V Čechách sa zrazili vlaky
11.5.2002, PRAHA, (CTK, zm) -
Pochybenie zo strany železniciarov bola pravdepodobne prícinou
vcerajšej zrážky vojenského vlaku prevážajúceho americkú
vojenskú techniku s ceským nákladným vlakom nedaleko Vojkovíc
v okrese Karlove Vary. Pri nehode zahynul strojvodca ceského
vlaku a desat amerických vojakov bolo zranených. "Bolo to
pochybenie zo strany ČD ," priznal ich hovorca Pavel Tesar. Vojenský
náklad mal podla neho prekrocenú ložnú mieru nákladu, teda
bol o nieco širší.
"Bohužial došlo k tomu, že proti tomuto vlaku bol
vypravený protiidúci vlak a pravdepodobne z tohto dôvodu došlo
k zrážke," dodal.
Pri vykoľajení vlaku v Indii zahynulo
12 ludí
13.5.2002, LUCKNOW (REUTERS) -
Najmenej 12 ludí zahynulo a asi 70 bolo zranených pri nedelnom
vykolajení vlaku na severe Indie. Úrady pritom nevylucujú, že
nehoda bola sabotáž. "Predbežné vyšetrovanie na mieste
naznacilo ako prícinu nehody sabotáž," uviedla vo vyhlásení
železnicná spolocnost. Motív však nie je známy. Vlak s 24
vagónmi smeroval z hlavného mesta Nai Dillí do Patny vo východoindickom
štáte Bihár. Najviac obetí bolo v prvých štyroch vagónoch,
ktoré sa prevrátili. Celkovo sa vykolajilo 13 vagónov. V case
neštastia väcšina cestujúcich spala.
Chyba bola na výhybke
13.5.2002, LONDÝN - Prícinou
piatkového vlakového neštastia v okolí Londýna, ktoré si vyžiadalo
sedem obetí, boli chýbajúce matice na výhybke. Potvrdil to
riaditel firmy Railtrack John Armitt. Povedal, že vyšetrovanie
sa teraz zameriava na otázku, preco matice chýbali.
Niektoré britské noviny špekulujú o sabotáži, iné o
vandaloch. Armitt uviedol, že výhybku naposledy kontrolovali
den pred nehodou. Preto sa domnieva, že prícinou nie je
nedbanlivost. Vlak havaroval v piatok pri vchádzaní do stanice
Potters Bar. V case havárie šiel rýchlostou asi 160 km/h.
Zomrelo sedem ludí. Piatková nehoda je piatym neštastím so
smrtelnými následkami na britskej železnici od roku 1996.
Zomrelo pri nich spolu viac než pätdesiat ludí. Okolo nehody
sa pohybuje niekolko firiem. Je to spolocnost, ktorá usmernovala
linku, co havarovala. Dalej je to Railtrack vlastniaci kolaje.
Vláda schválila zmluvy o verejných výkonoch,
ktoré MDPT podpíše so ŽS a ŽSR
15.5.2002 - Návrhy zmlúv o výkonoch
vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy a pri
prevádzkovaní dráhy na rok 2002 dnes prerokovala a schválila
vláda SR. Za predmetné výkony dostanú ich poskytovatelia - Železnicná
spolocnost ( ŽS ), a. s. a Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), od štátu v
tomto roku 1,842 miliardy Sk.
Ako vyplýva z informácií Úradu vlády SR, minister dopravy, pôšt
a telekomunikácií má zabezpecit podpis zmlúv najneskôr do 14
dní od ich schválenia kabinetom.
Štátna objednávka výkonov v osobnej železnicnej doprave u ŽS
ostáva oproti minulému roku v nezmenenom rozsahu. Znie na 34
miliónov vlakových kilometrov v kategóriách expresný, zrýchlený,
osobný, súpravový vlak a rýchlik. K uvedenému objemu prináležia
navyše aj technologické výkony rušnových vlakov v objeme
približne 1 milión vlakových kilometrov. Súcastou tejto
spolocenskej objednávky nie sú výkony vlakov EC a IC , ktoré ŽS
zabezpecuje v rámci svojich vlastných obchodných aktivít.
Štátom objednaným výkonom zodpovedajú ekonomicky oprávnené
náklady v objeme 7,208 miliardy Sk. Po odpocítaní tržieb za
prepravu cestujúcich v sume 2,005 miliardy Sk a úhrade zo štátneho
rozpoctu (1,037 miliardy Sk) zostane potreba prefinancovat nekrytú
stratu 4,165 miliardy Sk. Zmluva ju navrhuje alternatívne
prefinancovat ešte v roku 2002 úverom, na ktorý už vláda
poskytla štátnu záruku. ŽS ho v objeme 3
miliardy Sk poskytne konzorcium akciových spolocností Tatra
banka, Citibank a Všeobecná úverová banka.
Výkony vo verejnom záujme sú v prípade železnicnej osobnej
dopravy charakterizované dodaním relevantného rozsahu vlakovej
dopravy k zabezpeceniu dopravnej obslužnosti a prepravy cestujúcich
za štátom urcované ceny.
Prostredníctvom Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní
dráhy sú zabezpecované opravy a udržiavanie, preventívne
opatrenia ale aj dohliadacia cinnost na objektoch a stavbách
tvoriacich súcast dopravnej cesty. Okrem toho sem patrí prevádzka,
opravy, udržiavanie a obsluha zabezpecovacích, telekomunikacných,
elektrotechnických a energetických zariadení tvoriacich súcast
dopravnej cesty.
Zabezpecením týchto výkonov vznikajú ŽSR náklady v objeme 10,685 miliardy Sk, z
coho tržby z osobnej dopravy pokryjú 1,961 miliardy Sk, tržby
z nákladnej dopravy 6,347 miliardy Sk a tržby z financných
operácií 50 miliónov Sk. Pri štátnej dotácii na úrovni 805
miliónov Sk, garantovanej štátnym rozpoctom a tvoriacej súcast
predmetnej zmluvy, vzniká železniciam strata 2,325 miliardy Sk.
Túto stratu zmluva zároven navrhuje alternatívne riešit úverom
so štátnou zárukou. ŽSR ho
budú cerpat od J.P. Morgan Securities Ltd. a Tatra banky vo výške
16 miliónov EUR a od Ludovej banky v objeme 2 miliardy Sk.
Prostredníctvom pôžicky prefinancujú ŽSR aj úvery prevzaté v rokoch 1994 až
2001 a splatné v tomto roku a programy v zmysle Projektu
transformácie a reštrukturalizácie ŽSR .
Z Bratislavy na Jadran vlakom
16.5.2002 - Slováci, ktorí v lete
zamieria k Jadranu, majú na výber viacero možností, ako sa
tam dostat. Pred dvoma týždnami odštartovali pravidelné
letecké linky Bratislava – Zadar a Bratislava – Split a
vcera sa skoncili rokovania o detailoch nového pravidelného
vlakového spojenia Bratislava – Split. Železnicná spolocnost
Bratislava sa s chorvátskym železnicným partnerom dohodla, že
vlaky budú chodit od 21. júna.
Cestovky tvrdia, že o úmysle otvorit železnicnú linku na juh
poculi dávnejšie, ale oficiálne ponuku nedostali. „Dá sa v
tom spolupracovat, treba to však pripravovat trištvrte roka
dopredu. Aby sme to ponúkali v katalógoch, aby sme pripravili
transfery pre turistov od vlaku do stredísk. Ved je to aj 60
kilometrov. Na túto sezónu s tým už nemôžeme pocítat. Môžeme
to predávat jedine, ak by to chcel niekto individuálne,“
hovorí Alan Kotala z cestovnej kancelárie Koala Tours a rovnako
i Pavel Gašparík z Globtouru, najväcší touroperátori predávajúci
pobyty v Chorvátsku.
Vlak do Splitu bude odchádzat z Bratislavy každý piatok po
16.00 h, s príjazdom do ciela v sobotu po 9.00 h. Naspät odíde
v sobotu po 16.00 h s príchodom v nedelu ráno. Vo vlakoch budú
lôžka i ležadlá a jeden vozen sa vyhradí aj na prepravu
automobilov. Cena spiatocného lístka vyjde približne na tisíc
korún, s autom asi na štyritisíc. Letecké spojenie je dvakrát
do týždna, spiatocná letenka stojí okolo pättisíc.
Zmena v cestovných lístkoch do Rakúska
17.5.2002, BRATISLAVA - Železnicná
spolocnost, a. s., zmenila od 1. mája 2002 podmienky predaja všetkých
typov cestovných lístkov pre malý pohranicný styk do Rakúska
a osobitnú ponuku na trase Bratislava - Vieden. Podla nových
podmienok je pri zakúpení týchto lístkov potrebné uviest
meno, priezvisko a císlo pasu cestujúceho. Namiesto dietata bez
vlastného cestovného pasu sa preukáže svojím pasom rodic,
ktorý s dietatom cestuje. Kým jednosmerné cestovné z
Bratislavy do Viedne stojí asi 500 Sk, zlavnený spiatocný lístok
podla osobitnej ponuky stojí len asi 300 Sk.
Nová trať by viedla cez stred Trenčína
17.5.2002, Trenčín
(mk) - Na odpor trencianskej verejnosti narazila pripravovaná
modernizácia železnicnej trate na úseku medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom.
Novej trase by mala padnút za obet nedávno prebudovaná letná
plaváren v Trencíne a desiatka dalších objektov.
Modernizácia by mala vlakom umožnit na úseku od Bratislavy po
Púchov až 160-kilometrovú rýchlost. V súcasnosti tu premávajú
rýchliky maximálne 70 km/h. Trencanom sa nedarí presadit, aby
tu opät zastavovali vlaky IC a dobre
vedia, že by tu nestáli ani rýchlovlaky
.
"Vysokorýchlostná trat by viedla vlastne stredom mesta a
vytvorila by neprekonatelnú prekážku medzi obomi castami, co
je z urbanistického hladiska neprípustné," argumentuje Ján
Mlynár, hovorca primátora.
ŽSR sa
odvolávajú na uzatvorené medzinárodné dohody, pretože spolu
so zaclenením do európskych dopravných ciest prevzali
povinnost rešpektovat technické požiadavky, ktoré zarucujú
kompatibilitu s okolitými železnicnými správami.
"Asanované objekty chcú ŽSR vykúpit bud zo štátnych príspevkov
alebo vlastných prostriedkov, urcených na modernizáciu
koridoru," vraví Ján Keresteš, hovorca ŽSR . "Zostávajúce
prostriedky budú z fondov EÚ ."
Mesto však trvá na svojom nesúhlasnom stanovisku s navrhovaným
riešením a žiada, aby nová železnicná trat viedla mimo územia
mesta, pozdlž dialnice. S modernizáciou chcú ŽSR zacat v roku 2008.