Ťarbavá ťažkopádnosť
6. September 2000 STREDA
Národná obroda monológy publicistu ERNESTA WEIDLERA
Obrovský je slovenský nárek. Nie sú peniaze na
zdravotníctvo,
školstvo, reštrukturalizáciu bankovníctva a priemyslu, na
ľudsky
znesiteľnú valorizáciu dôchodkov a na revitalizáciu stovky
iných
životne dôležitých oblastí moderného života spoločnosti.
Nedarí sa
vyhrabať z hnoja stovky podnikov v niektorých ohrozených
regiónoch.
Nemá teda Slovensko nič okrem
niekoľkých bavičov a ľahkoústych televíznych moderátorov,
čo by
rozveselilo slovenskú zakomplexovanú dušu, prinieslo úľavu
ťažko
skúšanej rodine, a najmä čo by relatívne rýchlo vytvorilo
predpoklady na postupné oživotvorenie dlhodobo skúšanej
komunity,
prv kým sa predsa len nepreženie po zbedačenej krajine
sociálna
búrka? Donekonečna alebo najmenej na desať rokov bude
dominovať
trpkosť a údes nad rozpadom hospodárstva, nad kolapsom
nemocníc a
univerzít, nad
znižovaním inteligenčnej úrovne mladej generácie a nad
odchodom
najvitálnejších do zahraničia? Nad nekultúrnosťou a
nemorálnosťou
verejného života, čiže, po hviezdoslavovsky, nad zosurovením
mravov?
Dzurindova vláda sa v posledných mesiacoch predsa len rozbehla.
Pod
gesciou Ivana Mikloša dala vypracovať audit štátnej správy a
pripravuje veľkoplošnú reformu usporiadania krajiny. Napriek
tomu
treba konštatovať, že tieto rozsiahle zmeny majú z
ekonomického
hľadiska skôr pasívny charakter a zo sociálneho sotva možno
v
blízkej budúcnosti očakávať závratný zvrat. Nezdá sa, že
by príliš
menili náladu
obyvateľstva. Asi by bolo treba vybočiť zo zabehaných
koľají a
objaviť elixír nádejnejšieho a výrazného úspechu.
Zaiste, historické, politické a možno aj prírodné okolnosti
neboli k
Slovensku na európskom pozadí príliš žičlivé. Z druhej
polovice 20.
storočia 40 rokov prežilo v komunistickom režime (pravda, to
aj
Česko, a dokonca v spoločnom štáte), ktorý síce veľa
postavil, ale
nie vždy to najpotrebnejšie a na najsprávnejšom mieste, a tak
do
nových podmienok demokracie a trhového hospodárstva zanechal
po sebe
mínové polia neužitočných, upadajúcich podnikov a následne
chudobu
celých regiónov. A navyše malá krajina na rozdiel od
Chorvátska a
Dominikánskej republiky je vnútrozemský štát.
Lenže ani Rakúsko a Švajčiarsko nemajú more a útroby zeme
pod ich
povrchom neukrývajú zázračné suroviny. Napriek tomu patria
medzi
bohatšie a príťažlivé európske štáty. Majú totiž, okrem
iného, dobre
organizovaný cestovný ruch.
V turisticky atraktívnej rakúskej spolkovej krajine Korutánsko
(9
500 km 2 - 530 000 obyvateľov; na porovnanie:
Slovensko 49 000 km
2 5 500 000 obyv.) zaviedli pred niekoľkými rokmi KÄRNTEN
CARD.
Návštevníkovi regiónu ponúkla za veľmi nízku sumu (napr. v
roku 1997
za 345 ATS, pre deti 6-14-ročné 170, do 6 rokov zadarmo)
„maxi-výhody za mini-cenu“ , „radosť, pôžitok a
množstvo ušetrených
peňazí“ a príjemne znejúce pozvanie na „dovolenku u
priateľov“ .
Ponuka obsahovala 84 (!) výletných cieľov a spôsobov dopravy.
Karta
platila 3 týždne a keby niekto čo len raz využil všetky
položky,
ktoré mal k dispozícii zväčša bezplatne alebo so zreteľnou
zľavou,
ušetril by vyše 5 000 ATS. Hosť mal v cene karty použitie
kabínových
a sedačkových visutých i pozemných lanoviek v 17 horských
strediskách, výletných lodí na troch veľkých jazerách,
piatich
neobvyklých dopravných prostriedkov (jazda na veselom
traktorovom
vlaku okolo čarovného jazera, výlet v ekologickom autobuse),
päť
mýtom zaťažených panoramatických ciest do alpských výšok,
vstup do
19 kultúrnych, 15 tematických múzeí (skanzen, kláštor na
brehu
Ossiachskeho jazera, založený roku 689, keltské múzeum,
minisvet
železničných modelov, v ktorom sa na 600 m koľajníc
preháňa 18
plnoautomatizovaných vlakových súprav z celého sveta) a do 7
zariadení s rôznymi originálnymi zážitkami (Turistická
míľa s
motívmi zo známych rozprávok, Terra Mystica so siedmimi
multimediálnymi šou), päť viacbazénových krytých,
otvorených i
zmiešaných kúpalísk, 8 rôznorodých atrakcií a unikátov
(vyhliadkové
a vysoké kostolné veže s krásnymi pohľadmi na Alpy,
kvapľové
jaskyne) a dokonca aj na niektoré podujatia Carinthského leta
so
známymi osobnosťami. V súlade s heslom „Ekologická
dovolenka bez
auta“ majiteľ karty mal zadarmo k dispozícii všetky verejné
dopravné
prostriedky (vlaky, autobusy) v regióne a za znížené poplatky
prenajatie bicyklov na každej väčšej železničnej stanici,
pričom
bicykel mohol vrátiť aj inde, ako si ho vypožičal.
Korutánsky program pre dovolenkárov nie je vlastne nijakým
zázrakom,
ale skrýva sa za ním zrejme dobre premyslená obchodná
koncepcia.
NEZBOJNÍČIŤ, A PREDSA ZBOHATNÚŤ
Samozrejme, takáto impozantne pôsobiaca ponuka môže
vzniknúť tam,
kde už dávnejšie sú vytvorené predpoklady (moderné
ubytovacie
podniky, turistické zariadenia, kvalitná dopravná štruktúra
atď.).
Ale aj tak - zrejme jedným z prekliatí Slovenska je
ťažkopádnosť
jeho politickej a manažérskej elity, všeobecná občianska
pasivita,
nedostatočná odvaha alebo malý cit pre veľké projekty,
zvláštna
egoistická neochota ku koordinácii a komunikácii na širšej
báze
(radšej majme aj my menej, len aby susedia nemali oveľa viac).
Nie žeby na Slovensku neprejavili niektorí jednotlivci alebo
menšie
skupiny iniciatívu aj v turistickom sektore. Občasné
zaujímavé
ponuky môžu priniesť dokonca miliónové zárobky niekoľkým
šikovným
podnikateľom. Ale vo svojej izolovanosti a v trochárstve
nezmenia
zásadne kvalitu slovenského cestovného ruchu a len veľmi
málo
prispejú k ráznemu obohateniu Slovenskej republiky ako celku,
nepremenia ho na výdatný a možno jeden z hlavných zdrojov
niekoľkomiliardových príjmov do smutne prázdnej štátnej
pokladnice,
ale aj pre účty súkromníkov. Lenže ani vlastenecké,
rodoľubné vlády
Vladimíra Mečiara, ani Dzurindov kabinet moderných
ekonomických
reformátorov sa nijako neupriamili na veľkorysý koncept,
ktorý by
zásadným spôsobom začal meniť štruktúru alebo priority
slovenského
hospodárstva a turistického odvetvia v ňom. Ani jeden člen
ponovembrových vlád nevyvinul nijakú prevratnú, prelomovú
iniciatívu, nedal urobiť veľkoplošný rozbor, čo a kedy by
mohol
priniesť slovenskej ekonomike cestovný ruch, ako by sa mal
formovať
a ako by k jeho úspechu mohla a mala prispieť vláda. Aj ZMOS
viac
narieka nad nedostatkom financií v obciach (často oprávnene),
a
menej spája desiatky dedín a miest, aby sa spoločne podujali
vytvoriť atraktívny turistický komplex, ktorý by
zahraničných
návštevníkov neprivábil iba na deň-dva, ale najmenej na dva
týždne,
lebo program by bol taký zaujímavý a bohatý, že inak by ho
nezvládli. Je pravda, že konečne vzniká Národný plán
rozvoja
cestovného ruchu, ale doterajšie skúsenosti vyvolávajú
obavu, či ho
opäť nebude zveľaďovať len akýsi vlažný byrokratický
tím bez
imaginácie a bez zmyslu pre nadčasové riešenia.
Pritom Slovensko na malej ploche a vo svojich ľudských
kapacitách má
možno prekvapujúco veľa predpokladov, aby práve svojou
pestrou
ponukou pre potenciálnych dovolenkárov, turistov a
cestovateľov
pritiahlo pozornosť a priazeň Európy v pozitívnom zmysle
slova a aby
na solventných alebo aspoň priemerne majetných svetoobčanoch
zbohatlo nie zbojníčením, ale tak, aby boli spokojné obe
strany.
Má veľhory, jaskyne, kúpele s termálnou vodou, často s
liečivými
účinkami, skanzeny, drevené kostolíky, zachované i zrúcané
staré
hrady, zopár zaujímavých zámkov a zámočkov, vodopády,
gejzír. Má
veľké vodné nádrže s možnosťou zaujímavých športových
zážitkov
(Senecké jazero, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Domaša,
Zemplínska
šírava). Výlety plťami na Dunajci sú ozvláštnením vodnej
turistiky.
Niektoré náznaky otvárajú priestor vidieckej (agro-)
turistike,
ktorá môže prekročiť ponuku jazdy na koni a poskytnúť
napríklad noc
v typickej staroslovenskej dedine s možnosťou zaovčiariť si,
zatancovať a zaspievať pri ľudovej hudbe, zaremeselníčiť
(vykrúžiť
krčiažtek, dotvoriť opasok alebo dotepať kovový svietnik
podľa
svojej predstavy a rád odborníka).
Príťažlivá by mohla byť na prvý pohľad bezvýznamná
ponuka
špeciálnych služieb pre alergikov, i detských: pobyt na
zdravých
miestach, opakovaná návšteva jaskýň, lekármi odporúčané
vnútorné
zariadenie v hotelových izbách, primeraná strava.
Silné zázemie možno prekvapujúco nájsť aj v zdanlivo
zomierajúcej
kultúre. Hoci ministerstvo kultúry má permanentne málo
peňazí (ale
zato zaobstaralo stámilióny na dostavbu novej veľkobudovy
SND), malo
by vytvoriť aspoň rámec veľkolepého multikultúrneho
letného
festivalu, ktorý by vo vrcholnej turistickej sezóne na troch-
štyroch atraktívnych miestach (Východná) pravidelne takmer
každý deň
prilákal tisíce zvedavých turistov a bol by príťažlivý už
v písanej
podobe vo chvíli, keď si začnú na konci zimy stredné
európske vrstvy
čítať rôzne dovolenkové ponuky zo šíreho sveta. Veď
slávni operní
speváci a iní výborní hudobní interpreti sa vcelku radi aj z
vychýrených európskych pódií vracajú domov. Ochotu by
hádam
prejavili aj dobré hudobné skupiny a speváci, džezmani,
mímovia,
folklórni tvorcovia, módni návrhári a príťažlivé modelky,
ktorých
máme dosť aj na export. To všetko by sa mohlo združiť so
sochárskymi, maliarskymi, fotografickými a inými modernými
tvorivými
dielňami, na ktorých by bol priestor aj pre hosťujúcich
umelcov.
Podľa viacerých očitých svedkov slovenský pavilón na
Svetovej
výstave v Hannoveri mal úspech a pritiahol mnohých
návštevníkov.
Slovenskí výstavní scenáristi a aranžéri majú často viac
fantázie
ako ich pohodlnejší a životom menej provokovaní kolegovia z
ekonomicky vyspelejších krajín. Je veľmi pravdepodobné, že
polyfónna
skupina nápaditých ľudí by dokázala vyprodukovať sériu
nevšedných
podujatí, ktoré by pritiahli aj široké publikum. Ľudia majú
radi
spoločensko-kultúrne podujatia, ktoré v nich vedia roznietiť
emócie
najrôznejšieho druhu; s obľubou sa teda dávajú vytrhnúť z
kruhov a
obručí ubíjajúcej každodennosti. Treba len dobrých
organizátorov a,
pravdaže, materiálne zabezpečenie pestrých akcií, ktoré
skôr či
neskôr prinesú zisk okolitým hoteliérom, prevádzkovateľom
reštaurácií, majiteľom obchodíkov a stánkov, ponúkateľom
krátkodobých služieb (holičstvá, žehliarne, lyžiarske a
plavecké
kurzy), ale aj obciam a štátu. Slovenská tvorivosť by mohla
oživiť
oblasť cestovného ruchu tak, aby jej originalita a možno aj
čaro
prekročili často už až sterilnú ponuku
tradičných dovolenkových krajín.
Zapojiť by sa museli aj železnica a dopravné podniky. Čo
najskôr by
sa musela spružniť pomalá a časovo rozptýlená
električková doprava v
Tatrách, zekologizovať autobusová v celom turistickom
regióne,
skvalitniť stav ciest. A tam, kde sa to zatiaľ nedarí, zmeniť
filozofiu. Pre motoristov by sa mohli vytvoriť autovlaky a
použiť by
sa mali najmä na najfrekventovanejších prístupových
úsekoch, kde
ešte nie sú k dispozícii diaľnice, ale len nervyzničujúce
cesty s
vytrvalými dopravnými zápchami, napríklad na úseku
Trenčianska Teplá
- Ružomberok. Museli by sa otvoriť požičovne bicyklov na
všetkých
staniciach, odkiaľ by sa dali robiť cyklistické výlety, a
vytvoriť
väčšie siete cyklochodníkov.
Zaiste, na mnohých miestach sa dejú zaujímavé veci (mátohy
na
Bojnickom zámku), ale je to izolované, so znakmi malosti,
úzkoprsosti, ba možno až hlúposti. Citujme sobotňajšiu
Slovenskú
Republiku (2. 9.): „Na Slovensku sa v posledný prázdninový
víkend
roztrhlo vrece so zaujímavými hudobnými festivalovými
akciami. Okrem
festivalu Dobro 2000 v Trnave sa takmer paralelne v neďalekých
Piešťanoch začal country a folkový sviatok hudby Lodenica.
Okrem
toho sa v Banskej Bystrici dnes začne tanečno-hudobný festival
Barbakan.“ „..škoda, že takmer všetky tieto akcie sa
časovo
prekrývajú.“
UŽ JE DOSŤ TROCHÁRENIA
Ak by kvalitná analýza priniesla pozitívne výsledky
s predpokladom
úspechu, cestovný ruch by mohol byť prvou oblasťou so
skutočne
veľkorysými investíciami a s projektmi, v ktorých by
dominovala
fantázia, aká chýba v mnohých iných podnikateľských
konceptoch.
Pravda, tento multilaterálny plán by si vyžadoval vytvoriť
veľkú a
pevnú organizáciu, ktorá by mala svoj akčný rádius povedzme
od
Ružomberka ( Orava) cez Liptovský Mikuláš ( časť Nízkych
Tatier),
podtatranský rajón a Vysoké Tatry ( Červený Kláštor a
Stará
Ľubovňa), Levoču, Spišský hrad, možno aj Prešov až po
Bardejovské
Kúpele, bez zábran prekračujúc hranice administratívnych
celkov.
Potenciálneho turistu zo západnej Európy by mala šokovať
bohatosť
programu, akú by nečakal od postkomunistickej krajiny. Čím
viac
služieb by účastník z ponukovej reťaze použil, tým
väčšiu zľavu by
získal. A zisky by sa, pochopiteľne, delili podľa korektného
kľúča,
aby sa takýto spôsob rentoval všetkým a aby každý, aj
ministerka
financií a starosta Štrby boli spokojní. Najprv by sa však
museli
zísť a rozumne dohodnúť primátori a starostovia
zainteresovaných
obcí a miest, predstavitelia príslušných ministerstiev,
železnice a
dopravných podnikov, majitelia, riaditelia a správcovia
ubytovacích,
rekreačných, kultúrnych, historických a prírodných
zariadení a
zaiste aj mnohí iní. A všetci by museli
mať na prvom mieste zásadu veľkodušnosti a evidentnej
pohostinnosti,
bez žgrlošstva, grobianstva, arogancie a prepiateho lokálneho
či
podnikového egoizmu.
Úlohou monológu nebolo spisovať koncepciu slovenského
cestovného
ruchu ani vymýšľať preň atrakcie. To je povinnosťou, ale aj
záujmom
mnohých iných. Predovšetkým išlo o vyslovenie základnej
otázky, či
slovenská realita je alebo nie je žičlivá prevratným
pozitívnym
zmenám v hospodárskych výsledkoch práve cez cestovný ruch;
či práve
tu nie je vyslobodzujúca šanca na zvyšovanie životnej úrovne
obyvateľstva aj v krízových regiónoch, či tu nie je
príležitosť na
prvý krok znižovania ubíjajúcej nezamestnanosti.
Pochopiteľne, aj
menšie úspechy sú príjemné a užitočné. Ale Slovensko
konečne
potrebuje nevídaný rozlet, ktorý výrazne prekročí
tradičnú
prízemnosť a občas aj ťarbavosť mnohých politikov. Už je
dosť
trochárenia, už je dosť jalových rečí. Už je dosť
projektov a
zákonov, ktoré primárne obohacujú a uspokojujú ich tvorcov,
a nie aj
všetkých daňových poplatníkov. Dokedy ešte majú byť
Slováci najmä
drotármi a olejkármi? Treba konečne čin, ktorý si všimne
možno celá
Európa a ktorý sa odzrkadlí aj v spoločenskom, sociálnom a
majetkovom postavení veľkej časti občanov SR.
Prešľapovaním z nohy
na nohu sa nedosiahne úplne nič. A je tisíckrát rozumnejšie
skúmať,
či práve cestovný ruch nie je oblasťou, ktorá spôsobí
životodarnú
revolúciu, teda viditeľnú a nespochybniteľnú zmenu, ako sa
primitívne už roky variť v smradľavej politickej šťave
parlamentnej,
ale aj vládnej nemohúcnosti, a škvariť sa v pekelnom ohni
podpálenom
duchovnými bezdomovcami v straníckych sekretariátoch. Prečo
si má
príjemne žiť väčšina Rakúšanov, Švajčiarov a hŕbka
priemerných či až
podpriemerných Slovákov, a nie aj podstatná časť solídnych,
vzdelaných, pracovitých Bardejovčanov, Levočanov,
Smokovčanov,
Demänovčanov alebo Bratislavčanov?
Depresívny je širokospektrálny slovenský pesimizmus. Aj preto
je už
najvyšší čas skončiť s desaťročným mlátením prázdnej
nacionalistickej, menšinovej, pseudoľudovej, zotročujúco
liberálnej,
nepravo pravicovej, jánošíkovskej slamy. Politika musí
prestať byť
zberným táborom desiatok impotentných jednotlivcov, ktorí sa
nehanbia chamtivo žmýkať peniaze zo zárobkov podstatne
kvalitnejších
občanov a neposkytnúť im takmer nijaké protislužby. Občania
Slovenska chcú žiť ako rovnocenní obyvatelia strednej i
ostatnej
Európy.
Slovensko má na malej ploche možno až prekvapujúco veľa
možností na
pestrú ponuku pre potenciálnych európskych dovolenkárov,
napríklad
najmenšie európske veľhory Vysoké Tatry alebo čarovný
oltár v Levoči
z dielne Majstra Pavla.
Vlak s umením do Košíc a späť
Sme Sobota 9.9.2000
Errata (kul) – spolok mladých umenovedcov a konzumentov
umenia v projekte
Training pripája mimoriadny vozeň s umením k dnešnému
rýchliku 603
Čingov s odchodom z Bratislavy o 7.42 h (o 10.34 h Žilina) a
príchodom do Košíc o 14.00 h. Vozeň s umením, ktorý bude
zaradený na
začiatku vlaku, povezie výstavu mladých slovenských a
českých
umelcov (výstava, inštalácie, performancie, vernisáže,
rozhovory,
kupéart). Po príchode do Košíc nasleduje od 14.15 do 18.00 h
Umenie
na slepej koľaji - vozeň s umením bude odstavený a
sprístupnený na
slepej koľaji železničnej stanice v Košiciach a od 17.00 h je
prezentácia košickej výtvarnej scény v Múzeu Vojtecha
Löfflera.
V nedeľu bude vozeň pripojený k rýchliku 600 Ružín (12.15 h
Košice,
15.36 h Žilina, 18.19 Bratislava) opäť na začiatku vlaku,
pred jeho
odchodom opäť od 10.00 h do 11.30 h Umenie na slepej koľaji -
vozeň
s umením bude sprístupnený verejnosti na slepej koľaji. Na
projekte
participujú kurátori a výtvarníci Mária Rišková, Milan
Mikula, Anna
Šestáková, Michal Moravčík, Viera Kuracinová, Pavlína
Fichta Čierna,
Richard Gregor, Anton Čierny, Lucia Stachová, Vlado Janček,
Vladimíra Dorčíková, Juraj Dudáš, Vilém Kabzan, Milan
Mikuláštík,
Veronika Drahotová, Gabriela Garlatyová a Erik Binder, v
Košiciach
prezentáciu miestnej scény v Múzeu Vojtecha Löfflera
pripravil
Vladimír Beskid.
Vrcholí kampaň Zastavte InterCity
Sme Sobota 9.9.2000
TRENČÍN (sita, r) - Keď včera o 9.31 h prechádzal cez
trenčiansku železničnú
stanicu smerom na Bratislavu rýchlik InterCity Kriváň, stála
na
nástupišti dvojica mladých ľudí s transparentom: Zastavte
InterCity
v Trenčíne! Bola to jedna z akcií kampane, ktorú organizujú
aktivisti mimovládnej organizácie Trenčianske neformálne
združenie.
Kampaň je nesúhlasnou reakciou na rozhodnutie železníc o
zrušení
zastávky rýchlikov InterCity Kriváň a Tatran v Trenčíne.
Grafikonová komisia na obdobie 2000/2001 rozhodla, že vlaky
InterCity nebudú zastavovať v Trenčíne. Toto rozhodnutie
zostalo
platné aj napriek protestom vedenia železničnej stanice v
Trenčíne,
primátora, inštitúcií a občanov a od 28. mája 2000 tieto
vlaky v
Trenčíne nestoja.
„Chceli sme aj týmto tichým a nenásilným spôsobom
upozorniť na našu
oprávnenú požiadavku. Neveríme argumentom železníc o
nízkej
frekvencii cestujúcich. Naopak, medziročne u nás počty
cestujúcich
stúpali, kým železniciam celkovo klesali. Sporné rozhodnutie
ešte
zvýši ich finančné straty,“ povedal koordinátor kampane
Juraj
Holúbek.
Najdôležitejšou časťou kampane bola petícia. Do včera dňa
ju
podpísalo 8981 občanov. „Sú to najmä Trenčania, ale
petíciu
podpísalo aj veľa ľudí z iných miest na Slovensku, najmä z
trasy
rýchlikov InterCity medzi Bratislavou a Košicami. Dnes o 9.30 h
nás
v Bratislave prijme štátny tajomník ministerstva dopravy,
pôšt a
telekomunikácií Michal Balog, ktorému odovzdáme petičné
hárky. Potom
bude improvizovaný brífing,“ povedal Holúbek.
Výstava diel mladých slovenských a
českých umelcov vo vlaku
BRATISLAVA 8. septembra (SITA) - K rýchliku
Čingov, ktorý odchádza v
sobotu o 7:42 z Bratislavy, bude pripojený mimoriadny vozeň s
výstavou výtvarných diel mladých slovenských a českých
umelcov. Po
tom, ako vlak dorazí o 14:00 do Košíc, vozeň odstavia na
slepú
koľaj, aby si práce mladých výtvarníkov mohli pozrieť aj
Košičania.
V nedeľu výstava vo vlaku "pocestuje" naspäť do
Bratislavy. Vozeň
bude pripojený k rýchliku Ružín, ktorý má odchod z Košíc
o 12:15.
Táto mobilná výstava je výsledkom spolupráce mladých
výtvarníkov a kurátorov, pričom počas cesty vlakom si jeden
kurátor
vyberie jedného alebo viacerých výtvarníkov a ich dielo bude
interpretovať aj pomocou diskusie s divákmi - cestujúcimi.
Celé
podujatie organizačne pripravil Spolok mladých umenovedcov a
konzumentov umenia Errata za finančnej podpory Ministerstva
kultúry
SR a Železníc Slovenskej republiky.
Errata je nepolitické občianske združenie, ktoré založili v
roku 1998 prvý absolventi a študenti Trnavskej univerzity.
Cieľom
združenia je predovšetkým podporovať rozvoj výtvarného
umenia na
Slovensku. Vekový priemer členov združenia je 24 rokov.
Sídlom
Erraty je Galéria Jána Koniarka v Trnave. Zatiaľ najväčším
realizovaným projektom bolo medzinárodné sympózium
CENTRUM/OKRAJ ?
elita/priemer. Spolok Errata sa prezentoval aj v zahraničí –
v
apríli 1999 boli jej členovia pozvaní do Viedne, kde na
stretnutí s
umelcami a teoretikmi v BASIS Wien prezentovali plány skupiny a
s
ruskými kurátormi porovnávali situáciu v rôznych
východoeurópskych
krajinách.
Zaujímavý víkend možno prežiť aj v
starom rušňovom depe
BRATISLAVA 8. septembra (SITA) - Pri
príležitosti Dňa železničiarov sa počas tohto víkendu
uskutoční Celoslovenský zraz železničných vozidiel v
rušňovom depe Bratislava východ (staré depo). Múzejno -
dokumentačné centrum Železníc SR predstaví na ňom sedem
prevádzkyschopných parných, štyri motorové rušne a jeden
motorový vozeň Modrý šíp. Rušne predvedú po oba dni od
10:00 do 11:00 a od 14:00 do 15:00 na točni depa.
Návštevníci si môžu pozrieť aj modelové koľajisko,
zúčastniť sa na modelárskej burze a kúpiť si suveníry so
železničnou tematikou. Súčasťou programu bude aj výstava
statických historických parných, motorových a elektrických
rušňov a vyhliadkové jazdy historickým motorovým vlakom
Modrý šíp medzi stanicami Bratislava-východ a
Bratislava-Petržalka. V sobotu večer od 20:30 do 21:30 budú
mať nadšenci možnosť nočného fotografovania. Areál je po
oba dni prístupný od 9:00 do 18:00 a v sobotu aj počas
nočného fotografovania.
Záujemcovia o túto zaujímavú akciu sa sem dostanú autobusom
číslo 56 z Rače alebo z Vajnor (zastávka Lokomotívové depo
I), odtiaľ pešo asi desať minút po asfaltovej ceste medzi
záhradkami a garážami alebo historickým motorovým vlakom,
premávajúcim medzi železničnými stanicami Bratislava hlavná
stanica a Bratislava-východ od 9:00 do 17:00 v hodinovom takte.
V sobotu bude vypravený tiež vlak k nočnému fotografovaniu.
Vstupenky v cene 20 korún si možno kúpiť pri vstupe do
areálu.
Tohtoročné oslavy Dňa železničiarov vyvrcholia v sobotu 30.
septembra v Trnave. Z bratislavskej hlavnej stanice odíde o 8:30
slávnostný vlak ťahaný parným rušňom Albatros. V trnavskom
Dome odborov by sa mal na oslavách zúčastniť aj premiér
Mikuláš Dzurinda a ďalší hostia. V popoludňajších
hodinách od 14:00 v estrádnej hale Domu odborov vystúpia
železničiarske folklórne súbory Marína a Zornička,
tanečná country skupina Petronela, skupina Lojzo a humorista
Štefan Skrúcaný.
Strana vytvorená: 10. IX. 2000 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press23-2.htm ) |