NOVÁ NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA

Zachovaný a pamiatkovo chránený úsek bývalej kysucko-oravskej lesnej železnice dlhej 8 km sa stal nariadením vlády Slovenskej republiky č. 291 z 11. júna 1991 prvou národnou kultúrnou pamiatkou z oblasti dopravy a druhou technickou pamiatkou zaradenou do tejto najvyššej kategórie kultúrnych pamiatok u nás.

HISTÓRIA KYSUCKO-ORAVSKEJ LESNEJ ŽELEZNICE

Kysucko-oravská lesná železnica z Osčadnice do Lokce vznikla v roku 1926 spojením vtedy dvoch samostatných lesných železníc- kysuckej. z Oščadnice do Chmúry (kataster obce Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Obe železnice, ktorých rozchod koľají bol 760 mm, boli vybudované v rokoch 1915-18 a zriadené na odvoz dreva. Kysuckú lesnú železnicu postavila viedenská firma Aktiongesellschaft fűr Műhlen USD Holzindustrie, ktorá chcela lepšie využiť exploatačné právo i na lesy v oblasti východných Kysúc. Oravskú lesnú železnicu vybudoval majiteľ lesov v oblasti Bielej Oravy-Oravský komposesorát z Oravského Podzámku.
Príčiny spojenia oboch železníc boli ekonomické. Kysucká lesná železníc bola z cieľovej stanice v Oščadnici napojená na Košicko-bohumínsku železnicu normálne rozchodnou vlečkou, čím bola umožnená nekomplikovaná ďalšia preprava dreva vyťaženého v oblasti rieky Bystrice do blízkosti odbytových trhov. Oravská lesná železnica však takéto spojenie nemala, a to z dôvodov nerealizovaného projektu napojenia tejto železnice na verejnú železnicu Kraľovany-Suchá Hora. Preto sa riaditeľstvo Oravského komposesorátu rozhodlo napojiť na lesnú železnicu Oščadnica Chmúra, a tak získať priame spojenie s Košicko-bohumínskou železnicou.
Železnice sa spojili vybudovaním 10,5 km dlhej spojovacej trate v rokoch 1925-26.
Spojovacia trať bola vybudovaná medzi lokalitou Gontkula (kataster pôvodnej obce Erdútka) a Chmúrou. Jej projekt vyhotovila firma Dipl. Ing. E. a L. Gála z Ružomberka. Výstavbu spojovacej trate vtedy rozdelili na dva úseky.
Náročnejší bol druhý úsek zo stanice Chmúra do sedla Beskydu. Tu musela trať prekonať na pomerne krátkom úseku (vzdušnou čiarou 1500 m) značné prevýšenie (217,69 m). Pritom v náročnom teréne na svahu Beskydu nebola možnosť rozvinutia oblúkov (serpentín) pre nedostatok miesta. Preto projektant zvolil spôsob, ktorý bol po technickej a ekonomickej stránke najmenej náročný, ale pri budovaní lesných železníc málo používaný.
Prekonanie značného prevýšenia na pomerne krátkom úseku riešil projekt v záujme bezpečnosti premávky vložením piatich vodorovných úvratí (po jednej v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo, tri priamo v trati), čím sa predišlo zdĺhavému a nákladnému budovaniu umelých stavieb, pomocou ktorých by sa na spojovacej trati museli rozvíjať oblúky.
Okrem hlavnej trate z kysuckej Oščadnice do oravskej Lokce boli na lesnej železnici vybudované aj mnohé odbočky, ktoré sa zriaďovali, rušili, predlžovali a skracovali potreby ťažby dreva. Najväčšiu dĺžku dosiahla železnica na konci dvadsiatich rokov, keď mala takmer 110 km. Postupne sa jej dĺžka rušením a skracovaním odbočiek zmenšovala.
Rušňový park na železnici bol zastúpený predovšetkým parnými lokomotívami. Boli to výrobky rôznych lokomotívok - MÁV, ČKD, Henschel, Krauss, Siegel, Orenstein USD Koppel a. p.
Drevo sa po železnici zvážalo a do začiatku 70-tych rokov. Železnica bola zrušená rozhodnutím komisie dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici s účinosťou od 1.1.1969 s dementovaním trate do konca roku 1971. Železnica bola zrušená z dôvodov jej nerentabilnosti. Prepravu dreva nahradila automobilová doprava.

Sieť HLÚŽ

TECHNICKA KULTÚRNA PAMIATKA A JEJ VÝZNAM

Kysucko-oravská železnica mala byt' zrušená v celom rozsahu. Priaznivci lesných železníc z celého Česko-Slovenska a pamiatkové orgány začali organizovať rozličné akcie, aby sa zachoval úvraťový úsek medzi Chmúrou a Tanečníkom ako technickej pamiatky. V dobe rušenia to bol už jediný existujúci úvraťový systém na našom území a v Európe vôbec. Niekoľko železníc s úvraťovým systémom je ešte v Južnej Amerike, napr. na železnici Ferrocarril Central v Peru je v úseku medzi mestami Lima a La Oroya 13 úvratí; na železnici medzi čílskym prístavným mestom Antofagasta a argentínskym mestom Salta sú 4 úvrate. K zachovaniu úseku medzi Chmúrou a Tanečníkom ako technickej pamiatky viedol aj ďalší dôvod, ktorým bola snaha zachovať hmotný doklad dokumentujúci lesnú železnicu ako typický dopravný prostriedok v lesnej doprave na Slovensku v 1. polovici 20. storočia, už teda zaniknutú a prekonanú etapu vo vývoji lesnej i železničnej dopravy.

odbočka Mútne

FUNKČNÁ OBNOVA PAMIATKY

Existujúci úsek bývalej lesnej železnice spolu so zachovaným technickým zariadením prevzal v roku 1974 do svojej správy ako kultúrnu pamiatku odbor kultúry vtedajšieho Okresného národného výboru v Čadci, z poverenia ktorého sa užívateľom stalo Kysucké múzeum v Čadci. V tej dobe začalo toto múzeum budovať svoju národopisnú expozíciu v prírode, ktorá je lokalizovaná práve v oblasti s chráneným úsekom bývalej železnice. Do expozície Múzea kysuckej dediny budovanej v doline Chmúra bola železnica zakomponovaná so zámerom jej budúceho využitia ako múzejnej železnice so zámerom jej obnovy a nového spoločenského využitia vo forme funkčnej prezentácie a prepravy návštevníkov.
Zároveň s budovaním expozície v prírode – Múzea kysuckej dediny (MKD) – začalo Kysucké múzeum aj práce na funkčnej obnove zachovaného úseku trate Chmúra-Tanečník, ktorý bol pri likvidácii železnice tiež narušený, bola to predovšetkým rekonštrukcia zneseného úseku z osady Kubátkovia do stanice Chmúra v dĺžke 2,7 km, ďalej obnova rušňového parku a obnova i doplnenie vozňového parku. Po ukončení rekonštrukcie spomenutého úseku, vedúceho sčasti cez areál MKD, vznikla Historická lesná železnica (HLŽ(. Tvorí ju zachovaný úsek Tanečník-Chmúra a rekonštruovaný úsek trate Chmúra-Kubátkovia.
Po funkčnom obnovení sa od 24. mája 1980 začínajú na trati HLŽ uskutočňovať skúšobné jazdy. Ako ťažké vozidlá sa využívajú predovšetkým dve historické lokomotívy vyrobené v rokoch 1909 a 1916 strojárňami firmy MÁV v Budapešti.

úvraťová časť HLÚŽ

SÚČASNOSŤ

Zámer spoločenskej obnovy historickej lesnej železnice predpokladá jej využitie ako múzejnej železnice. Tým je jej pôvodná funkcia ako dopravného prostriedku na prepravu dreva nahradená novými spoločenskými funkciami.

1. dokumentačno-prezentačnou; t. j. za chovaním dokumentu z dejín techniky a lesnej dopravy a jeho múzejnou prezentáciou ako expozičného celku;
2. prevádzkovou funkciou, t. j. na prepravu osôb-návštevníkov expozície v prírode.

Okrem prepravy návštevníkov zo záchytného parkoviska do areálu Múzea kysuckej dediny sa perspektívne uvažuje – v spolupráci s Oravským múzeom – o prevádzkovaní celej trate medzi Chmúrou a Tanečníkom. Takto by železnicu mohli na osobnú prepravu využívať aj obyvatelia Kysúc a Oravy, pretože by predstavovala najkratšie spojenie regiónov v osobnej doprave.
Na trati a mobiliári HLŽ sa vykonalo množstvo prác, ktoré stále pokračujú. Udržujú sa v prevádzkyschopnom stave, opravujú sa ďalšie rušne i vozne, uskutočňuje sa výstavba depa. Rekonštrukčné práce na trati a objektoch sa začali už aj na oravskej strane železnice.

Vyhlásením lesnej železnice Chmúra-Tanečník za národnú kultúrnu pamiatku bol ocenený pamiatkový význam tejto unikátnej technickej pamiatky a zároveň sa dostalo zadosťučinenia tým, ktorí sa na záchrane, obnove a prezentácii tejto pamiatky spravidla bez nároku na finančnú odmenu podieľali.

Strana vytvorená / Site created : 3. IV. 2000 Posledná aktualizácia / Last update : 3. IV. 2000	Dokument dodal: Miroslav KOŽUCH
	( h251-5.htm )