Prezident V. Havel dal zelenú
transformácii Českých dráh
20.2.2002 - Prezident CR Václav Havel
dal v utorok zelenú transformácii Ceských dráh ( ČD ), ked podpísal zákon o ich rozdelení na
prevádzkovatela a správcu železníc. Vláda tak napriek odporu
opozície presadila, že ČD sa rozdelia na štátom vlastnenú akciovú
spolocnost, ktorá bude prevádzkovat železnicnú dopravu, a na
štátnu organizáciu vlastniacu železnicnú infraštruktúru.
Podla oponentov je zákon nadbytocný a nezabezpecí skutocné
trhové prostredie na železnici. Informoval o tom ceský denník
Mladá fronta Dnes.
Depo takmer pochovalo vlak
20.2.2002, Dagmar Úradníková,
VYCHYLOVKA - Na parný rušen a dva historické vozne sa v
kysuckom skanzene ( Oravsko-kysucká
lesná železnica ) zrútilo depo. Jeho konštrukcia sa
zlomila pod hrubou vrstvou snehu. "Túto zimu nám zlámalo
depo, v ktorom sme mali mobiliár. Naši pracovníci sa
pokúšali odhrnút z neho sneh, ale vzhladom na výšku objektu
sa im nepodarilo uviest snehovú masu do pohybu," hovorí
riaditelka Kysuckého múzea Cadca Mária Húštavová.
Nosný trám depa dopadol na komín práve zrekonštruovanej
parnej lokomotívy CKD 1441 vyrobenej v roku 1928. Komínové
teleso sa polámalo a budú ho musiet opät rekonštruovat. Ešte
horšie dopadli dva historické vozne, z ktorých zostali len
vraky.
Kysucké múzeum zriadilo na záchranu objektov a úzkorozchodnej
železnicky Klub priatelov pre záchranu kultúrnych a
historických pamiatok Kysúc. "Ludia, ktorí majú k našim
mašinkám blízko, môžu na ne prispiet jedným percentom
svojich daní. Velmi by nám to pomohlo," pokracovala
riaditelka.
Pracovníci skanzenu pokracujú aj vo fixácii mostných telies,
ktoré poškodili opakujúce sa povodne po roku 1996. Pol
milióna korún zhánajú aj na rekonštrukciu dalšej parnej
lokomotívy. Na osadenie caká aj historická "tocna",
ktorú priviezli z Makova. V tomto roku chcú zacat aj s obnovou
trate smerom na Oravu, chýbajú im však financie.
Rýchliky sa omeškali o pät mesiacov
21.2.2002 - Rýchliky slovenských
železníc mali aj minulý rok daleko od toho, aby jazdili
presne. Omeškali sa spolu o 3513 hodín. To je vyše 146 dní,
teda takmer pät mesiacov.
Štatistika zahrna vlaky IC a EC ,
expresné vlaky a rýchliky. Železnice vlani vypravili každý
den priemerne 115 týchto spojov. Celkové meškanie v
rýchlikovej doprave sa podarilo znížit oproti roku 2000 o
desat percent. Oneskorenie vlakov v osobnej doprave železnice
nesledujú.
Osobné vlaky minulý rok najazdili spolu vyše 35 miliónov
kilometrov - co je takmer pätdesiat ciest na Mesiac a spät
alebo viac ako pätina vzdialenosti Zeme od Slnka.
Štvrtinu meškaní zaprícinili výluky na tratiach. Dalšími
dôvodmi oneskorení boli pomalé jazdy a poruchy hnacích
vozidiel a vlaky meškali aj kvôli kontrolám na hraniciach,
prípojom a prestupom a poruchám voznov, povedal Ján Keresteš
zo ŽSR .
Vlaky, ktorých meškanie železnice sledujú, najazdili vlani 11
miliónov kilometrov. Za každých 100 kilometrov jazdy sa
oneskorili takmer o dve minúty. Ak teda išli rýchlostou 100
kilometrov za hodinu, táto vzdialenost im namiesto 60 minút v
cestovnom poriadku v skutocnosti trvala priemerne 62 minút.
V Cechách nabrali vlani vlaky meškanie zhruba rok a štvrt,
Ceské dráhy ( ČD ) však do štatistiky zahrnuli všetky osobné
spoje. U našich západných susedov po prejdení sto kilometrov
meškal vlak 40 sekúnd. Devätdesiat percent vypravených vlakov
však prichádzalo do staníc nacas.
Inferno vo vlaku: stovky obetí
21.2.2002,
Bratislava, Káhira - Vyše 370 ludí zahynulo podla najnovšej
bilancie pri požiari egyptského vlaku. Pasažieri sa pokúšali
horiacemu infernu utiect vyskakovaním z okien. Rušnovodic
pritom spociatku nevedel, že zadné vagóny zachvátil požiar.
Plamene sa následne rozšírili aj na ostatné vagóny.
Informovala o tom americká televízna stanica CNN.
Podla egyptského generálneho prokurátora Mahíra Abdala
Wahída boli desiatky dalších ludí zranených. Záchranári
ich prepravovali do okolitých nemocníc. Vlak zastavil nedaleko
mesta al-Aját, asi 70 kilometrov od metropoly Káhira. Novinári
informujúci z miesta tragédie hovorili o strašných obrazoch.
Podla reportérky Sandy Petrykowskej bolo najmenej pol tucta
vagónov vyhorených do tla a vzduchom sa niesol zápach
zuholnatených ludských tiel.
Riaditel štátom vlastnených Egyptských železníc, Ahmed
al-Šaríf pre americkú tlacovú agentúru Associated Press
vyhlásil, že ide o najhoršiu nehodu za desatrocia. „Nic
podobné sa za posledné alebo aj dávnejšie roky nestalo. Na
železnici pracuje už 32 rokov a nikdy som nevidel ani nepocul o
udalosti takejto velkosti,“ povedal.
Na miesto katastrofy neustále prúdili desiatky sanitiek, ktoré
vytahovali telá mrtvych a ranených pasažierov.
Predpokladá sa, že požiar sa zacal v reštauracnom vozni
vlaku, informoval CNN miestny guvernér. Úrady vyšetrujú, ci
ho nespôsobil výbuch prenosného plynového varica. Vlak
smeroval z Káhiry do Luxoru. Vyšetrovatelia tvrdia, že vlak
bol preplnený pasažiermi, co mnohým zabránilo vcas ho
opustit.
Nehoda prišla v hektickom cestovatelskom case pre moslimov,
ktorý sa chystajú oslávit najväcší moslimský sviatok Íd
al-Adhá po tradicnej púti viery hadždž.
Švajčiarsky
podiel na obnove železničného parku
22. 2., Bratislava (Milan Valášek) -
V novembri 1998 vo verejnej súťaži na dodávku 14 nových súprav pre
tatranské železnice s vozidlom typu GTW 2/6 vo vyhotovení na 1
m rozchod, zvíťazilo konzorcium Železničné opravovne a
strojárne (ŽOS) Vrútky, Stadler Bussnang AG a Adtranz
(Švajčiarsko). Rozsah dodávky Stadler Bussnang AG zahŕňa
mechanické diely, Adtranz elektrokomponenty a podvozky a vedúci
konzorcia, slovenská spoločnosť ŽOS Vrútky,
dodáva interiér a kompletnú montáž vozidiel. Stadler
Bussnang AG v rámci tohto projektu zabezpečil transfer
výrobnej technológie a know-how do ŽOS Vrútky .
Hovorí Peter
Jenelten, riaditeľ pre predaj a marketing skupiny Stadler Rail:
– Nové vozidlá pre Vysoké Tatry predstavujú
dôležitý príspevok pre rozvoj tohto mimoriadne atraktívneho
turistického regiónu. Spolupráca so ŽOS Vrútky
je úspešná a dokazuje, že koncept vozidiel GTW našej
spoločnosti pomáha rozvoju regionálnej dopravy v krajinách
strednej a východnej Európy, pričom umožňuje vysoký podiel
domáceho priemyslu na výrobe týchto vozidiel. Tento názor
zastáva aj zákazník – odberateľ ŽSR (dnes Železničná spoločnosť, a. s.)
– a preto bol kontrakt v marci 2000 zmluvou rozšírený o
dodávku 6 dieselelektrických jednotiek GTW pre normálny
rozchod. Vrátane náhradných dielov a technológie dielní
predstavuje finančný objem dodávky asi 96 miliónov
švajčiarskych frankov a je financovaný exportným úverom
bankového združenia pod vedením švajčiarskej banky UBS.
Dodávka týchto 20 súprav (spolu so 14 súpravami pre
tatranské železnice) má byť ukončená v priebehu tohto a
nasledujúceho roka.
V decembri 2001 sa Konzorcium ŽOS Vrútky/Stadler Bussnang
AG stalo víťazom rokovacieho konania na dodávku ďalších 35
ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre potreby Železničnej
spoločnosti ( ŽS ), a.
s. V akom štádiu je dnes realizácia a financovanie tohto
projektu?
– Z nášho pohľadu je všetko pripravené na podpis Zmluvy o
dielo, očakávame pozvanie na záverečné prerokovanie zo
strany objednávateľa. Začiatkom tohto mesiaca sa uskutočnilo
rokovanie medzi zástupcami objednávateľa, dodávateľa a
banky, ktorá je pripravená tento projekt plne financovať.
Pre financovanie projektu sú, samozrejme, viaceré možnosti,
ale podľa nás momentálne najzaujímavejšia je ponuka
švajčiarskej banky UBS, ktorá má na Slovensku veľmi dobré
skúsenosti z predchádzajúcich projektov pre ŽSR . UBS prezentovala
svoju ponuku a potvrdila platnosť dosiahnutých výhodných
podmienok aj pre novú spoločnosť objednávateľa ŽS , a. s. Treba však povedať, že Zmluva
o dielo s dodávateľom a úverové zmluvy s bankou sú dve
rozdielne veci, ich príprava síce môže prebiehať paralelne,
nie sú však priamo spojené. V prvom kroku treba uzavrieť
zmluvu o dielo a následne je možné v krátkom čase podpísať
aj úverové zmluvy s bankou.
Prečo je teda postup pri uzavretí tejto zmluvy taký
pomalý?
– Myslím si, že tým, že rozhodnutie o výbere sa
uskutočnilo vlani v decembri, je možné určité oneskorenie,
spôsobené napr. delením bývalého štátneho podniku ŽSR na dva nové právne subjekty. Okrem
toho pravdepodobne panoval názor, že pred podpísaním Zmluvy o
dielo musí byť do detailu vyriešený spôsob financovania
celého projektu. Avšak v medzinárodnom obchode tohto rozsahu
je bežná prax uzavrieť dodávateľskú zmluvu a podľa nej
pripraviť projekt financovania. Tento moment môže napr. byť
spojený s nadobudnutím účinnosti Zmluvy o dielo. Chcel by som
opäť zdôrazniť, že už máme pripravené veľmi zaujímavé
riešenie s bankami pod vedením UBS, ktorá dokonca ani
nepožaduje štátne záruky za poskytnutý úver. Preto som
optimista a verím, že celý tento proces bude v priebehu
nasledujúcich dňoch ukončený.
Aké sú výhody spolupráce s firmou Stadler pre
slovenského odberateľa a slovenský priemysel?
– Veľké skúsenosti Stadleru vo výrobe koľajových
vozidiel a sústredenosť na regionálnu dopravu zaručujú, že
výrobky sú neustále prispôsobované najnovším poznatkom
vývoja a preukazujú najnižšie prevádzkové náklady.
Slovenský partner ŽOS Vrútky , a. s., dostal k dispozícii najnovšiu
technológiu. ŽOS Vrútky
sa podieľajú na výrobe GTW jednotiek viac ako 70 % výrobných
hodín, a tým sa vytvárajú na Slovensku nové
vysokokvalifikované pracovné miesta. Vďaka svojej flexibilite,
kvalite a konzekventnému zameraniu sa na regionálnu dopravu je
naša firma schopná konkurovať všetkým ostatným svetovým
výrobcom. Najúspešnejšie výrobky našej firmy sú už
spomínaná jednotka GTW a Regio shuttle RS 1. Jednotka GTW je
mimoriadne modulárne vyvinuté vozidlo, ktoré sa vyrába v
motorovom i elektrickom vyhotovení. Doteraz sa predalo 360
súprav pre 16 odberateľov vo Švajčiarsku, v Nemecku,
Rakúsku, na Slovensku, v Grécku (týmito vozidlami sa budú
prepravovať účastníci OH 2004 v Aténach), USA, Španielsku,
Taliansku a vo Francúzsku.
Aké skúsenosti vy, ako zahraničný investor, máte s
dodržiavaním legislatívy Slovenskej republiky?
– Rovnako, ako v prípade nášho kapitálového a
technologického vstupu na trhy iných krajín, aj v prípade
Slovenskej republiky rešpektujeme slovenskú legislatívu a v
jej rámci sa snažíme riešiť všetky záležitosti súvisiace
s realizáciou zmluvne dohodnutých vzťahov. Nepredpokladáme
výskyt vážnejších problémov pri realizácii zmluvy, ale
napriek tomu zároveň deklarujeme pripravenosť pre také
prípady dosiahnuť vždy dohodu napr. v zmierovacom konaní,
ktorého podmienky sú dohodnuté v zmluve. Takýto postup je v
medzinárodných zmluvných vzťahoch obvyklý.
Prostredníctvom konzorcia vaša firma prakticky pôsobí v
Slovenskej republike už štvrtý rok. Vidíte aj ďalšie
perspektívy rozvoja doterajšej spolupráce?
– Máme dobré doterajšie poznatky z pôsobenia na
Slovensku, a preto uvažujeme o možnosti zriadenia samostatnej
obchodnej spoločnosti, ktorej hlavným spoločníkom by bola
firma Stadler Rail a ďalší spoločník, podľa odporučenia
slovenských rezortných orgánov. Rád by som podotkol, že
potom by sa nám ľahšie rozvíjali aj naše sponzorské
aktivity, ktoré už aj v súčasnom období vykonávame pre
zdravotnícke, telovýchovné a ine inštitúcie (napríklad
sponzorujeme Medzinárodný maratón v Košiciach, plánovanú
výstavbu telovýchovného štadióna, Slovenský olympijský
výbor, rôzne charitatívne podujatia atď.).
Ako by raz mohla vyzerať
Hlavná stanica
Bratislavské
noviny 2/2002, STARÉ MESTO, (lau) - Okolie Hlavnej
stanice, ktorá je jednou zo vstupných brán do Bratislavy, sa
zrejme v dohľadnom čase zmení na nepoznanie. Naznačujú to aj
výsledky urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorú
nedávno usporiadala spoločnosť I.P.R. Slovakia.
Súčasný stav stanice a jej okolia nie je ani po pristavaní
vstupnej haly v roku 1987 z viacerých dôvodov vyhovujúci. Aj
to bolo dôvodom, pre ktorý sa spoločnosť I.P.R. Slovakia
rozhodla v spolupráci so Železnicami SR a magistrátom hľadať
riešenia, ako dobudovať predstaničný priestor v nadväznosti
na hlavnú stanicu.
Na základe požiadavky mestského zastupiteľstva preto spomenutá
spoločnosť vyhlásila urbanisticko-architektonickú súťaž.
Nejde o nejaké vízie. „Hlavné mesto, vrátane svojich
odborných útvarov a organizácií v zadaní podmienok na
vyhlásenie súťaže určili vyhlasovateľovi rešpektovať: 1.
funkčné využitie územia v rámci schváleného územného
plánu hlavného mesta SR Batislavy, jeho zmien a doplnkov, 2.
východiskové územnoplánovacie podklady jestvujúcich i
pripravovaných koncepcií, 3. požiadavky na riešenie z
hľadiska životného prostredia, 4. požiadavky ochrany pamiatok
a archeologické hľadisko, 5. požiadavky na dopravnú obsluhu,
6. požiadavky na technickú infraštruktúru," uvádza sa v
propozíciách súťaže.
Do súťaže, ktorej účelom bolo „stanovenie optimálneho
konceptu dotvorenia predstaničného priestoru s dôrazom na
reprezentatívnosť, funkčné architektonické riešenie,
usporiadanie dopravných vzťahov a prevádzkových väzieb, a to
pri maximálnom využití tohto územia a možnosť etapizácie
navrhovanej výstavby" (citát z propozícií), sa zapojilo
21 kolektívov. Porota udelila jednu prvú a tri tretie ceny.
Prvenstvo získal návrh kolektívu autorov okolo Ing. arch.
Martina Kusého, o tretie miesta sa podelili kolektívy okolo
akad. arch. Ivana Marka, prof. Ing. arch., akad. arch. Rastislava
Janáka a Ing. arch. Petra Vitka.
Zdá sa, že prístavba (vstupná hala) hlavnej stanice z roku
1987 sa architektom vôbec nepáči: spomedzi víťazov s jej
zachovaním neráta nik. V navrhovaných riešeniach však nechýbajú
nápady na zásadné zmeny existujúcich dopravných prepojení,
smelé návrhy mrakodrapov a iných výškových budov, snahy
presunúť dopravu pod úroveň terénu, vytvoriť hotely,
podzemné garáže, obchodné priestory a iné služby pre
verejnosť, nové parky a pasáže atď.
Čo sa s týmito návrhmi stane ďalej? Treba dodať, že ani víťazstvo
v súťaži neznamená, že okolie železničnej stanice bude
vyzerať tak, ako si to predstavujú autori najvyššie oceneného
projektu. „Súťaž sme vyhodnotili, uzavreli a so všetkými
štyrmi ocenenými budeme ďalej rokovať o definitívnom riešení,"
uviedol konateľ spoločnosti I.P.R. Slovakia Ing. Igor Ballo.
„Koncepciu by sme mali dopracovať v spolupráci s magistrátom
v priebehu pol roka."
Na konečné rozhodnutie o tom, ako bude vyzerať bezprostredné
okolie jednej zo vstupných brán do Bratislavy, ktorá má
ambície stať sa modernou európskou metropolou, si teda budeme
musieť ešte počkať.
Strana vytvorená: 25-II-2002 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0208.htm ) |