Metro pôjde až do Trnavy
19. 4. 2002 - Metro sa do 50
kilometrov rozšíri aj do regiónu, pôjde do Malaciek, Trnavy,
Galanty a Dunajskej Stredy. Poslanci mesta to vcera schválili v
novej koncepcii metra, ktorá definitívne zavrhla lahké
pneumatikové metro a potvrdila spojenie metra a železnice. Rozšírenie
do regiónov je jednou z podmienok, aby novú koncepciu prijala
vláda a poskytla na nu garanciu.
Za rozšírenie rýchlodráhy do regiónu loboval predseda
Bratislavského samosprávneho kraja Lubo Roman, ktorý verí, že
obohratý evergeen opakovaného projektovania bez realizácie sa
skoncil. Metro bude podla neho využité o dve tretiny viac a o
tretinu lacnejšie, lebo nan prispejú aj iné mestá. „Donesie
to nový spôsob života do regiónu. Uvažuje sa tiež o
prepojení s rakúskymi železnicami, ktoré sú tomuto riešeniu
naklonené. Okrem toho máme na tento projekte šancu získat
financnú pomoc z predvstupových fondov Európskej únie.“
Podstatná cast výstavby by sa mala financovat z ruských deblokácií,
dohoda zatial neexistuje, iba príslub. Zmenit by sa mal aj
podiel v akciovej spolocnosti mesta Metro, ktorej náplnou je výstavba
metra. Z 34 percent, ktoré vlastní štát, bude 20 percent v
Bratislavskom samosprávnom kraji.
Štyristo miliónov, ktoré sa doteraz vložili do projektov lahkého
metra, sa scasti vyhodilo von oknom, i ked predstavitelia mesta
tvrdia, že cast projektov sa využije v novej koncepcii. Dalšie
projektovanie by vraj nemalo presiahnut 50 miliónov korún.
Koncepcia navrhuje iný typ metra, zmení typ kolajníc, spôsob
razenia tunela v podzemnej casti. Pozemky, na ktorých doteraz
platila stavebná uzávera, tiež prešli zmenami. Cez mnohé sa
natiahli inžinierske siete a niektoré sa zastavali. Prispôsobenie
projektov novým podmienkam bude stát peniaze, ktoré môžu
posunút hranicu 50 miliónov. Ako povedal primátor Jozef Moravcík,
s projektovaním sa nezacne, kým nebude zdroj financovania metra
dohodnutý. Prvá etapa Janíkov dvor, Petržalka – hlavná
stanica by sa mala zacat stavat v roku 2005.
Vedla železnicnej trate objavili
jaskynu
20.4.2002, MIKULÁŠ JESENSKÝ -
Uvolnené kamene zo svahov a strmých zrázov nad železnicnou
tratou medzi Plešivcom a Muránom sú permanentným
nebezpecenstvom pre posádky vlakov a cestujúcich. Zabránit
padaniu kamenov v exponovanom teréne by malo ocelové pletivo.
Nad obcou Gemerská Hôrka ním spevnia takmer 3-tisíc metrov štvorcových
nebezpecného svahu.
Pracovníci špecializovanej firmy Vertikal z Rožnavy, ktorá sa
na prácach podiela, sú väcšinou jaskyniari. Je teda prirodzené,
že ich pocas sanacných prác potešil nevšedný objav. Necelý
meter od trate našli otvor, ktorý naznacoval, že sa za ním môže
skrývat jaskyna.
„V krasovej oblasti sú takéto závaly prirodzené. Zrejme pod
vplyvom rezonancie, ktorú vyvolávajú premávajúce vlaky, sa
horná vrstva prepadla,“ vysvetluje speleológ Róbert Boroš.
Ked jaskyniari prekopali ústie, zistili, že skutocne nadabili
na jaskynu. „Samozrejme, preskúmali sme ju. Nemohli sme tušit,
aká je velká a ci neohrozuje trat.“ Jaskyna je zhruba dvanást
metrov hlboká a na niektorých miestach dva a pol metra široká.
Má peknú kvaplovú výzdobu. Aj ked zasahuje mierne pod
kolajisko, nad nou je kompaktná trojmetrová vrstva vápenca,
takže vlaky tadial môžu nadalej pokojne premávat.
Skúsený speleológ Róbert Boroš zaradil novoobjavenú jaskynu
medzi kuriozity. „Samozrejme, za tých tridsat rokov sme už
objavili množstvo nových jaskýn, lebo kras je ako ementál.
Sem sme však prišli pracovat vo výške. A nakoniec sme sa
predsa len dostali pod zem.“
Rumunské dopravné projekty pritahujú
investorov a dodávatelov
22.4.2002 - Rumunsko zacína
realizovat dopravné projekty, ktoré z neho urobia dôležitú
križovatku medzi západnou Európou a krajinami okolo Cierneho
mora.
Podla rozvojovej stratégie pre rumunské železnice do roku 2010
sa na prvom mieste bude rekonštruovat dopravný koridor císlo 4
od madarských hraníc do prístavu Konstanca. Trat, dlhá takmer
900 kilometrov, bude upravená na rýchlosti vlakov od 160 do 200
kilometrov za hodinu. Rumunské železnice objednali v Nemecku
120 dieselových lokomotív Desiro za 300 miliónov eúr - a prvé
z nich dostanú už v tomto roku. Posledné stroje z dodávky sa
budú dokoncovat v Rumunsku. Jestvuje aj predbežná dohoda o dodávke
dalších 100 lokomotív ešte v tomto desatrocí.
Ciernomorský prístav Konstanca, ktorý je objemom prepravy na
šiestom mieste v Európe, sa casom rozšíri o kontajnerové
prekladisko za 180 miliónov USD a za 150 miliónov USD pribudnú
dalšie prekládkové kapacity. Po dokoncení všetkých prác sa
kontajnerová kapacita prístavu zvýši na milión jednotiek
rocne.
Konstanca má ambície stat sa bránou k východným ciernomorským
krajinám, najmä Turecku a Gruzínsku. Nemecký denník
Handelsblatt uviedol, že význam prístavu by mala zvýšit aj
flotila plavidiel na krátke trate do oboch spomínaných krajín.
Súcasne po odstránení prekážok z plavebnej dráhy Dunaja na
srbskom území bude objem prepravy do európskeho vnútrozemia rást
z roka na rok. Bez úspechu nie je ani zámer spojit po vodnej
ceste prístavy Severného a Baltského mora so západným pobrežím
Cierneho mora.
Peniaze na rýchlovlaky nie sú isté
22.4.2002 - Zámer ŽS , a. s., kúpit
technologicky progresívne vlakové súpravy, ktoré budú schopné
na trase Bratislava - Košice rýchlostou konkurovat aj leteckej
doprave, vcera podporil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR Jozef Macejko. Pripustil však, že otázka zdrojov
financovania ich nákupu zostáva otvorená. Zároven vyjadril
presvedcenie, že v krátkom case bude riešenie tohto problému
do detailov známe.
Nákup 4 vlakových súprav typu Pendolino, využívajúcich
princíp naklápania, od firmy Alstom Ferroviaria, S.p.A (Taliansko),
bude ŽS koordinovat s Ceskými dráhami ( ČD ) , ktoré chcú kúpit 7 takýchto celkov za
asi 4,4 miliardy ceských korún. Dohodu podpísali zástupcovia
oboch dopravných spolocností v utorok v Prahe. Vlaky s naklápacími
prvkami by vdaka rýchlejšiemu prejazdu zákrut (rýchlostou vyššou
o 25 až 30 % oproti doterajšiemu maximu) boli schopné prejst
vzdialenost medzi dvoma najväcšími slovenskými mestami asi za
3 hodiny 15 minút - so zastávkou v Žiline.
J. Macejko tiež konštatoval, že dnešná technická úroven železnicného
vozidlového parku "vytvára len malé predpoklady na
poskytovanie kvalitných služieb" a na zapojenie sa do
medzinárodného dopravného trhu.
Ruské železnice do roku 2006 zásadne
zmodernizujú svoj vozový park
23.4.2002 - Program zásadnej modernizácie
a obnovy vozového parku ruských železníc do roku 2006
zverejnilo dnes ruské ministerstvo železníc. V rámci
programu, ktorý podla rezortného ministra Gennadija Fadejeva
odobril aj prezident Vladimir Putin, ruské železnice v priebehu
piatich rokov nakúpia 815 nových lokomotív a objednajú opravu
1702 elektrických lokomotív a 4323 dieselových rušnov.
Ak by sa program obnovy elektrických lokomotív, dieselových rušnov
a vagónov v Rusku nezacal, velmi vážne problémy by sa
objavili už o dva roky a v roku 2010 by bolo z dnešného parku
ruských železníc v prevádzke už len 44 % elektrických
lokomotív a iba 7 % rušnov s naftovými motormi.
Zlatými boli pre ruskú, respektíve ešte sovietsku železnicu
80. roky. V rokoch 1985-87 Moskva rocne zaradovala do prevádzky
550 nových elektrických lokomotív a 1270 dieselových
jednotiek. Od roku 1988 sa rocne park obnovoval len o 15-39 kusov
novej techniky. Vlani ruské železnice kúpili iba 17 nových
lokomotív.
Zrážka vlakov v Kalifornii
24.4.2002 - PLACENTIA (AP, bd) -
Najmenej traja ludia zahynuli a približne 265 bolo zranených
pri zrážke nákladného a osobného vlaku na juhu Kalifornie.
Jeden clovek zomrel na mieste neštastia, další dvaja pri
prevoze do nemocnice. Približne 25 ludí s dalšími zraneniami
museli hospitalizovat. Väcšina cestujúcich však bola v šoku,
prípadne utrpeli žahšie zranenia, ktoré lekári ošetrili na
mieste.
Tragédia v utorkovej rannej dopravnej špicke sa stala asi 56
kilometrov od Los Angeles, v Placentii. Podľa hovorkyne železníc
sa prícina nehody vyšetruje. Nebolo pritom jasné, ako sa dlhý
nákladný vlak naložený autami, ktorý vrazil do osobného
vlaku na pravidelnej linke a vykoľajil ho, dostal na rovnakú
kolaj. "Vlak akurát zastavil, ked do nás vrazil nákladný
vlak," povedal jeden z pasažierov. "Bol som taký
popletený, že som sa hodil na zem s hlavou pod sedadlom. Nic
som nevidel, neviem, co sa stalo," dodal. Väcšina obetí
utrpela vnútorné zranenia alebo zlomeniny.
Je to druhá vážna nehoda, ktorá sa stala v Spojených štátoch
pocas jedného týždna. Minulý piatok pri vlakovom neštastí
na Floride zahynuli štyria ludia.
Nové rýchlovlaky pre železnice
(Ilustračná snímka Alstom)
Bratislava (Erik Cziria) , [19. 4.
2002] - Železničná spoločnosť ( ŽS ), a. s., chce kúpiť
technologicky progresívne vlakové súpravy, ktoré budú schopné
na trase Bratislava – Košice rýchlosťou konkurovať aj
leteckej doprave. Včera tento úmysel podporil aj minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko.
Na konferencii, sponzorovanej dodávateľom týchto
vlakových jednotiek – francúzskou spoločnosťou Alstom
Ferroviaria, S.p.A – však pripustil, že zdroje financovania
ich nákupu sú otvorené. Zároveň vyjadril presvedčenie, že
v krátkom čase bude riešenie tohto problému do detailov známe.
Podľa Andreja Egyeda, predsedu predstavenstva a generálneho
riaditeľa Železničnej spoločnosti ( ŽS ), a. s., o nákupe
nového typu koľajových vozidiel pre osobnú dopravu uvažujú
železnice už desať rokov. Najvhodnejšími sa ukazujú rýchlostné
vlakové naklápacie sústavy. „Veľká časť železničných
tratí v SR vedie cez hornatú krajinu. Príklady Slovinska,
severného Talianska či hornatej časti Švajčiarska, kde naklápacie
súpravy už jazdia, nám ukazujú cestu, ako podstatne zvýšiť
rýchlosť na existujúcich tratiach pri relatívne nízkych
investíciách,“ vysvetlil A. Egyed.
Súčasne informoval, že v utorok podpísali zástupcovia ŽS a Českých dráh ( ČD ) dohodu o spolupráci pri prevádzke a používaní
nových vlakových súprav s naklápacími skriňami. ČD
chcú kúpiť 7 takýchto súprav Pendolíno za 4,4 mld. Kč.
Spoločný je postup pri obstarávaní vlakových súprav, vďaka
ktorej sa dosiahne nielen vysoká úspora obstarávacích nákladov,
ale lacnejšia bude aj následná prevádzka a údržba týchto súprav.
Výhodou nových vlakov je ich rýchlosť. Aj ŽS majú záujem o Pendolino, ktoré
dosahuje rýchlosť do 230 km/hod. Po troch rokoch a pri minimálnych
investíciách do infraštruktúry by boli schopné vďaka rýchlejšiemu
prejazdu zákrut (rýchlosťou vyššou o 25 až 30 % oproti
doterajšiemu maximu) prejsť vzdialenosť medzi dvomia najväčšími
mestami SR asi za 3 hodiny 15 minút – s jednou zastávkou v Žiline.
ŽS by mala za štyri súpravy s naklápacími
vozňami zaplatiť 3,5 mld. Sk. Náklady na kilometer
novobudovanej vysokorýchlostnej trate dosahujú 7,5 až 15 mil.
eur, pričom náklady na modernizáciu existujúcich tratí pre rýchlosti
200 až 220 km/hod. na dobre udržiavaných tratiach predstavujú
sumu okolo 1,5 mil. eur na kilometer. K úvahám o nákupe viedli
ŽS dobré skúsenosti iných železníc,
napríklad z Nemecka (91 súprav v prevádzke), Veľkej Británie
(53), zo Švajčiarska (44), z Talianska (40) a Portugalska, zo
Španielska a z Fínska (po 10).
Líder Alstom
Alstom je vedúci dodavateľ riešení pre železničný
priemysel na celom svete. Ponúka kompletnú škálu produktov a
služieb integrovaných prepravných systémov, signalizačnú
techniku a traťové kontrolné systémy. Ročné tržby spoločnosti
dosahujú 22 mld. eur, pričom zamestnáva 120 tisíc pracovníkov
vo viac ako 70 krajinách. V polovici roku 2000 získal Alstom
majoritný podiel v talianskej spoločnosti Fiat Ferroviaria,
ktorá vyvinula systém náklopných vlakov Pendolino. (Opravil:
Addams)