Investície ŽSR v roku 2000
PRAVDA/11. apríl 2000
Hmotné a nehmotné
investície Železníc SR by podľa podnikateľského plánu na
tento rok mali dosiahnuť celkový objem 7,827 mld. Sk. Vlastné
investičné zdroje ŽSR sú tvorené plánovanými odpismi vo výške
3 mld. Sk. Ich skutočné využitie v roku 2000 je však
limitované. Na jednej strane výškou splátok investičných úverov,
úrokov a poplatkov z minulých období (910 mld. Sk), na druhej
strane čiastočným čerpaním týchto zdrojov už v minulom
roku (1,073 mld. Sk) a skutočnosťou, že predpokladaná
strata v tomto roku vo výške 3,715 mld. Sk je vyššia ako plán
odpisov.
Na investície v železničnej doprave budú preto použité
cudzie zdroje v celkovej výš-ke 4,767 mld. Sk. Ich štruktúra
je takáto: dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške
275 mil. Sk, úver od EIB 3,408 mld. Sk, príspevok z grantu ISPA
vo výške 1,068 mld. Sk a príspevok z programu PHARE vo výške
16 mil. Sk. Na rozvoj kombinovanej dopravy je určená dotácia
zo štátneho rozpočtu vo výške 60 mil. Sk.
Prioritou koridory
Z pohľadu vecnosti je
prioritou investičného programu ŽSR modernizácia železničných
tratí zaradených do sústavy európskych vysokorýchlostných
koridorov. Aj keď táto úloha nie je nová, tempo modernizácie
domácich tratí na vysokorýchlostné koridory doteraz viac-menej
určovala výška investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu,
ktorá sa v minulosti pohybovala na úrovni okolo 250-270 mil. Sk
ročne (napríklad České dráhy s pomocou štátnych dotácií
a zahraničných úverov investovali do svojich koridorov do
konca minulého roku asi 33 mld. Kč).
Pozornosť ŽSR sa sústreďuje najmä na 5. koridor Benátky-Terst/Koper-Ľubľana-Budapešť-Užhorod-Ľvov
a jeho slovenskú vetvu Bratislava-Žilina-Košice-Čierna nad
Tisou. Tiež na 6. koridor Gdansk-Varšava-Katovice-Žilina, ktorý
na území Slovenska vedie po trati štátna
hranica s Poľskou republikou-Skalité-Čadca-Žilina.
Internetové noviny/17.4. 11:58
Slovo robí chlapom aj riaditeľa
BRATISLAVA - MÁRIA ŠIŠULÁKOVÁ@edom.sk (SITA) -
Kolektívne vyjednávanie medzi odborármi a vedením Železníc
Slovenskej republiky, ktoré sa začalo ešte na jeseň minulého
roka a zatiaľ je uzatvorené do konca prvého polroka tohto roka,
sa paradoxne stalo celorepublikovou záležitosťou.
S napätím jeho priebeh sledovali všetci občania, užívatelia
železničnej dopravy, ale aj tí, ktorým jednoducho leží na
srdci pokoj v štáte.
Vážna hrozba štrajku, agresívny slovník hesiel, ktoré
iniciatívne vymýšľali odborári nželezničiarskych organizácií
Imricha Sedláčka, funkcionára, ktorý prežil vo funkcii
nielen hlbokú ajväčšej zo totalitu, ale i mečiarovcov
a stal sa ich oddaným spojencom, boli príčinou opodstatnených
obáv verejnosti. Prečo sa však k Sedláčkovi a ďalšiemu mečiarovcovi
Piknovi pridali aj ostatní z deviatich odborárskych organizácií
na železnici?
Problémy a transformácia sa netýkajú len ŽSR. Prebiehajú aj
v ostatných krajinách Európy. Napokon svedčia o tom nepokoje
v susednom Maďarsku, ale tiež v Španielsku a inde. Všade
majú takmer rovnakú príčinu. Opakovane ich definovali účastníci
zasadnutia svetovej rady FIOST (Medzinárodná federácia odborových
organizácií zamestnancov v doprave) v Paríži. Ide o účasť
štátu na zabezpečení verejnej dopravy a otázku, či je možné vyžadovať
od železničných spoločnosti ziskovosť ako napr. u bankového
sektora, o potrebu v oblasti liberalizácie a privatizácie železničných
spoločností klásť dôraz na dohľad odborov a na prijateľné
sociálne zabezpečenie aj odchádzajúcich zamestnancov,
vyrovnanie a zosúladenie sociálneho zabezpečenia na európskej
úrovni, výstavbu železničných koridorov v strednej a východnej
Európe - finančné a sociálne požiadavky Európskej investičnej
banky príp. EÚ, rozšírenie EÚ o nové krajiny - sociálne a
ekonomické požiadavky EÚ a dôsledky pre železnice.
Z rokovania vyplynulo, že FIOST sa stotožňuje s pripravovanými
cieľmi akčného plánu Svetovej konfederácie práce WCL, ktorého
základné zásady sú: pripraviť plán činnosti zosúladený
na všetkých kontinentoch a účinne ho používať, venovať sa vzťahom
medzi jednotlivými druhmi dopravy, bezpečnosti pracujúcich,
ich sociálnemu zabezpečeniu, životnému prostrediu a životnej
úrovni.
Toto sú otázky, ktoré trápia tiež ŽSR a ich pracovníkov.
Odborári preto žiadali vedenie ŽSR o predloženie plánu opatrení na
ich riešenie a generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed im to aj
prisľúbil v písomnej podobe dodať do konca roka. Nič sa však
nestalo a odborári sa koncepcie ŽSR podľa slov Jozefa
Micsinaiho, jedného z predsedov odborových organizácií a
účastníka parížskeho rokovania márne doteraz dožadujú.
Teda na miske váh nie sú iba výkriky odborárov dožadujúcich
sa zvyšovania miezd na úrovni balíčka opatrení vlády, ale
predovšetkým perspektívy firmy, v ktorej pracujú a s tým súvisiaci
nedostatok komunikácie zo strany vedenia železníc
spolu s nesplnenými sľubmi nehmotnej podoby.
Sklzy v platbách za lieky sú čoraz dlhšie
Nenaplnený zámer
PRAVDA/19. apríl 2000
BRATISLAVA, jk - Zámer vlády oddlžiť Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a tak pomôcť aj zdravotníctvu sa nenapĺňa. V utorok to konštatoval generálny riaditeľ najväčšej slovenskej distribučnej firmy FIDES Sína Niku. V novembri totiž vláda prijala uznesenie, podľa ktorého malo ministerstvo financií zaplatiť záväzky ŽSR voči Spoločnej zdravotnej poisťovni (SZP) vo výške takmer miliardy korún. V skutočnosti išlo o 910 mil. Sk. Z nich mala SZP podstatnú časť odviesť v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu do fondov ostatných poisťovní, najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). SZP však zaplatila len prvú splátku - 332 mil. Sk., ďalšie už nie. V praxi sa to prejavuje väčšími sklzmi platieb VšZP lekárňam, distribútorom a ďalším. Kým vlani meškala táto poisťovňa s platbami za dodávky liekov okolo 90 dní, dnes už je to 120-150 dní. V takejto situácii nie je vylúčené, že situácia v zásobovaní medikamentmi sa v blízkom čase zhorší a zopakujú sa rozličné protestné akcie lekárnikov, dodal S. Niku.