Pancierové vlaky v SNP
Ako bojovali a skončili Štefánik, Hurban a Masaryk

Dr. ĽUBOMÍR RICHARDUS

Do slávnej histórie SNP sa zvolenskí železničiari nezmazateľne zapí­sali predovšetkým výstavbou troch pancierových vlakov - Štefánik, Hurban a Masaryk v Železničných dielňach vo Zvolene a priamou účasťou v bo­jových akciách týchto vlakov.
Je známe, že povstalci v bojoch s presilou nepriateľa zápasili najmä s nedostatkom ťažkých zbraní. Chý­bali predovšetkým tanky a delostre­lectvo. Preto velenie armády hľada­lo spôsob, ako chýbajúcu bojovú techniku nahradiť. Dnes už ťažko zistiť, kto prišiel s myšlienkou po­staviť pancierový vlak a použiť ho v bojových akciách. No treba pove­dať, že to bola dobrá myšlienka a bojové úspechy troch pancierových vlakov plne potvrdili jej opodstatne­nosť. Veď stredné Slovensko so svojimi horami, železnicami v les­ných údoliach, množstvom tunelov, bolo skutočne vhodným na využitie pancierových vlakov.

ŠTEFÁNIK

Prvý pancierový vlak, ktorý do­stal meno Štefánik, začali stavať vo zvolenských železničných dielňach 4. septembra 1944. Okrem toho, že robotníkom chýbala dokumentácia a skúsenosti s podobnou prácou, nebol ani dostatok vhodného materiálu. Nemali predovšetkým plechy na opancierovanie rušňov a vagó­nov. Preto na prvé dva vlaky - Šte­fánika a Hurbana - použili obyčajný kotlový plech a až na tretí vlak, kto­rý mal meno Masaryk, použili 10 až 15 mm plech dovezený z Podbrezo­vej, kde ho pôvodne vyrobili pre ne­mecké ponorky. Každý vlak pozo­stával z piatich vagónov a rušňa. Vpredu bol tzv. tykadlový vozeň, potom sa zapojil delový a tankový vagón, za nimi rušeň a potom tan­kový a guľometný vagón. Výstavbou vlakov poverili referenta Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku pre útočnú vozbu a obranu proti útočnej vozbe plk. Štefana Čániho. Inžinier Hugo Velan bol technickým vedú­cim, majstrami boli Ondrej Trnka a Ondrej Mozola. Päť dní po začatí stavby bol Štefánik v hrubých črtách hotový. Pracovalo sa s nevídaným nadšením, bez ohľadu na čas, aby bojujúca armáda mohla pancierový vlak čo najskôr využiť: O postupe prác pri výstavbe prvého panciero­vého vlaku sa prišiel presvedčiť aj veliteľ povstaleckej armády generál Ján Golian, ktorý hneď vydal rozkaz. na výstavbu ďalších. Štefánika do­končili za dva týždne. Jeho výzbroj pozostávala z horského dela vzor 15, kalibru 75 mm v čelnej stene de­lového vozňa; dvoch diel kalibru 37 mm v tankových vozňoch a 10 ťaž­kých guľometov kalibru 7,92 mm. Veliteľom vlaku bol kpt. F. Adam, zá­stupcom veliteľa npor. A. Tököly, po­sádku tvorilo okolo 70 mužov. Skú­šobnú jazdu a ostré streľby absol­voval na trati Zvolen - Krupina a 27. 9. 1944 ho nasadili na železničnú trať Hronská Dúbrava - Kremnica. Pri Starej Kremničke zasiahol do bo­jov s nemeckými jednotkami postu­pujúcimi od Handlovej na Zvolen. Pri presune v Hronskej Dúbrave ho na­padli nemecké bombardovacie lie­tadlá a značne poškodili. Po oprave vo Zvolene späť' úspešne zasiahol do bojov pri Žiari nad Hronom, Jal­nej a Hronskej Dúbrave, odkiaľ sa 18. októbra presunul ku Krupinke, kde ho nasadili proti bojovej skupi­ne SS - Schill. Dňa 20. októbra za­siahol do bojov o Dobrú Nivu, kde ho viackrát napadlo nemecké letectvo. Keď sa nemecké jednotky priblížili k Zvolenu, 25. októbra opustil mesto a presunul sa do Banskej Bystrice. Odtiaľ potom do Uľanky, kde ho však zablokovali ustupujúce vlakové súpravy. Posádka znehodnotila zbrane a najdôležitejšie súčiastky, aby sa nedostali do rúk nepriateľa a prešla na partizánsky spôsob boja v horách.

HURBAN

Druhý pancierový vlak v poradí, Hurban, postavili za jedenásť dní. Aj ten opancierovali len obyčajným kot­lovým 7 mm plechom. Jeho výzbroj v porovnaní so Štefánikom však bola o niečo silnejšia. Tvorila ju poľná húfni­ca vzor 14/19 kalibru 100 mm v delo­vom vozni, 3 delá kalibru 37 mm v tan­kových vozňoch a 10 ťažkých guľo­metov kalibru 7,92 mm. Veliteľom vla­ku bol kpt. Martin Ďuriš - Rubanský, jeho zástupcom npor. D. Miartuš a rušňovodičom Pavel Maťaš. Posádku vlaku tvorilo 75 - 80 osôb. Martin Ďu­riš - Rubanský si na udalosti spred pol - storočia takto spomína: “Posádku som začal organizovať od 18. septembra 1944. Takmer ani jeden vojak nepo­znal tento bojový prostriedok. Prišli priamo z bojových úsekov. Viacerí boli j z východného Slovenska z partizán­skej skupiny Čapajev."
Aj veliteľ pancierového vlaku Hur­ban dostal neskôr rozkaz, aby zne­hodnotil zbrane a strojné zariadenia a vlak presunul do tunela v Hornom Harmanci.

MASARYK

V poradí tretím, posledným a technicky najdokonalejším bol pan­cierový vlak Masaryk. Mal skutočné pancierovanie i silnejšiu výzbroj. Tvorilo ju poľné delo vzor 17, kalib­ru 80 mm v delovom vozni, 4 delá 37 mm v tankových vozňoch a 11 ťaž­kých guľometov kalibru 7,92 mm. Veliteľom vlaku bol kpt. J. Kukliš, zá­stupcom veliteľa por. J. Belko a po­sádku tvorilo 71 mužov.
Po ostrých streľbách v priestore Pliešovce - Sása vlak nasadili na trať Brezno - Červená Skala. Počas hlavného útoku nemeckých vojsk úspešne zasiahol do bojov proti jed­notkám 18. divízie SS Horst Wessel. Dňa 21. októbra podporil protiútok povstaleckých vojsk pri Červenej Skale, kde zničil oporný bod nepria­teľa v staničnej budove. V boji ho poškodili a po oprave vo Zvolene sa spolu s pancierovým vlakom Hur­ban zúčastnil v dňoch 23. - 24 .ok­tóbra na obranných bojoch na Ho­rehroní. Po priamom zásahu loko­motívy ešte niekoľko hodín odolával nepriateľskej paľbe, kým sa ho po­darilo náhradným rušňom odtiahnuť do Harmanca. Tu ho posádka od­stavila v tuneli a po znehodnotení zbraní prešla spoločne s posádkou vlaku Hurban na partizánsky spô­sob boja.

Také boli aspoň stručne osudy troch pancierových vlakov, bojujúcich po boku povstaleckých jednotiek na frontoch stredného Slovenska.

Do dnešných dní sa zachovali dva vagóny. Jeden z nich, guľomet­ný, stojí v areáli Múzea SNP v Ban­skej Bystrici a druhý, tankový, je na nádvorí Železničných opravovní a strojární vo Zvolene.

(Práca, 12.8.1994)

	Strana vytvorená / Site created : 02-XI-2001 Posledná aktualizácia / Last update : 02-XI-2001
	( pvlak5.htm )