Asi osem ľudí zomrelo pri zrážke vlaku a austobusu na Srílanke
TASRKolombo 16. augusta - Asi osem ľudí zomrelo a päť bolo zranených pri zrážke vlaku s autobusom na železničnom prejazde na predmestí srílanskej metropoly Kolombo, informovali policajné zdroje.
Vodič autobusu z neznámych príčin ignoroval výstražné svetlené signály a pokúsil sa cez železničné priecestie prešmyknúť skôr, ako mala doraziť vlaková súprava. Namiesto toho asi 20 kilometrov severne od Kolomba narazil do vlaku.
Zranenia troch osôb sú vážneho charakteru.

Berlínsky múr už nerozdeľuje, v hlavách Nemcov však zostáva
SmePRE SME - VLADIMÍR MÜLLER, Bonn - V Nemecku si dnes pripomínajú 40. výročie postavenia múru v Berlíne. Prvý raz v dejinách nariadil minister vnútra vyvesiť na znak smútku vlajky na štátnych budovách na pol žrde. Kresťanskí demokrati si na osobitnej akcii v Berlíne už včera pripomenuli udalosť, ktorá 13. augusta 1961 znamenala pre väčšinu Nemcov ozajstný šok.
O jednej v noci vtedy začali východoberlínski robotníci pod dohľadom jednotiek Národnej ľudovej armády NDR stavať múr, ktorý potom na 28 rokov hermeticky oddelil východnú od západnej časti Berlína. Vyše 160 kilometrov dlhý „protifašistický val“, ako ho nazývali komunisti, sa stal krutým symbolom obmedzovania základných ľudských práv.
Dnes z múru už veľa nestojí. Múr v hlavách Nemcov však zostáva.

Logický dôsledok vývoja
„Nikto nemá v úmysle postaviť múr,“ klamal 15. júna 1961 na medzinárodnej tlačovej konferencii vtedajší šéf NDR Walter Ulbricht. A hoci západonemecká tlač podobnú akciu nevylučovala, považovali mnohí vojenskí a diplomatickí experti vytvorenie nepriepustnej hranice, ktorá by pretínala ulice a tunely, lesy a kanály, podzemnú dráhu a železničné trate, za „technicky i politicky“ nerealizovateľné. O to väčšiu radosť prejavil Erich Honecker, ktorý bol poverený prípravami na stavbu. „Našich odporcov sme úplne zaskočili,“ bilancoval neskôr predposledný generálny tajomník štátostrany SED.
V skutočnosti však západné mocnosti toto opatrenie veľmi neprekvapilo. Renomovaní historici dnes zdôrazňujú, že pre Američanov i Britov to bol iba „logický dôsledok vývoja“. Priemerne tisíc občanov denne opúšťalo začiatkom roku 1961 „prvý socialistický štát na nemeckej pôde“ a vzhľadom na celkový počet 2,6 milióna utečencov od vzniku NDR v roku 1949 hrozil „štátu robotníkov a roľníkov“ neodvratný kolaps.

Menšie zlo
Západní spojenci po 13. auguste 1961 veľmi rýchlo pochopili, že nová „hanebná hranica“ vlastne vôbec neporušuje ich právomoci. V určitom zmysle sa im uľavilo. Sovietsky zväz chcel z Berlína urobiť „demilitarizované slobodné mesto“. Bez západných jednotiek, zato pod socialistickou kontrolou. Washington sa obával, že tento tlak by mohol dokonca vyústiť do ozbrojeného konfliktu. „Stavbou múru sa určitým spôsobom zmiernilo neustále napätie,“ povedal George McBundy, bezpečnostný poradca amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. „Múr zastavil únik obyvateľstva NDR a tým ukončil krízu, vyvolanú samotným východným Nemeckom.“
Willy Brandt, ktorý bol vtedy starostom „frontového mesta“, o nečinnosti Američanov a Britov vo svojich pamätiach napísal: „Čo pre nás v Berlíne znamenalo krutý zárez, považovali iní za menšie zlo. Veď západoeurópske mocnosti ani Američania neprevzali záväzky na zabezpečenie slobody pohybu. Necítili ani spoluzodpovednosť za osud tisícok od seba odtrhnutých rodín.“

Takmer tisíc obetí
Skutočnými obeťami múru sa stali obyvatelia NDR. Nikde inde na svete neboli ľudia takí „zamurovaní“. 230 východných Nemcov zastrelili pred múrom, ďalších vyše 700 vo veku od jedného do 86 rokov zahynulo pri pokusoch o „nedovolené prekročenie hranice“. Posledného utečenca vylovili z Odry 30. októbra 1989, kde sa utopil na úteku do Poľska.
O niekoľko dní neskôr oznámili otvorenie obludného múra. V noci z 9. na 10. novembra sa hraničný režim NDR zrútil pod pokojným náporom nespočetných východných Nemcov a ich Trabantov.

Múr v myslení
Dnes z Berlínskeho múru už veľa nezostalo. Jeho najznámejšou ruinou je 1,3 kilometra dlhý úsek pri Spréve vo Friedrichshaine, kde tvorí podklad pre najväčšiu galériu na svete pod holým nebom - East-Side-Gallery.
Neviditeľné stopy však táto betónová stavba zanechala v myslení ľudí. Východní Nemci aj po takmer dvanástich rokoch myslia a cítia ináč ako západní. V Berlíne sú samozrejme tieto rozdiely zjavnejšie ako kdekoľvek inde v Nemecku.
Podľa sociológa Manfreda Güllnera sú mnohí bývalí občania NDR presvedčení, že v NDR neexistoval taký silný „sociálny chlad“ a že krajina, v ktorej vyrástli, bola „ľudskejšia“. V myslení občanov nových spolkových krajín prevláda presvedčenie, že boli „predsa len iní.“ Tento názor potvrdzujú aj výsledky nedávnej ankety: 75 percent opýtaných v nových spolkových krajinách uviedlo, že východ a západ Nemecka sa od seba líši „pohľadom na život“.
Jedným z dôvodov sú samozrejme väčšie hospodárske problémy východných Nemcov. Psychoterapeut Hans-Joachim Maaz však upozorňuje, že korene treba vidieť v minulosti: „Socializácia vzniká v detstve a vplýva na celý život.“ Práve preto však možno vychádzať z toho, že tieto rozdiely postupom času zmiznú.

Návrat postkomunistov
Najvypuklejšie sa rozdiely momentálne prejavujú v berlínskej politike. Pri posledných voľbách odovzdalo 40 percent východných Berlínčanov svoje hlasy postkomunistickej PDS, v západných štvrtiach získali zasa 49 percent kresťanskí demokrati. Po rozpade koalície CDU/SPD na jar tohto roka sa pri najbližších voľbách do magistrátu o dva mesiace ráta s vládou SPD/PDS.
Predsedníčka CDU Angela Merkelová síce SPD varovala pred „koalíciou so stranou, ktorá postavila múr“. Jej slová však zrejme vyznejú naprázdno. Mnohí Berlínčania sú dnes presvedčení, že súčasťou procesu postupného zbližovania východu so západom je aj kooperácia s niekdajšími komunistami.
Sociológ Güllner zdôrazňuje: „Mladí obyvatelia hlavného mesta sem prišli po zjednotení. Neorientujú sa už na minulosť a ich rozhodnutia neovplyvňujú skúsenosti studenej vojny.“

ČD denne prepravia v priemere 536 tisíc cestujúcich a 241 tisíc ton nákladu
TASRPraha 14. augusta - Za prvých šesť mesiacov tohto roka prepravil český národný železničný prepravca České dráhy (ČD) 43,6 milióna ton surovín a tovaru. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k nárastu objemu prepravy o 0,7 %.
Denne bolo podľa hovorkyne Generálneho riaditeľstva ČD Martiny Rouskovej naložených v priemere 241 100 ton nákladu. Po sieti ČD previezli externí dopravcovia v prvom polroku 5,3 milióna ton tovaru a surovín. Ich podiel na nákladnej doprave, realizovanej po sieti ČD, tvorí 10,9 %.
Počet prepravených cestujúcich vzrástol v prvom polroku 2001 medziročne o 4,5 %. Služby Českých dráh od januára do konca júna využilo 97 miliónov cestujúcich, denne v priemere 536 tisíc ľudí.

Dojímavé scény v paláci sĺz
13. augusta
PravdaDňa 13. augusta 1961 dal Walter Ulbricht, šéf Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED), a Nikita Chruščov, vtedajší pán moskovského Kremľa, postaviť v Berlíne symbol rozdelenia Nemecka. Západ ho označil za "múr hanby", "symbol politického bankrotu štátu", Východ za "antifašistickú ochrannú hradbu", radoví Nemci ho nazývali jednoducho - "múr". Podľa hamburského magazínu Der Spiegel Ulbricht vraj v dôvernom kruhu vyhlásil, že vie, ako ho ľudia za toto rozhodnutie budú nenávidieť, musí to však "vziať na seba, pre socializmus".
A tak sa 13. augusta v operácii Ruža (tak ju označilo ministerstvo pre štátnu bezpečnosť, Stasi) stalo skutočnosťou to, o čom sa špekulovalo už od začiatku roka a o čom v podstate bolo už týždne rozhodnuté. Ulbricht síce na známej tlačovej konferencii 15. júna 1961 na otázku západonemeckej novinárky Annamarie Doherrovej z denníka Frankfurter Rundschau povedal: "Nikto nemá v úmysle stavať múr," tváriac sa, akoby mu také niečo podsúvali z Bonnu. Zrejme však nehovoril pravdu.
Tlačil na Moskvu on alebo Chruščov stavbu múru nariadil? Kladie si otázky týždenník a spolu s ním iste aj milióny čitateľov. Vynárajú sa aj ďalšie - koľko toho vedeli o plánovanej výstavbe spojenci. A nemohli (resp. nechceli) tomu zabrániť? Betónový múr a kovový mriežkovaný plot v celkovej dĺžke 165,7 kilometra, vybavený pozorovateľňami, priestormi, v ktorých pobehovali strážne psy, s konečnou platnosťou rozdelil Berlínčanov a vlastne všetkých Nemcov. Násilne roztrhol súrodenecké, manželské, milenecké či priateľské zväzky. V špeciálne zriadenej "kontrolnej hale" pri železničnej stanici Berlín-Ostbahnhof Friedrichstrasse, na ktorú mohli západní Nemci pricestovať aj z nej odísť, sa dennodenne odohrávali dojímavé scény a ozýval sa plač. Berlínčania priliehavo pomenovali budovu "palácom sĺz".
Na Západe sa múr stal strašidelnou svetovou senzáciou, raritou, ktorá priťahovala turistov ako magnet. Rovnako ako si išli pozrieť Charlottenburg, zvedavosť ich hnala aj k tomuto prečudesnému "dielu". Fotografie, ktoré západniari urobili pri múre, navždy zdiskreditovali SED. Spomeňme len záber na Petra Fechtera, ktorý vykrvácal v pásme smrti po tom, čo strážca múru strieľal na utekajúcich, alebo fotografiu ženy skáčucej do požiarnickej plachty - na slobodu - z bytu na ulici Bernauer Strasse. Dom stál totiž vo východnej časti mesta, ale chodník patril už do Západného Berlína.
Slzami zaliati Berlínčania na východnej i západnej strane si mávali vreckovkami, kým stavební robotníci ťahali zlorečené "opevnenie" čoraz vyššie... Utekanie z Rusmi obsadenej časti Berlína sa začalo hneď po kapitulácii Nemecka v druhej svetovej vojne. Do augusta 1961 ušlo na Západ 2,7 milióna východných Nemcov, čo denne predstavovalo počet obyvateľov stredne veľkej dediny.

Hlavu ženy našli po zrážke oddelenú od tela
TASRBratislava 16. augusta - V tomto roku už k päťdesiatej piatej tragédii na železnici došlo v stredu v noci pred železničnou stanicou v Krompachoch. Pred návestidlom pri vchode do stanice rýchlik zrazil a usmrtil 35-ročnú miestnu ženu, ktorá sedela na koľajnici s hlavou sklonenou na kolenách. Žena zraneniam na mieste podľahla. Po zrážke mala hlavu oddelenú od tela.
Hovorca Železničnej polície (ŽP) Jozef Búranský dnes pre TASR uviedol, že rušňovodič rýchlika idúceho z Bratislavy do Košíc krátko po 21.00 h. spozoroval ženu sediacu na koľajnici asi zo stometrovej vzdialenosti, keď vyšiel z oblúka. Okamžite použil výstražné zvukové znamenie, na ktoré však nereagovala. Vzápätí použil rýchlobrzdu, no zrážke už pre krátku vzdialenosť nemohol zabrániť. Žena zomrela na následky polytraumatizmu a mnohých poranení. Dopravu obnovili až po polnoci. Prípad ďalej vyšetruje oddelenie ŽP v Spišskej Novej Vsi.

Menej ako tretina majiteľov dlhopisov sa dočká (II.)
Aj za vlády premiéra Mikuláša Dzurindu sa priživovalo na dlhopisoch i na výnosoch z privatizácie
Pondelok 13. August 2001
Hospodárske noviny V piatok sme sa v prvej časti článku zaoberali obdobím, v ktorom si urobili zlatú baňu z dlhopisov niektoré privilegované skupiny a jednotlivci za vlády V. Mečiara, na úkor tretiny prvonadobúdateľov, ktorá dlhopisy zväčša nevýhodne speňažila. Vtedajšia opozícia poukazovala najmä na to, že občania sa nemohli zúčastniť na už vyhlásenej kupónovej privatizácii a získať akcie zaujímavých podnikov.

Kupónka opäť nepochodila
Po voľbách najmä nový prezident FNM SR Ľudovít Kaník videl ako lacnejšie riešenie splatiť aspoň 20 % dlhopisov akciami podnikov. Aj podľa pôvodného zákona mal mať občan možnosť použiť dlhopis na nadobudnutie majetkových účastí FNM (akcií) na verejnom trhu cenných papierov. Teda na obdobu kupónky, v ktorej takto získaval akcie podnikov. A treba povedať, že ani keď sa opozícia po voľbách v roku 1998 stala vládnucou koalíciou a žiaden zákon jej nebránil hneď poskytnúť akcie lukratívnych i menej lukratívnych podnikov, a tým aj účasť na privatizácii občanom, neumožnila nadobudnúť občanom ani toľko majetku akciových spoločností, ako vymenil za zostatkové akcie niekoľkých spoločností FNM za Mečiarovej vlády. Vtedy na verejnom trhu FNM vymenil (v rokoch 1997 až 1998) za akcie 1 877 dlhopisov a za ďalších vyše 57-tisíc dlhopisov získali akcie z majetku FNM podivným priamym predajom nadobúdatelia, o ktorých rozhodli splnomocnenci FNM. V tichosti a tajnosti ich vopred pridelili konkrétnym osobám, ktoré ich tak získali ešte lacnejšie ako pri priamych predajoch. Za Dzurindovej éry vymenil FNM zopár akcií Slovnaftu za 7 (!) dlhopisov.
Vláde M. Dzurindu sa však napriek ambicióznemu privatizačnému programu nepodarilo ani to, s čím v opozícii ustavične opakovane prichádzala a čo si dala do programového vyhlásenia: pokúsiť sa predčasne splatiť záväzok FNM voči 60-ročným a starším občanom. Netrúfala si na to zabezpečiť ani 5 mld. Sk. A neposkytnúť občanom možnosť získavať akcie strategických podnikov sa vláda nakoniec rozhodla najmä pod tlakom zahraničných investorov, ktorým veľmi nevoňali neznámi akcionári v sprivatizovaných spoločnostiach.

Opäť výhoda pre privatizátorov
Napriek predvolebnej kritike však aj terajšie vedenie FNM dalo od marca roku 2000 možnosť privatizátorom splácať namiesto peniazmi svoje záväzky dlhopismi. Znížila sa tým suma potrebná na vyplatenie dlhopisov občanom v hotovosti zhruba o 3,35 mld. Sk. V roku 2000 bolo na úhradu záväzku dlžníka FNM alebo Slovenského pozemkového fondu umorených 236 395 dlhopisov, od 1. januára do 30. júna 2001 ďalších 23 715 na započítanie pohľadávok (po 13 740 Sk) dlžníkov 325 844 mil. Sk (vrátane tých, ktoré lacnejšie nakúpil štátny podnik SPP, aby nimi splatil Naftu Gbely). Z veľkej väčšiny šlo o splátky, ktoré mal fond dostať pôvodne v peniazoch v rokoch 2000 až 2002.
Aj keď sa už pri obchodovaní s dlhopismi neregistrovalo, či ich nakupuje dlžník – privatizátor, dá sa predpokladať, že väčšinu dlhopisov nakúpili sprostredkovatelia pre privatizátorov ešte pred tým, za veľmi nízke ceny a s veľmi dobrým ziskom. Mnohí až po tom, keď tieto dlhopisy prijal FNM v plnej hodnote, vyplatili občanom podľa pôvodných zmlúv sumy, ktoré sa pohybovali aj okolo 4 000 korún za kus.
Hoci pred voľbami v roku 1998 všetky politické strany ubezpečovali, že dlhopisy vyplatia, ba ešte aj zvýšia odškodnenie občanov za neuskutočnenú kupónku, vláda M. Dzurindu nepovažovala problém ich výplaty za prioritu. Dokonca vážne rokovala o eventualite dlhopisy – napriek tomu, že už tretina občanov ich speňažila – zrušiť bez náhrady. Hlavne však neodkladala na dlhopisy privatizačné príjmy, ktoré míňala na iné účely. FNM napríklad skončil vlani s prebytkom 2,449 mld. Sk, keď jeho príjmy z predaja akcií dosiahli 25,777 mld. Sk. Napriek masívnej privatizácii prinášajúcej ročne desiatky miliárd korún, ktorej nutnosť politici neraz odôvodňovali hlavne záväzkom splatiť dlhopisy, vláda M. Dzurindu nevytvorila za dva roky na ich výplatu rezervu.
Treba povedať, že keby sa však bol namiesto dlhopisov presadil pôvodný model kupónovej privatizácie, ktorý preferovala časť dnešnej vládnej koalície, nemal by FNM SR ani vláda z privatizácie na míňanie ani na splácanie starých dlhov nijaké peniaze. Akcie strategických podnikov i prirodzených monopolov by sa rozdávali za kupóny.
Na výplatu dlhopisov treba 26,4 mld. Sk. Iba v roku 2001 sa predáva majetok za ceny niekoľkonásobne vyššie, no FNM SR si tento rok už musel požičať 250 mil. eur (10,9 mld. Sk) so štátnou zárukou. A predĺžením lehoty splatnosti pre právnické osoby zvýši výdavky na splácanie dlhopisov, ktoré zaplatia daňoví poplatníci a postihnú aj nasledujúcu vládu.

Príležitosť dobrým priekupníkom
Vyskytovali sa síce návrhy až na 12 spôsobov využitia dlhopisov pred lehotou splatnosti. Vláda v januári 2000 oznámila, že dlhopisy sa budú vyplácať v hotovosti a nevyužije sa ani možnosť platiť nimi za akcie strategických podnikov a prirodzených monopolov. Tesne pred tým sa postarala o maximálnu liberalizáciu obchodu s dlhopismi. Na rozdiel od pôvodného zákona mohol už dlhopisy od konca roka 1999 kupovať ktokoľvek. Aby sa vraj na trhu určila cena, za ktorú sú ochotní majitelia dlhopisov predať ich a iné subjekty kupovať, aby mal občan možnosť výberu, či chce dlhopis predať skôr lacnejšie alebo čakať. Pre FNM sa však tým problém s výplatou dlhopisov nijako neriešil, lebo dlhopisy sa iba presúvali od jedných vlastníkov k druhým a FNM ich bude musieť v lehote splatnosti novým majiteľom v plnej výške i s určeným výnosom vyplatiť.
Tentoraz už Ivan Mikloš nevaroval občanov, aby nepredávali lacno dlhopisy, lebo za ne dostanú v roku 2001 isto 13 740 Sk po zdanení.

Informovaní zarábali na nedôverčivých
V priebehu šiestich týždňov sa dalo zarobiť na obchodovaní s dlhopismi FNM SR viac než 50 % investovaných prostriedkov, ba v dlhšom období aj viac než 100 %. Obchodníci, ktorí ich napríklad nakúpili 23. decembra 1999 za 5 600 Sk, ich mohli po januárovom oznámení koaličnej rady a vlády SR, že FNM SR bude za dlhopisy vyplácať v roku 2001 hotovosť, predať už za 8 450 Sk (alebo si počkať na výplatu 13 740 Sk). Cena dlhopisov na trhu začala prudko rásť. Predávali ich prvonadobúdatelia, ktorí alebo neboli dostatočne informovaní, alebo neverili, že FNM a vláda nájdu dostatok prostriedkov z privatizácie, aby mohli dlhopisy v stanovenej výške vyplatiť.
To bola voda na mlyn najmä silným investičným skupinám, ktoré čakali, aby mohli dlhopisy čo najlacnejšie nakúpiť a potom s nimi vyvíjať tlak na FNM (i vládu) – v plnej výške a termíne splatnosti ich načas vyplatiť, aj keby si mal požičať, prípadne im poskytnúť niečo lepšie, napríklad akcie strategických podnikov.

Žatva pre organizátorov trhu
Dlhopisy sa stali zdrojom nemalých miliónových príjmov nielen pre obchodníkov a sprostredkovateľov, ale aj pre organizátorov trhu s týmto cenným papierom (najmä ak obchodovanie s klasickými cennými papiermi je takmer mŕtve). Majiteľa zmenili aj niekoľkokrát. Na mimoburzovom trhu RM-Systém Slovakia sa od 5. augusta 1996 do 31. decembra 2000 celkovo zobchodovalo 4 422 282 dlhopisov FNM. Za posledný rok bol v obchodovaní s dlhopismi od prvonadobúdateľov pomerne veľký pohyb. Len za dvanásť mesiacov roku 2000 sa z nich previedlo viac kusov ako ich bolo v celej emisii. Najnižšia cena v roku 2000, pri ktorej sa uzatvárali obchody 18. januára, bola 5 700 Sk a najvyššiu hodnotu 11 800 Sk dosiahla 2. novembra 2000.
Už z toho vidieť, že pre silných investorov boli dlhopisy veľkým zdrojom ziskov (iba 1 878 občanov si dokúpilo viac než dva dlhopisy, len polovica z nich má viac než 5 kusov). Prekvapujúce však je, že finančné inštitúcie ovládané štátom – ani banky určené na reštrukturalizáciu, pre ktoré mali byť výhody nákupu dlhopisov pôvodne určené – túto možnosť lukratívnej investície a ziskov nevyužili, dlhopisy FNM SR nenakupovali.

Výplata v omeškaní
FNM vedel, že na vyplácanie miliónov dlhopisov miliónom majiteľov treba mať peniaze aspoň tri mesiace pred ich splatnosťou, teda pred 31. decembrom 2000. Nemal. Argumentuje, že zákon pozná dva termíny: splatnosť dlhopisu 31. decembra 2000 a výplatu dlhopisu do konca roka 2001. A nie je pripravený na súdne spory, ktoré by mohli vyplynúť z toho, že nevyplatil dlhopisy hneď po dni ich splatnosti, ale začal ich vyplácať až koncom apríla a – bez zvýšenia ich výnosu alebo úročenia splatnej sumy – ich mieni vyplácať po celý rok. Hoci J. Kojda sľuboval, že fond začne s vyplácaním fyzických osôb prvodržiteľov dlhopisov FNM už v januári 2001, začal až koncom apríla.
Fond si však asi predsa len uvedomuje, na čo upozorňovali viacerí právnici i predseda Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Jaroslav Volf, že je od 1. januára s výplatou dlhopisov v omeškaní a zatiaľ sa spolieha na toleranciu drobných držiteľov dlhopisov i zdĺhavosť súdov. Príslušný Okresný súd Bratislava II na Drieňovej 5 napríklad už 9. marca 2001 uznal, že dňom 1. januára 2001 sa FNM dostal do omeškania s vyplatením dlhopisu, pretože ustanovenie § 24, ods. 11 cit. zákona o veľkej privatizácii o najneskoršom splatení hodnoty dlhopisu vrátane jeho výnosu najneskôr do konca roku 2001 nemá vplyv na omeškanie. Je poriadkovou, nie hmotnoprávnou lehotou. Vydal platobný rozkaz, podľa ktorého bol FNM povinný navrhovateľom okrem 13 740 Sk zaplatiť úrok z omeškania 17,6 % z 13 740 Sk od 1. januára 2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 685 Sk do troch dní.
S ďalšími návrhmi občanov sa však súd už tak neponáhľal, ako sa súdy – aj bez pojednávaní – ponáhľali so žiadosťami investičných fondov domáhajúcich sa aj s úrokmi vrátenia peňazí, ktoré „bezplatne“ rozdali záujemcom o kupónovú privatizáciu. FNM si však uvedomuje, že v prípade žalôb silných investičných spoločností by to mohlo znamenať väčšiu pohromu i exekúciu zaujímavého majetku. Preto dodatočne navrhuje v novele zákona doplniť, že do konca roka 2001 nebude v omeškaní. Tým vlastne priznáva, že za súčasného stavu by mohlo byť napadnutie omeškania na súde úspešné. Problematické je, či súdy potom budú rešpektovať takúto retroaktivitu zákona a nebudú vychádzať z toho znenia, ktoré platí teraz, v čase omeškania fondu.
Už aj tak je paradoxné, že hoci FNM a štát má majetok, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu dlhopisov, že už za vlády M. Dzurindu predal viac ako treba na všetky dlhopisy a ďalší majetok predáva a je ochotný predať, na zaplatenie prvých tohtoročných dlhopisov si fond už v apríli musel požičať. Poskytovateľom úveru 250 mil. eur (10,92 mld. Sk) na 18 mesiacov so štátnou zárukou bolo konzorcium zložené z Credit Suisse First Boston (CSFB) a zo Slovenskej sporiteľne. Napokon z toho na dlhopisy zostala necelá polovica, FNM ich musel použiť aj na splácanie iných záväzkov. Úroky i splátky budú svojimi daňami platiť všetci vrátane tých, ktorí dlhopis nemajú.

Potešenie pre vlastníkov balíkov
Dlhopisy FNM skúpilo 175 domácich i zahraničných právnických osôb, ktoré ku dňu ich splatnosti (31. decembra 2000) vlastnili takmer 831 000 kusov dlhopisov, na ktorých výplatu potrebuje FNM 11,4 mld. Sk. Z toho len dvaja inštitucionálni investori mali viac než 100 000 dlhopisov a ďalší štyria viac než 30 000 dlhopisov. Stav sa však už mohol významne zmeniť v prospech týchto skupín, pretože pokračuje naďalej obchod s dlhopismi – tentoraz ako s pohľadávkami voči FNM – a od marca do konca júla ich zmenilo majiteľa vyše 220-tisíc.
Credit Suisse First Boston (CSFB) patrí k najväčším majiteľom dlhopisov, nakúpil ich takmer 100-tisíc, teda FNM by mu už mal za ne vyplatiť 1,44 mld. Sk. Viac než domácim skupinám, pretože majiteľom registrovaným v zahraničí sa vyplácajú dlhopisy bez odvedenia 15-percentnej dane do štátneho rozpočtu SR. Len tým, že zahraničné firmy vlastnia okolo 40 % z dlhopisov v rukách právnických osôb, príde štát na daniach až o 220 mil. Sk.
Ešte viac než táto spoločnosť má (135-tisíc) Merril Lynch International Limited, k najväčším majiteľom patrí aj český Spořit. invest. spol., a. s., Sporoinvest, ot. p. fond, Deutsche Bank Securites INC., Bank Austria Aktiengesellschaft, Cargill Financiall Markets PLC, Clearsteam Banking Aktiengesellschaft či Salomon Brothers International LTD, ktoré mali už na začiatku roka po viac než 10-tisíc dlhopisov (štyria vyše 30-tisíc). Za dlhopisy, ktoré kupovali po 4-5-tisíc korún, dostanú najmenej 14 400 Sk. A ďalšie sa vo forme pohľadávky presúvajú do zahraničia. A vyše 35-tisíc dlhopisov má na účte aj Reštitučný investičný fond, ktorého rozhodujúci podiel sa FNM chystá priamym predajom, bez verejnej súťaže, predať tiež do zahraničia.
FNM sa dlhopisy právnickým osobám nechystá splatiť ani tento rok, ale až na budúci, čo bude drahšie. Od začiatku júna FNM spomalil na polovicu tempo vyplácania dlhopisov, lebo pôvodné prostriedky určené z privatizácie musel použiť na oddlžovanie železníc, zdravotníckych zariadení, rozhlasu a televízie.
J. Kojda ubezpečuje, že – ak vláda vyčlení z príjmu za predaj VÚB väčšinu na dlhopisy, o čom však ešte nerozhodla – FNM bude mať toľko peňazí, aby dlhopisy fyzickým osobám vyplatil do konca októbra. Ak sa privatizácia SPP nestihne v tomto roku a fond sa nejako nedohodne s inštitúciami, ktoré vlastnia dlhopisy, hrozia FNM exekúcie majetku. Dlhopisy sú zo zákona zabezpečené a kryté celým majetkom FNM. Doň už patrí aj 100 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP).
Analytici upozorňujú, že poradcom pri privatizácii 49 % SPP je ten istý Credit Suisse First Boston (CSFB), ktorý je veriteľom fondu za poskytnutú pôžičku i majiteľom jedného z najväčších balíkov dlhopisov a ktorému môže vyhovovať aj oneskorenie privatizácie SPP (a s príjmami z nej tento rok ani vláda, ani FNM už nepočíta), aj oneskorené vyplatenie dlhopisov. Bude môcť tlačiť FNM k múru aj reálnou hrozbou exekúcie. Ak sa mu podarí exekvovať trebárs aj malý podiel SPP, môže zabezpečiť ním odporúčanému menšinovému 49-percentnému vlastníkovi SPP v ňom väčšinu. FNM SR sa zatiaľ nepodarilo ani s CSFB, ani so žiadnou zahraničnou právnickou osobou, ktorá vlastní nad 50-tisíc dlhopisov, uzavrieť zmluvu o predĺžení ich splatnosti.

Nerovnoprávni vlastníci
Dohody o predĺžení splatnosti s domácimi najväčšími vlastníkmi fond uzavrel – za nevýhodných podmienok. S Poštovou bankou, ktorá vlastní vyše 282-tisíc dlhopisov, sa v máji dohodol o odložení splatnosti takmer 3,9 mld. Sk do 31. decembra 2002. FNM za to zaplatí 12-percentný úrok. Nevýhodnosť pre štát kritizovali tak finanční odborníci, ako aj ministerka financií Brigita Schmögnerová. Aj pri ďalšej dohode z júla s Prvou komunálnou bankou a Bankou Slovakia a chystanej dohode s Istrobankou, keď sa výplata po 10-30-tisíc ich dlhopisov predlžuje o rok za úrok okolo 9,5 percenta, príde štát zbytočne o peniaze. Akékoľvek predlžovanie záväzku plynúceho z dlhopisov bude viesť aj k nárastu nákladov na ich správu.
Majitelia rovnakého majetkového záväzku by si mali byť podľa Ústavy SR rovní. FNM to porušuje už tým, že jednému vypláca rovnakú sumu za dlhopis splatný 30. decembra 2000 až o štyri mesiace, druhému posiela infláciou znehodnotených 13 740 Sk až o desať mesiacov. Ale aj tým, že jedným majiteľom ponúka za predĺženie termínu výplaty úroky a občanom, fyzickým osobám, nie. Zaiste by si aj mnohí občania, ktorí v žiadnej banke nedostanú ani polovičné úroky, pomohli a tiež si radšej ponechali nevyplatený dlhopis za 9,5 –12 % úroku. Fyzickým osobám však takúto možnosť FNM neponúkol.

Dlžník na úkor občana
FNM ako dlžník preniesol na občanov aj svoje náklady na výplatu dlžnej sumy. Nedostanú dlžných 13 740 Sk (po zdanení päťročného výnosu), ale o 178,90 Sk menej. Najskôr si 110,70 Sk strhol RM-Systém, ktorý FNM poveril organizovaním výplaty dlhopisov, potom aj k jej službe neúmerných 68,20 Sk Slovenská sporiteľňa za výplatu poukázaných peňazí. Pri viac než milióne vyplácaných majiteľov sú to slušné zárobky, ktoré mal hradiť nielen podľa elementárnej logiky a slušnosti, ale aj podľa Občianskeho zákonníka dlžník, teda FNM.
Napokon to vyzerá, akoby celé dlhopisové odškodnenie bolo vymyslené a v jeho priebehu ešte domyslené iba ako zárobok pre určitých ľudí a určité spoločnosti. Nebolo by potom jednoduchšie a lacnejšie – ba aj spravodlivejšie – výnosy z privatizácie rozdeliť priamo bez celého nákladného systému dlhopisov občanom, ktorí neprivatizovali? Veď viac než polovicu z toho, čo mali dostať občania, si prisvojili ďalší príživníci na tomto dômyselne pripravenom systéme.

Modelárstvo – kradnutie sveta
Hračičky pre mužov
inZine (16.8.2001)
Marian Jaslovský - Kultový sci-fi spisovateľ Philip K. Dick (autor knihy známej ako Blade Runner) píše v románe Tri stigmy Palmera Eldritcha o živote nedobrovoľných kolonistov na iných planétach. Aby si uľahčili svoj smutný život, používajú miniatúrne súpravy, predstavujúce zidealizovaný život na Zemi: figúrku dievčaťa Perky Pat, jej priateľa Walta a miniatúr všetkých vecí, ktoré používajú. Po požití drogy Can-D sa kolonisti projektujú do figúrok a prenesú sa – aspoň takto „virtuálne“ – do sveta, v ktorom by chceli žiť.
Napriek tomu, že v románe ide o niečo úplne iné, je to pomerne presná definícia modelárstva. Skutoční modelári žiadnu drogu nepotrebujú, lebo lepenie a zbieranie miniatúr lietadiel, vláčikov, áut, lodí či rakiet, či zariaďovanie krajiniek k vláčikom je samo osebe drogou. Čo vedie k tomu, že dospelí ľudia sú oddaní svojim miniatúrkam a starajú sa o ne s takou istou láskou, s akou sa venujú svojim skutočným dopravným prostriedkom a obydliam – ak nie väčšou?
Ktorý muž alebo malý muž nie je vzrušený z prehliadky technického múzea, kde si môže poobzerať autá, lietadlá, vlaky? Modely sú presné zmenšeniny týchto nádherných strojov. Kto by nechcel mať doma krajinku – svet, ktorý sám vybuduje? Kto by nechcel byť stvoriteľom? Modelárstvo je vlastne privlastňovanie sveta – vecí, ktoré by sme mali radi, ale ktoré mať nebudeme. Je to podobná „krádež“ reality, akej sa „dopúšťajú“ vášniví fotografi – ale v troch rozmeroch. Našich exponátov sa môžeme dotknúť, žijeme s nimi, zaberajú priestor. Sú skutočné, nie virtuálne.
Muži svety konštruujú, ženy ich udržiavajú v chode. Medzi modelármi je málo žien. Možno, že ženy dospievajú skôr. Ženy sa musia starať o veci reálne, nemajú energiu na budovanie svetov na stole. „Bárbiny“, Kenovia a ich obydlia sú rekvizitou dievčenských izieb, nie pracovní dospelých žien, aj keď ide v zásade o to isté ako pri železničných krajinkách a lietadielkach.
Ak si modely sami zlepujeme a nekupujeme dokonalé napodobeniny (autá a pod.), ide navyše o ďalší typicky mužský prejav – kutilstvo či bastlerstvo. Nie vytváranie vlastných fantázií, ale hlobenie niečoho podľa predlohy. Lepenie modelu, zabávanie sa s miniatúrnymi čiastočkami, jeho lepenie a maľovanie je cesta, ktorá je sama osebe cieľom. Pri lepení modelu zažívame tú pravú rozkoš a maximálne chvíľu po dohotovení. Potom putuje do vitríny. Podobne je to pri budovaní krajiniek. Neviem si predstaviť, čo bude, keď je krajina definitívne dokončená, zaľudnená, stavby postavené, stromy vysadené. Plastové figúrky ľudkov zostanú zamrazené v tej istej pozícii, medzi osvetlenými domami budú premávať prázdne vlaky. Svet, ktorý je hotový, zomiera. Ale toto nikdy nenastane, pretože aj svet na stole prechádza životodárnou evolúciou a špecializované obchody nás neustále zásobujú novými a novými prírastkami. Ani kolekcie lietadiel a áut v presklených skrinkách nebudú kompletné nikdy. Vždy sa nájde čosi nové a vzrušujúce.
Muži zostávajú deťmi. Hranie počítačových hier, gamblerstvo, zbieranie známok, pivných tácok a čohokoľvek iného „nepraktického“, domáce majstrovanie, „dojemná“ starostlivosť o auto, audiofilstvo, technické hračičkárstvo a modelárstvo sú prejavy tej istej permanentnej infantilnosti, ktorou sa vyznačujú praví muži. Každá normálna žena totiž dosvedčí, že ak muž prestane byť hravý, je to známka vnútornej vyhorenosti.

Nezákonne vo verejnom záujme?
Otázniky okolo pozemku pre Auto-priemyselný park Lozorno
Pondelok 13. August 2001
Hospodárske noviny Bratislava (hn/Richard Sťahel) - Práce na výstavbe priemyselného parku pre automobilový priemysel neďaleko Lozorna sa už rozbehli. Park vzniká na pozemku s rozlohou 25 hektárov západne od diaľnice D2, ktorý ešte donedávna patril do Vojenského obvodu Záhorie. Zároveň sa však objavili pochybnosti o pozadí celého projektu, a to nielen v súvislosti s návrhom na rozšírenie parku o ďalších 1 200 ha.
Súhlas s výstavbou priemyselného parku pre automobilovú výrobu v regióne Záhorie vyslovila vláda svojím uznesením č. 890/2000 z 31. 10. 2000. Tento park je podľa vlády „významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme". Preto vláda zároveň súhlasila s použitím prostriedkov Štátneho fondu cestného hospodárstva na výstavbu cestnej prípojky z priemyselného parku na štátnu cestu I/2 Stupava – Malacky. Ďalším uznesením č. 286/2001 z 28. marca 2001 vláda rozhodla o uvoľnení 195 mil. Sk zo štátneho rozpočtu na realizáciu železničnej vlečky do areálu priemyselného parku a 60 mil. Sk na výstavbu prípojky pitnej vody z účelovo viazaných prostriedkov na priemyselné parky v kapitole všeobecná pokladničná správa. Prezidentovi Fondu národného majetku (FNM) SR vláda v tejto súvislosti uložila vyčleniť 78 mil. Sk pre Auto Martin, a. s., ktorá za ne mala vykúpiť a pripraviť pozemky potrebné pre priemyselný park, o čom Prezídium FNM rozhodlo na svojom májovom zasadnutí.
Lesný pozemok s rozlohou 25 ha vyčlenila z Vojenského obvodu Záhorie vláda a za 4,5 mil. Sk ho predalo ministerstvo obrany. Tým sa však podľa riaditeľa Vojenských lesov a majetkov (VLM), š. p. Malacky Ľubomíra Huťana porušil lesný zákon, ktorý zakazuje predaj lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Parcela mala byť najprv vyňatá z lesného pôdneho fondu a prekategorizovaná na ostatné plochy, ktoré je možné predať. Síce bol zaplatený poplatok do Štátneho fondu zveľaďovania lesa, a to vo výške 28 mil. Sk, VLM však nebola uhradená strata na produkcii, ktorú Ľ. Huťan odhaduje na 3,5 – 4 mil. Sk. Pozemok bol pritom predaný aj s lesným porastom. Hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Anna Majkútová v tejto súvislosti uviedla, že štátna správa v lesnom hospodárstve bude spätne preverovať, či boli dodržané všetky zákonom stanovené postupy.
Pozoruhodné je aj to, že podľa uznesenia vlády č. 890/2000 predá spoločnosť Auto Martin svoj obchodný podiel v spoločnosti Auto-priemyselný park, s. r. o. Lozorno spoločnosti VW Slovakia, a. s. Po kolaudácii priemyselného parku má spoločnosť Auto-priemyselný park, s. r. o. Lozorno za symbolickú cenu odpredať pozemok priemyselného parku Lozorno spoločnosti VW Slovakia, a. s. Štát teda zaplatí výstavbu inžinierskych sietí, za prostriedky FNM v rozpore so zákonom, od ministerstva obrany vykúpil lesné pozemky, čím spôsobil stratu VLM a nakoniec pozemok za symbolickú cenu získa spoločnosť VW Slovakia, a. s.

Odklad majetkových priznaní
Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu
Streda 15. August 2001
Hospodárske noviny Vydavateľstvo Verlag Dashöfer, www.dashofer.sk/noviny - Ministerstvo financií SR vydalo opatrenie, ktorým sa odkladá podávanie majetkových priznaní právnickými osobami a fyzickými osobami v roku 2001. Nový termín, v ktorom sa majetkové priznania budú podávať, ustanoví novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu u zamestnávateľov, kde sa neuzatvára kolektívna zmluva
Zákon v ustanoveniach § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení doplnkov upravuje používanie prostriedkov sociálneho fondu (SF) pre zamestnávateľov:

  • ktorí uzatvárajú s odborovou organizáciou kolektívnu zmluvu,
  • kde nepôsobí odborová organizácia a nie je uzatvorená kolektívna zmluva.
  • U zamestnávateľov, kde sa uzatvára kolektívna zmluva, je možnosť vo väčšom rozsahu využívať prostriedky SF, kým u zamestnávateľov, kde sa kolektívna zmluva neuzatvára, je použitie prostriedkov zúžené. Aj v tomto prípade sú takíto zamestnávatelia diskriminovaní. Pre zamestnávateľov, kde sa kolektívna zmluva neuzatvára, alebo u zamestnávateľov, kde sa kolektívna zmluva uzatvára, avšak nebola dohodnutá tvorba sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom fonde, alebo v kolektívnej zmluve nebol dohodnutý rozsah a zásady poskytovania príspevkov z fondu, sa prostriedky fondu používajú nasledujúco:

    * na poskytnutie príspevku zamestnancom na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ktorí spĺňajú nasledujúce podmienky:

  • priemerný mesačný zárobok nepresahuje 7 000 Sk,
  • cestujú zo svojho bydliska do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou, alebo železničnou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy,
  • výdavky na dopravu do zamestnania sú vyššie ako 200 Sk mesačne. Výška príspevku na dopravu jednotlivému zamestnancovi nemusí však pokryť jeho výdavky na dopravu do zamestnania a späť. Zákon určil maximálnu hranicu pre tvorbu fondu, ktorá predstavuje 0,5 % zo základu (§ 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde). V prípade, že celkový počet zamestnancov, ktorým poskytnutie príspevku by prekračovalo hranicu 0,5 % zo základu, výška poskytnutých príspevkov by sa musela krátiť. Zákon ukladá povinnosti v tomto smere zamestnávateľovi aj zamestnancovi.
  • Zamestnanec je povinný na účely poskytnutia príspevku preukázať výšku výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
    Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch. Súčasťou tejto evidencie sú aj doklady preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.
    V porovnaní so zamestnávateľom, ktorý uzatvára kolektívnu zmluvu a dohodne podmienky čerpania prostriedkov v kolektívnej zmluve, je tu odlišnosť. U zamestnávateľa, kde nepôsobí odborová organizácia a nie je uzatvorená kolektívna zmluva alebo v platnej kolektívnej zmluve nie sú dohodnuté podmienky tvorby a čerpania prostriedkov sociálneho fondu, zamestnávateľ má povinnosť poskytovať tento príspevok zamestnancom za stanovených podmienok, ktoré sú obmedzené. V prípade, že zamestnávateľ má dostatok prostriedkov v sociálnom fonde, ktoré nevyčerpal, môže poskytnúť príspevok na dopravu do zamestnania a späť aj v prípade, ak napr. jeho príjem je vyšší ako 7 000 Sk a náklady na dopravu do zamestnania a späť prevyšujú sumu 200 Sk (§ 7 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom fonde).

    Poskytnutie príspevku na zabezpečenie stravovania nad rozsah stanovený v § 140 Zákonníka práce
    V § 140 Zákonníka práce sa komplexne upravuje oblasť stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín podľa zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení doplnkov. Podľa § 24 ods. 2 písm. j) bodu 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení doplnkov uvedený príspevok je daňovo uznaný a znižuje daňový základ zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že zamestnancovi prispeje na stravovanie zo sociálneho fondu príspevkom aj nad 55 % ceny jedla, ktorú bude znášať zamestnávateľ. Teoreticky môže zamestnávateľ takýmto spôsobom uhradiť zamestnancovi plnú cenu jedla s rozdelením, že časť zúčtuje na ťarchu nákladov a časť zo sociálneho fondu. Zo strany zamestnávateľa ako daňový výdavok sa uznáva suma uvedená v spomínanom § 24 ods. 2 písm. j) bod 4 ZDP, t. j. do výšky 55 %. Zo strany zamestnanca je takto celá poskytnutá suma formou príspevku podľa § 6 ods. 8 písm. a) bodu 2 ZDP oslobodená.
    * Poskytnutie príspevku na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, ako je napríklad príspevok na rekreáciu, kultúrne, športové podujatia, rehabilitačné služby a pod. V prípade, že zamestnávateľ bude na regeneráciu využívať vlastné rekreačné, zdravotnícke zariadenia, telovýchovné a športové zariadenia, zo strany zamestnanca sa takéto poskytnutie služby zamestnávateľa považuje za nepeňažný príjem, ktorý je podľa § 6 ods. 8 písm. a) bodu 4 oslobodený od dane.
    V prípade, že zamestnávateľ si tieto služby objedná a využíva cudzie zariadenia, pričom služby uhradí napr. z prostriedkov sociálneho fondu, poskytnuté prostriedky v tejto nepeňažnej forme do výšky 2 000 Sk sú oslobodené od dane z príjmu podľa ustanovení § 8 ods. 8 písm. a) bodu 8 zákona o daniach z príjmov. Ak však zamestnávateľ poskytne finančné prostriedky zamestnancom, ktorí si tieto služby uhradia sami, tento peňažný príjem zamestnanca nie je od dane oslobodený a zamestnávateľ je povinný takýto príjem zamestnancovi zdaniť podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o daniach z príjmov. Pri zdanení takejto sumy postupuje podľa § 36 ods. 2 písm. d) bodu 1 zákona o daniach z príjmov, t. j. použije sadzbu 10 %. Poskytnutie príspevku zamestnancovi zo sociálneho fondu bez ohľadu na jeho formu (peňažnú alebo nepeňažnú) na kultúrne programy a športové akcie je od dane podľa § 6 ods. 8 písm. b) zo strany zamestnanca oslobodený.

  • poskytnutie príspevkov na sociálnu výpomoc
  • poskytnutie príspevkov na dopravu do zamestnania a späť
  • príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie
  • Ide o plnenie poskytnuté v zmysle zákona o sociálnom fonde, poskytnuté príspevky podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o daniach z príjmov podliehajú zdaneniu osobitnou sadzbou dane podľa § 36 ods. 2 písm. f) zákona o daniach z príjmov. Z uvedených podmienok vyplýva, že pre zamestnávateľa z povinnej tvorby je povinnosť poskytnúť príspevok minimálne v rozsahu 50 % na uvedené účely. Zvyšok prostriedkov sociálneho fondu použije zamestnávateľ na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky. V zákone nie sú uvedené žiadne sankčné opatrenia, ktoré by sa mali uplatniť v prípade nedodržania týchto uvedených podmienok. Nevyčerpané prostriedky fondu prechádzajú do ďalšieho obdobia. Ako ďalšia odlišnosť oproti zamestnávateľovi, ktorý použitie prostriedkov sociálneho fondu dohodol v kolektívnej zmluve, je skutočnosť, že u zamestnávateľa bez kolektívnej zmluvy zákon neumožňuje poskytovať prostriedky aj pre rodinných príslušníkov zamestnanca a poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Viac sa o tejto a ďalších problematikách dočítate v odbornom CD-ROM-e Daňové a nedaňové náklady pre právnické osoby účtujúce v podvojnom účtovníctve.

    Pod vlak skočí ročne asi dvadsať ľudí
    SmeBRATISLAVA (rf) – Na železnici umrie za rok okolo sto ľudí. Najmenej dvadsiatimi percentami k štatistike úmrtí prispievajú samovrahovia. Na zrážku s rútiacim sa vlakom neraz čakajú s roztiahnutými rukami a krikom.
    „Pre rušňovodičov je to traumatický zážitok. Mali sme rušňovodiča, ktorý zrazil samovraha dvakrát za sebou v pomerne krátkom čase,“ povedal hovorca ŽSR Miloš Čikovský. „Ak sa po nehode strojvodca rozhodne, že nebude ďalej pokračovať v ceste, tak ho vystrieda iný. Je mnoho prípadov, keď rušňovodič zabezpečí vlak proti pohybu, zíde z rušňa a povie, že nejde. Niet sa čomu čudovať. Jeden strojvodca si musel vziať mimoriadnu dovolenku, aby sa z toho pozbieral. Ale prípad, že by niekto úplne skončil a išiel robiť niečo iné, sme nemali.“
    Od začiatku roku sa pod vlak hodilo osem ľudí. Minulý týždeň našli železničiari na trati Bratislava-Rača-Svätý Jur pravdepodobne deviateho samovraha. Muž vo veku 25 až 30 rokov mal odrezanú hlavu, ale podľa predbežného vyšetrovania si žiaden z rušňovodičov nepamätal, že by niekoho zrazil.
    Pred dvoma rokmi skočilo pod vlak 26 ľudí, vlani 21. Vekové rozpätie samovrahov bolo desať až osemdesiat rokov. Po samovražde je situácia veľmi nepríjemná aj pre cestujúcich. Aj preto, že vlak musí stáť, až kým policajti nepozbierajú dôkazy.
    Nie každý pokus o samovraždu na koľajniciach sa skončí smrťou. V marci tohto roku si s úmyslom spáchať samovraždu ľahla na koľajnice v okrese Lučenec 36-ročná žena. Rušňovodič ju zbadal včas a okamžite začal brzdiť. Osobný vlak zastal tridsať metrov pred živou prekážkou. O tri hodiny si ju od policajtov prevzal manžel.
    Spolu na železnici v roku 1999 zomrelo 110 ľudí, vlani 91 a tento rok zatiaľ 54. Dôvodom boli samovraždy, zrážky na priecestiach, nešťastné náhody, kolízie s autom, cyklistom. Tento rok sa na železničných priecestiach stalo päťdesiat dopravných nehôd.

    Pri zrážke s vlakom je smrť takmer istá
    Sme(rf) - Hovoríme so šéfom Železničnej polície SR TIBOROM GAPLOVSKÝM.
    Aké sú najčastejšie dôvody samovrahov, skáčucich pod vlak?
    „Neexistuje nejaký jednotiaci motív. Medzi samovrahmi na koľajniciach prevažujú muži. Skôr ide o ľudí mladšieho a stredného veku, ale boli aj prípady starších samovrahov. Väčšinou mali osobné či rodinné problémy a rozhodli sa pre istú smrť. Pri zrážke s rútiacim sa vlakom je minimálny predpoklad, že človek prežije.“
    Na akých častiach trate sú pokusy o samovraždu najčastejšie?
    „Samovrahovia vyhľadávajú zákruty alebo kríky, spoza ktorých na poslednú chvíľu vybehnú pred vlak. Často vybehnú na koľajnice tridsať alebo päťdesiat metrov pred vlakom. Brzdná dráha vlaku je napríklad štyristo metrov. Strojvodca už nemá možnosť nehode zabrániť.“
    Bývajú aj hromadné samovražedné pokusy?
    „Mali sme jeden prípad. Pred mesiacom v Tvrdošovciach v okrese Nové Zámky otec vybehol pred idúci vlak a v náručí držal desaťročného syna. Podľa výpovede strojvodcu bolo evidentné, že chlapec sa vzpieral, zrejme si uvedomoval, že otec to myslí vážne. Údajne tomu predchádzala manželská hádka.“
    Počet samovrážd stúpa alebo klesá?
    „V posledných rokoch je to stabilizované.“
    Stane sa niekedy, že samovrah skočí pod vlak, ale vyviazne z toho so zraneniami a prežije?
    „Poznám jediný takýto prípad. V prípade stretnutia s vlakom je smrť takmer istá.“

    Približne 1 300 vozňov Železníc SR sa \"pýši\" grafitmi
    TASRBratislava 15. augusta - Až 80 % železničných vozňov Železníc SR zaradených do prevádzky, čo predstavuje približne 1 300 osobných vagónov, je poškodených grafitmi. "Za minulý rok si odstraňovanie grafitov zahŕňajúce čistenie a nové nátery vyžiadalo 45,5 milióna Sk," uviedol hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Len na nákup laku a natieračské práce spojené s premaľovaním všetkých poškodených vagónov by potrebovali v súčasnosti železnice 128 miliónov Sk. Ďalšia úprava si vyžiada 400 000 Sk na jeden vagón.
    Podľa slov hovorcu hlavným pôsobiskom "sprejerov" sú predovšetkým odstavné stanice v Bratislave a Košiciach, ale nakoľko ide o veľmi koordinované skupiny, ich činnosť pokračuje aj v nácestných staniciach. Zdôraznil, že ich zadržaniu pri čine v týchto staniciach bráni skutočnosť, že sú to veľké areály, ktoré je ťažké ustrážiť. Ak sa podarí páchateľa trestného činu poškodzovania cudzej veci pristihnúť, ŽSR ho odovzdajú Železničnej polícií.

    Približne 10 000 študentov využíva zľavy na ŽSR neoprávnene
    TASRBratislava 15. augusta - Podľa kvalifikovaného odhadu Železníc SR ( ŽSR ) približne 10 % všetkých držiteľov študentských preukazov na zľavu využíva cestovné zľavy neoprávnene. Vo fyzickom vyjadrení ide približne o 10 000 cestujúcich.
    ŽSR uskutočnili v tomto roku previerku na 23 fakultách vysokých škôl na Slovensku, ktorá preukázala, že z vyše 13 000 preverovaných prípadov nemá nárok na zľavu cestovného 765 študentov, pričom nárok na zľavu im školy neoprávnene potvrdili.
    Podľa slov hovorcu ŽSR Miloša Čikovského sú takto vykázané straty ťažko kalkulovateľné, ale tohtoročné sa môžu pohybovať v rozmedzí státisícov až milióna Sk.
    Jednotlivé prípady odstupujú Železničnej polícii SR, priestupkovým komisiám okresných úradov alebo súdom. ŽSR navyše pripravujú návrh na zavedenie zľavy na princípe veku, čím by sa postupne nahradili žiacke sociálne zľavy.

    Schröder bol na Usedome i v Poľsku
    15. august 2001
    PravdaLÜTTENORT, ŠTETÍN (dc) - Nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder (SPD) pokračoval v utorok vo svojej 12-dňovej letnej ceste najmä po území nových spolkových krajín a Bavorsku, pozdĺž hraníc s Poľskom a Českou republikou.
    V rámci nej si "odskočil" na ostrov Usedom. Kancelár nemal na letnej ceste rozdávať nijaké finančné dary. Hospodársky denník Handelsblatt však napísal, že Schröder prednesie ponuku na predĺženie programu podpory prestavby východonemeckých miest, ktorý sa mal skončiť v roku 2004, až do roku 2009. Na rekonštrukciu sa vyčlenia dve miliardy mariek z federálnych zdrojov a dve miliardy z prostriedkov spolkových krajín.
    Šéf Nemeckých dráh Hartmut Mehdorn predstavil Schröderovi v Koserowe novú Usedomskú kúpeľnú železničku. Chcú ju predĺžiť až do poľského Swinoujscia, pričom by išlo o 1,7 km dlhú trasu z Ahlbecku až po bývalú železničnú stanicu v meste.
    Po pešej prechádzke z Ahlbecku do Swinoujscia kancelár odcestoval do Štetína a stretol sa s poľským prezidentom Aleksandrom Kwaśniewskym. "Nemecko vždy podporovalo želanie Poľska byť súčasťou prvej vlny (vstupu do EÚ)," povedal Schröder. Navštívili tu zmiešanú nemecko-poľsko-dánsku jednotku NATO.
    V Poľsko-nemeckom dome hospodárstva, vybudovanom s pomocou Priemyselnej a obchodnej komory z Neubrandenburgu, sa Schröder stretol s premiérom Jerzym Buzekom a podnikateľmi. Počas rozhovorov sa dotkol aj EÚ a povedal, že sedemročné prechodné obdobia na voľný pohyb pracovníkov z kandidátskych krajín po ich vstupe sú nevyhnutné.

    Turanskú aluminotermiu chcú získať ľudia v minulosti spojení s Martinmetalom
    TASRTurany 15. augusta - Do pozornosti médií i verejnosti sa v posledných týždňoch dostalo výrobné družstvo Snaha Turany. Najlukratívnejšiu časť družstva - aluminotermiu - sa totiž snaží získať sprostredkovateľsko-obchodná spoločnosť Temco, s. r. o. z Martina, v ktorej ako spoločníci figurujú ľudia predtým pôsobiaci v skrachovanej spoločnosti Martinmetal. Aluminotermia je pre svojich vlastníkov potenciálnym "zlatým vajcom". Jej produktom je Termit - látka používaná na zváranie koľajníc. Obdobný produkt vyrábajú v Európe už len dve ďalšie firmy (francúzska a nemecká), pričom ho potrebujú všetky železničné spoločnosti na svete.
    Majetok výrobného družstva začalo jeho predstavenstvo od júna tohto roku po častiach odpredávať spoločnosti Temco. Ruský majoritný člen družstva ISAKS TRADING CO Limited, (ktorý je členom družstva už od roku 1997), slovenskí členovia ani dve dcérske spoločnosti družstva Snaha, s. r. o. a Snaha-Kovo, s. r. o. však s predajmi nesúhlasia. Neuznávajú ani samotnú legitimitu predstavenstva družstva, ktoré považujú za pochybne zvolené. Preto ruský majoritný člen podal proti predajom majetku žaloby a boli vydané aj predbežné opatrenia súdu.
    Zamestnanci aluminotermie, ktorí sú zároveň členmi družstva, v týchto dňoch strážia jej výrobné priestory aj po pracovnom čase a snažia sa tak zabrániť spoločnosti Temco v prevzatí majetku. Podľa nich neznáma sprostredkovateľsko-obchodná spoločnosť Temco nie je žiadnou zárukou, že v družstve bude pokračovať výroba a udrží sa zamestnanosť. Upozorňujú na fakt že, Temco, s. r. o. bola do obchodného registra zapísaná až začiatkom apríla tohto roka a vo svojom predmete podnikania nemá žiadne výrobné činnosti.
    Doterajšia štvorročná spolupráca ISAKS TRADING CO Limited a jeho zástupcu podnikateľa Vladimíra Karabanova s družstvom i predchádzajúcim predstavenstvom bola podľa zamestnancov aluminotermie korektná. Pri nepriaznivej situácii na slovenskom trhu sa podarilo Karabanovi zaistiť odbyt, zakontrahovať dodávky Termitu pre ruský trh a zabezpečiť tak mzdy pre pracovníkov.
    Slovenský advokát ISAKS TRADING CO Limited Igor Müller TASR informoval, že predstavenstvo družstva postupuje nezákonne a bolo na to aj písomne upozornené. Ako spresnil, súčasné vedenie bez vedomia ostatných členov rozpredáva majetok družstva po malých častiach tak, aby jeho hodnota nepresiahla jeden milión korún, čo by už vyžadovalo zvolanie a súhlas členskej schôdze družstva. Doplnil, že v súčasnosti sa súdy zaoberajú aj samotnou legitimitou predstavenstva družstva. Podnet na mimoriadne dovolanie s cieľom zrušiť jestvujúci zápis o predstavenstve v obchodnom registri skúma Generálna prokuratúra SR.

    Vláda dnes posúdi návrh na novelizáciu infozákona
    TASRBratislava 15. augusta - Vláda sa dnes zišla po troch týždňoch dovolenky a rokuje na svojej 169. schôdzi v Bratislave.
    Bude sa zaoberať správou o uplatňovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vypracovanou Ministerstvom školstva SR. To v správe navrhuje novelizovať zákon a zosúladiť ho so zákonom o ochrane osobných údajov. Kabinet prerokuje návrh zákona o Súdnej rade SR, ktorej existencii dala základ novela ústavy i návrh jednotného riadenia ozbrojených síl MO SR a zabezpečenia úloh, ktoré v súčasnosti plnia Vojská ministerstva vnútra a Železničné vojsko. Tento materiál, predložený rezortmi obrany, dopravy a vnútra, prerokuje vláda ako tajný.
    Kabinet posúdi návrh Ministerstva zahraničných vecí SR na realizáciu externej komunikačnej stratégie, súvisiacej s integračným procesom do Európskej únie (EÚ). Ministerstvo navrhuje spustiť propagačnú kampaň SR v zahraničí nad rámec bežných diplomatických aktivít a skúsiť ňou ovplyvniť negatívny postoj obyvateľov krajín EÚ k rozširovaniu únie.

    Vláda po dovolenke
    SmeTASRBRATISLAVA - Vláde sa skončila dovolenka a ministri sa v stredu zídu na 169. schôdzi kabinetu. Posledné riadne rokovanie sa uskutočnilo 19. júla. V „dovolenkovom období“ niekoľko členov vlády vrátane predsedu mimoriadne rokovalo 29. júla o povodniach. Niektorí ministri na dovolenke vôbec neboli, napríklad minister práce Peter Magvaši. Premiér Mikuláš Dzurinda dovolenkoval štyri dni.
    V stredu vládu čaká prerokovanie návrhu jednotného riadenia ozbrojených síl ministerstvom obrany a návrh zabezpečenia úloh, ktoré plnia vojská ministerstva vnútra a železničné vojsko. Kabinet sa bude zaoberať aj návrhom transformácie správy služieb diplomatického zboru na akciovú spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a správou o uplatňovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám a schválených opatreniach v orgánoch štátnej správy. V programe rokovania je aj návrh na uzavretie opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí na ozbrojených konfliktoch a o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii.

    Vláde sa skončila dovolenka
    TASRBratislava 12. augusta - Vláde sa skončila dovolenka a ministri sa v stredu zídu na 169. schôdzi kabinetu. Posledné riadne rokovanie sa uskutočnilo 19. júla.
    V "dovolenkovom období" však niekoľko členov vlády vrátane predsedu mimoriadne rokovalo 29. júla kvôli povodniam. Niektorí ministri na dovolenke vôbec neboli, napríklad minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Premiér Mikuláš Dzurinda dovolenkoval štyri dni.
    V stredu vládu čaká prerokovanie návrhu jednotného riadenia ozbrojených síl Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a návrh zabezpečenia úloh, ktoré v súčasnosti plnia Vojská ministerstva vnútra a Železničné vojsko. Kabinet sa bude zaoberať aj návrhom transformácie správy služieb diplomatického zboru na akciovú spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a správou o uplatňovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám a schválených opatreniach v orgánoch štátnej správy. V programe rokovania je tiež návrh na uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a na uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii.

    Železnice obviňujú študentov, že klamú
    SITASmeBRATISLAVA – Zneužívanie žiackych cestovných zliav na železnici pokračuje napriek tomu, že Železnice SR zaviedli od minulého školského roka nové preukazy na zľavu s ochrannými prvkami, ktoré zamedzujú ich kopírovanie, prepisovanie a dopisovanie.
    Ako povedal hovorca železníc Čikovský, previerky na 23 fakultách preukázali, že z 13-tisíc preverovaných prípadov nemá nárok na zľavu cestovného 765 študentov. Školy im však nárok na zľavu neoprávnene potvrdili.
    ŽSR budú preto aj naďalej vyžadovať potvrdzovanie žiadaniek na zľavu červenou okrúhlou pečiatkou školy.
    ŽSR navyše pripravujú návrh na zavedenie zľavy podľa veku, čím by sa postupne nahradili žiacke sociálne zľavy.

    ŽSR nesplnili dohodu so ZSE, podľa ktorej mali do 15. augusta vyrovnať dlhy
    TASRBratislava 16. augusta - ŽSR nesplnili dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého mali k 15.8. splatiť ZSE dlhy za elektrinu (asi 600 mil. Sk).
    "V súčasnosti železnice stále dlžia okolo 400 miliónov Sk, a tak ich dnes listom zdvorilostného charakteru vyzveme, aby danú sumu vyrovnali," informoval dnes TASR zdroj zo š. p. Západoslovenské energetické závody (ZSE). Na splátkovom kalendári sa Železnice SR ( ŽSR ) a ZSE dohodli 26. júna po tom, čo ZSE od 19. júna na sedem dní odstavili 19 odberných miest železníc vrátane budovy Generálneho riaditeľstva ŽSR v centre Bratislavy. Podľa vtedajšieho vyjadrenia hovorcu ŽSR Miloša Čikovského mali železnice dlh voči ZSE splácať z vlastných príjmových zdrojov.
    Dlh železníc voči ZSE ako aj ďalším dvom rozvodným podnikom - SSE a VSE - začal narastať ku koncu minulého roka a na konci mája 2001 predstavoval cez dve miliardy Sk, na čo ZSE, SSE a VSE reagovali vypínaním prevádzok ŽSR . Minulý týždeň sa však železniciam podarilo znížiť svoje dlhy voči SSE a VSE, a to vďaka prísunom prostriedkov pre ŽSR od Ministerstva financií (MF) SR v rámci transakcie na oddlženie energetického sektora v sume 1,3 miliardy Sk. MF si tak o asi 17 % znížilo dlhy voči ŽSR za služby, poskytované železnicami vo verejnom záujme (preprava osôb). Dlh ŽSR voči SSE v súčasnosti predstavuje asi 65 miliónov Sk a voči VSE okolo 200 miliónov Sk.

    ŽSR zriadili vlastné Železničné telekomunikácie
    TASRBratislava 16. augusta - Železnice SR ( ŽSR ) vytvorili vo svojej štruktúre od 1. augusta vlastnú telekomunikačnú jednotku s názvom Železničné telekomunikácie.
    Stalo sa tak na základe licencie, ktorú ŽSR na 10 rokov udelil Telekomunikačný úrad SR na zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie verejných telekomunikačných služieb. V súlade s podmienkami tejto licencie sú ŽSR podľa riaditeľa Odboru pre prácu s verejnosťou Miloša Čikovského oprávnené na celom území SR poskytovať verejnú telekomunikačnú službu prenájmom telekomunikačnej infraštruktúry, poskytovaním prenosovej kapacity, prevádzkou zákazníckych virtuálnych sietí, prevádzkou zákazníckych aplikácií ako aj spracúvaním a distribúciou zákazníckych dát s prenájmom pamäťových kapacít. ŽSR zatiaľ nespolupracujú s mobilnými operátormi. Po skončení monopolu Slovenských telekomunikácií, a.s. sa však plánujú zapojiť do procesu liberalizácie telekomunikačného trhu. "O osamostatnení Železničných telekomunikácií od ŽSR sa neuvažuje, pretože platná legislatíva neumožňuje železničnú infraštruktúru, teda ani telekomunikačnú, spravovať osobitne," uviedol M.Čikovský.
    Prioritným zámerom Železničných telekomunikácii v najbližších dňoch je podľa M.Čikovského čo najrýchlejšie dobudovať telekomunikačnú infraštruktúru, prostredníctvom ktorej budú poskytovať telekomunikačné služby. Tohtoročný plán je zameraný najmä na začatie realizačných prác pri budovaní infraštruktúry. Hlavnú časť investícií Železničné telekomunikácie v súčasnosti vynakladajú na vyšší stupeň telekomunikačnej infraštruktúry - optické trasy, chrbticovú sieť, medzinárodné prepojenia, metropolitné a prístupové siete v záujmových lokalitách a nové prenosové technológie. Časť týchto prác zabezpečuje firma ERICSSON a na podstatnú časť dodávok je vypísaná medzinárodná súťaž pod dohľadom Európskej investičnej banky, ktorá túto akciu úveruje.

    Speditéři požadují urychlení liberalizace drah
    Dopravní noviny - Sdružení evropských spedičních svazů CLECAT v červenci vyzvalo Evropskou komisi, aby vyvinula silnější tlak na prosazování směrnic Evropské unie vztahujících se k liberalizaci železniční nákladní dopravy. "Jedině tak bude možné očekávat větší příliv soukromého kapitálu do železničního sektoru," uvedl prezident sdružení Manfred F.
    Boes při setkání s evropskou dopravní komisařkou Loyolou de Palaciovou. Evropská komise speditéry ujistila, že v zejména v případě těch zemí, o nichž je známo, že při otevírání železničního trhu působí jako "brzda", jako jsou Francie, Belgie nebo Itálie, bude této problematice věnovat zvýšenou pozornost, tak, aby v nich liberalizace drah "nezůstala pouze na papíře". Členové sdružení jsou podle Manfreda F. Boese připraveni v budoucnu do rozvoje drah více investovat, a podpořit tak žádoucí převádění toku zboží ze silnice na železnici.
    Dalším významným bodem jednání bylo rozšiřování Evropské unie. Představitelé sdružení CLECAT se opakovaně vyslovili pro zavedení přechodných období, zejména v otázce přístupu k vnitrostátní kabotáži ve stávajících zemích Evropské unie. "Komisařka Loyola de Palaciová pro tyto požadavky vyslovila velké pochopení," zdůraznil generální tajemník CLECAT Ivan Sřrensen. Ivan Sřrensen
    Pokračovaniepovažuje za významný úspěch příslib Evropské komise, že bude hledat řešení pro finanční problémy celních agentů, které vzniknou na obou stranách při rozšíření unie.
    Součástí balíku pomocných opatření by měla být mimo jiné podpora dalšího vzdělávání....


    Strana vytvorená: 17. VIII. 2001  
    Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0133.htm )