Železnice predávajú ako "realitka"
Nový Čas9.2.2002 - Železnice SR predali za uplynulé dva roky do osobného vlastníctva neuveritelných 1 100 bytov. Napriek tomu, že ich zadlženost dosahuje 40 miliárd Sk! "Pripadá mi to, ako keby ŽSR boli realitnou kanceláriou," povedal šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Jozef Stahl. Kontrolu NKÚ nariadil premiér po tom, ako sa prevalilo, že jeden byt bol pridelený aj jeho bratovi.
Miroslav Dzurinda, riaditel divízie železnicných kolajových vozidiel ŽSR , získal koncom minulého roka od železníc byt s rozlohou 105 štvorcových metrov. Premiér Dzurinda sa vcera o svojom bratovi vyjadril ako o "pánovi, ktorý má rovnaké priezvisko ako ja". Tvrdí, že sa s ním nikdy o pridelenom byte nerozprával. Nové byty sú vybavené kuchynskou linkou so zabudovanou práckou, chladnickou a umývackou riadu. Šéf NKÚ Jozef Stahl kritizoval vysoké sumy, ktoré železnice investovali do bytovej výstavby. Len pri šiestich stavbách to bolo 417 miliónov korún. NKÚ síce nezistil porušenie zákona zo strany železníc, avšak porušovali sa interné smernice. Byty sa pridelovali aj ludom, ktorí mali kde bývat. Otcovi s troma detmi sa neušla ani len garsónka, a tak je nútený bývat od roku 1995 na ubytovni po tom, ako v jeho byte vybuchol plyn. Premiér Dzurinda sa odmietol vyjadrit k otázke, ci nebude požadovat odvolanie šéfa ŽSR Andreja Egyeda. Dodal, že o tom rozhodne minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko, ktorému nariadil, aby do šiestich týždnov prijal opatrenia na zlepšenie situácie v bytovej politike ŽSR .

Železnicná spolocnost kalkuluje na rok 2002 so ziskom 72,4 milióna Sk
TASR11.2.2002 - Novovytvorená Železnicná spolocnost ( ŽS ), a. s., Bratislava plánuje dosiahnut v tomto roku zisk 72,4 milióna Sk. U prepravy osôb pocíta ŽS so stratou približne 584 miliónov Sk, ktorá bude kompenzovaná ziskovostou nákladnej dopravnej cinnosti v rozsahu 585 miliónov Sk.
V tomto roku by mala ŽS zrealizovat prepravu nákladu v rozsahu 53,2 milióna ton, co predstavuje podla hovorcu spolocnosti Miloša Cikovského približne úroven minulého roku. Na trhu nákladnej prepravy Slovenska to bude znamenat takmer 60-% podiel. Celkové tržby z nákladnej prepravy pri zvýšení dovozných, vývozných a vnútroštátnych taríf o 9 % dosiahnu 16,887 miliardy Sk.
Osobná doprava ráta v tomto roku s udržaním doterajšieho rozsahu prepravených osôb, ktorý stanovil plán na 63,3 milióna. Podla M. Cikovského bude v tomto roku predstavovat podiel spolocnosti na osobnej preprave na Slovensku 13 %. Rozpocet v osobnej doprave vychádza z návrhu Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme medzi spolocnostou a štátom, na základe ktorej ŽS zrealizuje 34 miliónov vlakových kilometrov za 6,915 miliardy Sk.
Z tejto sumy by mali byt výkony v objeme 2,227 miliardy Sk zabezpecené tržbami z osobnej dopravy a len 1,037 miliardy Sk poskytne štát ako úhradu verejných výkonov. Štátnym rozpoctom nekrytú cast straty osobnej dopravy, t. j. 3,873 miliardy Sk, bude spolocnost riešit pohladávkou voci štátu a financovat z úverov. Z prevádzky IC a EC vlakov , ktoré tvoria na celkových výkonoch asi 5 %, ocakáva ŽS v sledovanom období stratu 222 miliónov Sk.
V súcasnosti zamestnáva ŽS 21 276 pracovníkov, z toho vo svojom Ústredí 182. Plán zamestnanosti zohladnuje zníženie poctu zamestnancov v roku 2002 o 1 548, co bude znamenat koncorocný stav 19 728 osôb. Optimalizácia sa bude podla M. Cikovského riešit na základe reinžinieringu. V súvislosti s modernizáciou vlakového zabezpecovacieho zariadenia budú zrušené pracovné miesta v profesii pomocník rušnovodica. Priemerná mzda vzrastie podla kolektívnej zmluvy o 8 % a dosiahne tak výšku 14 116 Sk.
V roku 2002 uvažuje ŽS s celkovými investíciami v objeme 3,121 miliardy Sk, pricom 1,033 bude z vlastných zdrojov. Zvyšok pohltia úvery, na investicnú výstavbu bude použitá jedna miliarda Sk a na splátky minulých úverov 516 miliónov Sk.

Železnice a hospodárenie s bytmi
Hospodárske novinyBratislava (Matúš Zubo), 11.2.2002 - Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraná na vynakladanie verejných prostriedkov na bytovú politiku v ŽSR , preukázala porušovanie interných smerníc o hospodárení s bytmi a nedostatky vo využívaní štátnych záruk na úvery urcené na investicnú cinnost.
V minulom roku železnice zo 150 mil. Sk úveru na investicné projekty použili 75 mil. Sk na rekonštrukciu budovy generálneho riaditelstva, z ktorých cast vykázali ako položky na modernizáciu tratí. V rokoch 1999 až 2001 na rekonštrukciu a výstavbu bytov vydali celkovo 417 mil. Predseda NKÚ Jozef Stahl nepovažuje za efektívne, aby sa štátna a. s. pôsobiaca v doprave „podielala na riešení bytovej otázky v SR v takých vysokých hodnotách“. Kontrola dalej preukázala, že pri pridelovaní bytov zamestnancom železnice neskúmali aktuálne bytové pomery uchádzacov. Podla Stahla casto dochádzalo aj k pridelovaniu bytov spolocnosti rodinným príslušníkom zamestnancov, pricom rozhodnutia podpisoval generálny riaditel. Prevodom bytov ŽSR boli od roku 1997 poverené súkromné firmy. Od roku 1999 však predávali byty bez zmluvy so ŽSR a za jednotlivé predaje zinkasovali na faktúry provízie vo výške 3 mil. Sk. V rokoch 2000 a 2001 ŽSR takýmto spôsobom predali cez spolocnosti Kontrakt – Ing, a. s., Georeal, s. r. o., a ÚEOS Komercia, a. s., 1 100 bytov.
K záverom komisie NKÚ o využití neprimeraného množstva prostriedkov v oblastiach nesúvisiacich s cinnostou spolocnosti ŽSR namietli, že financné zdroje, ktoré sa u nich tvoria, nie sú verejnými prostriedkami. Kontrola nepotvrdila medializovanú kauzu o pridelení nadštandardného štvorizbového bytu premiérovmu bratovi Miroslavovi Dzurindovi. Ten ako zamestnanec železníc dostal 24. októbra minulý rok trojizbový byt na Bazovej ulici s úžitkovou plochou 105 m2.

ŽSR prijmú opatrenia v oblasti bytovej politiky a prehodnotia príslušné smernice
TASR11.2.2002 - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) sú pripravené prijat opatrenia na odstránenie nedostatkov v oblasti hospodárenia s bytmi a prehodnotit príslušné smernice tak, aby zodpovedali platnej legislatíve.
Nedostatky, ktoré zistila kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), majú podla vyjadrenia hovorcu ŽSR Jána Keresteša administratívny charakter, ktorý vyplýva z nedôslednosti pri dodržiavaní interných smerníc pre hospodárenie s bytmi.
ŽSR a ani Železnicná spolocnost ( ŽS ), a. s., Bratislava sa nestotožnujú s vyhláseniami predsedu NKÚ Jozefa Stahla, týkajúcimi sa používania verejných zdrojov na financovanie obnovy a zaobstarávania bytov ako aj spôsobu ich predaja, podla ktorých použili tieto prostriedky na príslušné úcely neoprávnene. Podla J. Keresteša predstavuje ciastka, vynaložená na sledované ciele, len minimum z celkových nákladov ŽSR . Podnik vraj pri investovaní do rozostavaných a schátralých objektov ani inú možnost nemal, kedže pri hospodárení s majetkom štátu je povinný zveladovat a udržiavat ho. Viaceré objekty ŽSR sú podla J. Keresteša schátralé a ich rekonštrukcia bola nevyhnutná. "Je prirodzené, že obnovy a rekonštrukcie sa financovali z úverov, poskytnutých železniciam, pretože inými financnými zdrojmi sme nedisponovali," podotkol J. Keresteš. Splácat ich sú obe spolocnosti odhodlané z prostriedkov, ktoré si postupne vytvoria.
Za neprimerané oznacili ŽSR a ŽS výrok J. Stahla, že železnice postupovali pri odpredávaní bytov ako realitná kancelária. Argumentujú, že predaj bytov do osobného vlastníctva sa realizoval v súlade so zákonom c. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pricom je prirodzené, že túto cinnost pre ne vykonávali spolocnosti odborne spôsobilé. ŽSR doteraz odpredali z 5041 bytov až 4300 do osobného vlastníctva.
NKÚ vo svojom protokole o kontrole na železniciach, ktorú ukoncil v tomto roku, síce neuvádza porušenie žiadneho zákona, ale internej smernice pre udelovanie nájomných bytov. Súcasne konštatoval existenciu pochybností ohladom opodstatnenia ich udelenia v niektorých prípadoch ako aj nedostatky vo vyúctovaní preddavkov na práce v oblasti rekonštrukcie a výstavby bytov. Za závažné oznacil predseda NKÚ J. Stahl zistenia, podla ktorých využili ŽSR len v minulom roku na rekonštrukcnú cinnost v oblasti budov 150 miliónov z úveru so štátnou zárukou, pricom cast z týchto prostriedkov bola neopodstatnene zaradená v položke ostatné modernizácie tratí. Železnice takisto v predminulom a minulom roku predali prostredníctvom súkromných firiem približne 1100 bytov vo svojej správe.

Eurotunnel doplatil na tisíce utečencov
Pravda11.2.2002, LONDÝN (BBC, jp) - Spolocnost Eurotunnel , ktorá prevádzkuje podmorský tunel medzi Francúzskom a Velkou Britániou, skoncila minulý rok so stratou 132 miliónov libier. Okrem tradicne vysokých nákladov na splácanie úverov musela firma v roku 2001 celit najmä tisícom utecencov, ktorí sa cez tunel chceli dostat na Britské ostrovy. Výkonný riaditel spolocnosti Richard Shirrefs priamo obvinil francúzsku aj britskú vládu, že "celý problém zostal v podstate na pleciach Eurotunnelu".
"Táto otázka je pod kontrolou, nepodarilo sa ju však vyriešit, a tak musíme zostat nadalej obozretní," uviedol vo svojom stanovisku Shirrefs. Podla výrocnej správy sa firme v minulom roku podarilo vo francúzskom termináli Coquelles zadržat 54-tisíc utecencov, ktorí sa snažili prejst do Británie. Problémy s azylantmi pripravili firmu o tržby vo výške 20 miliónov libier, pretože musela zrušit niektoré nákladné spoje.
Další úder v minulom roku, ktorý firma oznacila za tažký, bolo znižovanie výdavkov telekomunikacných firiem. Eurotunnel pocítil škrty pri prenajímaní komunikacných káblov, ktoré cez tunel spájajú obe strany Lamanšského prielivu. Oproti ocakávaniam firma utržila od telekomunikácií až o 25 miliónov libier menej. Jej celkové výnosy z cinností, ktoré sa netýkajú prepravy, klesli oproti roku 2000 až o 53 percent.

Výsledky Eurotunnelu v roku 2001
Celkový obrat 564 mil. L (medzirocný pokles o 6%)
Cistá strata 132 mil. L (medzirocný nárast o 6%)
Splácanie úverov 330 mil. L (medzirocný pokles o 0,6%)
Mimoriadny pokles výnosov 48 mil. L (problémy azylantov a telekomunikácií)

Študentka z Malaciek prišla pri nástupe do rozbiehajúceho sa vlaku o nohu
TASR15.2.2002 - Bratislava - Den svätého Valentína sa stal neštastným pre 16-rocnú študentku z Malaciek, ktorá chcela vo štvrtok popoludní nastúpit do rozbiehajúceho sa osobného vlaku na Hlavnej stanici v Bratislave. Dievcine sa však skok nepodaril a skoncila pod kolesami vlaku. Privolaný lekár konštatoval amputáciu pravej dolnej koncatiny nad kolenom. Študentku previezli na traumatologické oddelenie bratislavskej nemocnice na Kramároch. Podla informácií, ktoré dnes TASR poskytol hovorca Železnicnej polície (ŽP) SR Peter Búranský, neštastiu sa nepodarilo zabránit ani napriek rýchlej reakcii výpravcu vlaku, ktorý dal okamžite návest rušnovodicovi "Stoj, zastavte všetkými prostriedkami!" ŽP SR v tejto súvislosti apeluje na cestujúcich, aby takým spôsobom, ako to urobila študentka, nikdy neriskovali. "Radšej treba zmeškat vlak a domov príst o hodinu-dve neskôr, ako za zlomok sekundy príst k celoživotnej traume," uviedol.
Podobných prípadov zaznamenali na bratislavskej Hlavnej stanici niekolko. Minulý rok prišla o nohu pri naskakovaní do vlaku 21-rocná Ukrajinka, ktorá chcela cestovat domov. Namiesto toho ju odviezli do nemocnice. V roku 2000 sa rovnakým spôsobom zranil mladý muž z okolia Prievidze a následkom tažkých zranení podlahol.

Manažérmi emisie eurobondov ŽSR sa stali JP Morgan a Tatra banka
TASR15.2.2002, Bratislava - JP Morgan a Tatra banka sa stali manažérmi emisie eurobondov denominovaných v slovenskej mene, prostredníctvom ktorej chcú Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) získat sumu, ekvivalentnú 200 miliónom EUR (takmer 8,5 miliardy Sk).
Podla informácií britského týždenníka EuroWeek by emisia mala byt rozdelená na dve rovnaké tranže, z ktorých jedna bude niest fixnú úrokovú mieru a druhá pohyblivú. Predpokladá sa, že tranža emitovaná pri pohyblivom výnose pritiahne väcší záujem domácich investorov. Emitované obligácie budú garantované vládou a ich splatnost by mala byt minimálne 10 rokov.
Výber JP Morgan ako medzinárodného manažéra emisie nie je podla EuroWeek prekvapením, kedže táto financná spolocnost sa podielala aj na predchádzajúcich emisiách eurobondov ŽSR . "Tatra banka bola pravdepodobne druhým favoritom po Slovenskej sporitelni," uvádza týždenník. "I ked je Tatra banka podla objemu vkladov tretou najväcšou bankou na Slovensku, je viac aktívna na kapitálových trhoch," dodáva.


Strana vytvorená: 18-II-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0207.htm )