Vzhľadom na nepriaznivú konfiguráciu terénu, bolo potrebné pri stavbe trate Handlová - Horná Štubňa pred vjazdom do stanice Horná Štubňa (smerom od Vrútok) zriadiť tunel.
Vytýčenie tunela
Vytýčenie osi sa uskutočnilo, rovnako ako razenie tunelovej smerovej štôlne, od Handlovej k Hornej Štubne (a to od st.km 17,17730 do st.km 17,70020) aj od st.km 17,83120 od Hornej Štubne k Handlovej. Na handlovskej strane vychádzalo sa zo stredu oblúku SO v st.km 17,08351, ktorý bol zajistený na príslušnom polomere bodmi XLII. a XLIII. (betónovými hranolmi so zapustenými klincami). Dotyčnica TSO v bode SO bola zabezpečená bodmi A, B, C.
Vytyčovacia schéma tunela
Dotyčnica SO - S1, od ktorej sa zameral bod S1, t.j. prvý bod vpísaného polygónu v štôlni, bola fixovaná bodmi D a E.
Polygónové body S1 až S11, KO a S12 vytýčené polárnou metódou v najväčších vzdialenostiach asi 50 m, aké dovoľovala svetlá šírka štôlne, sú uvedené vo vytyčovacej schéme. Na hornoštubnianskej strane sa vychádzalo od tečny V21, V20, ktoré boli zaistené bodmi XLIV. a XLV., a od nej vytýčené body S15, S14 a S13. Ďalšie medziľahlé body boli vložené z polygónových stanovísk polárnou metódou. Os je posunutá dovnútra oblúka osi koľaje o 25 cm.
Geológia tunela
Tunel prechádza netlačivou horninou: z časti tvrdými, trachytovými tufmi s valúnami, z časti vrstevnatými andezitmi, miestami mohutnými vrstvami pevného tufu. Len pri handlovskom portáli v dĺžke 21 m sa narazilo na suchý tufový piesok. Hornina bola z najväčšej časti len vlhká, v pásoch č.34-43, t.j. na dĺžku 80 m - tam, kde tunel prechádza údolie s vodotokom - ukázali sa menšie pramene. Nadložie tunela je na tomto mieste najslabšie a dosahuje len 20 m. Najhrubšie nadložie tunela je asi 45 m.
Celkový výtok vody z tunela za stavby dosahoval max. 5 lit/sek a postupne klesal až na 1 lit/sek.
Stavba tunela
Spodná štôlňa, razená z oboch strán s dnom položeným 70 cm pod niveletou, bola razená spočiatku ručne (od 20.6.1929) a neskôr na handlovskej strane strojovo. Zo strany handlovskej bolo razených 510 m. Za 24 hodín dosiahlo sa v troch osemhodinových smenách pokroku 1,50-3,10 m. Zbytok (136 m) bol razený ručne zo strany štubnianskej, kde s prácami sa začalo 14.1.1930 a dosiahnuté bolo pokroku priemerne 2,00 m denne. Smerová štôlňa bol prerazená 4.4.1930 v st.km 17,694.
S plným výlomom sa začalo 28.11.1929. Stavba tunelovej rúry bola vykonávaná novšou rakúskou metódou s podstatným zjednodušeným výdrevy, vzhľadom na netlačivú horninu. Zo spodnej štôlne o priemere svetlého profilu 6,80 m2 boli urobené na troch miestach šikmé zálomy ku stropu a z nich razená horná štôlňa o svetlom profile 4,2 m2. V spodnej štôlne boli zriadené 2 výhybištia asi 30 m dlhé. V plných výlomoch bolo vŕtané strojovo pneumatickými kladivami systému Flottmann a Bora, len v tufovom piesku nebola odstreľovaná hornina, ale rozpojovaná pneumatickými lamači (šramovačkami).
Pri plnom obsadení pracovalo 12 kladív a to:
- v spodnej štôlni 2 kladivá
- v hornej štôlni 2 kladivá
- v plných výlomoch 8 kladív
Skalnatý výlomový materiál z tunela bol vzhľadom na dobrú akosť použitý pre zriadenie násypu na šírej trati a pre rozšírenie stanice Horná Štubňa, ako i do násypu príjazdnej cesty tejto stanice.
V plných výlomoch bola na dĺžku 560 m použitá ľahká výdreva, ťažšia výdreva sa použila len na začiatku a na konci tunela v hornine menej pevnej a pri malom nadloží, t.j. na dĺžku 50 m. V preklenutých výkopoch - pred a za vlastným tunelom - výkop sa konal v otvorenej paženej jame. Na záver tunelový výkop z handlovskej strany v dĺžke 20 m bol preklenutý zemskou cestou z Vrútok do Kremnice.
Spotreba dreva pri výdreve dosahovala pre 1 bm štôlne: 0,45 m3 guľatiny a 0,18 m3 reziva. Pre 1 bm tunelovej rúry v plnom výlome: 2,15 m3 guľatiny a l,26 m3 reziva. Drevo sa pri tom použilo priemerne trikrát.
Tunel je v celej svojej dĺžke obmurovaný väčšinou slabými tlakovými typmi 4b, 5 a 5b, bez spodnej klenby. Silnejší tlakový typ 7 je len v dĺžke asi 50 m. U typov 4b a 5b sú opery a menšia časť stropnej klenby (u pätiek) z betónu, závěrková časť stropnej klenby z lomového kameňa. Typy 5 a 7 i preklenuté výkopy sú čisto z lomového kameňa. Obmurovka bola rozdelená - okrem niekoľkých kratších pásov pri portáloch - na prstence po 8 m. Obmurovka tunelovej rúry s preklenutými výkopmi bola dokončená 15.11.1930. Priemerného postupu dosahovala pri tunelovej rúry asi 1,10 m za pracovného dňa s max. postupom asi 2,70 m.
Typ |
Hrúbka [cm] |
Počet pásov |
V celkovej dĺžke [m] |
Počet výklenkov |
klenby (hornej) |
opery |
4b
5
5b
7 |
50
50
50
60 |
50
80
80
90 |
59
10
1
7 |
472
80
8
50,23 |
|
77 |
610,25 m |
24 |
| preklenutý výkop |
handlovská strana
hornoštubnianska strana |
70
60 |
135
200 |
1
1 |
20,0
15,75 |
|
2 |
35,75 m |
646,00 m |
Prehľad prevedených typov obmurovky
Nepremokavý kryt stropnej klenby urobený z betónu, zhotovený pod ochrannými vlnitými plechmi, je v pásoch č.34 až 43 na dĺžku 84 m, t.j. 13,8 % dĺžky tunelovej rúry. Klenby preklenutých výkopov dostali asfaltovú izoláciu s jutovou vložkou.
Po obmurovaní tunela objavili sa v niektorých častiach tunelovej rúry dodatočne (hlavne v blízkosti portálov) mokré miesta. Tieto miesta bola znova vyšpárované portlandským cementom s prísadou "siky".
Ako lomový kameň do muriva sa použil andezit z lomu Podnikateľova nad tunelom a z lomu za obcou Horná Štubňa. Časť kameňa bola získaná spracovaním andezitových valúnov roztrúsených v okolí tunela.
Štrk na betón bol drvený z odpadkového kameňa v lome nad tunelom, ale piesok na drť bol väčšinou dopravovaný z andezitového lomu v Hornom Turčeku a v menšom množstve zo žulového lomu v Kraľovanoch. Kvádre portálových vencov a krycie čelné dosky boli zo žuly z Frývaldova v Sliezsku (firma Kulka, akc. spol.).
Spotreba výbušnín dosahovala:
- v spodnej štôlni 1,30 kg dynamitu na 1 m3 výlomu
- v hornej štôlni 150 kg dynamitu na 1 m3 výlomu
- v plných výlomoch 0,60 kg dynamitu na 1 m3 výlomu
Vetranie tunelových pracovísk obstarával ventilátor s výkonom 7,5 ks, nasávajúci 1,5 m3 vzduchu za 1 sekundu.
Na osvetľovanie tunela sa používalo výhradne karbidových lámp, ale tunelové nádvorie a dielne boli osvetlené elektrinou.
Voda na napájanie a chladenie strojov ako i na výrobu malty, betónu atď. bola privádzaná k tunelu vodovodmi z prameňa v st.km 17,1 vľavo trate a z potôčika nad tunelom.
V tuneli a v lomoch bolo zamestnaných až 234 + 64 robotníkov. O spotrebe hmôt pozri porovnávací prehľad.
Zvršok v tuneli
V tuneli položili ťažký zvršok sústavy T pre tunely, pozostávajúcich z 25 m dlhých koľajníc s hmotnosťou 49,71 kg/m dĺžky. Ťažké koľajnice bez podložiek boli pripevnené tromi silnými vrtuľami k testovaným podvalom. Styky koľajníc boli spájané spojkami so 4 šróbmi.
Tunel počas 2.svetovej vojny
Na konci vojny tunel zničili ustupujúci nemeckí vojaci jeho handlovský portál. Do prevádzky bol daný odstránením odstreleného materiálu a následne bol postupne opravovaný.
Handlovský portál - P1
V roku 2001 (10.10.2001) sa uskutočnila rekonštrukcia handlovského portálu pracovníkmi Tuo Banská Bystrica.
 |
 |
Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 29.4.2001
|
Čelo portálu pred rekonštrukciou, foto Emil Schenk, 29.4.2001
|
 |
 |
| Čelo portálu po rekonštrukcii Tuo BB, foto Emil Schenk, 1.9.2002 |
Portál do hlavnej cesty, foto Emil Schenk, 1.9.2002 |
Tunelová rúra
Z celej dĺžky 646 m pripadá 35,75 m na preklenuté výkopy na oboch stranách a 610,25 m na vlastný, razený tunel. Os tunela je v protioblúku, tvoriaceho písmeno "S". Za handlovským portálom v st.km 17,184 leží časť 541,07 m v dlhom oblúku o polomere R = 300 a v prechodnici, za ktorou nasleduje priamka dlhá 69,02 m a potom časť prechodnice opačného oblúku dlhá 35,91 m. Niveleta stúpa smerom do Hornej Štubne 3,115‰.
Tunelová rúra má okrem portálov pásy I až VI + 1 až 76, z ktorých pásy III až VI a 1 až 73 boli kopané klasicky. Zvyšok predstavujú predklenuté zárezy. Nachádza sa v nej 12 párov bezpečnostných výklenkov - v 1, 7, 13, 19, 25, 31, 37, 43, 49, 55, 61 a 67 páse. Pásy I, II, 1-32 a 45-70 sú dnes prevažne z betónu.
 |
 |
Východ P1 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 1.9.2002
|
Východ P2 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 1.9.2002
|
 |
 |
| Začiatok kopanej tunelovej rúry od pása III, foto Emil Schenk, 1.9.2002 |
Tunelová rúra v xx páse, foto Emil Schenk, 1.9.2002 |
Štubniansky portál - P2
