Geologické pomery a stavba tunela
Geologická stavba územia, ktorým tunel prechádza je rôznorodá so značným množstvom porúch. Prechádza verfénskymi bridlicami, rozdrvenými vápencami a lasovitými porfýrmi, pieskovcovými bridlicami a údolnou žulovou suťou. Pri stavbe prišlo sa aj na menšiu jaskyňu, ktorá bola pri stavbe vyplnená kamením.
Tunel sa razil z oboch strán (Domáci si povrávajú, že tesne predtým, ako sa mali obe smerové štôlne spojiť, vedúci stavby si ešte raz všetko prepočítal. Vyrátal, že sa nestretnú a preto sa hneď zastrelil. Na druhý deň boli chodby spojené. Tunelári museli bojovať nielen so značnými tlakmi hory, ale aj s tečúcimi pieskami na dĺžke 60 m a mohutnými prúdmi podzemnej vody, ktorá behom stavby odtekala v stálom množstve 35 l/s. Silné pramene vody boli čiastočne zachytené a použité pre vodovod strážneho domčeka pri tuneli.
Preto na ochranu pred účinkami vôd sa skúšala metóda využitia izolácie pomocou torkretu. Výlom tunela musel byť zväčšený o 30 cm, do ktorého bol striekaný torkret pomocou cementového dela (pracovníkov zacvičoval ríšsko-nemecký odborník). Vytvorila sa tým nepriepustná vrstva. Vrstvy sa robili s výškami asi 60 cm. Tento spôsob izolácie sa neosvedčil a veľmi zdržoval murovanie klenby. Vplyvom poddajnosti skruží, nezatvrdnutej malty sa murivo deformovalo a krycia nepriepustná vrstva praskala.
Po celej dĺžke bol tunel obmurovaný pásmi až na nepatrné výnimky 8 m dlhými. Ostenie bolo z väčšej časti vytvorené z kamenných kvádrov škárovaných cementovou maltou. Zostávajúcu časť tvoril betón. Kubatúra tunelového muriva predstavovala 26 000 m³. Bez spodnej klenby je 92 pásov (735,9 m tunelovej rúry) podľa normálii ČSD typov 4, 5 a 7, so spodnou klenbou je urobených 65 pásov (503,5 m tunelovej rúry) typov 8, 9, 10 a 15. Nepremokavý kryt hornej tunelovej klenby je urobený na dĺžku 816 m tunela (7 988 m² nepremokavého krytu) a to niekoľkými spôsobmi.
Za stavebný kameň slúžila hlavne žula z pomerne blízkeho lomu v mieste zvanom Tresník, odkiaľ sa kameň dopravoval väčšinou lanovou dráhou k červenoskalskému portálu a čiastočne aj žula z Kráľovej Holi. Tunel bol razený u nás obvyklou modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou. Stavebný náklad predstavoval okrúhlo 23 mil.Kč. Inštalačné zariadenie bolo situované len pred červenoskalským portálom. K nemu patriace obytné a kancelárske drevené budovy boli po skončení stavby adaptované na turistický penzión.

Sanácia tunelovej klenby v roku 1997
Počas prevádzky tunela, zvlášť však po roku 1954 bola stavba pravidelne podrobovaná revíznym prehliadkam, z ktorých najmä posledné ukázali na značné zhoršenie technického stavu, čo ovplyvňuje jeho prevádzkovú schopnosť a bezpečnosť dopravy. Z tohto dôvodu sa ukázalo nevyhnutné vykonať sanáciu tunela.
Nevyhovujúci technický stav tunela charakterizovala najmä značná zavodnenosť veľkej časti celkovej dĺžky ostenia, následkom čoho sa v zimnom období (až 5 mesiacov v roku) tvorili ľadové bariéry a ďalej zvetrávanie materiálov, čo sa prejavovalo vypadávaním škárovacej malty, kamenných kvádrov a kusov betónu a ostenia. Sanácia sa skladala zo štyroch technologických skupín.
V prvom stupni bola vybúraná staticky narušená obmurovka a nahradená novým ostením zo striekaného betónu s medziľahlou celoplošnou fóliovou izoláciou. Druhý stupeň obsahoval niekoľko naväzujúcich činností a viedol k odvodneniu a utesneniu ostenia proti presakujúcej vode v celkovej dĺžke 472 m. Utesnenie častí ostenia prebehlo plytkým vybúraním škár, ich vymytím a vyplnením novou škárovacou hmotou. Podstatnú časť však utesnila tlaková injektáž polyuretánovými živicami. Pri tejto technológii odpadlo pracné vybúravanie škár, naopak škárovacia malta sa spevnila a utesnila, takže opäť plnila svoju funkciu. Tretí technologický stupeň obsahoval hĺbkové vyškárovanie styčných a ložných škár, v prípade netesnosti bola opäť použitá injektáž polyuretánovou živicou. Štvrtou použitou technológiou bola klasická metóda vybúrania zvetraného ostenia, osadenie oceľovej mrežoviny a jej zastriekanie betónovou zmesou.
Dodávateľom špeciálnych prác bol Metrostav a.s. - Divízia 5, Praha. Práce realizovali pracovníci Metrostavu Slovakia. Priebeh všetkých prác, nielen injektážnych, pozitívne ovplyvnila možnosť využitia pracovnej plošiny na koľajovom podvozku, čo spolu s optimálnym plánovaním činností umožnilo všetky sanačné práce začaté začiatkom júna 1997 ukončiť 30.9.1997. Rekonštrukcia stála 55 mil.Sk.

Prevádzka v tuneli bola zaujímavá najmä v časoch parnej prevádzky. Rušňové čaty si iste pri tomto manévri užili svoje. Osobné vlaky, ktoré sa rozbiehali zo zástavky Telgárt-penzión najskôr cúvali a až potom nasledoval rozjazd priamo do tmy tunela.

Telgártsky portál - P1
Portál bol ozdobený kovovým nápisom na svojom čele, ktoré realizovala umelecká zlievareň V.Maška z Prahy.
Počas rekonštrukcie v roku 1997 pracovníci Metrostavu pre šťastie, ale i pre imidž inštalovali na krídle portálu sošku sv. Barbory, patrónku baníkov a mínerov.

Portál tunela, foto Emil Schenk, 15.7.2001	Soška sv. Barbory na bočnom krídle, foto Emil Schenk, 15.7.2001

Východ z tunelovej rúry P1, foto Emil Schenk, 5.10.2002	Východ z tunelovej rúry P2, foto Emil Schenk, 5.10.2002
Studnička v pravej opore pása č.74, foto Emil Schenk, 5.10.2002	Komora v ľavej opore páse č.78, foto Emil Schenk, 5.10.2002

Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 5.10.2002	Portál tunela, foto Emil Schenk, 5.10.2002

• Janíček, D.: Sanace železničních tunelů Telgárt a Špričák, Zborník prednášok z 1. medzinárodnej výstavy a sympózia výstavby podzemných objektov, Tunely´98, Žilina 1998
• Kapasný, L.: Vlastnosti stavebných materiálov ostenia švermovského tunela, Nová železniční technika, 1994, č.3
• Koněrza J.: Stavba jednokolejné hlavní dráhy Červená Skala - Margecany, MŽ ÚSS, Praha 1936

Strana vytvorená : 9. IV. 2000

Strana aktualizovaná : 1. VIII. 2005

Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH