Lavíny bránia obnoviť dopravu na železnici medzi Kraľovanmi a Dolným Kubínom
TASRPárnica 21. januára - Padajúce snehové lavíny bránia obnoviť železničnú dopravu na trati Dolný Kubín - Kraľovany. Prerušená je od dnešného rána od 4.20 h a nahradili ju autobusmi. Snehové masy sa uvoľňujú z priľahlých lavinóznych svahov na úseku medzi Kraľovanmi a Párnicou. Na koľaje tam dnes spadlo okolo 20 lavín. Na ich odstraňovaní pracujú po celý deň železničiari a cestári. Železničiari sa obávajú, že lavíny zasiahnu prechádzajúci vlak, a preto nie je isté, či dopravu na tomto úseku dnes obnovia.

Obnovenie dopravy na lavínami zavalenej železnici Párnica - Kraľovany
TASRPárnica 22. januára - Vyše 24 -hodín prerušenú dopravu na lavínami zavalenej oravskej železnici Kraľovany Párnica, obnovili dnes ráno o 6. 00 h. Vlaky na tejto trati nepremávali od pondelňajšieho rána. Spojenie zabezpečovali autobusmi.
Sprejazdneniu úseku trate Párnica - Kraľovany bránilo počas pondelka zosúvanie mokrej snehovej masy z priľahlých lavinóznych svahov na koľaje. Zosypalo sa tam vyše dvoch desiatok lavín. Haldy napadaného snehu odstraňovali z koľajníc železničiari a cestári. Železničiari sa v pondelok niekoľkokrát usilovali obnoviť dopravu z Kraľovian do Párnice, ale nemohli tak urobiť pre časté zosúvanie snehu na trať. Hrozilo, že lavína zasiahne prechádzajúci vlak a dôjde k nešťastiu.

Vlaky usmrtili dvoch ľudí
TASRPravda 22.1.2002, BRATISLAVA - Prechádzajúci rýchlik zachytil v piatok o 22.50 h na priecestí pri železničnej zástavke Ružomberok-Rybárpole 42-ročného Ružomberčana. Rušeň mu odtrhol hlavu, takže na mieste skonal. V nedeľu o 7.50 h došlo k podobnej tragickej nehode v úseku trate Trnovec nad Váhom - Šaľa, kde prechádzajúci vlak zrazil a na mieste usmrtil 29-ročnú ženu, ktorá nereagovala na zvukové výstražné znamenie a zostala stáť na koľajniciach. Po týchto nehodách stúpol počet vlakmi usmrtených osôb v tomto roku na osem.

Na železnici narastá kriminalita
Pravda24.1.2002, Róbert Kadlečík, BRATISLAVA - Na železnici bolo vlani spáchaných 835 trestných činov a vyše 5 200 priestupkov. V oboch prípadoch ich počet vzrástol oproti predchádzajúcemu roku takmer o štvrtinu.
K rizikovejším tratiam patrí podľa generálneho riaditeľa Železničnej polície Tibora Gaplovského najmä severná trasa z Bratislavy cez Žilinu a Poprad až po Košice. Naopak južný smer na Štúrovo a Komárno je v tomto smere pokojnejší.
Medzi trestnými činmi, ktorých objasnenosť predstavuje vyše 90 percent, je aj jedna vražda, 21 lúpeží a 19 prípadov úmyselného ublíženia na zdraví. Vo vlaku bolo okradnutých 666 cestujúcich. Pri 187 krádežiach prepravovaných zásielok sa páchatelia zameriavali najmä na náhradné súčiastky do osobných áut, alkohol, domáce elektrospotrebiče, ale aj drogistický tovar. Pri priestupkoch išlo najmä o porušovanie verejného poriadku. Železničnej polícii sa z nich podarilo objasniť vyše 70 percent.
Na koľajniciach našlo v minulom roku smrť 97 ľudí, z toho 18 samovrahov.

Deviata obeť vlaku
Pravda24.1.2002 , BRATISLAVA (rk) - Telo mŕtveho muža, ktorý ležal vedľa železničnej trate z Trenčianskych Bohuslavíc do Melčíc, objavil v stredu krátko pred siedmou hodinou rušňovodič prechádzajúceho vlaku. Dosiaľ neznámeho asi 40-ročného muža zrazil pravdepodobne niektorý z predchádzajúcich vlakov.

Škodovka rozbieha v Rusku obrovskú objednávku
TASRPraha 24.januára - Spoločný podnik KRP Invest, ktorý v ruskej Jaroslavli založili plzenský holding Škoda, izraelská firma Shiran a ruské štátne orgány, minulý týždeň dokončil opravu prvej lokomotívy. Úspešne tak odštartovala realizácia objednávky v celkovej hodnote presahujúcej miliardu USD (v prepočte vyše 36 miliárd Kč).
Podľa riaditeľa KRP Invest Vladislava Kozáka by podnik mal zmodernizovať 800 českých lokomotív typu ČS-2, ktoré boli do bývalého Sovietskeho zväzu dodané pred rokom 1990. "Z dcérskych spoločností skupiny Škoda Holding sa na projekte podieľa najmä Škoda Dopravní technika, pre ktorú majú tento rok dodávky do jaroslavliského výrobného závodu predstavovať 35 % plánovaných tržieb," povedal tlačový hovorca holdingu Karel Samec.
Dohodu o modernizácii českých lokomotív, ktoré ruská železnica doteraz používa, podpísala Škoda Holding koncom roka 2000. Ako K. Samec upresnil, v KRP Invest majú 50,1 % tri ruské štátne subjekty a 49,9 % tvorí podiel Škody Loko, spoločného podniku Holdingu Škoda a Shiranu.
Pre Rusko Škodovka v minulosti vyrobila spolu 2 100 lokomotív, v poslednom desaťročí tam však nevyviezla ani jedinú. Rusi sa ich teda snažili udržiavať v prevádzke aspoň čiastkovými opravami. Správe severnej ruskej železnice ide teraz o to, aby sa dôkladnou rekonštrukciou týchto strojov predĺžila ich životnosť najmenej o 20 rokov. Pre modernizáciu ďalších lokomotív bude preto Škoda dodávať do Jaroslavli aj pohony a najnovšiu elektrovýzbroj.
Podľa ruského ministra železničných spojov Gennadija Fadejeva je projekt súčasťou rozsiahleho investičného programu obnovy vozidlového parku. Ako povedal, v budúcnosti by mala v Jaroslavli za pomoci Škody Holding začať tiež výroba nových ruských lokomotív, ktoré by kvalitou nezaostávali za zahraničnými. Informoval o tom český denník Právo.

Pád snehovej lavíny dnes opäť prerušil dopravu na železnici Párnica - Kraľovany
TASRPárnica 24. januára - Pád snehovej lavíny dnes približne o 10.30 hodine opätovne prerušil dopravu na oravskej železnici v úseku Párnica - Kraľovany. Železničiari predpokladajú, že uvedený úsek bude sprejazdnený popoludní.
Spojenie zabezpečujú autobusmi. Vlaky na trati Trstená - Dolný Kubín - Párnica premávajú podľa grafikonu. V súvislosti s odstraňovaním snehu na železničnej trati medzi Kraľovanmi a Párnicou je prejazdný len jeden jazdný cestný pruh. Na druhom totiž pracujú cestné mechanizmy, ktoré odvážajú prebytočný sneh z koľají.
Padajúce snehové lavíny narobili železničiarom a cestárom na úseku Kraľovany - Párnica množstvo roboty aj začiatkom tohto týždňa. Dokonca od pondelka rána vyše 24 hodín na tomto úseku nepremávali vlaky, pretože im hrozilo nebezpečenstvo zasiahnutia snehovými masami.

Produktivita podmienkou
V dvoch podnikoch menej ako v jednom?
Hospodársky denníkPiatok 25.Januára 2002, Jozef Kunik - Rady zamestnancov novovzniknutej Železničnej spoločnosti ( ŽS ) by malo v tomto roku opustiť približne 2300 pracovníkov. Ich celkový stav ku koncu sledovaného obdobia by mal podľa generálneho riaditeľa ŽS Andreja Egyeda predstavovať asi 20 000. Zmeny v zamestnanosti, ktoré vychádzajú z Projektu transformácie a reštrukturalizácie železníc, súvisia podľa neho so zvyšovaním produktivity práce v ŽS a boli jednou z podmienok Európskej investičnej banky (EIB). Najviac, 1300 pracovníkov, opustí úsek obchodno-prepravnej správy, prepustených pomocníkov rušňovodičov bude 700. Prirodzené úbytky predstavujú približne 300 zamestnancov.
Pokiaľ ide o Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), ako prevádzkovateľa dopravnej cesty, tohtoročný kalkulovaný úbytok zamestnancov je 1600. Podľa spresnenia generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu o svoju prácu neprídu, pretože budú presunutí na špecializované výkonné pracoviská, ktoré tvoria samostatné právnické osoby. Koncoročný priemerný stav pracovníkov ŽSR by tak mal dosiahnuť približne 20 000.
Na rozdiel od zamestnaneckých stavov by mali rásť mzdy pracovníkov oboch železničných zložiek. Zvýšenie na tento rok predstavuje 8 % oproti priemernej mzde roku 2001, vo výške 14 024 Sk. Kolektívnu zmluvu na roky 2002/2003 uzatvoril zamestnávateľ s 11 odborovými centrálami pôsobiacimi na železniciach 22. októbra minulého roka. Výšku miezd na rok 2003 by malo určiť až následné kolektívne vyjednávanie. Platy vzrastú minimálne do výšky inflácie kalkulovanej v návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rok. Kolektívna zmluva na nadchádzajúce dva roky vymedzuje okrem iného charakter sociálnej kompenzácie pre prepustených železničiarov. Jej maximálna výška môže dosiahnuť až 14-násobok priemernej mesačnej mzdy v závislosti od počtu odpracovaných rokov. Odstupné predstavuje 5-násobok mesačnej mzdy. Zamestnanec, ktorý pri odstraňovaní ohlásených nástražných systémov utrpí ujmu na živote alebo s dlhodobým následkom na zdraví, má podľa dohody nárok na odškodné vo výške 1 mil. Sk. Ak stratí počas výkonu práce zmyslovú alebo zdravotnú spôsobilosť na jej realizáciu, bude preradený na pracovné miesto zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu pri zachovaní pôvodnej mzdy. Podľa informácií zo železníc dosahujú priemerné ročné náklady uplatňovania kolektívnej zmluvy 4,5 mld. Sk.

Úvery chcú čerpať tak ŽSR, ako i ŽS
Hospodársky denníkPiatok 25.Januára 2002, Jozef Kunik - ŽSR a ŽS plánujú v tomto roku čerpať úvery v objeme vyše 5 mld. Sk. Ako oznámil generálny riaditeľ ŽS Andrej Egyed, na modernizáciu ľahkých motorových súprav pre vedľajšie trate požiadajú o úver so štátnou zárukou vo výške 500 mil. Sk. Na modernizáciu nákladných vozňov s odsúvateľnými stenami budú pravdepodobne čerpať komerčný úver v objeme 300 až 400 mil. Sk. Ako riadny člen spoločenstva európskych železníc Eurofima chce ŽS prevziať pôžičku 10 -15 mil. EUR. Už v minulom roku získali železnice z tejto inštitúcie 6,5 mil. EUR na investície do osobných vozňov.
Úverová zaťaženosť ŽSR , správcu dopravnej infraštruktúry, by mala v najbližších piatich rokoch vzrásť o 29,939 mld. Sk. V tomto roku sa budú ŽSR uchádzať o finančné prostriedky v objeme približne 4 mld. Sk na modernizáciu železničných tratí a koridorov. Jedným z potenciálnych donátorov je podľa generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu aj Európska investičná banka (EIB). Železnice Slovenskej republiky chcú v tomto roku začať modernizáciu časti piateho paneurópskeho koridoru v úseku Šenkvice - Bratislava-Rača s nákladmi asi 2 mld. Sk. Sumou 38 mil. EUR prispeje na zvýšenie rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu na tomto úseku Európska únia z fondu ISPA. Spomedzi ďalších stavieb L. Saxa zdôraznil trať Zwardoň - Skalité, ako aj úsek Čiernej nad Tisou. "Optimálna je modernizácia približne 158 kilometrov železničných tratí ročne," podotkol L. Saxa a dodal, že v minulých rokoch sa upravovalo priemerne 30 kilometrov tratí za rok.

Bude zlatou baňou tepna Eurázie?
Hospodársky denníkPiatok 25.Januára 2002, Jozef Kunik - Storočná Transsibírska železnica sa môže v krátkom čase stať naozajstnou zlatou baňou. Rusi určili na jej modernizáciu niekoľko miliárd dolárov. Rátajú s gigantickým ziskom vďaka preprave tovarov z Ďalekého východu na starý kontinent vnútrozemskou cestou. Transsibírskou železnicou sa bude prepravovať viac ako 600-tisíc kontajnerov ročne. Onedlho budú koľaje predĺžené do Japonska a Kórey. Aby sa projekt podaril, musí sa "Transsibírka" dostať až do južnej a západnej Európy. Je to možné cez Poľsko alebo Slovensko, kde už existujú širokorozchodné trate s rozchodom 1520 mm (ruský rozchod). Expres Rossia prekonáva celú 9311-kilometrovú vzdialenosť z Čeľjabinska cez Omsk, Novosibirsk, Irkutsk, Čitu a Chabarovsk za sedem dní. To však nie je najdôležitejšie. V rokoch Sovietskeho zväzu vybudovali Fíni vo svojich prístavoch terminály a prevzali väčšinu tranzitu tovarov medzi Ďalekým východom a Európou. Značná časť vozňového parku premávajúceho medzi Moskvou a Vladivostokom však pochádza ešte zo 40. a 50. rokov. Stávalo sa aj to, že pre neplatenie faktúr zastavili dodávky prúdu. Pred niekoľkými rokmi Rusko začalo s veľkorysou modernizáciou trate. K tomuto projektu pristúpila Kórejská republika a niekoľko európskych krajín, ktoré už tvoria
finančné konzorcium
za účasti aj súkromných firiem. Medzi Ďalekým východom a Európou sa prepravuje morskou cestou asi 250 miliónov ton tovarov ročne. Len z prístavu Pusan v Kórejskej republike do západnej Európy sa prepraví ročne asi tri milióny kontajnerov. Moderná kontajnerová loď prekoná túto trasu približne za mesiac. K tomu sa pripočítava čakanie na prístavných mólach a čas prekládky. Suchozemskou cestou, s využitím ešte nie celkom zmodernizovanej Transsibírskej železnice, trvá cesta z Vladivostoku menej ako 16 dní. Navyše kontinentálna doprava je lacnejšia. Keby sa podarilo realizovať tieto plány,
došlo by k revolúcii
v doprave. Ministerstvo železníc Ruskej federácie získalo súhlas vedenia KĽDR na prebudovanie železničnej trate (na široký rozchod ruského rozmeru) od Vladivostoku po hranicu Kórejskej republiky. Odtiaľ vybudujú spojenie do Pusanu, najväčšieho juhokórejského prístavu. Okrem toho pred niekoľkými mesiacmi začalo Rusko rozhovory s Japonskom o vybudovaní tunelu spájajúceho Sachalin a Hokkaido. Neskôr chcú Sachalin spojiť s pevninou vybudovaním mosta (ide o dlhší časový horizont). Transsibírska železnica by sa tak dostala do hospodársky najsilnejších krajín Ďalekého východu. To umožní skrátiť čas prepravy a urobí dopravu bezpečnejšou. Rusko ráta s tým, že sa mu podarí prevziať najmenej 600-tisíc kontajnerov odosielaných medzi Európou a Ďalekým východom a ročne zarábať stámilióny USD. V apríli 2001 firma Intercontainer prepravila železnicou, tranzitom cez Poľsko, kontajnery s pneumatikami z Japonska do Nemecka. Vyšlo to lacnejšie a rýchlejšie ako morskou cestou.

Narysovaný prvý rok činnosti
Teraz sa ukáže, ako sa plány premietnu v každodennom živote
Hospodársky denníkPiatok 25.Januára 2002, Jozef Kunik - Prípravy na transformáciu Železníc SR na dve samostatné železničné podniky boli v závere minulého roka poznamenané aj prípravou dvoch podnikateľských plánov na rok 2002. Napríklad budúce príjmy Železníc SR sú limitované práve ich obchodnými vzťahmi so Železničnou spoločnosťou. V tejto súvislosti sme požiadali o rozhovor o vybraných otázkach bývalého riaditeľa plánovacieho odboru ŽSR a od prvého januára riaditeľa odboru financovania ŽS Ing. Antona Jaboreka.
Chceme hovoriť o príjmoch spoločnosti ŽS. Akú výšku príjmov možno očakávať v tomto roku, prípadne v akej podobe?
- Základným zdrojom budú tržby vyplývajúce z poplatku za poskytovanie dopravnej cesty. V zmysle predpokladaných výkonov a platných cenových predpisov kalkulujeme, že ŽS bude platiť ŽSR za používanie dopravnej cesty ekonomicky oprávnené náklady v rozsahu asi 8,3 mld. Sk, z toho za osobnú dopravu 2 mld. Sk a za nákladnú dopravu približne 6,3 mld. Sk.
Tieto príjmy však nebudú stačiť, pretože poplatok za používanie dopravnej cesty je regulovaný.
- Iste, stále platia v tejto oblasti štátom regulované ceny, čo spôsobuje potrebu uzatvorenia nového zmluvného vzťahu medzi ŽSR a štátom na
vykrytie rozdielu
medzi príjmami a ekonomicky oprávnenými nákladmi v osobnej železničnej doprave, keďže ide o výkony vo verejnom záujme. Tento rozdiel predstavuje približne 2 mld. Sk, ktoré by mal ŽSR uhradiť štát. V štátnom rozpočte SR na rok 2002 je však na výkony vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave vyčlenených len 1,8 mld. Sk, pričom asi 800 mil. Sk z tejto schválenej sumy je určených pre ŽSR a 1 mld. Sk je určená pre ŽS . ŽSR si budú zostávajúcich 1,2 mld. Sk uplatňovať po audite ekonomicky oprávnených nákladov ako pohľadávku voči štátu.
Železnice SR si však budú v roku 2002 nárokovať od štátu aj ďalšie ?kompenzácie?, a to v súvislosti s konsolidačnou funkciou, ktorú majú plniť voči Železničnej spoločnosti v oblasti majetku, zamestnanosti a vyrovnania zdedených záväzkov.
- Podnikateľský plán ŽSR na rok 2002 kalkuluje v súlade so stanoviskom Správnej rady ŽSR a Projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR s odbremenením strát z finančných operácií vzniknutých vysokou dlhovou službou, ktorá zostáva na ŽSR . Tieto straty predstavujú objem okolo 1,5 mld. Sk a sú bilancované v príjmovej časti rozpočtu ŽSR . Znamená to, že očakávame ich preúčtovanie v rámci oddlžovania ŽSR štátom. V prípade, že sa to ŽSR nepodarí či nebudú vykonané príslušné postupy zo strany ministerstiev dopravy a financií, zostane táto suma na ťarchu ŽSR , čo spôsobí
prehĺbenie straty
na hospodárskom výsledku z plánovaného objemu mínus 957 mil. Sk na mínus 2,457 mld. Sk.
Získa ŽSR príjmy aj od iných odberateľov okrem ŽS, prípadne mimo svojej hlavnej činnosti?
- ŽSR budú mať príjmy z ostatnej činnosti v objeme okolo 1,72 mld. Sk a náklady približne 1,64 mld. Sk, teda očakávame zisk z ostatnej činnosti vo výške okolo 80 mil. Sk. Tento relatívne nízky zisk je spôsobený tým, že v rámci týchto výkonov budú ŽSR poskytovať pre ŽS
ostatné služby,
ako napríklad zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, služby charakteru informačných technológií, služby informačnej siete, telekomunikačné služby a podobne v plánovanom celoročnom objeme asi 700 mil. Sk, ale zatiaľ na rok 2002 bez uplatňovania ziskovej prirážky. V tejto súvislosti bol daný pokyn príslušným vedúcim pracovníkom organizačných jednotiek, aby pripravili čiastkové zmluvy definujúce právne, finančné, prevádzkové a ostatné zvyčajné podmienky v zmysle Obchodného zákonníka. ŽSR však budú poskytovať ostatné výkony aj mimo ŽS , teda cudzím odberateľom. A to v predpokladanom objeme okolo 1 mld. Sk, čo je približne v rozsahu doterajších výkonov, avšak v tomto prípade si už budú uplatňovať ziskovú prirážku v zmysle platných kalkulačných smerníc.
Aké základné východiská majú určené v ŽSR pre jednotlivé nákladové ukazovatele počas roku 2002?
- Pri modelovaní nákladov sme vychádzali z očakávaných výkonov a vplyvu inflácie do oblasti spotrebovaných nákupov a ostatných služieb, ktoré by sa podľa štátneho rozpočtu mala pohybovať na úrovni 6,7 percenta. Dodávateľské opravy sú na úrovni rozpočtu v roku 2001, čo v sebe odzrkadľuje kompenzáciu rastu inflácie nižšou náročnosťou na opravy vplyvom realizovaných investícií. V oblasti osobných nákladov je premietnutý 8-percentný nárast priemerných miezd v zmysle kolektívnej zmluvy a predpokladaného stavu zamestnancov. Vo finančných nákladoch je premietnutá
úverová zaťaženosť
vrátane očakávaného kurzového vývoja koruny a v mimoriadnych nákladoch odstupné a sociálne kompenzácie na zamestnancov, ktorí budú nadbytoční.
ŽSR budú tiež pokračovať v ďalšej modernizácii medzinárodných koridorových tratí a vybraných železničných uzlov. Na financovanie plánovaných zámerov v tejto oblasti však nebudú stačiť iba vlastné zdroje vytvorené z odpisov.
- Vlastné zdroje, teda odpisy na zabezpečenie tzv. jednoduchej reprodukcie, sú kalkulované vo výške 2,3 mld. Sk. Požiadavky jednotlivých organizačných jednotiek na rozpis investícií na rok 2002 sú až na úrovni 6 mld. Sk. Bude preto úlohou investorskej komisie generálneho riaditeľstva posúdiť priority a predložiť vedeniu ŽSR návrh na schválenie investičného plánu v značne redukovanom rozsahu. Pokiaľ ide
o cudzie zdroje,
tie kalkulujeme na úrovni 5,3 mld. Sk, z toho investičnú dotáciu zo štátneho rozpočtu na rozvoj železničnej infraštruktúry v celkovom objeme 350 mil. Sk, príspevok z programu ISPA na modernizáciu trate Trnava - Bratislava v objeme 728 mil. Sk a čerpanie úveru EIB v objeme 4 mld. Sk. Okrem toho presúvame zo zdrojov roku 2001 vybudovanie železničnej vlečky pre priemyselný park v lokalite Lozorno v objeme 195 mil. Sk.
S akými základnými ukazovateľmi uvažujete v oblasti výkonov ŽS v nákladnej a v osobnej preprave?
- V oblasti nákladnej prepravy predpokladáme objem výkonov ŽS na úrovni roku 2001, teda 53 miliónov ton tovaru, avšak pri zvýšených tarifách priemerne o 9 %. Z týchto predpokladov vychádza i plán tržieb ŽS stanovený vo výške 16,9 mld. Sk. V osobnej preprave dôjde k zníženiu prepravného výkonu o 8,5 percenta, pričom v súlade s Projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR sme predložili návrh na zvýšenie priemerného cestovného o 11,5 percenta. Celkové tržby z osobnej prepravy vrátane úhrady od štátu, ktorá predstavuje asi 1 mld. Sk, teda očakávame vo výške okolo 7,1 mld. Sk.
Spomínali sme služby, ktoré budú poskytovať ŽSR pre ŽS. Ako to bude z hľadiska ŽS?
- V oblasti ostatnej činnosti Železničnej spoločnosti, medzi ktoré patria aj výkony pre ŽSR , plánujeme dosiahnuť tržby vo výške 590 mil. Sk pri nákladoch 460 mil. Sk. Teda zisk z ostatnej činnosti by mal dosiahnuť 130 mil. Sk. Aj v tomto prípade pri výkonoch pre ŽSR neuplatňujeme ziskovú prirážku.
Pre úplnosť si ešte priblížme situáciu v ŽS z hľadiska vývoja nákladov a investícií.
- Pri konštrukcii základných nákladových parametrov v podnikateľskom pláne ŽS sme vychádzali z objemu predpokladaných výkonov a z princípov uplatňovaných aj v prípade ŽSR . Okrem trakčných nákladov, v ktorých premietame zvýšenie trakčnej nafty o 7 % a zvýšenie trakčnej elektrickej energie o 20 %. Vlastné zdroje reprezentované
výškou odpisov
plánujeme v objeme 2,7 mld. Sk. Podobne ako v ŽSR , aj v ŽS bude nevyhnutné definovať priority, keďže investičné požiadavky organizačných jednotiek presahujú 8 mld. Sk. Na obstaranie nových investícií budú v roku 2002 použité v ŽS aj cudzie zdroje v objeme 1,6 mld. Sk, a to z dlhodobých úverov prechádzajúcich do ŽS vrátane prostriedkov získaných od Eurofimu, ktorými sa zabezpečí najmä nákup osobných a nákladných vozňov, modernizácia prípojných vozňov, elektrické motorové jednotky a pod.

Semafor
Hospodársky denníkPiatok 25.Januára 2002, Jozef Kunik - Približne 53,6 mil. Sk stálo vybudovanie novej trojposchodovej železničnej prevádzkovej budovy, ktorú do užívania odovzdali v Liptovskom Mikuláši. Jej súčasťou je dvojúčelový kryt civilnej ochrany, riadiace centrum železničnej stanice. V nákladoch na vybudovanie uvedenej budovy sú zahrnuté aj približne 2 mil. Sk na úpravu rampy a nástupíšť, ktoré majú byť dokončené v máji tohto roka. Prevádzkovú budovu železničnej stanice začali stavať v roku 1991. Pre nedostatok financií boli práce prerušené, a to od roku 1997 do mája 2001. V tomto roku na liptovskomikulášskej železničnej stanici budú pokračovať v montáži staničného zabezpečovacieho zariadenia, ktorého technologické a ovládacie prvky umiestnia v novej prevádzkovej budove.

Pokles tržieb
Tržby v odvetví dopravy v Českej republike už tretí mesiac za sebou klesajú (index 98,6 %). Pokles sa týka všetkých hlavných dopravných odborov s výnimkou vedľajších a pomocných činností, kde tržby vzrástli o 9,7 %. Najvýraznejšie sa tržby znížili v leteckej doprave a v cestovných kanceláriách, a to až o 19,6 %, prípadne o 28,3 %. Dlhodobý pokles v železničnej doprave sa v novembri opäť prehĺbil. Znížili sa aj tržby v cestnej doprave.

Zvyšujú ceny
V Rusku zdražela od 15. januára preprava osôb na železniciach o 30 %. Napríklad cestujúci z Moskvy do Sankt Peterburgu za 650 kilometrov jazdy teraz zaplatí až 1150 RUB (43 EUR). Ruská vláda týmto opatrením po rokoch umelo udržiavaného nízkeho cestovného urobila ďalší krok k dosiahnutiu rentability výkonov železnice v osobnej doprave. Tento rok má však v Rusku vzrásť aj cena elektrickej energie a plynu pre domácnosti. Elektrická energia by mala vzrásť o 32 % a cena plynu až o 35 %.


Strana vytvorená: 28-I-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0204.htm )