanú za prácou nielen do okresného mesta, ale mnohí cestujúci vlakmi za prácou napríklad aj do nového priemyselného parku pri Vrábľoch," vysvetľuje primátor Zlatých Moraviec Milan Skyva. Primátor zdôrazňuje, že sa konečne podarilo obnoviť časť výroby v bývalom Calexe a naštartovať nový priemyselný park - a vzápätí ľudia prídu o lacné cestovanie za prácou.
Problém je, že od januára sa redukujú aj autobusy. Sprivatizovaný podnik SAD totiž bude voziť ľudí len v takom rozsahu, na aký objem dopravy dostane peniaze z rozpočtu. Primátor zdôrazňuje, že sa v okrese podarilo znížiť nezamestnanosť z 28 percent pod hranicu 26 percent. "Po tom, čo sa skomplikuje doprava do zamestnania, nezamestnanosť znova vzrastie. A prepúšťať sa bude aj na železniciach."
Znepokojený je aj starosta obce Podhorany, ktorá leží na trase Lužianky - Kozárovce.
"Ľudia cestujú vlakom napríklad do vápenky v Žiranoch. Ak vlak nebude jazdiť, namiesto päť kilometrov budú musieť ísť vyše 20 kilometrov obchádzkou cez Nitru a prestupovať," vysvetľuje starosta obce Jozef Bedňák. Predĺži sa čas cestovania a zvýšia sa ceny, ktorú zaplatia ľudia za cestu do práce. Podľa neho budú mať problém aj školáci dochádzajúci do Zlatých Moraviec. Preto sa rozhodli s ďalšími starostami pripraviť petíciu.
Značným problémom je aj návrh na obmedzenie nákladnej dopravy. "Konečne sme sa dohodli s výrobcom tehál v našom regióne, aby vozili tovar po železnici a neničili naše cesty. Keď sme sa napokon dohodli, navrhnú zrušiť aj nákladnú železničnú dopravu," tvrdí primátor Milan Skyva. Denne tak na cestách pribudne až 150 kamiónov.

Výstavba novej budovy Železničnej spoločnosti
Železničná spoločnosť, a. s. Predstavenstvo Železničnej spoločnosti, a. s. ( ZSSK ) schválilo začiatkom tohto roku investičný zámer na výstavbu administratívno-prevádzkovej budovy na nároži Šancová-Žabotova ulica. Na tomto mieste sa mal pôvodne ešte v podmienkach ŽSR postaviť bytový objekt, avšak po rozdelení podniku na dve spoločnosti sa zmenil účel výstavby z bytového objektu na administratívnu budovu, pričom dodávateľ zostal ten istý. Projektantom novej budovy je architektonické združenie Karásek+Guertler, dodávateľom stavebnej časti je REDING a. s Bratislava.
Železničná spoločnosť sa rozhodla pre výstavbu vlastnej budovy hlavne preto, aby sústredila manažment spoločnosti na jedno miesto, a vytvorila lepšie pracovné podmienky pre ostatných zamestnancov, ktorí sú roztrúsení na viacerých miestach Bratislavy. Navyše budova Odúčtovne tržieb železníc je v dezolátnom stave pred likvidáciou, a preto jej 119 pracovníkov sa musí premiestniť do náhradných priestorov. (V súčasnosti v riadiacich zložkách Ústredia Železničnej spoločnosti pracuje asi 217 zamestnancov. Na bratislavských pracoviskách Divízie železničných koľajových vozidiel (DŽKV) ? aparát je 114 zamestnancov. Pracoviská Divízie osobnej prepravy Bratislava zamestnávajú 775 zamestnancov a Divízie nákladnej prepravy 1300 zamestnancov.) Napokon spoločnosť brala do úvahy skutočnosť, že cena za prenájom administratívnych budov v centre Bratislavy je príliš vysoká.
S výstavbou budovy sa začalo v júli 2002 a jej dokončenie je plánované na r. 2004. Pôvodné investičné náklady na administratívnu budovu predstavovali vyše 400 mil. Sk, avšak ZSSK požiadala o prehodnotenie projektu tak, aby sa podstatne znížili celkové obstarávacie náklady. Pri návrhu technického riešenia požaduje čo najmenšie prevádzkové náklady a energetickú úspornosť.
Na prehodnotení projektu a celkových investičných nákladoch sa ešte stále pracuje.
Financovanie budovy sa zabezpečuje z vlastných zdrojov, a to zo zisku nákladnej prepravy, ktorá má ročné tržby 17 mld. Sk, pričom plánovaný zisk z nákladnej prepravy je vyše 500 mil. Sk. V žiadnom prípade nemôže dôjsť ku krížovému financovaniu, to znamená, že na investičnú výstavbu tohto charakteru sa nesmú použiť finančné prostriedky určené na osobnú prepravu.

Železničná spoločnosť musí redukovať osobnú dopravu
Železničná spoločnosť, a. s. Železničná spoločnosť, a. s. musí v tomto roku znížiť náklady v osobnej preprave minimálne o 1 mld. Sk, keďže štátny rozpočet vyčlenil na výkony vo verejnom záujme namiesto 5,5 len 4,3 mld. Sk. Po zverejnení tohto faktu Železničná spoločnosť začala pripravovať nový variant zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Prípravu zmluvy predchádzali viaceré porovnávacie analýzy, ktoré naznačujú možnosti znižovania nákladov. Ako sa ukázalo, zvýšenie cestovného a redukcia zliav neprinesie postačujúci efekt, a tak Železničná spoločnosť musí pristúpiť aj k redukcii osobnej dopravy.
Najväčšie straty v osobnej preprave vznikajú na 36 vybraných regionálnych tratiach, kde na jednu korunu tržieb pripadá 5,70 Sk nákladov. Napriek tomu Železničná spoločnosť uprednostňuje alternatívu zastavenia osobnej dopravy nie na 36, ale len na 22 regionálnych tratiach s celkovou dĺžkou 511 km (14,3% železničnej siete), pričom čiastočne ju nahradí autobusovou dopravou. Podľa tejto alternatívy dosiahne spoločnosť ročnú úsporu prevádzkových nákladov 539 mil. Sk, pričom na tržbách by zároveň stratila 48 mil. Sk. Ďalšou redukciou výkonov na hlavných tratiach a internými opatreniami na znižovanie nákladov by spoločnosť dokázala nahradiť chýbajúce prostriedky na osobnú dopravu.
O variantoch redukcie osobnej dopravy sa v súčasnosti stále rokuje.
Železničná spoločnosť pred konečným rozhodnutím o zastavení prevádzky na konkrétnych regionálnych tratiach, ktoré sa uskutoční na úrovni ministerstva dopravy a vlády SR, nebude zverejňovať žiadne, a teda ani predbežné zoznamy tratí, na ktorých bude zastavená osobná doprava.
Informácie o rušení konkrétnych tratí, ktoré sa sporadicky objavujú v médiách vychádzajú z nepodložených informácií. Sem možno zaradiť aj príspevok vo večernom spravodajstve TV Markíza 18. novembra o zastavení osobnej dopravy na trati Poprad ? Tatranská Lomnica. Železničná spoločnosť neprijala žiadne rozhodnutie o zastavení osobnej dopravy na tejto trase, ba práve opačne, osobnú dopravu odporúča v tomto úseku zachovať vzhľadom na rozvoj medzinárodného cestovného ruchu. O tejto skutočnosti som telefonicky informoval začiatkom minulého týždňa aj jednu z aktérok tohto televízneho šotu Bibiánu Dzurilovú zo Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, ktorá sa zaujímala o osud tatranskej železničnej dopravy. Preto nechápeme komentár redaktora, ktorý v tejto súvislosti hovorí o panike vo Vysokých Tatrách.

Nový cestovný poriadok
Železničná spoločnosť, a. s. BRATISLAVA(29.11.2002) - Nový cestovný poriadok (CP) na železnici, ktorý bude platiť od 15. decembra tohto roku do 13.12 budúceho roku, je už v predaji. Aj tento rok Železničná spoločnosť, a. s. ( ZSSK ) pripravila pre cestujúcich viaceré tituly CP, ako je celosieťový cestovný poriadok s celoslovenskou pôsobnosťou, oblastné cestovné poriadky pre región Západného, Stredného a Východného Slovenska, a oblastný cestovný poriadok "Vysoké Tatry", ktorý je určený len pre túto turisticky atraktívnu oblasť.
Cestovné poriadky sú teda v predaji od 1.12. 2002 a verejnosť si ich môže zakúpiť za nasledovné ceny:
celosieťový cestovný poriadok za 50 Sk,
oblastné cestovné poriadky pre Západ, Stred a Východ Slovenska za 20 Sk a
oblastný cestovný poriadok Vysoké Tatry za 12 Sk.
Zmeny tohto CP sa uskutočnia v termínoch 2.marca a 15.júna 2003.

- »»»


Strana vytvorená: 02-XII-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0248.htm)