Duševne chorá žena zabila svokra
Utorok 19. marca 2002 , RIMAVSKÁ
SOBOTA (ri) - Za kurióznych okolností zomrel v sobotu večer
58-ročný Dezider K. z Rimavskej Soboty. Jeho smrť nechtiac
zapríčinila vlastná nevesta Janka K. Keďže mala už dlhšie
problémy s psychikou, ktoré traumatizovali celú rodinu, chceli
ju dostať k psychiatrovi. Po dohode s primárom psychiatrie ju
tam mali doviezť v sobotu večer. Keď ju chceli zobrať z
postele, kopla brániaca sa žena do 58-ročného svokra Dezidera
K. Ten spadol tak nešťastne, že pri páde narazil hlavou do
steny a na mieste zomrel. Žena potom z bytu ušla, no ešte
večer ju na miestnej železničnej stanici zadržali policajti.
"Teraz je na psychiatrii a čaká na vyšetrenie znalca z
odboru psychiatrie. Ak sa problémy psychického charakteru
potvrdia, budú ju liečiť. Napriek tomu už bola obvinená z
trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti,"
povedal riaditeľ Okresného úradu vyšetrovania v Rimavskej
Sobote Elemír László.
Barcelonský summit Európskej únie
prijal rozhodnutia o ďalších kľúčových reformách
Róbert Lachkovič, 18.03.2002 - Do roku 2010
dosiahne celková čiastka na financovania aktivít vo sfére
výskumu a vývoja 3% z hrubého domáceho produktu štátov EÚ,
dôchodkový vek sa zvýši z 58 na 65 rokov.
Prvé hodnotenia a komentáre hovoria o tom, že barcelonský
summit predstaviteľov EÚ pokročil v reformných snahách a
prijal široké spektrum opatrení na posilnenie ekonomík a na
zvýšenie ich konkurencieschopnosti s cieľom dostihnúť
podstatne výkonnejšie americké hospodárstvo.
Medzi kľúčové rozhodnutia sa považuje deregulácia trhu s
elektrickou energiou a plynom, zvýšenie dôchodkového veku na
65 rokov, posilnenie výdavkov určených na výskum a vývoj na
hranicu 3% z HDP. V dokumentoch barcelonského summitu sú
zakotvené aj dohody o zavedení unifikovaného zdravotného
poistenia, ktoré bude platiť vo všetkých krajinách EÚ,
podstatne sa spružní trh práce, až pre 90% detí pracujúcich
matiek sa zabezpečí denná opatrovateľská služba. Znížia
sa tiež dane pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva,
deťom sa zabezpečí výuka minimálne dvoch svetových jazykov,
ešte viac sa zjednoduší ich prístup k internetu. Takisto sa
má zlepšiť aj satelitný systém Galileo.
Vari najkritickejšia bola diskusia o liberalizácii trhu s
elektrickou energiou, čo bola osobitne citlivá otázka najmä
pre Francúzsko, kde sa na budúci mesiac uskutočnia
prezidentské voľby.
Došlo teda ku kompromisu, ktorý je v každom prípade
významný.
Francúzsko ustúpilo v tom, že dereguluje trh s elektrickou
energiou pre podnikateľský sektor, nie však pre privátnych
spotrebiteľov. Španielsko, ako predsednícka krajina EÚ však
stiahlo návrh na rýchlu dereguláciu železničnej nákladnej
dopravy. (krátené)
Európska pätnástka chce dobehnúť
USA
18. 3. 2002,
Barcelona, Bratislava (Ivana Stavrovská) - Lídri členských
krajín Európskej únie (EÚ) schválili na
ekonomicko-sociálnom summite, ktorý sa v sobotu skončil v
Barcelone, ďalšie opatrenia na posilnenie ich ekonomík a
zlepšenie konkurencieschopnosti s cieľom dobehnúť Spojené
štáty.
Európska pätnástka sa dohodla, že do dvoch rokov otvorí trh
s elektrickou energiou a plynom pre všetkých spotrebiteľov, s
výnimkou domácností. Francúzsko, ktoré blokovalo dohodu o
plnej liberalizácii energetiky, podľa niektorých zdrojov,
ustúpilo až po hrozbe zo strany Španielska o zablokovaní
liberalizácie železničnej nákladnej dopravy. Hoci niektorí
lídri únie vyjadrili sklamanie nad nedostatočným úspechom,
španielsky premiér José María Aznar považuje tento výsledok
za „významný krok“, keďže komerční energetickí
spotrebitelia tvoria až 70 % trhu.
(krátené)
Filmová prezentácia krajiny nostalgie
19. 3. 2002,
Miroslav Tížik - Parížske Centrum Georga Pompidoua je jednou
z najvýznamnejších vstupných brán do sveta európskej
kultúry. Od 8. do 17. marca v jeho priestoroch prebiehal 24.
ročník Medzinárodného festivalu etnografických a
sociologických filmov Cinéma du réel, čo by sa dalo voľne
preložiť ako Filmy o reálnom. Okrem súťažnej časti
pravidelnou súčasťou festivalu býva aj retrospektíva
niektorej z inonárodných kinematografií, tentoraz to bol
slovenský a český dokumentárny film. Pre Hospodárske noviny
viac o slovenskej prehliadke povedala účastníčka a
spoluorganizátorka prehliadky Viera Ďuricová zo Slovenského
filmového ústavu v Bratislave.
Ako vznikla predstava zorganizovať v rámci tohto festivalu
práve slovenskú retrospektívu?
– Celý tento rok je vo Francúzsku v znamení českej
kultúry. Beží tam „Česká sezóna”, podobne ako bol rok
1996 venovaný slovenskej kultúre. Keďže programová
riaditeľka festivalu Suzette Glénadelová pozná obe
kinematografie, rozhodla sa kvôli dlhej existencii
Československa ako spoločného štátu, že k českým filmom
zahrnie aj slovenské. Pani Glénadelová v októbri minulého
roku pricestovala do Bratislavy a vyberala si z filmov, ktoré
sme jej premietli. Boli tam staré aj nové filmy z Vysokej
školy výtvarných umení (VŠMU), kde majú veľký výber
titulov na širokú sociologickú tému. Dokonca aj samotní
tvorcovia nám doniesli filmy, ktoré robili pre STV alebo aj pre
programy Markízy. Nakoniec bol na prehliadke uvedený film
Nadeždin čistý štít od Vladimíra Krajniaka, z produkcie STV
to bol film Svedok a bolo tam aj niekoľko filmov z VŠMU.
Zvyšok filmov je z archívu nášho filmového ústavu.
Zúčastnili sa nejaké slovenské filmy aj na medzinárodnej
súťaži?
– Nie, nezúčastnili. Nič nové naši tvorcovia
neprihlásili. Tento festival nám vždy v predstihu posiela
štatúty aj s prihláškami a my ich potom zverejníme alebo
oslovujeme tvorcov. Oni sa potom prihlasujú sami alebo cez nás.
Potom je už iba na organizátoroch, či ten film vyberú.
Prečo sa podľa vás nikto nezúčastňuje na súťaži?
– U nás sa takéto filmy takmer nenakrúcajú. VŠMU
síce mala nejaké nové veci, ktoré by podľa štatútu
súťaži zodpovedali, ale pani Glénadelová si z toho množstva
žiadne nevybrala. Nič sa jej tak nepáčilo. Preto všetky
slovenské filmy sú uvádzané len v rámci retrospektívy.
V retrospektíve je iba štvrtina zo 16 slovenských filmov z
90. rokov. Ostatné, ako napríklad Hanákove alebo Trančíkove
filmy, sú zamerané najmä etnograficky alebo na rôzne
minoritné prejavy, ktoré sa ešte do 70. rokov zachovali na
Slovensku. Akoby medzi nimi absentovali aj filmy hovoriace viac o
súčasnosti a o širších problémoch, s ktorými sa ľudia
každodenne stretávajú. Myslíte si, že u nás neboli takéto
filmy natočené?
– Samozrejme, boli, ale riaditeľka úplne všetky filmy
vidieť nemohla a vybrala práve tieto. Viac sa jej zjavne
páčili tie staré veci.
Bol počas predchádzajúcich ročníkov ocenený aj nejaký
slovenský dokumentárny film?
– Napríklad v roku 1989 boli uvedené Hanákove Obrazy
starého sveta, ale nebolo to na súťaži, lebo už vtedy to bol
starý film z roku 1972. Neskôr boli na súťaži viaceré
novšie filmy, ale neviem o tom, že by niektorý dostal cenu. Z
nich boli teraz súčasťou retrospektívy napríklad filmy Marka
Kuboša Železničná stanica 2. triedy: Kraľovany, alebo od
Petra Kerekeša Ladomírske morytáty a legendy. Z najnovších
filmov to bol Svedok od Dušana Hudeca, z najstarších zase Zem
spieva z roku 1933 od Karla Plicku a potom filmy z obdobia od 50.
rokov.
Hromadných prepúšťaní má byť
menej
Utorok, 19. marec 2002, RASTISLAV
ŠAFRANKO (Národný úrad práce) - Tento rok slovenské firmy
podľa aktuálnych údajov prepustia 2165 ľudí. Z nahlásených
hromadných prepúšťaní už bolo deväť zrušených. Podniky
vlani nahlásili 205 hromadných prepúšťaní. Počet
ohrozených pracovných miest presiahol 20 tisíc. Nie všetky
ohrozené pracovné miesta vyústili to prepúšťania - reálne
zrušených bolo 16 833 pracovných miest.
V rámci celého Slovenska prepúšťali najviac železnice a
Slovenské telekomunikácie. Z regionálneho pohľadu sa
inštitút hromadného prepúšťania najčastejšie využíval v
Bratislavskom a Banskobystrickom kraji, čo však neznamená, že
skutočný dosah prepúšťania je len v týchto regiónoch.
Najmenej hlásených prípadov hromadného prepúšťania
zaregistrovali v Trnavskom a Košickom kraji.
Najviac hromadných prepúšťaní bolo vlani v prvom štvrťroku
- aj z pohľadu počtu ohrozených pracovných miest. Najmenej
nahlásených prípadov bolo v treťom štvrťroku.
Začiatkom februára tohto roku nahlásilo hromadné
prepúšťanie 42 firiem. V tomto roku je tak ohrozených 4289
pracovných miest. Najviac hromadných prepúšťaní bolo
nahlásených v Bratislavskom, Žilinskom a Prešovskom kraji.
V Bratislavskom kraji bude hromadné prepúšťanie v
osemnástich spoločnostiach s počtom ohrozených pracovných
miest asi 1400. Najväčšie prepúšťanie tam nahlásili firmy:
Slovenská plavba a prístavy, Váhostav, EZ Elektrosystémy a
železnice. Aj v Žilinskom kraji bude prepúšťať osemnásť
podnikov, počet ohrozených pracovných miest je asi 1300. Medzi
podniky s najväčším počtom prepustených patria PPS Detva
Holding, AVC Čadca, KLF-ZVL a Moltes. V Prešovskom kraji bude
prepúšťať asi deväť spoločností s počtom prepustených
približne 1450. Ide hlavne o spoločnosť Vihorlat, a. s. Snina,
ale podľa získaných údajov prepustení zamestnanci už majú
zabezpečenú prácu v spoločnostiach Vihorlat, s. r. o., a VH,
s. r. o. Snina.
(krátené)
Mladý fotoreportér Dušan Knap o
svojich túlavých topánkach
19. Marec 2002 UTOROK -
Redaktor Národnej obrody uvedie dnes v Piešťanoch
multimediálne pásmo o svojej nedávnej ceste po Rusku
Jožo T. Schön Piešťany
„Mesačný pobyt za severným kruhom považujem za veľmi
vydarený,“ povedal krátko po návrate z okružnej cesty z
Moskvy do najsevernejšieho mesta Ruskej federácie Vorkuty
fotoreportér Národnej obrody Dušan Knap. Túlavému
fotoreportérovi nepokazil konečný dojem zo zaujímavého
putovania ani menší incident vo Vorkute, kde ho napadla,
okradla a do bezvedomia dobila tlupa miestnych feťákov. Stalo
sa to posledný deň pobytu v krajine inak pohostinných a
milých ľudí, na druhý deň som podpísal v miestnej nemocnici
regres a odišiel som domov.
„V Moskve je veľa bezdomovcov, možno o nich zavadiť i
takpovediac na každom kroku, a ešte viac prostitútok,“
hovorí Dušan. „Prostitútky sú napodiv veľmi pekné a sú
ochotné stráviť chvíľku lásky s hocikým hoci len za jedno
pivo.“ Za nesmierne zaujímavú považuje Dušan cestu vlakom
zo Sankt Peterburgu do najsevernejšieho mesta krajiny Vorkuty.
„Vo vlaku mi dal za niekoľko rubľov jeden sprievodca deku,
druhý uniformovaný sprievodca polstovku hodín dbal, aby v
železnej piecke nevyhasol oheň. Nekonečné hodiny som sedel vo
vagóne, pozeral cez okno na ubiehajúcu krajinu... Nikdy
predtým som si neuvedomoval, že existuje taká obrovská
krajina... Mimochodom železničnú trať, jediné spojivo
„hlavného mesta sveta“, ako najsevernejšie mesto pomenoval
jeho súčasný primátor, ktoré spája Vorkutu so svetom,
vybudovali ruskí trestanci, žijúci v gulagoch. Ich kosťami je
trať doslova posiata.
(krátené)
Podpísali zmluvu o predaji SPP
Akcie získa najprv Ruhrgas a Gaz de
France, Gazprom až po platbe
UTOROK 19. Marec 2002 ,
Lukáš Pardubský Bratislava - Zástupcovia vlády SR včera
podpísali zmluvu o predaji 4 9 % akcií Slovenského
plynárenského priemyslu (SPP) s trojkonzorciom Gaz de France,
Ruhrgas a Gazprom. V prvej fáze prevodu akcií na nových
majiteľov však podiel prejde iba na Gaz de France a Ruhrgas,
ktoré zaplatia aj kúpnu cenu 2,7 mld USD (130 mld Sk). Gazprom
získa svoj podiel, až keď sa so svojimi partnermi v konzorciu
finančne vyrovná. Na svoj tretinový podiel z predávaného
balíka však má predkupné právo. Ako a kedy k vyrovnaniu
dôjde, nechceli predstavitelia konzorcia konkretizovať.
Prezident Ruhrgasu Bruckhard Bergmann k tomu uviedol, že
konzorcium bolo pod tlakom tvrdého harmonogramu privatizácie,
preto sa Gazpromu umožnilo, aby svoju časť financovania
vyriešil bez tohto tlaku. „Všetci partneri v konzorciu sú
však rovnocenní a o strategických otázkach týkajúcich sa
SPP budú rozhodovať jednohlasne,“ zdôraznil Bergmann.
Predstavitelia vlády i investori po podpise zmluvy zdôraznili
prínos transakcie pre rozvoj SPP.
Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš ocenil zloženie
konzorcia a zopakoval prísľub, že všetky dôležité
informácie o privatizácii SPP, ktoré boli doteraz utajené,
budú zverejnené.
PRVÁ SPLÁTKA O TÝŽDEŇ
Celá transakcia by sa mala ukončiť v rozmedzí 2-3 mesiacov,
keď sa k nej vyjadrí Protimonopolný úrad SR a Európska
komisia. Tri dni pred ukončením transakcie by na Slovensko malo
prísť aj 90 % z kúpnej sumy. Prvých 10 % konzorcium zaplatí
do ôsmich dní od podpisu zmluvy. Už z tejto splátky by mal
štát zaplatiť náhrady obciam a mestám za výdavky do
plynofikácie - ide o vyše 4 mld Sk. Približne 66 mld Sk pôjde
na vybudovanie druhého piliera dôchodkového poistenia, ostatok
na úhradu štátneho dlhu. Do zníženia štátneho dlhu sa
počítajú aj záväzky štátu voči domácim spoločnostiam
(voči železniciam, sociálnej a zdravotnej poisťovni). Podľa
odporúčaní Medzinárodného menového fondu by sa však mali
výnosy z privatizácie použiť výhradne na splatenie
štátneho dlhu.
(krátené)
Národnosť nerozhoduje
Simona Houda-Šaturová: Chcem spievať
aj na Slovensku
Pondelok 18. marca 2002, Jozef Švolík, Praha -
Po Klaudii Dernerovej ste už druhá slovenská sopranistka,
ktorá získala prestížnu českú cenu Thálie!
Tento rok by Cena Thálie v opernom žánri v kategórii žien
tak či tak skončila v slovenských rukách. Do nominácie sme
sa dostali dve - Yvetta Tannenbergerová a ja, no a obe sme
Slovenky. Z toho je vidieť, že národnosť nehrá úlohu -
umenie je nadnárodné.
Lenže slovenské publikum vás - a ani Yvettu
Tannenbergerovú - nepozná...
Po absolvovaní bratislavského konzervatória v roku 1989
som odišla do Prahy, kde som urobila konkurz do Komornej opery.
V českej metropole som sa stretla s profesorkou Soňou
Kresákovou, ktorá zhodou okolností je tiež z Bratislavy. Aj
ona bola a stále je pre mňa dôvod prečo som zostala spievať
v Prahe, pretože pre speváka je dôležité nájsť si
pedagóga, s ktorým si porozumie. Ja som to šťastie mala.
Navyše v Prahe mám už aj svoje rodinné zázemie.
Plzenská inscenácia Júlia je operným debutom mladého
slovenského režiséra Martina Čičváka. Ako sa vám s ním
spolupracovalo?
Priznám sa, že na začiatku som sa toho obávala,
pretože, keď som sa pýtala dirigenta Petra Kofroňa, kde bude
príbeh situovaný, odpovedal mi, že na železničnú stanicu...
Vyvolalo to vo mne obavy, že azda pôjde o akýsi experiment,
provokujúcu modernú inscenáciu, ale Martin Čičvák sa jej
zhostil úžasným spôsobom. Hoci dovtedy bol ako režisér bez
skúseností s operou, v Júlii dokázal vystihnúť čas, ktorý
v opere plynie iným tempom. Dokázal to využiť vo svoj
prospech, vlastne v prospech celej inscenácie. Dnes si už
nedokážem predstaviť, že by sa táto naša inscenácia mala
odohrávať inde než práve na železničnej stanici. Martin to
totiž veľmi krásne zdôvodnil: stanica je miesto očakávaní,
stretávania sa, nádejí aj sklamaní. Takže je to aj pre
Belliniho Júliu to pravé dejisko.
(krátené)
Posvätná krava
Konečne
Sobota 16. marca 2002, Martin Hric - Keď idete z
Melbourne hore do Darwinu, sem-tam stretnete kamión. Častejšie
klokana. A raz po tisícke kilometrov železničné priecestie.
Tri kilometre vpravo ani vľavo nijaký vlak. Nič. Austrálčan
zastaví, pozrie sa vľavo, vpravo, zaradí jednotku a pokračuje
do Darwinu. "Prečo si zastavil, keď na kilometre niet ani
vlaku, ani klokana?" spýta sa bordelársky Európan.
"Lebo je tam značka, ktorá to prikazuje." Vážim si
takúto úctu k zákonu. Asi aj sám by som bol schopný
spáchať takú slabomyseľnosť.
(krátené)
Dílerom drog z Českej Lípy zakázali
do roku 2012 pobyt na Slovensku
19.3.2002
- Zákaz pobytu na Slovensku do roku 2012 dostali štyria muži
vo veku 20-25 rokov z Českej Lípy, ktorí v závere minulého
týždňa predávali v Poprade drogy. "V sobotu
predpoludním dostali policajti na linke 158 informáciu, že pri
Tatravagónke predávajú drogy štyri osoby z Českej
republiky," uviedol dnes pre TASR hovorca popradskej
polície Peter Ondruško. Policajná hliadka pri kontrole
zistila, že ide o 24-ročného Lukáša J., 25-ročného
Jiřího K., 23-ročného Stanislava B. a 20-ročného Miroslava
V. Na Slovensko pricestovali vlakom, pričom batožinu si
uložili v úschovni na popradskej železničnej stanici. Pri
prehliadke im našli 3,7 g konope a vo vaku Lukáša J. sklenenú
nádobu s ďalšími 78,78 gramami.
Pracovníci Národnej protidrogovej jednotky Prezídia
Policajného zboru zistili, že ide o konope siate. Lukáš sa
vyjadril, že vo voľnej prírode v meste Česká Lípa si sám
dopestoval nezistené množstvo konope, z ktorého 82,99 g
priviezol so sebou na Slovensko. Časť skonzumovali muži počas
cesty.
Vyšetrovateľ obvinil všetkých štyroch z trestného činu
nedovolenej výroby, držania a obchodovania s drogami a stíha
ich na slobode. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove
Magdaléna Fečová pre TASR spresnila, že štvorica musí
vycestovať zo Slovenska do 24. marca a zákaz pobytu na území
SR platí pre nich do 17. marca 2012.
Železnice SR plánujú v tomto roku
preinvestovať 6,8 miliardy Sk
Bratislava
18. marca - Čiastku 6,817 miliardy Sk plánujú v tomto roku
preinvestovať Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ). Ako pre TASR
uviedol ich hovorca Ján Keresteš, z vlastných zdrojov by mali
železnice čerpať 1,379 miliardy Sk a z cudzích 5,438 miliardy
Sk.
Cudzie zdroje budú okrem iného tvoriť investičné dotácie zo
štátneho rozpočtu ešte z minulého roku vo výške 265
miliónov Sk a dotácia pre tento rok v objeme 350 miliónov. Z
programu Európskej únie ISPA využijú ŽSR v tomto roku takmer 413 miliónov Sk.
Naplánované je aj čerpanie úverov so štátnou zárukou.
Štátne dotácie a európske fondy využijú ŽSR v rámci rozvoja železničnej
infraštruktúry najmä na modernizáciu častí koridoru č. V.,
ktorý smeruje z Bratislavy cez Žilinu a Košice do Čiernej nad
Tisou. Tento rok pôjde o zvýšenie rýchlosti na 160 kilometrov
za hodinu na úsekoch Bratislava, Rača - Šenkvice, Šenkvice -
Cífer a Trnava - Piešťany. Časť prostriedkov sa podľa Jána
Keresteša dostane aj na koridor č. VI., Žilina - Čadca -
Skalité - Zwardoň a koridor č. IX., Plaveč - Prešov -
Košice - Čaňa - Hidasnémeti.
Ako tohtoročné priority zaradili železnice do svojho
investičného plánu okrem dokončenia rozostavaných stavieb na
vysokorýchlostných koridoroch aj realizáciu stavieb, ktoré
znížia zamestnanosť, zvýšia bezpečnosť vlakovej dopravy a
zabezpečia modernizáciu informačných systémov.
Miliardy do koridoru
20. 3. 2002,
Bratislava - Plánovaný tohtoročný objem investícií ŽSR predstavuje 6,8 mld. Sk, z toho vlastné
zdroje železnice použijú vo výške 1,4 mld. Sk. Železnice
budú čerpať aj prostriedky z fondu ISPA v objeme 413 mil. Sk.
Zvyšný objem cudzích zdrojov plánujú pokryť úvermi so
štátnou zárukou. Investície ŽSR sa budú orientovať najmä na rozvoj
železničnej infraštruktúry. Prevádzkovateľ železničnej
dopravnej cesty zmodernizuje tri úseky koridoru Bratislava –
Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, na rýchlosť 160
km/hod.
O výstavbe metra
20. 3. 2002,
Moskva - Výstavba metra v hlavnom meste SR bola jednou z tém, o
ktorej včera v Moskve rokovali prezident SR Rudolf Schuster a
primátor Bratislavy Jozef Moravčík s primátorom Moskvy
Jurijom Lužkovom. Podľa primátora hlavného mesta Slovenska
sú pre Bratislavu zaujímavé skúsenosti ruskej strany,
experti, technické kapacity i možnosť financovať výstavbu v
rámci deblokácie ruského dlhu. „Sme rozhodnutí kombinovať
systém metra a systém železnice,“ povedal Moravčík.
Schuster sa večer stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom
Putinom. Najvyšší predstaviteľ SR v Moskve predstavil ruský
preklad svojej knihy Ultimátum a navštívil predstavenie ruskej
verzie českého muzikálu Dracula, ktorý vznikol v slovenskej
réžii a slovensko-ruskej koprodukcii.
Železničiari nedostali sľúbené
peniaze
Päťpercentný nárast miezd nebol
podľa odborárov dodržaný
Dagmar Úradníková, Streda 20. marca 2002 -
ŽILINA - Zhruba 700 zamestnancov Divízie osobnej prepravy,
spadajúcej pod Železničnú spoločnosť, nedostalo sľubované
peniaze. Ich bývalí kolegovia zo slovenských železníc
dostali v závere minulého roka po dve tisícky. Pracovníci,
ktorí v rámci transformácie železníc prešli pod
Železničnú spoločnosť sa cítia ukrivdení.
"Kolektívna zmluva za rok 2001 mala ľuďom na železnici
priniesť päťpercentný nárast mzdy. Divízia osobnej prepravy
dostala delimitované finančné prostriedky zo Správy riadenia
dopravy železníc vo výške 2 047 Sk na zamestnanca a tieto z
neznámych dôvodov svojim zamestnancom nevyplatila. Vzniká
otázka, čo sa s týmito peniazmi stalo," povedal vedúci
žilinského pracoviska Generálnej rady Odborového združenia
železničiarov Vladimír Pojtek. O tom, že peniaze odišli na
účet divízie, sa presvedčili priamo u prednostu Správy
riadenia dopravy železníc Žilina. Nedoplatenie ročného
zúčtovania nárastu miezd budú odborári iniciovať ako
porušenie kolektívnej zmluvy.
"Je to nespravodlivé," hovorí vlakvedúci Peter Bruk.
"Peniaze sme v roku 2001 tvorili 11 mesiacov spoločne,
približne rovnakú sumu sme preto mali dostať aj my,"
domnieva sa jeho kolega Peter Ševčík. Ľudia chcú
vysvetlenie. "Chceme vedieť, kde naše peniaze skončili.
Odpovedať by nám malo vedenie Divízie osobnej prepravy,"
dodala železničiarka Mária Pacíková.
"Pri presune vyše 20-tisíc zamestnancov nebolo možné
detailne sledovať mzdový vývoj na jednotlivých pracoviskách,
ale len mzdový vývoj podľa divízií, účelových stredísk a
špecializovaných organizačných jednotiek, čo je v súlade s
kolektívnou zmluvou. Splnenie päťpercentného nárastu miezd
za rok 2001 sa v súčasnosti vyhodnocuje. Jednotliví riaditelia
organizačných zložiek železníc a Železničnej spoločnosti
majú ešte možnosť predložiť vlastnú analýzu mzdového
vývoja," uvádzajú zhodne v stanovisku hovorcovia týchto
spoločností Ján Keresteš a Miloš Čikovský.
Spomienkové podujatia k 60. výročiu
prvého transportu židovských dievčat zo SR
20.3.2002 - Pri príležitosti 60.
výročia odchodu prvého transportu židovských dievčat 25.
marca 1942 zo Slovenska, zo železničnej stanice v Poprade do
koncentračného tábora v poľskom Osvienčime, uskutoční sa
séria spomienkových podujatí v Poprade a v Bratislave. Budú
sa konať pod záštitou prezidenta SR Rudolfa Schustera v dňoch
24.- 27. marca.
Odchod prvého transportu tisíc slovenských židovských
dievčat vo veku 16 až 30 rokov bude pripomínať pamätná
tabuľa, ktorú slávnostne odhalia na železničnej stanici v
Poprade v nedeľu 24. marca 2002 o 17.30 h. Bude na nej aj
hebrejský nápis Zachor čo znamená - Pamätaj! V Tatranskej
galérii v Poprade sa uskutoční vernisáž obrazov Imro Weinera
Kráľa s tematikou holokaustu. Súčasťou pietnych slávností
bude v Poprade 25. marca vedecký seminár na tému Intolerancia
- minulosť a prítomnosť, predstavenie televízneho dokumentu o
Edite Grosmanovej, jednej z mála žien, ktoré prežili útrapy
koncentračného tábora, a ďalšie podujatia.
Prezident SR Rudolf Schuster prijme 26. marca v Bratislave
skupinu žien, ktoré prežili holokaust v Osvienčime. V
bratislavskom divadle Astorka - Korzo 90 uvedú slávnostné
predstavenie hry Obchod na korze. V Múzeu židovskej kultúry v
Bratislave otvoria 27. marca popoludní výstavu s názvom
Nezabudli sme...
Spomienkové akcie k 60. výročiu prvého transportu
židovských dievčat zo Slovenska pripravilo Slovenské
národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry v Bratislave a
Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR v
spolupráci s ďalšími organizáciami.
Lákadlom pre návštevníkov
Autosalónu v Bratislave je vyše 40 premiér modelov
Bratislava
20. marca - Vyše 40 premiér modelov a viac ako 200
vystavovateľov zo 7 európskych krajín bude najväčším
lákadlom 12. medzinárodnej výstavy Autosalón a sprievodných
výstav . Dnes ich pre novinárov otvorili vo výstavných
priestoroch a. s. Incheba v Bratislave.
Svet motorov bude zastúpený aj na 2. ročníku výstavy
motocyklov a príslušenstva Motocykel a na 6. ročníku výstavy
dopravy a logistiky Intertransport. Obe spolu s 11. ročníkom
výstavy športových potrieb s novým názvom Športexport sa
konajú súbežne s Autosalónom a Autoservisom. Chýbať nebudú
ani v tomto roku vystavovatelia náhradných dielov, náradia,
servisnej techniky, odbornej literatúry, časopisov. Všetci
vystavovatelia obsadia dovedna výstavnú plochu o rozlohe 40 000
štvorcových metrov.
Zároveň sa dnes v rámci odborného programu Intertransportu
začne diskusné fórum na tému Význam a možnosti dopravy a
spolupráce krajín Visegrádskej skupiny v nadväznosti na
integráciu do Európskej únie. Zídu sa na ňom štátni
tajomníci a zástupcovia ministerstiev dopravy krajín V4,
Ukrajiny a Rakúska a 400 odborníkov a vrcholových manažérov
dopravných inštitúcií a firiem. Posúdia súčasný stav
dopravy . Záštitu nad týmto Dopravným klubom prevzalo
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Snahou organizátorov je postupne Intertransport profilovať na
centrum spolupráce a výmeny know-how v železničnej, lodnej a
leteckej doprave tak, aby prispievalo k rozvoju dopravnej
infraštruktúry v širšom regióne ako iba SR.
Autosalón a jeho sprievodné výstavy môže široká verejnosť
navštíviť 21. až 24. marca. Podľa odhadov organizátorov by
tohtoročným výstavným areálom, ktorý zastrešuje
Autosalón, malo prejsť približne 120 000 osôb.
(krátené)
Investičné zámery ŽSR v roku 2002
Bratislava
(18.3.2002) - Dokončenie rozostavaných stavieb na
vysokorýchlostných koridoroch, realizácia stavieb, ktoré
znížia zamestnanosť, zvýšia bezpečnosť vlakovej dopravy a
zabezpečia modernizáciu informačných systémov, to sú
priority, ktoré ŽSR
zaradili do plánu investícií na rok 2002.
Celkový plánovaný objem investícií predstavuje čiastku 6,
817 miliardy korún. Z vlastných zdrojov by mali železnice
čerpať1,379 mld a z cudzích 5,438 mld korún. Cudzie zdroje
budú tvoriť investičné dotácie zo štátneho rozpočtu z
roku 2001 vo výške 265 a z roku 2002 vo výške 350 miliónov.
Aj v tomto roku využijú železnice prostriedky z fondu
Európskej únie ISPA v objeme takmer 413 miliónov. Štátne
dotácie a európske fondy využijú najmä na rozvoj
železničnej infraštruktúry na modernizáciu koridoru č. V:
Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou na rýchlosť
160 km/h, na úseky Bratislava-Rača - Šenkvice, Šenkvice
- Cífer (v rámci stavby Bratislava-Rača - Trnava) a Trnava
- Piešťany (v rámci stavby Trnava - Nové Mesto nad Váhom).
Časť prostriedkov sa dostane aj na ostatné koridory,
konkrétne na koridor č. VI: Žilina - Čadca - Skalité
Zwardoň, koridor č. IV: Kúty - Bratislava - Štúrovo a
koridor č. IX: Plaveč - Prešov - Košice Čaňa
Hidasnémeti.
Rozdiel vo výške 3,433 mld korún plánujú ŽSR pokryť úvermi so štátnou zárukou.
Železnice SR a Železničná
spoločnosť, a. s., sa stali členmi Spoločenstva európskych
železníc
Bratislava
(21.3.2002) - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) a Železničná
spoločnosť, a. s., ( ŽS ) boli 20. marca 2002 na generálnom
zhromaždení Spoločenstva európskych železníc CER (Community
of European Railways), ktoré zasadalo v Bruseli, prijaté za
riadnych členov tejto organizácie. Stalo sa tak po dvoch
rokoch, kedy generálne zhromaždenie CER prijalo ŽSR najprv za člena pozorovateľa.
Železničné správy kandidátskych krajín na vstup do EÚ (ŽSR , ŽS , ČD České
dráhy, PKP Poľské železnice, SŽ - Slovinské železnice,
GySEV - Železnice Györ-Sopron- Ebenfurt) využili zmenu stanov,
podľa ktorej sa členom CER môže stať železničný podnik
štátu, ktorý má v rámci predvstupových rokovaní uzavretú
kapitolu Železničná doprava. CER je poradným orgánom
Európskej komisie a členstvo v tejto organizácii umožní ŽSR i Železničnej spoločnosti, a.s.,
aktívnejšie sa podieľať na príprave odporúčaní
spoločenstva na rozhodovacích procesoch Európskej únie v
oblasti železničnej dopravy.
Po včerajšom generálnom zhromaždení má Spoločenstvo
európskych železníc už 29 členov.
Železnice SR budú modernizovať piaty
koridor po etapách
Bratislava
(20.3.2002) - Železnice SR ( ŽSR ) sa po vzniku
Slovenskej republiky zapojili do medzinárodnej spolupráce na
modernizácii európskej železničnej siete. Po technickej
stránke je totiž hlavným nedostatkom ich železničnej
infraštruktúry nízka úroveň traťových rýchlostí, ktorá
dosahuje maximálne 120 km/h a len výnimočne na trati Kúty -
Bratislava 140 km/h. Iba 8,4 percenta tratí z celkovej dĺžky 3
661,696 km vyhovuje rýchlosti 120 km/hod a 17,9 percenta tratí
rýchlosti 100 km/hod.
Návrh na rozvoj železničnej infraštruktúry do roku 2006 sa
predpokladá v celkovom objeme 39,8 mld Sk.
Základnou filozofiou programu rozvoja železničnej
infraštruktúry sa stali materiály prijaté EÚ po podpísaní
Maastrichtskej dohody. K upresneniu trás multimodálnych
koridorov pre oblasť strednej a východnej Európy došlo na II.
Paneurópskej konferencii ministrov dopravy na Kréte v marci
1994 a III. Paneurópskej dopravnej konferencii v Helsinkách v
roku 1997.
Do sústavy tzv. krétskych koridorov patria na území Slovenska
nasledujúce trate: koridor číslo IV: Kúty - Bratislava -
Štúrovo, koridor číslo V: Bratislava - Žilina - Košice -
Čierna nad Tisou, koridor číslo VI: Žilina - Čadca -
Skalité - Zwardoň, koridor číslo IX: Plaveč - Prešov -
Košice - Čaňa/Čierna nad Tisou.
Slovenská vetva piateho koridoru je dlhá 536, 3 km, vedie od
Bratislavy cez Žilinu a Košice až do Čiernej nad Tisou. V
prvejčasti modernizácie sa uvažuje realizovať úsek
Bratislava - Žilina, aby sa jeho spojením s koridorom č. VI na
trase Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoň dosiahlo prepojenie
sever - juh do roku 2006. V druhej časti po roku 2006 bude
modernizácia pokračovať v úseku Žilina - Košice a následne
v tretej časti z Košíc do Čiernej nad Tisou. Na úseku
Bratislava - Púchov sa dosiahne maximálna rýchlosť 160 km/h,
z Púchova do Košíc bude maximálna rýchlosť 120 km/h a kde
to miestne pomery dovolia do 140 km/h. Z Košíc do Čiernej nad
Tisou bude tiež možné dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. Nižšia
traťová rýchlosť bude ponechaná len v náročných úsekoch,
ktoré by si vyžadovali neprimerané zvýšenie investičných
nákladov. V rámci modernizácie sa vykonajú aj ďalšie
úpravy staníc a zastávok:
predĺženie koľají v staniciach, mimoúrovňové prístupy na
nástupištia, rekonštrukcie zhlaví staníc pre umožnenie
prechodu vlaku traťovou rýchlosťou, vybudovanie
mimoúrovňových krížení železnice s pozemnými
komunikáciami, bezbariérové prístupy a pod.
V rokoch 2000 - 2007 sa zabezpečuje príprava a následne
realizácia stavieb, resp. úsekov s takýmito rozpočtovými
nákladmi:
Doteraz sa na piatom koridore zrealizoval traťový úsek
Cífer - Trnava (v rámci stavby Bratislava Rača - Trnava,
modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h) v celkovej dĺžke
5,8 km s nákladmi 489 mil. Sk. Modernizácia sa začala koncom
roku 1999 a jeho kolaudácia so súvisiacimi objektmi sa
uskutočnila 13. augusta 2001. Na tomto úseku ŽSR zrekonštruovali trať, trolej a štyri
mosty, pričom nad potokom Parná postavili úplne novú mostnú
konštrukcia. Vybudovali tiež novú kábelovú trasu pre
zabezpečovacie zariadenie. Stavba bola financovaná z
prostriedkov štátnej dotácie a čiastočne z prostriedkov
úveru so štátnou zárukou.
Na modernizáciu piateho koridoru plánujú ŽSR využiť aj prostriedky z fondu ISPA
(The Instrument for Structural Policies for Pre-accession -
Nástroj štrukturálnej politiky v období pred vstupom). ISPA
je finančný nástroj Európskych spoločenstiev, vytvorený s
cieľom pomôcť desiatim krajinám strednej a východnej Európy
v oblasti životného prostredia a dopravy vzhľadom na ich
možný vstup do Európskej únie. ISPA poskytuje finančnú
podporu investícií v uvedených oblastiach, aby urýchlila
dosiahnutie zhody legislatívy kandidátskych krajín s
legislatívou EÚ, ktorá je v platnosti v týchto dvoch
sektoroch.
Na základe rozhodnutia vlády SR, v spolupráci s Ministerstvom
dopravy, pôšt a telekomunikácií a ŽSR bolo rozhodnuté, že na financovanie z
fondu ISPA bude zaradená modernizácia koridoru číslo V
rozdelená do etáp.
Ako prvá etapa sa pripravila časť trate Bratislava Rača -
Trnava, úsek Bratislava Rača - Šenkvice, ucelené časti
stavby Bratislava Rača - Svätý Jur, Svätý Jur - Pezinok,
Pezinok - Šenkvice. V roku 1999 - 2000 sa v spolupráci s
konzultantmi Európskej komisie vypracovala na tieto ucelené
časti žiadosť na získanie finančnej podpory z fondu ISPA.
Výška oprávnených nákladov predstavovala objem 51 422 000
EUR. Žiadosť bola predložená prostredníctvom podpredsedu
vlády pre Európsku integráciu na posúdenie Európskej komisii
v Bruseli. Európska komisia žiadosť schválila v júli 2000,
následne sa podpísalo Finančné memorandum medzi EK a vládou
SR, na poskytnutie finančných prostriedkov z fondu ISPA vo
výške 75 % oprávnených nákladov, čo je 38 566 500 EUR.
Ostávajúcich 25 % nákladov je povinná dofinancovať
prijímajúca krajina, v prípade tejto stavby to bude štátny
rozpočet SR.
V júli 2001 vyhlásili ŽSR
medzinárodnú verejnú súťaž na výber zhotoviteľa stavby
Bratislava Rača - Šenkvice. Celý procesobstarávania sa
uskutočnil v zmysle podmienok Európskej komisie a pod stálym
dohľadom zástupcov EK. Do súťaže sa prihlásilo 19
uchádzačov, z ktorých v konečnom dôsledku odovzdali svoje
ponuky traja uchádzači vo forme konzorcií - Doprastav
Bratislava, Stavba silnic a železnic, a.s., Hradec Králové a
Združenie Koridor Zipp. Po vyhodnotení ponúk vypracovala
hodnotiaca komisia záverečnú správu, v ktorej odporučila
poradie uchádzačov. Po odsúhlasení záverečnej správy
Delegácia EK na Slovensku schválila, že zmluva bude pridelená
združeniu Doprastav, a.s., Bratislava.
Po schválení nasledovalo podpísanie zmluvy najprv
obstarávateľom ( ŽSR ), potom odsúhlasenie Delegáciou EK a
poslednýpodpisoval Doprastav, a.s., Bratislava. Zmluva nadobudla
právoplatnosť 11. marca 2002, kedy bola zo strany úspešného
uchádzača predložená banková garancia na realizáciu.
Odovzdanie staveniska sa uskutočnilo v termínoch od 11. do 19.
marca, termín ukončenia stavby je december 2005, kedy končí
aj platnosť Finančného memoranda. Po tomto termíne nie je
možnosť financovať stavbu z prostriedkov poskytnutých
Európskou komisiou.
Realizácia stavby a čerpanie finančných prostriedkov bude pod
prísnym dohľadom Európskej komisie.
ŽSR
požiadali o prostriedky z fondu ISPA aj na druhú etapu projektu
trate Bratislava-Rača - Trnava (modernizácia železničných
staníc a traťový úsek Šenkvice - Cífer), ktorá je v
štádiu už podpísaného Finančného memoranda s príspevkom
EK vo výške 50 % oprávnených nákladov, čo predstavuje 58
429 500 EUR. Po jej schválení budú nasledovať ďalšie kroky
tak ako pri prvej etape projektu.
Aj na tretiu etapu, úsek Trnava - Piešťany (v rámci stavby
Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na
rýchlosť160 km/h) bola vypracovaná žiadosť na získanie
finančnej podpory z fondu ISPA. Žiadosť schválila vláda SR a
je pripravená na odoslanie do Bruselu. Prvá časť úseku
Trnava - Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie v
druhej polovici roku 2003, druhá časť Piešťany - Nové Mesto
nad Váhom - Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie
v druhej polovici roku 2004.
Strana vytvorená: 25-III-2002 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0212.htm ) |