PRAVDA 13. apríl 2000
Hroziaca obchádzka
Zosuv pôdy ohrozuje
cestnú aj železničnú dopravu
STARÁ ĽUBOVŇA - Zosuv
pôd zo svahu pri ceste medzi Ľubotínom a Čirčom v okrese Stará Ľubovňa
od soboty do utorka spôsobil havarijnú situáciu na železnici
aj v cestnej doprave.
Na stometrovom úseku štátnej cesty prvej triedy, ktorá spája
Poprad s Bardejovom, cesta poklesla asi o 20 cm a vytvorili
sa na nej pozdĺžne trhliny. Zosuv pôdy zároveň narušil aj polohu koľají
na železničnej trati Plaveč - štátna
hranica s Poľskom a podľa slov vedúceho odboru CO OÚ v Starej Ľubovni Františka
Paraliča spôsobil takmer vykoľajenie poľského nákladného
vlaku.
Okresná havarijná komisia v tejto súvislosti v utorok vyhlásila mimoriadnu situáciu.
Zosuv už preskúmali aj geológovia, podľa ktorých je progresívny a
v prípade dažďov sa môže ešte zhoršiť.
V praxi by to znamenalo odklon cestnej dopravy medzi Bardejovom a Popradom cez Prešov, železničná osobná by musela ísť po
trati Medzilaborce - Lupków a nákladná doprava z Poľska do Maďarska by
sa
musela presmerovať cez Českú republiku. Ako uviedol Paralič,
havarijná komisia zaviazala Slovenskú správu ciest a Železnice
SR, aby urýchlene zabezpečili geologický
prieskum svahu, na základe ktorého by sa mala realizovať sanácia.
Cestná doprava je obmedzená do jedného
jazdného pruhu a v súčasnosti
sa robia prípravy na úplné vylúčenie nákladnej
a kamiónovej dopravy a jej presmerovanie
cez Prešov. Na železničnej
trati sa podarilo koľajnice upraviť, ale vzhľadom na provizórnosť
riešenia platí aj tu obmedzená rýchlosť pre
vlakové súpravy.
Národná obroda/13. Apríl 2000
Železniciam uhradia 3,95
mld korún
Katarína Šelestiaková TASR -
Uhradenie výkonov vo verejnom záujme za rok 2000 Železniciam Slovenskej republiky
(ŽSR) v sume 3,95 mld Sk včera schválila vláda
Slovenskej republiky. Nepokrytá pritom zostala časť požiadavky železníc
vo výške 710 mil. korún, na ktorú bude podľa rezortného
ministra Jozefa Macejku vláda ďalej hľadať prostriedky.
Doriešenie financovania ŽSR bude spojené s prerokovaním materiálu o stave transformácie podniku a ďalšom vývoji,
ktorý má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT)
SR predložiť do
konca mája.
Vláda súčasne rozhodla aj o zachovaní doterajších zliav na železnici pre dôchodcov, zdravotne postihnutých
občanov a študentov. Štát poskytuje železniciam
len časť úhrady straty v osobnej
preprave, teda 4,6 mld Sk (2,7 mld Sk zo štátneho rozpočtu a 1,9 mld Sk z príjmov
z privatizácie a mimorozpočtových zdrojov). Nedostatok
finančných prostriedkov preto budú musieť ŽSR riešiť
prijatím nových úverov. Podobne však musia vykrývať aj
tzv. ekonomicky neoprávnené náklady v
osobnej doprave, ktoré v roku 2000 predstavujú objem 2,4 mld
korún.
Hospodárske noviny Piatok 14. Apríl 2000
Tatravagónka pre Deutsche Bahn Cargo
Nemecké železnice
zverili Popradčanom aj vývoj
Bratislava(hn/Tomáš Kurtanský) - Tatravagónka, a. s., Poprad
(Tatravagónka) dnes odovzdá prvý vagón z
kontraktu v celkovej hodnote 93 mil. DEM pre spoločnosť Deutsche Bahn Cargo. HN o tom informoval predseda predstavenstva
a prezident spoločnosti
Milan Bezák. V rámci kontraktu by mal podnik do roku 2002 dodať
celkovo 650 nákladných vagónov určených na prepravu automobilov.
Podľa M. Bezáka je Deutsche Bahn Cargo
jedna z najvýznamnejších
železničných správ v Európe a preto možno pokladať za
veľký úspech, že podniku zverila okrem výroby aj vývoj nového
typu vagóna. Významnú pomoc pri realizácii
zákazky podniku poskytujú financujúce banky, čo je v slovenskom strojárstve skôr ojedinelý prípad.
Ako uviedol výkonný riaditeľ podniku Július Vachmanský,
Tatravagónka už v minulosti realizovala pre Deutsche
Bahn dodávky 10 tis. podvozkov a rámov. V
tomto roku podnik realizuje aj výrobu 100 vagónov pre Luxemburskú želežničnú správu.
Spoločnosť založená v roku 1922 bola sprivatizovaná v roku 1996.
Nadpolovičnú väčšinu 51 % akcií Tatravagónky vlastní spoločnosť
VAPOP, a. s., Poprad. V minulom roku
podnik s 2100 zamestnancami dosiahol zisk 24 mil. Sk, pri obrate 3,9 mld. Sk, 90 % produkcie smeruje na export.
Hospodárske noviny Štvrtok 13. Apríl 2000
Investície do prekládkovej stanice
Bratislava (SITA) - Na
investície do prekládkovej železničnej stanice v Čiernej nad
Tisou vyčlenili Železnice SR v roku 2000 sumu 30 mil. Sk. Konkrétne by malo ísť o rekonštrukciu naftového a olejového
hospodárstva v rušňovom depe, sanáciu horninového podložia
a podzemných vôd na prečerpávacích komplexoch,
rekonštrukciu kanalizačnej siete v celom uzle a rekonštrukciu prekládkových kapacít na tzv. hale
pre starý jazyk.
Modernizácia mnohých objektov a zariadení je potrebná nielen
kvôli ich morálnemu opotrebovaniu a technickej zastaranosti,
ale aj z ekologických dôvodov. Veľmi aktuálnou požiadavkou
je modernizácia stanice širokého
rozchodu, ktorá sa však pre nedostatok financií nerozbehla v
plánovanom termíne
od roku 1998. V súčasnosti je najvýznamnejšou stavbou v tomto železničnom
uzle Terminál kombinovanej dopravy (TKD) v Dobrej, ktorý sa nachádza
na rozhraní dvoch rozchodov koľají v bezprostrednej
blízkosti štátnej
hranice medzi SR, Maďarskom a Ukrajinou.
Nový Čas/Streda, 12.
Apríl 2000
Mladíkovo chodidlo našli pár metrov od tela
(min) - “V hustej tme
a daždi som sa domnieval, že medzi koľajami leží mŕtve
zviera, lebo sa tu často objavujú,” povedal rušňovodič
osobného vlaku idúceho z Levíc do Nových Zámkov, ktorý v týchto
dňoch krátko pred pol piatou hodinou ráno
prešiel bezvládne
telo 22-ročného mladíka. Chodidlo jeho pravej nohy sa nachádzalo
niekoľko metrov od tela.
Mladíkova smrť zatiaľ ostáva predmetom dohadov. Podľa nich
zomrel násilnou smrťou a jeho telo bolo na koľajnice
položené. Príslušníci Železničnej polície v Leviciach,
ktorí prípad preverujú, sú síce zatiaľ v informáciách zdržanliví,
no prikláňajú sa k názoru, že nešlo o
cudzie zavinenie. Napriek tomu sa však začalo
stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví. Viac svetla má
do nevyriešeného prípadu vniesť výsledok súdno-bezpečnostnej
pitvy. Vyšetrovanie zdržala zaujímavá skutočnosť, že
niekoľko metrov od nešťastia sa našiel
list. Zistilo sa však,
že ten s mladíkovou smrťou nesúvisí a náhodou ho vyhodil z
vlaku istý muž.
Nezamestnaný, dnes už mŕtvy mladík poberal sociálnu podporu
a údajne bol nekonfliktný typ. Nevyhľadával alkohol
ani drogy, rád navštevoval posilňovňu a
nie sú známe ani vážne
problémy, pre ktoré by sa mohol odhodlať siahnuť si na život.
Slovenská REPUBLIKA/STREDA, 12. apríl 2000
Cez víkend obmedzenia na traťovom
úseku Trnava - Cífer
Zmení sa
cestovný poriadok osobnej železničnej dopravy
BRATISLAVA (tasr) - Z dôvodu rekonštrukčných prác na
traťovom úseku Trnava - Cífer sa cez víkend 15.
a 16. apríla zmení cestovný poriadok osobnej železničnej
dopravy.
Ako informoval riaditeľ Odboru pre prácu s verejnosťou a
hovorca Železníc SR Miloš Čikovský, rýchlik R 605 Dargov, ktorý odchádza z Bratislavy hl. stanice do Košíc o 9.50 h, pôjde po
odklonovej trase z Bratislavy cez Galantu a Sereď do Leopoldova,
odkiaľ bude pokračovať po pravidelnej trase. V opačnom smere
pôjde v uvedené dni po odklonovej trase
Leopoldov - Sereď -
Galanta - Bratislava hl. st.
vlak IC 502 Kriváň, ktorý odchádza z Košíc o 5.45 h a do
Bratislavy príde o 11.07 h, čo je meškanie 26 minút. Po
odklonovej trase pôjde aj rýchlik R 614 Lomnica, ktorý
odchádza zo Žiliny o 7.45 h a do Bratislavy príde o 10.47 h s meškaním 24 minút.
Osobné vlaky č. 3032 a 3034, ktoré odchádzajú z Trnavy do
Bratislavy o 8.59 h a 9.58 h, budú v úseku Trnava - Cífer
nahradené autobusmi. V opačnom smere medzi
Cíferom a Trnavou
budú nahradené autobusmi osobné vlaky č. 3003 a 3031, ktoré majú z Cífera do Trnavy odchod o 9.53 h
a 10.53 h.
Hospodárske noviny/ Utorok 11. Apríl 2000
Zamerané na 5. a 6. európsky koridor
ŽSR chcú v tomto
roku investovať 7,8 miliardy korún
Bratislava (hn/dc) - Plán hmotných a nehmotných
investícií Železníc
SR (ŽSR) na rok 2000 je postavený na celkový objem 7,827
mld. Sk. Vlastné investičné zdroje podniku tvoria plánované odpisy
vo výške 3 mld. Sk. Ich skutočné použitie v tomto roku však
limituje výška splátok investičných úverov, úrokov a poplatkov z minulých období (910 mil. Sk), čiastočné
vlaňajšie čerpanie týchto zdrojov (1,073 mld. Sk)
a skutočnosť, že predpokladaná strata ŽSR (3,715 mld. Sk)
tohtoročný plán odpisov prevyšuje, uviedol pre Hospodárske
noviny hovorca ŽSR Miloš Čikovský.
Ako ďalej uviedol, podnik na investície v železničnej doprave
použije cudzie zdroje vo výške 4,767 mld.
Sk. Ich štruktúru tvorí 275 mil. Sk zo štátneho rozpočtu vo forme dotácií,
úver od EIB za 3,408 mld. Sk, 1,068
mld. Sk z grantu ISPA a 16 mil. Sk z programu PHARE. Na rozvoj kombinovanej dopravy dostanú Železnice
SR zo štátneho rozpočtu 60 mil. Sk.
Prioritou investičného programu ŽSR je modernizácia železničných
tratí patriacich do sústavy európskych
vysokorýchlostných koridorov.
"Povýšenie" domácich tratí na vysokorýchlostné
doteraz limitovala výška štátnych dotácií. V minulosti sa
pohybovala medzi 250 až 270 mil. Sk. Iba modernizácia úseku medzi Cíferom
a Trnavou by vlani stála ŽSR približne 445 mil. Sk. Pre porovnanie M. Čikovský
spomenul České dráhy, ktoré investovali do tratí do konca
roka 1999 približne 33 mld. Sk.
Pozornosť podniku sa zamerala predovšetkým na piaty európsky
koridor, slovenská vetva Bratislava - Žilina - Košice
- Čierna nad Tisou, a na šiesty, slovenská časť Skalité
- Čadca - Žilina. Železnice najviac pokročili na šiestom
koridore, kde sa doteraz dokončili a odovzdali stavy za 164 mil. Sk.
Do piateho ŽSR prvýkrát investovali vlani, a to 38 mil. Sk.
Tento rok majú na práce na úseku Cífer -
Trnava, ktoré by mali začať už tento mesiac, vyčlenených 380 mil. Sk.
Vďaka ochote EIB sa bude pokračovať aj na šiestom
koridore. Banka by mala na modernizáciu úseku Skalité - Čadca - Žilina
poskytnúť približne miliardu Sk, uviedol na záver M.
Čikovský.
Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000
Investície do modernizácie tratí
Vlakom budeme cestovať
rýchlosťou až 160 km zahodinu
Súčasťou podnikateľského plánu ŽSR na rok 2000 je plán
hmotných a nehmotných investícií, ktorý je postavený
na celkový objem 7,827 mld Sk. Vlastné investičné zdroje ŽSR
sú tvorené plánovanými odpismi vo výške 3 mld. Sk. Ich
skutočné použitie v roku 2000 je však limitované
jednak výškou splátok investičných úverov, úrokov a
poplatkov z minulých období (910 mil. Sk), jednak čiastočným
čerpaním
týchto zdrojov už v minulom roku (1,073 mld. Sk) a skutočnosťou,
že predpokladaná strata ŽSR v roku 2000 (3,715
mld. Sk) je vyššia ako plán odpisov.
Na investície v železničnej doprave budú použité cudzie
zdroje v celkovej výške 4,767 mld. Sk.
Ich štruktúra je nasledovná: dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 275 mil. Sk, úver EIB vo výške 3,408 mld. Sk, príspevok
z grantu ISPA vo výške 1,068 mld. Sk a príspevok z programu
Phare vo výške 16 mil. Sk. Na rozvoj kombinovanej dopravy je určená dotácia
zo štátneho rozpočtu vo výške 60 mil. Sk.
Prioritou koridory
Z pohľadu
vecnosti je prioritou investičného programu ŽSR modernizácia železničných
tratí zaradených do sústavy európskych vysokorýchlostných
koridorov.
Aj keď táto úloha nie je nová, tempo modernizácie domácich
tratí na vysokorýchlostné koridory doteraz viac-menej
určovala výška investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá sa v
minulosti pohybovala okolo 250 až 270 mil. Sk ročne.
Lenže, ak chceli ŽSR vlani modernizovať len jediný ucelený
medzistaničný úsek medzi Trnavou a Cíferom, ktorý tvorí 6 kilometrov
dvojkoľajnej trate, museli by mať k
dispozícii 445 mil. Sk. Prístup k cudzím zdrojom v roku 2000
prostredníctvom štátom garantovaného úveru od EIB a
prostredníctvom grantu ISPA sa otvárajú pre ŽSR nové možnosti.
Pozornosť ŽSR sa sústreďuje na 5. koridor Benátky - Terst/Koper
- Ľubľana - Budapešť - Užhorod - Ľvov a jeho
slovenskú vetvu Bratislava - Žilina - Košice - Čierna
nad Tisou, resp. na 6. koridor Gdaňsk - Varšava - Katovice - Žilina,
ktorý na území Slovenska vedie po trati štátna hranica s Poľskou
republikou - Skalité - Čadca - Žilina. Z pohľadu dosahovaných
traťových rýchlostí nie sú niektoré slovenské úseky 5.
koridoru až také problematické. Napríklad na úseku
Bratislava Rača - Trnava sa v jednotlivých medzistaničných
úsekoch bežne jazdí rýchlosťou 120 km/h.
Najproblematickejší je úsek tzv. šenkvických oblúkov. V rámci
modernizácie by mal byť preklenutý novou umelou stavbou -
estakádou, ktorá vedie mimo terajšiu os a
projektové štúdie o nej hovoria ako o šenkvickej preložke.
Po modernizácii 5. koridoru
by sa mala traťová rýchlosť zvýšiť na 160 km/h. Medzi Čadcou
a Zwardoňom na 6. koridore dosahujú vlaky
najväčšiu rýchlosť 60 km/h. Ak bude trať
elektrifikovaná, traťová rýchlosť sa zvýši na 70-100 km/h.
Ďalšie stavebné investície
ŽSR už začiatkom
apríla prikročia ku kompletnej rekonštrukcii celého medzistaničného
úseku Trnava - Cífer na 5. koridore, a to vrátane železničného spodku,
zvršku, troleja a zabezpečovacieho zaiadenia. Na tieto účely
majú vyčlenených 380 mil. Sk, pričom 230 mil.
Sk bude plynúť z tohtoročnej investičnej
dotácie zo štátneho
rozpočtu. Ďalšie prostriedky by mali získať z grantu ISPA v treťom štvrťroku
za predpokladu, že budú odobrené projekty, ktoré v súčasnosti preverujú experti EÚ. Po pridelení týchto prostredkov by ŽSR mohli ešte
koncom roku 2000 stihnúť aj otvorenie výstavby
na ďalšom medzistaničnom úseku Bratislava
Rača - Svätý Jur.
Napriek tomu, že mnohé ďalšie stavebné investície sú vo
vysokom stupni rozostavanosti, ŽSR ani v roku 2000
nedisponujú dostatočnými zdrojmi na ich dokončenie. Viaceré stavby bolo
v rokoch 1998 a 1999 pozastavené a ŽSR musia starostlivo
zvažovať, ktoré z nich dostanú prednosť.
Železničný uzol Čierna
nad Tisou
V areáli železničnej prekládkovej stanice Čierna nad
Tisou je modernizácia mnohých objektov a
zariadení potrebná nielen kvôli ich morálnemu opotrebovaniu a
technickej zastaranosti,
ale aj z ekologických dôvodov. K investíciám ŽSR v tejto
oblasti, na ktorých sa bude pokračovať aj v roku
2000, patrí rekonštrukcia olejového a naftového hospodárstva v rušňovom
depe, sanácia horninového podložia a
podzemných vôd na prečerpávacích komplexoch 24/24, rekonštrukcia
kanalizačnej siete v celom uzle a rekonštrukcia
prekládkových kapacít na tzv. hale pre starý jazyk.
Pre tieto stavby je
na celý rok určená čiastka 30 mil. Sk. Veľmi aktuálnou požiadavkou
je modernizácia stanice širokého rozchodu, ktorá sa však pre nedostatok financií nerozbehla v plánovanom termíne
od roku 1998. Platná koncepcia modernizácie stanice širokého
rozchodu v Čiernej
nad Tisou je vypracovaná v dvoch alternatívach: 1.
riešenie bez cieľového brzdenia vozňov s
rozpočtovým nákladom
896 mil. Sk, 2. riešenie s cieľovým brzdením vozňov s rozpočtovým
nákladom 1,038 mld. Sk. V súčasnosti sa pripravujú projekty
na vydanie stavebného povolenia na 1. etapu
výstavby s nákladom 272 mil. Sk, pričom samotná výstavba by sa mohla začať
v roku 2001. V súčasnosti najvýznamnejšou stavbou v
tomto železničnom uzle je Terminál kombinovanej dopravy (TKD)
v Dobrej.
Modernizácia vozňového
parku
Na nákup strojov a zariadení vynaložia ŽSR v roku 2000
takmer 2,397 mld. Sk. Na modernizáciu telekomunikačnej siete je určených
1,455 mld. Sk a na modernizáciu koľajového parku 941 mil. Sk,
ktoré budú použité prednostne na modernizáciu rušňov nákladnej
dopravy vrátane rekonštrukcie podvozkov. Pri zabezpečovaní požadovanej
skladby vozňov nákladnej prepravy totiž ŽSR vzhľadom na
svoje finančné možnosti dávajú prednosť
operatívnym vozňovým výpomociam a dlhodobým prenájmom od cudzích
železničných správ. Jedinou výnimkou sú
nákladné vozne pre
kombinovanú dopravu, keď na ich nákup bude v roku 2000 použitá
dotácia vo výške 60 mil. Sk zo štátneho rozpočtu, ktorá je
účelovo viazaná.
Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000
GASTRORAIL 2000
ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY vás srdečne pozývajú do stánku ŽSR
na 4. medzinárodnom
veľtrhu dopravy INTERTRANSPORT 2000, ktorý sa uskutoční v dňoch
11. - 16. apríla 2000 v bratislavskom výstavnom a kongresovom
centre INCHEBA, HALA A2.
Počas výstavy INTERTRANSPORT 2000 ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY a
servisná spoločnosť WAGON SLOVAKIA, a.s.,
organizujú výstavu GASTRORAIL
2000 - gastronomické a ubytovacie služby na železnici, ktorá
sa uskutoční v dňoch 14. - 16. apríla 2000 v železničnej
stanici Bratislavava-Petržalka.
Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000
Podnikateľský plán železníc
na tento rok
Rast miezd je podmienený kolektívnym
vyjednávaním
Návrh podnikateľského plánu Železníc SR na rok 2000 ráta
so stratou 3,715 mld. Sk. Celkovú stratu
tvorí strata v osobnej doprave vo výške 2,419 mld. Sk, strata
v nákladnej doprave
vo výške 1,556 mld. Sk a zisk z ostatných činností vo výške
260 mil. Sk. Dôvodom straty sú vysoké finančné
náklady a nižšie výkony nákladnej
prepravy. Ak abstrahujeme finančné náklady od nákladnej
prepravy, ŽSR by dosiahli plánovaný zisk
v nákladnej preprave 1,88 mld. Sk. Prevádzkové náklady bez
miezd sú oproti
predchádzajúcim obdobiam postavené s ďalšou reštrikciou. Príčinou vysokých
finančných nákladov je úverová zaťaženosť ŽSR a z toho
vyplývajúce náklady na úroky, kurzové
straty, zákonné rezervy na kurzové straty a opravné položky k pohľadávkam. Osobné
náklady závisia od výsledkov kolektívneho vyjednávania,
ktoré ešte nie je zatiaľ ukončené. Celkovým limitujúcim
prvkom pre činnosť ŽSR je situácia na prepravnom
trhu, kde je výrazný vplyv hospodárskeho
poklesu a recesie na
Slovensku, ako aj v okolitých štátoch na pokles prepravných výkonov.
Zohľadňujúc tieto podmienky je podnikateľský plán ŽSR na
rok 2000 charakterizovaný najmä hospodárskym
výsledkom vyplývajúcim z poklesu objemu výkonov v nákladnej
preprave oproti plánu roku 1999 o 8,3 percenta a reštriktívne postaveným plánom materiálových
nákladov a služieb, z ktorého spotreba materiálu je nižšia
o 16 percent a ostatné služby o 12 percent. V oblasti vlastných
zdrojov sa sústreďuje na splátky investičných záväzkov
z minulých období, splátky investičných
úverov, realizáciu
investícií - rekonštrukcií koľajových vozidiel a tratí.
Pre rok 2000 je v oblasti tržieb dôležitým
faktorom zvýšenie taríf v nákladnej preprave (dovoz a vývoz)
o 4 percentá a v osobnej preprave zvýšenie v priemere o 28 percent, čo znamená plánované
zvýšenie tržieb oproti skutočnosti minulého obdobia v nákladnej preprave o 907 mil. Sk (zvýšené
tarify uplatnené od 1. 1. 2000) a v osobnej preprave o 434 mil. Sk (zvýšené
tarify uplatnené od 15. 2. 2000).
Dôležitým prvkom zapracovaným do rozpočtu je predpoklad zúčtovania
celej straty ŽSR v osobnej preprave, ktorá vzniká na
základe zliav poskytovaných rôznym skupinám obyvateľstva vychádzajúcich
zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, uzatvorenej medzi ŽSR a štátom
v rozsahu 5,461 mld. Sk ekonomicky oprávnených a nekrytých
nákladov. Štát poskytuje len časť úhrady straty v osobnej
preprave, t. j. 4,660 mld. Sk (2,71 mld. Sk zo štátneho
rozpočtu z kapitoly železničnej dopravy,
1,950 mld. Sk z príjmov
z privatizácie a mimorozpočtových zdrojov). Rozdiel 0,801 mld. Sk
budú ŽSR riešiť pohľadávkou voči štátu. Nedostatok finančných prostriedkov v priebehu roka musia vykrývať aj tzv. ekonomicky neoprávnené
náklady v osobnej doprave, ktoré v roku 2000 predstavujú objem
2,419 mld. Sk.
Čo sa týka zamestnanosti a mzdových nákladov, počty
zamestnancov dosiahnu v roku 2000 maximálne
výšku stanovenú plánom na rok 1999. Keďže ešte nebol kolektívnym vyjednávaním
dohodnutý smerný rast miezd na rok 2000, uvažuje sa s nulovým nárastom zvýšenia priemernej plánovanej
mzdy oproti roku 1999, ktorý vychádza z ekonomických možností ŽSR.
To znamená, že priemerná mzda by mala
dosiahnuť výšku
ako v roku 1999, a to 12 716 Sk. Plánovaný počet zamestnancov na rok
2000 vychádza z programu zamestnanosti, kde je stanovený cieľ
úspory 2436 zamestnancov a bude zabezpečený
racionalizačnými a modernizačnými opatreniami.
Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000
Po transformácii budú na
dráhe podnikať dva spoločné subjekty
Racionalizácia činností
cestou modernizácie technického
rozvoja
Správna rada ŽSR mala pracovné rokovanie o projekte reštrukturalizácie
a transformácie ŽSR, ktorý spracovala nezávislá skupina expertov. Projekt obsahuje analýzu terajšieho stavu železničnej
dopravy, finančnej výkonnosti ŽSR, majetkovej štruktúry,
organizačného usporiadania a stavu zamestnanosti. Odporúča transformáciu
a reštrukturalizáciu dnešných ŽSR na dva subjekty: obchodnú spoločnosť ŽSR, a.s., a Železničnú
spoločnosť.
Predmetom ŽSR, a.s., (ŽSR) bude hlavná činnosť, t. j. prevádzkovanie
dráhy (dopravná cesta) a vykonávanie činnosti
dopravcu (mobilných prostriedkov potrebných na zabezpečenie
obchodných aktivít a obchodných zložiek nákladnej a osobnej
dopravy).
Predmetom Železničnej spoločnosti (ŽS) budú vedľajšie,
resp. obslužné činnosti pre zabezpečenie hlavných činností,
ktoré nesúvisia priamo s hlavným poslaním železníc, ale sú
potrebné. ŽS bude v procese oddlženia zohrávať podobnú úlohu
ako napr. konsolidačná banka pri transformácii
bankového sektoru. ŽS bude takisto disponovať s nadbytočným
majetkom a riešiť otázku uvoľňovania pracovných síl.
Obe spoločnosti budú hospodáriť na vyčlenenom majetku štátu.
Vzájomné vzťahy medzi ŽSR a ŽS budú realizované na základe
zmluvných vzťahov. V prechodnom období, maximálne do roku 2005,
bude ŽSR, a.s., objednávať obslužné výkony, ktoré
bude mať v predmete činnosti ŽS, výhradne od tejto spoločnosti.
Projekt predpokladá u oboch spoločností ďalšiu
racionalizáciu činností. V ŽSR, a.s., bude dominantná
racionalizácia činnosti cestou modernizácie a technického
rozvoja. V ŽS bude prevládať racionalizácia z titulu
útlmu neefektívnych činností.
Obe navrhované spoločnosti budú mať uzatvorený ekonomický
systém bez vzájomných a duplicitných vplyvov.
Takto vytvorená štruktúra umožňuje priehľadné sledovanie
finančných tokov v ŽSR a zefektívnenie činností ponechaných
v ŽS.
Prebytočné kapacity štátneho majetku ŽS môžu byť ponúkané
na voľnom trhu služieb všetkým odborom v rezorte
dopravy a ostatným odvetviam národného hospodárstva zaoberajúcim sa
dopravným procesom.
V predloženom projekte reštrukturalizácie a transformácie sa
uvádza, že ak nedôjde k transformácii terajších ŽSR
už od 1. 1. 2001, môže dôjsť k finančnému krachu ŽSR s vážnym
dosahom na celé hospodárstvo SR. Podľa autorov projektu základným
predpokladom uskutočnenia transformácie musí byť politický
konsenzus.
Projekt transformácie a reštrukturalizácie ŽSR bude po zapracovaní pripomienok znovu prerokovaný v Správnej rade ŽSR a
ešte v prvom polroku tohto roku prerokovaný v porade ministra
MDPT SR, vo vláde SR a NR SR. Ďalej sa predpokladá novelizácia zákona
o dráhach, zákona o terajších ŽSR a schválenie nového zákona
o ŽSR, a.s.
Na generálnom riaditeľstve ŽSR sa už v apríli vytvorí Odbor
transformácie a reštrukturalizácie železníc a v
auguste začnú svoju činnosť výbory pre prípravu vzniku ŽSR a ŽS.
Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000
Zmeny v cestovnom poriadku od 28. mája
Elektronický predaj cestovných dokladov
V novom cestovnom poriadku železníc dôjde k viacerým zmenám
v medzištátnej aj vnútroštátnej osobnej doprave. Železnice
SR kládli dôraz najmä na dodržanie prípojov
medzi vlakmi a na maximálnu hospodárnosť.
V novom cestovnom poriadku bude Ex 274/275 Slovenská strela na
trase Bratislava-Brno-Praha jazdiť s novou súpravou
klimatizovaných vozňov. Z Bratislavy hl. stanice bude odchádzať o 6.55
h, do Prahy hl. n. príde o 12.18 h. Z Prahy hl. n. pôjde o 17.44
h, do Bratislavy príde o 22.58 h. V medzištátnej doprave na
trase Štúrovo - Kúty v smere do Čiech dôjde k posunu časového
taktu EC vlakov neskôr o 30 minút, v opačnom smere k
posunu skôr o 30 minút. Je to z dôvodu
presmerovania týchto vlakov, na dobudovaný medzinárodný koridor Českých dráh.
Na trase Praha-Žilina-Košice budú niektoré rýchliky pre zvýšený
záujem o cestovanie cez deň presunuté z nočných
do denných trás. Lôžkový vlak z Košíc do Prahy a späť
R 224/225 Hornád bude preradený do kategórie expresných vlakov pod číslom Ex 124/125.
V kategórii vnútroštátnych vlakov kategórie IC, Ex, R a Zr (zrýchlený
vlak) nedôjde k redukcii. K zmenám dôjde v presmerovaní
trás v ich predĺžení, resp. k úprave ich časovej
polohy pre zmenu časových polôh u tzv. eurotaktových rýchlikov. Rýchliky z Bratislavy cez Žilinu do Košíc
a späť, budú mať cestovný čas predĺžený o 8 minút pre výluky
medzi stanicami Bratislava Rača-Cífer-Trnava. InterCity Tatran
nebude stáť v Trenčíne a Liptovskom Mikuláši a IC Kriváň
v Trenčíne. IC Hron nebude jazdiť z Bratislavy až do
Banskej Bystrice, ale skončí jazdu vo Zvolene. Zrušia sa spoje
medzi 23. h až 4. h hodinou.
Pripravuje sa elektronický predaj cestovných dokladov vo vlaku.
Je to prenosná elektronická osobná pokladňa, ktorú
budú používať sprievodcovia osobných vlakov.