Bezpečných 15 rokov
20020506 - V uplynulých 15 rokoch nezahynul vo vlaku
slovenských železníc žiadny cestujúci. Železnice na
Slovensku sa tak radia po leteckej doprave k najbezpečnejším
osobným prepravcom.
Samotná prevádzka železníc si však každoročne vyžiada
svoje obete, predovšetkým na železničných priecestiach. To
však neznižuje vysoký štandard bezpečnosti, ktoré
železnice svojim cestujúcim ponúkajú. Najčastejšími
nehodami so smrteľnými následkami sú zrážky vlakov a
motorových vozidiel na železničných priecestiach. Ako je
známe, absolútnu prednosť na priecestiach majú vlaky.
Nepozorní či riskujúci vodiči však situácie na priecestiach
chronicky podceňujú, a spôsobujú tak vážne dopravné nehody
s tragickým koncom. Špecifickou kategóriou smrteľných
úrazov sú každoročné samovražedné pokusy.
Aj ostatnú nehodu z roku 1987, pri ktorej zahynuli cestujúci na
železnici, zavinil nepozorný vodič. Na železničnom
priecestí pri zastávke Zlatná na Ostrove sa 12. novembra1987
zrazili nákladný automobil Avia Furgon s osobným vlakom.
Následkom zrážky sa vozeň osobného vlaku zrútil z násypu.
Okamžité záchranné práce skomplikoval ťažký, rozmočený
terén, takže tragická udalosť si napokon vyžiadala životy 9
pasažierov vlaku.
Ak porovnáme štatistické merania nehodovosti cestnej a
železničnej dopravy, zistíme, že rozdiel je priepastný. Na
cestách Európy ročne zahynie 41 000 ľudí. Na Slovensku
ročne zahynie pri cestných dopravných nehodách vyše 600
osôb, čo predstavuje pre spoločnosť nezmieriteľné osobné a
rodinné traumy. K smrteľným nehodám treba prirátať nehody,
pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam. Len v roku 2000
bolo na slovenských cestách ťažko zranených 2 204 ľudí,
mnohí z nich s trvalými následkami. Železničná doprava
nezaznamenala žiadneho ťažko zraneného cestujúceho.
Obete nehôd, či už mŕtvy alebo zranení, stoja spoločnosť
desiatky biliónov Euro, ale ľudské straty sú
nevyčísliteľné. Preto štátna dopravná politika by mala
vytvárať lepšie podmienky na znižovanie nehodovosti na
cestách a vytvárať väčší priestor ekologickej a bezpečnej
železničnej doprave. Problematika bezpečnosti dopravy je
jedným z kritérií, na základe ktorých sa vypočítavajú
externé výdavky na jednotlivé dopravné systémy. Vďaka
bezpečnosti, ekologickosti, nízkej energetickej náročnosti a
ďalším faktorom je železničná doprava porovnateľne
výhodnejšia oproti ostatným druhom dopravy. Práve z týchto
dôvodov preferuje železničnú dopravu aj Európska komisia
(EK).
Mimochodom, viete, ktoré miesta vo vlakovej súprave sú pre
cestujúceho najbezpečnejšie? Odpoveď odborníkov je
lakonická. Sadajte si do stredu vagónov, chrbtom k smeru jazdy.
Žena na stanici v Leviciach spadla
priamo pod prichádzajúci vlak
6.5.2002 - V minulom týždni prišli o život v obvode
železničných dráh bez cudzieho zavinenia štyria ľudia.
Počet usmrtených na železnici sa tak od začiatku roka
zvýšil na 32.
Priamo pod prichádzajúci vlak spadla v piatok popoludní na
železničnej stanici v Leviciach takmer 62-ročná žena zo
Šurian, okres Nové Zámky. Privolaný lekár konštatoval smrť
následkom devastačných poranení hlavy. Ani nie 16-ročný
chlapec vstúpil v rovnaký deň na úseku jednokoľajky Turzovka - Podvysoká
do dráhy motorového osobného vlaku. Ťažkým zraneniam
podľahol v sobotu v nemocnici v Čadci. Do dnešného dňa nie
je polícii známa totožnosť muža vo veku asi 30 až 40 rokov,
ktorého v piatok v noci v úseku trate Bratislava-Nové Mesto -
Bratislava ústredná nákladná stanica prešiel nákladný
vlak. Železničná polícia preto žiada občanov o pomoc pri
pátraní po jeho totožnosti. Oblečené mal modré rifle,
modrosivý pulóver s nápisom Flashlingt Company a hnedé
poltopánky. Na rukách mal hodinky striebornej farby a vo vrecku
zväzok desiatich kľúčov.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Štepka bez Renča
Radošinci finišujú s prípravou
filmovej Konečnej stanice
6. 5. 2002
, (ja ) - Český režisér Filip Renč (Rebeli) napokon nebude
režírovať slovensko-český film Konečná stanica, ktorý sa
po dvojročných prípravách začne nakrúcať na jeseň podľa
rovnomennej úspešnej divadelnej hry Stanislava Štepku.
"Režisér Renč zrejme prišiel na to, že to nie je celkom
jeho téma a bude si robiť ďalej svoje filmy. Možno trochu
neskoro po štyroch verziách scenára, ale my sme zistili, že
má asi pravdu a budeme pokračovať ďalej po svojom,"
prezradil nám dôvody prerušenia spolupráce šéf
Radošinského naivného divadla S. Štepka. S režisérom sa
videli naposledy v októbri minulého roku, keď Renč v
Bratislave vyberal na konkurze obsadenie filmu. Neskôr v Prahe
režíroval muzikál Kleopatra a už sa im neozval. V prvom
"radošinskom celovečernom filme" ho vymení český
režisér Jiří Chlumský, ktorý v konečnej fáze
spolupracoval so Štepkom aj na scenári filmu. Naposledy sme v
slovenských kinách videli Chlumského bláznivú komédiu Stoj,
lebo sa netrafím s Ivanou Chýlkovou a Jiřím Bartoškom.
Okrem kmeňových kádrov Radošinského naivného divadla
Csongora Kassaia, Sone Norisovej, Anky Šiškovej by sa vo filme
mali objaviť aj ďalší českí a slovenskí herci. Uvažuje sa
nielen o Vilme Cibulkovej, ale aj o Josefovi Somrovi v hlavnej
postave doktora prichádzajúceho na zabudnutú železničnú
staničku. V divadle síce hlavný part stvárnil S. Štepka, ale
pred filmovou kamerou sa uspokojí s menšou úlohou prednostu
stanice. Pozitívne sa o svojej možnej účasti predbežne
vyjadril aj Milan Lasica, ktorý sa v slovenskom filme neobjavil
dobrých desať rokov. Nakrúcať sa bude v októbri na Záhorí
na dvoch odľahlých železničných staniciach. Filmovú
adaptáciu hry svojho otca podporí aj Štepkov syn Juraj,
hlavným povolaním kameraman a režisér, ktorý sa výnimočne
ujal funkcie producenta filmu.
Čiernohronská železnička nebude
musieť prepúšťať
4. mája 2002 , Eva Koperová,
ČIERNY BALOG - Zamestnanci úzkokorozchodnej
Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu sa po dvoch
rokoch nebudú musieť v mimoturistickej sezóne prihlasovať na
úrade práce. Vlani v decembri si totiž železnica začala
zarábať na svoju existenciu aj celoročným zvážaním reziva
do Hronca. "Vďaka tomu hospodárime bez straty a nebudeme
musieť prepúšťať," konštatuje riaditeľ Čiernohronskej železnice
Aleš Bílek.
Železnička sa dostala do finančných problémov po roku 1995.
Fond detí a mládeže si totiž neplnil svoj záväzok -
každoročne počas desiatich rokov dotovať železnicu sumou
500-tisíc korún. Dlh železnice narástol na 3,5 milióna
korún. Väčšiu časť z neho tvoria nezaplatené dane a odvody
Sociálnej poisťovni za zamestnancov. Historickej a technickej
pamiatke hrozila exekúcia a jediným východiskom, ako sa ďalej
nezadlžovať, bolo v mimosezónnom období od septembra do mája
prepúšťať všetkých zamestnancov. V zime sa z nich stávali
nadšenci a dobrovoľníci.
Rozvoj a ekologizáciu dopravy v mikroregióne Čierny Hron
podporila tento rok švajčiarska vláda. Zo
slovensko-švajčiarskeho fondu poskytla desať miliónov korún.
Železnica by ich mala dostať koncom mája.
Ako povedal Aleš Bílek, využijú ich na obnovu a dobudovanie
dvojkilometrového úseku trate medzi Hroncom a Chvatimechom a na postavenie
aspoň provizórnej zastávky v Chvatimechu
, kde sa stretáva s traťou ŽSR . V budúcnosti by tam mala stáť
stanica, parkovisko a motorest, ale na tieto investície zatiaľ
peniaze nie sú.
Tohtoročná sezóna sa na Čiernohronskej
železnici začala opäť 1. mája.
KNIHY
6. máj 2002
David Greig: Európa / Architekt
Drewo a srd, Banská Bystrica 2002, preložila Eva Zaťková
Dve hry súčasného britského dramatika sú záslužným
pokračovaním Divadelnej edície tohto vydavateľstva. Európa
sa odohráva na železničnej stanici nemenovaného
pohraničného mestečka, kde starí a noví Európania
vytvárajú svoj príbeh o láske, strate a túžbe. V
Architektovi sledujeme vzostup a pád Lea Blacka, ktorý bol
kedysi idealistickým a uznávaným projektantom. Jeho
veľkolepé vízie sa mu však spolu s rodinou zrazu rúcajú,
ožiarené znečistenou realitou. „Tieto hry sú presvedčivým
dôkazom toho, že zo sľubného dramatika sa stal
renomovaný,“ napísali v The Independent.
(krátené)
Muž, ktorého zrazil vlak je v
nemocnici
4. mája 2002 , MALACKY (SITA) -
Minimálne tridsať dní sa bude liečiť sedemdesiatročný muž
z Malaciek, ktorého vo štvrtok podvečer zrazil na
železničnom priecestí v úseku trate Malacky - Veľké Leváre
osobný vlak. Muž prechádzal cez trať a nereagoval ani na
výstražné zvukové znamenia. Rušňovodič napriek použitiu
rýchlobrzdy nemohol pre krátku vzdialenosť zrážke
zabrániť.
Katka rozvážala radost
V Cermeli otvorili sezónu detskej
železnice a odštartovali Dni mesta Košice 2002
Košický večer, 2.5.2002, Kveta PODHORSKÁ -
Cermelské údolie až po Alpínku bolo vcera zahalené hustým
ciernym dymom. To sa Katka vydala na svoju pút po kolajniciach a
rozvážala radost. Všetkým, ktorí sa rozhodli strávit
nádherný slnecný den v prírode, oslávit l. máj a už
tradicne odštartovat Dni mesta Košice 2002.
Parnú mašinku prišli vyprevadit na cestu desiatky Košicanov,
ktorých na stanici detskej železnice vítala muzika. Country
skupina Veslári naladila všetkých milovníkov tejto mestskej
atrakcie na správnu strunu. Nikto nechcel zostat na peróne a
zmeškat prvú jazdu. I ked to spociatku vyzeralo všelijako,
pretože cestujúcich bolo privela a za Katkou iba dva a pol
vagónika, nikto nemusel ronit slzy. Iba ak z dymu, ktorým
mašinka nešetrila. Sadzou posypávala aj radných pánov a
hostí z parlamentu, ktorým to zjavne neprekážalo. Naopak,
vzdávali jej hold.
Primátor Zdenko Trebula nezabudol na nikoho, kto sa pricinil o
to, že nová sezóna a sviatok Košicanov sa mohli zacat:
"Vdaka patrí najmä nadšencom z košického rušnového
depa pod vedením Ing. Františka Koprovica, ktorí sa celým
srdcom vkladajú do toho, aby Katka fungovala."
Zatažkávaciu skúšku naostro na trati zvládla. Dvakrát síce
musela zastat kvôli banditom, ktorí prepadli vlak, ale to
rozradosteným detom nenahnalo velký strach. Ani ohlušujúce
výstrely dvoch znepriatelených družín. Vzrušené z jazdy
vyskakovali z vlácika v cielovej stanici na Alpínke, kde ich
cakal den plný zábavy.
Zrážka na železnicnom priecestí v
okrese Cadca sa zaobišla bez obetí
9.5.2002 - O štastí môže hovorit
31-rocný vodic, ktorý v stredu ráno v úseku trate Cadca - Svrcinovec
nerešpektoval svetelné výstražné signalizacné zariadenie. S
motorovým osobným vozidlom Lada Niva vošiel na trat, kde sa
zrazil s rušnom rýchlika Excelsior. Ceský rušnovodic napriek
použitiu rýchlobrzdy zrážke nezabránil.
Pri kolízii nedošlo k zraneniam, poškodením prednej nápravy
a kapoty Lady však vznikla škoda 50 tisíc korún. Na rušni
bol poškodený pluh a schodíky v hodnote asi tisíc korún. U
vodica a rušnovodica polícia nezistila požitie alkoholu.
Doprava na železnici bola na vyše dve hodiny zastavená a
spôsobila 113-minútové meškanie rýchlika.
Železnicná spolocnost hospodárila v
prvom kvartáli so stratou 800 miliónov Sk
9.5.2002 - Železnicná spolocnost ( ŽS ), a. s., Bratislava dosiahla v prvom štvrtroku
stratu vyše 800 miliónov Sk. V porovnaní s plánom, ktorý
predpokladal stratu 1,5 miliardy Sk, to znamená lepší
hospodársky výsledok o takmer 700 miliónov Sk.
V sledovanom období dosiahli výnosy spolocnosti 4,4 miliardy
Sk, cím boli vzhladom na plán plnené na 100,46 %. Ich
najväcšiu cast tvorili podla hovorcu ŽS
Miloša Cikovského tržby z osobnej a nákladnej prepravy (79,42
%), potom nasledoval príspevok zo štátneho rozpoctu na straty
v osobnej preprave (16,17 %) a nakoniec to boli ostatné výnosy
(4,41 %).
V prvom štvrtroku vygenerovala ŽS náklady 5,2
miliardy Sk, teda na úrovni 88,5 % plánu. Príciny nízkeho
cerpania nákladov spocívali predovšetkým v znížení
výkonov v nákladnej preprave a nezaúctovaní viacerých
nákladových položiek vzhladom na to, že novovzniknutá
Železnicná spolocnost ešte stále dotvára zmluvné a
obchodné vztahy so svojím najväcším partnerom - Železnicami
Slovenskej republiky ( ŽSR ).
Brzdou lepšieho hospodárskeho výsledku ŽS
bol podla M. Cikovského pokles výroby u jej najväcších
obchodných partnerov, predovšetkým v U. S. Steel.
V sledovanom období prepravila spolocnost 10,7 milióna ton
tovaru, co je plnenie plánu na 87 %. Pokles bol zaznamenaný v
nakládke na vývoz a dovoze o 17 % a vo vnútroštátnej
nakládke o 15 %. Plán bol prekrocený len v tranzitných
prepravách, a to o 8 %. Oproti plánu i oproti skutocnosti
minulého roka bol najväcší pokles zaznamenaný v preprave
železnej rudy, kovov, uhlia a stavebnín. Vzhladom na tento
vývoj v nákladnej preprave boli tržby úctované na úrovni 3
miliardy Sk, teda 86 % plánu.
Hoci tržby z osobnej prepravy vzrástli oproti plánu o 3 % a
oproti vlanajšku o 2 %, celkový pocet prepravovaných osôb
poklesol, a to o 7 % oproti plánu i oproti skutocnosti minulého
roka. Dlhodobý pokles poctu prepravených cestujúcich spocíva
podla M. Cikovského najmä vo vysokej miere nezamestnanosti,
nízkom ekonomickom potenciáli obyvatelstva, náraste
individuálneho automobilizmu, limitujúcich možnostiach
železníc pri tvorbe cestovného poriadku, nedostatocných
službách železníc a nízkej kultúre cestovania.
Rezort dopravy použije 123 miliónov
Sk na boj s terorizmom
9.5.2002 - Ministerstvo dopravy,
spojov a telekomunikácií SR použije 123 miliónov korún na
realizáciu opatrení súvisiacich s bojom proti terorizmu. Dnes
o tom rozhodla vláda SR na návrh šéfa rezortu Jozefa Macejka.
Slovensko tak reaguje na minulorocné teroristické útoky v USA
a na súbor opatrení, ktoré v nadväznosti na ne schválila
vláda SR ešte v decembri. Z akého zdroja vezme vláda
potrebné financie, ukážu až následné rokovania s
Ministerstvom financií SR. Macejko však pripustil, že peniaze,
ktoré sa použijú na zvýšenú ochranu letísk, železníc a
pôšt, bude musiet uvolnit jeho rezort.
V praxi to bude znamenat, že sa vybudujú televízne
monitorovacie zariadenia v železnicných uzloch ŽSR Bratislava, Žilina, Zvolen, Košice,
Cierna nad Tisou a Kúty za 20,1 milióna korún. V spolupráci s
ministrom vnútra sa súcasne legislatívne inštitucionálne
dorieši ochrana civilnej leteckej premávky tak, aby zodpovedala
štandardom EÚ
, co si vyžiada sumu 92,8 milióna korún. Postupné vybavenie
pracovísk Slovenskej pošty, š.p. špeciálnou detekcnou
technikou bude stát 10,1 milióna Sk. V súcasnosti disponuje
pošta iba jedným pracoviskom špeciálnej ochrany, ktoré je
vybavené jedným detektorom výbušnín a PC na spracovávanie
údajov. Ostatná špeciálna diagnosticko-kontrolná technika na
pracovisku - linkový RPG a detektor kovov a elektroniky - bola
pošte zapožicaná bezplatne, ale technika je už opotrebovaná,
poruchová a nespolahlivá.
Na koľajniciach zomierajú ľudia
každý týžden
Najcastejšou prícinou úmrtí na
železnicných tratiach sú neštastné náhody a nepozornost
10.5.2002, Olga Prekopová, BRATISLAVA - Takmer
každý štvrtý den zomiera na slovenských železniciach
clovek.
Pätina tragédií na kolajniciach sú samovraždy. K
najcastejším prícinám patria nevyriešené problémy doma, v
škole ci na pracovisku. Motívom samovrahov bývajú aj
partnerské nezhody a zriedkavo drogy ci fetovanie. Najnovším
je prípad 44-rocného Bratislavcana, ktorý podla výpovede
rušnovodica nákladného vlaku v úseku trate Bratislava-Nové Mesto -
Bratislava ústredná nákladná stanica vybehol ešte 3.
mája v noci z kríkov a položil si hlavu na kolajnice.
Podla slov hovorcu Železnicnej polície Jozefa Búranského
najcastejšou prícinou ostatných úmrtí na železnicných
tratiach sú neštastné náhody.
Ide najmä o naskakovanie a vyskakovanie z vlakov, nehody na
priecestiach spôsobené nerešpektovaním znacenia a
výstražných signálov. "V niektorých prípadoch úraduje
alkohol, neopatrný pohyb okolo trate, prebehovanie cez kolajnice
pred idúcim vlakom, v menšom rozsahu sú prícinou aj náhle
mozgové príhody ci infarkty. Medializovanie nedávnych
tragédií v okolí Handlovej a Prievidze, kde sa chlapci
zabávali riskantnými zoskokmi z viaduktov na idúce vlaky, toto
šialenstvo zastavilo," hovorí Búranský.
Ludia sú však podla neho vo všeobecnosti v blízkosti
kolajníc velmi neopatrní. Minulý týžden prišli takto o
život traja ludia. Osemnástrocnému mladíkovi z Liptovskej
Štiavnice prechádzajúci rýchlik Cassovia doslova oddelil
hlavu od trupu. Na jednokolajnej trati
Turzovka - Podvysoká zasa vstúpil do dráhy chrbtom k
motorovému vlaku 16-rocný chlapec, ktorý na druhý den
tažkým zraneniam podlahol.
Na železnicnej stanici v Leviciach po strate rovnováhy spadla
priamo pod prichádzajúci vlak 62-rocná žena zo Šurian. Smrt
nastala po tažkých poraneniach hlavy.
Len s velkým štastím prežil v stredu ráno 31-rocný vodic zo
Svrcinovca zrážku svojho
auta s rýchlikom Excelsior, ktorému po nerešpektovaní
svetelnej signalizácie vošiel do dráhy.
Kuriozitou je utornajší prípad zo Sekúl. Nechut íst do
školy na prax bola motívom konania 17-rocného mladíka.
Policajtom zatelefonoval, že "medzi Závodama a Levárama je na
kolajach bomba". Páchatela, ktorého usvedcila matka,
zadržala železnicná polícia na nástupišti v Kútoch a
prípad rieši senický vyšetrovatel.
Železnicné neštastie v Británii
opät zabíjalo
11.5.2002 - Šest ludí zomrelo a
dalších pätnást sa vážne zranilo pri vcerajšom vlakovom
neštastí vo Velkej Británii, v stanici Potters Bar, len
niekolko kilometrov od Londýna. Prícinou nehody bola
pravdepodobne vysoká rýchlost súpravy.
"Vlak vchádzal do stanice príliš rýchlo," tvrdí
jeden z ocitých svedkov nehody. Zadné vagóny osobného vlaku
sa prevrátili, preleteli cez dva peróny a vkliesnili sa do
strechy nástupišta. Prvé tri vozy vlaku sa zastavili a zostali
nevykolajené. Na miesto nehody dorazila ihned záchranná
služba a len jej vcasný zásah zabránil zrejme ešte
vyššiemu poctu obetí.
Británia, ktorá bola kedysi železniciarskou velmocou, s
hrôzou pozoruje, ako jej vlakový park chátra. V poslednom
období sa v krajine rok co rok stávajú havárie vlakov s
obetami na ludských životoch.
Železnicné spojenie medzi ČR a SR
využíva stále menej cestujúcich
12.5.2002 - Ceské dráhy ( ČD ) zaznamenali v posledných rokoch v osobnej
dialkovej i regionálnej preprave medzi Slovenskom a Ceskom
výrazný pokles.
"Je pravda, že oproti obdobiu, ked naša republika bola
spolocnou federáciou, pocet cestujúcich výrazne
poklesol," uviedol v rozhovore pre TASR generálny riaditel ČD
Dalibor Zelený. Medzinárodná preprava osôb je pre ČD
velmi dôležitá, v prvom štvrtroku 2002 vzrástla medzirocne o
10 %, v preprave medzi CR a SR je ale opacný trend. A to i
napriek tomu, že cenová politika ČD
pre cestujúcich zo Slovenska využíva tzv. priame cenové
tarify s výraznými zlavami, ktoré umožnujú vybavovanie
cestujúcich za nižšie ceny než v medzinárodnej doprave.
V roku 2001 pricestovalo zo SR do CR po železnici 2,878 miliardy
ludí, kým ešte v roku 1998, ked sa uskutocnil predchádzajúci
prieskum, ich pricestovalo o 687 miliónov viac. Opacným smerom
z Ceska na Slovensko cestovalo vlani 2,860 miliardy ludí, v roku
1998 ich bolo o 596 miliónov viac.
V regionálnej preprave sa v smere do CR pocty cestujúcich
znížili o 458 tisíc ludí, v smere do SR o 472 tisíc.
Najväcší pokles záujmu o cestovanie vlakom, o 400 tisíc
ludí, zaznamenali na hranicnom prechode Cadca.
Pocty cestujúcich v dialkovej preprave zaznamenali v oboch
smeroch menší pokles. Do Ceska pricestovalo zo Slovenska
minulý rok o 230 tisíc ludí menej než v roku 1998, v opacnom
smere bol pokles poctu cestujúcich ešte nižší, železnice
využilo o 123 tisíc ludí menej než v roku 1998.
Rezort dopravy použije 123 miliónov
Sk na boj s terorizmom
Bratislava 9. mája - Ministerstvo
dopravy, spojov a telekomunikácií SR použije 123 miliónov
korún na realizáciu opatrení súvisiacich s bojom proti
terorizmu. Dnes o tom rozhodla vláda SR na návrh šéfa rezortu
Jozefa Macejka. Slovensko tak reaguje na minuloročné
teroristické útoky v USA a na súbor opatrení, ktoré v
nadväznosti na ne schválila vláda SR ešte v decembri. Z
akého zdroja vezme vláda potrebné financie, ukážu až
následné rokovania s Ministerstvom financií SR. Macejko však
pripustil, že peniaze, ktoré sa použijú na zvýšenú ochranu
letísk, železníc a pôšt, bude musieť uvoľniť jeho rezort.
V praxi to bude znamenať, že sa vybudujú televízne
monitorovacie zariadenia v železničných uzloch ŽSR Bratislava, Žilina, Zvolen, Košice,
Čierna nad Tisou a Kúty za 20,1 milióna korún. V spolupráci
s ministrom vnútra sa súčasne legislatívne inštitucionálne
dorieši ochrana civilnej leteckej premávky tak, aby zodpovedala
štandardom EÚ
, čo si vyžiada sumu 92,8 milióna korún. Postupné vybavenie
pracovísk Slovenskej pošty, š.p. špeciálnou detekčnou
technikou bude stáť 10,1 milióna Sk. V súčasnosti disponuje
pošta iba jedným pracoviskom špeciálnej ochrany, ktoré je
vybavené jedným detektorom výbušnín a PC na spracovávanie
údajov. Ostatná špeciálna diagnosticko-kontrolná technika na
pracovisku - linkový RPG a detektor kovov a elektroniky - bola
pošte zapožičaná bezplatne, ale technika je už
opotrebovaná, poruchová a nespoľahlivá.
Ako doteraz prebiehali deblokácie
Štvrtok 9. mája 2002 , Peter
Goliaš, BRATISLAVA - Väčšina dnešnej pohľadávky Slovenska
voči Ruskej federácii vznikla pred rokom 1989. Základy na jej
vyrovnanie vytvorila v roku 1994 medzištátna zmluva oboch
krajín.
V roku 1998 sa najväčšia časť splátok zrealizovala dovozom
osobných lietadiel TU-154 pre Slovenské aerolínie.
Pokračovali aj dodávky jadrového paliva, čierneho uhlia a
osobných automobilov pre rezorty vnútra a obrany. Rozbehli sa
tiež dodávky traťových mechanizmov pre ŽSR a výstavba cyklotrónového a
medzinárodného laserového centra. Časť peňazí sa uvoľnila
na let prvého slovenského kozmonauta do vesmíru.
K ochladnutiu slovensko-ruských vzťahov, a tým aj k spomaleniu
deblokácií došlo v roku 1999. Slovensko si totiž ešte v roku
1997 objednalo protilietadlový systém S-300, v marci 1999 však
objednávku zrušilo. Rusko podmienilo ďalší proces
deblokácií vyrovnaním vzniknutých nákladov.
O zvrat sa zaslúžil až ústupok Slovenska v podobe odpustenia
časti dlhu v objeme 54 miliónov dolárov (2,7 mld. Sk), s
ktorým vláda súhlasila v júni minulého roka. Presne v tejto
výške totiž ruské ministerstvo financií vyčíslilo náklady
na rozbehnuté práce pri zostrojovaní systému S-300.
Vlani Rusko ponúklo takmer všetkým veriteľom v strednej
Európe možnosť rýchleho riešenia zadlženosti za
čiastočnú splátku v hotovosti. Dohodnúť sa mu podarilo
napríklad s Nemeckom, ale aj s Českou republikou, ktorá
odpísala dve tretiny dlhu za 22,2 % jeho nominálnej hodnoty.
Nasadnite na čokoládový expres
Vo Švajčiarsku a Rakúsku sa vlaky
nikam neponáhľajú
PIATOK 10. Máj 2002
Nostalgická cesta panoramatickým vlakom okolo
Ženevského jazera
Kým konštruktéri v Japonsku, vo Francúzsku, v
Španielsku či v Taliansku alebo aj v Nemecku dávajú do
prevádzky čoraz rýchlejšie sa náhliace vlakové súpravy,
sú krajiny, ako napríklad Švajčiarsko či Rakúsko, ktoré sa
pokúšajú vrátiť čas na železničných tratiach zasa o
niekoľko sto rokov späť. Nie preto, že by nemali dostatok
finančných prostriedkov na vysokorýchlostné systémy
cestovania po koľajniciach, ale preto, že chcú ponúknuť
ľuďom spoznávanie krajiny celkom netradičným spôsobom. Kým
v prvom prípade bude reč o panoramatických, v druhom prípade
zasa o nostalgických vlakoch.
Dajme sa teda na chvíľku uniesť o nejaké to
storočie späť a staňme sa svedkami celkom novej formy
turistiky.
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, musíme sa vrátiť až do
roku 1847, keď sa pohol prvý vlak z Zürichu do Badenu,
pochopiteľne, ťahaný koňmi, ba dokonca ešte aj so saňami,
aby sa mohli cestujúci prepraviť cez ťažké horské masívy.
Parné lokomotívy prišli na rad oveľa neskôr a po nich zasa
čoraz rýchlejšie vlakové súpravy. Najplastickejší obraz o
tejto histórii švajčiarskych železníc, ktoré sú dodnes
najmasovejším dopravným prostriedkom, však nájdete v
najväčšom dopravnom múzeu v Luzerne, v múzeu s prekrásnou
polohou priamo pri Vierwaldstätterskom jazere, ktoré patrí k
najväčším dopravným múzeám v Európe. Čo nás však
najväčšmi upútalo, to nie sú rýchle spoje, ale
panoramatické spoje. Vlaky s veľkými oknami a priehľadnými
strechami smerujúce do dvanástich cieľových staníc, ktoré
sa stali takými obľúbenými, že si v nich musíte ďaleko
dopredu objednať miestenku a k nej aj nepostrádateľný
Swisspas - zľavnenku na všetky dopravné spoje vo
Švajčiarsku.
Spoznajte kraj bernardínov
Začnime vari tým, čo je pre Švajčiarsko také
typické - čokoláda a syr. Celodenný výlet s takzvaným Swiss
Chocolate Train poskytuje cestujúcim nielen prekrásnu
panorámu, ale aj pohľad na rodný kraj švajčiarskych syrov a
čokolády, pochopiteľne, spojený aj s ochutnávkou. O
švajčiarske špeciality neprídete ani vtedy, keď sa
rozhodnete pre jeden z najoriginálnejších panoramatických
vlakov - pre Glacier-Express s východiskovou stanicou Zermatt a
konečnou v Davose. Aj v tomto prípade ide o dobrodružnú
sedemapolhodinovú cestu cez 291 mostov, 91 tunelov, stúpajúcu
až do 2 033 metrov nad morom k Oberallskému priesmyku.
Nádherná cesta so stále sa meniacou panorámou. V dvoch
presklených jedálenských vozňoch sa tu môžete dosýtosti
najesť i napiť. Ale pozor! Ani sem si nemôžete sadnúť, ak
nemáte rezervované miesto, takže improvizovať sa tu
neoplatí. Po hrdinovi Williamovi Tellovi je pomenovaný ďalší
vlak, ktorý spája po nemecky hovoriacu časť Švajčiarska s
po taliansky hovoriacim už juhom dýchajúcim Tessinom. Jeho
trasa sa začína v Luzerne a keď prekoná známy Gotthardský
priesmyk, s ľahkosťou sa spustí nadol do Bellizony a do
teplomilného Lugana.
Nemenej atraktívna je aj trasa z Lucernu do Montreax, a to
vďaka Golden Passu. Táto súprava vedie smerom do vnútrozemia,
po prekonaní Brúnigského priesmyku ponúka scenériu plnú
rozkvitnutých lúk a pasienkov s prekrásnymi sedliackymi
usadlosťami a s pohľadom na dovolenkový raj v okolí Gstaadu a
potom popri tiahnucich sa viničoch smerom k Ženevskému jazeru.
Spoznať zblízka kraj, kde sú doma známe bernardínske psy,
možno len vtedy, ak si vyberiete cestu so St. Bernhardským
Expressom na trati z Martigny do Orsiéres. Potom už len
jedenapolhodinová cesta busom do St. Bernhardu a už sa môžete
pokochať pohľadom na typicky švajčiarsku rasu psov.
Rakúski dobrovoľníci
V Rakúsku sa musíme vrátiť až do roku 1828, keď na
prvú železničnú trať z Budějovíc do Linzu zapriahli kone.
Parná lokomotíva prišla k slovu až o päťdesiat rokov
neskôr a s ňou sa natiahla aj cesta až k Traunsee pri
Gmundene. Kto by si však chcel zaspomínať na tie dávne časy,
môže si vybrať z veľkej ponuky nostalgických vlakov. Na
rozdiel od švajčiarskych kolegov to boli v Rakúsku
dobrovoľníci, ktorí prišli na myšlienku oživenia
železničnej dopravy na spoznávanie histórie a krás krajiny.
Hybnou pákou sa stali do slova a do písmena manželia
Soukupovci, ktorí využili iniciatívu nadšencov starých
lokomotív a železničných vozňov z celého Rakúska a
vytvorili akúsi centrálu pre nostalgické putovanie vlakmi.
Čoskoro sa im podarilo prebudiť záujem o spojazdnenie ladom
ležiacich starých lokomotív, o rekonštrukciu osobných
vozňov a dnes doplnili ponukový kalendár o netradičné
možnosti spoznávania krajiny po koľajniciach. Oživili tak
napríklad už spomínanú trasu konskej železnice v Európe, a
to medzi českým Bujanovom a rakúskym Linzom. Hore k alpským
masívom v okolí Achensee sa ponúka návštevníkom cesta
parnou zubačkovou lokomotívou ako za starých čias.
Akousi harmóniou techniky a prírody možno pokojne označiť
trať okolo Mariazellu. Nie nadarmo sa o nej tvrdí, že patrí k
najkrajším alpským železniciam Európy, a to či už
organizátori nostalgických vlakov ,,zapriahnu“ elektrickú,
alebo parnú lokomotívu, v každom prípade pri ceste po úzkej
stope koľajníc sa vynára pred očami čarovná krása údolia
Pielachu a Otscherlandu. Do týchto končín ponúkajú
organizátori aj cesty s Austrian Tourist Train -
panoramatickými vlakmi zo St. Pöltenu do Mariazellu a späť,
spojené s ochutnávkou domácich špecialít a s návštevou
železničných modelov Mariazellerbahn. Po stopách železnej
cesty sa môže vydať každý, kto prijme pozvanie do
Waidhofenu: odtiaľ štartuje Ferraculum Express cez Mooskirchner
až do Ybbsu, svojrázneho mestečka s dlhoročnou kováčskou
tradíciou. A tá sa tu udržiava dodnes. Obráťme pozornosť
smerom k Tirolsku, raju pre lyžiarov. Aj tu sa zo Sv. Antonu
dostanete s Valluga Bahn až do Bludenzu - Schrunzu a s prestupom
na zubačku až k Achenskému jazeru. A kto je už tu, naisto si
neodpustí, podobne ako vo Švajčiarsku, cestu čokoládovým
expresom z Innsbrucku do Sv. Antonu a Bludenzu, známeho
slávnosťami Milka čokolády.
Nostalgické vlaky prídu aj na Slovensko
Kto však väčšmi inklinuje k voňavému moku, určite
neodolá ceste do vínneho kraja južného Štajerska.
Špeciálna nostalgická súprava zo Stainachu-Irdningu vedie do
Ehrenhausenu, typickej vínnej oblasti, kde na každom dome je
vývesný štít pozývajúci hostí na ochutnávku kvalitného
vína a domácich špecialít. Spomenuli sme len malý výpočet
putovania nostalgickými vlakmi po tradícii a krásach rakúskej
krajiny.
K nim dnes už nesporne patria aj príležitostné putovania
vlakom na rôzne slávnosti, napríklad na tekvicové v Retzeri,
na zemiakové v Gerase, na oberačkové v Retzi či vo Wachau, na
adventné v Salzburgu, na fašiangové v Pernitzi, na
veľkonočné vo Frankenfelse... Jednou z najväčších
slávností v budúcom roku bude však nesporne ,,Grosses
Dampflokfest“, veľká slávnosť najkrajších parných
lokomotív z celého Rakúska a zo susedných krajín na
železničnej stanici v Salzthale, kam boli pozvané aj naše
krásavice.
V tejto súvislosti treba dodať, že organizátori rakúskych
nostalgických vlakov nasmerovali svoje cesty už aj do
susedných krajín. Okrem Česka, Poľska, Maďarska, Slovinska
povedú tohto roku aj k nám: na jeseň vyštartuje vínny expres
z Viedne do Smoleníc a ďalší podnikne okružnú cestu parnou
lokomotívou po Malých Karpatoch so zastávkou v Pezinku. Z
Wiener Neustadtu vyštartuje v júni rakúsky Albatros do
Marcheggu smerom do Bratislavy a odtiaľ loďou na Devín a
späť.
Tender na motorové jednotky pre ŽS
nie je ukončený, Macejko môže vyhlásiť i nový
Bratislava 10. mája - Súťaž na
dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre
Železničnú spoločnosť ( ŽS
), a. s., Bratislava ešte nie je podľa zákona
ukončená. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR Jozef Macejko
by sa mohol v krajnom prípade zasadiť o jej zrušenie a
vyhlásenie novej.
Šéf rezortu totiž zastáva v ŽS aj funkciu
valného zhromaždenia ( 100-% akcionárom je MDPT ), čo mu dáva
široké právomoci predovšetkým v oblasti personálnej
politiky na železniciach. Upresnil to pre TASR vedúci Úradu MDPT Peter Klučka.
Neukončenosť súťaže, ktorej víťazom bolo na základe
rokovacieho konania v januári vyhlásené konzorcium DMU GTW
Slovensko ( ŽOS Vrútky a švajčiarsky Stadler AG, Busnang ), potvrdil
aj hovorca ŽS Miloš Čikovský. "Z hľadiska
obstarania zákazky totiž neboli ešte uzatvorené veci ohľadom
jej financovania a takisto sa neuskutočnil podpis zmluvy,
súťaž preto naďalej trvá," povedal M. Čikovský. V
tejto súvislosti boli v médiách prezentované informácie,
podľa ktorých chcela výhodný úver na prefinancovanie
zákazky poskytnúť Švajčiarska národná banka.
Dôvodom, pre ktorý doposiaľ nedošlo k podpisu kontraktu medzi
víťazom a obstarávateľom, je podľa oficiálnych informácií
snaha, aby súťaž vyhral najlepší dodávateľ. Podľa hovorcu
ŽS ako aj vedúceho Úradu MDPT sa však pri tendri na ĽMJ stretlo
viacero záujmov, bojujúcich navzájom o presadenie.
Iniciátorom predmetnej veci bol januárový list ministra
dopravy, adresovaný generálnemu riaditeľovi ŽS
Andrejovi Egyedovi, v ktorom ho zaviazal neprijímať v
sledovanej veci žiadne závery a teda ani nepodpisovať zmluvu.
Ďalšou korešpondenciou vyzval J. Macejko riaditeľa ŽS , aby mu predložil v požadovanom rozsahu
podklady k súťaži, ktoré by preukázali správnosť voľby
víťaza tendra. Na možnosť neobjektívneho vyhodnotenia
súťaže totiž upozornil ministra ďalší účastník konania
- konzorcium spoločností ŽOS Zvolen a
francúzskeho ALSTOM .
Podľa P. Klučku sa javí byť ponuka tohto záujemcu vo
všetkých technických bodoch ako aj v otázke ceny
výhodnejšia, keďže zahŕňa aj ofsetové programy, ktoré by
dali možnosť zapojenia sa slovenských firiem do zákazky. ŽS
argumentuje za výber švajčiarskej firmy predovšetkým
nižšími prevádzkovými nákladmi navrhovaného riešenia z
dlhodobého hľadiska. Prehodnotenie oboch ponúk by malo
preukázať, ktorá z nich bola nadsadená a ktorá
vykalkulovaná objektívne.
V súvislosti s takpovediac odopretým víťazstvom Švajčiarov
sa do celej záležitosti zapojil aj prezident tejto alpskej
republiky Kaspar Villiger, ktorý adresoval list prezidentovi SR
Rudolfovi Schusterovi. Podľa hovorcu hlavy štátu Jána Füleho
vyjadril K. Villiger obavy o švajčiarske investície na
Slovensku ako aj podozrenie z možnej korupcie. R. Schuster preto
zaslal list premiérovi SR Mikulášovi Dzurindovi, v ktorom ho
požiadal o vysvetlenie celej záležitosti. "Prezident SR
súčasne v liste vyslovil obavy z ohrozenia návštevy K.
Villigera na Slovensku, plánovanej na jeseň, ako aj obavy o
renomé Slovenska v zahraničí," uzatvoril J. Füle.
Pôvodné Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) vyhlásili
verejnú súťaž na dodávku ĽMJ pre osobnú dopravu 23. júla
minulého roka, pričom v termíne doručenia obálok sa do nej
prihlásili tri spoločnosti. Výberová komisia sa po
oboznámení s ich obsahom rozhodla vylúčiť jedného
uchádzača pre neprimeranú cenovú ponuku ( Siemens v spolupráci so ZŤS Dubnica nad
Váhom ). Ďalších dvoch uchádzačov vylúčila pre nesplnenie
súťažných podmienok. Na to zareagovala jedna z vylúčených
spoločností (DMU GTW) podaním námietky na Úrad pre verejné
obstarávanie (ÚVO), ktorý však potvrdil oprávnenosť postupu
ŽSR . Verejná súťaž následne pokračovala
rokovacím konaním bez zverejnenia a 9. januára oznámil A.
Egyed meno víťaza.
Železničná spoločnosť hospodárila
v prvom kvartáli so stratou 800 miliónov Sk
Bratislava 9. mája - Železničná
spoločnosť ( ŽS
), a. s., Bratislava dosiahla v prvom štvrťroku stratu
vyše 800 miliónov Sk. V porovnaní s plánom, ktorý
predpokladal stratu 1,5 miliardy Sk, to znamená lepší
hospodársky výsledok o takmer 700 miliónov Sk.
V sledovanom období dosiahli výnosy spoločnosti 4,4 miliardy
Sk, čím boli vzhľadom na plán plnené na 100,46 %. Ich
najväčšiu časť tvorili podľa hovorcu ŽS
Miloša Čikovského tržby z osobnej a nákladnej prepravy
(79,42 %), potom nasledoval príspevok zo štátneho rozpočtu na
straty v osobnej preprave (16,17 %) a nakoniec to boli ostatné
výnosy (4,41 %).
V prvom štvrťroku vygenerovala ŽS náklady 5,2
miliardy Sk, teda na úrovni 88,5 % plánu. Príčiny nízkeho
čerpania nákladov spočívali predovšetkým v znížení
výkonov v nákladnej preprave a nezaúčtovaní viacerých
nákladových položiek vzhľadom na to, že novovzniknutá
Železničná spoločnosť ešte stále dotvára zmluvné a
obchodné vzťahy so svojím najväčším partnerom -
Železnicami Slovenskej republiky ( ŽSR ).
Brzdou lepšieho hospodárskeho výsledku ŽS
bol podľa M. Čikovského pokles výroby u jej najväčších
obchodných partnerov, predovšetkým v U. S. Steel.
V sledovanom období prepravila spoločnosť 10,7 milióna ton
tovaru, čo je plnenie plánu na 87 %. Pokles bol zaznamenaný v
nakládke na vývoz a dovoze o 17 % a vo vnútroštátnej
nakládke o 15 %. Plán bol prekročený len v tranzitných
prepravách, a to o 8 %. Oproti plánu i oproti skutočnosti
minulého roka bol najväčší pokles zaznamenaný v preprave
železnej rudy, kovov, uhlia a stavebnín. Vzhľadom na tento
vývoj v nákladnej preprave boli tržby účtované na úrovni 3
miliardy Sk, teda 86 % plánu.
Hoci tržby z osobnej prepravy vzrástli oproti plánu o 3 % a
oproti vlaňajšku o 2 %, celkový počet prepravovaných osôb
poklesol, a to o 7 % oproti plánu i oproti skutočnosti
minulého roka. Dlhodobý pokles počtu prepravených
cestujúcich spočíva podľa M. Čikovského najmä vo vysokej
miere nezamestnanosti, nízkom ekonomickom potenciáli
obyvateľstva, náraste individuálneho automobilizmu,
limitujúcich možnostiach železníc pri tvorbe cestovného
poriadku, nedostatočných službách železníc a nízkej
kultúre cestovania.