Dvaja ľudia zahynuli na slovenských železniciach počas uplynulého víkendu
TASRBratislava 3. septembra - Dve osoby zahynuli na slovenských železniciach počas prvých septembrových dní.
Prvá tragédia sa odohrala v sobotu napoludnie v úseku trate Dunajská Streda - Kútniky, kde nákladný vlak usmrtil 80-ročnú ženu z Dunajskej Stredy. Podľa rušňovodiča žena sedela pri priechode pre chodcov cez železničnú trať. Asi vo vzdialenosti 30 m si ľahla pred prichádzajúci rušeň, ktorý jej oddelil hornú časť trupu od dolnej v oblasti panvy. Na mieste činu bola nájdená kožená taška s osobnými vecami poškodenej a v nej list na rozlúčku. U rušňovodiča, ktorý pre krátku vzdialenosť nevedel už zrážke zabrániť, ŽP nezistila požitie alkoholu.
Druhá nehoda so smrteľnými následkami sa odohrala v nedeľu pár minút po polnoci na železničnej zastávke Krušovce. Vchádzajúci nákladný vlak zachytil a namieste usmrtil 74-ročného muža z Topoľčian, ktorý kráčal po koľaji otočený chrbtom k vlaku. Mŕtveho ráno identifikoval jeho synovec. Ani v tomto prípade ŽP z Topoľčian u rušňovodiča nezistila požitie alkoholu.
TASR dnes informácie poskytol hovorca ŽP Jozef Búranský.

Európe hrozí do desiatich rokov úplný kolaps cestnej dopravy
TASRBrusel 4. septembra - Do roku 2010 v porovnaní s rokom 1998 sa nákladná automobilová doprava podľa prognózy Európskej komisie (EK) zvýši o 50 %.
Počet osobných vozidiel, ktorý sa za posledných 30 rokov strojnásobil, rastie v EÚ o tri milióny ročne. Straty v dôsledku dopravných zápch sa do roku 2010 zvýšia na 142 % oproti úrovni spred troch rokov a dosiahnu 80 miliárd eúr ročne. Automobilová doprava bude mať progresívne rastúci zhubný účinok na životné prostredie a zdravie Európanov.
Po rozšírení EÚ sa situácia na cestách ešte viac zhorší. Podľa údajov Bielej knihy EK na západoeurópskych cestách dochádza denne k dopravným zapchám, ktoré dosahujú dĺžku 7 500 kilometrov. Pri dopravných nehodách hynie ročne 43 000 ľudí.
Komisia sa domnieva, že situáciu môžu zvrátiť len nevyhnutné, avšak nepopulárne opatrenia. Medzi nimi by mal aj poplatok za každý prejazdený kilometer nielen nákladných, ale aj osobných automobilov. Nevyhnutné sú však aj výdatné investície do železničnej a vnútrozemskej lodnej prepravy.
Na búrlivý rozvoj nákladnej automobilovej prepravy mal v poslednej tretine XX. storočia vplyv nielen rast ekonomiky, ale aj organizačné zmeny, ktoré v nej nastali. Napríklad sa presadzoval trend rušenia skladových zásob a výroba žiadala dodávky komponentov a polotovarov od subdodávateľov na minútu presne. Prepravuje sa podstatne viac čerstvej zeleniny, ovocia, chladeného mäsa a živého dobytka.
Zvyšovanie leteckej prepravy vedie k problémom aj na letiskách. Na 16 najväčších letiskách západnej Európy došlo podľa analýzy k 30 % oneskorenia odletov spojov. Letecké spoločnosti len v dôsledku toho zbytočne minuli 1,9 miliardy litrov paliva ročne.
Informoval rakúsky denník Die Presse.

Železnica z Brazílie do Peru
Hospodárske noviny 4.9.2001 - Brazília podporuje výstavbu 3 822 kilometrov dlhej trate z jej Mata Grossa do peruánskeho prístavu Puerto Bayovar. Hlavným zámerom je zrýchliť prepravu brazílskych tovarov, najmä kávy, sóje, hovädzieho mäsa, železnej rudy a hliníka ázijským odberateľom. Trať by mala byť prvým moderným železničným dielom v Latinskej Amerike, ktorej železnice sú stále na úrovni druhej polovice 19. storočia.

Na diaľnice vláda schválila 10,6 mld. Sk, no s autobusmi pre SAD rozpočet neráta
TASRBratislava 4. septembra - Návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 vo vládou schválenej forme predpokladá použiť na výstavbu diaľnic 10,579 miliardy Sk. Ako pre TASR uviedol riaditeľ Sekcie rozpočtu a vnútornej ekonomiky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR František Perutka, vládne rozhodnutie je v súlade s Novým projektom výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktorý na tento účel počítal v budúcom roku so sumou 10,87 miliardy Sk.
Na opravy a úpravu ciest ako aj ich výstavbu by malo byť použitých v budúcom roku 3,184 miliardy Sk, teda o 206 miliónov Sk menej ako v roku 2001, keď je táto činnosť financovaná cez Štátny fond cestného hospodárstva. Podľa riaditeľa odboru cestného hospodárstva MDPT Gejzu Vegha však rozpočtovaný objem neumožní v roku 2002 zvýšiť štandard údržby ciest, keďže v porovnaní s prostriedkami na tento rok nezohľadňuje ani mieru inflácie.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 nepočíta podľa F. Perutku s dotáciou na nákup autobusov pre podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD). Tá v tomto ako aj v minulom roku predstavovala 200 miliónov Sk. Podľa neho tu zohral úlohu aj fakt, že v rámci privatizácie SAD by mal budúci vlastník ich 49-% podielu navýšiť základné imanie práve formou obnovy autobusového parku pre prímestskú a mestskú dopravu. Podľa riaditeľa SAD Bratislava Emila Bindu by však nebolo správne sa v tomto smere spoliehať len na privatizáciu SAD.
Na vykrytie stratovej prímestskej a mestskej dopravy (MHD) odsúhlasil kabinet v rámci rozpočtu bežný transfer 1,023 miliardy Sk, keď MDPT požadovalo 1,3 miliardy Sk. Štátna dotácia pokrýva podľa predsedu Nezávislého odborového zväzu verejnej cestnej dopravy Mariána Gráca straty MHD a prímestskej dopravy len približne na 60 %.
"Na vykrytie strát z výkonov vo verejnom záujme odobrila vláda pre Železnice SR ( ŽSR ) 1,842 miliardy Sk, kým ministerstvo dopravy požadovalo 4,5 miliardy Sk," povedal F. Perutka. S cieľom znížiť zadlženosť štátu voči ŽSR za výkony z minulosti by mali železnice v roku 2002 dostať 4,4 miliardy Sk z výnosov z privatizácie. Na investičnú aktivitu ŽSR budú po schválení rozpočtu parlamentom uvoľnené kapitálové výdavky 350 miliónov Sk. Kombinovaná doprava bude hospodáriť s prostriedkami 60 miliónov Sk. Podľa hovorcu železníc Miloša Čikovského sú tieto sumy nepostačujúce vzhľadom na plnenie najzákladnejších potrieb ŽSR ako aj vzhľadom na odporúčania Európskej investičnej banky. Správna rada ŽSR bude preto požadovať ich navýšenie.

Na výstavbu cesty a železnice medzi Berlínom a Moskvou 8,4 miliardy EUR
TASRBerlín 5. septembra - Cestná a železničná spojnica medzi Berlínom a Moskvou, takzvaný koridor 2, ktorá sa vlastne končí až v Nižnom Novgorode, bude stáť 8,4 miliardy eúr a jej hlavné úseky budú zefektívnené už do roku 2005.
Koridor je dlhý 2300 kilometrov a jeho hlavnou úlohou je zrýchlenie prepravy vozidiel, tovarov a osôb v tejto časti Európy. Okrem Berlína, Varšavy a Moskvy na jeho trase leží aj bieloruský Minsk. Z odhadovaných nákladov sa 4,8 miliardy eúr vynaloží na budovanie diaľnice. Predpokladá sa, že sa koridor ako celok nebude využívať rovnako intenzívne, ale prínosom by mali byť jednotlivé úseky, najmä pre prepravu osôb a nákladov. Tovar z Berlína do Moskvy napríklad teraz putuje železnicou najmenej sedem dní. Prekážkou pre zrýchlenie dopravy po koľajniciach sú nielen tri málo kompatibilné železnično-technické a elektrické systémy, ale aj dva koľajové rozchody.
Práce na zvýšení priepustnosti železničnej trate a diaľnice sú už v plnom prúde. Rusko plánuje dokončenie diaľnice z Moskvy po západnú hranicu štátu až v roku 2015.
Informoval rakúsky denník Die Presse.

Maďarsko a EIB podpísali dohodu o úvere 190 miliónov eúr pre štátne železnice
TASRBudapešť 5. septembra - Maďarsko sa dohodlo s Európskou investičnou bankou (EIB) na úvere 190 miliónov eúr, ktoré použije na modernizáciu železničnej trate na juhu a juhozápade krajiny.
Za tieto prostriedky skvalitní trate a železničný zvršok na tratiach z Budapešti k rumunským, rakúskym a slovinským hraniciam. Pôžička je na 25 rokov. Maďarské štátne dráhy (MÁV) dostali v máji tohto roku od EIB úver 300 miliónov eúr na dobudovanie svojej železničnej siete, jej modernizáciu a realizáciu viacerých projektov z oblasti ochrany životného prostredia.
Informoval rakúsky denník Die Presse.

Bohumín konkurentom
Rozvoj železničného uzla Čierna nad Tisou
Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 7.Septembra 2001 - Počas nedávneho výjazdu po mestách východného Slovenska navštívil predseda vlády Mikuláš Dzurinda a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko železničný uzol v Čiernej nad Tisou. Východoslovenské prekladiská neboli zaradené do programu náhodne. ŽSR ostanú vlastníkom a správcom východoslovenských prekladísk aj po transformácii. Kapacitu prekladísk bude tak ako dosiaľ využívať Obchodno-prekládkové centrum Čierna nad Tisou, ktoré sa však stane súčasťou Železničnej spoločnosti. Prosperita oboch firiem bude priamo závisieť od množstva prepráv a pozície, ktorú si dokáže železnica na prepravnom trhu udržať. "Naša návšteva dokazuje, že vláda berie situáciu na železnici naozaj vážne. Prekládkové centrum v Čiernej nad Tisou je významným tranzitným uzlom na hranici širokého a normálneho rozchodu, dôležitou križovatkou tovarov medzi východom a západom. Rozvoj uzla má svoj význam nielen pre železnicu, ale aj pre celý región," zdôraznil M. Dzurinda. Dobudovanie infraštruktúry prekládkového centra i neďalekého Terminálu kombinovanej dopravy v Dobrej je predpokladom zvýšenia prepravnej kapacity uzla i prílevu ďalších prepráv pre železnicu. Samotné ŽSR nie sú schopné vzhľadom na súčasnú krízovú finančnú situáciu utiahnuť náročné investičné akcie. V tomto roku sa majú začať rekonštrukčné práce na koľajisku v Čiernej nad Tisou. ŽSR na túto investíciu použijú časť zdrojov z európskych fondov, časť prostriedkov chcú zasa získať zo zahraničných úverov, na ktoré má poskytnúť záruku slovenská vláda. Kým v roku 1989 sa na prekladiskách preložilo 6,5 milióna ton tovarov, v roku 1997 to boli už len necelé 4 milióny. V prvých šiestich mesiacoch tohto roka preložili 2,9 milióna ton tovaru. V súčasnosti pracuje v celom železničnom uzle asi 2500 zamestnancov, z toho samotné obchodno-prekládkové centrum ich má 1077. To znamená, že oproti roku 1989, keď tu pracovalo 5000 ľudí, stúpla produktivita práce dvojnásobne. V tejto súvislosti sa počas návštevy spomínala aj dohoda medzi ČR, Ruskom a Ukrajinou o výstavbe nového logistického centra v Bohumíne, na ktoré sa má napojiť širokorozchodná trať z poľských Katovíc. Po plánovanom dokončení centra v roku 2003 pribudne Čiernej nad Tisou nový konkurent. Aj keď sa predpokladá, že bohumínske logistické centrum má byť predovšetkým prekládkovou stanicou tovaru z Ďalekého východu, treba počítať s tým, že niektoré záťažové prúdy môžu byť presmerované a obchádzať naše územie.

Nová železničná stanica
Modernizácia si žiada návrat do lokality Bratislava Filiálka
Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 7.Septembra 2001 - Hlavná železničná stanica v Bratislave bola ako súčasť cisársko-kráľovskej juhovýchodnej štátnej železnice Viedeň - Bratislava - Vác - Budapešť koncipovaná a budovaná v rokoch 1847 až 1850. Do dnešnej podoby sa postupnými prestavbami a prístavbami prispôsobovala prevádzkovým podmienkam a najmä rastúcej frekvencii cestujúcich a urbanistickým požiadavkám. Takže nikdy nedosiahla úroveň súbežných kapacitných potrieb alebo logických dispozícií, ktoré by vyhovovali všetkým kritériám. Posledná veľká prestavba či prístavba sa robila v rokoch 1986 až 1992, keď k starej historickej budove pristavili novú prijímaciu halu. Už pri oficiálnom odovzdávaní tohto objektu do prevádzky zainteresovaní prízvukovali, že konečným riešením pre Bratislavu, vzhľadom na stúpajúcu frekvenciu cestujúcej verejnosti, bude vybudovanie novej, modernej osobnej železničnej stanice na vhodnejšom mieste. Teda aj táto prístavba sa považovala za dlhodobé provizórium, ktoré problém zvyšujúcej sa frekvencie cestujúcich riešilo, ale nie definitívne. Komplexné posúdenie stavu Železničnej stanice Bratislava hlavná stanica a jej možností poskytovať služby
na úrovni doby
s akcentom na skutočnosť, že je to jedna zo vstupných brán do hlavného mesta Slovenska, podnietilo iniciatívu na vytvorenie koncepcie ďalšieho postupu. Koncepcia rieši nielen usporiadanie plôch v samotnej prijímacej budove, ale aj v objektoch súvisiacich s dopravno-prepravnou činnosťou s nadväznosťou na sociálne zázemie železničnej stanice a na ďalšie dopravné systémy v meste. Štúdia rešpektuje delenie prijímacej budovy bratislavskej hlavnej stanice na štyri trakty: centrálny, dopravný, stredný a poštový trakt . Hlavné služby a vybavenie cestujúcich sa predpokladá v centrálnom trakte vrátane novej vstupnej haly. Budú tu osobné pokladnice, hlavné informačné systémy, stánky rýchleho občerstvenia. V pravom krídle tohto traktu budú: dozorca prepravy, informácie
ŽSR , čakáreň na krátkodobé čakanie, ďalšia pre matky s deťmi, zmenáreň a obchodno-rezervačná kancelária ŽSR . V ľavom krídle bude informačná kancelária mesta (BIS). Bude tu tiež úschovňa batožín s pokladnicou a schodište k hygienickým zariadeniam v suteréne. Štúdia v žiadnom prípade neodporúča dovoliť používanie priestoru pred stanicou na parkovanie a odstavovanie vozidiel.
Generálne riaditeľstvo
ŽSR si uvedomuje, že dynamický rozvoj Bratislavy ako hlavného mesta štátu a tiež mesta, ktoré leží na priesečníku dvoch medzinárodných železničných koridorov, si vyžaduje mať modernú dopravnú infraštruktúru, v ktorej má rozhodujúcu úlohu železničná doprava. Napriek tomu, že vybudovali a dali do prevádzky modernú Železničnú stanicu Bratislava-Petržalka a v štádiu projektových príprav je prestavba Železničnej stanice Bratislava hlavná stanica, je nevyhnutné vybudovať ďalšiu, ktorá by bola situovaná do
centra mesta
tak, aby funkčne nadväzovala na mestskú dopravnú infraštruktúru s prihliadnutím na trasy prípadného metra. Podmienka, že novú železničnú stanicu je potrebné situovať prakticky do centra mesta, predurčuje použiť variant takzvanej hlavovej stanice, to znamená s koncovým zaústením koľají. Rešpektujúc tieto východiskové podmienky a po posúdení možných lokalít, sa ako najvýhodnejšie javí postavenie tejto stanice v priestore bývalej železničnej stanice Bratislava filiálka. Na základe objednávky
ŽSR v novembri minulého roka vypracovali štúdiu s názvom: Urbanistická štúdia - Bratislava filiálka, variant 4a. Nová Železničná stanica Bratislava Filiálka by mala byť vybudovaná v pôvodnej polohe ako
nadzemná stanica
na osobnú dopravu s medzistaničným úsekom Predmestie - Filiálka v pôvodnej trase. Štúdia si kladie za cieľ prezentovať optimálne urbanisticko-architektonické a dopravné riešenie vymedzeného územia, ako i dopravné riešenie križovania železnice a komunikácií stredného dopravného okruhu. Výhodou tohto riešenia je, že priestor stanice je v kontakte s mestskými polyfunkčnými komerčnými a kultúrno-spoločenskými zariadeniami, ako sú mestská tržnica, Polus City Center, Istropolis, tiež s priemyselnými areálmi Mlyny a pekárne, Figaro, transformujúcimi sa areálmi BEZ a Ferona, s mestskými športovými areálmi Tehelné pole a Pasienky. Vzhľadom na charakter navrhovanej stanice vo forme mestského polyfunkčného bloku sú priestory železničnej stanice priebežne napojené na mesto pozdĺž celého objektu. Poloha stanice umožňuje
peší nástup
cestujúcich do centra mesta a ich dopravu do rozhodujúcich priestorov mesta bez prestupov a prestojov. Vďaka týmto danostiam železničnej stanice Filiálka je možné integrovať železničnú dopravu prímestského charakteru s mestskou dopravou v železničnej stanici, prípadne v koridore Filiálka - Rača a zabezpečiť efektívnu i ekologickú obsluhu príslušnej časti mesta a priľahlého regiónu.

O dopravnej technológii
Railinform, Želrail a Setras 2001 v Žiline a vo Vrútkach
Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 7.Septembra 2001 - V Žiline a vo Vrútkach sa v prvých dňoch októbra uskutoční druhý ročník medzinárodného podujatia Railinform 2001. Záštitu nad organizáciou podujatí prevzalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, Generálne riaditeľstvo ŽSR , Žilinská univerzita a Zväz železničných inžinierov na Slovensku. Cieľom podujatia je oboznámiť odbornú aj laickú verejnosť s výsledkami výskumu, vývoja a vzdelávania, modernizácie železničného zvršku a železničného spodku, diagnostiky, oznamovacej a zabezpečovacej techniky, riadiacich systémov, úspor energií, ako aj modernizácie dopravného parku. Podujatie Railinform 2001 vznikne spojením nasledujúcich výstav, seminárov a stretnutí:

  • Výstava Želrail 2001 - v priestoroch firmy Compelrail Vrútky v dňoch 2. - 5. októbra,
  • Seminár UEEIV - Railinform 2001 - v priestoroch Žilinskej univerzity v dňoch 3. - 4. októbra,
  • Konferencia Setras 2001 - v priestoroch Žilinskej univerzity v dňoch 4. - 5. októbra.
  • Medzinárodná informačná a kontraktačná výstava Želrail 2001 bude predovšetkým fórom všetkých podnikov, ktoré majú záujem o účasť na modernizácii železničnej infraštruktúry v SR a sú alebo sa chcú stať dodávateľmi ŽSR a ostatných firiem podnikajúcich v odvetví železničnej dopravy. Vystavovať je možné výrobky a služby, pričom vystavovatelia rozdelili vystavované výrobky a služby do nasledujúcich tematických skupín: infraštruktúra, traťové stroje a mechanizmy, mobilné prostriedky, kombinovaná doprava, zariadenia na dopravu po lane, elektronika, zabezpečovacia a oznamovacia technika, informačné technológie, služby - servis.
    Seminár UEEIV Railinform 2001 sa zameria hlavne na tému Modernizácia V. paneurópskeho železničného koridoru ( plánovanie, financovanie, realizácia a vplyv reštrukturalizácie
    ŽSR ). Stretnú sa na ňom zástupcovia všetkých železníc, ktorými vedie trasa V. koridoru, zástupcovia UIC, zástupcovia finančných inštitúcií podieľajúcich sa na financovaní modernizácie koridoru, zástupcovia dodávateľských firiem a projekčných organizácií, pracovníci ŽSR a zástupcovia akademickej obce a výskumných pracovísk zo SR i zo zahraničia.
    Konferencia Setras 2001 je určená pre pracovníkov železníc a závodových dopráv, konštruktérov a výrobcov traťových strojov a mechanizmov, pracovníkov výskumných ústavov a škôl zaoberajúcich sa výskumom, vývojom, konštrukciou, skúšaním a prevádzkovaním traťových strojov a mechanizmov a prípravou odborníkov v tejto oblasti. Cieľom konferencie je oboznámiť jej účastníkov s novými traťovými strojmi, požiadavkami na ne, ich konštrukčnými uzlami a systémami. Tiež má priniesť nové informácie o skúsenostiach s využívaním traťových strojov a mechanizmov i poznatky so zavádzaním nových technológií pri stavbe a opravách tratí. Podrobnejšie informácie sa nachádzajú na webovej stránke podujatia na adrese
    http://railinform.zsr.sk . Na tejto adrese je tiež možné stiahnuť si formuláre prihlášok na jednotlivé podujatia.

    Čo všetko sa dá urobiť
    Komu patria a budú patriť vozne?
    Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 7.Septembra 2001 - Dve súpravy zmodernizovaných železničných vozňov, ktoré ŽSR obstarali v roku 1996 formou lízingu a odvtedy premávajú v IC vlakoch Tatran a Kriváň, sú predmetom špekulatívneho predaja. Dve súpravy železničných vozňov odkúpila neznáma spoločnosť Realitný dom, spol. s r. o. so sídlom v dedinke pri Košiciach Perín-chym. ŽSR uzatvorili v roku 1996 lízingovú zmluvu na spomínané železničné vozne s TORY- leas, spol. s r. o., Košice. Lízing bol dohodnutý na 90 mesiacov od prevzatia každého jednotlivého vozňa. Všetky vozne ŽSR prevzali postupne od októbra 1996 do marca 1997. V decembri minulého roka sa firma TORY- leas dostala do konkurzu, a táto skutočnosť bola prvým motívom špekulatívneho konania viacerých zainteresovaných subjektov, ktoré sa pokúšajú zmocniť dvoch súprav železničných vozňov s tým, že by ich následne odpredali ŽSR. Prvým krokom takéhoto špekulatívneho konania bolo vypovedanie lízingových zmlúv medzi ŽSR a TORY- leas zo strany správcu konkurznej podstaty. ŽSR po dostátí výpovede lízingových zmlúv vyvolali rokovanie so správcom konkurznej podstaty JUDr. Michalom Roháčom, ktorý zástupcom železníc prisľúbil, že k odpredaju predmetných železničných vozňov nedôjde a celú záležitosť bude riešiť podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Predstavitelia ŽSR v dobrej viere a na základe ubezpečenia JUDr. Michala Roháča sa spoliehali na prísľub správcu konkurznej podstaty, u ktorého si listom generálneho riaditeľa ŽSR z 29. januára 2001 uplatnili nárok na odkúpenie predmetných železničných vozňov. Správca konkurznej podstaty na požiadavku ŽSR reagoval 13. februára 2001, keď ubezpečil generálneho riaditeľa ŽSR, že predaj vozňov sa uskutoční podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Tou riadnou cestou podľa správcu konkurznej podstaty je predaj železničných vozňov nie ŽSR , ale neznámej spoločnosti so sídlom v dedinke pri Košiciach Perín-Chym, ktorej názov je Realitný dom, spol. s r. o. Je veľmi podozrivé a podivuhodné, že táto spoločnosť vznikla 14. mája 2001 a správca konkurznej podstaty predal železničné vozne o mesiac neskôr - 22. júna 2001. Nečistým spôsobom sa uskutočnil odhad hodnoty železničných vozňov, pretože správca požiadal len o vyčíslenie zostatku lízingových splátok a nevzal do úvahy trhovú hodnotu majetku. Správca konkurznej podstaty odpredal vozne za hodnotu zostatku lízingových splátok - 10 051 780 Sk, pričom ich trhová hodnota je vyše 400 mil. Sk. Navyše posudok zhotovil súdny znalec pre dopravnú cestu, a nie pre koľajové vozidlá, čo ŽSR považujú za porušenie paragrafu 8, odseku 2 zákona o konkurze a vyrovnaní z roku 1991. Správca konkurznej podstaty na odpredaj vozňov použil špekulatívny postup. O odpredaj predmetných vozňov požiadal Krajský súd v Košiciach, pričom svoju žiadosť doložil podľa neho vyjadreniami najväčších veriteľov úpadcu, a to Daňového úradu Košice 4 (pohľadávka vo výške 96 mil. Sk), Slovenskej kreditnej banky (64 mil. Sk) a akoby pozabudol vyžiadať súhlas druhého najväčšieho veriteľa, platcu lízingových splátok a užívateľa vozňov ŽSR , ktoré si uplatňujú voči úpadcovi TORY-leas pohľadávku vo výške 81 222 617,66 Sk. ŽSR sa s takýmto stavom nemohli uspokojiť, a preto podnikli viaceré právne kroky na obhajobu svojich záujmov. Návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, Návrh na vydanie predbežného opatrenia, Sťažnosť na postup správcu konkurznej podstaty a konkurznej sudkyne. ŽSR zároveň uvažujú o podaní trestného oznámenia.

    Semafor
    Hospodársky denník Jozef Kunik, Piatok 7.Septembra 2001 - Nové železničné spojenie Rzeszów - Košice cez slovensko-poľský hraničný priechod Palota - Lupków pribudlo v uplynulých dňoch do grafikonu železníc oboch štátov. Na poľskej a slovenskej strane premávajú po dva páry vlakov, ktoré približne 350-kilometrovú trasu absolvujú za 9 hodín. Na oboch stranách sa pripravujú opatrenia, aby sa čas cestovania skrátil na 5 - 6 hodín. Uvažuje sa v budúcnosti aj s prepojením na Maďarsko a Ukrajinu.

    Brazília - Peru
    Brazília podporuje výstavbu 3822 kilometrov dlhej trate z jej Mata Grossa do peruánskeho prístavu Puerto Bayovar. Hlavným zámerom projektantov je výstavbou železničnej trate zrýchliť prepravu brazílskych tovarov, najmä kávy, sóje, hovädzieho mäsa, železnej rudy a hliníka, ázijským odberateľom. Táto trať by mala byť prvým moderným železničným dielom v Latinskej Amerike, ktorej železnice sú stále na úrovni druhej polovice 19. storočia. Prepojenie z východu na západ kontinentu pritom neexistuje, okrem jedinej úzkokoľajky medzi Argentínou a Chile, ktorej trať vystupuje až do výšky 3000 metrov nad morom.

    Najstaršie foto
    Jedna z najkrajších železničných tratí na Slovensku je Margecany - Banská Bystrica. V roku 2003 si pripomenie dve významné jubileá - sto rokov od začiatku prevádzky z Brezna do Červenej Skaly a 70 rokov prevádzky medzi Červenou Skalou a Telgartom. Klub 179 - Združenie priateľov železničnej trate Margecany - Banská Bystrica a ozubnicovej železnice Pohronská Polhora - Tisovec vyhlasuje súťaž o najstaršiu, najzaujímavejšiu a dosiaľ nezverejnenú fotografiu železničiarov, ktorí slúžili na týchto tratiach. Uzávierka súťaže je 31. decembra 2001. Fotografie možno zasielať na adresu: Mgr. Ján Demanko, Železničná 129, 976 62 Brusno.

    Absencia silného príbehu
    Po projekciách na benátskom festivale znie potlesk, ale často aj piskot a výkriky
    Pravda PIATOK 7. september 2001 - PETER HLEDÍK, Benátky - Ak majú filmy na 58. ročníku benátskeho festivalu niečo spoločné, potom je to absencia silného príbehu. Možno typickou ukážkou takej štúdie životnej situácie človeka v dnešnom svete bol film portugalskej režisérky Teresy Villaverdeovej Voda a soľ. Mladá žena žije v luxusnom dome pri mori so svojou malou dcérou. Rozíde sa z manželom, ktorý si odvezie dcérku do Milána. Matka denne telefonuje s dcérou, flirtuje s neznámym mužom, ktorý vlastní jachtu v neďalekom prístave, na návštevu príde kamarátka, ktorá tiež flirtuje s majiteľom jachty, matka telefonuje dcére, je bez nej nešťastná, muž s dcérou sa vrátia. Záberom matky, ktorá nasadne do auta a niekam odíde sa film po 117 minútach skončí. Diváci v Sale Grande zo slušnosti zatlieskajú a odídu tiež.
    Sklamaním boli aj ďalšie filmy. Predovšetkým sa po rokoch slávy viac čakalo od ázijskej kinematografie. Ani taký skúsený režisér ako je Fruit Chan, nepresvedčil svojou komédiu o tučnom mäsiarovi a jeho rovnako dobre živených synoch (Smutný Hollywood v Hongkongu) najmä preto, lebo film je miestami nechutný, či prinajmenšom nevkusný. Aj Loachovej sociálnej snímke o železničiaroch, ktorí prišli v dôsledku privatizácie o miesto (Železničiari) chýba tiež silnejší prí-beh.
    Dva filmy rozdelili Benátky na dva nezmieriteľné tábory. Pozoruhodný rakúsky film Ulricha Seidla Psie dni je skutočne nemilosrdným pohľadom do súkromia niekoľkých rodín, žijúcich na kraji Viedne. Sú osamelí, neforemní, nepoznajú sa navzájom, hoci bývajú od seba iba pár metrov. Všetky postavy stvárnili neherci a pocit autencity tejto zvláštnej vzorky spoločnosti je skutočne presvedčivý. Pre niektorých divákov je však táto poetika zrejme neprijateľná, a tak sa po projekcii ozýval nielen potlesk, ale aj pískanie a talianske média hovorili o prvom festivalovom škandále. Po desiatich minútach z filmu odišiel vraj aj predseda festivalovej poroty Nanni Moretti. Ak talianske publikum najviac očakávalo od filmu Svetlo mojich očí Giuseppeho Piccioniho, potom reakcie divákov po jeho premietnutí boli tiež rozpačité. Nielen potlesk a pískanie, ale aj hanlivé výkriky. Filmu o dvojici stratenej na okraji Ríma, ktorú výborne zahral Luigi Locascio a Sandra Cecarelliová, predchádzala mimoriadne agresívna reklamná kampaň. Od mladého režiséra sa po filme Mimo sveta, príbehu o zamilovanej mníške, ktorý si získal nielen divákov, ale pozbieral aj veľa cien, určite čakalo viac.
    Veľa sa na Lide hovorí aj o absencii veľkých hviezd, a to predovšetkým európskych. Veď účasť odmietli aj herci ako Belmondo či Sophia Lorenová. Dôvodom by mohla byť aj istá forma protestu proti pompéznym návštevám amerických megastar, ktoré údajne za svoj pobyt dostávajú niekoľko stoviek tisíc dolárov. A pritom prídu vlastne robiť reklamu svojim, teda americkým filmom.
    Nakoniec sa Lido dočkalo aj nečakanej návštevy. Už v júli riaditeľ festivalu Alberto Barbera ohlásil príchod Paula McCartneya, neskôr túto správu dementoval a nakoniec sa utorok pred festivalovým palácom nečakane objavil slávny člen Beatles v sprievode svojej priateľky, bývalej modelky Heather Millsovej. Svoj náhly príchod vysvetlil snahou podporiť uvedenie trinásťminútového animovaného filmu Utorok režiséra Geoffry Dunbara, v ktorom spoločne s Dustinom Hoffmanom "nahovoril" hlasy dvoch žiab, zložil k nemu hudbu a je aj jedným z producentov. S režisérom Dunbarom už pripravuje nový celovečerný projekt a táto spolupráca by mala znamenať McCartneyovu novú tvorivú orientáciu.
    (Autor je riaditeľ MFF Art Film Trenčianske Teplice)

    Cestovanie bez príplatku
    Pravda (jh) ŠTVRTOK 6. september 2001 - Aj po skončení štúdia na strednej či vysokej škole bez pokračovania v dennom vzdelávaní môžu mladí ľudia pri častejšom cestovaní ušetriť. Ide o cestovanie vlakom a ŽSR ponúkajú mladým ľuďom možnosť cestovať lacnejšie s preukazom Junior. Prvá zľava, ktorú možno touto cestou získať, je 20percent z obyčajného cestovného. Druhá zľava sa vzťahuje na cestu rýchlikom - s preukazom Junior si možno zakúpiť lístok bez rýchlikového príplatku.
    Preukaz je určený mladým ľuďom od 15 do 26 rokov. Na vystavenie preukazu je potrebný identifikačný doklad a fotografia. Cena preukazu je 389 Sk a platí jeden rok od dátumu vydania, najviac do dňa dovŕšenia 26 rokov.
    Pred každou cestou vlakom si potom možno kúpiť cestovný lístok so zľavou, na základe predloženia preukazu. Zľava na cestovnom je približne 20percent a zľavnený lístok je možné vydať aj vo vlaku. Preukaz platí na všetkých tratiach
    ŽSR , okrem Tatranských elektrických železníc, ozubnicovej železnice Štrba - Štrbské pleso a Trenčianskej elektrickej železnice.
    S preukazom možno používať osobné vlaky, rýchliky bez potreby platiť príplatok, ale pri ceste vlakmi InterCity a EuroCity je potrebné zaplatiť príslušné príplatky v plnej výške. Zľava sa taktiež nevzťahuje na cenu miestenky, lôžkového alebo ležadlového lístka. Zľavu je možné použiť len na vnútroštátne cestovné a nie je ju možné zlučovať s inými zľavami.

    ČO SI MÔŽU KÚPIŤ ZA STAROBNÝ DÔCHODOK?
    Národná obroda 6. September 2001 ŠTVRTOK - Gabriela Bachárová Bratislava - "Tí si to môžu dovoliť," hľadia slovenskí dôchodcovia so závisťou na svojich "rovesníkov" z bohatších krajín, ktorí trávia dovolenky v zahraničí. Zatiaľ čo nemeckí alebo japonskí turisti si obzerajú hlavné mesto Slovenska, oni sa ponáhľajú na trh, aby si mohli lacnejšie nakúpiť. Ak nemajú úspory, zo svojich dôchodkov si zahraničnú dovolenku dovoliť v žiadnom prípade nemôžu. V mnohých prípadoch si musia odriecť aj dovolenku v tuzemsku. Niektorí majú problém vôbec vyžiť... Ani po zvýšení dôchodkov, ktoré práve teraz prerokúva parlament, sa ich situácia veľmi nezmení. Ak by sa zvýšili o plánovaných 5 %, stále by boli reálne v mínuse - asi o 4 %. Životné
    náklady totiž rastú rýchlejšie.
    Dôchodcovia sú u nás spolu s mladými začínajúcimi rodinami a osamelo žijúcimi ľudmi sociálne najslabšou skupinou obyvateľstva.
    Slovenskí dôchodcovia sú v porovnaní s dôchodcami z iných krajín oveľa chudobnejší. V prepočte na naše koruny má nemecký dôchodca mesačne k dispozícii asi 45-tisíc korún. Náš v priemere ani nie 5 500 korún. Samozrejme, ceny sú v zahraničí vyššie, ale v mnohom sa im úspešne približujeme.
    Náš dôchodca vyznieva horšie aj v porovnaní s dôchodcom zo susedného Česka. Ten má penziu asi o tri tisícky vyššiu.
    Priemerný dôchodok u nás netvorí ani polovicu priemernej mzdy. Je to asi len 45 %. Na druhej strane sa však zo mzdy ešte odratúvajú dane a odvody. Po ich odrátaní je priemerný dôchodok asi 57 % čistej priemernej mzdy.

    NA ŽIVOT OSTÁVAJÚ MOŽNO TRI TISÍCKY
    Nášmu dôchodcovi toho na život veľa neostáva. Po zaplatení nevyhnutných poplatkov mu na stravu, lieky, oštatenie a kultúru zostanú možno tri tisícky. Mimoriadne zle sú na tom osamelo žijúci dôchodcovia.
    "Na stravu dávam možno tretinu svojho dôchodku, asi 1 800 korún, a to sa snažím kupovať si len tie najlacnejšie potraviny. Za jednoizbový byt dám so všetkými poplatkami asi 1 500 Sk. K tomu musím prirátať lieky, čo je asi tristo korún. Zostane mi asi tisíc korún. Z toho veľmi vyskakovať nemôžem," hovorí 65- ročná dôchodkyňa Mária Blatnická z Bratislavy, ktorá žije osamelo.
    Trochu lepšie sú na tom dôchodcovia, ktorí žijú v rodinných domoch. Tu sú však zase vysoké poplatky napríklad za vykurovanie.
    Pre dôchodcov je veľmi nevýhodné tiež to, že sa pred časom zrušili tzv. dohody o pracovnej činnosti, na ktoré sa často zamestnávali, a mohli si k dôchodku trochu privyrobiť. Pre zamestnávateľov to bolo výhodné, pretože z dohody o pracovnej činnosti vyplývali pomerne nízke dane a odvody. Dohody nahradila práca na skrátený pracovný úväzok, pri ktorej sa však platia dane a odvody vo väčšom rozsahu. Dôchodcom sa tak veľmi sťažila možnosť zamestnať sa. Hoci len na pár hodín týždenne ako vrátnici alebo upratovačky.

    DÔCHODCOVIA MAJÚ VEĽMI LACNÚ DOPRAVU
    Hoci sú dôchodky malé, existuje viac možností, ako ušetriť. Veľké zľavy majú dôchodcovia na cestovnom. Autobusom aj vlakom môžu cestovať dôchodcovia doslova za koruny. Ak majú viac ako 70 rokov, za každý začatý kilometer platia korunu. Dvesto kilometrov tak môžu precestovať za štyri koruny. Dôchodca do 70 rokov si môže na železnici ešte uplatniť nárok na polovičné cestovné. Autobusy to nemajú. "Máloktorá krajina na svete poskytuje dôchodcom také zľavy na cestovnom ako Slovensko," hovorí hovorca
    ŽSR Miloš Čikovský.
    Pomocou pre dôchodcov sú aj zľavnené obedy. Na stravu im prispievajú mnohé mestské úrady. Dôchocovia žijúci v bratislavskom Ružinove môžu chodiť na obedy do jednástich zariadení, s ktorými má miestny úrad dohodu o ich stravovaní. Z každého obeda
    majú penzisti s dôchodkomdo 4 500 Sk zľavu 30 Sk, s dôchodkom do 5 000 Sk zľavu 25 Sk, s dôchodkom do 5 500 Sk zľavu 15 Sk a s dôchodkom nad 5 500 Sk zľavu 10 korún. Podľa informácie vedúcej sociálno-zdravotného referátu Miriam Franklovej uspokoja každého záujemcu, peňazí na tento účel vyčlenili dosť.
    Trochu inak riešia situáciu v bratislavskej Karlovej Vsi. Majú tam jedáleň, ktorá patrí priamo pod Miestny úrad. Dôchodcovia s penziou nad 5 000 Sk platia z celkovej ceny jedla 30 Sk, najnižší poplatok je 18 korún. Cena jedla je pritom asi 60 korún. O túto službu je veľký záujem.
    Priamo od štátu môžu dôchodcovia s najnižšími príjmami dostať buďto sociálne dávky, alebo príspevok na bývanie. Práve pre dôchodcov má príspevok aj nejaký reálny význam. Podmienky na jeho priznanie sú nastavené tak prísne, že nárok naň si môžu uplatniť naozaj len tí najchudobnejší.
    To sú spravidla ľudia, odkázaní na sociálne dávky. No im sa suma príspevku od sociálnej dávky odráta. A teda prakticky im to nijako nepomôže.
    Osamelý dôchodca s príjmom 4 400 korún dostane príspevok na bývanie vo výške 404 koruny. Na zaplatenie nájomného je to veľká pomoc.
    Viaceré prevádzky ponúkajú dôchodcom malé zľavy. Týka sa to hlavne prevádzok čistiarní alebo napríklad opravovní obuvi. Dôchodcovia zo Senior klubu na Tilgnerovej ulici v hlavnom meste majú napríklad v kaderníctve zľavu 30 %, v opravovni obuvi 20-40 %, v optike 7 %, v potravinách asi 10 %. Týka sa to však len vybraných prevádzok, s ktorými majú dôchodcovia dohodu.

    NEVÝHODY DÔCHODCOV

  • ak nemajú našetrené, dôchodok im umožní len prežiť, viac si dovoliť nemôžu
  • zamestnávatelia stratili záujem zamestnávať dôchodcov, lebo sa zrušili výhodné dohody o pracovnej činnosti
  • dôchodcovia sa len ťažko môžu zdravo stravovať, keďže penzia im neumožňuje kupovať dostatok ovocia, zeleniny, zdravých potravín
  • PRIEMERNÉ DÔCHODKY U NÁS

  • starobný 5 400 Sk
  • invalidný 4 980 Sk
  • čiastočný invalidný 2 655 Sk
  • za výsluhu rokov 5 080 Sk
  • vdovský 3 635 Sk
  • vdovecký 1 980 Sk
  • VÝHODY DÔCHODCOV

  • výrazne lacnejšie cestovné, nad 70 rokov sa za každých začatých 50 kilometrov platí len jedna koruna
  • niektoré prevádzky (potraviny, čistiarne) poskytujú dôchodcom zľavy
  • mestské úrady často prispievajú dôchodcom na stravu
  • aj dôchodcovia môžu požiadať o príspevok na bývanie a na rozdiel od sociálne odkázaných má pre nich aj reálny význam
  • Slováci - 5 390 korún

  • 3 300 rožkov alebo 60 kilogramov margarínu
  • 27 kilogramov bravčového
  • 163 litrov benzínu dvakrát nájomné inkaso
  • Česi - 8 545 korún

  • 4 745 rožkov alebo 110 kilogramov margarínu
  • 40 kilogramov bravčového
  • 216 litrov benzínu trikrát nájomné inkaso
  • Nemci - 45 931 korún

  • 5 047 rožkov alebo 570 kilogramov margarínu
  • 126 kilogramov bravčového
  • 1 020 litrov benzínu dvakrát nájomné inkaso
  • Poliaci - 9 274 korún

  • 3 900 rožkov alebo 125 kilogramov margarínu
  • 50 kilogramov bravčového
  • 242 litrov benzínu štyrikrát nájomné inkaso
  • Maďari - 5 791 korún

  • 3 250 rožkov alebo 126 kilogramov margarínu
  • 32 kilogramov bravčového
  • 149 litrov benzínu jedno až dve nájomné inkaso
  • Zdroj denník Mladá fronta Dnes , prepočty na slovenské koruny Národná obroda

    Boxerské povstanie: kung-fu na západné guľky nestačilo
    Sme MAREK CHORVATOVIČ, Piatok, 7. september 2001 - Na sklonku 19. storočia bolo sebavedomie Číny a jej obyvateľov takmer na nule. Platilo to o cisárskom dvore aj o obyčajných ľuďoch. Legendárnym sa stal nápis v šanghajskom parku v oblasti, kde žili aj Európania - „Zákaz vstupu psom a Číňanom“. Svetové mocnosti ovládli čínske prístavy a obchodné centrá krajiny. Miestni obyvatelia na to zareagovali povstaním, ktoré získalo prívlastok boxerské. Pred 100 rokmi uzavrela Čína na nátlak veľmocí mier, ktorý ozbrojený boj ukončil. Povstanie vypuklo v júni 1900. Vo vzduchu čosi viselo už dlhší čas. Aktívna bola najmä tajná spoločnosť I-che-tchuan (Päsť v mene mieru a spravodlivosti - od jej mena odvodili Európania názov pre povstanie). V programoch spolku sa miesili prvky mystiky a nenávisti voči cudzincom.
    Po tom, ako Čína prehrala s Veľkou Britániou tzv. ópiovú vojnu (1839-1842), posilnil sa v tejto krajine vplyv vtedajších koloniálnych mocností. Francúzi, Nemci a Spojené štáty dokázali vo vtedy slabej ríši stredu diktovať svoje záujmy a presadili v bohatých prístavoch princíp exteritoriality.
    S narastajúcim vplyvom západných krajín rástla aj nenávisť miestnych. Zvlášť silné boli neskôr päste v provincii Šan-tung. Tu mali rebélie proti mocným dlhú históriu. Ľuďom prekážali aj kresťanskí misionári, ktorí obracali miestnych na svoju vieru. Začali sa zámerne šíriť povesti, že v kostoloch deťom vyberajú srdcia a kňazi znásilňujú ženy. Veľké povodne v roku 1898 a suchá v roku 1900 tiež pripísali prítomnosti cudzincov.
    S veľkou nedôverou sa prostí Číňania pozerali aj na nové objavy. Parné stroje volali diablovými ohnivými strojmi. Spôsobili aj sociálny problém - železničná trať pre ľudí na riekach znamenala, že nemali vo svojich loďkách čo prevážať a stratili prácu. Faktom ale je, že západné veľmoci v 90. rokoch 19. storočia veľmi arogantne presadzovali všetko, na čo mali chuť. Čínskym xenofóbom dali dosť dôvodov na nenávisť.
    Povstanie proti „morským diablom“ sa rýchlo rozšírilo po celej severozápadnej Číne. Začalo sa vraždami misionárov, znásilneniami európskych žien a ničením západného majetku - železničných tratí aj telegrafného spojenia.
    Hnutie boxerov bolo na vrchole v roku 1900, keď ozbrojenci stáli pred bránami Pekingu. Armáda boxerov mala v tej chvíli asi 140-tisíc vojakov. Niektorí z nich prešli v provincii Šan-tung výcvikom a ovládali bojové umenia. Iní sa pridali na poslednú chvíľu, pretože nemali čo do úst.
    Čínska cisárovna Cchi-si stála pred dilemou. Mohla vpustiť boxerov do mesta a oficiálne tak požehnať povstaniu proti západným veľmociam alebo poslušne sklopiť hlavu a tváriť sa pred cudzincami, že s povstaním nič nemá. Konzervatívni dvorania ju nakoniec presvedčili, aby šla s boxermi, ktorí pôvodne vystupovali aj proti cisárskej dynastii. Cisárovna vypočula hlas ľudu - tak ako hovorí konfuciánske učenie.
    Boxeri vstúpili do mesta a spravili „poriadok“. Okrem toho, že kráľovnej predviedli zázračné kung-fu, zabili nemeckého a japonského vyslanca. Veľmoci (Veľká Británia, Japonsko, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Rakúsko-Uhorsko, USA, Taliansko) sa hneď začali pripravovať na vojenskú výpravu.
    Oddiely boxerov a vojakov cisárovnej sa však s lepšie vyzbrojenými a vycvičenými jednotkami veľmocí nemohli porovnávať. Boxeri, ktorí tvrdili, že cvičenia kung-fu zastavia aj guľky zo zbraní a delostreleckú streľbu, rýchlo spoznali svoj omyl.
    Cchi-si po tejto príučke nemala na výber a musela podpísať potupný záväzok - v priebehu nasledujúcich 39 rokov zaplatiť odškodné 150 miliónov libier za zničený majetok, zastaviť dovoz zbraní, povoliť trvalý pobyt cudzích vojsk v Pekingu a zbúrať vybrané vojenské pevnosti. Bola to úplná kapitulácia. Peniaze potrebné na reformy odišli z krajiny. Spojené štáty neskôr ich časť použili aspoň na vyplácenie štipendií pre čínskych študentov. Boxerské povstanie bolo pre Čínu prínosom aspoň v jednom - Západ aspoň trochu zmiernil svoj imperiálny prístup k najľudnatejšej krajine sveta.

    Mladosť so zľavou
    Finančné inštitúcie poskytujú študentom mnoho zvýhodnení
    Pravda ŠTVRTOK JANA HVOZDOVIČOVÁ, 6. september 2001 - Koľko rokov musí mať človek, aby bol ešte mladý? Pätnásť, osemnásť, dvadsať či tridsať? Niekto sa však môže cítiť mladý aj v päťdesiatke. Odpoveď na túto zdanlivo jednoduchú otázku teda nie je jednoznačná. Jasno v tom však majú napríklad banky, poisťovne či železnice. Tie vás podľa občianskeho preukazu či potvrdenia o návšteve školy jednoznačne zaradia: si (nie si) mladý človek, teda máš (nemáš) nárok na zľavu.
    Zliav a výhod pre mladých pritom býva neúrekom. Lacnejšie sa môžu dostať do kina, do divadla, na výstavy či na hrady a zámky, lacnejšie môžu cestovať vlakom, autobusom, dokonca letieť lietadlom. Špeciálne produkty pre mladých ponúkajú aj viaceré banky, poisťovne či stavebné sporiteľne. Lákajú ich na rôzne zvýhodnenia a vychovávajú si tak nových klientov.
    Deťom a mládeži banky ponúkajú zvyčajne výhodnejšie úročené vkladné knižky či termínované vklady, na bežné hospodárenie s peniazmi výhodnejšie úročené účty so žiadnymi alebo zvýhodnenými poplatkami.
    Lacnejšie ako bežní klienti môžu študenti získať aj kontokorentný úver. Poisťovne ponúkajú mladým napríklad zvýhodnené poistenie pre prípad smrti alebo choroby rodičov, prípadne poistky kombinované so sporením. Stavebné sporenie môžu mladí uzatvoriť za nižší vstupný poplatok.
    Dnešní mladí ľudia však majú vysoké životné nároky. Radi cestujú, telefonujú z mobilov, pracujú s počítačmi a chodia na jazykové kurzy, prípadne stredné či vysoké školy priamo do zahraničia. A na to všetko potrebujú tisíce, respektíve desaťtisíce korún. Kde ich vziať?
    Možností je niekoľko. Prví, na koho sa mladí ľudia, obracajú sú rodičia. Nie všetci však môžu uspokojiť požiadavky svojich ratolestí. Do úvahy ďalej pripadá pôžička. Ak sa peniaze použijú na štúdium, možno ich získať aj za výhodnejších podmienok. Dlh možno navyše začať splácať až po skončení štúdia, keď začnú absolventi sami zarábať.
    Ďalším riešením sú študentské brigády. Populárne sú najmä ľahšie práce za viac peňazí - práca hostesky, propagácia tovaru, výskum verejnej mienky či doučovanie. Pri nedostatku financií však študenti nepohrdnú ani upravovacími či stavebnými prácami, vykladaním kamiónov či roznášaním letákov.

    Na priecestí pri Brezne zrazil osobný vlak 29-ročného chodca
    TASRBanská Bystrica 7. septembra - Na chránenom železničnom priecestí medzi zastávkami Brezno-Halny a Brezno-mesto 5. septembra po 22. hodine zrazil a usmrtil osobný vlak 29-ročného miestneho občana. Nebohý muž vošiel na železničné priecestie i napriek spusteným závorám.
    Do veľkoskladu čínskeho obchodu vo Zvolene sa v noci na 6. septembra vlámal neznámy páchateľ a ukradol väčšie množstvo textilného tovaru, obuvi, kožených kabeliek a opaskov, čím majiteľovi spôsobil škodu takmer štyristo tisíc korún.
    Auto Škoda Felicia tmavomodrej farby (VK-234AF) v hodnote asi 240 tisíc korún ukradol neznámy zlodej zo Železničnej ulice vo Veľkom Krtíši 6. septembra v priebehu štvrť hodiny po pol jedenástej predpoludním. Vozidlo patrilo tamojšej spoločnosti Agro Movino.
    Škodu asi 184 tisíc spôsobil neznámy vlamač majiteľom predajní v podnikateľskom objekte na Námestí mieru v Detve, ktorý do objektu vnikol v noci na 6. septembra, keď prekonal uzamykací mechanizmus na štyroch dverách. Z predajní elektro a potravín a z pohostinstva ukradol alkoholické nápoje, cigarety, mobilné telefóny, dobíjacie kupóny a iné.
    Polícia na území Banskobystrického kraja počas 6. septembra zaznamenala jedenásť krádeží vlámaním so škodou takmer 700 tisíc korún. Dodatočne objasnili dve vlámania so škodou bezmála stotisíc korún.
    V tom istom čase sa na cestách kraja stalo 15 dopravných nehôd, pri ktorých sa ťažko zranili dvaja a ľahko tiež dvaja ľudia. Materiálne škody presiahli 1,1 milióna korún.
    TASR o tom dnes informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici Marta Mandáková.


    Strana vytvorená: 7. IX. 2001  
    Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0136.htm )