Železnice Slovenskej republiky, š.p. Bratislava

ŽSR navrhujú zvýšenie cestovného o 30 % od februára
991215 - Železnice SR (ŽSR) predložili vláde SR návrh na zvýšenie cestovného v osobnej doprave o 30 percent od 15. februára 2000. Zároveň predložili návrh na úpravu zliav. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Odboru pre prácu s verejnosťou Miloš Čikovský.
Príčinou zvýšenia je podľa M. Čikovského zo strany štátu nedostatočné uhrádzanie nákladov vzniknutých poskytovaním služieb vo verejnom záujme v oblasti osobnej dopravy, ktoré ŽSR uplatňujú pri uzatváraní Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Tieto náklady uhrádza štát podľa M. Čikovského iba do výšky 50 % vykazovanej straty z osobnej dopravy ŽSR.
Chýbajúca koordinácia zo strany štátnej správy spôsobila podľa M. Čikovského v posledných piatich rokoch zlyhanie harmonizácie medzi verejnou autobusovou a železničnou dopravou. Pri obmedzených prostriedkoch ŠR na podporu verejnej dopravy sa v súčasnosti prevádzkujú súbežné linky a taktiež nadväznosť autobusovej a železničnej dopravy nie je vyhovujúca.
Ako uviedol M. Čikovský, štát v minulosti prostredníctvom priamych dotácií a štátom garantovaných úverov na výstavbu diaľnic zvýhodňoval cestnú dopravu. Dôsledkom realizácie nevyváženej dopravnej politiky je celková stagnácia ŽSR, nedodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov a celkové zväčšenie zaostávania ŽSR za okolitými transformujúcimi sa štátmi. "Nedostatočnú výšku investičných dotácií na modernizáciu infraštruktúry suplovali ŽSR použitím vlastných zdrojov na modernizáciu a rozvoj, čo však malo za následok nedostatok financií na obnovu a opravy," zdôraznil M. Čikovský
Veriteľské banky ŽSR podľa M. Čikovského naznačili nevyhnutnosť opatrení v oblasti zamestnanosti, zvýšenia taríf osobnej dopravy, ako aj cien služieb ŽSR, ako aj podpory transformácie ŽSR zo strany vlády, v opačnom prípade bude ich financovanie zo strany bánk "veľmi zložité."
Aj preto sa podľa hovorcu ŽSR vláda priklonila k nárastu taríf v osobnej doprave o mieru inflácie medzi rokmi 2000 až 2007 s použitím koeficientu rastu cien až po úroveň ekonomickej ceny. Tržby z osobnej dopravy v súčasnosti predstavujú podľa M. Čikovského iba 16 % s nimi spojených nákladov a musia teda podstatne narásť v krátkom až strednom časovom horizonte.
Aj keby vláda povolila zvýšenie taríf v osobnej doprave o 80 až 100% počas najbližších troch rokov, bola by priemerná tržba z osobnej dopravy len okolo 0,026 EUR na osobokilometer, či je menej ako polovica celoeurópskeho priemeru. ŽSR by mali podľa M. Čikovského dosiahnuť pokrytie nákladov v osobnej doprave v minimálnej výške 50 % do roku 2004 a aspoň 30-percentnú úroveň pokrytia nákladov do roku 2002. _SITA

ŽSR pripravuje zmeny v obchodnej politike pre budúci rok
991122 - Železnice SR (ŽSR) nebudú v budúcom roku meniť tarify pre tranzitnú železničnú prepravu, ktorá sa podieľa asi 15 % na celkovom objeme prepravy ŽSR. Upravujú však ponukové ceny vo vnútroštátnej preprave, v dovoze a vývoze, ktoré sa v priemere zvyšujú o 4 percentá. Uviedol to riaditeľ Odboru pre prácu s verejnosťou ŽSR Miloš Čikovský.
Dodal, že v porovnaní s ročnou infláciou na úrovni 10 až 11 percent (predpokladanou vo východiskách
pre tvorbu štátneho rozpočtu SR) ide o mierne zvýšenie cien. Dokonca pri prepravách na vzdialenosti do 50 km dochádza k zníženiu o 0,5 až 8,5 percenta z tohtoročnej cenovej úrovne. Súbežne s týmto zvýšením cien sa zjednodušuje tarifa tým, že niektoré doteraz osobitne účtované poplatky ako napríklad avizovanie, colné poplatky sú zahrnuté do dovozného.
Podľa vyjadrenia Miloša Čikovského okrem ceny podľa ponukových taríf majú zákazníci možnosť dohodnúť si za určitých podmienok zmluvné ceny. V týchto podmienkach dochádza k niekoľkým zmenám. Napríklad ak má zákazník ŽSR uzatvorenú Zmluvu o podmienkach nákladnej prepravy na rok 1999 a nenastali u neho zmeny (zmena obchodného mena, zmena štatutárneho zástupcu a pod.), je možné túto zmluvu dodatkom
predĺžiť na rok 2000. Podobne je takéto predĺženie umožnené i pri uzatváraní dohôd o cene v tranzitných prepravách.
Miloš Čikovský uviedol, že v roku 2000 sa čiastočne zmení štruktúra i rozsah poskytovaných zrážok z ponukových cien, zmení sa aj spôsob ich poskytovania. Najvýraznejšie sa to prejaví u tzv. množstevných zrážok. Doteraz stačilo, ak prepravcovia na začiatku roku pri uzatváraní dohody o cene dopredu deklarovali predpokladaný objem prepraveného tovaru. Na základe toho im ŽSR dopredu poskytli množstevnú zrážku z ceny. "Pri kontrole skutočne prepraveného objemu tovaru sa však ukázalo, že zákazníci v snahe presadiť sa na trhu nižšou cenovou ponukou vedome alebo nevedome preceňovali svoje možnosti z hľadiska objemu tovaru," uviedol hovorca.
Preto ŽSR od roku 2000 pristúpia k poskytovaniu tejto zrážky až na základe skutočne zrealizovaných a vyfakturovaných prepráv. Pre konkrétnu komoditu a reláciu pri prekročení určitých hmotnostných pásiem sa zákazníkovi postupne znižuje cena za každú ďalšiu prepravenú tonu. S výnimkou tranzitných prepráv budú zrážky za množstvo poskytované automatizovane cez informačný účtovný systém ŽSR na základe skutočne prepraveného a následne vyfakturovaného objemu na konkrétnu dohodu a reláciu. "Možno očakávať, že táto zmena uľahčí administratívnu činnosť na oboch stranách a bude mať pozitívnu odozvu. Okrem tohto druhu zrážok môžu zákazníci ŽSR v roku 2000 počítať aj s cenovým zvýhodnením prepráv ucelených vlakov, prepráv s využitím vlečkových systémov, prepráv v kombinovanej doprave," uviedol Miloš Čikovský.
Tarifnou menou zostáva podľa Miloša Čikovského aj v roku 2000 švajčiarsky frank. Ako tarifnú menu v Tarife pre prepravu vozňových zásielok TR 1 ho zaviedli ŽSR od 1. januára 1999 ako opatrenie na rozhodnutie Národnej banky Slovenska o zrušení fluktuačného pásma slovenskej koruny voči cudzej mene. Keďže ŽSR používali ako tarifnú menu švajčiarsky frank, nemuseli na vývoj na devízovom trhu v prvom kvartáli reagovať úpravou taríf. Ako dodal M. Čikovský, švajčiarsky frank ako najstabilnejšia európska mena priniesla zákazníkom ŽSR garanciu stabilnej ceny počas celého roka. _SITA

ŽSR k ultimu septembra so záväzkami 5 mld. Sk
991103 - Výška záväzkov z obchodného styku Železníc SR (ŽSR) predstavuje k 30. septembru tohto roka 5 mld. Sk, čo je o 156 mil. Sk menej ako na začiatku roka. Z ich celkového objemu je po lehote splatnosti vyše 3,9 mld. Sk. Ako uviedol hovorca ŽSR Miloš Čikovský, železnice len kopírujú trend, ktorý pretrváva v súčasnosti na Slovensku.
ŽSR k uvedenému dňu evidujú pohľadávky z obchodného styku s odberateľmi a prepravcami v objeme 4,8 mld. Sk, z ktorých po lehote splatnosti je 3,7 mld. Sk. Stav pohľadávok a záväzkov ŽSR znižujú aj prostredníctvom zápočtov. V roku 1999 týmto spôsobom uzavreli vyše tisíc dohôd, za takmer 2,5 mld. Sk. ŽSR to považujú iba za náhradnú formu riešenia súčasných problémov financovania.
Len dodávateľom elektrickej energie dlhujú železnice v súčasnosti 685 mil. Sk. Na otázku, ako chcú splatiť celý dlh, hovorca ŽSR uviedol, že rátajú s finančnými prostriedkami, ktoré im štát dlhuje za výkony v osobnej preprave v roku 1998. Tieto by sa mali formou kompenzácie dostať okrem iného aj do energetických závodov.
"Žiaľ medzi túto úhrnnú sumu zápočtov patria aj tie, ktoré sa uskutočnili za chrbtom ŽSR. Máme totiž vážne podozrenie, že lobistické skupiny skupujú záväzky železníc. Stávajú sa ich majiteľmi a prostredníctvom ďalšej firmy, ktorá má obchodné vzťahy so ŽSR, si ich započítavajú. Ak by sa takéto obchodné vzťahy mali ďalej rozširovať, mohlo by to ohroziť, a to formou kapitalizácie, štátny majetok na ktorom hospodária ŽSR. Z toho dôvodu pripravujú železnice patričné opatrenia, aby sa proti takýmto praktikám mohli brániť," uviedol Čikovský a dodal, že "zákazníkov zmluvne zaväzujú, aby svoj záväzok, ako aj pohľadávku voči železniciam nepostúpili tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu ŽSR." _SITA

Štát by mal ŽSR uhradiť za rok 1998 ešte 2,759 mld. Sk
991022 - Štát by mal Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) za rok 1998 dodatočne zaplatiť 2,759 mld. Sk na vykrytie straty z osobnej dopravy. Vyplýva to z výsledkov auditu spoločnosti Coopers & Lybrand Audit. Podľa nich ŽSR dohodli so štátom výkony v osobnej doprave v roku 1998 vo výške 6,848 mld. Sk, náklady dosiahli výšku 7,735 mld. Sk, avšak audit uznal ekonomicky oprávnené náklady vo výške 7,028 mld. Sk. Keďže tržby v osobnej doprave dosiahli v minulom roku výšku 2,059 mld. Sk a štát uhradil železniciam 2,210 mld. Sk, ŽSR môžu oprávnene požadovať úhradu ďalších 2,759 mld. Sk. Podľa výroku audítorskej firmy, ŽSR môžu aj v tomto roku požadovať okrem zálohových platieb vo výške 2,210 mld. Sk úhradu ďalších 3,551 mld. Sk.
"Výsledok auditu potvrdil nielen oprávnené finančné požiadavky ŽSR v tomto a minulom roku, ale vytvára aj predpoklady pre ujasnenie vzťahov medzi ŽSR, Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR a Ministerstvom financií (MF) SR," uviedol hovorca železníc Miloš Čikovský. Podľa neho je teraz na rade MF SR, aby splnilo ďalšiu časť uznesenia vlády a poskytlo neuhradené finančné prostriedky na účet ŽSR. "Doterajšia prax bola taká, že ekonomicky oprávnené náklady v osobnej preprave boli uhrádzané zo strany štátu na iba asi 50 % výšky nárokovej straty," dodal Čikovský.
Vláda SR sa koncom júna zaviazala, že každoročne uhradí straty železníc v osobnej doprave na základe Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Výšku úhrady nestanovila, avšak uložila ministrovi dopravy a ministerke financií zabezpečiť vykonanie auditu ekonomicky oprávnených nákladov výkonov vo verejnom záujme a na jeho základe uznať v Zmluve o výkonoch vo verejnom záujme v osobnej doprave výšku ekonomicky oprávnených nákladov v roku 1999 a týmto spôsobom postupovalo aj v budúcnosti. Táto časť uznesenia vlády je teda vykonaním auditu už splnená.
Výsledkami auditu sa zaoberala na svojom októbrovom zasadaní Správna rada ŽSR, ktorá sa s výsledkami stotožnila a uložila predsedovi Správnej rady požiadať MDPT SR, aby uplatnilo závery auditu v rozpočtovej a finančnej politike. _SITA

ŽSR zažalované kvôli neplneniu odvodových povinností
991005 - Trestné oznámenie na štatutárne orgány štátneho podniku Železnice SR (ŽSR) pre neplnenie si odvodových povinností voči Sociálnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni (SZP) podala 1. októbra tohto roku spoločnosť Herold Tele Media, s.r.o. (HTM). Informoval o tom konateľ spoločnosti Ivan Matušík. Podľa jeho vyjadrenia železnice dlhujú Sociálnej poisťovni približne 6 mld. Sk a SZP zhruba 1 mld. Sk, pričom podľa novely Trestného zákona platnej od 1. septembra tohto roku je nerealizovanie týchto odvodov trestné.
"Je všeobecne známe, že v SR je najväčším dlžníkom štát, pričom tento je nielen chránený voči vymáhaniu podlžností voči nemu, ale neexistuje ani trestná zodpovednosť úradníkov a orgánov, ktorí uvedený stav spôsobili a spôsobujú," skonštatoval I. Matušík. Ako dodal, bude zaujímavé sledovať následnú aktivitu vlády a snahu primerane upraviť zákon, "aby priatelia ich priateľov neboli trestateľní".
Skutočnosť, že ŽSR dlhujú Sociálnej poisťovni vyše 6 mld. Sk, potvrdil nedávno aj jej generálny riaditeľ Igor Lipták. Ako začiatkom augusta uviedol generálny riaditeľ SZP Peter Kvasnica, ich pohľadávky voči železniciam, ktoré boli najväčším dlžníkom poisťovne, v tom období dosahovali výšku 960 mil. Sk.
I. Matušík ako dôvod pre podanie žiadosti označil skutočnosť, že každý rezident SR je povinný oznámiť podozrenie zo spáchania trestného činu, ak sa dozvedel skutočnosti, ktoré tomu nasvedčujú. Podľa jeho vyjadrenia je tiež vysoká pravdepodobnosť, že štatutárne orgány ŽSR systematicky znevýhodňujú SP a SZP v prospech dodávateľov služieb a tovarov, a to najmä zahraničných. _SITA

Pripravované investície ŽSR vďaka pôžičke od EIB
990928 - Prvú tranžu z pôžičky od Európskej investičnej banky (EIB) v objeme 120 mil. EUR použili Železnice SR (ŽSR) na svoju finančnú reštrukturalizáciu. "Bol to nevyhnutný predpoklad, aby sme vôbec mohli pristúpiť k rozvojovým programom," povedal generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed. Podľa jeho slov spoločnosť využila výhodný kurzový rozdiel v dobe podpisu úveru a konverziou finančných prostriedkov získala navyše 250 mil. Sk. Tento objem smeroval najmä do modernizácie železničného úseku Čadca-Zwardoň.
Druhá tranža od EIB v hodnote 80 mil. EUR príde do ŽSR v roku 2000 a použije sa na modernizačné projekty, ktoré boli predložené EIB. Ide napríklad o obnovu a modernizáciu úseku Bratislava-Rača-Trnava, Čadca-Zwardoň a širokorozchodných koľajísk v Čiernej nad Tisou. Na prostriedkoch z druhej tranže závisí aj projekt modernizácie úseku Trnava-Nové Mesto nad Váhom. Z tohtoročného štátneho rozpočtu dostali ŽSR v rámci kapitálových transferov 260 mil. Sk, z toho 60 mil. Sk pre kombinovanú dopravu. "Tieto prostriedky nestačia ani na krytie projektov prípravy veľkých investičných akcií," upozornil A. Egyed.
V rámci obnovy vozového parku železníc sa pripravuje zmluva na modernizáciu nákladných vozňov, pričom túto investíciu by ŽSR splácali prostredníctvom nájmu za vozne. Program financovania modernizácie osobných vozňov sa bude riešiť v súvislosti s výberovým konaním.
Úver v objeme 200 mil. EUR, ktorý koncom júla poskytla EIB Železniciam SR má dobu splatnosti 15 rokov, pričom splatnosť istiny je odložená na 5 rokov. Úroková sadzba bola fixovaná na 5,05 %. _SITA

ŽSR po polroku so stratou 2,042 mld. Sk
990806 - Železnice Slovenskej republiky, š.p., (ŽSR) v prvom polroku hospodárili so stratou 2,042 mld. Sk. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa strata zredukovala o 847 mil. Sk, v porovnaní s plánom na prvý polrok 1999 je strata nižšia o 33 mil. Sk. Výška nákladov sa medziročne takmer nezmenila, keď zaznamenala rast o 0,6 % na 11,397 mld. Sk. Výnosy sa zvýšili o 10,9 % na 9,355 mld. Sk. Relatívne lepší hospodársky výsledok bol čiastočne spôsobený aj rozpustením rezervy na krytie finančných nákladov, ktorá bola zaúčtovaná do tržieb vo výške 1,020 mld. Sk. Na tlačovej besede o tom informoval ekonomický námestník ŽSR Dušan Zelinka.
Na celkových výnosoch za prvý polrok sa tržby z prepravy podieľali 68,5 %, finančné výnosy predstavovali 12,0 %. Prísun prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo výške 1,105 mld. Sk tvoril 11,8 % z výnosov. V štruktúre nákladov dominujú osobné náklady (41,8 %), služby zaťažili nákladovú časť 15,6 percentami a spotrebované nákupy predstavovali 13,3 % nákladov. Odpisy investičného majetku sa na nich podieľali 12,0 percentami.
D. Zelinka okrem nižšej polročnej straty ako pozitívum v prvom polroku vyzdvihol zastavenie rastu nákladov, vyšší rast produktivity práce ako rast priemernej mzdy, zníženie počtu zamestnancov a prijatie vládneho materiálu "Ekonomická transformácia a stabilizácia ŽSR". Znižovanie nákladov však zároveň označil aj za negatívny faktor, podobne ako 21-percentný pokles v oblasti nákladnej prepravy, pretrvávajúcu stratovosť v osobnej preprave a z nej plynúci rast zadlženosti.
Vonkajšia zadlženosť od začiatku roka vzrástla približne o 1,6 mld. Sk na 32,514 mld. Sk. Ekonomický námestník však vyzdvihol pokrok v reštrukturalizácii úverového portfólia. Oproti koncu minulého roka, keď bežné bankové úvery boli o polovicu vyššie ako dlhodobé, k ultimu júna už dlhodobé bankové úvery predstavovali 51,7 % celkových úverov a výpomocí, ktorých výška bola 17,786 mld. Sk. Železnice koncom júla podpísali dohodu s Európskou investičnou bankou, na základe ktorej získali úver v hodnote 200 mil. EUR.
"S týmito výsledkami nemôžeme byť spokojní," povedal generálny riaditeľ železníc Andrej Egyed. Ako však podčiarkol, nové vedenie nastúpilo zdravý trend riadenia podniku. "Najbližšie dva-tri roky nás čakajú najvýznamnejšie zmeny, ktorých výsledkom bude ekonomická stabilizácia spoločnosti," dodal. _SITA

Úver EIB pre ŽSR pri úrokovej sadzbe 5,05 %
990726 - Úver v objeme 200 mil. EUR, ktorý v piatok poskytla Európska investičná banka (EIB) Železniciam SR (ŽSR) má dobu splatnosti 15 rokov, pričom splatnosť istiny je odložená na 5 rokov. Úroková sadzba bola fixovaná na 5,05 %. Informoval o tom v piatok na tlačovej besede viceprezident EIB Wolfgang Roth.
Generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed v tejto súvislosti zdôraznil, že úver má úplne reštrukturalizačný charakter a medzi podmienky jeho poskytnutia patrila reštrukturalizácia a zvýšenie produktivity práce železníc. Celý proces by mal trvať 7 rokov, počas tohto obdobia zredukujú ŽSR doterajší počet pracovníkov 48,5 tis. o 25 - 30 %. V priebehu prvých dvoch až troch rokov to bude znamenať odchod približne 10 tis. ľudí. Okrem dobudovania spojenia sever-juh, modernizácie dátovej siete železníc a začatia modernizácie koridora Bratislava-Žilina na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu sa podľa jeho slov časť úveru použije aj na reštrukturalizáciu dlhov ŽSR. A. Egyed upozornil, že v súčasnosti kryjú tržby za osobnú verejnú železničnú dopravu náklady na 16 %, v priebehu dvoch rokov je však tento pomer potrebné zvýšiť na 25 - 30 %. "Zvýšenie ceny prepravy je teda reálne," povedal a dodal, že s cenou za prepravu je treba pracovať pravidelne.
Štátny tajomník Ministerstva financií SR Vladimil Podstránsky sa vyjadril aj k úhrade zo strany štátu za výkon železníc vo verejnom záujme. "V súčasnosti sa prehodnocuje kalkulácia ceny za výkon vo verejnom záujme. Celková suma, ktorú by mal štát uhradiť, bude závisieť na stanovenej kalkulačnej jednotke," vysvetlil. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka informoval, že od 1. januára 2001 by sa ŽSR mali stať obchodnou spoločnosťou, pričom v prvej fáze sa hovorí o akciovej spoločnosti so 100 % účasťou štátu.
Ako povedal W. Roth, EIB rokuje o poskytnutí ďalších prostriedkov Slovensku do konca tohto roka v objeme približne 150 mil. EUR. Časť z nich by mala smerovať na podporu malých a stredných podnikov. "S jednou západoeurópskou bankou máme rozpracovanú úverovú zmluvu sledujúcu tento cieľ, ktorá by priniesla ďalších 30 mil. EUR," doplnil. Zároveň zdôraznil potrebu súkromných investícií v SR aj zo zahraničia na reštrukturalizáciu priemyslu. "Podobný úver, ako bol v piatok podpísaný, sme mohli ŽSR poskytnúť už pred 3 rokmi. Chýbala však istota, že sa nám vráti, ako aj ochota pristúpiť k reštrukturalizácii spoločnosti," uzavrel.
Z uvedených 200 mil. EUR, ktoré EIB poskytla na modernizáciu železničnej siete, vyčlení banka v tomto roku 120 mil. EUR, zvyšnú časť ŽSR dostanú v budúcom roku. Poskytnuté finančné prostriedky budú predovšetkým použité na zlepšenie kritického 30 km železničného úseku medzi Žilinou a poľskou hranicou, modernizáciu vlastnej telekomunikačnej siete železníc, ďalej na nákup 35 nových osobných vozňov a na nákup alebo rekonštrukciu 1800 nákladných vagónov. Prostredníctvom úveru sa zvýšia prostriedky poskytnuté EIB Slovensku na 865 mil. EUR. _SITA

Bez pomoci štátu by ŽSR hrozil cross-default
990707 - Dlhová služba Železníc SR, š.p. (ŽSR) v roku 1999 predstavuje 15,941 mld. Sk. Z tejto sumy tvoria splátky istín 13,677 mld. Sk a splátky úrokov 2,264 mld. Sk. Z finančného modelu železníc vychádza deficit zdrojov na rok 1999 v sume 14,92 mld. Sk. Nebezpečenstvo platobnej neschopnosti a následného cross-defaultu pretrváva na železniciach najmä od začiatku júna tohto roka. Do splatnosti najväčších záväzkov voči veriteľom chýba len niekoľko týždňov, vedenie podniku má pritom reálne obavy z oneskorenia týchto splátok. Uvádza sa to v materiáli "Ekonomická stabilizácia a transformácia ŽSR", o ktorom informoval v utorok na tlačovej konferencii generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed.
Vláda SR odsúhlasila koncom júna tohto roka štátnu záruku na úver pre ŽSR vo výške 225 mil. USD (približne 9,8 mld. Sk). Úver na investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia železníc je predrokovaný s Európskou investičnou bankou (EIB), k jeho realizácii by malo dôjsť v priebehu júla. Čerpanie úveru je podmienené predovšetkým zvýšením taríf a obmedzením dotácií zo štátneho rozpočtu na financovanie výkonov vo verejnom záujme. V priebehu troch rokov má tiež dôjsť k razantnému zníženiu počtu zamestnancov ŽSR, ďalej k zvýšeniu produktivity práce a k zníženiu hustoty železničnej siete zo súčasných 75 km na 1000 kilometrov štvorcových na európsky priemer, ktorý predstavuje 56 km na 1000 kilometrov štvorcových.
Rok 1998 ukončili ŽSR s prevádzkovou stratou vo výške 9,758 mld. Sk, v roku 1993 to bol ešte zisk 785 mil. Sk. V tomto roku plánujú ŽSR pri dodržaní zásadných opatrení podnikateľského plánu dosiahnuť stratu vo výške 1,357 mld. Sk. Pri zhodnotení trendov vývoja hospodárenia spoločnosti počas prvých troch mesiacov tohto roka môže byť strata napriek realizácii úsporných opatrení ešte prehĺbená. Pomer vlastného imania a cudzích zdrojov bol v roku 1993 na úrovni 13,27, v roku 1998 to bolo 1,3. V tomto roku sa cudzie zdroje dostanú na úroveň 100,03 % vlastného imania. Tento pomer sa bude pri stratovom hospodárení ďalej zhoršovať, ŽSR preto potrebujú posilniť tvorbu vlastného imania vo forme jeho navýšenia, alebo kapitalizácie dlhov.
Hlavnou príčinou súčasnej finančnej situácie ŽSR je strata z výkonov vo verejnom záujme vo výške 17,232 mld. Sk. Minimálne ekonomicky oprávnené náklady presahujú výšku úhrady štátu o 12,112 mld. Sk. Ďalšou príčinou stagnácie je nevyvážená dopravná politika realizovaná v minulých rokoch. Štát zvýhodňoval cestnú dopravu prostredníctvom priamych dotácií a štátom garantovaných úverov, nedostatočná výška investičných dotácií na modernizáciu železničnej infraštruktúry bola nahradená použitím vlastných zdrojov ŽSR.
Východiskom stabilizácie a transformácie ŽSR je zmena štátnej dopravnej politiky a aproximácia dopravnej legislatívy a odporúčaní Európskej únie. Do konca októbra 1999 je potrebné pripraviť projekt transformácie ŽSR na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. Transformácia by mala prebehnúť do 1. januára 2001. Premenou na akciovú spoločnosť sa má vytvoriť vhodné prostredie pre efektívne podnikateľské správanie v trhovom prostredí a finančné ozdravenie spoločnosti. _SITA

Kabinet poskytol ŽSR štátnu záruku za úver 225 mil. USD
990701 - Kabinet Mikuláša Dzurindu súhlasil so štátnou zárukou za úver 225 mil. USD (približne 9,8 mld. Sk) na investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia Železníc SR (ŽSR). Úver je predrokovaný s Európskou investičnou bankou (EIB), pričom by sa mal realizovať už v priebehu júla. Na tlačovej konferencii počas rokovania vlády to uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka.
Minister Palacka spomenul konkrétne vnútorné opatrenia železníc zamerané na úsporu nákladov. ŽSR by mali podľa neho znížiť dĺžku železničnej siete, prehodnotiť množstvo železničných tratí, ako aj zredukovať tarifné body. Do roku 2002 by sa mal pomer prevádzkových nákladov bez odpisov k prevádzkovým tržbám bez dotácií dostať na hranicu 100 %. Železnice by taktiež mali zvýšiť svoju výkonovú produktivitu práce prepočítanú tonokilometrami na jedného zamestnanca zo súčasných 336 000 na 400 000 v roku 2002.
Dotácie zo štátneho rozpočtu pre ŽSR by mali klesnúť zo súčasných 5,8 mld. Sk na 1,7 mld. Sk v roku 2007. ŽSR by mali tiež znížiť straty v osobnej doprave. V súčasnosti pokrývajú tržby z osobnej dopravy len 16 % nákladov, v roku 2002 by to však malo byť 30 % a v roku 2004 zhruba 50 %. Slovenské železnice by mali počítať s poklesom počtu pracovníkov o 2000-3000 ročne. V roku 2007 by tak malo mať Slovensko podľa ministra Palacku fungujúce železnice s 30 000 zamestnancami. Upozornil, že bez účasti štátu nie je možná činnosť ŽSR. Na otázku či je vláda schopná uhradiť ŽSR straty z dopravy vo verejnom záujme v tomto roku, minister nevedel ešte odpovedať. Vláda však existenciu tohto záväzku uznáva.
ŽSR v tomto mesiaci už získali úver od Investiční a poštovní banky Praha v objeme 2,2 mld. CZK na základe vládnej garancie. Ide o jednoročný úver, pričom úverové podmienky umožňujú túto pôžičku predčasne splatiť po polroku alebo predĺžiť termín splatnosti až do troch rokov. Úroková sadzba je stanovená na úrovni trojmesačného PRIBORu s maržou 500 bázických bodov. _SITA

Zadlženosť ŽSR klesla v prvom štvrťroku o 646,7 mil. Sk
990517 - Celková zadlženosť Železníc SR (ŽSR) predstavovala k 31. marcu tohto roka 30,477 mld. Sk, čo znamená pokles od začiatku roka o 646,7 mil. Sk. Ako agentúru SITA informoval hovorca ŽSR Miloš Čikovský, aktíva boli na konci štvrťroka zo 44,9 % kryté cudzími zdrojmi. Najväčšiu položku z celkovej zadlženosti tvoria bankové úvery a výpomoci. Ich stav z konca marca predstavoval 16,308 mld. Sk, od začiatku roka tak klesol o 644,5 mil. Sk.
Dlhodobé záväzky tvorili na konci marca 4,068 mld. Sk, čo bolo 13,15 % z celkového objemu cudzích zdrojov. Z tejto sumy pripadla 1 mld. Sk na dlhopisy emitované v roku 1996 a splatné v roku 2001. Dlhodobé zmenky na úhradu za dodávky nákladných vozňov Shimmns boli vo výške 116,3 mil. Sk, iné dlhodobé záväzky predstavovali 2,951 mld. Sk. Záväzok voči Ministerstvu financií SR za dodávku mechanizmov v rámci deblokácie ruského dlhu dosahovali 527,9 mil. Sk. Tento záväzok sa podľa M. Čikovského bude splácať v súlade so zmluvou rovnomerne v priebehu rokov 2000-02. Záväzky z leasingových zmlúv na dodávky osobných a nákladných vozňov, výpočtovej techniky, optokábla, zdravotnej techniky a osobných i nákladných automobilov predstavovali 2,393 mld. Sk.
Krátkodobé záväzky s lehotou splatnosti do jedného roka boli koncom štvrťroka 9,885 mld. Sk, čiže 32,44 % z celkového objemu záväzkov. Od začiatku roka tieto záväzky vzrástli o 280,3 mil. Sk. Záväzky z obchodného styku poklesli počas prvých troch mesiacov o 465,335 mil. Sk na 4,764 mld. Sk. Záväzky po lehote splatnosti predstavovali 3,641 mld. Sk, z toho neuhradené záväzky za investičnú činnosť tvorili 1,356 mld. Sk. Najväčšími veriteľmi ŽSR sú ŽOS Trnava (373 mil. Sk), ŽOS Vrútky (205 mil. Sk), Železničné stavby Košice (150,7 mil. Sk), Stredoslovenské energetické závody Žilina (146 mil. Sk), Slovnaft Bratislava (143,9 mil. Sk), Východoslovenské energetické závody Košice (133,8 mil. Sk), ŽOS Zvolen (133 mil. Sk) a Západoslovenské energetické závody Bratislava (139,6 mil. Sk).
Záväzky zo sociálneho zabezpečenia boli ku koncu marca 3,822 mld. Sk. Dlh voči zdravotným poisťovniam predstavuje 734,2 mil. Sk, sociálnej poisťovni 2,752 mld. Sk a voči fondu nezamestnanosti 335,5 mil. Sk. Pohľadávky Železničného zdravotníctva voči zdravotným poisťovniam dosahujú 147,5 mil. Sk. Daňové záväzky ŽSR dosiahli výšku 728,746 mil. Sk. V tejto sume sú zahrnuté záväzky z dane príjmov za zamestnancov z rokov 1997-99. Daňové nedoplatky za rok 1997 dosiahli 261,782 mil. Sk. Ako povedal M. Čikovský, doteraz bol dohodnutý splátkový kalendár na rok 1997. "Podľa tohto kalendára sa spláca mesačne daňovým úradom asi 10 mil. Sk," konštatoval. Na nedoplatok za rok 1998 vo výške 308 mil. Sk zatiaľ splátkový kalendár dohodnutý nebol. _SITA

ŽSR musia upraviť podnikateľský plán
990511 - Podnikateľský plán Železníc SR (ŽSR) na tento rok vychádza z predpokladu nulového hospodárskeho výsledku v osobnej doprave. Očakávanú stratu v sume 5,848 mld. Sk by mal v celej výške uhradiť štát. Podľa návrhu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme poskytne štát železniciam iba 2,21 mld. Sk, nekrytá strata tak dosiahne 3,638 mld. Sk. S touto sumou podnikateľský plán ŽSR neráta, s najväčšou pravdepodobnosťou tak dôjde k jeho úprave. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ŽSR Miloš Čikovský.
Skutočné náklady na osobnú prepravu dosiahnu podľa M. Čikovského 8,3 mld. Sk, čo je o 0,4 mld. Sk viac, ako uvádza návrh zmluvy. Príčinou tohto rozdielu sú vyššie skutočné náklady na dopravnú cestu ako pripúšťa štátom regulovaná cena naposledy upravovaná v auguste 1997. Na základe tejto ceny boli vypočítané ekonomicky oprávnené náklady ŽSR pre tento rok.
Vlani dosiahla strata ŽSR v osobnej preprave 5,673 mld. Sk. Štát z tejto sumy uhradil 2,210 mld. Sk, nekrytá strata tak predstavovala 3,463 mld. Sk. "Keby mali železnice zabezpečiť osobnú prepravu v rozsahu štátnych úhrad, museli by podstatne zredukovať grafikon vlakovej dopravy," povedal M. Čikovský. Vedenie ŽSR z tohto dôvodu žiada o vecné a dôsledné vyjadrenie vzťahu medzi štátom a ŽSR. Zavedenie "ekonomického" cestovného by podľa neho viedlo k preťaženiu cestnej dopravy, čo je z ekologického hľadiska neprístupné. Strata zamestnania občanov cestujúcich za prácou by navyše viedla k rastu nezamestnanosti.
Vláda SR schválila návrh Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme na rok 1999 medzi SR a ŽSR na svojom zasadnutí zo 6. mája. Vláda zároveň uložila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií uzavrieť túto zmluvu so ŽSR do 14 dní odo dňa jej schválenia. _SITA

Štát poskytne ŽSR 1,657 mld. Sk
990507 - Vláda SR na svojom štvrtkovom zasadnutí schválila návrh zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave na rok 1999 medzi štátom a Železnicami SR (ŽSR). Vláda zo štátneho rozpočtu vyčlenila na krytie straty ŽSR z výkonov vo verejnom záujme 1,657 mld. Sk. Zároveň
železniciam uložila vypracovať kvantifikáciu všetkých ekonomicky oprávnených nákladov za poskytnuté služby vo verejnom záujme a po prerokovaní s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR a Ministerstvom financií (MF) SR vo väzbe na reštrukturalizáciu ŽSR ju predložiť do vlády do konca júna. Pre novinárov to uviedol štátny tajomník MDPT SR František Kurej.
O úveroch pre ŽSR by sa malo podľa neho rozhodnúť súbežne s emisiou eurobondov na zahraničných trhoch. Na rokovaniach MDPT a MF s americkou finančnou inštitúciou JP Morgan by sa problematika úverov pre ŽSR mala podľa jeho slov dotiahnuť do konkrétnych riešení. MDPT sa podľa neho predbežne dohodlo s VÚB a Slovenskou sporiteľňou na predlžení splatnosti tohtoročných úverov ŽSR. V tomto roku by mali ŽSR uhradiť 11 mld. Sk. Ak by VÚB a SLSP pristúpili na prolongáciu úverov ŽSR, spomínaná úhrada by sa v tomto roku znížila o 75 mil. USD. "Nie je možné očakávať, že sa bez zásadnej reštrukturalizácie ŽSR podarí vyriešiť problém ich financovania," dodal F. Kurej. _SITA

MF SR bude kontrolovať ŽSR do konca mája
990329 - Ministerstvo financií (MF) SR bude minimálne do konca mája vykonávať kontrolu v Železniciach Slovenskej Republiky (ŽSR). Úlohou kontroly je čo najpresnejšie a najobjektívnejšie určenie skladby jednotlivých položiek zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR a ŽSR. Pre agentúru SITA to uviedol generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy MDPT SR Dušan Pajdlhauser.
Dôvodom kontroly je spochybňovanie výšky štátneho záväzku voči ŽSR zo strany MF SR. ŽSR evidujú pohľadávku za rok 1998 v sume 3,463 mld. Sk. Táto suma je podľa MF SR nadhodnotená v dôsledku nehospodárneho správania sa železníc v minulom roku. Ako uviedol D. Pajdlhauser, v prípade úprav záväzku v dôsledku kontroly dôjde len k zanedbateľnému zníženiu pohľadávky. Ak by si však železnice účtovali poplatok za dopravnú cestu v plnom rozsahu spolu s primeraným ziskom, záväzok štátu by dosiahol ešte vyššie hodnoty.
S MF SR bude pri kontrole železníc spolupracovať aj špeciálna skupina zložená z expertov MDPT, MF a ŽSR. Úvodné rokovanie tejto skupiny sa uskutočnilo minulý týždeň pod vedením štátneho tajomníka MDPT SR Ľudovíta Macháčka.
Zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme medzi SR a ŽSR pre rok 1999 sa dnes zaoberali aj sociálni partneri na rokovaní tripartity. Odborári požiadali štát o úhradu výkonov železníc vo verejnom záujme v plnom rozsahu.
Správu o plnení zmluvy za rok 1998 včera prerokovala správna rada ŽSR. Vzhľadom na nevyjasnenosť rozsahu financovania osobnej dopravy požiadala o konkretizáciu účtovných vzťahov v zmluve na tento rok. Táto zmluva bude pravdepodobne predložená na najbližšom rokovaní vlády, k jej podpisu dôjde ihneď po schválení.
Z celkovej vlaňajšej straty ŽSR v osobnej doprave, ktorá dosiahla takmer 5,7 mld. Sk, uhradil štát 2,21 mld. Sk. Vykázanie nekrytej straty hrozí železniciam aj v tomto roku. Dlh štátu voči ŽSR v prípade účtovania ekonomicky oprávnených nákladov predstavuje za roky 1994-1998 sumu 12 mld. Sk. V prípade účtovania všetkých nákladov na osobnú dopravu však tento dlh podľa evidencie ŽSR dosahuje 17,6 mld. Sk. _SITA

Strata ŽSR za minulý rok 9,315 mld. Sk
990311 - Strata Železníc SR (ŽSR) za rok 1998 predstavuje 9,315 mld. Sk. Táto suma zahrnuje aj zúčtovanú a neuhradenú stratu z opravných položiek v sume 3,466 mld. Sk. V prípade splnenia záväzkov štátu vyplývajúcich zo zmluvy o výkone služieb vo verejnom záujme, dosiahne skutočná strata železníc 5,850 mld. Sk. Oproti roku 1997 je to o 1,651 mld. Sk viac. Na tlačovej konferencii o tom včera informoval generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed.
Strata vyčíslená na 5,850 mld. Sk presahuje plánovanú sumu o 2,087 mld. Sk. Tento stav spôsobilo hlavne čerpanie nákladov vo výške 28,136 mld. Sk, čo je o 4,585 mld. Sk viac ako plánovaný odhad. Výnosy síce prekročili plán o 2,497 mld. Sk, ich celková suma vo výške 22,286 mld. Sk však nestačila na pokrytie straty.
Podľa slov A. Egyeda bol hospodársky výsledok zapríčinený hlavne stratou z finančných operácií vo výške 3,709 mld. Sk, čo je o 2,770 mld. Sk viac oproti plánu. Len na splátky úrokov bolo vynaložených asi 1 mld. Sk. Druhým negatívnym faktorom bola neschopnosť vykryť stratu v osobnej doprave, ktorá dosiahla 1,889 mld. Sk. Nákladná doprava skončila v strate 4,079 mld. Sk, strata z hlavnej činnosti ŽSR tak presiahla 6 mld. Sk.
Tržby z prepravy vlani dosiahli 13,8 mld. Sk, čo je takmer o 2 mld. Sk menej ako plánovaná hodnota. Podiel týchto tržieb na celkových tržbách ŽSR pritom predstavuje takmer 62 %. Viac ako 34 %, čo je najväčšia časť nákladov, pripadá na osobné náklady, ktorých výška v minulom roku stúpla na 9,708 mld. Sk.
Celkový majetok ŽSR ku koncu minulého roka predstavoval takmer 73 mld. Sk. Približne tri štvrtiny tvorili stále aktíva. Pohľadávky boli evidované vo výške 5,737 mld. Sk, z čoho až 95 % tvorili krátkodobé pohľadávky prevažne z obchodného styku. Zhruba 72 % pohľadávok je po lehote splatnosti. Vlastné imanie sa podieľa na celkových pasívach železníc 53,52 %. Podiel cudzích zdrojov stúpol oproti roku 1997 o 12 %, dnes tak dosahuje 45,41 %, čo je približne 10 mld. Sk. Viac ako polovicu celkovej zadlženosti ŽSR tvoria bankové úvery a výpomoci, ktoré dosahujú 16,952 mld. Sk. Celková zadlženosť presahuje 32 mld. Sk, z čoho 3,17 mld. Sk pripadá na záväzky zo sociálneho zabezpečenia. Viac ako 60 % bankových úverov je krátkodobých.
V minulom roku ŽSR preinvestovali 4,213 mld. Sk. Z cudzích zdrojov bolo na investície vynaložených 1,202 mld. Sk, štátne dotácie dosiahli 280 mil. Sk, zvyšok kryli železnice z vlastných zdrojov. Celková suma investícií dosiahla za posledné 4 roky takmer 25 mld. Sk, pričom len 13 % bolo financovaných zo štátneho rozpočtu. _SITA


Železnice SR skončia v strate aj v tomto roku
990311 - Plán Železníc SR, š.p., Bratislava počíta po minuloročnej strate vo výške 5,850 mld. Sk s vyrovnaným hospodárskym výsledkom v tomto roku. Podmienkou dodržania plánu je však úhrada predpokladanej straty vo výške 5,8 mld. Sk zo štátneho rozpočtu. Návrh zákona o štátnom rozpočte ale určil na tento účel len 2,21 mld. Sk. Za týchto podmienok tak železnice skončia hospodárenie v tomto roku so stratou minimálne 3,6 mld. Sk. Pri prezentácii plánov ŽSR na tento rok to uviedol námestník generálneho riaditeľa pre ekonomiku Dušan Zelinka.
Strategickým cieľom železníc v tomto roku je návrat nákladnej prepravy z viac ako štvormiliardovej straty do ziskovej pozície. Toto by sa malo naplniť pri preprave 55,4 mil. ton nákladu a tržbách z nákladnej prepravy v objeme 14,3 mld. Sk. Podiel na celoštátnej nákladnej preprave by sa mal udržať na 57 %, na zmluvnom základe by sa malo uskutočniť 70 % prepráv. K rastu prepravovaného objemu by malo dôjsť v kombinovanej preprave, tendencia poklesu sa prejavuje pri preprave kovov, rúd, uhlia a hnojív. Osobnú prepravu by v tomto roku malo využiť 68 mil. cestujúcich, tržby za prepravu by mali dosiahnuť 1,885 mld. Sk.
V tomto roku sa na železniciach v oblasti nákladnej prepravy zvýši tarifa pre dovoz a vývoz v priemere o 9 %, vo vnútroštátnej preprave dôjde k priemernému zvýšeniu o 11 %. V sadzobníku pre kombinovanú prepravu sa prejde na medzinárodne používané intermodálne prepravné jednotky. Tarifnou menou pre základné ponukové ceny sa stane švajčiarsky frank, platobnou menou ostane aj naďalej slovenská koruna. _SITA

Strata ŽSR narástla na 9,315 mld. Sk
990303 - Strata Železníc SR (ŽSR) narástla po opätovnom prehodnotení na 9,315 mld. Sk. Tento nárast bol spôsobený zúčtovaním ďalších nákladov vo výške 2,738 mld. Sk a tržieb vo výške 71,493 mil. Sk. Oproti plánovanému výsledku je tak strata vyššia o 5,553 mld. Sk. Príčinou nepriaznivého hospodárskeho výsledku bola predovšetkým nekrytá strata v osobnej doprave a strata z finančných operácií. Agentúru SITA o tom informoval hovorca železníc Miloš Čikovský.
Celkový objem nákladov bol oproti plánu prekročený o 4,585 mld. Sk, plnenie výnosov bolo nižšie o 0,967 mld. Sk. Nekrytá strata z osobnej dopravy dosiahla 5,355 mld. Sk pri celkových nákladoch 9,624 mld. Sk. Tržby z osobnej dopravy predstavovali 2,059 mld. Sk, úhrada zo štátneho rozpočtu bola vo výške 2,210 mld. Sk. Vo vyhodnotení zmluvy za rok 1998 medzi ŽSR a štátom boli vyčíslené ekonomicky oprávnené náklady v objeme 7,735 mld. Sk. Z prevádzky osobnej dopravy tak vznikla neuhradená strata vo výške 3,466 mld. Sk. Strata z finančných operácií vo výške 2,857 mld. Sk, čo je takmer 31 % celkovej straty bola dôsledkom zadlženosti ŽSR.
Poradný zbor generálneho riaditeľa ŽSR a Správna rada ŽSR vzali na vedomie informáciu o predbežnom hospodárskom výsledku a zaoberali sa aj návrhom opatrení na riešenie krízovej situácie železníc. Generálny riaditeľ Andrej Egyed nariadil vytvoriť komisie v oblastiach prevádzkovej, obchodno-prepravnej a riadiacej. V opatreniach sa ráta s formou priamych úhrad za prepravné v hlavných pokladniciach železničných staníc, ako aj s racionalizačnými zásahmi do grafikonu vlakovej dopravy. V oblasti správnej a prevádzkovej réžie sa budú redukovať napríklad služobné cesty, jazdy osobnými autami, telekomunikačné náklady a spotreba kancelárskeho materiálu. Prehodnotia sa tiež všetky zmluvné vzťahy s dodávateľskými organizáciami. _SITA

Rokovania o zvýšení miezd v ŽSR neúspešné
990222 - Odborové centrály v Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) sa na stretnutí, ktoré sa konalo 18. februára tohto roka, dohodli na vytvorení" Krízového štábu odborových centrál" na ŽSR. Spoločné zasadnutie sa týkalo problému riešenia zablokovania kolektívneho vyjednávania o raste miezd v kolektívnej zmluve ŽSR na rok 1999. Tlačovú agentúru SITA o tom informoval predseda Odborového združenia železničiarov (OZŽ) Imrich Sedláček.
"Rokovanie sociálnych partnerov na ŽSR sa skončilo bez dohody. Generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed nám oznámil, že nemá možnosť riešiť požadované zvýšenie miezd. Keďže názory sociálnych partnerov boli rôzne, rokovanie bude pokračovať aj dnes pred sprostredkovateľom," dodal predseda odborového zväzu Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS - železnice) Jozef Miczina. Podľa slov I. Sedláčka odbory súčasne prijímajú vyhlásenie, že pri riešení ich požiadaviek pri obhajobe ekonomických záujmov železničiarov budú postupovať jednotne v zmysle všetkých možností zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Zástupcovia odborových centrál poukázali tiež na nutnosť prešetrenia hospodárenia ŽSR v predchádzajúcom období a zverejnenia mien konkrétne zodpovedných ľudí za nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami štátu. Vedenie spoločnosti im bolo sľúbilo, že na najbližšom stretnutí budú odborári oboznámení s podnetmi, ktoré ŽSR podali na prešetrenie finančnej polícii.
Podstatou neúspešných rokovaní je mzdový nárast. Vedenie ŽSR predložilo návrh zachovať v roku 1999 výšku mzdových nákladov na úrovni plánu roku 1998. Je za zvyšovanie priemernej mzdy do úrovne inflácie, podloženej rastom produktivity. Odborové centrály vo svojom prvom návrhu žiadali zvýšenie tarifnej mzdy o 35 percent. Na ďalšom kolektívnom vyjednávaní požadovali ako ústretový krok zvýšenie priemernej mzdy na úroveň inflácie. Na obdobie 1. štvrťroka, kým ŽSR preukázateľne zabezpečia zdroje pre rast optimalizáciou pracovných procesov, požadujú dočasne zvýšiť nárast priemernej mzdy o 10 percent a o mzde v ďalšom období budú zmluvné strany kolektívne vyjednávať.
Čierna kniha MDPT SR zdôrazňuje predovšetkým výrazné prehĺbenie úverového zaťaženia ŽSR, nerešpektovanie základných zásad hospodárskej súťaže najmä pri vyhodnocovaní verejných obchodných súťaží a nedodržiavanie elementárnych zásad pri hospodárnom vynakladaní prostriedkov štátneho rozpočtu. Podľa tejto knihy prišlo v ŽSR za posledné štyri roky k 50-násobnému zvýšeniu úverového zaťaženia z 333,6 mil. Sk v roku 1994 na 16,25 mld. Sk v roku 1998. Aj napriek tomu sa stále zvyšovala strata podniku, ktorá vlani dosiahla 6,6 mld. Sk. Pritom ešte v roku 1994 dosiahol zisk 785 mil. Sk. ŽSR majú podľa analýzy účasť v 16 obchodných spoločnostiach. V tomto roku by železnice na základe rezortných rokovaní vlády SR mohli počítať minimálne s udelením záruky na úver v objeme 10 mld. Sk. _SITA

990115 - Vláda SR splnomocnila ministerku financií Brigitu Schmögnerovú a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriela Palacku podpísať Letters of Comfort nevyhnutných pre uskutočnenie januárových finančných transakcií medzi Železnicami SR (ŽSR) a bankovými inštitúciami vo výške 16 mil. USD. Zároveň vláda ministerke financií uložila v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 zabezpečiť možnosť prevzatia štátnej záruky za finančné záväzky vzniknuté uplatnením spomínaných Letters of Comfort. Letters of Comfort sa pritom chápu ako odporúčací list pre veriteľské banky, aby poskytli dlžníkovi ďalšie úvery. V januári 1999 musia ŽSR zaplatiť zmenky za 16 mil. USD banke Raiffeisen Zentralbank Östereich Aktiengesellschaft (RZB AG). Táto finančná inštitúcia je ochotná predĺžiť splatnosť spomínaných zmeniek do júna 1999, ak dá vláda SR ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerke financií súhlas k podpisu Letters of Comfort nevyhnutných pre uskutočnenie finančných transakcií medzi ŽSR a RZB AG vo výške 16 mil. USD. Splatnosť prvej tranže spomínanej zmenkovej transakcie je 29. januára 1999, pričom zástupcovia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) a ŽSR informovali predstaviteľov RZB AG, že s najväčšou pravdepodobnosťou nezabezpečia prostriedky na jej úhradu. RZB AG sa pokúsi vykonať roll-over zmeniek v celkovej hodnote do 16 mil. USD so splatnosťou približne šesť mesiacov za vopred dohodnutých podmienok. Vzhľadom na relatívny krátky čas do splatnosti zmeniek a na ťažkú situáciu na trhu by veritelia ocenili, keby vláda mohla prerokovať taktiež možnosť poskytnutia priamych štátnych dotácií pre ŽSR v prípade, že by roll-over zmeniek nebol úspešný. Finančné podmienky, za ktorých bude možné vykonať spomínané finančné transakcie nie sú zatiaľ známe. _SITA

981228 - Nepriaznivá ekonomická situácia ŽSR si vyžiada komplexnú reštrukturalizáciu firmy. Tá bude zahŕňať aj zníženie vlastných nákladov a reštrukturalizáciu úverov, na ktorú je nevyhnutná garancia vlády. Na dnešnej tlačovej besede v Bratislave to povedal generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed.
Podľa jeho slov je hlavným dôvodom súčasného stavu železníc nezvládnutie meniaceho sa ekonomického prostredia SR, častá výmena vrcholového manažmentu a zlá úverová politika, ktorá dostala železnice do veľkých dlhov. Tieto sa v súčasnosti odhadujú na 25 mld. Sk. ŽSR evidujú záväzky voči sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a ich daňová zadlženosť predstavuje asi 500 mil. Sk. "Železnica prestáva pracovať plynule, v súčasnosti dochádza aj k zadlženiu nákladnej dopravy. V budúcom roku chceme uhradiť záväzky vo výške 9 mld. Sk dlhovej služby ," uviedol Egyed. Podľa jeho slov od roku 1990 stúpli náklady ŽSR o 92 %, tržby o 51 %, počet pracovníkov o 20 %.
Podľa predpokladov v tomto roku prepravia ŽSR 60,1 mil. ton tovaru (vlani 59 mil. ton), 70 mil. osôb (71 mil.). Počet zamestnancov predstavuje v súčasnosti 49,3 tis. (49,4 tis.) a celkové náklady 23,8 mld. Sk (24,5 mld. Sk).
Tržby osobnej dopravy by mali dosiahnuť 1,7 mld. Sk, čo je o 0,1 mld. viac ako minulý rok. Tržby nákladnej dopravy by mali predstavovať 14,2 mld. Sk, v porovnaní s rokom 1997 je to viac o 1,7 mld. Sk. Osobné náklady ŽSR stúpli z vlaňajších 8,8 mld. Sk na tohtoročných 10,0 mld. Sk.
Plánované zvýšenie cestovného by malo podľa Egyeda v prípade 50 % priniesť nárast tržieb cez 500 mil. Sk. V tejto súvislosti sa očakáva aj pokles cestujúcich zhruba o 8 %. _SITA

981203 - Základnými predpokladmi, ktoré ovplyvnia ďalšie systémové kroky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR sú predovšetkým programové vyhlásenie vlády, najmä kapitola týkajúca sa rezortu dopravy, schválenie štátneho rozpočtu pre rok 1999, otázka prehodnotenia štátnej dopravnej politiky a vysporiadania majetku po bývalom ČSFR ako aj ekonomická stabilita podnikov, ktoré MDPT riadi. Podniky v pôsobnosti rezortu dopravy sa nemôžu spoliehať len na vzťah podnik - štát, očakávanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu (ŠR) nie je možné bez toho, aby sa podnik nemohol samostatne pohybovať v ekonomickom priestore. Neekonomické správanie si v budúcnosti žiadny z týchto podnikov nemôže dovoliť. Na dnešnom stretnutí s novinármi to povedal štátny tajomník MDPT riadiaci sekcie železničnej, kombinovanej a vodnej dopravy, pôšt a stratégie rezortu Ľudovít Macháček. Ľ. Macháček označil za najväčší problém MDPT vysoké úverové zaťaženie rezortu, ktoré sa kriticky prejavuje najmä v Železniciach SR (ŽSR). "Nedostatok voľných finančných zdrojov má veľmi vážny dopad na pracovnú disciplínu zamestnancov predovšetkým v súvislosti s obavami o nevyplatení miezd. V súčasnosti prijímajú ŽSR predplatby od špedičných firiem za služby, ktoré ešte neboli Železnicami poskytnuté a tieto zdroje sa potom používajú na vyplatenie miezd", povedal Ľ. Macháček. Podľa jeho slov existuje veľká disproporcia medzi požiadavkami finančných prostriedkov železničnej dopravy zo ŠR a možnosťami ŠR. V roku 1999 môže železničná doprava na návrh Ministerstva financií SR očakávať zo ŠR prostriedky vo výške 2,2 mld. Sk na bežné transfery a 260 mil. Sk na kapitálové transfery. ŽSR však požadujú v prípade bežných transferov o 3,5 mld. viac a v prípade kapitálových transferov predstavuje disproporcia 600 mil. Sk. Štátny tajomník MDPT považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné reštrukturalizovať úverové portfólio ŽSR a ekonomicky stabilizovať podniky rezortu dopravy, aby banky začali o ne prejavovať záujem. Ako dnes novinárov informoval splatné istiny úverov ŽSR v súčasnosti predstavujú 9,7 mld. Sk. Rezort dopravy v súčasnosti navrhuje aj zvýšenie taríf v osobnej doprave, ktoré by mohlo aspoň čiastočne vyriešiť súčasnú kritickú situáciu v rezorte. V železničnej doprave je prvým návrhom zvýšenie taríf o 35 %, čo by kopírovalo infláciu za posledné tri roky. Takéto zvýšenie by prinieslo zvýšenie príjmov z osobnej dopravy, ktoré v súčasnosti predstavujú 1,5 až 1,7 mld. Sk približne o 600 až 700 mil. Sk v prípade, že by ŽSR neprišli zvýšením taríf o žiadnych cestujúcich. Rezort dopravy však predpokladá, že zvýšenie taríf prinesie pokles prepravy osôb na železnici približne o 9 %. Druhým návrhom MDPT v súvislosti so zvyšovaním taríf v železničnej doprave je 50-percentné zvýšenie, ktoré by podľa predpokladov prinieslo až 17-percentný únik cestujúcich zo železničnej dopravy. "Oba návrhy však musí prerokovať Rada ekonomických ministrov a vláda SR", povedal Ľ. Macháček. _SITA

981030 - Predseda Odborového zväzu železníc (OZŽ) Imrich Sedláček   zaslal otvorený list Michalovi Lazarovi, generálnemu riaditeľovi Železníc SR. Agentúra SITA uvádza tento list v plnom znení, ako jej ho poskytol I. Sedláček. "Vážený pán generálny riaditeľ, určite neušlo vašej pozornosti vyhlásenie Slovenskej lekárskej komory, podľa ktorého, ak do konca roku 1998 Spoločná zdravotná poisťovňa neuhradí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti všetky pohľadávky v zákonnej lehote, lekári s ňou nepodpíšu nové zmluvy na budúci rok. Chápem, že za všetky problémy Spoločnej zdravotnej poisťovne nezodpovedajú ŽSR. Treba však povedať, že spôsob, akým odvádzajú platby za svojich zamestnancov, vo významnej miere platobnú schopnosť Spoločnej zdravotnej poisťovne zhoršujú. Celkový dlh ŽSR na zdravotné poistenie v súčasnosti presahuje sumu 300 mil. Sk. Naviac, ŽSR neodvádzajú v súlade so zákonom ani platby zamestnancov, ktoré im zrazili z miezd. Ako sme neraz verejne upozorňovali, ŽSR sa nachádzajú v hlbokej ekonomickej a sociálnej kríze. Železnice v dôsledku svojich problémov trpia akútnym nedostatkom nafty. Hrozbou narušenia sociálneho mieru na železnici je každý výplatný termín. ŽSR však v tlači takmer jasajú nad svojimi ekonomickými výsledkami. Je najvyšší čas, aby ste ukončili túto hru na slepú babu. Ak Slovenská automobilová doprava denne upozorňuje na problémy, do ktorých sa dostane v mesiaci december, je nutné, aby ŽSR upozornili verejnosť, že na pokraji kolapsu sa nachádzajú už dnes. Krízou na železnici sú najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva práve železničiari. Ak vy nehájite dôrazne záujmy železníc, o to dôraznejšie my musíme hájiť záujmy železničiarov. Žiadame vás, aby ŽSR urýchlene splatili dlhy na zdravotné poistenie a od vás osobne žiadame ospravedlnenie železničiarom za problémy, ktoré im spôsobuje zamestnávateľ neplnením si povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona." _SITA

980824 - Železnice SR (ŽSR) dosiahli za prvých šesť mesiacov tohto roka stratu 2,857 mld. Sk. Oproti plánovanej strate 2,889 mld. Sk sa im však podarilo dosiahnúť o 32 mil. Sk nižšiu stratu. Podľa hovorcu ŽSR výsledky za prvých šesť mesiacov tohto roka "potvrdzujú pozitívne trendy v riadení ekonomických, finančných a obchodných procesov podniku". Za prvý štvrťrok dosiahli ŽSR stratu 1,302 mld. Sk a na celý rok plánujú stratu 3,3 mld. Sk. Zníženie straty oproti plánu priaznivo ovplyvnili predovšetkým dosiahnuté tržby z prepravy vo výške 6,403375 mld. Sk, ktoré boli oproti plánu vyššie o 157,204 mil. Sk (plnenie na 102,52 %) a oproti porovnateľnému obdobiu vlaňajška vyššie o 799,587 mil. Sk (plnenie na 114,27 %). V porovnaní s rovnakým obdobím vlani vzrástli tržby z nákladnej prepravy o 156,26 % a tržby z osobnej prepravy vzrástli o 6,7 %. Zásluhou vyšších tržieb nebol prekročený plánovaný podiel nákladov na 1 Sk výnosov, ktorý namiesto 1,36 Sk predstavoval v skutočnosti 1,34 Sk. Dosiahnutému relatívnemu medziročnému nárastu prepravných výkonov vo výške 3,19 % zodpovedá v absolútnom vyjadrení nárast prepraveného tovaru o 895 960 ton. Na túto skutočnosť mal najväčší vplyv príjem tovaru zo zahraničia po normálnom rozchode, ktorý medziročne vzrástol o 16,6 %. V dennom priemere sa tak v rámci ŽSR prepravilo v porovnaní s minulým rokom o 4 950 ton tovaru viac. Pre finančnú situáciu ŽSR bol naďalej charakteristický nedostatok pohotových peňažných prostriedkov. Tento stav nemohli zásadným spôsobom ovplyvniť ani priaznivé výsledky prijatých systémových opatrení. ŽSR mali za prvý polrok 1998 zo štátneho rozpočtu uhradené za výkony osobnej prepravy 994 mil. Sk (za celý rok to má byť 2,21 mld Sk) a tiež čerpali dotáciu na investície vo výške 98,327 mld. Sk. Plánovaná produktivita práce z celkových výnosov bolo splnená na 105,77 % a oproti skutočnosti minulého roka je vyššia o 4,05 %. Plánovaná produktivita práce z hrubých výkonov dopravy bola splnená na 106,38 %. Plánovaný počet zamestnancov ŽSR vo výške 50 304 bol v porovnaní s priemerným prepočítaným počtom zamestnancov 49 297 splnený na 98 % V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka , keď bol prepočítaný počet zamestnancov 49 648, vykazujú ŽSR zníženie ich počtu o 352. Nižšie plnenie počtov zamestnancov ovplyvnila realizácia racionalizačných opatrení a zákaz prijímania zamestnancov z voľného náboru. Smerný rast miezd v zmysle Kolektívnej zmluvy ŽSR na rok 1998 bol dohodnutý vo výške 10 % na zamestnanca oproti skutočne dosiahnutej priemernej mzde v roku 1997 pri zvýšení tarifných miezd o 10%. Medziročný nárast skutočne vyplatenej mzdy za rok 1997 a skutočne vyplatenej mzdy za prvý polrok 1998 bol 6,67 %, keď skutočne vyplatená mzda za rok 1997 dosiahla výšku 10 455 Sk a skutočne vyplatená priemerná mzda za sledované obdobie roku 1998 dosiahla výšku 11 152 Sk. V prvom polroku 1998 ŽSR rozšírili svoje doterajšie služby cestujúcim o viaceré novinky. V 16 železničných staniciach boli inštalované POS - terminály, ktoré umožňujú cestujúcej verejnosti uhrádzať platby za cestovné doklady bankovými kartami. V druhom štvrťroku 1998 boli vybavené ďalšie železničné stanice 21 terminálmi KVC (KVC - komplexné vybavenie cestujúcich), pričom v 9 termináloch možno vydávať cestovné doklady do zahraničia. V súčasnosti je v prevádzke 108 terminálom KVC na 75 železničných staniciach. Ďalšou novinkou je zariadenie POP (Prenosné osobné pokladnice) na predaj cestovných dokladov s možnosťou distribúcie dát do KVC. V moderných reštauračných vozňoch sú inštalované kartové verejné telefónne automaty, ktoré umožňujú cestujúcim telefonovať pomocou telefónnej karty, vydanej slovenskými telekomunikáciami, po celom území SR na pevnú sieť a tiež na mobilné telefónne siete EUROTEL a GLOBTEL. Takto vybavené vozne sú radené v IC 500/501 TATRAN a IC 502/503 KRIVÁŇ. Pre zjednodušenú prepravu cestovných batožín sú vypracované prepravné podmienky vrátane nového batožinového lístka, ktorý umožňuje vzájomné kombinácie prepráv. Boli vytipované trate ŽSR, na ktorých sa v druhom polroku 1998 ráta so zjednodušenou prepravou batožín, bicyklov a detských kočíkov skúšobne. ŽSR rozpracovali nové komerčné aktivity, ktorých účelom je poskytovanie výhodnejších prepravných podmienok cestujúcim, uprednostňujúcim prepravu železničnou pred inými druhmi prepravy. V záujme skvalitnenia služieb ŽSR v nákladnej preprave rozšírili rozsah doplnkových služieb, napríklad vzorové nakládky tovaru do všetkých radov vozňov po predchádzajúcej dohode s odosielateľom, oznámení druhu nákladného tovaru a jeho množstva bez rozdielu adresy príjemcu vo vnútroštátnej i medzinárodnej preprave, alebo dvoj - a trojstranné dohody s ČD, MÁV a PKP o preprave ucelených vlakov a skupín vozňov na jeden nákladný list bez vyžiadanie predchádzajúceho súhlasu podľa PIM 33. vo vnútroštátnej preprave sa zaviedlo poskytovanie informácií o prepravovaných zásielkach a možnostiach prepravy v reálnom čase prostredníctvom informačného systému IRIS-N. O to isté sa ŽSR usilujú aj v medzinárodnej preprave prostredníctvom systému HIPS, ktorý sa momentálne overuje na určených pracoviskách. Rozpracovaný je aj projekt na zriadenie komplexného informačného servisu. Divízie nákladnej prepravy, cieľom ktorého bude zákazníkom podávať komplexné informácie. V štádiu príprav na overovanie je aj poskytovanie informácii zákazníkom prostredníctvom Internetu. V grafikone nákladnej vlakovej dopravy 1998/99 sa zvýšil počet logistických vlakov medzi VW Bratislava a závodmi VW v Nemecku na tri páry pravidelných vlakov a jeden podľa potreby s predpokladom, že ešte počas grafikonu vlakovej dopravu 1998/99 bude pravidelný. Tieto vlaky premávajú na trase Devínska Nová Ves - Kúty - Devínska Nová Ves. K dvom vlakom vychádzajúcim z Devínskej Novej Vsi sú navyše z maďarských železníc cez Györ a Rajku trasované 2 krídla vlakov s autosúčiastkami AUDI - VW. Na prepravu hotových áut bola pre ďalší jeden vlak vytvorená trasa Devínska Nová Ves - Marchegg - Tarvisio - Bologna. Na prepravu hydroxidu hlinitého do Žiaru nad Hronom boli vytvorené trasy, používané v súčasnosti na vozbu vlakov z Ájky (MÁV - maďarské železnice), a to Koper - Komárno/Štúrovo - Žiar nad Hronom. _SITA

980706 - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dosiahli za päť mesiacov stratu 2,197 mld. Sk. Oproti plánovanej strate 2,5 mld. Sk to je výsledok lepší o 303 mil. Sk. Tlačovú agentúru SITA o tom informoval hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Tržby ŽSR dosiahli po piatich mesiacoch 6,67 mld. Sk, čo je oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšenie o 527 mil. Sk alebo o 8,5 %. Zaslúžil sa o to najmä nárast tržieb z prepravy o 4,4 %. Rast tržieb z prepravy ovplyvnil rast objemu prepravy o 3,66 %, rast ceny základného dovozného o 12 % a objektivizácia dohôd s prepravcami v nákladnej doprave. Vzhľadom na plánovanú i skutočnú stratu v hospodárskom výsledku majú ŽSR podľa M. Čikovského naďalej nedostatok pohotových finančných prostriedkov a na pokrytie nevyhnutných prevádzkových a investičných potrieb čerpajú úvery a pôžičky. Finančné záväzky ŽSR na bankových úveroch a finančných výpomociach boli na konci mája 16,2 mld. Sk. Táto čiastka prevýšila dlh k polroku 1997, kedy došlo k výmene vedenia ŽSR o 1 mld. Sk. Dlžoby bývalého vedenia tvorili z veľkej časti krátkodobé záväzky, ktoré sa musí súčasné vedenie ŽSR snažiť splatiť v tomto období. Aktuálna čiastka však obsahuje aj ručenia bývalého vedenia ŽSR za poskytnuté úvery iným firmám, ktoré tieto úvery nesplácajú. "Súčasné vedenie ŽSR sa usiluje o to, aby banky mohli považovať železnice za seriózneho partnera, ktorý si plní svoje záväzky a má dobrý kredit doma aj v zahraničí," vyhlásil Čikovský. Pri rokovaniach o reštrukturalizácii krátkodobých úverov na dlhodobé však banky podľa jeho slov naznačujú manažmentu ŽSR potrebu razantnejšieho zníženia počtu zamestnancov a zvýšiť tarify osobnej dopravy. ŽSR vykázali za prvý štvrťrok tohto roka stratu 1,302 mld. Sk. Za ďalšie dva mesiace tohto roka sa táto strata prehĺbila o 895 mil. Sk. Tržby ŽSR za prvý štvrťrok 1998 dosiahli 3,430 542 mld. Sk. K 30. 5. 1998 vzrástli o 3,239 458 mld. Sk. Železnice Slovenskej republiky sú monopolným železničným prepravcom v Slovenskej republike. Aktíva spoločnosti dosahujú výšku viac ako 66 mld. Sk a zamestnáva približne 49 tis. zamestnancov. _SITA

980525 - Generálny riaditeľ Železníc SR (ŽSR) Michal Lazar informoval Správnu radu ŽSR o spôsobe riešenia nevýhodného nákupu 200 kusov nákladných vozňov typu Shimmns od anglickej firmy ERFL (European Railways Finance Limited). Túto zmluvu nedávno kritizoval poslanec NR SR Mikuláš Dzurinda. M. Lazar inicioval viacero rokovaní so zmluvnými partnermi. Po rokovaniach medzi ŽSR a ERFL došlo k zmene štruktúry financovania. "Bolo dohodnuté financovanie formou leasingu v dĺžke 5 rokov na 200 vozňov, z ktorého vyplynulo i zníženie ceny celého kontraktu o 400 mil. Sk. Zúčastnené strany považujú uzatvorenú dohodu za výhodnú pre zainteresované subjekty," uviedol hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Zmluva na nákup 200 kusov nákladných vozňov typu Shimmns bola uzatvorená 12. mája 1997 a podpísal ju bývalý generálny riaditeľ ŽSR. Až na pokyn terajšieho vedenia ŽSR sa začali preverovať podmienky nákupu vozňov. Vychádzalo sa pritom zo skutočnosti, že pri zrušení zmluvy by ŽSR museli ako odstupné zaplatiť 50 mil. CHF, čo sa rovná sume, ktorú majú zaplatiť za všetkých 200 kusov vozňov. Správna rada ŽSR začiatkom apríla tohto roku uložila generálnemu riaditeľovi ŽSR zhodnotiť výhodnosť zmluvy pre ŽSR a na základe toho rokovať so zainteresovanými firmami. _SITA

980512 - Železnice SR, š.p., Bratislava (ŽSR) vykázali za prvý štvrťrok tohto roka stratu 1,302 mld. Sk. Oproti plánovanej strate 1,66 mld. Sk je to menej o 358 mil. Sk. Nižšia strata bola pritom dôsledkom zníženia nákladov oproti plánu o 308 mil. Sk a vyšším tržbám o 50 mil. Sk. Tlačovú agentúru SITA o tom dnes informoval hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Tržby ŽSR za prvý štvrťrok 1998 dosiahli 3,430 542 mld. Sk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka rast o 506,567 mil. Sk. Dôvodom tohto rastu je podľa hovorcu ŽSR vyšší objem zúčtovaných tržieb z nákladnej prepravy. Objem prepravy v porovnaní s minulým rokom vzrástol o 6,96 %. Tento pozitívny výsledok najviac ovplyvnili prepravy zo zahraničia po normálnom rozchode, ktorých objem vzrástol o 24,7 %. Železnice SR sa v súčasnosti pracujú na dlhodobých strategických úlohách, ako je napríklad transformácia ŽSR na obchodno-podnikateľský subjekt. Cieľom ŽSR je aj udržanie podielu na prepravnom trhu na úrovni minimálne roka 1997 teda nad hranicou 58 %. ŽSR sa budú ďalej snažiť dotvoriť a stabilizovať systém divizionálneho riadenia tak, aby sa vytvorili základné podmienky pre činnosť divízií ako samostatných ekonomických celkov. Ako dodal M. Čikovský, zároveň by sa tým mali vytvoriť aj základné podmienky pre transformáciu ŽSR, š.p., Bratislava na akciovú spoločnosť. _SITA

980512 - Podiel Železníc SR (ŽSR) na slovenskom dopravnom trhu je 58 %. V Európe je pritom podiel železníc na dopravnom trhu v preprave nákladov asi 16 % a predpokladá sa že bude ďalej klesať. Pre tlačovú agentúru SITA to dnes uviedol hovorca ŽSR Miloš Čikovský. "Aj napriek tomu, že železničná nákladná preprava za uplynulých sedem rokov poklesla o polovicu, terajší rozsah nákladnej prepravy dáva predpoklady na to, aby ŽSR v oblasti nákladnej prepravy hospodárili efektívne a so ziskom," dodal hovorca. Podľa M. Čikovského sú veľmi dobré aj parametre slovenských železníc v porovnaní so železnicami okolitých krajín. V počte prepravených ton na jedného zamestnanca sme hneď za rakúskymi železnicami, keď na jedného zamestnanca ŽSR pripadá preprava 1 212 ton, kým v Rakúsku je to 1345 ton. V Čechách je to však len 1 099 ton, v Poľsku 997, na Ukrajine 867 a v Maďarsku len 659 prepravených ton na jedného zamestnanca. Podobne priaznivá je aj vyťaženosť železníc. Na jeden kilometer železníc pripadá v SR 16 310 ton prepraveného nákladu, kým v Rakúsku je to 13 099 ton, na Ukrajine 15 070, v Čechách 10 949, v Maďarsku 5 956 a v Poľsku 9 492 ton. Podľa tovarového členenia majú na prepravných výkonoch najväčší podiel tranzitné prepravy železnej rudy. "Lepšou obchodnou a marketingovou činnosťou ŽSR uskutočnili zvýšené prepravy paliet zo SNŠ do Rakúska a Českej republiky a prepravy dreva zo SNŠ do Rakúska. ŽSR získali aj zvýšené prepravy z Poľska do Rumunska a Maďarska a podarilo sa im presmerovať časť prepravy rudy z iných tratí na trate Slovenska," povedal Čikovský. Železnice SR sústavne pracujú na rozširovaní prepráv ucelenými logistickými vlakmi. K najznámejším trasám týchto vlakov možno zaradiť nákupné expresy Devínska Nová Ves - Braunschweig v Nemecku na prepravu autosúčiastok spoločnosti Volkswagen, Štúrovo - Bologna v Taliansku na prepravu výmenných nadstavieb, nákladné vlaky na trati Turňa and Bodvou - St. Margrethen v Rakúsku na prepravu cementu, slovinský prístav Koper - Žiar nad Hronom na prepravu Bauxitu, Burghausen v Nemecku - Žiar nad Hronom a prepravu petrolejového koksu, či Craiova v Rumunsku - Čaňa - Lublin v Poľsku na prepravu autosúčiastok Daewoo. Slovenská republika sa podľa slov M. Čikovského v polovici minulého roku úspešne zapojila medzi štáty, ktoré prevádzkujú medzinárodné linky kombinovanej dopravy, spojením Bratislavy s Rotterdamom. Nákladný vlak známy pod menom Tatran expres prekoná túto vzdialenosť za 36 hodín, čím môže úspešne konkurovať cestnej nákladnej doprave. Zlepšili sa podmienky tranzitnej dopravy cez Slovensko s cieľom v Rusku alebo na Ukrajine, čo podstatne zatraktívňuje kyvadlovú dopravu vlaku Tatran expres 2 medzi Rotterdamom a Čiernou nad Tisou. Aj keď nákladná železničná preprava medzi Slovenskom a Holandskom stále rastie, Železnice SR uskutočňujú marketingový prieskum na Slovensku so zameraním na ďalšie možnosti prepravy výrobkov a surovín. Skúmajú sa aj možnosti vytvoriť adekvátne obchodné zastúpenie ŽSR v Holandsku. V súčasnosti Železnice SR zriaďujú Obchodno-prekládkové centrum v Čiernej na d Tisou na úrovni závodu, ktoré tento dôležitý prepravný bod zatraktívni lepším poskytovaním služieb v prekládke a v kombinovanej preprave. Novozriadené pracovisko v Čiernej nad Tisou sa bude podieľať na rozvoji prepravy kontajnerov diaľkovými nákladnými vlakmi v smere západ - východ. Železnice SR navrhli Medzinárodnej koordinačnej rade pre transsibírsku prepravu posúdiť možnosť zavedenia diaľkového vlaku Bratislava - Čierna nad Tisou - Kyjev - Moskva. "Koordinačná rada podporuje tento návrh a požiadala ŽSR, aby spolu so železnicami Ukrajiny a Ruska súčinnosti so sekretariátom Koordinačnej rady preskúmali možnosti prepravy nákladov a vypracovali technológiu a podmienky premávky vlaku po tejto trase. Vypracujú sa konkurencieschopné sadzby pre transsibírsku prepravu v porovnaní s konkurenčnými trasami železničnými a námornými," povedal na záver hovorca Železníc SR Miloš Čikovský. _SITA

980113 - Výnosy vo výške viac ako 19,8 mld. Sk a náklady viac ako 23,1 mld. Sk plánujú dosiahnuť v tomto roku Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Stratu vo výške 3,3 mld. Sk plánujú pokryť vonkajšími dlhodobými zdrojmi. Strata v osobnej doprave dosiahne 4,511 mld. Sk pri nákladoch 8,338 mld. Sk, tržbách 1,627 mld. Sk a štátnom príspevku 2,2 mld. Sk. V nákladnej preprave plánujú dosiahnuť tržby 14,172 mld. Sk pri nákladoch 13,291 mld. Sk. Zvýšené tržby plánujú ŽSR dosiahnuť zvýšením základného dovozného o 12% pri dosiahnutom objeme prepravy 60,1 mil. t (58 mil. t v roku 1996). Agentúru SITA o tom informoval hovorca ŽSR Miloš Čikovský. V tomto roku plánujú ŽSR investovať 2,75 mld. Sk, z toho 250 mil. Sk poskytne štátny rozpočet a zvyšok predstavujú vlastné zdroje. Dotácie zo štátneho rozpočtu budú účelovo viazané na elektrifikáciu trate Čadca-Zwardoň, zabezpečovacie zariadenia na úseku Žilina-Púchov-Horní Lideč, výstavbu výmennej stanice Čadca a modernizáciu úseku Bratislava-Rača-Trnava na rýchlosť 160 km/h. Železničné vojsko modernizuje úsek Melčice-Zlatovce na traťovú rýchlosť 160 km/h. Vlastné zdroje sú určené na splátky bankových a dodávateľských úverov (viac ako 651 mil. Sk), neuhradené záväzky z predchádzajúcich investícií (viac ako 1,2 mld. Sk) a obstaranie hmotných a nehmotných investícií (viac ako 643 mil. Sk) Cieľom pokračujúcej transformácie ŽSR je podľa M. Čikovského vytvoriť obchodno-podnikateľský subjekt ŽSR, a.s. Platnosť nového zákona o ŽSR sa predpokladá od 1. januára 1999. Jediným akcionárom ŽSR bude štát a svoje práva bude vykonávať prostredníctvom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Strata ŽSR za uplynulý rok prekročila 4 mld. Sk. V minulom roku vláda schválila prísľub štátnej záruky za bankový úver vo výške 200 mil. USD pre ŽSR. Úver zorganizuje skupina bánk zloženou z Credit Suisse Sirst Boston Ltt., Commerzbank a Suji Bank BZW a je určený na investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia pri dodržaní úverových podmienok podľa predložených návrhov úverovej a ručiteľskej zmluvy. Finančný model budúcej činnosti ŽSR predpokladá aj získavanie strednodobých úverových zdrojov s 5-ročnou splatnosťou. podľa tohto modelu získajú ŽSR zahraničné úvery v rokoch 1997 až 1998, ale počítajú aj s emisiami dlhopisov v rokoch 2001 až 2004. _SITA

971204 - Cieľom transformácie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je vytvoriť obchodno - podnikateľský subjekt, ktorý bude efektívne zabezpečovať prepravu v podmienkach trhového hospodárstva. Na konferencii "Súčasnosť a perspektívy železníc na Slovensku" to povedal generálny riaditeľ ŽSR Michal Lazar. Pre dosiahnutie tohoto cieľa je potrebné vykonať viaceré opatrenia. Nový zákon o Železniciach Slovenskej republiky, ktorý by železnice pretransformoval na akciovú spoločsnoť by mala vláda prerokovať ešte do konca tohoto roka. Ďalšími opatreniami v najbližšej budúcnosti by malo byť vypracovanie štúdie o optimálnom vedení vysokorýchlostných tratí na našom území, oživenie regionálnej dopravy zakladaním spoločných podnikov s účasťou ŽSR, transformovaných podnikov autobusovej dopravy, obcí a miest a podnikov, a taktiež treba pracovať na rozvoji celoeurópskych sietí a integrácii do širšieho európskeho dopravného trhu. Ako upozornil M. Lazar, transformácia železníc sa zbytočne dlho odkladala. Hlavným nedostakom súčasnej infraštruktúry je nízka úroveň traťových rýchlostí. K ďalším problémom patrí pokles výkonov, v nákladnej doprave od roku 1989 o viac ako polovicu, zastaranosť vozového parku a vysoké zadlženie, ku ktorému došlo aj vďaka zvýšenému tempu investovania v roku 1996. Štát neuhrádza ŽSR v plnej miere straty z výkonov vo verejnom záujme, preto musia ŽSR kryť straty z osobnej prepravy zo zisku z nákladnej prepravy, čo označil M. Lazar za nežiadúci a nesystémový krok. V súčasnosti je strata ŽSR vyše 4 mld Sk, zadlženie sa od začiatku roka 1997 viac ako zdvojnásobilo a k 30. septembru mali ŽSR záväzky z úverov a finančných výpomocí vo výške takmer 11,4 mld. Sk. Riešenie nepriaznivej situácie vidí M. Lazar v opatreniach na spriehľadnenie finančných tokov, objektivizácii zmluvne dohodnutých cien, reštrukturalizácii úverov v prospech dlhodobého a leasingového financovania. Bolo nutné pozastaviť aj práce na rozpracovaných investičných projektoch. Napriek tomu však nemožno chcieť, aby ŽSR hospodárili so ziskom, keďže zisková nie je v súčasnosti takmer žiadna európska železnica. _SITA

971204 - Do roku 2010 by Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) potrebovali na rozvoj infraštruktúry 71,6 mld. Sk, podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 je však z kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR) určených na rekonštrukciu železničných dopravných ciest len 250 mil. Sk a na podporu rozvoja kombinovanej prepravy 60 mil. Sk. V Národnej rade SR však nie je politická vôľa na navýšenie rozpočtu ministerstva. Výstavba železničných koridorov sa tak odsúva a to pravdepodobne až do roku 2000. Na dnešnej konferencii "Súčasnosť a perspektívy železníc na Slovensku" to povedal štátny tajomník MDPT SR Dezider Szabó. Ministerstvo nebude môcť v budúcom roku uplatniť niektoré priority, pretože rozpočtované sumy predstavujú výdavkové minimum. Ako pokračoval D. Szabó, strategickým cieľom vlády SR je do roku 2010 dosiahnuť úroveň porovnateľnú so štátmi Európskej Únie (EÚ). Európske koncepcie počítajú s vybudovaním vysokorýchlostných multimodálnych koridorov, z ktorých dva majú prechádzať Slovenskom v smere sever-juh a západ-východ. Tieto koridory musia podľa D. Szabóa existovať aj v prípade, ak by SR nevstúpila do EÚ, inak by na našom území vznikla akási čierna diera. Železnice budú v kombinovanej diaľkovej preprave zohrávať významnú úlohu, keďže spĺňajú požiadavky na vysokú bezpečnosť, spoľahlivosť a ochranu životného prostredia, najmä pomáhajú znižovať negatívne dopady dopravy na husto obývaných územiach. Pri dobudovávaní infraštruktúry je preto treba klásť dôraz na aplikáciu informačných technológií. _SITA

971112 - Organizácia ako železnice bude vždy závislá na úverovaní. I Železnice SR (ŽSR) budú vždy odkázané na úvery, avšak je otázkou v akej kvalite a dĺžke. Je záujem, aby úvery boli minimálne strednodobé. Ideálnymi by boli úvery dlhodobé. Na tlačovej besede počas rokovania vlády SR to povedal generálny riaditeľ ŽSR Michal Lazar. Päťročný syndikovaný úver 200 mil. USD svetových bánk na rok 1998 pre ŽSR poslúži podľa M. Lazara na reštrukturalizáciu, na stabilizáciu situácie železníc a znižovanie straty. ŽSR sa podľa jeho slov budú snažiť o zvýšenie produktivity práce, nárast objemu tržieb z nákladnej dopravy minimálne o 10 % a kapitalizáciu vlastného majetku. Podľa M. Lazara je potrebné, aby ŽSR pokračovali v ľahkostratovom prípadne vyrovnanom hospodárení. "V prípade investičných akcií sa budeme musieť zaoberať i otázkou ďalších úverov alebo vytvoriť viac priestoru v oblasti kapitalizácie majetku," uzatvoril M. Lazar. Do konca roku by strata ŽSR nemala prekročiť augustovú hranicu 3,95 mld. Sk. Zadĺženosť ŽSR v súčasnosti dosahuje 11 mld. Sk, pričom začiatkom tohto roka to bolo 5,1 mld. Sk. Vláda SR súhlasila na dnešnom zasadnutí s prevzatím štátnej záruky za spomínaný bankový úver vo výške 200 mil. USD. Úver je určený na investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia pri dodržaní úverových podmienok podľa predložených návrhov úverovej a ručiteľskej zmluvy. _SITA

971112 - Vláda Slovenskej republiky súhlasila na dnešnom zasadnutí s prevzatím štátnej záruky za bankový úver vo výške 200 mil. USD pre Železnice SR (ŽSR). Úver organizuje skupina bánk zloženou z Credit Suisse Sirst Boston Ltt., Commerzbank a Suji Bank BZW. Je určený na investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia pri dodržaní úverových podmienok podľa predložených návrhov úverovej a ručiteľskej zmluvy. Potreba získania externých zdrojov financovania vychádza z dosiahnutých výsledkov predchádzajúcich rokov a predpokladanej straty ŽSR v roku 1997 vo výške 3,7 mld. Sk. Finančný model budúcej činnosti ŽSR predpokladá aj získavanie strednodobých úverových zdrojov s 5-ročnou splatnosťou. Tieto prostriedky mienia ŽSR získať formou zahraničného úveru v rokoch 1997 až 1998, ale počítajú aj s emisiami dlhopisov v rokoch 2001 až 2004. Základnými zdrojmi návratnosti finančných prostriedkov poskytnutých v roku 1998, ale aj modele projektovaných úverov v rokoch 2001 až 2004 sú vytvorený čistý zisk, odpisy a rozpúšťanie vytvorených rezerv z minulých rokov. V roku 2001 predpokladajú ŽSR získanie úveru s dobou splatnosti 10 rokov v objeme 1,5 mld. Sk a rokoch 2002 až 2004 získanie zahraničných úverov v objeme vždy 2 mld. Sk s dobou splatnosti 10 rokov. Výnosy osobnej dopravy počítajú s rastom celkového objemu prepravovaných výkonov v rokoch 1998 až 2000 medziročne zhruba o 6 % a v rokoch 2001 až 2010 medziročne o 1,9 %. Medziročný nárast základnej ceny za 1 os/km sa uvažuje vo výške zhruba 12 %. Výnosy nákladnej dopravy predpokladajú rast objemu prepravných výkonov v závislosti do rastu HDP a medziročne počítajú s nárastom o 1,4 %. V rokoch 1997 až 2000, v 2001 až 2005 o 1,3 %. _SITA

971030 - Prepravné tarify Železníc SR (ŽSR) pre VSŽ, a.s., Košice neboli znižované, pretože spoločnosť odovzdala v roku 1993 zabezpečenie špedičných a dopravných služieb spoločnosti Trade Trans Rail, s.r.o. Medzi dcérskou spoločnosťou VSŽ Export - Import a firmou Trade Trans Rail bola uzavretá rámcová zasieľateľská zmluva, ktorá je každý rok aktualizovaná a prílohovo obnovovaná. Zástupcovia spoločnosti Trade Trans Rail podpísali so ŽSR zmluvu podľa pravidiel obchodnej politiky ŽSR na rok 1997 so zľavami na úrovni prepravovaných nákladov. Spoločnosť Trade Trans Rail nebola a nie je zvýhodňovaná poskytovaním nadštandardných zliav alebo výnimočných cien. V tomto roku napríklad firma Trade Trans Rail zaplatila za prepravu troch miliónov ton rudy na trase Čierna nad Tisou - Čadca rovnakú cenu ako iný prepravca, ktorý na tej istej trase prepravoval stotisíc ton tej istej suroviny. Pre agentúru SITA to dnes uviedol hovorca VSŽ Jozef Marko na margo obvinení VSŽ, že sa podieľala na tunelovaní ŽSR. "Útoky na VSŽ sú smerované hlavne cez tvrdenie, že VSŽ Košice mali na ŽSR nadštandardné zľavy na prepravnom, pričom tak ušetrili stámilióny korún, ktoré železniciam chýbajú, " pokračuje J. Marko. Spoločnosť Trade Trans Rail, ktorá je v súčastnosti s približne 30-percentným podielom prepravy cez ŽSR najväčším prepravcom na Slovensku, má podľa Marka záujem o serióznu spoluprácu so ŽSR. Dôkazom toho sú posledné rokovania predstaviteľov oboch subjektov, ktoré sa uskutočnili koncom septembra a v októbri tohto roka. Na základe vzájomnej dohody a po zvážení kritickej situácie v ŽSR predstavitelia Trade Trans Rail pristúpili na optimalizáciu cien na obdobie posledných troch mesiacov roka 1997 tak, že pre ŽSR znamenajú nové ceny prínos 20 mil Sk. Obidve strany sa ďalej dohodli na tom, že Trade Trans Rail investuje do technologicého zariadenia prekládky v Čiernej nad Tisou 5 mil. Sk. Nezanedbateľný nebude podľa hovorcu VSŽ ani ďalší prinos činnosti firmy Trade Trans Rail pre ŽSR. Na prelome rokov 1997 a 1998 plánuje presunúť prepravu približne jedného milióna ton tovaru cez Čiernu nad Tisou. Tento tovar dosiaľ prostredníctvom ŽSR nešiel. "Napriek ústretovému prístupu výhradného prepravcu surovín a materiálov do a z VSŽ predstavitelia ŽSR pokračujú v prezentovaní problémov na železnici spôsobom, ktorý vyvoláva v médiách i na verejnosti proti VSŽ negatívne reakcie. Nie je únosné, aby vedenie ŽSR riešilo ekonomické problémy podniku zmenami dlhodobých zmluvných vzťahov s pokračujúcim dopadom hlavne na veľké podniky. Za takýchto podmienok vo VSŽ uvažujeme o znížení prepravovaných objemov cez ŽSR. Je nepochopiteľné, že v situácii keď poľské, maďarské a chorvátske železnice sú pripravené ponúknuť stabilným a veľkým obchodným partnerom výhodné zľavy, vedenie ŽSR ide opačnou cestou a chce im prepravné tarify zvyšovať. Vo VSŽ sme presvedčení, že zodpovední manažéri ŽSR by mali namiesto organizovania tlačových konferencií venovať riešeniu problémov slovenských železníc," uzavrel stanovisko J. Marko . _SITA

971030 - Predstaviteľov Železníc SR (ŽSR) prekvapuje a zaráža vecný obsah a nemiestna forma utorkového vyhlásenia VSŽ, a.s., , v ktorom sa okrem iného uvádza, že nie je únosné, aby vedenie ŽSR riešilo ekonomické problémy podniku zmenami dlhodobých zmluvných vzťahov, pričom dodáva, že zodpovední manažéri by sa mali namiesto organizovania tlačových konferencií venovať riešeniu problémov slovenských železníc. Uvádza sa to v stanovisku, ktoré dnes agentúre SITA poskytol hovorca ŽSR Miloš Čikovský. "Také niečo by som si nedovolil povedať na adresu vedenia VSŽ, pretože nekultivovaným vyhlásením by som sa dotkol nielen vedenia VSŽ, ale zároveň zhodil vlastný podnik," tvrdí M. Čikovský. Žiadny člen vedenia ŽSR nevystúpil podľa Čikovského ani verejne, ani neverejne proti VSŽ. Informácie o "tunelovaní" a nadštandardných zľavách VSŽ v preprave na železnici boli uvádzané v spravodajských a komentovaných redakčných príspevkoch. Vedenie ŽSR je veľmi zdržanlivé pri informovaní o obchodných vzťahoch nielen s VSŽ, ale so všetkými partnermi. Obchodné rokovania o objektivizácii zmluvných cien za prepravu tovaru vychádzali podľa Čikovského z podnikovej filozofie, ktorá sleduje stabilizáciu železníc, avšak v žiadnom prípade nie na úkor iných podnikov. Dohodnuté ceny s prepravcami sú spravidla nižšie ako ponukové, stali sa pre železnicu neudržateľnými, pretože vzrástli náklady na trakčné palivo a energiu. Tento cenový nárast už nebolo možné kompenzovať ďalším znižovaním mernej spotreby. Základné ponukové ceny vyhlásené príslušnými tarifami zostávajú do konca roka 1997 bez zmien, od 1. januára 1998 ceny v nákladnej doprave vzrastú o 12 %. Hovorca VSŽ Jozef Marko v utorok poskytol agentúre SITA stanovisko, v ktorom odmietol obvinenia VSŽ z ich podielu na tunelovaní ŽSR. "Napriek ústretovému prístupu výhradného prepravcu surovín a materiálov do a z VSŽ predstavitelia ŽSR pokračujú v prezentovaní problémov na železnici spôsobom, ktorý vyvoláva v médiách i na verejnosti proti VSŽ negatívne reakcie, " uviedol vo vyhlásení Marko. _SITA

971028 - Cestovné v osobnej železničnej doprave by sa malo zvýšiť o 20 %. Na pondelkovej tlačovej besede Železníc SR (ŽSR) to oznámil vrchný riaditeľ sekcie železničnej dopravy na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií a zároveň predseda Správnej rady ŽSR Ján Halaj. Dodal, že termín, od ktorého by malo dôjsť k tejto zmene zatiaľ nie je stanovený, generálny riaditeľ ŽSR Michal Lazar ho však doplnil, že vedenie ŽSR by toto zvýšenie videlo najradšej už od 1. januára 1998. M. Lazar dnes informoval aj o tom, že Správna rada ŽSR schválila návrh na zvýšenie prepravného v nákladnej doprave o 12 % od začiatku roku 1998. Dôvodom týchto zmien je podľa M. Lazara neustály nárast rozdielu medzi nákladmi a výdavkami ŽSR. K 31. augustu 1997 dosiahla strata ŽSR 3,95 mld. Sk. Zároveń so stratou rastie aj zadlženosť podniku. Tá dosahuje v súčasnosti podľa ekonomického námestníka generálneho riaditeľa ŽSR Igora Šulaja 11 mld. Sk, čo znamená, že od začiatku roku vzrástla o 5,88 mld. Sk. Na margo zvýšenia cestovného v osobnej doprave uviedol J. Halaj, že toto opatrenie "zďaleka nezníži stratu železníc, pretože prinesie zvýšenie tržieb iba o 250 - 260 mil. Sk." Cieľom ŽSR je podľa M. Lazara "dostať sa každoročným zvyšovaním cestovného na európsku úroveň." Za optimálnu výšku cestovného sa pritom podľa J. Halaja v súčasnosti v Európe považuje cena 2,20 Sk v prepočte na osobu a kilometer, pričom v SR je táto cena 0,44 Sk. Kalkulácia pri zvyšovaní cien vychádzala podľa J. Halaja z údajov, že od poslednej úpravy ceny, teda od 1. júla 1995 predstavuje inflácia 16,8 %. Zvyšných 3,2 % je podľa neho spomínané priblíženie k európskym cenám. K úpravam cien by podľa neho malo dôjsť zakaždým pri zmene grafikonu prepravy na ŽSR. Jendým z faktorov, ktorý negatívne ovplyvňuje hopsodárenie na železnici je podľa M. Lazara aj nízka podpora osobnej železničnej dopravy zo strany štátu. "Slovenská republika dotuje železničnú dopravu sumou 2,9 mld. Sk, v Čechách je to v prepočte na slovenskú menu 10,4 mld. Sk, v Maďarsku 6,2 mld. Sk, v Poľsku 15 mld. Sk, v Rakúsku 61,2 mld. Sk a v Nemecku 220 mld. Sk," povedal M. Lazar. _SITA

971024 - Strata Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) dosiahla koncom augusta 3,9 mld. Sk. Znamená to, že oproti júlu tohto roka sa nepriaznivý hospodársky výsledok zhoršil o 1 mld. Sk. Na stredajšom zasadnutí Rady pre hospodársky rozvoj SR o tom informoval generály riaditeľ ŽSR Michal Lazar. Železnice podľa neho zaznamenali od roku 1989 značný pokles výkonov zo 128 mil. ton prepraveného tovaru na 58 mil. ton v minulom roku. Podnikateľský plán na rok 1997 predpokladal v nákladnej preprave dosiahnúť objem prepravy na úrovni 59 mil. ton, v osobnej preprave zabezpečiť dopravný výkon podľa predpísanej zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme na rok 1997. Zadlženosť ŽSR v pomere k majetku spoločnosti (59 mld. Sk) predstavuje 10 až 12%, čo je podľa M. Lazara relatívne nízka hodnota. Strata z osobnej dopravy sa uhrádza zo zisku z nákladnej dopravy. "Vzhľadom na útlm výkonov presahujú kapacity ŽSR ich súčasné potreby. Už niekoľko rokov pretrváva nedostatok zdrojov na obnovu. Následkom toho trpí plynulosť, kvalita a rozsah služieb," povedal M. Lazar. Zároveň sa vyslovil za nevyhnutnosť podpory vlády pri udržiavaní a budovaní tých úsekov tratí, ktorými budú prechádzať medzinárodné železničné koridory. Podstata vysokej straty ŽSR spočíva podľa ich predstaviteľov v nedostatku zdrojov potrebných na zabezpečenie úloh z Programu transformácie a rozvoja železničnej dopravy do roku 2 000 a následne nato nutnosťou financovať modernizáciu železničnej infraštruktúry z vlastných zdrojov. Tieto prostriedky potom začali chýbať v prevádzke. Hospodárenie v minulom roku dosiahlo stratu 495 mil. Sk. Najviac sa na tomto výsledku podieľala strata z finančných operácií, ktorá predstavovala 714 mil. Sk, čo je 145-krát viac ako v roku 1995. _SITA

971011 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácii SR (MDPT) Ján Jasovský konal presne podľa zákona a v rámci jeho kompetencií. Po ukončení kontroly na Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) odovzdal záverečný Protokol o výsledkoch kontroly na ŽSR Policajnému zboru SR. Od tohto času je protokol predmetom policajného vyšetrovania a na základe toho nemal minister oprávenenie ho komukoľvek poskytnúť. Na tlačovej besede v Bratislave to dnes povedal riaditeľ odboru mediálnej politiky MDPT SR Emil Pícha. Podľa slov E. Píchu by sa všetky zverejnené informácie mohli stať predmetom zmarenia vyšetrovania. E. Pícha reagoval svojim vyhlásením na obvinenie poslanca Viliama Sopku, podľa ktorého minister porušil zákon o poslancoch Slovenskej národnej rady. K porušeniu zákona došlo podľa neho tým, že mu minister odmietol poskytnúť Protokol o výsledkoch kontroly na ŽSR, ktorú vykonala sekcia kontroly ministerstva. J. Jasovský zakrýva podľa V. Sopku praktiky zlého hospodárenia ŽSR a rozsiahle porušovanie zákonov. "Minister Jasovský zrekonštruoval Správnu radu železníc s cieľom zlepšiť hospodárenie na železniciach, zvýšiť finančnú disciplínu a zlepšiť organizáciu práce na ŽSR," uviedol dnes Emil Pícha. Podľa jeho slov má tento problém charakter čisto finančný a hospodársky, pričom zásadne vylúčil jeho politický rozmer. Kontrolu na železniciach začal už bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexander Rezeš. Po nástupe ministra Javorského tento proces pokračoval a ukončil sa 30. júna tohto roka. Protokol o výsledkoch kontroly na ŽSR odovzdal J. Jasovský Policajnému zboru SR 28. júla 1997. Zákon o poslancoch hovorí, že poslanci sú oprávnení požadovať od členov vlády, vedúcich štátnych orgánov a organizácií informácie, podklady a vysvetlenia potrebné na výkon svojej činnosti a zároveň členovia vlády a vedúci štátnych orgánov sú im ich povinní poskytnúť. _SITA

971010 - Minister dopravy, pôšt a telekominácií Ján Jasovský porušil zákon o poslancoch Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb., zakrýva praktiky zlého hospodárenia Železníc SR a rozsiahle porušovanie zákonov. Dnes o tom infomoval poslanec Viliam Sopko (SDĽ). Minister mu podľa jeho slov odmietol poskytnúť Protokol o výsledkoch kontroly na ŽSR, ktorú vykonala sekcia kontroly ministerstva. Zákon o poslancoch hovorí, že poslanci sú oprávnení požadovať od členov vlády, vedúcich štátnych orgánov a organizácií informácie, podklady a vysvetlenia potrebné na výkon svojej činnosti a zároveň členovia vlády a vedúci štátnych orgánov sú im ich povinní poskytnúť. Protokol zakrýva podľa V. Sopka kauzy týkajúce sa obstarávania tovarov a získavania úverov. V. Sopko infomoval, že ŽSR uzatvorili s košickou firmou Mikuláš Kaššai zmluvu o sprostredkovaní prolangácie úverových zdrojov. Podľa živnostenského listu sa uvedená firma zameriava na maliarske a natieračské práce, zemné práce, sprostredkovateľské práce v oblasti obchodu a pod., nemá v ňom však uvedené finančné alebo peňažné činnosti. ŽSR preplatili podľa V. Sopka 5. januára 1997 uvedenej firme faktúru za sprostredkovanie na sumu 19 372 500 Sk. V. Sopko vyslovil podozrenie, že touto a podobnými transakciami išlo iba tunelovanie finančnčých prostriedkov. V roku 1996 podpísali ŽSR 34 zmlúv o úveroch v hodnote 5,4 mld. Sk a dve zmluvy o finančnej výpomoci a eskonte zmeniek s dvomi akciovými spoločnosťami v sume 0,9 mld. Sk. V 1. štvrťroku t. r. to bolo 9 zmlúv o úveroch a eskonte zmeniek v hodnote 3,366 mld. Sk. V období od r. 1995 do 1. štvrťroku 1997 uzavreli ŽSR úverové zmluvy s 15 bankovými inštitúciami a dvomi a. s. V. Sopko sa podľa svojich slov pokúsi získať uvedený protokol prostredníctvom osobných rokovaní s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií pravdepodobne budúci týždeň. O alarmujúcej situácii ŽSR vedel podľa V. Sopka predchádzajúci minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexander Rezeš, predseda správnej rady ŽSR Igor Klesniak a bolo o nej informované aj politické grémium HZDS. _SITA

971003 - Rozhodnutie železníc bude mať na VSŽ Oceľ dopad 650 tisíc Sk. Podľa NO pripravujú železnice od začiatku roku 1998 zvýšenie taríf v oblasti nákladnej dopravy. Podľa hovorcu VSŽ boli s účinnosťou od 1.10. do 31.12. upravené dohodnuté ceny za prepravu tovaru najmä základných surovín zo Slovenska, Čiech a Poľska. Zníženie doterajších zliav predstavuje priemerne 6 halierov na tonometer. Krátené _Národná obroda

971001 - ŽSR musia znížiť náklady na rozvojové programy o 24,4 mld Sk. Vláda SR včera prerokovala a vzala na vedomie správu o plnení Dlhodobého programu rozvoja železničných ciest z roku 1996 s návrhom jej aktualizácie. Podľa materiálu sa na základe súčasného kritického stavu v hospodárskych výsledkoch ŽSR pristupuje aj za cenu spomalenia postupu modernizácie k rozloženiu investičných akcií do časového horizontu roku 2010 a v porovnaní s predchádzajúcim rozvojovým programom ŽSR sa znižujú náklady o 24,4 mld Sk na 71,6 mld Sk. Zabezpečenie tvorby zdrojov vychádzajúcich z modifikovaného projektu podnikateľskej stratégie ŽSR sa opiera o predpoklad, že železnice prepravia ročne 60 - 71 mil ton tovaru a 82 - 89 mil osôb, pri zachovaní očakávaných dotácií zo štátneho rozpočtu a získavania úverov a zdrojov z dlhopisov. komplexná modernizácia medzinárodných koridorov Bratislava - Žilina - Čadca - Poľsko a ČR - Kúty - Bratislava - Štúrovo - Maďarsko sa presúva z roku 2005 do roku 2010. Na jej realizáciu je určených 33,28 mld Sk, 23% z tejto sumy má hradiť štát, 40% majú pokryť vlastné zdroje ŽSR a zvyšok sa bude kryť z úverov a dlhopisov. _Národná obroda

970904 - Vláda SR 2.9. na svojej pravidelnej schôdzi udelila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jánovi Jasovskému mandát na začatie konania v príprave bankového úveru pre investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia Železníc SR. »Pre ŽSR ako príjemcu úveru sa predpokladá žiadosť o poskytnutie štátnej záruky na zahraničnú pôžičku v objeme 200 mil. USD, resp. ekvivalentu v DEM. Vzhľadom na to, že prevádzkové aj investičné potreby ŽSR sa chápu komplexne a celková realizácia rozvojových projektov sa očakáva do roku 2010, bol model financovania spracovaný na obdobie rokov 1997 až 2010, pričom na spracovanie bola použitá trendová metóda. Základnými zdrojmi návratnosti finančných prostriedkov poskytnutých v roku 1997, ale i v modele projektovaných úverov v období 2001 až 2004, sú vytvorený čistý zisk podniku, odpisy a rozpúšťanie vytvorených rezerv z minulosti. Finančný model nerieši len okamžitú potrebu finančných zdrojov v roku 1997, ale poskytuje ucelený prehľad o potrebách a zdrojoch až do roku 2010. Celková bilancia zdrojov predpokladá okrem uvedeného úveru v objeme 200 mil. USD aj pôžičku v roku 2001 s dobou splatnosti 10 rokov vo výške 1500 mil. Sk, v rokoch 2002 až 2004 zahraničné úvery v objeme vždy 2000 mil. Sk s dobou splatnosti 10 rokov. Všetky externé zdroje by sa mali splácať z vytvoreného čistého zisku, odpisov a rozpustením vytváraných rezerv ŽSR v jednotlivých rokoch. Vo sfére výnosov z osobnej prepravy sa ráta s rastom celkového objemu prepravných výkonov v rokoch 1998 až 2000 medziročne zhruba o 4% a v rokoch 2001 až 2010 medziročne o 1,1%, pričom predpokladom tohto rastu má byť zvyšovanie kvality prepravy a doplnkových služieb. Medziročný nárast základnej ceny za jeden osobokilometer by mal stúpať približne o 12%. Vo výnosoch z nákladnej prepravy bude rast objemu prepravných výkonov závisieť od rastu HDP. Medziročne sa v rokoch 1997 až 2000 ráta s rastom o 1,4%, v období rokov 2001 až 2005 o 1,3%. Pokiaľ ide o výnosy z obchodných aktivít, uvažuje sa s medziročným nárastom o 4 až 6%. Vývoj osobných nákladov počíta s poklesom počtu pracovníkov na zhruba 47.000 zamestnancov v roku 2000.« _Národná obroda

970830 - Zavedenie princípu "štyroch očí" pri podpisovaní prevodných príkazov a obchodných zmlúv až po vyjadrení dotknutých odborov a a organizačných jednotiek je jedným z opatrení na odstránenie súčasného krízvého stavu na Železniciach SR (ŽSR). Železnice SR prechádzajú rozsiahlou transformáciou. Toto všetko sa vykonáva v zmysle Programu transformácie a rozvoja železničnej dopravy do roku 2000, schváleného uznesením vlády číslo 499/95. Z tohoto programu bol rozvinutý Dlhodobý program rozvoja železničných dopravných ciest. V obidvoch uzneseniach vláda schválila, že štát sa bude podieľať na financovaní úloh stanovených týmito programami. Zabezpečenie úloh z týchto programov si vyžaduje značné finančné čiastky, ktoré ŽSR nemajú. Oneskorená modernizácia železničnej infraštruktúry, by ŽSR mohli na dlhú dobu vyradiť z európskych železničných koridorov. Preto ŽSR pristúpili na ich financovanie z vlastných zdrojov. Tieto však začali chýbať v prevádzke. ŽSR boli nútené túto situáciu riešiť krátkodobými a kontokorentnými úvermi za nie veľmi výhodných podmienok. V druhom polroku 1997 a v roku 1998 sú splatné krátkodobé úvery a kontokorentné úvery vo výške 2, 162 mld Sk, eskontné zmenky vo výške 1,817 mld Sk a finančné výpomoci vo výške 2,598 mld Sk. ŽSR majú tiež záväzok zo sociálneho zabezpečenia 1 000 mld Sk. Tento stav navodzuje za 7. mesiacov hospodárenia výsledok - stratu 2,9 mld Sk. Z týchto dôvodov ŽSR zastavili akúkoľvek investičnú činnosť, okrem tej, ktorej nevykonanie by ohrozilo bezpečnosť železničnej prevádzky. Tieto prostriedky na splatenie môžu získať iba strednodobým, resp. dlhodobým úverom, čo je súčasná finančná politika vedenia ŽSR na pretransformovanie krátkodobých úverových závislostí na efektívnejšie stredne a dlhodobé zdroje pre zabezpečenie nielen sanácie a stabilizácie hospodárenia ŽSR, ale aj predpoklady ďalšieho rozvoja železničných koridorov IV, V a VI v čo najkratšej dobe, ktoré značnou mierou môžu prispieť v proexportnej politike vlády SR. _SITA krátené

970830 - Hospodárenie Železníc SR (ŽSR) skončilo za prvých 7 mesiacov tohto roka so stratou 2,9 mld. Sk. Od mája sa teda strata železníc zvýšila o 900 mil. Sk. Podstata tejto situácie spočíva v nedostatku zdrojov potrebných na zabezpečenie úloh z Programu transformácie a rozvoja železničnej dopravy do roku 2 000 a následne nato nutnosťou financovať modernizáciu železničnej infraštruktúry z vlastných zdrojov. Tie začali chýbať v prevádzke. ŽSR riešili túto situáciu krátkodobými a kontokorentrnými úvermi vo výške 2,162 mld Sk, eskontnými zmenkami vo výške 1,817 mld. Sk a finančnými výpomocami vo výške 2,598 mld Sk. ŽSR majú aj záväzok zo sociálneho zabezpečenia 1 mld. Sk.Strata železníc za prvých 5 mesiacov tvorila približne 2 mld Sk, čo je oproti plánu viac o 415 mil. Sk. Podstatná časť straty vznikla v prevádzkovej oblasti, kde náklady vzrástli oproti plánu o 138 mil. Sk. Plán nákladov bol prekročený aj v oblasti spotreby materiálu o 75 mil. Sk. Z finančných operácii za 5 mesiacov tohto roku vznikla strata 247 mil. Sk, čo je dôsledkom úverovej zadĺženosti . Za poskytnuté úvery železnice zaplatili úroky vo výške takmer 267 mil. Sk. Plán prepravy tovaru bol splnený na 100,4 %. Hospodárenie v minulom roku dosiahlo stratu 495 mil. Sk. Najviac sa na tom podiaľala strata z finančných operácií, ktorá predstavovala 714 mil. Sk, čo je 145-krát viac ako v roku 1995. Železnice zároveň zrealizovali projekt Komplexného vybavenia cestujúcich (KVC), uviedli do prevádzky samoobslužný informačný stojan s dotykovou obrazovkou a nasadili nové klimatizované vozne do IC vlakov. Týmito investičnými aktivitami železnice prekročili plán investícii o 68 %, čím sa úverová zadlženosť zvýšila na 5,1 mld Sk.Podnikateľský plán na rok 1997 predpokladal v nákladnej preprave dosiahnúť objem prepravy na úrovni 59 mil. ton, v osobnej preprave zabezpečiť dopravný výkon podľa predpísanej zmluvy o výkonnoch vo verejnom záujme na rok 1997. V tomto roku pokračuje aj realizácia programu modernizácie mobilných prostriedkov a prepravných koridorov. _SITA

970826 - Vláda SR by 26.8. mala rokovať o poskytnutí štátnej garancie na strednodobý preklenovací úver vo výške okolo 200 mil. USD, ktorý by mal Železniciam SR poskytnúť časový priestor na vyriešenie zložitej ekonomickej situácie. »Predstavitelia správnej rady ŽSR zastávajú názor, že vláda by prevzatím záruk na tento úver mala kompenzovať to, že najväčším dlžníkom železníc je práve štát, ktorý v rámci realizácie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme dlhuje za posledné tri roky ŽSR okolo 4 mld Sk. _Národná obroda

970821 - Odborári majú zadokumentované prípady finančného poškodzovania Železníc SR (ŽSR). Ide o neoprávnené vystavovanie zmeniek pre a.s. Slovenská doprava Košice, s.r.o. Slovenské dráhy Košice, Elza Košice a Veža. »Ide o neoprávnené vystavovanie zmeniek pre firmy Slovenská doprava, a.s., Košice, Slovenské dráhy, s.r.o., Košice, Elza Košice a Veža, nákup akcií a pre ŽSR nevýhodné čerpanie krátkodobých úverov s úrokovou mierou 16,7%, ku ktorej sa pripočítava diskontná sadzba, resp. ďalší 23% úrok ako prirážka v prípade ich nezaplatenia do troch dní po lehote splatnosti, informoval predseda Odborového združenia železničiarov Imrich Sedláček. Celková zadokumentovaná suma predstavuje približne 3 mld Sk. Časť pohľadávok bola prevedená do zahraničia a uplatňuje si na ne nárok vo výške 1,5 mld Sk londýnska banka. Odborári žiadajú vyšetriť príčiny a spôsoby úniku financií, vykonať nápravu a zistiť, kto je za tento stav zodpovedný. Odmietajú ekonomický balíček opatrení vlády, pretože jeho realizácia by pre zamestnancov ŽSR znamenala krátenie mzdy o 1091 Sk. Podľa I. Sedláčka politické tlaky vyhnali z podniku niekoľkých odborníkov, ktorí ho pomáhali rozvíjať.« _Národná obroda

970808 - Strata Železníc SR (ŽSR) dosiahla za prvý polrok tohto roku 2,68 mld. Sk. Plánovaná strata pritom bola 1,81 mld. Sk. Tlačovú agentúru SITA o tom informoval hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Tento výsledok komentoval generálny riaditeľ ŽSR Michal Lazar slovami: "ŽSR viac míňali, ako boli schopné platiť." Dodal, že "kým tržby v uplynulých rokoch vzrástli o 12 percent, náklady až o 22 percent." Pod nepriaznivý hospodársky výsledok sa podpísali tržby z prepravy, ktoré dosiahli výšku 5,447 mld. Sk, čo znamená to pokles oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 2,0715 mld. Sk. Nekrytá strata z osobnej prepravy bola 1,946 mld Sk a strata z finančných operácií dosiahla 0,548 mld. Sk. Na pokles prepravy tovaru mal okrem iného vplyv aj štrajk a povodne na českých dráhach, pokles dovozu uhlia z Českej republiky a zavedenie dovozných depozít. Pokles zaznamenala aj preprava rudy po širokorozchodnej trati do českých hutných podnikov a VSŽ. _SITA

970807 - Stav finančnej zaťaženosti ŽSR k 31.3.1997 dosahoval 8,315 mld Sk. Z toho dlhodobé úvery predstavovali 750 mil. Sk, bežné úvery 4,365 mld Sk, krátkodobé finančné výpomoci 300 mil. Sk a eskont zmeniek 2,9 mld Sk. Len v roku 1996 ŽSR uzatvorili 34 zmlúv na úvery vo výške 5,4 mld Sk a dve zmluvy o finančnej výpomoci či eskonte zmeniek vo výške 900 mil. Sk. V prvom štvrťroku 1997 bolo uzatvorených 9 zmlúv o úveroch a eskonte zmeniek v celkovej výške 3,366 mld Sk. Zo zápisov z porady vedenia generálneho riaditeľstva ŽSR vyplýva, že vedenie sa problematikou úverovej politiky zaoberalo len sporadicky. _Národná obroda

970806 - Zvýšenie cien elektrickej energie o 10% spôsobí Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) nárast nákladov do konca roka o 80 mil. Sk. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Plánované náklady ŽSR na nákup trakčnej elektrickej energie v tomto roku predstavovali 863 mil. Sk, čo je 4,5% z celkových nákladov ŽSR. Dopad dodatočných nákladov spôsobený zvýšením cien elektriny chcú ŽSR zmierniť prijatím reštriktívnych opatrení, predovšetkým na strane nákladov. Podľa M. Čikovského pôjde napríklad o zníženie nákladov na investície. _SITA

970704 - Generálny riaditeľ Železníc SR bude uplatňovak nárok na náhradu škody vči bývalým predstaviteľom ŽSR, v prípade, že sa preukáže ich zodpovednosť a zavinenie. Za prvých päť mesiacov dosiahli ŽSR stratu 2 mld. Sk. _NO

970624 - Štátny tajomník MDPT SR 23.6. vymenoval nového generálneho riaditeľa Železníc SR Michala Lazara. M. Lazar je šéfom spoločnosti Columbex International, s.r.o., s ktorou uzatvorili ŽSR kontrakt na dodávku výpočtovej techniky v hodnote niekoľko sto miliónov korún. Železnice za minulý rok vyprodukovali stratu takmer pol miliardy korún a v súčasnosti sa nachádzajú v kritickej finančnej situácii. Podľa J. Halaja sú z vlastných zdrojov schopné hradiť len najnaliehavejšie potreby - vyplatenie miezd, úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu a naftu, za použitie telekomunikačných sietí a na splátky úrokov z úverov. Nový generálny riaditeľ nahradil vo funkcii Bartolomeja Sinaia, ktorý pred dvoma týdžňami z funkcie, ktorú vykonával deväť mesiacov, odstúpil. Štyridsaťročný M. Lazar za prioritné pre ŽSR v súčasnosti považuje rokovanie s tuzemskými bankami o reštrukturalizácii úverov a rokovania so zahraničnými bankovými inštitúciami o strednodobých a dlhodobých úveroch. Predpokladom týchto rokovaní je podľa neho politická stabilita a stabilita firmy. _SME

970619 - Oproti dlhu Slovenských železníc vo výške 5,1 mld Sk stojí pohľadávka železníc voči štátu, ktorý im dlhuje za posledné tri roky už 4 mld Sk. Strata z finančných operácií dosiahla v železniciach vlani výšku 0,74 mld Sk _ Národná obroda.

970617 - Vývoj ekonomiky ŽSR je nepriaznivý a vyžaduje okamžité opatrenie. Ide o problémy spojené s úverovým zaťažením, ktoré dosiahlo výšku 5,1 mld Sk, pričom celkový podiel cudzích zdrojov na krytí majetku ŽSR tvoril minulý rok 19%. »Tento stav je o to kritickejší, že narástli krátkodobé úvery, ktoré svojou podstatou neriešili strategické a podnikateľské aktivity ŽSR a boli použité na okamžitú spotrebu pri zhoršujúcej sa platobnej likvidite ŽSR. Strata pri operáciách z finančných činností bola v minulom roku 145-krát vyššia ako v roku 1995 a dosiahla objem 714 mil. Sk. _Hospodárske noviny

970611 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií odvolal štyroch členov Správnej rady Železníc SR (ŽSR) a jej predsedu I. Klesniaka. Vymenoval štyroch nových členov správnej rady a aj jej nového predsedu. Stal sa ním J. Halaja. »Správna rada sa v najbližšom období bude venovať problémom financovania ŽSR vo vzťahu k bankovým inštitúciám, aktuálnym otázkam vnútorného financovania železnice a intenzifikácii využívania majetku ŽSR.« _hn

970611 - podľa riaditeľa Slovenských železníc B.Sinaia nestačia mesačné tržby železníc v objeme 800 - 900 mil Sk ani na splácanie úverov. Na výplatu miezd BEZ ODVODOV zákonného poistenia potrebujú železnice mesačne 550 mil Sk. _no

970605 - Generálny riaditeľ ŽSR B.Sinaj požiadal o uvoľnenie. Podľa jeho vyjadrenia nie sú podmienky na riadenie strategického podniku ako sú ŽSR. Do obrovských finančných problémov sa železnice dostali vlani, keď zobrali nevýhodné krátkodobé úvery a finančné výpomoci. _no

970527 - Železnice SR sú finančne na kolenách. Vlaky chodia - lenže aké? "Na nové vagóny peniaze nie sú, tak sa v starých vozňoch opravuje, čo sa dá. Ešte donedávna robili tieto opravy sami železničiari takpovediac na kolene, a povedzme, za 50.000 korún. Dnes urobí výmenu firma, zinkasuje pol milióna a vagón sa o dva roky aj tak rozsype. Investícia do nového by bola omnoho vyššia, ale vagón by vydržal dvadsať rokov. Nehovoriac o tom, čo robí starý vagón na koľajniciach." _pca

970424 - Hoci ŽSR doslova chátrajú, v nevýrobnej sfére manažment naďalej hospodári od buka do buka. Celková zadlženosť predstavuje 7,65 mld Sk. Pričom železnice nemajú bankám z čoho hradiť ani krátkodobé úvery (4,8 mld Sk), ktorých splatnosť sa končí v decembri 1997. Namiesto plánovaného zisku 983 mil. podnik dosiahol stratu takmer pol miliardy korún.

970411 - Železnice SR dosiahli v roku 1996 výnosy 20,7 mld Sk. Hospodársky výsledok ŽSR za uplynulý rok predstavoval stratu 497 mil. Sk. »Hodnota majetku ŽSR sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 11,5 mld Sk a k 31.12.1996 bola 59 mld Sk. ŽSR zamestnávajú takmer 50.000 pracovníkov. Ich stavy sa v roku 1997 znížia o 5785 osôb, z toho odčlenením obslužných činností o 4519 zamestnancov.« (HOSPODÁRSKE NOVINY, 11.04.97)


Informácie obsiahnuté v tomto materiáli sa zakladajú na informačných zdrojoch, o ktorých sme presvedčení, že sú hodnoverné.

P67 value spol. s r.o.  nezodpovedá za správnosť a úplnosť uvádzaných informácií, ako aj nezodpovedá za žiadne škody vzniknuté na základe využívania informácií obsiahnutých v tomto materiáli.

(C) 1997 1998 1999  P67 value spol. s r.o.