Vjazdový oblúk prekračuje tri údolia a nebolo ho možné vytýčiť na povrchu územia obvyklou polárnou metódou od stredu oblúku, ale stanovením štyroch bodov (I. až IV.) pomocou pořadnice. Základná vizúra pre vytýčenie polygónu vnútri tunela bola daná smerovými bodmi III. a IV., pokiaľ možno od sebe vzdialenými, aby pri vytyčovaní a pri prenášaní tunelovej osi s povrchu pod zem do štôlne vychádzala sa od smerov pokiaľ možno najdlhších a k tunelovej osi presne zistených a zaistených. Z týchto bodov bol stanovený bod S, v handlovskom predtunelovom výkope, ktorý slúžil ako prvé stanovisko stroja pre vytýčenie osi v štôlni. Tam bol oblúk vytyčovaný polárnou metódou pomocou bodov S1 až S4. Tieto hlavné body v štôlni boli volené tak ďaleko od sebe, ako to dovoľovala voľná vizúra medzi boky štôlne (asi 50 m). Smerové body pre základné vizúry boli zaistené len silnými drevenými kolíkmi vzhľadom k tomu, že vytýčenie se stalo bezprostredne pred razením štôlne a že tunel sám bol len 304 m dlhý. K vytýčeniu osi vonku a vútri tunela bolo použité teodolitu s nónickou diferenciou 20", na kontrolu mikroskopický teodolit Breithauptov s nónickou diferenciou 2".
Vytyčovacia schéma tunela
Poloha osi tunela v oblúku je posunutá dovnútra oblúka osi koľaje o 25 cm. Spodná smerová štôlňa bola razená celá z handlovskej strany v dobe prác prípravných, začatá 5.11.1927. Štôlňa bola prerazená 20.4.1928.
Dno štôlne bolo razené 70 cm pod niveletou, aby bolo možné zhotoviť odvodňovací kanál.
Za 24 hodín dosiahlo sa v troch osemhodinových smenách pri strojnom razení postup 1,90 m až 4,40 m. Hornina bola ľahko rozpojiteľná. S plnými výlomami bolo začaté 1.8.1929. Stavba bola vykonávaná modifikovanou rakúskou metódou so zjednodušenou výdrevou, vzhľadom k hornine netlačivej. Tunel bol v celej dĺžke vymurovaný, bez spodnej klenby. Obmurovka bola rozdelená - okrem dvoch portálov a ich susedných kratších pásov - na prstence po 8 m.
U plných výlomov bolo počaté so šikmými zálomami na dvoch miestach a postupovalo sa do hornej štôlne. Vzhľadom k priaznivej hornine mohlo byť vylamované a vymurované súčasne niekoľko susedných pásov a bolo možné použiť pre vymurovanie väčšinou obkladných a ľahkých betónových typov, čiastočne i zo zosilnenými operami. V dolomitoch vyskytli sa na niektorých miestach dutiny a jaskynky, ktoré boli v blízkosti tunelového profilu vymurované, kdežto v ďalšej časti boli vyplnené kamennou rovnaninou.
Tlaky objavili sa len v partiách piesočnatých, t.j. v pásoch 25, 26 a 27, kde sa použil typ 7.
