Štrekárske potulky po Komárne
Prvou železnicou, ktorá narušila hradby pevnosti Komárno , bola trať z Dunajskej Stredy , sprevádzkovaná
v roku 1896. V roku 1910 bola sprevádzkovaná trať Komárom ( MÁV ) - Komárno -
Nové Zámky . Sieť doplnila v roku 1914 lokálka Komárno - Kolárovo .
V prístavnom meste boli tiež dôležité vlečky.
Najvýznamnejšia z nich spojila stanicu s prístavom na Dunaji.
Jej koľaje dosiahli až k sútoku s Váhom, cez 4 km od stanice.
Druhá vlečka s odbočkami do tovární vyšla z opačného,
novozámockého zhlavia stanice a viedla na juh na nákladisko
"Komárno prístav" na Váhu. 3 km od stanice, na trati
smerom do Nových Zámkov, sa nachádzala zastávka
"Komárno tehelňa". Tu odbočovala vlečka do
teheľne, išla súbežne s cestou (dĺžka 1 km). Nechýbali ani
úzke koľaje; zo stanice na sever smerovala krátka
úzkokoľajka na ostrov Apáli.
Každý železničný uzol prešiel nejakou premenou, Komárno nevynímajúc. Prvá
prestavba tu prebehla už v roku 1910 v súvislosti so stavbou
novozámockej trate. Vtedy bola bratislavská
trať nanovo zaústená veľkým oblúkom do spoločnej
stanice. Najrozsiahlejšia zmena bola zrealizovaná po 2.
svetovej vojne; týkala sa trate do Maďarska, ktorej dominoval
most cez Dunaj. Tento most bol počas vojny zničený. Súčasne
s jeho obnovou sa stavala preložka trate zo stanice k mostu.
Staronové spojenie k južným susedom bolo otvorené v roku
1954.
Vlaky do Komáromu opustili starý trojkilometrový
úsek (z neho zostal 1 km ako spojenie do prístavu), po novom
jazdia po bratislavskej trati a medzi km
2,4 - 2,5, pred zastávkou Komárno závody, odbočujú na
novovybudovanú časť trate (2 km) k mostu cez Dunaj.
Stanica Komárno ležala pôvodne v km 6,6 od začiatku
trate v Komárome, postavením preložky sa táto vzdialenosť
predĺžila o 1 km.
Štrekársku prechádzku
začneme na stanici.Trať do Nových Zámkov i
Komáromu
je od začiatku 70. rokov elektrifikovaná striedavým systémom.
Odbočka do prístavu (Komárno Dunaj západná stanica) bola
tiež zatrolejovaná, ale dnes je trakčné vedenie znesené a
zostaly len stĺpy. Kuriozitu na prístavnej trati predstavuje
osobná zastávka. V cestovnom poriadku sa objavila v roku 1951
(v skutočnosti zrejme o rok neskôr) ako "Komárno
zastávka mládeže". Boli sem zavedené 3 páry osobných
vlakov v pracovných dňoch. Tarifne 2 km od stanice, dnes len 1,
čo sa viac
blíži skutočnej polohe. Po rôznych úpravách sa v roku 1962
ustálila "hustota" vlakov na jedinom páre vlakov,
vedených v pracovné dni, kedy ráno ide vlak na zastávku a ako
prázdna súprava späť, popoludní opačne (nedávno bol
popoludňajší vlak zrušený). Zároveň bol
budovateľský názov skrátený na "Komárno
zastávka". Tento názov uvidíme na bývalom strážnom
domčeku pri prejazde, kde sa rozchádzali trate do Maďarska a
do prístavu, samotné nástupište je o kúsok ďalej, pod
cestným viaduktom. Zo zaniknutej trate do Komáromu sa
zreteľné zbytky nezachovali. Len urezaný pevnostný val
ukazuje kadiaľ trať viedla. Za ním prechádzala mostom
priekopu pevnosti a pokračovala k Dunaju po zvyšujúcom sa
násype. Teleso je dávno zlikvidované, dnes stojí v trase
alebo na jej okraji závod Slovenské lodenice. Most cez Dunaj je
oceľovej priehradovej konštrukcie, 4 návodné piliere ho
rozdeľujú na 5 polí. Môžeme si všimnúť asimetričnosť:
od pravého brehu Dunaja sú 4 polia súvislej maďarskej
konštrukcie, na ne nadväzuje na poslednom pilieri samostatné
slovenské pole. Pri obhliadaní mostu budeme zrejme vyrušení
dvojicou vojakov základnej služby. Do mesta sa vrátime cestou
po Alžbetinom (polo-)ostrove. Rozostavané lode v lodenici a rad
zrejme nepotrebných nákladných člnov ukotvených na slepom
ramene Dunaja nám dávajú na chvíľu zabudnúť na železnice.
Po sklápacom cestnom moste prejdeme do mesta a pozdĺž
prístavných koľají za plotom a pevnostných stien prídeme
skoro až k sútoku Dunaja s Váhom. Tunajšia časť prístavu
nepôsobí príliš živo. Koľaj vlečky na sútoku sice
končí, ale ešte predtým vybieha z 2. koľaje prístavného
koľajiska odbočka krížom cez krajnú koľaj a cestu na sever
a pokračuje na stenou pozdĺž pobrežnej cesty. Koľajnice
nenesú známky používania. Pôvodná vlečka z novozámockého
zhlavia komárňanskej stanice do týchto miest je zrušená,
zostal z nej len krátky úsek zo stanice do uhoľných skladov.
Na trati
do Nových Zámkov vlak prechádza Váh
priehradovým mostom, zo 4 polí vyniká najväčší svojim
oblúkom, rovnakým, ako má cestný most cez Dunaj. Na ďalšej
ceste si môžeme všimnúť miesta bývalej zastávky
"Komárno tehelňa" (zanikla v roku 1970). Žiadna
budova tu nestojí, zrušená je i vlečka a tiež stará cesta,
nová komunikácia je vedená nadjazdom. Pod mostom prechádza i
druhá koľaj, odbočujúca neialeko z traťovej koľaje.
Vedie na zriaďovaciu stanicu, ktorá sa ťahá vpravo pozdĺž
trate k Chotínu.
Jaroslav PŘIBYL ( Klub Dráhařů , Tulák po drahách 8/12. IX. 1998)