Výluka na trati Rusovce - Rajka a Devínska Nová Ves - Marchegg
Železničná spoločnosť, a. s.BRATISLAVA (8. X. 2002) - V dňoch 21.X. 2002 - 25. X. 2002 a 28.X. 2002 - 31.X. 2002 v čase od 7:40 hod. do 14:40 hod. budú výluky traťovej koľaje na trati Rusovce - Bratislava-Petržalka . V uvedených dňoch budú vlaky R 276 a 277„Slovan“ odklonené z Komáromu ( MÁV ) cez Komárno a Nové Zámky do Bratislavy hlavnej stanice a opačne. Preprava cestujúcich v úseku Bratislava hlavná stanica - Rusovce a späť bude zabezpečená autobusovou dopravou. V úseku Rusovce - Komárom ( MÁV ) a späť bude preprava zabezpečená náhradnou súpravou vlaku R 276 a R 277.V dňoch konania tejto výluky budú vlaky 276 a 277 v železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto odrieknuté bez náhrady.
V dňoch 14, 15, 16, 17, X. 2002 a 21. X. 2002 sa v čase od 7:50 hod. do 16:50 hod. budú konať výluky traťovej koľaje Devínska Nová Ves - Marchegg ÖBB . Vlaky č. 2060, 2061, 2062, 2063, 2064, 2065, 2066 v dňoch 14, 15, 16, 17. X. 2002 a 21. X. 2002 budú na trati Bratislava hl. stanica - Devínska Nová Ves - Marchegg ÖBB odrieknuté bez náhrady. Informácie cestujúcej verejnosti poskytnú aj pracovníci železničných staníc.

Železničná konkurencia v telekomunikáciách
Od 1. januára 2003 plánujú Železničné telekomunikácie poskytovať hlasovú službu
Hospodárske noviny7.10.2002, Erik Cziria - V organizačnej štruktúre Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) vznikla 1. augusta 2001 nová organizačná jednotka - Železničné telekomunikácie (ŽT). Tie poskytujú svoje služby ŽSR , Železničnej spoločnosti, a. s., a externým zákazníkom. ŽT ponúkajú služby v oblasti prenájmu a zriaďovania telekomunikačných okruhov (analógové a digitálne okruhy), hlasových služieb v telekomunikačnej sieti ŽSR , dátových služieb a internetu. Tieto služby by mali dosahovať vysoký štandard kvality, pričom ŽT ich chcú za prijateľnú cenu poskytovať širokému spektru zákazníkov.
Železničné telekomunikácie podľa hovorcu ŽSR Jána Keresteša vychádzajú z vyše 150-ročnej tradície železničných telekomunikačných a zabezpečovacích činností: "Realizované a pripravované investície do telekomunikačnej infraštruktúry by mali v krátkom čase umožniť prekročiť železničný horizont a vstúpiť na telekomunikačný trh na celom Slovensku."
Jedným zo strategických zámerov je projekt modernizácie teleinformačnej siete. Rámcovú zmluvu o projekte podpísali ŽSR a Alcatel Slovakia, a. s., v novembri 2001. Stavbu s celkovým finančným objemom 2,6 mld. korún sa dodávateľ zaviazal ukončiť do konca roku 2004. Projekt Modernizácia teleinformačnej siete ŽSR má podľa predstaviteľov ŽSR význam nielen z hľadiska zabezpečenia prevádzky, ale aj z aspektu obchodných aktivít. Keďže budované technológie prinášajú automaticky aj prebytok kapacít, ŽSR vstupujú na telekomunikačný trh a predaj telekomunikačných služieb sa stáva hlavnou činnosťou ŽT. Keďže od 1. januára 2003 sa končí Slovenským telekomunikáciám (ST), a. s., monopol na poskytovanie hlasových služieb, od toho dátumu ich budú schopné poskytovať aj ŽSR , ktoré sú od februára 2001 prostredníctvom ŽT vlastníkom príslušnej licencie.
Modernizácia teleinformačnej siete ŽSR je rozdelená do troch etáp. V súčasnosti sa pracuje na prvej etape, v ktorej sa buduje diaľkový optický kábel v úseku Bratislava - Nové Zámky - Zvolen - Košice - Čierna nad Tisou s prepojením na Ukrajinské železnice. Úsek Košice - Čierna nad Tisou je rozpracovaný na 85 percent. Ďalší smer postupu je v úseku Bratislava - Zvolen, kde pokládka postúpila za Levice a rozpracovanosť úseku je asi na 60 percent. V úseku Zvolen - Košice sa využijú jestvujúce optické siete. Z celkovej dĺžky prvej etapy 336,2 km je už uložených asi 168 km rúr. Súbežne s pokládkou sa osadzujú i dátové a ostatné telekomunikačné technologické zariadenia a celky. Dielo podľa prvej čiastkovej zmluvy v hodnote 900 mil. korún má stanovený termín ukončenia december 2002.
Druhá etapa modernizácie sa začala podpisom čiastkovej zmluvy 20. augusta 2002 a v rámci nej sa optickým káblom prepoja Košice - Poprad - Žilina - Trnava - Bratislava. Termín ukončenia tejto etapy je stanovený na december 2003 a ráta s finančným objemom 35 mil. eur. Na tretiu etapu (Žilina - Martin - Zvolen, Horná Štubňa - Prievidza - Nitra - Nové Zámky - Štúrovo a Nové Zámky - Komárno) s termínom ukončenia december 2004 sa v súčasnosti spracúva návrh technického riešenia.
Súčasťou projektu je aj dodávka 180 telefónnych ústrední rôznych kategórií, ktoré poskytnú celosieťovo digitálne prostredie pre hlasové služby. Modernizáciou sú riešené transportné technológie nosných častí teleinformačnej infraštruktúry ŽSR , prístupové siete, komplexná výmena zastaranej telefónnej siete ŽSR a prepojenie na pohraničné prechodové stanice a zahraničné železničné spoločnosti.
V cieľovom stave by mali ŽSR disponovať modernou, výkonnou telekomunikačnou infraštruktúrou postavenou na optických vláknach v celkovej dĺžke 1 200 kilometrov. V súčasnosti sú v prevádzke úseky Košice - Zvolen a Prešov - Plaveč, dokončuje sa úsek Žilina - Čadca. Rovnako je pred odovzdaním do používania projekt DIRAC - digitalizácia uzla Bratislava, ktorý predstavuje telekomunikačnú sieť po území veľkej Bratislavy s celkovou dĺžkou asi 100 kilometrov optických káblov. V štádiu rokovaní je ďalšia etapa projektu - prepojenie Bratislavy s Českými dráhami cez Kúty a tiež vytvorenie okruhu Kúty - Trnava - Galanta.

Voľný trh, regionálny princíp a financovanie sú prioritami novej vlády v doprave
TASR8.10.2002 - Vytvorenie podmienok pre alternatívne financovanie dopravnej infraštruktúry, liberalizácia železničného či poštového trhu, ale aj aplikácia regionálneho prístupu v dopravnej politike predstavujú len niektoré zo základných téz programového vyhlásenia novej vlády SR v oblasti dopravy.
Otázka kombinovaného financovania sa zdá byť aktuálna predovšetkým v oblasti budovania diaľničnej infraštruktúry, na ktorom by sa mal popri verejnom zúčastniť i súkromný kapitál. Implementáciu tohto prístupu okrajovo spomína už Rámcová koncepcia spoplatnenia užívateľov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, schválená vládou SR v septembri tohto roka.
Uplatnenie regionálneho princípu v dopravnej politike má podľa vládnych programových téz spočívať v presune kompetencií v cestnej a železničnej regionálnej doprave na samosprávu, potrebné bude preskúmať možnosti zavedenia systému regionálnej integrovanej dopravy. Pozornosť chce rezort dopravy venovať vyváženému rozvoju cestnej a železničnej infraštruktúry s dôrazom na zohľadnenie ekologických parametrov.
Východiskom programového vyhlásenia je i liberalizácia trhu v oblasti železničnej dopravy a pošty. Prechodné obdobie, v ktorom by sa mal dopravca Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s., Bratislava (vznikol 1. januára 2002) pripraviť na vstup nových hráčov na trh železničnej prepravy osôb a tovaru, bolo stanovené na 18 mesiacov od jeho vzniku. Rezort dopravy, ktorému by mal v budúcej vláde šéfovať Pavol Prokopovič (SDKÚ), podporí rozvoj leteckej dopravy bez majetkovej účasti štátu, liberalizuje poštový trh zúžením univerzálnej služby len na rozsah, nevyhnutný vo verejnom záujme.
V oblasti telekomunikácií sa medzi základné tézy dostala podpora intenzifikácie procesu internetizácie, vytvorenie podmienok pre alternatívne možnosti jeho šírenia, liberalizácia telekomunikačných služieb, rozvoj konkurenčného prostredia v dátovej i pevnej mobilnej hlasovej službe, ale aj transparentný predaj licencie pre mobilnú komunikáciu vyššej generácie.

Rezort dopravy zatiaľ nekalkuluje so zvyšovaním cien cestovného
TASR9.10.2002 - Ceny cestovného v železničnej a autobusovej doprave sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne meniť nebudú, iba ak o tohtoročné percento celkovej inflácie, ktorá podľa Štatistického úradu SR dosiahla 2 - 3 %.
Za Odbor železničnej dopravy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR, ktorý sa na príprave materiálu podieľa, to pre TASR uviedol jeho riaditeľ Dušan Turanovič. Rezort dopravy v súčasnosti pracuje na návrhu budúcoročnej zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme so Železničnou spoločnosťou ( ZSSK ), a. s., Bratislava, na základe ktorej jej štát preplatí objektívne straty za ním objednané výkony. Tie vznikajú v dôsledku regulovanej ceny cestovného, uplatňovaním zliav a z titulu potreby zabezpečenia obslužnosti územia. "Až po premietnutí predpokladaných nákladov, dotácie ako i tržieb z cestovného do kalkulačného vzorca, zvážime zvýšenie ceny cestovného o 2 až 3 %. Momentálne s ním však v kalkulácii neuvažujeme," podotkol D. Turanovič a dodal, že cenu cestovného by chceli železnice koordinovať s cenami v autobusovej doprave. Schválenie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme by malo v tomto roku prísť skôr ako potvrdenie štátneho rozpočtu, čo dáva predpoklad, aby bola vzniknutá a v zmluvách potvrdená strata, uplatnená v rozpočte v širšom rozsahu, ako to bolo doposiaľ. Dlh štátu voči železniciam akumulovaný od roku 1994 totiž v súčasnosti presiahol hranicu 17 miliárd Sk.
"Pokiaľ budeme môcť, budeme žiadať zvýšenie cien minimálne o percento inflácie," povedal hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Celková inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien by mala podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša dosiahnuť k februáru budúceho roku 5,5 %. Ako referenčný bod pritom stanovil február 2001, kedy sa naposledy menili ceny v železničnej a autobusovej doprave. Tento ukazovateľ však nezahŕňa zvyšovanie regulovaných cien energetických vstupov, ak by k nim došlo ešte v tomto roku, ale ani zmeny DPH v roku budúcom. Železnice by chceli podľa M. Čikovského postupne prejsť od zliav sociálnych ku zľavám komerčným a uplatniť pri nich adresný princíp. Znamenalo by to, že za jednotlivé kategórie "zľavnených cestujúcich" by mali stratu kompenzovať tí, ktorí chcú zľavu poskytnúť. "V prípade vojakov by to bolo ministerstvo obrany, pri invalidoch rezort práce, pri študentoch rezort školstva," vysvetlil M. Čikovský. V prípade ceny cestovného vo vlakoch IC a EC , ktoré sú zo štátnej regulácie vyňaté, nechcú ísť železnice cestou bezhlavého zvyšovania cien. Ich cieľom je zastaviť úbytok cestujúcej verejnosti, ktorého ročný priemer predstavuje 5 %. Mali by ho dosiahnuť stanovením takých cien, ktoré zohľadnia výsledky plánovaného marketingového prieskumu, ako aj ceny v konkurenčnej autobusovej doprave.
Zvyšovanie cien v prímestskej autobusovej doprave ministerstvo zatiaľ neplánuje, príslušná Sekcie cestnej a mestskej dopravy totiž vypracovaním jeho koncepcie doposiaľ nebola poverená. Kým pre oblasť prímestskej dopravy je rozhodujúci cenový výmer ministerstva financií, vychádzajúci z odporúčaní MDPT , v oblasti mestskej dopravy môžu k zmene ceny cestovného prikročiť autobusové podniky na základe schválenia príslušnými okresnými orgánmi. Na vykrytie strát z prímestskej a mestskej dopravy bola v tomto roku pre podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) poukázaná čiastka 1,023 miliardy Sk. Pre budúci rok navrhuje MDPT 1,4 miliardy Sk, čo by vzniknutú stratu dotovaných foriem prepravy pokrylo na približne 70 %. Podniky SAD však v kontexte všetkých svojich činností (zisková deregulovaná diaľková doprava) vykazujú naproti obom železničným zložkám kladné hospodárenie. K polroku tohto roku dosiahli zisk 159 miliónov Sk, naproti 3-miliardovej "sekere" Železničnej spoločnosti a strate 1,43 miliardy Sk u Železníc SR kalkulovaných ku koncu októbra.

Vo výstavbe českých koridorov dominuje brnianske ŽS
Občianske stavby sú pre stavebnú firmu najlepším marketingom, aj keď sú menej ziskové
Hospodárske noviny9.10.2002 , Juraj Vechter - Do veľkej štvorky českých stavebných spoločností patrí aj Železniční stavitelství (ŽS), a. s., Brno. Do roku 1992 ŽS patrilo pod generálne riaditeľstvo VHJ v Bratislave. Vtedajšie závody v Bratislave, Brne a Prahe sa privatizovali, každý inak, pri pražskom a brnianskom sa použila kupónová metóda. ŽS Brno sa podieľa cez svoju dcérsku a. s. na rekonštrukcii železnice zvanej "stavba koridora" aj na Slovensku.
Privatizáciu ŽS Brno označil za najúspešnejšiu spomedzi troch bývalých závodov ŽS Bratislava, riaditeľ závodu ŽS Energetické a ekologické stavitelství Petr Sláčala pri prezentácii systému riadenia firmy v Klube ekonómov. Brniansky podnik totiž zostal ako kompaktný celok so strojmi, s ľuďmi a know-how. Generálny riaditeľ ŽS Michal Štefl dokázal vládu ČR presvedčiť ešte v roku 1993, aby podporila výstavbu koridorov a ponúkol služby svojej firmy. Minuloročné tržby ŽS boli 6,52 mld. Kč, v porovnaní s rokom 2000 vzrástli o 15 %. Prevažnú časť z nich predstavovali práce na stavbe druhého koridora, najmä v úseku Přerov - Ostrava. Zisk ŽS dosiahol takmer 81 mil. Sk, z neho tretinu rozdelili na výplatu dividend, ktoré boli 6 %.
Viac než dve tretiny výkonov pochádzali z prác pre železnice, 20 % predstavovali pozemné stavby, nasledovali cestné a energetické stavby. ŽS podľa slov Sláčalu v občianskej výstavbe podniká aj preto, lebo dokončené práce predstavujú najlepší marketing a public relations napriek tomu, že miera zisku je tu veľmi nízka - do 3 %. V Brne ŽS postavili developerským spôsobom M-palác (dominanta južného Brna, sídli v nej Volksbank, a. s.). V areáli brnianskeho výstaviska nedávno postavili pavilón V, ďalej market Hornbach, budovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

ŽS preniká na Balkán
Závod Energetické a ekologické stavitelství stavia najmä napájacie stanice pre koridory a meniarne pre dopravné podniky. Dokončili stavbu v Bystřici pod Pernštejnom, významnú pre referencie firmy - Ekologickú kotolňu pre spaľovanie biomasy. Sláčala predpokladá, že v rámci ČR sa do takýchto projektov budú investovať stovky miliárd. Obrat závodu za minulý rok bol 730 mil. Kč. "V situácii, keď do ČR prichádzajú silné zahraničné developerské skupiny, sme jediná česká firma, ktorá svoje produkty vyváža do zahraničia. Pripravuje sa stavba balkánskeho koridoru Bulharsko - Grécko - Turecko a s našimi produktmi by sme sa tam chceli presadiť," pokračuje Sláčala. V Bulharsku a Grécku ŽS tento rok dokončili rekonštrukciu železnice za 18 mil. eur. Spoločnosť zamestnáva 2 200 zamestnancov s priemerným platom vyše 17-tisíc Kč. Majoritným akcionárom ŽS je stavebná firma ŽPVS Uherský Ostroh, a. s.

Dcéra v SR stavia koridory
Na Slovensku má ŽS účasť v a. s. Železničné stavebníctvo Bratislava a Slovenské tunely. Prostredníctvom týchto firiem sa od jari zúčastňuje na budovaní koridora Bratislava-Rača - Svätý Jur spolu s Doprastavom. Na financovaní koridora sa z troch štvrtín podieľajú fondy ISPA. Spoločnosť dosiahla za prvý polrok tržby 312 mil. Sk. Má 168 zamestnancov, ich mesačná mzda dosiahla 18 712 Sk. Aj slovenská dcéra sa angažuje v Grécku, tento rok tu plánuje prestavať 1,5 mil. eur. Jeden z nástupcov bývalej federálnej VHJ je Železničné staviteľstvo, s. r. o., Bratislava, o jej aktivitách je málo správ.
V ČR je pred dokončením prvý koridor (Děčín - Praha - Česká Třebová - Břeclav) a vo výstavbe je druhý koridor (Ostrava - Přerov - Břeclav). Spolu na 170 km oboch koridorov môžu vlaky jazdiť rýchlosťou 160 km za hodinu. Cestovný čas rýchlikov v úseku Břeclav - Děčín sa skrátil o hodinu. Tento rok sa do koridorov investuje 12 mld. Kč. Oba koridory budú stáť 73 mld. Kč, prvý bude dokončený na budúci rok, druhý v roku 2005.


Strana vytvorená: 16-X-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0241.htm)