Železnica po Považí 105. rok
alebo
Ako sa malo cestovať z Budapešti a Bratislavy do Žiliny.

Martin SMOLEN

Zo základnej železničnej kostry Slovenska chýbalo v sedemdesiatych rokoch 19. storočia už len spojenie trate Rakúskej spoločnosti štátnej dráhy Viedeň - Bratislava - Budapešť so Žilinou . Konská železnica Bratislava - Trnava - Sereď z rokov 1837 až 1846, majetok spoločnosti Prvej uhorskej dráhy, bola v sedemdesiatych rokoch zastaraná, premávka slabla, o zúročovaní kapitálu sa nedalo ani hovoriť, a tak sa začalo vážne uvažovať o zastavení jej premávky. Ako jediná možnosť na záchranu sa javila len prestavba na parnú trakciu a predĺženie trate do Žiliny .

Myšlienka predĺžiť bratislavsko-trnavskú železnicu a pripojiť ju na Severnú dráhu cisára Ferdinanda sa zjavila už roku 1856. Roku 1865 však predložil gróf KEGLEVICH konkurenčný projekt železnice Komárno - Nové Zámky - údolie Nitry - Trenčín . Uhorské ministerstvo prác a komunikácií, ktoré dovtedy uvažovalo len o Považskej železnici, bolo nútené zapodievať sa aj druhou alternatívou. Boj medzi Považím a Ponitrím, ktorý sa rozpútal, nemá v dejinách našich železníc obdobu. O slovo sa prihlásila Sereď , exportujúca ročne viac ako milión centov obilia, a domáhala sa výstavby trate Šaľa - Sereď - Trnava  - Hlohovec - Nové Mesto nad Váhom - Trenčín . Ostrihomský arcibiskup, nitriansky biskup a gróf APPONYI, ktorí vlastnili obrovské majetky na Ponitrí, mali záujem o trať nitriansku. Prívrženci považskej trasy začali túto trať nazývať traťou "katolíckou". Obe strany burcovali verejnú mienku.
Boj vyvrcholil začiatkom apríla 1870, keď uhorská vláda predložila snemu návrh zákona o vydaní koncesie na trať Nové Zámky - Nitra - Trenčín pre STROUSBERGA, ktorý zo štyroch žiadateľov žiadal od štátu najnižšiu úrokovú záruku, 33 900 zlatých na míľu trate.
Zjavili sa však záujemcovia, ktorí navrhovali, že postavia trať. Nové Zámky - Nitra - Trenčín - Vlársky priesmyk s úrokovou zárukou len 28 500 zlatých na míľu. STROUSBERG však prekonal aj tento návrh rozličnými ústupkami a záväzkami, a tak v polovici júna t870 sa rozhodlo o vedení trate cez Nitru, pričom boj vyhral STROUSBERG.
Koncesiou STROUSBERG dostal právo na výstavbu a prevádzku parostrojnej železnice z Nových Zámkov na juh do Komárna a na severozápad cez Nitru a Bánovce nad Bebravou  do Trenčína a prednostné právo na predĺženie tejto trate do Žiliny . STROUSBERG však túto trať nepostavil, koncesiu predal bankám a, pozornosť obrátil na Považskú železnicu.
Ale aj výstavba považskej trate - oživená po zrútení zámerov Uhorskej severozápadnej dráhy Nové Zámky - Nitra - Trenčín (jej koncesia bola zrušená až zákonom roku 1879) - bola tvrdo poznačená rakúskou finančnou krízou. Dva roky po márnom víťazstve nitrianskej trasy nad považskou sankcionoval v októbri 1872 cisár FRANTIŠEK JOZEF I. koncesiu Považskej železnice pre spoločnosť WINDISCHGRÄTZ-BREUNER, ktorá už rok predtým odkúpila konskú železnicu Bratislava - Trnava a chystala jej prestavbu na železnicu parostrojnú.

( Technické noviny, číslo 46, rok 1988, ročník 36 )

Odkazy:

Strana vytvorená / Site created : 06-XI-2000 Posledná aktualizácia / Last update : 14-II-2004	( h120-13.htm )