21 dní pred OH

Športovcov už testujú

Národná obroda PIATOK 25. August 2000

SITA, Sydney - Organizátori OH v Sydney už začali robiť dopingové testy. Ako oznámila v stredu hovorkyňa austrálskej dopingovej agentúry ASDA, dopingovým testom sa už podrobilo niekoľko zahraničných športovcov. ASDA spolu s medzinárodným olympijským výborom (MOV) a Svetovou dopingovou agentúrou WADA plánuje ešte pred začiatkom OH, teda počas prípravy športovcov na športový sviatok, uskutočniť 2 000 testov.

Trávniky nerastú tak ako treba

Organizátori OH v Sydney majú starosti týkajúce sa trávnikov na štadiónoch, na ktorých sa má uskutočniť olympijský futbalový turnaj. Na dvoch zo šiestich ihrísk iba v posledných týždňoch ukladali nový trávnik a na ďalších dvoch ho budú klásť až v septembri. Problémy sú aj na „Bruce stadium“ v Canberre, ktorý dostal nový povrch 10. augusta, no keďže trávu priniesli z Queenslandu, kde je teplejšie, neujala sa. Hovorca organizačného výboru Milton Cockburn však všetkých zainteresovaných upokojoval a tvrdil, že do začiatku olympiády bude všetko v poriadku. Trávnik na hlavnom Olympijskom štadióne položia hneď po skončení otváracieho ceremoniálu (15. septembra). Finálový zápas futbalového turnaja na ňom odohrajú 30. septembra. Na ďalšom zo štadiónov - Melbourne Cricket Ground - bude povrch položený po skončení finálového zápasu austrálskej futbalovej ligy, ktorý sa uskutoční 3. septembra.

Britku podporuje akčná hviezda

Sedemnásťročnú reprezentantku Veľkej Británie v taekwondo Sarah Stevensonovú podporuje v jej snahe získať olympijskú medailu v Sydney hviezda akčných filmov a majster bojových umení Jackie Chan. Chan dokonca sponzoruje účasť Stevensonovej na olympijskom turnaji v športe, ktorý bude mať v Sydney premiéru.

V Sydney vysadili 5 miliónov stromov

Viac ako päť miliónov stromov vysadila vláda Nového Južného Walesu pred začiatkom OH, aby urobila zo Sydney zelené mesto. Program sa začal uskutočňovať už v roku 1994, keď milióny stromov vysadili v škôlkach a rástli do potrebnej veľkosti, aby ich potom vysadili vonku. Na projekte spolupracovalo množstvo miestnych úradov, škôl a lokálnych skupín, ktoré mali na starosti výsadbu stromov popri trati, kadiaľ putuje olympijská pochodeň. Väčšinu stromov potom vysadili pozdĺž hlavných dopravných tepien vrátane diaľnic a železničných tratí v Sydney a okolí. Prieskum nezávislej agentúry ukázal, že viac ako 80 percent stromov sa ujalo.

Na ceremoniáli aj Kylie Minogueová

Austrálska speváčka Kylie Minogueová oznámila, že bude otvárať záverečný ceremoniál olympijských hier v Sydney a zúčastní sa aj na otváracom ceremoniáli paralympiády. V telefonickom rozhovore pre austrálske noviny Sydney Herald speváčka oznámila, že už o svojich vystúpeniach rokovala s organizátormi. ,,Na záverečnom ceremoniáli to pravdepodobne bude hymna, pokiaľ som dobre rozumela. Myslím si, že to bude jasnejšie, až keď dôjdem domov,‘‘ povedala austrálska diva. Tridsaťdvaročná speváčka prežíva veľký návrat na výslnie pop-music.


Črtá sa prepojenie SR s Jadranom, profitovať bude kombinovaná doprava
Sme Piatok 25.8.2000


TOMÁŠ VELECKÝ , BRATISLAVA – Do konca roka by malo Slovinsko uzavrieť dohody týkajúce sa železničného kontajnerového prepojenia severojadranského prístavu Koper s rakúskou Viedňou. Týmto krokom by sa mala na Koper „napojiť“ aj Slovenská republika. „Išlo by hlavne o kombinovanú dopravu kontajnerov zo Stredomoria, ale aj oblastí Indie a Číny,“ povedal obchodno-technický riaditeľ Slovenskej plavby a prístavov (SPaP) Matej Vaníček. SPaP to umožní zabezpečiť prepravu nákladu aj cez Jadran. „Teraz kontajnery prepravujeme výlučne cez prístav Rotterdam, prípadne Hamburg. Nové kontajnerové železničné spojenie Slovinska a Rakúska poskytuje do budúcnosti možnosť predĺženia až po Bratislavu,“ skonštatoval Vaníček.
Slovinsko chce zvýšiť vzájomný obchod so SR, čo dokazuje iniciatíva obidvoch strán. Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan predvčerom odovzdal svojmu slovinskému rezortnému partnerovi zoznam niekoľkých desiatok slovenských podnikateľov, ktorí majú záujem rozvinúť spoluprácu so slovinskými firmami. Slovinsko v týchto mesiacoch dokončuje železničné spojenie s Budapešťou, aby preprava tovaru nesmerovala cez Chorvátsko, kde sú vysoké tranzitné poplatky.
Vaníček: „Z hľadiska prepravy na dolný Dunaj (Juhoslávia až Čierne more) je rozhodujúcim faktorom pri využívaní lodnej a kombinovanej dopravy splavnenie juhoslovanskej časti Dunaja. Južná časť Dunajskej vodnej cesty je po vojne v Juhoslávii stále nesplavná. Na prelome jesene a zimy by sa malo začať s „čistením“ Dunaja, pričom projekt je hradený z väčšej časti Európskou úniou, zvyšok financujú krajiny Dunajskej komisie. „SPaP už viackrát ponúkla svoje kapacity pre využívanie naloženia a dopravy stavebných materiálov potrebných pri obnove Juhoslávie a pri odstraňovaní následkov nedávnej vojny,“ dodal Vaníček.

Deficit Sociálnej poisťovne majú pokrývať aj vyššie odvody
DAR PRE PRACUJÚCICH

Pravda STREDA 23. august 2000

RADOSLAV BAŤO - Deficity dôchodkových fondov Sociálnej poisťovne by mali čiastočne v budúcom roku zaplatiť zamestnanci vyššími odvodmi. V tomto roku poisťovňu zachránia privatizačné príjmy.

Na týchto záveroch sa v utorok dohodol minister práce Peter Magvaši s ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou. Krízu vo finančných zdrojoch už aj tak problémovej Sociálnej poisťovne spôsobilo rozhodnutie parlamentu o 10-percentnom zvýšení dôchodkov. Podľa ministerky Schmögnerovej v tomto roku nedostatok peňazí zaženú privatizačné príjmy. Z týchto peňazí budú môcť Železnice SR a zdravotnícke zariadenia uhradiť dlhy voči Sociálnej poisťovni.
V budúcom roku však hrozí v sociálnych fondoch takmer 11-miliardový deficit. Ministerstvo práce predbežne preto navrhlo zvýšenie odvodovej zaťaženosti o pol percentuálneho bodu. Väčšiu časť navýšenia by mal niesť zamestnanec. Takýmto spôsobom by sa však pokryla iba približne desatina predpokladaného nedostatku zdrojov. "Našou snahou je, aby sme neohrozili motiváciu podnikateľov pri vytváraní nových pracovných príležitostí," povedala B. Schmögnerová. O návrhu by vláda mala podľa Magvašiho rozhodovať v najbližšom čase. Zvyšovanie odvodového zaťaženia ako jednu z možností avizoval aj rezort zdravotníctva. V súčasnosti z každých sto korún mzdových nákladov podnikateľa na zamestnanca asi 43 Sk berie štát cez priame dane a odvody. Táto suma je porovnateľná s európskym priemerom. Európa pritom v rámci štátov OECD najviac zaťažuje mzdy daňami a odvodmi.

Magvaši a Schmögnerová sa spoliehajú aj na efektívnejšie vymáhanie pohľadávok Sociálnej poisťovne. Pomôcť by v tomto smere mala Slovenská konsolidačná, ktorá už pracuje s nedobytnými bankovými úvermi. Doteraz nedoplatky na poistnom iba narastali, Magvaši však tvrdí, že do dvoch rokov by mohla Sociálna poisťovňa vymôcť pohľadávky za 8 miliárd korún. Ministerka financií zároveň dodala, že bude potrebné novelizovať aj tohtoročnú tzv. Kováčovu novelu. Tá oslobodila pracujúcich dôchodcov od platenia odvodov, čím poisťovňa prišla asi o 1,6 miliardy korún.

Minister práce uviedol, že prípadné ďalšie zvyšovanie dôchodkov v budúcom roku by solventnosť Sociálnej poisťovne vážnejšie neohrozilo. "Inflácia sa vyvíja pozitívne, takže problém valorizácie nebude taký veľký," dodal P. Magvaši. O prípadnom zdrojovom krytí vyšších nákladov sa nezmienil.

Deti sa hrajú so životmi ľudí
Nový čas Streda, 23. August 2000

Rušné chvíle pripravujú jabloneckým železničiarom deti, ktoré sa cez prázdniny nudia. Na prechádzajúce vlaky hádžu jablká alebo kamene, postávajú na trati a pred lokomotívou uskočia až na poslednú chvíľu. Niektoré z nich zámerne dezorientujú vodičov áut na železničných priechodoch. „Na frekventovanom priechode prepoja dva izolované úseky koľajových obvodov jednoduchými drôtmi,” posťažoval sa prednosta Českých železníc v Jablonci nad Nisou J. Berounský. „Tým spôsobia situáciu, ako keby mal práve prechádzať vlak. Spustia sa rampy a naskočí červená. Po chvíli sa rampy zdvihnú, akoby vlak prešiel. Vodiči čakajú zbytočne a sú zákonite nahnevaní.” So životmi ľudí vo vlaku sa deti nebezpečne zahrávajú i tak, že na trať položia kamene alebo konáre. Raz privliekli na koľaje betónovu skruž, tá našťastie odletela, takže sa vlak nevykoľajil.

Zemanov prepadák
Ako dôstojne a seriózne to znie: Úrad vlády Českej republiky. Aké trápne divadlo predvádza: Niekto zo ctihodných poradcov pána premiéra „vypotil” v práci, v ústrednej budove, na úradnom počítači dehonestujúci elaborát na premiérovu stranícku kolegyňu Buzkovú. Premiér týždne strká hlavu do piesku. Jeden poradca následne na polícii označí za autora elaborátu druhého poradcu. Obvinený druhý poradca mlčí. Premiér prizná, že čosi o poradcoch a elaboráte už niekde počul. Ale bohvie, hovorí, či to nie je práve zlodej, kto kričí chyťte zlodeja. Poradca, ktorý udal na polícii druhého poradcu, obviňuje premiéra z klamstva.
Hrať tak tento zamotaný príbeh ako divadelný kus, bol by z neho prepadák sezóny. Právom sú už dlhšie rozhorčení diváci, daňoví poplatníci, ktorí celú tú úradníckovládnu tragikomédiu platia.

(22. 8. 2000, krátené)

Leto praje Čiernohronskej železnici, dlhy sa však ďalej hromadia
Sme Piatok 25.8.2000

JOZEF POLIAK , ČIERNY BALOG – Horúce počasie týchto dní praje okrem kúpalísk aj známej Čiernohronskej železnici v Čiernom Balogu.
„Každú jazdu prevezieme 100 – 150 ľudí a dúfame, že na konci hlavnej sezóny sa priblížime k číslu 80-tisíc návštevníkov, čo patrilo k najväčším návštevám histórie železničky,“ povedal Ján Kovalčík, zástupca riaditeľa spoločnosti, ktorá ju prevádzkuje. Okrem pravidelnej prepravy z Balogu do Hronca a späť ponúka železnica aj iné atrakcie – koncerty country skupín, letné tábory pre deti a mládež i pre rodičov s deťmi.
Napriek pozitívnej letnej nálade je železnička naďalej zadlžená. „Na odvodoch a daniach dlhujeme 3,5 milióna korún, na nehnuteľný majetok je uvalená exekúcia a o budovu sme neprišli len vďaka tomu, že železnička je v zozname kultúrneho dedičstva. Horšie však je, že k exekúcii na nehnuteľnosti sa pridružila aj exekúcia na hnuteľný majetok a my môžeme kedykoľvek prísť aj o denné tržby,“ pripomína Kovalčík. „Uplynulý týždeň sa tu zastavil štátny tajomník ministerstva kultúry M. Gacík, ktorý sa s vedením železnice dohodol na vypracovaní koncepcie ďalšieho fungovania.“ Vyriešiť najmä finančné problémy, ale aj problémy údržby a majetkové spory by mala pomôcť septembrová porada na ministerstve dopravy a spojov.
Problémy jedinečnej úzkokoľajky sa hromadia od roku 1995, dokedy ju prostredníctvom Fondu detí a mládeže vlastnil štát. Pre nedostatok financií však fond od prevádzky ustúpil a železničku uznesením vlády na jar roku 1996 previedli za jednu korunu záujmovému združeniu právnických osôb Mikroregión Čierny Hron. Fond zároveň predniesol návrh na jednorazovú dotáciu na investičné zámery vo výške milión korún a 500-tisíc na 10 rokov prevádzkovania. Dosiaľ sa nepodarilo v plnom rozsahu naplniť ani uznesenie vlády (prevod majetku stále nie je uzavretý), ani návrh o dotácii.

Nové telefónne číslo informácií na Hlavnej stanici
BRATISLAVA 25. augusta (SITA) - Od 1. septembra sa menia doterajšie telefónne čísla Informačnej kancelárie na železničnej stanici Bratislava Hlavná stanica na číslo 5058 7565. Je to telefónne číslo, ktoré automaticky prepne na voľný telefónny prístroj jednej zo štyroch informátoriek. V prípade, že všetky informátorské linky budú obsadené, žiadajú železnice (ŽSR) cestujúcich o trpezlivosť.

Ako agentúru SITA informoval Rastislav Polcer zo ŽSR, chcú tým skvalitniť služby Informačnej kancelárie a zároveň znížiť počet sťažností na podávanie informácií o odchode a príchode vlakov. Pre zlepšenie a skvalitnenie tejto služby by mali cestujúci presne uviesť odkiaľ a kam cestujú, dátum, približný čas odchodu z východiskovej stanice alebo príchodu do cieľa svojej cesty.

Petícia za InterCity
Nespokojnosť so zmenami v železničnej doprave
PONDELOK 21. august 2000
Pod trenčianskou mestskou bránou natrafíte na malý stolík, na ňom hárky, do ktorých sa okoloidúci podpisujú.

Petičné miesto ako každé iné. S malým rozdielom - tentoraz nejde o politickú akciu. Petičná kampaň nesie trošku zvláštny názov: Zastavte InterCity v Trenčíne! Železnice SR totiž rozhodli, že od 28. mája 2000 vymažú Trenčín zo zoznamu staníc pre vlaky IC Kriváň a Tatran. A to občanom tohto mesta aj širokého okolia pohlo žlčou. Iniciatívu prevzalo Trenčianske neformálne združenie, ktoré pôsobí v meste už piaty rok. Okrem Trenčína vytvorilo petičné miesta aj v Novom Meste nad Váhom, Prievidzi a Púchove.
"Žiaden z ich dôvodov nie je presvedčivý," vraví Juraj Holúbek, koordinátor petičnej kampane. "Z Bratislavy do Trenčína, kde bola prvá zastávka InterCity smerom do Košíc, je 123 kilometrov. Pritom vzdialenosti medzi ostatnými stanicami sú od 16 do 85 km. Trojnásobne viac cestujúcich využíva IC na cestu do Košíc a späť než na cestovanie do Bratislavy a zastávka v Trenčíne si vyžaduje zdržanie iba šesť minút."

"Nemyslím si, že táto petičná akcia zmení niečo na súčasnom cestovnom poriadku železníc," povedal Ladislav Pavlík, poslanec mestského zastupiteľstva. Doteraz petičné hárky podpísalo asi 10 000 občanov, každý deň pribúda okolo tisíc nových podpisov.

Pri explózii poklop z cisterny zabil muža
Sme Piatok 25.8.2000

KLAUDIA JURKOVIČOVÁ , KOŠICE – Bolo dvadsať minút po deviatej hodine ráno, keď jeden zo zamestnancov Kovoúpravy v areáli Steel Košice začal odpaľovať poklop na cisternovej nádrži. Zakrátko došlo k explózii a ťažký kovový poklop odletel do vzdialenosti asi sto metrov. Tridsaťdeväťročný Milan P. skonal na následky zranení. Včerajšia tragédia sa odohrala na šrotovisku v areáli spoločnosti Steel Košice, ktorý mala prenajatý Kovoúprava.
K tragédii poskytol stanovisko riaditeľ Kovoúpravy Ing. Jaroslav Širanec: „Išlo o štandardnú situáciu. Na šrotovisku sa bežne pália rušne, železničné vozne alebo cisterny. Dodávatelia sa v zmluvách s nami zaväzujú, že nimi dodávané veci nie sú výbušné.
Pálič, ktorý bol na túto prácu riadne zaškolený, sa nedopustil žiadnej chyby. Vykonával štandardným spôsobom svoju prácu tak ako inokedy. Po tom, čo sa snažil cisternu otvoriť, došlo k explózii. Aj keby sa bol chcel presvedčiť, či je cisterna v poriadku, nemal sa o tom ako inak uistiť, iba tak, že ju otvorí.“
Milan P., otec dvoch detí vo veku 14 a 11 rokov, podľa Širancových slov patril medzi najlepších zamestnancov spoločnosti.
„Po prešetrení celého prípadu bude nevyhnutné prijať opatrenia, napríklad že budeme prijímať iba otvorené cisterny bez poklopov,“ dodal riaditeľ.
Jaroslav Širanec nás uistil, že odškodnenie pozostalým od zamestnávateľa bude nadštandardné.

Príbeh

Národná obroda PIATOK 25. August 2000

Helena Budinská , Realita: Popradská železnica okolo deviatej večer utíchla. Tiene ponáhľajúcich sa cestujúcich. Kto musí prestupovať, postáva na peróne. V diaľke svetielka podtatranských hotelov a na jednom zo štítov bliká z veľhorskej výšky observatórium. Jasný horúci augustový deň sa prelamuje do noci.

Konečne osobák nevezúci turistov, ale ľudí vracajúcich sa z popoludňajšej zmeny. V Spiš- ských Tomášovciach je už na staničke hustá tma. Keby nebolo domorodého sprievodcu, ani by ste nevedeli, kadiaľ sa pustiť. Strmá dedinská cesta do zákruty a znenazdajky oči oslepia nepríjemné mohutné reflektory slonieho vozidla – vojenského transportéru.

„Vojaci strážia zemiačiská,“ informuje domorodec.

Dedinou musí prejsť v rámci určeného okruhu vojenská posádka – jeden branec usadený na kapote auta – približne každú hodinu. V podvečer možno zazrieť svetlice a kde-tu počuť streľbu z delobuchov. Aktuálny kolorit Slovenského raja.

Báje dnešných dní

Neviem, čo by ma prinútilo vydať sa za hranice všedných dní za námezdnou prácou. Napríklad zbierať rajčiny na juh Talianska. Citujem: „Na miestečko v tom podpätku.“

Bez zdravotného poistenia, samozrejme, aj sociálne nezabezpečení sa však východniarske nátury každoročne vydávajú na sezónne zbery zeleniny alebo ovocia.

„Vám v Bratislave je hej. Vy máte ľahký život, nič neviete!“

Nie, nie sme vôbec hluchí ani slepí, ale až do dolniackych uší nedovejú novodobé báje o valutových zárobkoch za zberačstvo.

Ale rozprávky mávajú okrem zvoniaceho klingáčika rôzne peripetie.

Novodobé otroctvo

Prvý variant bájky so zlým koncom: Vyberú sa jedno, dve alebo tri plnoobsadené osobné autá do Talianska zbierať paradajky. Poskladajú sa na benzín, z domu naberú konzervy, cestoviny, paštéty - čo špajza dá. Na púti prespávajú pod stanom alebo aj pod holým nebom na karimatke v spacáku. Ak začne pršať, treba sa poskladať do auta a ráno sa zobudiť ako prevalcovaný. Cestovnú idylku pritom ohrozujú policajti, žandári, karabinieri (podľa toho, či prechádzate Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom alebo Talianskom). Nemožno si totiž šiator rozložiť hocikde a pocestní zas nechcú míňať na také taľafatky, ako sú kempy. Čo by aj - veď im nie je hodný ani holý život, pretože zavrhli aj taký civilizačný výdobytok, ako je jednorazové zdravotné poistenie. Citujem: „To je riziko podnikania.“

Preskočíme v rozprávke osobnú hygienu, stravovanie, prípadné škriepky nervóznych cestujúcich - auto je malé, cesta dlhá, cieľ v nedohľadne a výsledok zatiaľ neznámy...

Slovákov túžiacich zarobiť si tvrdú menu a, citujem, „zmôcť sa“, prenesme rovno do talianskej päty. Konečne sa chabou nemčinou, angličtinou, rukami a nohami dojednali s dohadzovačom námezdných zberačov. Bacha, nie s plantážnikom, teda s majiteľom pôdy a rajčín, ale s drábom poháňajúcim robotníkov. Ten im bez ohľadu na dlhú púť spod Tatier do opätka povedal, že tomatous ešte nedozreli. Treba čakať dva-tri dni.

V bájke treba aj šťastnú zápletku - možno sa kúpať v mori a opaľovať, aj keď neplánovane.

Konečne nastalo brieždenie, keď je Slovači dovolené uložiť údy do skriňovej fiatky Ducato a nechať sa odviesť drábom na rajčinovú plantáž. No čo to? Červené plody sú len ružové, potrebujú ešte aspoň deň horúce talianske slnko. Zberači dostanú grátis romantiku - prespať pod voňavými zelenými rajčiakovými kríkmi. Nič to, že sú len v tričkách a krátkych nohaviciach, všetko ostatné (i vodu!) si zamkli kdesi v temnom prímorskom zákutí v aute. Nech vydržia spolu s Marokáncami, Ukrajincami, ostatnými -cami... Dva dni a dve noci, bez ničoho - zrejte ako tie paradajky!

Realita: Na lúkach úpätia Slovenského raja je skutočne nebesky. Vy v Bratislave viete skutočne figu borovú! Slnko zapadá za tatranské končiare gýčovito - ako mimozemšťanmi vytvorená oranžová guľa. V priebehu desiatich minút padne večerná rosa a ochladí sa z tropickej teploty na zimomriavky.

Jemne sivou oblohou putujú bociany. Desať - pätnásť - dvadsať - tridsať - štyridsať - nakoniec je ich štyridsaťosem. Zosadnú na lúku a pasú sa. Naberajú sily na odlet, ktorý veští koniec leta. Deti môjho hostiteľa výskajú a mávajú smerom k oblakom: „Bociany, bociany!“ Aj sprievodca slovenským rázovitým krajom je nadšený, hoci mu tento výjav musí byť k dispozícii každý rok.

Otec šantiaceho drobizgu lakonicky poznamená: „Odlieta nám pôrodnica.“ Slovo do bitky - najmä keby ho povedal v parlamente.

Janko a Marienka

Druhý variant bájky s dobrým koncom: Amerika, Amerika - prístav všetkých Kolumbov. Aj tých dvoch našich - Janka a Marienky. Štyri či päť rokov slúženia - áno: sluha a slúžka. Alebo návod, ako sa zdokonaliť v poľštine, ruštine, ukrajinčine, maďarčine...

Niekde na prvopočiatku musí byť nejaký náborník i agitátor (rozumej bájkar, akého sa mi podarilo stretnúť). Za štvorročné posluhovanie v mýtickej Amerike si možno kúpiť autiak, dom, nechať si vybudovať bazén, v rozprávke možno pridať aj importovanú zlatú rybku a pre náročných hodinky s vodotryskom.

Rýchlo však naspäť k Marienke a Jankovi. Po štyroch rokoch služby ich ježibaba nielenže vykŕmila dolármi, ale ich v amerických domácnostiach poľských, ruských či ukrajinských židov podučila v týchto cudzích jazykoch. Štyri roky blúdili po streets či avenues bez toho, aby vedeli, že sú to ulice alebo aleje. Ani označenie oneway nevedeli rozlúštiť ako jednosmerku. Bolo im veru ťažko. A do tej pece nie a nie ich vpratať. Až do chvíle, kým jeden z nich nezistil, že neodkladná operácia by schramstla celý nalopotený dolárový účet. Vtedy sa rýchlo rozhodli - poďho domov. Vyšlo im lacnejšie vyrovnať dlhy v obyčajnej slovenskej zdravotnej poisťovni a zveriť sa do rúk bežným slovenským chirurgom.

Čo robia dnes? Učia sa v slovenskej jazykovej škole po anglicky a Janko nahovára Marienku vrátiť sa do Kolumbovej zeme... Tej sa však už akosi nechce drhnúť podlahu kdesi za morom.

Realita: Vrbov, termálne kúpalisko kúsok od Popradu. Na informačnej tabuli zaujmú fakty o liečivej sile vody. V areáli hlava na hlave, v bazénoch to isté. Trávnatá plocha taká veľká, že sa nohám nechce v letnej páľave celú ju obísť. Kde ucho dopočuje, samá poľština. Teda potenciálny zdroj biznisu - veľkého biznisu, peniaze vyvierajú priamo zo zeme. Ale kabínky na prezliekanie - nemožno povedať, že z minulého storočia, tie by boli určite z dreva a secesne vyrezávané. Hnedé plechové kutice pod holým nebom kapacitne poddimenzované, bazény, samozrejme, tiež. Jediný dostatok a pomerná hojnosť, to je sortiment jedál i nápojov podávaných pod holým nebom. Pritom areál oddeľuje od ostatnej zelene ošarpaný železný plot.

Začarovaný kruh

Tretí variant rozprávky bez konca: V septembri sa vo Francúzsku začína oberačka hrozna bájnych svetových značiek. Kapitáni slovenských bárok už v týchto dňoch dávajú dohromady posádky - od plavčíkov až po lodivodov. Tí sú najdôležitejší, pretože vedia, kam sa treba plaviť, u koho zakotviť, akú mzdu vyjednať i spacifikovať prípadných vzbúrencov. To sa však podľa bájok ešte nestalo. Do neznámych vôd je najlepšie plaviť sa s pokornými a ľahko ovládateľnými. Si vzpurný! Tak ti treba, zarábaj si každý deň lopotne tie slovenské korunky. A ak máš v makovici čo len štipku rozumu, ty sa aj tak nikdy nedáš zverbovať...

Sezónnym zberom, ktorý trvá dajme tomu tri týždne, sa dá zarobiť v západnej Európe približne dvadsaťtisíc (už prepočítané na naše). Musíte však pracovať, neulievať sa, poslúchať plantážnikov, jednoducho byť im poruke. Horniacky bájkar hovorí, že vo francúzskych viniciach je najlepšie. Osemhodinové zmeny, teda neplatia ako talianski rajčinári za debničku alebo nektárinkoví zemani za množstvo. Osem hodín, na slnku, v daždi, vetre - ale osem. Jedlo - raňajky, obed, večera k 250- frankovej dennej pláci. K tomu nocľah vo vojenských stanoch alebo karavanoch, studená voda a každé ráno balíček cigariet. Francúzi sú jednoducho šarmantní, ak vás neškrie, že si domorodí oberač zarobí dva razy toľko a má mýticky ospevované zdravotné poistenie. Takže sa mu môže aj noha v mazľavej pôde podvrtnúť.

September ešte len bude...

Realita: V rýchliku s bohovým príplatkom za služby Intercity neponúkajú nič - len kávu. Žiadna tlač - kúp si na stanici, nijaké nealko - nechceš kávu, máš smolu alebo choď do reštauračného vozňa. A vôbec, pred cestou sa vybav, veď ideš na železnici rýchlejšie ako ostatné vlaky. Tak nesnívaj...

Koniec báchoriek

Anka má tri deti. Pracuje ako robotníčka v popradskej továrni na hliníkové odliatky. Každý deň odchádza z domu o jedenástej a prichádza hodinu pred polnocou. Nie preto, že by mala dvanásťhodinový pracovný čas. Jednoducho, niet dopravných spojov. (Bájkar by povedal, že Intercity chodí len do tej prekliatej a závidenej Bratislavy. A má pravdu. Akoby inde nežili ľudia.) Nepatrí sa to, ale prezradíme, že zarobí mesačne okolo päťtisíc. A manžel? Paberkuje ako súkromný podnikateľ na stavbách. Prizná sa aj k čiernym robotám v Čechách - aspoň platia na ruku a nemusí sa doprosovať o zaplatenie ako doma.

Pre Anku bol „výlet“ za zberačskými prácami do Francúzska akýmsi východiskom zaplatiť aspoň časť dlžôb a čosi odložiť deťom na školské potreby. Jednoduché počty - 20- tisíc zarobí doma za štyri alebo päť mesiacov. Tak si vzala dovolenku a poďho do Avignonu oberať nektárinky.

Prvý raz sa spolu so štyrmi priateľmi snažili dojednať vo Švajčiarsku. Zber sa skončil, jeden mohol pomáhať v predajni, ale pre všetkých práca nebola.

Najväčšiu oštaru im robil nocľah. „Vo Švajčiarsku je to prísne. Nemôžete si rozložiť stan hocikde. Policajti stále patrolujú.“ Napokon sa im podarilo prespať v humne, ale aj tak sa celú noc strhávali. Ani vo Francúzsku sa im nepošťastilo, zber ovocia zmeškali o niekoľko dní.

Jej spomienky asi nebudú putovať od úst k ústam. Od ucha k uchu. Sú zmesou poznania, že sa k nej správali nepríjemne povýšenecky, keď povedala, odkiaľ prišla, čo chce. Aj ľútosti, že vložila peniaze do sna o bohatstve.



Zdravie, šťastie, pohodu, spokojný život – bežné a konvenčné želania opakujúce sa na dolniakoch pri všemožných príležitostiach. Najdôležitejšie z celej predchádzajúcej vety je – na dolniakoch. Pretože Spišiak želá bohatstvo, veľa bohatstva, len – aby ste boli bohatí...

Rozdelené Kórey opäť spojí cesta
Sme Piatok 25.8.2000

SOUL (čtk) - Južná Kórea včera oznámila, že má v úmysle do budúceho roku obnoviť cestné a železničné spojenie so stalinistickou severnou časťou Kórejského polostrova.
Juhokórejské ministerstvo stavebníctva a dopravy dúfa, že sa podarí začať s budovaním komunikácií už na budúci mesiac a prekonať tak jednu z najstráženejších hraníc na svete. Takmer 50 rokov stojí ako výstražné memento na južnej strane demilitarizovaného pásma, štyri kilometre od tzv. krajiny nikoho, hrdzavejúca lokomotíva, ktorá nemohla od roku 1953 už nikdy ísť na sever.
Železničné spojenie so severom by mohlo byť podľa Juhokórejčanov dokončené do septembra budúceho roka. Trať by mala viesť z juhokórejskej metropoly až k severokórejským severným hraniciam s Čínou. Ministerstvo dodalo, že ešte bude potrebné, aby sa Soul a Pchjongjang dohodli, aký bude na železnici a ceste režim.
Predtým bude treba odstrániť mnoho mín, ktoré boli už pred mnohými desaťročiami naukladané na všetkých prístupových cestách k demilitarizovanému pásmu. Obe krajiny Kórejského polostrova podnikli po desaťročiach mrazivého nepriateľstva niekoľko krokov k zlepšeniu vzťahov tento rok v júni, keď sa ich najvyšší predstavitelia zišli na vôbec prvom historickom stretnutí.
Kapitalistický juh a stalinistický sever polostrova sú stále technicky vo vojnovom stave, pretože ozbrojený konflikt v rokoch 1950 až 1953 neukončili mierovou zmluvou, ale iba dohodou o prímerí.

Tripartita rokovala

Pravda PIATOK 25. august 2000

PATRICIA POPROCKÁ - Asi 15,6 mld. Sk by sa malo v nasledujúcich troch rokoch vyčleniť na desať stavebných projektov v rámci Rozvojového programu priorít verejných prác.


Odborárski predáci Ivan Saktor a Emil Machyna pred rokovaním najvyšších predstaviteľov tripartity.

Ako vo štvrtok po rokovaní najvyšších predstaviteľov tripartity uviedol premiér Mikuláš Dzurinda, sociálni partneri by mali do šiestich týždňov navrhnúť možnosti, odkiaľ financie získať. Podľa neho by časť peňazí mohlo uvoľniť ministerstvo financií v rámci štátneho rozpočtu, istá suma by pripadla z privatizačných príjmov, z EÚ, prípadne sa zvážia aj možnosti úverov. Tieto financie by sa využívali na stavbu bytov, diaľnic, technologických parkov, modernizáciu železníc a cestnej siete a pod. Ako pre PRAVDU uviedol minister výstavby a István Harna, zamestnanosť v stavebníctve by sa mohla zvýšiť o 5600 ľudí. Toto číslo však podľa neho nie je smerodajné, lebo Rozvojový program priorít verejných prác nezahŕňa stavebné projekty pod 40 mil. Sk.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Jozef Uhrík pripomenul razantný pokles stavebnej produkcie. Kritickú situáciu v oblasti zamestnanosti možno podľa neho riešiť hospodárskym rastom. Hospodársky rast je zasa podmienený solídnou infraštruktúrou a bytovou výstavbou, aby mohla byť zabezpečená mobilita pracovnej sily.

O pravdepodobnom nesplnení záväzku Generálnej dohody znížiť do konca roka mieru nezamestnanosti o tri percentá sa premiér nechcel vyjadrovať. "Počkajme si, ako dopadnú verejnoprospešné práce," povedal pre PRAVDU.

V Nemecku sa snažia mladistvých neonacistov oslabiť aj zablokovaním bankových účtov

sme Piatok 25.8.2000

VLADIMÍR MÜLLER, BONN – Takmer každý deň informujú nemecké médiá o rôznych výpadoch väčšinou mladistvých neonacistov proti ľuďom čiernej pleti, proti cudzincom, židom, bezdomovcom – všetkým tým, ktorí nezodpovedajú ideologickým predstavám krajných pravičiarov. Ide nielen o nepatrné incidenty, ale o atentáty s neraz smrteľnými následkami: na jar zastrelil sympatizant krajne pravicovej scény v Dortmunde troch policajtov. O niekoľko týždňov neskôr traja neonacisti v parku v Dessau zbili na smrť Mozambičana Alberta Adriana a koncom júla neznámi páchatelia detonovali trieštivú nálož v priechode železničnej stanice v Düsseldorfe, ktorá ťažko zranila desať imigrantov z bývalého ZSSR, medzi nimi šiestich židov.
Skoro každý deň možno zaznamenať reakcie na vyčíňanie pravicových extrémistov. Politici všetkých strán žiadajú prísnejšie zákony – až po obmedzenie slobody zhromažďovania extrémistických strán. O slovo sa hlásia zástupcovia hospodárskej sféry, ktorí varujú pred nebezpečenstvom „pošpinenia imidžu Nemecka v zahraničí“ a pred ekonomickými dôsledkami „hnedého“ teroru – zahraniční investori by mohli stiahnuť svoje finančné prostriedky z krajiny. Aj kancelár Gerhard Schröder opakovane hrozí tvrdými opatreniami. Vláda a obidve komory parlamentu by neho mali spoločne podať na ústavnom súde žiadosť o zákaz neonacistickej NPD.
Neonacistické útoky pritom nie sú v Nemecku ničím novým. Vlna krajne pravicového násilia zasiahla krajinu krátko po zjednotení v roku 1991. Už v roku 1980 prišlo pri neonacistických útokoch v západnom Nemecku o život 17 ľudí, z toho 13 pri bombovom atentáte na tradičnom mníchovskom Oktoberfeste. Nenávisť voči cudzincom nie je teda zvlášť rozšírená medzi východnými Nemcami, aj keď sú to práve neonacisti v nových spolkových krajinách, ktorí sa pýšia „národne oslobodenými zónami,“ teda oblasťami, kam si cudzinci netrúfajú.
Diskusia o boji proti pravicovému extrémizmu sa v uplynulých dňoch ešte viac zintenzívnila pod vplyvom médií. Denník Tageszeitung vyzval napríklad na občiansku odvahu a na boj proti „mentalite odvracania sa“. Okrem toho na prvej strane zverejnil 22 fotografií popredných agitátorov krajne pravicovej scény. Údajne nie preto, aby odštartoval honbu na nich, ale s nádejou, že budú spoločensky izolovaní, t. j. stratia zamestnanie, alebo že sa „vystavení na pranieri“ od svojej nacistickej ideológie dištancujú dobrovoľne. Ešte rukolapnejšie sú iniciatívy iného, takpovediac „trhového“ charakteru. Deutsche Bank v Lübecku v pondelok oznámila, že zrušila bankový účet krajskej organizácie NPD. Poštová banka v Ludwigshafene nasledovala tento krok v prípade účtu zriadeného na účel finančných darov pre istého funkcionára NPD, ktorý sa má zodpovedať pred súdom. Peniaze sú v systéme trhového hospodárstva základom existencie. Systematická izolácia od finančných zdrojov by sa preto mohla stať jedným z účinných spôsobov boja proti neonacistickým organizáciám.

Vlaky s problémami
PRAVDA UTOROK 22. august 2000

KODAŇ, MALMÖ, ČTK - Napriek tomu, že od otvorenia Öresundského mosta medzi dánskou Kodaňou a švédskym Malmö uplynuli už takmer dva mesiace, železničná doprava cez túto monumentálnu stavbu sa ešte stále potýka s veľkými začiatočníckymi problémami. Cestujúcich až prekvapujúco často na staniciach zdržiavajú, alebo sa priebežne rušia jednotlivé spoje. Rušňovodičov je napríklad presne toľko, ako vlakových súprav, a keď niekto ochorie, čo sa na konci studeného a daždivého škandinávskeho leta stáva dosť často, chýba za neprítomných vodičov náhrada. Medzi Kodaňou a Malmö ide denne 124 osobných vlakov, teda každých 20 minút. Nútené meškanie alebo dokonca zrušenie sa pritom každodenne týkajú aspoň desiatky spojov, často aj viac. Podľa hovorcu dánskych železníc (DSB) Overgaarda budú cestujúci musieť rátať s nepríjemnými prekvapeniami aj naďalej, a to najmenej počas niekoľkých budúcich týždňov.


Strana vytvorená: 27. VIII. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press21.htm )