Železničiari prosili o pomoc čenstochovskú
madonu
11.11.2002 - Zástupcovia slovenských
železničiarov cez víkend prosili o pomoc a ochranu slávnu čenstochovskú
čiernu madonu a patrónku železničiarov svätú Katarínu. Päťdesiatčlenná
delegácia na čele s generálnym riaditeľom ŽSR Ladislavom Saxom sa totiž pripojila k výročnej
železničiarskej púti v poľskej Čenstochovej. Železničiarska
púť sa začala v sobotu večer. Dvom slovenským delegáciám z
Bratislavy a Košíc slovenské železnice bezplatne poskytli lôžkové
vozne a ďalšie zľavy.
Železničiari sa o prípadnom zrušení
32 tratí dozvedeli len z televízie
Železnice na lokálky nemajú, zbavia sa
ich
11. 11. 2002, RICHARD FILIPKO - Veľké straty a
klesajúci počet cestujúcich nútia železnice a ministerstvo
dopravy uvažovať, čo s jednokoľajovými traťami, po ktorých
jazdia zväčša do koncových obcí motorové vlaky.
Zvýšené cestovné nevykryje straty železníc, ktoré dostanú
tento rok menej peňazí aj zo štátneho rozpočtu. Malo by sa
teda zrušiť okolo tridsať tratí, viaceré z nich údajne aj
preto, lebo sú v zlom stave.
Väčšina ľudí zatiaľ o plánovaných krokoch ministerstva
dopravy nevie. Železničiari sa o tom nedávno dozvedeli od nového
ministra dopravy Pavla Prokopoviča z televízie. Riaditeľ ŽSR Ladislav Saxa považuje rušenie tratí
až za poslednú možnosť. Železnice sa možno dohodnú len na
obmedzení alebo zastavení prevádzky na niektorých tratiach.
Motorové vlaky by mohli nahradiť autobusy.
Transformáciu železníc schválila ešte minulá vláda. Osud
32 regionálnych tratí v celkovej dĺžke 623 kilometrov sa
rozoberal v šiestich variantoch. Prvý predpokladá, že železnice
si ponechajú trate a vlaky vo Vysokých Tatrách, hoci sú
rovnako stratové ako ostatné. Často ich však využívajú
turisti a železnice pre ne nedávno kúpili nové špičkové elektrické vláčiky
.
Podľa druhého variantu by mohli regionálne trate prevádzkovať
dopravné spoločnosti založené regiónmi a samosprávou. Obce
však zväčša nemajú peniaze. „Obce by nedokázali železničnú
dopravu zachrániť, ale ľudia sú na motoráčiky zvyknutí a
neviem, či by autobusy raňajší a popoludňajší nápor zvládli,“
hovorí starosta Záhorskej Vsi Jozef Doršic, ktorý sa o zrušení
tratí dopočul v správach.
Ďalší variant uvažuje o predaji tratí.
Ak neuspeje žiadna z možností, na rade je prípadné
zastavenie prevádzky alebo úplné zrušenie trate.
Putin je spokojný s dohodou o
Kaliningrade
11.11.2002 - Európska únia a Rusko
sa dnes po dlhých mesiacoch rokovaní dohodli v Bruseli na
pravidlách tranzitu osôb medzi Ruskom a Kalininigradom, ktorý
sa po rozšírení EÚ ocitne v obkľúčení členských štátov
únie. Oznámil to po summite EÚ-Rusko dánsky premiér Anders
Fogh Ramsussen.
Ruskí obyvatelia budú môcť podľa dnešnej dohody cestovať
medzi Kaliningradom a zvyškom Ruska na základe tzv. zjednodušených
cestovných dokumentov namiesto tradičných víz.
Podľa Rasmussena ide o "vyvážené riešenie, ktoré zohľadňuje
záujmy EÚ, Ruska i terajších kandidátskych krajín, ktorých
sa týka", teda Litvy a Poľska. Spokojnosť s nájdeným
kompromisom vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin.
"Sme mimoriadne spokojní s primeraným riešením, hoci
netvrdíme, že je ideálne vo všetkých smeroch," uviedol
na tlačovej konferencii po summite Putin. Moskva bude podľa
neho naďalej spolupracovať s Bruselom a konečným cieľom ostáva
bezvízový styk medzi Ruskom a EÚ.
Enkláva Kaliningrad s 950.000 obyvateľmi je najzápadnejším
ruským územím a po rozšírení únie bude obkľúčená novými
členskými štátmi - Litvou a Poľskom. Jej obyvatelia však
budú mať od 1. júla 2003 namiesto víz k dispozícii dva
zjednodušené cestovné dokumenty.
Prvý sa bude týkať všetkých druhov pozemnej dopravy medzi
Kaliningradom a zvyškom Ruska a bude určený na viacero vstupov.
Bude mať v podstate charakter viacnásobných víz a vydávať
ho budú zdarma alebo za veľmi nízku cenu litovské konzuláty.
Druhý dokument bude platný len na jeden vstup a bude sa týkať
len železničnej dopravy cez územie Litvy. Na základe
poskytnutia osobných údajov ho bude možné získať veľmi
jednoducho pri zakúpení cestovného lístka, Litva však bude
mať právo odmietnuť vstup na svoje územie istým ruským
obyvateľom.
Litva podľa oznámenia EÚ a Ruska súhlasila, že bude uznávať
ruské národné pasy do konca roku 2004, potom už budú musieť
zjednodušené cestovné dokumenty sprevádzať medzinárodne uznávané
ruské pasy.
EÚ Rusku prisľúbila, že v spolupráci s Litvou rozhodne na
budúci rok o uskutočnení štúdie o možnom vytvorení železničného
spojenia rýchlovlakmi, ktoré by nezastavovali na území Litvy
a umožnili tak bezvízové spojenie Kalininigradu s Ruskom.
Moskva však vzala na vedomie, že rozhodnutie o takomto spojení
môže byť prijaté až po vstupe Litvy do únie.
Rusko sa v rámci dohody zaviazalo, že umožní rozšírenie
litovského konzulátu v Kaliningrade a otvorenie nových konzulátov.
Dnešná dohoda sa v podstate netýka Poľska, ktoré zavedie pre
obyvateľov Ruska normálne víza od 1. júla 2003, s čím ruská
vláda súhlasila.
Prezentácia jedinečného podúrovňového
kolesového sústruhu
Technická lahôdka pre železničiarov
Bratislava 12. novembra 2002 – ZSSK inštalovala v Stanici technických
prehliadok a opráv Bratislava – Východ najmodernejší podúrovňový
kolesový sústruh typ U 2000 firmy Hegenscheidt zo Spolkovej
republiky Nemecko.
Je to prvá inštalácia tohoto typu podúrovňového kolesového
sústruhu v Strednej Európe. Náklady tohto špičkového
zariadenia na sústruženie dvojkolesí rušňov a vozňov
predstavujú 920 tisíc EUR. Náklady stavebných prác presiahnu
jeden milión EUR, keďže súčasťou rekonštrukcie bola aj
obnova historickej budovy, ktorá je zapísaná na zozname národných
technických pamiatok. Generálny projektant Reming consult a dodávateľ
stavebných prác REDING a. s. dokázali zachovať pôvodnú
architektúru historického objektu z konca 19. storočia. Použité
riešenie predstavuje dokonalé zladenie modernej techniky s históriou.
V takmer všetkých rušňových depách na Slovensku máme
zastarané tridsaťročné podúrovňové kolesové sústruhy domácej
produkcie. ZSSK sa
rozhodla pre nákup moderného kolosústruhu, ktorý by dosahoval
vysokú presnosť a kvalitu opracovania, a to najmä v súvislosti
s prevádzkou vlakov pri vyšších rýchlostiach. Rušne ZSSK série 350 jazdia
v súčasnosti na koridorových tratiach ČD
ako jediné rýchlosťou až 160 km za hodinu. Takouto rýchlosťou
budú čoskoro jazdiť aj vlaky na koridorových tratiach ŽSR . Zariadenie kolosústruhu
bude dostatočne využité, keďže v bratislavskej oblasti sa ročne
sústruží okolo 3000 dvojkolí ročne, čo predstavuje asi 15
tisíc normohodín.
Slávnostná prezentácia nového moderného technického
zariadenia sa uskutoční 14. novembra 2002 o 11,00 h. v
Stredisku technickej prehliadky a opráv Bratislava - Východ,
Dopravná ulica č.1.
Ďalšie technické informácie o kolesovom sústruhu:
Kolesové sústruhy zabezpečujú nutnú úpravu jazdného
profilu dvojkolesí ŽKV. Ich výkony sa hodnotia z viacerých hľadísk:
a/ ako dokážu opracovať opotrebovaný jazdný profil pri dodržaní
dovolených mier výšky, hrúbky a dovolenej strmosti okolesníka
a ako dokážu opracovať poškodenia jazdného profilu, ktoré
vznikli pri brzdení vlakov (plochy, návarky, trhliny),
b/ presnosť opracovania a to najmä pre ŽKV jazdiace vyššími
rýchlosťami. Medzi tieto patria najmä ovalita kolesa,
tolerancie priemerov kolies, požadovaná drsnosť a ďalšie,
c/ univerzálnosť kolesového sústruhu tak, aby zabezpečoval sústruženie
v zaviazanom aj vo vyviazanom stave, ľahké aj ťažké ŽKV a
tiež sústruženie 2 -3 diskov kotúčovej brzdy,
d/ produktivita práce, a to jednak rýchlosť sústruženia a
nutné manipulácie s dvojkolesím pred a po sústružení.
Rozhodujúce technické parametre podúrovňového
kolesového sústruhu Hegenscheidt
Podúrovňový kolesový sústruh Hegenscheidt poskytuje
širokú paletu možností. K jeho základným technickým
parametrom patria:
Tento sústruh má tú prednosť, že po prvotnom premeraní všetkých
dvojkolesí na vozidle ponúkne sústružníkovi až 60 variantov
možných postupov, pri ktorých ešte dôjde k najmenšiemu možnému
úberu materiálu. Robí tzv. šetrné sústruženie. Umožňuje
samozrejme okrem sústruženia opotrebovaného profilu obručí
kolies, ktoré má prvotné poslanie zachovať bezpečnosť aj
odstraňovať poruchy dvojkolesí, zapríčinené nesprávnou
funkciou brzdy, sústružiť zodratú rysku, určujúcu minimálnu
hrúbku obručí a sústružiť kotúčové brzdiace disky.
V obvode Bratislava za rok 2000 – okrem 58 kusov diskov kotúčových
bŕzd - sústružili podúrovňovým kolesovým sústruhom 550
dvojkolesí hnacích vozidiel, 280 dvojkolesí pre osobné vozne
a 2000 pre nákladné vozne. Spolu je to skoro 3000 dvojkolesí,
z ktorých väčšina sa musela vyväzovať. Ročne to
predstavovalo okolo 15 000 normohodín.
Prínos k produktivite práce
Na súčasnom sústruhu napr. v Bratislave je možné sústružiť
za jednu smenu jeden rušeň. A pri opracúvaní dvojkolesí pre
osobné vozne na nadúrovňovom kolesovom sústruhu to trvá ešte
dlhšie, pretože treba dvojkolesia spod vozňov vyväzovať a po
opracovaní zaviazať späť. Na novom stroji kompletná manipulácia
a opracúvanie jednej osi trvá 40 minút a pre hnacie vozidlá
ani vozne nie je potrebný výväz. DŽKV chce vyhodnotiť
produktivitu zhruba po troch mesiacoch prevádzky. Využitie sústruhu
plánujú zatiaľ v denných 12 hodinových smenách. Ak sa tento
systém osvedčí, je možné uvažovať – po dohode s dodávateľom
– o zavedení dvojsmennej prevádzky.
Obstaranie kolesového sústruhu
ŽSR oficiálne
vyhlásili medzinárodný tender na dodávku nového kolesového
sústruhu. Žiadosť o oznámenie o jeho vyhlásení odišla zo ŽSR 10. júla 2001 a vo Vestníku verejného
obstarávania bola uverejnená 23. júla 2001. Pôvodne sa do súťaže
prihlásilo 5 firiem: Talgo zo Španielska, Unit Plus z Česka,
Rafamet z Poľska, Safop z Talianska a Hegensheidt z Nemecka. Tie
si aj prevzali súťažné podmienky. Napokon prihlášky a
ponuky zaslali len Safop, Rafamet a Hegensheidt.
Obálky sa otvárali 5. septembra 2001 a súťaž bola vyhodnotená
19. septembra 2001. Víťazom sa stala firma Hegensheidt, o
ktorej sa hovorí, že jej výrobky sú Rolls Royce medzi kolesovými
sústruhmi. Komisia oznámila výsledky uchádzačom. Žiadny z
účastníkov sa neodvolal. Nič teda nebránilo, aby 19. októbra
2001 generálny riaditeľ ŽSR Ing.
Andrej Egyed podpísal kúpnu zmluvu na podúrovňový kolesový
sústruh za 920 000 Euro. To bol začiatok dodávky technológie.
Jún 2001 - potreba nového podúrovňového kolesového sústruhu
10. 07. 2001 - žiadosť o vyhlásenie tendra odišla zo ŽSR
23. 07. 2001 - tender zverejnený vo vestníku VVO
05. 09. 2001 - otváranie obálok
19. 09. 2001 - vyhodnotenie súťaže
19.10. 2001 Ing. Egyed podpisuje kúpnu zmluvu na podúrovňový
kolesový sústruh
14. 01. 2002 - odovzdávka staveniska
18. 02. 2002 - vypracovaný harmonogram prác
25. 02. 2001 - začali búracie práce.
30. 04. 2002 - dokončený základ stavby pre sústruh
01. 05. 2002 - funkčné skúšky a preberanie stroja vo výrobnom
závode v Erkelenze.
15. 06. 2002 - dokončená strecha na rekonštruovanej budove
01. 08. 2002 - hala A pripravená na montáž technológie podúrovňového
kolesového sústruhu.
20. 08. 2002 - začína montáž sústruhu
28.08. 2002 - začala skúšobná prevádzka a zaškoľovanie
obsluhy.
20. 09. 2002 - preberanie stroja do užívania ZSSK
Ak lokálky nepredajú, hrozí im zánik
11.11.2002 - Ich typický klepotavý
zvuk patrí už desiatky rokov ku koloritu cesty po zastrčených
častiach Slovenska. Ale kým pre mestských ľudí je jazda
motorovým vlakom po jednokoľajke vedúcej lúkami, popri horách
a jazerách exotickým zážitkom, pre dedinčanov je každodennou
súčasťou života. Cestujú nimi za prácou do mesta. Populárne
motoráčiky či lokálky však majú osud nahnutý.
Stratová prevádzka a čoraz menší počet cestujúcich núti
vedenie ministerstva dopravy, ale aj železnice rozmýšľať o
ich zrušení. Pred necelými dvoma rokmi vznikol plán ponúknuť
prevádzkovanie motoráčikov na vyše tridsiatich tratiach
Slovenska obciam alebo súkromníkom. Ak sa záujemcovia nenájdu,
hrozí im zrušenie.
„Počuli sme o tom. Je to strašné, takto odrovnajú ľudí,
čo nimi cestujú,“ hovorí pani na stanici v Rohožníku
. Časť trate tu nedávno rekonštruovali za pár desiatok miliónov,
dnes sa hovorí o zastavení prevádzky.
Väčšina ľudí zatiaľ o plánovaných krokoch ministerstva
dopravy nevie.
Železničiari sa o tom dozvedeli z televízie. Minister Pavol
Prokopovič hovorí, že prevádzka motorových vlakov je úplne
neefektívna, pre železnice veľmi stratová. Podľa riaditeľa
železníc Ladislava Saxu je však rušenie tratí až krajným
riešením. Železnice sa môžu dohodnúť len na obmedzení
alebo zastavení prevádzky na niektorých tratiach. Samy chcú
prevádzkovať len trate vo Vysokých Tatrách.
Motoráčiky by mali nahradiť lacnejšie autobusy. Tie sú menej
stratové, no neekologickejšie.
Jednoznačne proti rušeniu budú starostovia obcí, ľudia, ktorí
nimi cestujú a aj železničiari. K nim sa pravdepodobne pripojí
aj časť vedenia železníc, prípadne ministerstva, ktorá by
mohla profitovať na plánovanom nákupe nových moderných vláčikov.
Pre škandál s tendrom na nákup vlakov pre trate v regiónoch
musel za minulej vlády odstúpiť bývalý minister dopravy
Jozef Macejko. Železnice chcú na jednej strane kupovať nové
vlaky pre tieto trate, na druhej plánujú ich zrušenie.
Počuli sme o tom v správach, hovoria
železničiari
11.11.2002, RICHARD FILIPKO - Na železničnej
staničke v Záhorskej
Vsi na západe Slovenska je živo. Robotníci obrezávajú
stromy, ďalší nakladajú staručkým autožeriavom betónové
tvárnice do vagóna.
„Že majú zrušiť našu lokálku? Kdeže! Tá tu funguje sto
rokov a ešte sto rokov fungovať bude,“ presviedča zanietený
chlapík pri vagóne. Je miestny a pre železnicu dodáva betónové
podvaly.
Rušňovodič a sprievodca z lokálky, ktorá práve priviezla ľudí
do Záhorskej
Vsi z neďalekého Zohora, však o rušení vedia. „Počuli
sme to v správach.“ Do reči im nie je. Lokálka je každé ráno
aj poobede plná, aby sa všetci pomestili, musia pripájať k
motoráčiku aj vagón. Prečo sa vraví o rušení tratí,
nerozumejú.
Jozef Both je posunovačom a býva na poschodí v staničnom domčeku.
„Neverím, že to zrušia. Veď ľudia by železničiarov pozabíjali!“
Na stene vnútri domu má napísaný dátum postavenia staničnej
budovy. „Aha, rok 1916,“ ukazuje metlou. Trať sprevádzkovali
v novembri 1911.
Nemôžu uveriť ani dedinčania. „Plný je nielen motoráčik,
ale aj autobusy a vlaky. Študenti chodia do škôl, ešte pred
nimi ľudia do roboty,“ hovorí rodáčka zo Záhorskej
Vsi .
Motoráčik jazdí zo Zohora
do Záhorskej Vsi po 14-kilometrovej
trati, pretína lúky, na ktorých sa často pasú stáda sŕn.
Zo Zohora vedie trasa lokálky aj na opačnú stranu, do 35
kilometrov vzdialeného Plaveckého Mikuláša . Stanica je mierne od
ruky. V starom depe s drevenými dverami na konci trate už
zrejme dávno žiadny motoráčik neopravovali. Koľajnice k nemu
sú zarastené trávou.
Z Plaveckého
Mikuláša nejazdí veľa ľudí, ale v ďalších dedinách
sa ich nazbiera dosť. Pri ceste z Rohožníka, kde chodia z
okolitých dedín robiť do cementárne, je už plno. Na stanici
v Rohožníku robí 24 ľudí. Na ministra dopravy sú nahnevaní,
padajú prezývky ako Pavol Visarionovič Prokopovič a horšie.
„Neviem, či chcú ľudí odrovnať, alebo čo. Časť trate
nedávno rekonštruovali za desiatky miliónov. Všetko, čo je
stratové, chce štát rušiť. A načo platíme dane?“ pýta
sa železničiar. Priznáva, že väčšina ľudí tam pracuje
pre nákladnú dopravu a pre motoráčik je iba výpravca. „Ale
čo rušňovodiči, sprievodcovia? A čo cestujúci? Na
ministerstve si myslia, že všetkých dokážu voziť autobusmi?“
Argumenty proti úplnému rušeniu trate sú jasné - z Plaveckého
Mikuláša vozia denne štyri-päť nákladných vagónov dreva a
z Rohožníka desiatky vagónov cementu. Nie je isté, či zrušia
aj osobnú dopravu - ak zvládne jej financovanie samospráva,
bude jazdiť naďalej.
Tieto informácie sa však k železničiarom už nedostanú. „Nám
nikto nič z vedúcich nepovie, všetko sa dozvedáme len cez
televíziu, rozhlas, noviny.“
Z malých staníc zmizli predavačky lístkov, ktoré posťahovali
do veľkých na hlavnej trati, alebo prepustili. Lístky vydávajú
sprievodcovia priamo vo vlaku.
Na trati zo Šale do Nededu je druhá zastávka v Tešedíkove.
Staničný dom je v zúboženom stave, žiarovky povytĺkané,
smeti na každom kroku. V podvečer je tu pusto, na okienku je
napísané: „Výdajňa cestovných lístkov až do odvolania
zatvorená.“
Vo väčšine staničných domčekov dodnes bývajú železničiari.
Aj v Tešedíkove je na streche staničky satelit, v jednom okne
sa svieti, za bránou štekajú dvaja psíci. Zvonec však nikde
nie je, na búchanie nik neotvára.
V neďalekom Žihárci je staničný domček presný opak tešedíkovského.
Je v ňom poriadok, nástupisko vysvietené. Železničiar, čo v
ňom býva, je na dôchodku. Ak lokálku zrušia, on už o prácu
nepríde. „Boli tu v utorok merať výhybky a rozchody koľajníc,
tak mi vraveli, že sa asi bude trať rušiť. Bola by to škoda,
ale je pravda, že už chodí menej ľudí. Kedysi jazdili s
motoráčikom tri vagóny, dnes ide iba jeden. Striedajú sa tu
traja rušňovodiči a traja sprievodcovia. Nestratia sa, aj keď
motoráky zrušia. Urobia si skúšky na elektrické rušne a budú
jazdiť na hlavnej trati. Ale či budú autobusy stíhať? To
neviem.“
Z HISTÓRIE
11.11.2002 - Väčšina tratí, po
ktorých jazdia motorové vlaky, pochádza ešte z prvej
republiky. Pôvodne sa používali najmä na zvážanie dreva a
vojenské účely.
Na niektorých tratiach na východe jazdia motorové vlaky aj vyše
sto rokov. Na trase Spišská Nová Ves - Levoča si ľudia prvý
raz zacestovali pred 110 rokmi. Náklady na výstavbu 12-kilometrovej
trate boli rovný milión korún. Prvý vlak do Levoče prišiel
8. novembra 1892. Na tej istej trati jazdia motoráčiky cez záhradkársku
kolóniu a neskôr údolím Levočského potoka dodnes.
Trať zo Spišských Vlachov do Spišského Podhradia je mladšia
len o dva roky. Koncesiu na výstavbu a prevádzku získal na
konci 19. storočia mešťanosta Spišského Podhradia Alexander
Fest. Výstavba 9,5-kilometrovej železnice stála 660-tisíc korún
a prvý vlak prišiel do Spišského Podhradia 14. októbra 1894.
Staručká je aj trasa zo Šale
do Nededu , ktorú stavala budapeštianska
firma G. Gregersen a synovia. Výstavba 19-kilometrovej trate
trvala päť mesiacov a stála 1 875 000 korún, prevádzka sa začala
17. októbra 1909.
Podobne staré sú takmer všetky regionálne trasy, po ktorých
jazdia motoráčiky.
Namiesto vlakov by dopravu na týchto
územiach mala zabezpečiť autobusová doprava
Železnice pripravujú transformáciu 30
tratí
11.11.2002, Erik Cziria - Železničná
spoločnosť ( ZSSK ), a. s., pripravuje alternatívny návrh Zmluvy
o výkonoch vo verejnom záujme. Ako dôvod uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský skutočnosť, že
spoločnosť v roku 2003 dostane od štátu na úhradu strát v
osobnej doprave namiesto požadovaných 5,7 mld. Sk sumu 4,3 mld.
Sk. "Z tohto dôvodu ZSSK
analyzuje možné dôsledky zvýšenia cestovného," uviedol
M. Čikovský a dodal, že na rokovaní Dozornej rady ZSSK a Správnej rady ŽSR predložia spoločnosti ministrovi
dopravy, pôšt a telekomunikácií aj návrhy na redukciu
osobnej a nákladnej dopravy na niektorých tratiach. Ako dodal,
predmetom analýzy sú tiež dosahy obmedzenia sociálnych zliav
a redukcie regionálnej osobnej dopravy.
Dozorná rada ZSSK , ako aj Správna rada ŽSR sa za účasti ministra dopravy Pavla
Prokopoviča zídu do dvoch týždňov. Podľa Čikovského ZSSK na rokovaní predloží variantné návrhy
na obmedzenie alebo zastavenie dopravy na viac ako 30 pre spoločnosť
neefektívnych regionálnych tratiach. Namiesto vlakov by dopravu
na týchto územiach mala zabezpečiť autobusová doprava.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie dráhovej dopravy na
Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ( MDPT ) Dušana Turanoviča
sa o týchto možnostiach rokuje, zatiaľ však rezortné
ministerstvo nemá návrh zmluvy železníc. "Rokovanie o
tejto zmluve sa plánuje na 19. november, do tohto termínu sú
akékoľvek vyjadrenia iba domnienkami. Železnice však podľa mňa
skôr hľadajú možné cesty úspor nákladov ako cestu nejakého
zvyšovania cestovného," uviedol D. Turanovič. O Zmluve o
výkonoch vo verejnom záujme sa podľa riaditeľa bude rokovať,
pričom počas diskusie môže dôjsť k viacerým zmenám.
Obmedzenie alebo zastavenie dopravy na 30 tratiach vníma D.
Turanovič ako logický dôsledok znižovania neefektívneho a nákladovo
náročného hospodárenia železníc. "Preprava vo verejnom
záujme znamená, že štát si u dopravcu objednáva prepravu osôb,
z dôvodu dopravného obslúženia územia. Mal by ju teda aj
zaplatiť," dodal Turanovič.
Predbežný zoznam tratí navrhnutých na transformáciu
na regionálne dráhy
Devínske
Jazero - Stupava , Plešivec - Muráň , Spišské Vlachy - Spišské Podhradie, Rožňava - Dobšiná , Piešťany - Vrbové , Plešivec - Slavošovce , Humenné - Stakčín , Moldava nad Bodvou -
Medzev , Kvetoslavov - Šamorín , Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica , Prievidza - Nitrianske Pravno
, Nemšová
- Lednické Rovne , Spišská Nová Ves
- Levoča , Trenčianska Teplá
- Trenčianske Teplice , Šaľa - Neded , Zbehy - Radošina , Kraľovany
- Trstená, Čadca
- Makov , Komárno - Kolárovo , Štrba - Štrbské Pleso , Lučenec
- Utekáč, Jablonica
- Brezová pod Bradlom , Starý Smokovec -
Štrbské Pleso , Breznička - Katarínska
Huta , Zohor - Záhorská
Ves , Poprad-Tatry -
Starý Smokovec , Poltár - Rimavská
Sobota , Zohor - Plavecký
Mikuláš , Tatranská Lomnica
- Studený Potok , Kapušany pri Prešove
- Bardejov , Žilina - Rajec , Tatranská Lomnica - Starý Smokovec
Zdroj: ZSSK
Vlak po zrážke pri Humennom tlačil
nepozorného vodiča viac ako sto metrov
13.11.2002 - Neuveriteľné šťastie
mal 44-ročný nezodpovedný vodič, ktorý v utorok večer nerešpektoval
výstražné svetelné znamenie a vošiel so svojím autom priamo
pod vlak.
Napriek červeným svetlám na zastavenie v úseku trate Humenné
mesto - Kochanovce vodič vošiel so svojím Renaultom 21 GTD
na koľajnice. Do auta narazil prechádzajúci osobný vlak. Ten
tlačil vozidlo po trati ešte 110 m. Pri zrážke vodič a jeho
38-ročná spolujazdkyňa utrpeli našťastie iba ľahké
povrchové zranenia s dobou liečenia do sedem dní. Na rušni sa
poškodil pluh, schodíky, ľavý nárazník a motor, čím železniciam
vznikla škoda 70 000 korún. Na renaulte bola zdeformovaná
predná časť karosérie, čo predstavuje škodu 100 000 korún.
Vodič sa odmietol podrobiť dychovej skúške. U vlakovej čaty
požitie alkoholu nebolo zistené.
KTORÝM TRATIAM NA SLOVENSKU HROZÍ ZÁNIK
11.11.2002 - Po tratiach označených
na mape tenšou čiarou jazdia tzv. motoráčiky. Ide o vyše 30
tratí, ktorých osud je nejasný. Vo väčšine prípadov je však
ešte možnosť, že prevádzku a údržbu trate by zabezpečili
železnice a prevádzku vlakov spoločnosti založené obcami
alebo súkromné spoločnosti. (Lokálne trate, ktorým hrozí zánik,
sú na mape železničných tratí vyznačené najtenšími
linkami.)
Trate, o ktorých zrušení sa uvažuje:
Prevádzkovanie spoločnosťou založenou regiónom:
Predaj, prevádzkovanie spoločnosťou založenou regiónom - ak sa nepodarí s regiónom dohodnúť, zastavenie prevádzky, prípadne zrušenie.
Trate, ktoré si železnice nechajú a budú ich prevádzkovať:
Kto bude proti zrušeniu
Kto bude za zrušenie