Poľskí železničiari budú v piatok
štrajkovať
Ochromenie dopravy
Pravda
/ ŠTVRTOK 29. jún 2000
Poľské odbory vyhlásia v piatok štrajk železničiarov,
keďže rokovania o mzdách a reštrukturalizácii sa skončili
neúspešne.
VARŠAVA, SITA, Reuters - Štrajk, ktorý bol pôvodne naplánovaný na 15. júna, odďaľovali už dva týždne s cieľom poskytnúť manažmentu železníc a vláde viac času na rokovania o reštrukturalizácii spoločnosti Poľské štátne železnice. Na štrajku sa zúčastní viac ako polovica z celkového počtu 190 000 zamestnancov tejto spoločnosti, pričom je veľmi nepravdepodobné, že ho odvolajú. Štrajk paralyzuje dopravu v Poľsku v čase, keď sa deťom začnú letné prázdniny a môže predstavovať vážnu hrozbu pre poľskú vládu, ktorá existuje 31 mesiacov, a ktorá pred tromi týždňami stratila parlamentnú väčšinu po tom, čo liberálna Únia slobody opustila koalíciu so Solidaritou. Solidarita nepodporuje štrajk, ale podporuje ho zhruba 10 menších organizácií, ktoré majú kľúčový význam pre prevádzky poľských železníc.
Tragická explózia v Omsku
Národná obroda / 7. Júl 2000
Najmenej traja ľudia prišli v stredu večer o život pri
mohutnom výbuchu železničnej cisterny s benzínom v jednom zo
závodov západosibírskeho Omska. ďalších vyše 80 osôb,
vrátane 30 detí, bolo zranených a 24 ľudí je s rôznymi
stupňami popálenín hospitalizovaných. Viacerým z nich
dávajú lekári len minimálne nádeje. Podľa agentúry
ITAR-TASS obeťami tragédie sa stal veliteľ protipožiarnej
jednotky, zdravotná sestra a jeden muž, ktorého totožnosť je
zatiaľ neznáma. Medzi ťažko zranenými sú aj dve deti.
Šiesti požiarnici ležia v nemocnici v kritickom stave.
Popáleniny na koži niektorých ranených dosahujú podľa
televíznej spoločnosti NTV až 100 percent.
Železnice od júla prepúšťajú takmer
600 zamestnancov
Národná obroda / 7. Júl 2000
Katarína Šelestiaková, Bratislava - Približne 600
zamestnancov Železníc SR (ŽSR) dostalo výpoveď k 1. júlu
2000. Uviedol predseda Odborového združenia Nezávislé
kresťanské odbory Slovenska (OZ NKOS) Jozef Micsinai.
Ako ďalej konštatoval, na utorkové kolektívne vyjednávanie
prišlo vedenie ŽSR s návrhom poskytnúť sociálnu
kompenzáciu pre prepúšťaných zamestnancov, teda k 4- až 5-
mesačnému odstupnému ešte poskytnúť navyše 2- až
10-mesačnú sociálnu kompenzáciu, v závislosti od dĺžky
zamestnania na ŽSR.
Vláda SR tak podľa J. Micsinaia naštartovala proces tzv.
‚‚ekonomickej stabilizácie a transformácie ŽSR",
ktorý okrem iných v prípade zamestnanosti na ŽSR znamená
prepustiť od 1. 1. 2000 postupne 11 470 zamestnancov.
Ako pre Národnú obrodu uviedol predseda Odborového združenia
železničiarov (OZŽ) Imrich Sedláček, železnice poskytnú
uvoľneným zamestnancom v produktívnom veku sociálnu
kompenzáciu za zhodnotenie výsledkov práce. Nad 5 do 10 rokov
dĺžky pracovného pomeru ide o sociálnu kompenzáciu vo
výške 1-násobku priemernej mesačnej mzdy, nad 10 do 20 rokov
vo výške 4-násobku, nad 20 do 30 rokov vo výške 7-násobku
priemernej mesačnej mzdy. Nad 30 rokov poskytnú železnice
prepusteným zamestnancom sociálnu kompenzáciu vo výške
10-násobku dosiahnutej priemernej mesačnej mzdy. Z
kolektívneho vyjednávania ďalej vyplynulo, že ŽSR v roku
2001 zabezpečia rast priemernej mzdy minimálne o 5 % oproti
skutočne dosiahnutej priemernej mzde v roku 2000.
J. Micsinai nesúhlasí s názorom, že vyššiu efektívnosť a
zníženie nákladov ŽSR možno dosiahnuť len znížením
počtu zamestnancov. ‚‚Do roku 1998 sa verejne hovorilo o
tunelovaní ŽSR. Za pol druha roka činnosti tohto vedenia a
napriek osobnému prísľubu generálneho riaditeľa A. Egyeda
nie sme informovaní o tom, aké opatrenia boli prijaté v
prípadoch uzavretia nevýhodných zmlúv pre ŽSR s
dodávateľskými firmami," konštatoval J. Micsinai.
Kolektívne vyjednávanie bude po vzájomnej dohode pokračovať
v pondelok 10. júla.
Chcel cestovať zadarmo
Nový čas / Sobota, 8.
Júl 2000
(tasr) - Na dvadsať minút museli na železničnej stanici vo
Východnej vypnúť elektrický prúd vo vysokonapäťovom
trakčnom vedení tretej koľaje. Príčinou bol čierny
pasažier ležiaci medzi drevenou guľatinou na vozni
nákladného vlaku, ktorého spozoroval jeden zo železničiarov.
Hliadka železničnej polície pri vynútenej zastávke vlaku
zadržala 20-ročného študenta Žilinskej univerzity. Ten sa
priznal, že na vlak „nastúpil” v Spišskej Novej Vsi a
zadarmo sa chcel odviezť do Žiliny. Sporovlivý študent mal
šťastie, pretože „lacné” cestovanie mohol zaplatiť
veľmi draho poškodeným zdravím či dokonca vlastným
životom.
Na výstavu EXPO 2000 osobitným vlakom
z Prahy
Cestovné lístky si možno kúpiť aj na
Slovensku
BRATISLAVA 11. júla (SITA) - Cestovné lístky na svetovú
výstavu EXPO 2000 z Prahy do Hannoveru si môžu záujemcovia zo
Slovenska zakúpiť aj v osobných pokladniciach Železníc
Slovenskej republiky (ŽSR) vybavených terminálom KVC. Ako
informoval agentúru SITA hovorca ŽSR Miloš Čikovský,
cestovné lístky druhej triedy a lôžkového alebo
ležadlového lístka sa dajú kúpiť až s dvojmesačným
predstihom. Platia na osobitné vlaky, ktoré až do konca
októbra odchádzajú každý piatok o 23:00 z pražskej hlavnej
stanice do Hannoveru. Späť sa vlak vracia v sobotu večer tiež
o 23:00.
Cestujúci môže použiť osobitný vlak len vtedy, ak cestu
uskutoční v rámci jedného víkendu a v oboch smeroch využije
rovnaký druh lístka. Cena takéhoto spiatočného lístka pri
použití lôžka je asi 5480 korún, pri použití ležadla asi
4200 korún, pričom v cene nie je zahrnutá vstupenka na
výstavisko.
Štátne záruky pre železnice
šplhajú k 30 miliardám
SME /
Streda 12.7.2000
TOMÁŠ KUČA, BRATISLAVA - Vlády na Slovensku už niekoľko
rokov nie sú schopné razantne riešiť pretrvávajúce
problémy neefektívnych a prezamestnaných Železníc Slovenskej
republiky (ŽSR). Namiesto toho do nich „pumpujú“ nové
peniaze, pretože si nemôžu dovoliť krach najväčšieho
zamestnávaateľa na Slovensku (viac ako 40-tisíc zamestnancov).
Už roky plátajú obrovské diery poskytovaním štátnych
záruk na stále nové a nové úvery. Od roku 1993 ich prevzali
desať. Ak by musel štát okamžite splatiť úvery, ku ktorým
sa v prípade železníc štátnou zárukou zaviazal, tak by to
stálo daňových poplatníkov (aj tých čo železnicu
nepoužívajú) takmer 30 miliárd korún. A to bez úveru od J.
P. Morgan.
Z celého tohto rozsahu bol však iba jeden určený na priame
financovanie investícií. Bol to úver od londýnskej Société
Génerale vo výške viac ako 11 miliónov dolárov (podľa
vtedajšieho kurzu asi 360 miliónov Sk) a železnice za to
nakúpili informačný systém.
Na investície sa použila aj časť úveru od EIB Luxemburg -
financovali sa ňou fakturované práce za infraštrukturálne
projekty. Všetky ďalšie úvery boli použité na
zachraňovanie a stabilizáciu krehkého hospodárenia, ktorej
hlavným cieľom je reštrukturalizovať zlé úverové
portfólio podniku. Pred týmito „drahými“ operáciami v
ňom prevažovali krátkodobé cudzie zdroje, ktoré tvorili 60
percent všetkých požičaných peňazí. To bol neúnosný
stav. Dnes sú tieto v menšine a 60 percent požičaných
peňazí je už krytých dlhodobými zdrojmi. To je však iba
dočasné odvrátenie kolapsu a zďaleka to neznamená ozdravenie
spoločnosti. To by mala zaručiť až transformácia štátneho
podniku na akciovú spoločnosť, ktorá sa naplno rozbehne
začiatkom budúceho roka. Rozdelí súčasný podnik na dve
časti, zracionalizuje mnohé nefektívne operácie a bude
spojená s prepustením viac ako 10-tisíc zamestnancov. Už dnes
je jasná hrozba železničiarskych odborov a je otázne, či im
dokáže vláda odolať. Ak nie, transformácia (mala by trvať 5
rokov) sa minie účinkom.
Samotné poskytnutie štátnych záruk navyše v mnohých
prípadoch nebolo prostriedkom, ktorý by železniciam nejako
výrazne pomohol. Tie totiž dostávali štátne záruky aj na
krátkodobé úvery, čo znamenalo iba dočasné oddialenie
problému financovania. To sa odrazilo v ešte väčšej potrebe
štátnych záruk v rokoch 1999 a 2000, keď bolo nutné tieto
krátke peniaze premeniť na dlhodobé, ktoré sú lacnejšie.
Samozrejme, opäť prostredníctvom úverov so štátnymi
zárukami.
V dôsledku akútneho nedostatku zdrojov si ŽSR dlhodobo neplnia
svoje povinnosti voči zmluvným partnerom, neodvádzajú odvody
do poisťovní a fondu zamestnanosti, neplnia si ani daňové
povinnosti. Nedeje sa tak aj napriek tomu, že vláda „dala“
železniciam takmer päť miliárd korún z predaja
Československej obchodnej banky. Tá istá vláda ich na druhej
strane neplatením za výkony vo verejnom záujme núti zle
hospodáriť. Každodennú hrozbu úplného finančného kolapsu
železníc navyše podčiarkuje skutočnosť, že si takmer
previdelne musia požičiavať krátkodobé úvery na vyplatenie
miezd železničiarov. Tí stále nechápu, že ich pracuje na
železnici nadbytok a neustále požadujú neúnosné zvýšenie
platov.
Prezidentov lekár by mohol povedať
viac
SME /
Streda 12.7.2000
TIBOR FERKO (Autor je publicista) - Osobná tragédia
slovenského prezidenta priklonila na jeho stranu aj tých,
ktorí mu nepreukazujú politickú priazeň. Nie je to prejav
etickej schizofrénie, ale práve naopak, etika bez balansu.
Občan môže mať vyhranené postoje k praxi a mysleniu politika
v najvyššom rangu, súčasne môže byť celkom solidárny s
jeho ľudským údelom. To sa stalo aj v prípade zdravotnej
krízy Rudolfa Schustera, ktorá sa súčasne ukazuje aj ako
symptóm zdravotnej krízy nášho zdravotníctva. Patrilo by sa
poznamenať, že kríza rovnako ako bolesť signalizuje vážne
problémy, bez nej by sa organizmus nedozvedel o tom, že je
chorý. Krízu možno teda považovať za pozitívny signál o
negatívnom jave a stave bez ohľadu na jej personifikáciu.
Ohrozenie života prezidenta ohrozuje následne aj životne
dôležitý orgán fungovania štátu. Z tohto pohľadu je potom
celkom prirodzené, že zdravie prezidenta nie je len jeho
súkromnou záležitosťou. A hoci lekárska etika a ohľady na
niektoré právne normy nedovoľujú poskytovať úplne všetky
informácie o chorobe pacienta, vysoký ústavný činiteľ musí
strpieť aj nadštandardný záujem o svoj stav. Medzi desiatimi
otázkami, na ktoré mali odpovedať experti vyšetrujúci
postupy pri operácii prezidenta, chýba jedna osobitne
závažná, resp. prvá a siedma v poradí sa jej len jemne
dotýkajú: 1. Boli dodržané všetky právne aspekty
liečebného postupu? 7. Nebola potrebná skoršia revízia
dutiny brušnej? Zásadnejšie by bolo sa opýtať, aký bol
zdravotný stav prezidenta pred oným hektickým tenisovým
turnajom, po ktorom sa ohlásili komplikácie. Prezidentov
osobný lekár MUDr. František Samsely by mohol povedať aj viac
ako doteraz. Je všeobecne známe, že prezident ho počas
svojich víkendových pobytov v Košiciach skoro pravidelne
navštevoval doma v paneláku. Zakaždým ho sprevádzala aj jeho
osobná ochrana s majákom na streche bavoráka. Tieto návštevy
trvali aj dve-tri hodiny. Napriek pretriasaným fámam a dohadom
funkcionári v Prezidentskom paláci nikdy na ne nereagovali.
Rudolf Schuster píše o profesorovi Vajóovi (hlavný chirurg
SR) a doktorovi Samselym (exprimár rehabilitačného oddelenia
železničnej nemocnice v Košiciach) ako o svojich osobných
priateľoch. Už v prípade dilemy – operovať poškodenú
achilovku či nie – dal prednosť osobným úvahám pred
odporúčaním niektorých lekárov, resp. aj v danom prípade
boli dve protichodné lekárske stanoviská (ako píše v knihe
Návrat do veľkej politiky na s. 160-161). Rudolf Schuster
nevedel potlačiť svoj individualizmus ani v prípade aktuálnej
operácie achilovky. MUDr. Samsely na prvej tlačovej
konferencii, na ktorej sa prezidentov hovorca namiesto pokory za
meškanie s informáciami zaštiťoval výrokmi neznámeho
klasika, povedal, že si jeho pacient sám vybral nemocnicu
Ministerstva vnútra SR. Prezidentov osobný lekár je jediný,
ktorý bol pri tom nielen od samého začiatku celej tortúry,
ale už aj predtým. To on mal informovať ministra
zdravotníctva o vážnom stave svojho pacienta a azda ani nie
minister, ale on mal vyvodiť (čisto z morálnych dôvodov)
konzekvencie z toho, že sa nepresne stanovila diagnóza a
neoptimálne sa zvládli pooperačné komplikácie. Na druhej
strane, prinajmenšom v etickej rovine, vyvoláva počudovanie,
ak prezidentov syn ako prvý pohrozí právnikom, hoci si musí
byť vedomý toho, že do podozrenia vťahuje osobných
priateľov svojho otca a trestné stíhanie sa nemôže zakladať
na afektoch či predpokladoch bez toho, aby mohol byť
preukázaný úmysel pacientovi škodiť. Skôr by sa mohli
ohradiť ošetrujúci lekári proti niektorým nekompetentným
opatreniam členov rodiny v čase takého kritizovaného prevozu
prezidenta.
Naozaj teda: prečo vyčítať iba nevhodné pracovisko v
prostredí nemocnice MV, keď nevedno, načo (!) chodil náš
prezident do tuctového paneláka. Absencia štábnej kultúry v
celom procese obstarávania zdravotníckeho servisu pre
prezidenta nemá nič spoločné s problémami slovenského
zdravotníctva. Súvisí to najskôr so štandardom nášho
podtatranského života a myslenia. (Prezident v sídle svojho
úradu má namiesto rezidencie k dispozícii dvojizbový byt a
rovnako i premiér býva v petržalskom paneláku. Takže nielen
v zdravotníctve, ale tiež v takýchto ohľadoch bude zrejme aj
Albánsko pred nami.) Predkolapsové štádium školstva,
železníc, armády, niektorých fabrík, sociálnych služieb,
poľnohospodárstva a napokon aj zdravotníctva je totiž naším
modusom vivendi. Je to taký spôsob života, ktorý sme schopný
trpieť ako náhradu za vlastnú neschopnosť posunúť veci
verejné k lepšiemu.
Strana vytvorená: 16. VII. 2000 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press15.htm ) |