Považská lesná železnica

Považská lesná železnica ožije v pribylinskom skanzene
Pribylina 5. 07.2004 - Prehliadka časti technického vybavenia bývalej historickej úzkorozchodnej Považskej lesnej železnice, ktorá sa ťahala údolím Čierneho Váhu v regióne Liptova, je zaujímavým spestrením tohtoročnej návštevy ...
Považská lesná železnica začala písať svoju históriu v roku ....
O záchranu Považskej lesnej železnice sa snaží rovnomenné občianske združenie v spolupráci s Liptovským múzeom v Ružomberku. Podľa jej riaditeľky Ivety Zuskinovej v pribylinskom skanzene spolu s dobrovoľníkmi renovujú vozne a rušne, ktoré zachránili z bývalej železničky. Tieto budú premávať po trati, ktorú plánujú postaviť v skanzene. Zatiaľ je len hotová malá časť koľajiska, na ktorom sú vystavené parný rušeň a vozne. Vybudovanie vyhliadkovej trate bude závisieť od financií.

Reinkarnace PLŽ v Pribylině?
ing Jiří ČAPEK

Během loňské podzimní dovolené na slovensku jsem po delší pauze navštívil také Lipt. Hrádok - někdejší výchozí bod této snad nejvýznamnější a nejkrásnejší lesní železnice Slovenska. Předmětem nasledujícího elaborátu bude to, co v Lipt. Hrádku a jeho okolí můžete vidět dnes.
Své putování můžete zahájit tím, že z hrádockého vlakového (nebo snad raději z u něj ležícího autobusového ?) nádraží vykročíte kolmo na směr dopravních tepen a vhodnou uličkou zamíříte k břehu Váhu. Ještě před řečištěm, kt. je ukryto za relativně novodobou protipovodňovou hrazí, narazíte na bývalý areál depozitáře vozidel PLŽ.
....

(úplné znenie článku sa nachádza v časopise Tulák po drahách č. 35 z 3. III. 2004)

Sen o považskej železničke
Slavomír KONTÚR

InterCity do Košíc míňa obnovenú staničnú budovu v Liptovskom Hrádku a bez zaváhania stúpa k obci Kráľova Lehota. Po pravej strane klimatizovanej súpravy sa cestujúcim otvára nevšedný pohľad. Koľajnice bývalej lesnej železnice, ktoré sa chvíľu kľukatia v blízkosti hlavnej trate, brázdi staručký parný rušeň. Za sebou ťahá kúdole dymu a pary, ale aj tri drevené vagóny plné nadšených turistov ...

(úplné znenie článku sa nachádza v č. 15/2002 časopisu Ž-Semafor z 28. VIII. 2002)

Horymir Úterý, 18.prosinec 2001 - 23:03

Úzkorozchodné dráhy na území Československa

....

neveřejné s osobní dopravou
Přečerpávací vodní elektrárna Čierny Váh / podzemní - ozubnicová

Horymir Sobota, 02.únor 2002 - 23:59 :

Vede v podzemi v tunelu mezi tunely s potrubim. Je to takova seredka same pletivo aby nekdo nestrcil ruku kam nema. ozubeny hreben ma zuby do strany. Kolejnice jsou U profily otevrenymi stranami k sobe. Nahoru se jede cca 15min. Vedle vede plechove schodiste, ale pri te delce neni prijemna predstava zakopnuti. Pry to postavili Svedove. Pouziva se denne pro cesty zamestnancu na horni (precerpavaci) nadrz. Vse je natreno oranzove.

( Diskuzní skupina časopisu K-Report: Železniční diskuze: Úzkorozchodné dráhy )

Terajší areál PLŽ sa nachádza asi 150 - 200 m od pôvodného depa PLŽ, na mieste, kde bola rampa na nakladanie lesných strojov na vozne PLŽ. Areál je v blízkosti rieky Váh, tvorí ho koľajisko (momentálne v prestavbe) a dve budovy (murovaná, kde sú dve odstavné koľaje, a drevená s troma odstavnými koľajami, každá s dĺžkou pribl. 25 m).
Areál aj budovy nie sú v najlepšom tech.stave. To, čo zostalo z PLŽ je v správe Národopisného múzea Lipt. Hrádok, ktoré je podriadené Liptovskému múzeu Ružomberok. Ako je dnes bežné, múzeá nemajú peniaze a tak o PLŽ nejavia takmer žiadny záujem. O areál aj rušňový a vozňový park sa stará iba hŕstka nadšencov.
Kontakt na tf.č.: +421/905/180 888, +421/905/476 523, emailový kontakt je možný tiež .

Tento dokument bol stiahnuty zo siete, zial, si uz nepamatam odkial. Ak vsak najdete zdroj, oznamte mi to, prosim.

Addams

Považská lesná železnica stále zaujímavá

O lesnej železnici v údolí Čierneho Váhu, prevádzkovanej v rokoch 1916 - 1972, toho už bolo napísané dosť, aj v starom Dráharovi. Pochod v rámci vtedajšieho klubu po trase hlavnej trate medzi Liptovským Hrádkom a Liptovskou Tepličkou tiež už prebehol, a sice v lete 1990. Ale určite nezaškodí, keď si túto najkrajšiu lesnú železnicu na Slovensku ( dnes úplne v tieni ČHŽ ) pripomenieme znovu, zvlášť keď sa pozrieme do miest, ktoré nie sú tak často navštevované. Vlastne sú, avšak normálnymi turistami, ktorí smerujú dlhými údoliami po turistických značkách na najvýraznejšie hory východnej časti Nízkych Tatier - Veľký Bok, Veľkú Vápenicu či samotnú Kráľovu hoľu - a ani netušia, čo zaujímavé sa skrýva neďaleko od lesných ciest.
Kým sa vydáme po stopách významnejších odbočiek od Kráľovej lehoty po Benkovo, tu je stručný prehľad siete z roku 1947: hlavná trať Liptovský Hrádok - Kráľova Lehota - Svarín - Čierny Váh - Benkovo - Liptovská Teplička - Výpad - Staníkovo 42,02 km; v neskorších rokoch sa sice vžila ako hlavná trať vetva pokračujúca z odbočky v km 34,55 na Výpade cez Rovienky do Záturne, avšak tá je celkovo kratšia (41,56 km) i mladšia, postavená až v rokoch 1938 - 1941, takže predĺženie z Výpadu od km 36, kde trať ...

Jaroslav Přibyl ( Tulák po drahách 12/7. XII. 1999 )

Odkazy/Links:

Strana vytvorená / Site created : 18-IV-1999 Posledná aktualizácia / Last update : 10-I-2010	( h495-1.htm )