Náhrady za takmer miliardu korún

Odstupné a sociálnu kompenzáciu vyplatia uvoľneným železničiarom jednorazovo

Pravda ŠTVRTOK 17. august 2000

BRATISLAVA, SITA - Uvoľňovaní zamestnanci Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) budú mať nárok na odstupné maximálne vo výške 5-násobku vlastnej priemernej mesačnej mzdy.
Zároveň majú nárok na sociálnu kompenzáciu vo výške určeného násobku skutočne dosiahnutej priemernej mesačnej mzdy v ŽSR. Jej výška v roku 1999 dosiahla 12 732 Sk. Celková výška odstupného a sociálnej kompenzácie nesmie spolu presiahnuť 250-tis. Sk pre jednotlivca. V prípade, že by táto su
ma presiahla 250-tis. Sk, zníži sa alikvotná časť výlučne zo sociálnej kompenzácie. Uviedol to zástupca generálneho riaditeľa ŽSR a námestník pre technický rozvoj Ladislav Saxa.
Ak zamestnanec odpracoval v ŽSR viac ako 5 a menej ako 10 rokov, prislúcha mu sociálna kompenzácia vo výške 1-násobku mesačnej priemernej mzdy v ŽSR. Zamestnancovi, ktorý odpracoval viac ako 10 a menej ako 20 rokov, patrí 4-násobok, ak odpracoval viac ako 20 a menej ako 30 rokov 7-násobok a ak odpracoval viac ako 30 rokov, tak 10-n
ásobok mesačnej priemernej mzdy v ŽSR. Všetky kategórie musia spĺňať podmienku, že do vzniku nároku na starobný dôchodok im chýba viac ako 24 mesiacov. Ak však zamestnanec odpracoval viac ako 30 rokov a do vzniku nároku na starobný dôchodok mu chýba menej ako 24 mesiacov, prislúcha mu sociálna kompenzácia vo výške násobku počtu chýbajúcich mesiacov, maximálne však 10-násobok.
"Zamestnancom v dôchodkovom veku nárok na sociálnu kompenzáciu nevzniká," skonštatoval L. Saxa. Odstupné a sociálna kompenzácia budú vyplatene jednorazovo spolu so mzdou za posledný odpracovaný mesiac. Sociálne kompenzácie sa budú zdaňovať spolu so mzdou podľa mesačnej tabuľky, nebudú však z nich odvádzané príspevky na nemocenské, dôchodkové a zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Celkovo budú stavy zamestnancov železníc v rokoch 2000 až 2007 znížené o 16-tisíc pracovníkov. Znižovanie zamestnanosti si do roku 2005 vyžiada odstupné na uvoľňovaných zamestnancov vo výške približne 950 mil. Sk. Európska banka pre obnovu a rozvoj sa v prípade schválenia Projektu reštrukturalizácie a transformácie ŽSR bude podieľať na odstupnom uvoľňovaných zamestnancov.

Ovčiarska nedeľa v najväčšom skanzene Slovenska

Návštevníkov čakajú bačovia, ovce, výborné syry a hudba

BRATISLAVA 18. augusta (SITA) - Ovčiarsku nedeľu pre milovníkov tradícii na tento víkend pripravilo Múzeum kysuckej dediny (MKD) v Novej Bystrici - Vychylovke. Ako pre agentúru SITA uviedla Dana Lukáčová z MKD, návštevníkom ukážu bačovia s honelníkmi strihanie ovce a práce s vlnou - čechranie i krampľovanie. Pripravia aj vychýrené korbáčiky, parenice, či iné syry z ovčieho mlieka. Organizátori napečú aj miestnu špecialitu podlesníky a kapustníky. Deň spríjemní miestna ľudová hudba.
Záujemcovia si okrem ovčiarskeho programu môžu pozrieť jednu z najrozsiahlejších expozícii v prírode na Slovensku. Život kysuckého ľudu na prelome 19. a 20. storočia v skanzene dokumentuje 34 stavieb prevezených zo zátopovej oblasti obcí Harvelka a Riečnica. Popri objektoch ľudo
vého staviteľstva je zaujímavá aj významná technická pamiatka - úzkokoľajová lesná železnica, ktorá spája Kysuce s Oravou. V súčasnosti je to jediná podobná fungujúca historická železnica v Európe. Zároveň je jednou z mála vo svete, ďalšie sú až v Južnej Amerike a Indii. Vznikla v roku 1926 a v kopcovitom teréne mala 110 kilometrov. Do 70. rokov slúžila najmä na prepravu vyťaženého dreva. Od rekonštrukcie prechádza múzejný vláčik romantickou trasou dlhou 3,6 kilometra, ktorá vedie i cez areál MKD, dodala D. Lukáčová.

Papagáj na výlete

Sme Piatok 18.8.2000

(tasr) - Papagájovi, ktorý utiekol zo svojej klietky, sa podarilo počas víkendu zastaviť na krátky čas premávku železničky na belgickom pobreží Severného mora. Vták sa vydal na výlet spolu s reťazou, ktorú mal uviazanú na nohe. Po krátkom lete sa však reťaz zamotala do drôtu elektrického vedenia pobrežnej električky, spájajúcej prímorské letoviská Ostende a De Haan. Privolanej dopravnej službe trvalo hodinu, kým sa jej podarilo exotického vtáka visiaceho na reťazi oslobodiť a obnoviť premávku. Nešťastný papagáj však doplatil na svoj výlet a na náraz do vedenia vysokého napätia vlastným životom.

Peniaze pre podnikateľov až po privatizácii bánk

Národná obroda UTOROK 15. August 2000

Tibor Bucha Bratislava Vláda hovorí, že treba vytvárať všeobecne dobrú pôdu na podnikanie a nastoľovať makroekonomickú stabilitu. Všetko ostatné vyrieši trh. Smer tvrdí, že spomínané faktory sú len nevyhnutnou, nie však postačujúcou podmienkou ekonomického rastu. Sme preto za priame štátne zásahy do ekonomiky, za priame vytypovanie a konkrétnu podporu rozhodujúcich odvetví a programov slovenskej ekonomiky, ktoré naštartujú ekonomický rast ako nevyhnutný predpoklad rastu zamestnanosti. Takýmito projektmi je rozvoj diaľničnej siete, modernizácia železníc, podpora bytovej výstavby, malého a stredného podnikania a vzniku priemyselných parkov, uviedol Roman Václavík, člen predsedníctva a vedúci ekonomickej sekcie Smeru.
Predseda Rady pre hospodársky rozvoj Slovenska Sergej Kozlík považuje za najväčšiu prekážku prakticky mŕtvy úverový trh. Inflácia síce klesá, ale za cenu zmrazenia ekonomiky. Ako včera v rozhovore pre Národnú obrodu konštatoval Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), stále prešľapujeme na jednom mie
ste. Za kľúčový problém považuje aj obmedzený prístup a celkovú vysokú cenu peňazí. “Peniaze v bankách o niečo zlacneli len pre veĺké podnikateľské subjekty, teda v prípadoch, kde majú bankové domy záruku, že sa peniaze budú potupne vracať späť,” povedal P. Mihók. Na zásadný obrat v tomto smere si podľa neho budeme musieť počkať do polovice roka 2001, kedy by mala finišovať privatizácia troch najväčších finančných inštitúcií.
Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš sa v podstate zhoduje s kritickým postojom P. Mihóka, že o peniazoch pre podnikteľov nemôžu rozhodovať štátni úradníci. Rozhodovací proces o výške a podmienkach poskytnutých úverov sa musí presunúť na bankovú sféru. Po privatizácii finančných a bankových inštitúcií bude dominantný podnikateľský zámer.
Správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania na Slovensku predložil na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody minister
hospodárstva Ľubomír Harach. Zároveň jeho rezort vypracoval materiál Zlepšenie právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií. Ide aj o zefektívnenie nepružnej práce úradov už od registrácie podniku a vôbec odstránenie administratívnych prekážok, na ktoré narážajú tak menšie podnikateľské subjekty, drobní živnostníci, ako aj silní podnikatelia. Výstupy by mala podnikateľská prax pocítiť podľa Ľ. Haracha už na budúci rok.
Banky poskytujú úvery za podmienok, ktoré sú pre drobné firmy nedostupné. Do privatizácie finančných inštitúcií
(do polovice roka 2001) v tomto nemožno očakávať zásadný obrat.

Petícia Zastavte InterCity v Trenčíne do 1. septembra

TRENČÍN 17. augusta (SITA) - Aj v centre Púchova zbierajú aktivisti Trenčianskeho neformálneho združenia podpisy pod petíciu "Zastavte InterCity v Trenčíne!" Počet ľudí, ktorí svojím podpisom protestujú proti rozhodnutiu Železníc SR o zrušení zastávky rýchlikov InterCity v tomto krajskom meste, sa blíži k deviatim tisícom.
Pôvodne uzávierku petičnej akcie naplánovali na 16. augusta, ale predĺžili ju do 1. septembra. V Púchove podpisy bude zbierať mimovládna organizácia Zelená linka. Podľa koordinátora kampane Juraja Holúbka vytvoria v spolupráci s Prešovským občianskym fórom petičné miesto aj v Prešove. "Zistili sme totiž, že v Trenčíne podpisovalo hárky veľa ľudí z východného Slovenska, ktorých cieľovou sta
nicou býva Kysak a väčšinou pokračujú ďalej do Prešova. Koncom augusta plánujeme krátky protest s transparentom na železničnej stanici v Trenčíne počas prejazdu rýchlika InterCity", povedal Holúbek. Petičné hárky odovzdajú Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Pozor na cestujúcich!

Nový čas Streda, 16. August 2000

Strohá správa z tlačovej agentúry: “Nezastavenie vlaku na železničnej zastávke tak rozzúrilo 59-ročnú Emíliu O., že sa rozhodla vyliať si zlosť na rušňovodičovi osobného vlaku. Nekontrolovateľný hnev opantal cestujúcu po tom, keď vlak nezastavil na železničnej zastávke, kde chcela vystúpiť. Vošla na stanovište rušňovodiča a udrela ho do tváre. Uvedený vlak pritom na tejto zastávke nezastavuje...”
Ak ste aj vy nútení častejšie využívať “služby” Železníc Slovenskej republiky, určite ste sa dostali do situácie, keď ste mali chuť revanšovať sa zamestnancom železníc podobným spôsobom. Podaktorí to poznáte - na stanici si v pokladnici vystojíte polhodinový rad, aby ste si zakúpili miestenku. Celí n
aradostení nastúpite do vlaku tešiac sa na pohodlné miestečko, aby ste vzápätí zistili, že kupé s vaším číslom neexistuje. Logicky sa obrátite na sprievodcu, ktorý podráždeným hlasom odvrkne: “A čo mám robiť?!” No, nič.
Aj v prípade, že sa rozhodnete priplatiť si nemalú sumu a cestovať vozňami 1. triedy, nepocítite zo strany železníc a jej pracovníkov “prvotriedny” prístup. Prečo by ste logicky mali očakávať za nadštandardnú sumu nadštandardný komfort? Prečo by mali byť vozne 1. triedy zaradené tak, aby sa
do nich dalo pohodlne nastúpiť i vystúpiť? Prečo by ste sa na schodíky vozňa nemohli driapať zo štrku za (pred) perónom? Lebo za viac peňazí menej muziky! Neviete, ktorým smerom popri vlaku sa máte vydať za svojím drahým vozňom? Očakávate, že vašu “dilemu” vám pomôže vyriešiť sprievodca. Ak máte smolu a nie je práve v dobrej nálade, nevrlo odvrkne vám - cestujúcemu, ktorý zaplatil o 50 percent vyššiu sumu.
To, že vo vagónoch je často smrad, špina, kupé sú bez závesov, či sa v nich nedajú otvoriť okná, sme vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu želeníc ochotní akceptovať. Kompenzovať by ju však mohli zamestnanci prívetivejším prístupom k cestujúcim. Inak môžu dopadnúť ako spomínaný rušňovodič. A ten, na rozdiel od podaktorých svojich kolegov, za nič nemohol...

EVA PERÓNOVÁ

ZITA PRVOTRIEDNA

Transformácia Železníc SR

Nový čas Utorok, 15. August 2000

(sita, foto čtk) - Zásadnou otázkou medzirezortného pripomienkovania transformácie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bude vzájomná zhoda jednotlivých rezortov na transformácii ŽSR podľa osobitného zákona. Informoval o tom štátny tajomník Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Michal Balog. Takýto postup transformácie železníc si podľa jeho slov vyžaduje rôznorodá činnosť železníc, ktoré okrem osobnej a nákladnej dopravy vykonávajú aj množstvo ďalších obslužných činností. Z obslužných činností je v súčasnosti už vyšpecifikovaný majetok, ktorý sa môže okamžite predať, ako aj ten, ktorý sa bude predávať v druhej etape v roku 2001. Podľa štátneho tajomníka robí rezortné ministerstvo všetko preto, aby sa transformácia železníc začala 1. januára 2001.
“V súčasnosti sa pripravujú dva samostatné zákony, podľa ktorých vznikne Železničná spoločnosť (ŽS), a. s., a Železnice Slovenskej republiky ako nástupca terajších ŽSR,” skonštatoval zástupca generálneho riaditeľa ŽSR a námestník pre technický rozvoj Ladislav Saxa. Podľa jeho slov sa v súčasnosti pripravuje aj novelizácia niekoľkých ďalších zákonov, ktoré súvisia so železnicami.
Železničnú spoločnosť, a. s., vytvoria tri divízie - Divízia osobnej prepravy, Divízia nákladnej prepravy a Divízia železničných koľajových vozidiel, ktoré sa tak odčlenia zo súčasných železníc. Nástupcom terajších ŽSR bude budúca ŽSR, ktorá bude podľa projektu v sebe zahŕňať Divíziu dopra
vnej cesty a obslužné činnosti, pričom výhľadovo sa bude transformovať na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. Obslužné činnosti sa budú formou privatizácie vyčleňovať zo ŽSR. Dopravná cesta tak ostane vo vlastníctve štátu a bude prístupná pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré splnia zákonom predpísané podmienky. Vzájomný vzťah medzi ŽS a ŽSR bude komerčný.

Veľkorysá vízia verzus EÚ

Odlišné prístupy k privatizácii Slovenskej plavby a prístavov, a. s.

Pravda PIATOK 18. august 2000

Napriek tomu, že projekt privatizácie Slovenskej plavby a prístavov, a. s. (SPaP), je pripravený, privatizácia tohto podniku zďaleka nie je jednoduchá otázka.
Problémom je totiž neštandardná štruktúra majetku spoločnosti a podmienky, v ktorých pôsobí. Z toho vyplýva rozdielnosť prístupov k budúcnosti tohto podniku, ale aj k budúcnosti rozvoja vodnej dopravy. Jeden prezentuje ministerstvo dopravy a druhý Fond národného majetku s ministerstvom hospodárstva.
Pri vzniku SPaP v roku 1997 boli do spoločnosti vložené činnosti: riečna doprava, námorná doprava, lodná osobná doprava, bratislavský prístav, komárňanský prístav a bratislavská lodenica. Tieto činnosti tvoria jednotlivé divízie SPaP. Podľa riaditeľa odboru vodnej dopravy ministerstva dopravy pôšt a telekomunik
ácií Vladimíra Haviara je však nezvyčajné, aby dopravná činnosť a správa prístavov boli sústredené v jednej spoločnosti.
Druhou anomáliou je skutočnosť, že pozemky pod bratislavským a komárňanským prístavom, na ktorých stoja budovy a zariadenia SPaP a na ktorých podniká, nepatria podniku. Majiteľom pozemkov je štát a spravuje ich Štátna plavebná správa. SPaP s ňou každoročne, respektíve každé dva roky uzatvára nájomnú zmluvu. Dôvodom ponechania pozemkov v rukách štátu bola snaha zaistiť verejnoprávnosť prí
stavov aj po privatizácii spoločnosti.

Veľký stredoeurópsky hráč

Koncom mája FNM v denníku Financial Times zverejnil inzerát, v ktorom okrem iných podnikov ponúka odpredaj 97 % akcií SPaP. Samotná SPaP, ministerstvo hospodárstva a FNM pritom v spojení dopravnej činnosti a správy prístavov vidia obrovskú výhodu. Ako povedal Márius Hričovský, člen dozornej rady SPaP a poradca ministra hospodárstva, táto integrácia činností, veľmi výhodná poloha prístavu a napojenie na diaľničnú a železničnú sieť vytvárajú predpoklad na vytvorenie veľkého stredoeurópskeho logistického operátora, ktorý by už nevykonával len dopravu tovaru na vode či prekládku tovarov v prístave. Mal by byť schopný zabezpečiť komplexné služby súvisiace s dopravou tovarov. Pre zahraničného investora by tak spoločnosť SPaP mohla byť veľmi zaujímavým podnikom. Ako informoval M. Hričovský, v súčasnosti sa uvažuje o vytvorení priemyselnej zóny medzi bratislavským prístavom a Slovnaftom, čo by mohlo ešte zvýšiť atraktívnosť prístavu, a teda aj výnos z privatizácie SPaP.
Problémom je však otázka pozemkov, ktoré podniku nepatria. Podľa Hričovského tento problém znižuje lukratívnosť SPaP, pretože pre prípadného investora krátkodobé prenájmy pozemkov znamenajú neistotu. Odpredaj, prevod alebo vklad pozemkov pod prístavmi do majetku SPaP totiž ministerstvo dopravy jednoznačne odmieta.
Ďalším faktorom, ktorý znižuje atraktívnosť, a tým aj cenu SPaP, je spôsob privatizácie, podľa ktorého by 51 % akcií spoločnosti mal vo verejnej súťaži získať strategický investor, 8 % mesto Bratislava, 4 % mesto Komárno, 3 % Reštitučný investičný fond a na získanie zvyšných 34 % majú mať polročnú opciu mestá Komárno a Bratislava. Možná nepríjemnosť pre strategického investora spočíva v tom, že ak by obe mestá odkúpili celý ob
jem akcií, ktoré majú možnosť získať, investor by napriek majorite niektoré rozhodnutia nemohol urobiť bez ich súhlasu.

Verejnoprávny prístav

V. Haviar uznáva, že prevedenie pozemkov prístavov do majetku SPaP by zvýšilo hodnotu tejto spoločnosti. Negatívny postoj ministerstva k tejto možnosti však vysvetľuje tým, že po privatizácii podniku by nebolo možné zabezpečiť, aby nový majiteľ zaručil rovnaké podmienky pre všetkých dopravcov. "Spojenie vlastníctva prístavov s dopravnou činnosťou by mohlo spôsobiť veľké problémy pri rokovaniach o vstupe SR do EÚ, pretože podľa Európskej komisie to nie je zlučiteľné s právom EÚ," zdôraznil V. Haviar. Navyše v prípade, že by majiteľ prístavu nedodržiaval verejnoprávnosť bratislavského prístavu, mnohí dopravcovia by sa mohli preorientovať na iné prístavy na dunajskej ceste.
Ministerstvo podľa Haviara minulý rok prijalo materiál o reštrukturalizácii vodnej dopravy, podľa ktorého by sa SPaP mali venovať len preprave tovarov. Hospodárenie s pozemkami a obsluhu prístavu mal prevziať nový subjekt, do ktorého by mal štát vložiť pozemky a SPaP prístavné zariadenia. Predstavitelia SPaP však túto ideu odmietli. Keďže navyše podľa odborníkov by bolo oddelenie divízií Prístav Bratislava a Prístav Komárno časovo náročné, zdržalo by to privatizáciu SPaP. Nový subjekt by tak podľa Haviara mal získať len pozemky. Tento subjekt by sa podľa neho mal správať ekonomicky a po určitom čase predpokladá, že bude schopný zarobiť dostatok prostriedkov aj na investície do rozvoja služieb pre firmy
podnikajúce na území prístavov. V. Haviar pritom predpokladá, že s SPaP bude uzavretá zmluva o dlhodobom prenájme pozemkov, na ktorých sú budovy a zaradenia patriace SPaP.

ŽSR zredukovali dlh voči Vagónke Trebišov

Sme Piatok 18.8.2000

Tržby Vagónky Trebišov, a. s., dosiahli v prvom polroku tohto roka približne 130 miliónov Sk, čo je v súlade s plánom. Hospodársky výsledok spoločnosti sa pohybuje na úrovni mierneho zisku. Výrobný program sa v tomto roku výrazne nezmenil, je naďalej zameraný na stredné a revízne opravy osobných vagónov, okrem toho i na opravy vyradených nákladných vagónov. Najvýznamnejším obchodným partnerom trebišovskej spoločnosti zostávajú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). E. Kráľ poznamenal, že ŽSR zredukovali svoj dlh voči Vagónke a darí sa im udržiavať ho na prijateľnej úrovni, v posledných mesiacoch rádovo dosahuje zhruba 20 miliónov Sk.


Strana vytvorená: 20. VIII. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press20.htm )