Poľskí železničiari budú v piatok štrajkovať
Ochromenie dopravy
Pravda / ŠTVRTOK 29. jún 2000
Poľské odbory vyhlásia v piatok štrajk železničiarov, keďže rokovania o mzdách a reštrukturalizácii sa skončili neúspešne.

VARŠAVA, SITA, Reuters - Štrajk, ktorý bol pôvodne naplánovaný na 15. júna, odďaľovali už dva týždne s cieľom poskytnúť manažmentu železníc a vláde viac času na rokovania o reštrukturalizácii spoločnosti Poľské štátne železnice. Na štrajku sa zúčastní viac ako polovica z celkového počtu 190 000 zamestnancov tejto spoločnosti, pričom je veľmi nepravdepodobné, že ho odvolajú. Štrajk paralyzuje dopravu v Poľsku v čase, keď sa deťom začnú letné prázdniny a môže predstavovať vážnu hrozbu pre poľskú vládu, ktorá existuje 31 mesiacov, a ktorá pred tromi týždňami stratila parlamentnú väčšinu po tom, čo liberálna Únia slobody opustila koalíciu so Solidaritou. Solidarita nepodporuje štrajk, ale podporuje ho zhruba 10 menších organizácií, ktoré majú kľúčový význam pre prevádzky poľských železníc.

Tragická explózia v Omsku

Národná obroda / 7. Júl 2000
Najmenej traja ľudia prišli v stredu večer o život pri mohutnom výbuchu železničnej cisterny s benzínom v jednom zo závodov západosibírskeho Omska. ďalších vyše 80 osôb, vrátane 30 detí, bolo zranených a 24 ľudí je s rôznymi stupňami popálenín hospitalizovaných. Viacerým z nich dávajú lekári len minimálne nádeje. Podľa agentúry ITAR-TASS obeťami tragédie sa stal veliteľ protipožiarnej jednotky, zdravotná sestra a jeden muž, ktorého totožnosť je zatiaľ neznáma. Medzi ťažko zranenými sú aj dve deti. Šiesti požiarnici ležia v nemocnici v kritickom stave. Popáleniny na koži niektorých ranených dosahujú podľa televíznej spoločnosti NTV až 100 percent.

Železnice od júla prepúšťajú takmer 600 zamestnancov

Národná obroda / 7. Júl 2000
Katarína Šelestiaková, Bratislava - Približne 600 zamestnancov Železníc SR (ŽSR) dostalo výpoveď k 1. júlu 2000. Uviedol predseda Odborového združenia Nezávislé kresťanské odbory Slovenska (OZ NKOS) Jozef Micsinai.

Ako ďalej konštatoval, na utorkové kolektívne vyjednávanie prišlo vedenie ŽSR s návrhom poskytnúť sociálnu kompenzáciu pre prepúšťaných zamestnancov, teda k 4- až 5- mesačnému odstupnému ešte poskytnúť navyše 2- až 10-mesačnú sociálnu kompenzáciu, v závislosti od dĺžky zamestnania na ŽSR.

Vláda SR tak podľa J. Micsinaia naštartovala proces tzv. ‚‚ekonomickej stabilizácie a transformácie ŽSR", ktorý okrem iných v prípade zamestnanosti na ŽSR znamená prepustiť od 1. 1. 2000 postupne 11 470 zamestnancov.

Ako pre Národnú obrodu uviedol predseda Odborového združenia železničiarov (OZŽ) Imrich Sedláček, železnice poskytnú uvoľneným zamestnancom v produktívnom veku sociálnu kompenzáciu za zhodnotenie výsledkov práce. Nad 5 do 10 rokov dĺžky pracovného pomeru ide o sociálnu kompenzáciu vo výške 1-násobku priemernej mesačnej mzdy, nad 10 do 20 rokov vo výške 4-násobku, nad 20 do 30 rokov vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy. Nad 30 rokov poskytnú železnice prepusteným zamestnancom sociálnu kompenzáciu vo výške 10-násobku dosiahnutej priemernej mesačnej mzdy. Z kolektívneho vyjednávania ďalej vyplynulo, že ŽSR v roku 2001 zabezpečia rast priemernej mzdy minimálne o 5 % oproti skutočne dosiahnutej priemernej mzde v roku 2000.

J. Micsinai nesúhlasí s názorom, že vyššiu efektívnosť a zníženie nákladov ŽSR možno dosiahnuť len znížením počtu zamestnancov. ‚‚Do roku 1998 sa verejne hovorilo o tunelovaní ŽSR. Za pol druha roka činnosti tohto vedenia a napriek osobnému prísľubu generálneho riaditeľa A. Egyeda nie sme informovaní o tom, aké opatrenia boli prijaté v prípadoch uzavretia nevýhodných zmlúv pre ŽSR s dodávateľskými firmami," konštatoval J. Micsinai.

Kolektívne vyjednávanie bude po vzájomnej dohode pokračovať v pondelok 10. júla.

Chcel cestovať zadarmo
Nový čas / Sobota, 8. Júl 2000

(tasr) - Na dvadsať minút museli na železničnej stanici vo Východnej vypnúť elektrický prúd vo vysokonapäťovom trakčnom vedení tretej koľaje. Príčinou bol čierny pasažier ležiaci medzi drevenou guľatinou na vozni nákladného vlaku, ktorého spozoroval jeden zo železničiarov. Hliadka železničnej polície pri vynútenej zastávke vlaku zadržala 20-ročného študenta Žilinskej univerzity. Ten sa priznal, že na vlak „nastúpil” v Spišskej Novej Vsi a zadarmo sa chcel odviezť do Žiliny. Sporovlivý študent mal šťastie, pretože „lacné” cestovanie mohol zaplatiť veľmi draho poškodeným zdravím či dokonca vlastným životom.

Na výstavu EXPO 2000 osobitným vlakom z Prahy
Cestovné lístky si možno kúpiť aj na Slovensku

BRATISLAVA 11. júla (SITA) - Cestovné lístky na svetovú výstavu EXPO 2000 z Prahy do Hannoveru si môžu záujemcovia zo Slovenska zakúpiť aj v osobných pokladniciach Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vybavených terminálom KVC. Ako informoval agentúru SITA hovorca ŽSR Miloš Čikovský, cestovné lístky druhej triedy a lôžkového alebo ležadlového lístka sa dajú kúpiť až s dvojmesačným predstihom. Platia na osobitné vlaky, ktoré až do konca októbra odchádzajú každý piatok o 23:00 z pražskej hlavnej stanice do Hannoveru. Späť sa vlak vracia v sobotu večer tiež o 23:00.

Cestujúci môže použiť osobitný vlak len vtedy, ak cestu uskutoční v rámci jedného víkendu a v oboch smeroch využije rovnaký druh lístka. Cena takéhoto spiatočného lístka pri použití lôžka je asi 5480 korún, pri použití ležadla asi 4200 korún, pričom v cene nie je zahrnutá vstupenka na výstavisko.

Štátne záruky pre železnice šplhajú k 30 miliardám

SME / Streda 12.7.2000
TOMÁŠ KUČA, BRATISLAVA - Vlády na Slovensku už niekoľko rokov nie sú schopné razantne riešiť pretrvávajúce problémy neefektívnych a prezamestnaných Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Namiesto toho do nich „pumpujú“ nové peniaze, pretože si nemôžu dovoliť krach najväčšieho zamestnávaateľa na Slovensku (viac ako 40-tisíc zamestnancov). Už roky plátajú obrovské diery poskytovaním štátnych záruk na stále nové a nové úvery. Od roku 1993 ich prevzali desať. Ak by musel štát okamžite splatiť úvery, ku ktorým sa v prípade železníc štátnou zárukou zaviazal, tak by to stálo daňových poplatníkov (aj tých čo železnicu nepoužívajú) takmer 30 miliárd korún. A to bez úveru od J. P. Morgan.
Z celého tohto rozsahu bol však iba jeden určený na priame financovanie investícií. Bol to úver od londýnskej Société Génerale vo výške viac ako 11 miliónov dolárov (podľa vtedajšieho kurzu asi 360 miliónov Sk) a železnice za to nakúpili informačný systém.
Na investície sa použila aj časť úveru od EIB Luxemburg - financovali sa ňou fakturované práce za infraštrukturálne projekty. Všetky ďalšie úvery boli použité na zachraňovanie a stabilizáciu krehkého hospodárenia, ktorej hlavným cieľom je reštrukturalizovať zlé úverové portfólio podniku. Pred týmito „drahými“ operáciami v ňom prevažovali krátkodobé cudzie zdroje, ktoré tvorili 60 percent všetkých požičaných peňazí. To bol neúnosný stav. Dnes sú tieto v menšine a 60 percent požičaných peňazí je už krytých dlhodobými zdrojmi. To je však iba dočasné odvrátenie kolapsu a zďaleka to neznamená ozdravenie spoločnosti. To by mala zaručiť až transformácia štátneho podniku na akciovú spoločnosť, ktorá sa naplno rozbehne začiatkom budúceho roka. Rozdelí súčasný podnik na dve časti, zracionalizuje mnohé nefektívne operácie a bude spojená s prepustením viac ako 10-tisíc zamestnancov. Už dnes je jasná hrozba železničiarskych odborov a je otázne, či im dokáže vláda odolať. Ak nie, transformácia (mala by trvať 5 rokov) sa minie účinkom.
Samotné poskytnutie štátnych záruk navyše v mnohých prípadoch nebolo prostriedkom, ktorý by železniciam nejako výrazne pomohol. Tie totiž dostávali štátne záruky aj na krátkodobé úvery, čo znamenalo iba dočasné oddialenie problému financovania. To sa odrazilo v ešte väčšej potrebe štátnych záruk v rokoch 1999 a 2000, keď bolo nutné tieto krátke peniaze premeniť na dlhodobé, ktoré sú lacnejšie. Samozrejme, opäť prostredníctvom úverov so štátnymi zárukami.
V dôsledku akútneho nedostatku zdrojov si ŽSR dlhodobo neplnia svoje povinnosti voči zmluvným partnerom, neodvádzajú odvody do poisťovní a fondu zamestnanosti, neplnia si ani daňové povinnosti. Nedeje sa tak aj napriek tomu, že vláda „dala“ železniciam takmer päť miliárd korún z predaja Československej obchodnej banky. Tá istá vláda ich na druhej strane neplatením za výkony vo verejnom záujme núti zle hospodáriť. Každodennú hrozbu úplného finančného kolapsu železníc navyše podčiarkuje skutočnosť, že si takmer previdelne musia požičiavať krátkodobé úvery na vyplatenie miezd železničiarov. Tí stále nechápu, že ich pracuje na železnici nadbytok a neustále požadujú neúnosné zvýšenie platov.

Prezidentov lekár by mohol povedať viac

SME / Streda 12.7.2000
TIBOR FERKO (Autor je publicista) - Osobná tragédia slovenského prezidenta priklonila na jeho stranu aj tých, ktorí mu nepreukazujú politickú priazeň. Nie je to prejav etickej schizofrénie, ale práve naopak, etika bez balansu. Občan môže mať vyhranené postoje k praxi a mysleniu politika v najvyššom rangu, súčasne môže byť celkom solidárny s jeho ľudským údelom. To sa stalo aj v prípade zdravotnej krízy Rudolfa Schustera, ktorá sa súčasne ukazuje aj ako symptóm zdravotnej krízy nášho zdravotníctva. Patrilo by sa poznamenať, že kríza rovnako ako bolesť signalizuje vážne problémy, bez nej by sa organizmus nedozvedel o tom, že je chorý. Krízu možno teda považovať za pozitívny signál o negatívnom jave a stave bez ohľadu na jej personifikáciu.
Ohrozenie života prezidenta ohrozuje následne aj životne dôležitý orgán fungovania štátu. Z tohto pohľadu je potom celkom prirodzené, že zdravie prezidenta nie je len jeho súkromnou záležitosťou. A hoci lekárska etika a ohľady na niektoré právne normy nedovoľujú poskytovať úplne všetky informácie o chorobe pacienta, vysoký ústavný činiteľ musí strpieť aj nadštandardný záujem o svoj stav. Medzi desiatimi otázkami, na ktoré mali odpovedať experti vyšetrujúci postupy pri operácii prezidenta, chýba jedna osobitne závažná, resp. prvá a siedma v poradí sa jej len jemne dotýkajú: 1. Boli dodržané všetky právne aspekty liečebného postupu? 7. Nebola potrebná skoršia revízia dutiny brušnej? Zásadnejšie by bolo sa opýtať, aký bol zdravotný stav prezidenta pred oným hektickým tenisovým turnajom, po ktorom sa ohlásili komplikácie. Prezidentov osobný lekár MUDr. František Samsely by mohol povedať aj viac ako doteraz. Je všeobecne známe, že prezident ho počas svojich víkendových pobytov v Košiciach skoro pravidelne navštevoval doma v paneláku. Zakaždým ho sprevádzala aj jeho osobná ochrana s majákom na streche bavoráka. Tieto návštevy trvali aj dve-tri hodiny. Napriek pretriasaným fámam a dohadom funkcionári v Prezidentskom paláci nikdy na ne nereagovali. Rudolf Schuster píše o profesorovi Vajóovi (hlavný chirurg SR) a doktorovi Samselym (exprimár rehabilitačného oddelenia železničnej nemocnice v Košiciach) ako o svojich osobných priateľoch. Už v prípade dilemy – operovať poškodenú achilovku či nie – dal prednosť osobným úvahám pred odporúčaním niektorých lekárov, resp. aj v danom prípade boli dve protichodné lekárske stanoviská (ako píše v knihe Návrat do veľkej politiky na s. 160-161). Rudolf Schuster nevedel potlačiť svoj individualizmus ani v prípade aktuálnej operácie achilovky. MUDr. Samsely na prvej tlačovej konferencii, na ktorej sa prezidentov hovorca namiesto pokory za meškanie s informáciami zaštiťoval výrokmi neznámeho klasika, povedal, že si jeho pacient sám vybral nemocnicu Ministerstva vnútra SR. Prezidentov osobný lekár je jediný, ktorý bol pri tom nielen od samého začiatku celej tortúry, ale už aj predtým. To on mal informovať ministra zdravotníctva o vážnom stave svojho pacienta a azda ani nie minister, ale on mal vyvodiť (čisto z morálnych dôvodov) konzekvencie z toho, že sa nepresne stanovila diagnóza a neoptimálne sa zvládli pooperačné komplikácie. Na druhej strane, prinajmenšom v etickej rovine, vyvoláva počudovanie, ak prezidentov syn ako prvý pohrozí právnikom, hoci si musí byť vedomý toho, že do podozrenia vťahuje osobných priateľov svojho otca a trestné stíhanie sa nemôže zakladať na afektoch či predpokladoch bez toho, aby mohol byť preukázaný úmysel pacientovi škodiť. Skôr by sa mohli ohradiť ošetrujúci lekári proti niektorým nekompetentným opatreniam členov rodiny v čase takého kritizovaného prevozu prezidenta.
Naozaj teda: prečo vyčítať iba nevhodné pracovisko v prostredí nemocnice MV, keď nevedno, načo (!) chodil náš prezident do tuctového paneláka. Absencia štábnej kultúry v celom procese obstarávania zdravotníckeho servisu pre prezidenta nemá nič spoločné s problémami slovenského zdravotníctva. Súvisí to najskôr so štandardom nášho podtatranského života a myslenia. (Prezident v sídle svojho úradu má namiesto rezidencie k dispozícii dvojizbový byt a rovnako i premiér býva v petržalskom paneláku. Takže nielen v zdravotníctve, ale tiež v takýchto ohľadoch bude zrejme aj Albánsko pred nami.) Predkolapsové štádium školstva, železníc, armády, niektorých fabrík, sociálnych služieb, poľnohospodárstva a napokon aj zdravotníctva je totiž naším modusom vivendi. Je to taký spôsob života, ktorý sme schopný trpieť ako náhradu za vlastnú neschopnosť posunúť veci verejné k lepšiemu.


Strana vytvorená: 16. VII. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press15.htm )