Lokomotívy Siemens pre MAV
Hospodárske noviny (hn/Ľubomír Jurina), 14.9.2001 - Dopravná divízia nemeckého Siemensu získala v Maďarsku objednávku na dodávku 15 vysoko výkonných lokomotív pre štátnu železnicu MÁV . Rušne v celkovej hodnote 46 mil. eur odovzdá koncern objednávateľovi najneskôr do konca budúceho roka. Premávať budú na hlavných tratiach MÁV a súkromnej železnici medzi Győrom a Vasutom (?!?).

Rakúsko investuje do dopravy
TASRHospodárske noviny Viedeň, 17.9.2001 - Rakúsko vypracovalo generálny plán rozvoja svojej cestnej, železničnej a vodnej dopravy, podľa ktorého by sa do roku 2030 malo do 400 projektov investovať spolu 644 miliárd rakúskych šilingov (ATS). Na rozvoj železnice sa z plánovanej sumy vyčleňuje 441 miliárd a na rozvoj cestnej siete 203 miliárd ATS. Zvyšok dostane letecká a vodná doprava. V Rakúsku budú v rámci generálneho plánu rozvoja dopravy klásť dôraz na zvyšovanie výkonnosti železničných a cestných koridorov. Alpskú krajinu pretne spolu šesť hlavných a niekoľko menších koridorov. Vynaloží sa na ne 370 miliárd ATS. Súčasťou programu je aj kvalitnejšie a výkonnejšie napojenie Rakúska na jeho východoeurópskych susedov. Realizáciou projektov sa má podľa ministerky pre infraštruktúru Moniky Forstingerovej zvládnuť dopravná lavína, ktorá po rozšírení Európskej únie zavalí Rakúsko zo západu aj východu kontinentu.

Semafor
Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 14.Septembra 2001 - ŽSR vypravia pri príležitosti národnej púte v Šaštíne-Strážach v sobotu 15. a v nedeľu 16. septembra mimoriadne vlaky. Vlak z Nitry bude mať odchod po príchode vlaku č. 5000 z Prievidze, z Trnavy odíde po príchode rýchlikov R 702 z Martina a R 721 z Bratislavy. Príchod do Šaštína-Stráží je naplánovaný na 9.20 hod. Mimoriadny vlak z Kútov vypravia po príchode osobného vlaku z Bratislavy, teda o 8.00 hod. Zabezpečené sú mimoriadne vlaky aj na spiatočné trasy. Vlak do Nitry cez Trnavu odíde o 13.00 hod. Pontifikačné sväté omše v sobotu i v nedeľu sú naplánované na 10.30 hod. Národná púť sa koná pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska.

Brazília - Peru
Brazília podporuje výstavbu 3822 kilometrov dlhej trate z Mata Grossa do peruánskeho prístavu Puerto Bayovar. Hlavným zámerom projektantov je výstavbou železničnej trate zrýchliť prepravu brazílskych tovarov, najmä kávy, sóje, hovädzieho mäsa, železnej rudy a hliníka, ázijským odberateľom. Táto trať by mala byť prvým moderným železničným dielom v Latinskej Amerike, ktorej železnice sú stále na úrovni druhej polovice 19. storočia. Prepojenie z východu na západ kontinentu pritom neexistuje, okrem jedinej úzkokoľajky medzi Argentínou a Chile, ktorej trať vystupuje až do výšky 3000 metrov nad morom.

Berlín - Moskva
Cestná a železničná spojnica medzi Berlínom a Moskvou, takzvaný koridor č. 2, ktorá sa vlastne končí až v Nižnom Novgorode, bude stáť 8,4 mld. EUR a jej hlavné úseky spojazdnia už v roku 2005. Koridor je dlhý 2300 kilometrov a jeho hlavnou úlohou je zrýchlenie prepravy vozidiel, tovarov a osôb v tejto časti Európy. Okrem Berlína, Varšavy a Moskvy na trase tejto diaľničnej a železničnej spojnice leží aj Minsk, hlavné mesto Bieloruska. Z odhadovaných nákladov sa 4,8 mld. EUR vynaloží na budovanie diaľnice.

Meškanie bolo nevyhnutné
Rozsiahle rekonštrukčné stavebné práce
Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 14.Septembra 2001 - Na sieti ŽSR v tomto období prebiehajú rozsiahle stavebné a rekonštrukčné práce na mnohých úsekoch železničných tratí. Sú to predovšetkým práce na modernizácii trate piateho koridoru v úseku medzi stanicami Bratislava Rača - Trnava a šiesteho koridoru v úseku medzi stanicami Čierne pri Čadci - Skalité - Zwardoń . Práce na týchto tratiach budú pokračovať v priebehu celého roka. Na trati Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou pokračujú práce na komplexnej rekonštrukcii traťových koľají v strečnianskych tuneloch a na komplexnej rekonštrukcii výhybiek vo Východnej. V tomto polroku sa začnú práce na komplexnej rekonštrukcii výhybiek v staniciach Melčice, Žilina, Spišské Vlachy, Krásna nad Hornádom a Kuzmice. Komplexná rekonštrukcia traťových koľají je plánovaná v tomto polroku medzi stanicami Dubnica nad Váhom - Ilava, Dolný Hričov - Žilina, Kráľová Lehota - Východná a Pribeník - Veľký Horeš. Pripravuje sa komplexná rekonštrukcia bratislavského tunela a tiež staničných koľají v Gbelciach a v Štúrove. Začne sa komplexná rekonštrukcia traťovej koľaje v úseku Malacky - Veľké Leváre a výhybiek v Kútoch a v Nových Zámkoch. Bratislava Vinohrady sú v etape práce na rekonštrukcii podchodu, trvá zvláštny režim prístupu na nástupištia. Na trati Žilina - Čadca - štátna hranica Česká republika sa začne v tomto polroku komplexná rekonštrukcia výhybiek v železničnej stanici Krásno nad Kysucou. Na trati Šurany - Zvolen - Fiľakovo - Košice je plánovaná na tento polrok komplexná rekonštrukcia traťových koľají medzi stanicami Hronská Dúbrava - Zvolen a v úseku Jesenské - výhybňa Lúka. Výhybky budú rekonštruované v železničnej stanici Jesenské.
Na trati Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa je v tomto polroku plánovaná komplexná rekonštrukcia výhybiek v Prešove. Rekonštruujú sa nástupištia v železničnej stanici Banská Bystrica. Začne sa komplexná rekonštrukcia koľají na širokorozchodnej trati postupne na celom úseku z Maťoviec až do Hanisky pri Košiciach a traťovej koľaje medzi stanicami Rohožník - Plavecký Mikuláš . Vzhľadom na rozsiahlu stavebnú činnosť dochádza v sieti ŽSR k zmenám v organizácii dopravy a k výlukám koľají, čo spôsobuje meškanie vlakov. V prvom polroku sa na meškaní vlakov osobnej prepravy najviac podieľali odvetvia tratí a stavieb (47 %), dopravných trás (12 %), rušňového hospodárstva (8 %), vozňového hospodárstva (3 %), telekomunikačnej a zabezpečovacej techniky (3 %). Niektoré trate ŽSR sú súčasťou medzinárodných železničných koridorov v rámci európskej železničnej siete. Tieto koridory musia spĺňať prísne podmienky Európskej únie na rýchlu, a pritom pohodlnú a bezpečnú prepravu cestujúcich, čo si zo strany ŽSR vyžaduje rozsiahle stavebné práce na týchto tratiach, teda aj nevyhnutné obmedzenia jazdy vlakov počas týchto prác.

Talbot smeruje do múzea
Zručnosť opravárov
Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 14.Septembra 2001 - Ďalším zreštaurovaným historickým koľajovým vozidlom, ktoré rozšíri súčasnú expozíciu Múzea dopravy v Bratislave , je nákladný výsypný vozeň série St ČSD. Na základe objednávky Múzejno-dokumentačného centra ŽSR ho do vystavovateľného a čiastočne funkčného stavu opäť uviedli pracovníci Rušňového depa Zvolen. Vozeň bol vyrobený nemeckými výrobcami v medzivojnovom období v rámci vývoja najrôznejších koncepcií samočinného i núteného vykladania nákladu. Pre mechanizáciu ťažkých prác pri pokládke a obnove železničného zvršku ho vyvinula a vyrobila firma Talbot z Aachenu. Vznikol tak otvorený výsypný tzv. lievikový vozeň so sústavou žľabov umožňujúcich dávkové sypanie štrku do priestoru medzi, ale aj z vonkajšej strany koľajníc do rôznej vzdialenosti. V parku ČSD sa ich po druhej svetovej vojne objavilo len niekoľko desiatok. Vozne boli natreté zvyčajnou červenohnedou farbou a pod označením St ich zaradili do voľného obehu. Reštaurátorské práce zabrali Zvolenčanom asi dva mesiace. Zamerali sa na demontáž a čistenie jednotlivých dielcov, výrobu a osadenie chýbajúcich súčastí a prepracovanie celkového vzhľadu vozňa podľa získaných dobových fotografií. Poradili si aj s výrobou a osadením drevených podláh a schodíkov. Pri ručnom maľovaní popisov im ako predloha poslúžil malý model tohto vozňa, vyrábaný pred časom modelárskou firmou Roco Slovakia.

Nezávislý audit dal zapravdu
Nad budúcnosťou osobnej dopravy nejeden otáznik
Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 14.Septembra 2001 - Predstavitelia ŽSR odovzdali ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj ministerstvu financií výsledky auditu ekonomicky oprávnených nákladov za výkony osobnej dopravy vo verejnom záujme za roky 1994 až 1997. Audit, ktorý vykonala firma Ernst & Young, sa uskutočnil na základe uznesenia vlády SR, cieľom bolo preukázanie úhrady za výkony v osobnej doprave ŽSR zo strany štátu za uvedené obdobie. Zo záverov audítora vyplýva, že kumulovaná výška neuhradenej pohľadávky po audite je 7,6567 mld. Sk. Keďže k týmto nákladom je potrebné zahrnúť aj úroky z omeškania neuhradených platieb, celková hodnota neuhradenej pohľadávky k 30. júnu 2001, ktorú sú ŽSR oprávnené požadovať, predstavuje 14,617 mil. Sk. V tejto sume nie sú zahrnuté iné škody (sankcie), ktoré ŽSR vznikli pre neuhrádzanie predmetnej pohľadávky zo strany štátu. Ide
najmä o sankcie
zo strany verejnoprávnych inštitúcií za nerealizované odvody do fondov. Táto suma bude kvantifikovaná dodatočne. Po uznaní uvedenej pohľadávky ŽSR voči štátu sa v súlade s Projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR zabezpečí jej premietnutie do účtovného stavu ŽSR a následne do príslušných ekonomických podkladov súvisiacich s rozdelením ŽSR . Dlh štátu voči železnici je vyčíslený aj v schválenom Projekte transformácie a reštrukturalizácie. V uznesení vlády SR č. 830/2000 sa ukladá ministerke financií vytvoriť podmienky na postupné uhradenie dlžnej sumy. Spomínaný projekt predpokladá poskytnúť železniciam, začnúc rokom 2001, ročne 2 mld. Sk ako postupnú úhradu tohto dlhu. Zatiaľ sa podarilo vyriešiť len nároky ŽSR voči štátu za roky 1994 -1997. Ak sa pozrieme na situáciu v tejto oblasti za roky 1998 -2000, tak podľa auditu ekonomicky oprávnených nákladov za výkony osobnej dopravy za roky 1998, 1999 a 2000 by mali ŽSR dostať úhradu za výkony vo verejnom záujme v objeme 13,644 mld. Sk. V skutočnosti však bolo ŽSR poskytnutých len 9,381 mld. Sk, teda o 4,263 mld. Sk menej.
Pri vyhodnotení Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme za rok 1999 prijali metodické postupy, ktoré zabezpečili prepočet skutočne vynaložených ekonomicky oprávnených nákladov na osobnú dopravu vrátane k nim prislúchajúcich finančných nákladov. Návrh zmluvy na rok 2001 pritom znamená v tomto smere ešte určitý
krok späť,
keďže plánované ekonomicky oprávnené náklady osobnej dopravy neboli pokryté úhradou od štátu vo výške 2,505 mld. Sk. Táto nepokrytá strata z výkonov osobnej dopravy musí byť v roku 2001 vykrytá z cudzích zdrojov - úverov, čo následne ešte zvýši objem finančných nákladov. Okrem toho z prevádzky osobnej dopravy vzniká na ŽSR ďalšia strata z regulovaného poplatku za používanie dopravnej cesty. Skutočné náklady na dopravnú cestu sú vyššie a rozdiel ovplyvňuje celkový hospodársky výsledok nielen z osobnej dopravy, ale aj z nákladnej. Rozdiel medzi regulovanou cenou a ekonomicky oprávnenými nákladmi predstavuje objem až 1,5 mld. Sk len za rok 2001.
Schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2001 stanovuje výšku celkovej úhrady na krytie straty z výkonov vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave v sume 2,914 mld. Sk a z mimorozpočtových zdrojov v sume 0,710 mld. Sk. Tieto úhrady nezodpovedajú sumám stanoveným v predchádzajúcich uzneseniach vlády a nepokrývajú objektívnu potrebu prostriedkov na zmluvne dohodnuté financovanie prevádzky osobnej dopravy a zabezpečenie štátom požadovanej objednávky dopravných výkonov. Schválením štátneho rozpočtu SR na rok 2001 dochádza
k nárastu straty
pôvodne kalkulovanej výšky za prevádzku osobnej dopravy, nekrytej tržbami z prepravy cestujúcich ani štátnym rozpočtom, a to z predpokladaných 1,785 mld. Sk na 2,505 mld. Sk.
Schválený Projekt transformácie a reštrukturalizácie uvažuje s objemom úhrady za výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave v roku 2002 vo výške 3,990 mld. Sk, čo zodpovedá sume schválenej aj uznesením vlády SR č. 544/1999 a Scenára 6 upraveného podľa navrhovaných osobitných úverových podmienok Európskej investičnej banky (EIB). V nadväznosti na podmienky poskytnutia úverovej linky v hodnote 200 mil. EUR od EIB bola ešte 28. februára 2001 ministerkou financií a ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií odsúhlasená a akceptovaná ?Dohoda o zmluvnom pláne? v zhode s podmienkami finančnej zmluvy medzi EIB, ŽSR a Slovenskou republikou. Touto dohodou sa potvrdzuje záväzok SR riadiť sa všetkými ustanoveniami Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR o budúcom rozvoji ŽSR . To zaväzuje ministerku financií a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií poskytnúť nevyhnutnú podporu pri plnení Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR vrátane finančnej podpory na splnenie všetkých finančných cieľov, na splnenie všetkých záväzkov vo verejnom záujme a na dostatočnú výšku investícií umožňujúcich úplnú realizáciu určeného investičného plánu. Podľa uvedenej ?Dohody o zmluvnom pláne? ministerka financií a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií akceptovali povinnosť zabezpečiť v zmysle podpísanej dohody finančné zdroje zo štátneho rozpočtu pre ŽSR v roku 2002 do výšky najviac:

  • 6,835 mld. Sk za poskytovanie služieb osobnej dopravy vo verejnom záujme,
  • 4 mld. Sk za investície,
  • ekv. 135 mil. USD za štátne záruky.
  • Aj napriek akceptácii uvedených podmienok "Dohody o zmluvnom pláne", schválenom uznesením vlády SR z 13. júna 2001 "K návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2002", sa navrhuje v rámci štátneho rozpočtu na rok 2002 vyčleniť výdavky na plnenie zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v osobnej doprave v rozsahu len 2 mld. Sk. Túto sumu ŽSR pripomienkovali, pretože nezodpovedá objemu nekrytej straty za výkony osobnej dopravy schválenej príslušnými uzneseniami vlády SR. Je totiž podstatne nižšia ako suma, ktorá bola schválená na rok 2001. Napriek pripomienkam ŽSR je na úhradu výkonov osobnej dopravy vykonávaných vo verejnom záujme zatiaľ zo štátneho rozpočtu vyčlenený len objem 1,8 mld. Sk. Táto suma absolútne nezabezpečuje pokrytie potrieb na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov osobnej dopravy, potrebných na zabezpečenie výkonov
    osobnej dopravy
    v požadovanom objeme a iba prehĺbi finančné problémy ŽSR . Tento prístup tiež môže ohroziť realizáciu rozbehnutej transformácie ŽSR . Navrhovaná suma za úhradu výkonov vo verejnom záujme v osobnej doprave na rok 2002 vo výške 1,8 mld. Sk patrí medzi najnižšie v celej histórii uzatvárania zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v osobnej doprave od roku 1994 aj napriek ustavičnému rastu cien vstupov a potrebe krytia dosiaľ štátom neuhradeného dlhu za výkony osobnej dopravy za roky 1994 -1997, ale aj v roku 1999 a 2000. Tento dlh musia ŽSR kryť z cudzích zdrojov, čo má za následok výrazný rast finančných nákladov.

    Vláda trojice dispečerov zárukou bezpečnosti
    Sledujú neviditeľné vlaky s energiou
    Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 14.Septembra 2001 - Košický elektrodispečing obhospodaruje 1360 kilometrov rozvinutej dĺžky trakčného vedenia. Veľkosťou obvodu je najväčší na Slovensku z celkovo piatich dispečerských pracovísk na správach energetiky a elektrotechniky. Elektrodispečingy sú okrem Košíc ešte v Poprade, Bratislave, vo Zvolene a v Žiline. Pod riadenie košického elektrodispečingu patrí sedem rozvodní 110 kV/22 kV, 17 trakčných meniarní, v ktorých sa transformuje a usmerňuje napätie 22 kV na 3 kV jednosmerného napätia, a osem spínacích staníc s funkciou znižovať energetické straty v sieti. Do súčasných priestorov na Ulici Pri plynárni v Košiciach sa elektrodispečing presťahoval v roku 1990. Dovtedy sídlil na štyroch provizórnych miestach a musel viackrát meniť pôsobisko. Technický pokrok a zdokonalenie technologických procesov si však vynútili modernejšie zariadenia a vyhovujúcejšie priestory. Kým pred dvadsiatimi rokmi stačilo dispečerovi telefonické spojenie
    a menší panel,
    dnes už využíva pri práci výpočtovú techniku, telefónne i rádiové spojenie a moderné zobrazovacie jednotky, kde sú schematicky znázornené stavy najdôležitejších technologických prvkov napájacích a spínacích staníc, trakčného vedenia, rozvodu napájania zabezpečovacích zariadení a vybraných úsekových odpojovačov.
    Každá zobrazovacia jednotka, takzvaná sústava, poskytuje dispečerovi prehľad o jednotlivých napájacích bodoch a ich odberoch. Cesty elektrického prúdu má na nej ako na dlani. V priestrannej hale košického elektrodispečingu sú tri takéto sústavy. Uprostred sústava číslo 1, ktorá sleduje úsek Košice - Čierna nad Tisou - štátna hranica (UŽ), Košice - Haniska pri Košiciach a Barca - štátna hranica (MÁV). Druhá sústava riadi úsek Košice - Spišské Vlachy a úsek Kysak - Plaveč - štátna hranica (PKP). Je to najnovší panel, obsahuje iné prvky a celý komplex je ovládaný ústredne s výnimkou dvoch železničných staníc - Drienovská Nová Ves a Ličartovce. Prvá aj druhá sústava sa skladajú z elektronických dlaždicových panelov s vymeniteľnými dielcami. Na treťom paneli, ktorý sa v dispečerskej hale nachádza na pravej strane, je znázornený úsek Červený Dvor - Maťovce a širokorozchodná trať Haniska - Maťovce - štátna hranica (UŽ) a spojka Michaľany - Trebišov. Všetky
    tri sústavy
    sú ovládané prostredníctvom počítačov. Obsluhujúci dispečer z riadiaceho stanovišťa takto ovláda celý svoj úsek, niektoré funkcie vykonáva Miestny riadiaci systém (MRS) alebo jeho novšia verzia Riadiaci systém stanice (RSS). V závislosti od počtu vlakov a ich hmotnosti kolíše hodnota odoberaného prúdu tej-ktorej trakčnej meniarne. Od toho závisí počet pripnutých usmerňovacích jednotiek v meniarňach, ktorý je riadený automaticky spomínanými riadiacimi systémami MRS. V každej zmene slúži trojica dispečerov, ktorá ?vládne? celému obvodu Správy energetiky a elektrotechniky Košice. Kolektív tvorí v súčasnosti 17 dispečerov. Ďalšími spolupracovníkmi sú štyria členovia Riadiaceho automatizovaného systému (RAS). Prvoradou úlohou dispečerov je zabezpečiť dodávku elektrickej energie
    zo zdroja
    na miesto spotreby. Obvod košického elektrodispečingu hraničí s tromi susednými železničnými správami - maďarskou, ukrajinskou a poľskou, čo je, samozrejme, zvláštnosťou. Preto je samozrejmé, že spolupracujeme s obvodnými elektrodispečingami maďarských, ukrajinských a poľských železníc.


    Strana vytvorená: 21. IX. 2001  
    Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0138.htm )