Olympijské: Inšpekčná komisia MOV v
stredu dorazila do Atén
Atény 3. apríla - Inšpekčná
komisia Medzinárodného olympijského výboru (MOV)
odštartovala v stredu svoju trojdňovú návštevu dejiska
olympijských hier 2004 Atén. Jej úlohou bude posúdiť, ako
prebieha výstavba jednotlivých športovísk, no členovia
komisie budú klásť zvýšený dôraz aj na otázky
bezpečnosti, dopravy a ubytovania.
Členovia Organizačného výboru OH 2004 (ATHOC) priznávajú,
že okrem meškania vo výstavbe športovísk, majú Atény
stále problémy s dopravou a ubytovaním, kde zápasia s
nedostatkom izieb pre predstaviteľov olympijskej rodiny. Šéf
výpravy MOV Dennis Oswald sa má v rámci návštevy Atén
stretnúť so starostom hlavného mesta Grécka Dimitrisom
Avramopoulosom, ktorý podal na súd sťažnosť proti
plánovanej výstavbe predmestskej železnice, ktorá má počas
olympiády uľahčiť prepravu návštevníkov na športoviská.
Vo svojom vyhlásení Avramopoulos uviedol, že železnica by
naopak zvýšila problémy s dopravou, nakoľko jej trať by
viedla na úkor ciest pre automobily. Pokiaľ ide o sprísnené
bezpečnostné opatrenia v súvislosti s minuloročnými
teroristickými útokmi v USA, členovia ATHOC by mali v priebehu
najbližších týždňov podpísať viacero kontraktov zo
zahraničnými súkromnými bezpečnostnými firmami. Na
zabezpečenie bezproblémového chodu olympiády sa zaviazali
organizátori naverbovať 60.000 dobrovoľníkov.
Atény navštívil v utorok aj predseda organizačného výboru
OH 2000 v Sydney Michael Knight, aby poskytol organizátorom OH
2004 cenné skúsenosti pri prípravách najväčšieho
športového podujatia.
Najmenej 43 zranených pri zrážke
vlaku s lokomotívou v Moskve
2.4.2002 - Najmenej 43 osôb sa v noci
nadnes zranilo v Moskve neďaleko Jaroslavskej vlakovej stanice
pri zrážke rýchlika s lokomotívou.
Ako dnes v Moskve informoval hovorca ruského ministerstva
železníc Andrej Peršin, po zrážke hospitalizovali 22 osôb a
21 ľudí ošetrili ambulantne. Medzi zranenými sú aj dve deti.
Pravdepodobnou príčinou zrážky bolo porušenie predpisov zo
strany obsluhy lokomotívy alebo zamestnancov vlakovej stanice.
Opitý traktorista zaspal za volantom a
vošiel na trať, kde sa zrazil s rýchlikom
2.4.2002 - Značne podgurážený
alkoholom sa posadil v noci zo štvrtka na piatok za volant
traktora 45-ročný muž zo Šenkvíc, okres Pezinok. Počas
jazdy "vodiča" zmohol spánok a traktor vošiel na železničnú trať , kde ho
zachytil prechádzajúci rýchlik.
Spiaci traktorista môže hovoriť o veľkom šťastí, pretože
pri kolízii s rýchlikom sa mu nič nestalo. Bez zranení
vyviazli aj cestujúci v prudko brzdiacom vlaku. Pri zrážke sa
na rušni odtrhol vzduchojem, nárazník, pluh, stúpačka,
podvozok a vzduchové potrubie pieskovača. Škodu vyčíslili na
300-tisíc korún. Na traktore vznikla škoda za 150-tisíc Sk.
Kvôli nehode museli zastaviť dopravu od 22.00 h do 5.30 h.
ráno. Meškalo pritom štrnásť vlakov z toho jeden IC , šesť rýchlikov a sedem osobných.
Traktoristovi namerali v dychu 3,18 promile alkoholu. Po
vytriezvení na trnavskej "záchytke" putoval na
Veľký piatok k policajnému vyšetrovateľovi.
TASR o tom informoval hovorca Železničnej polície Jozef
Búranský.
Rozpočet je v mínuse 15 miliárd
Streda, 3. apríl 2002, JURAJ
JAVORSKÝ - Sociálnej poisťovni chýbala na výplatu marcových
dôchodkov jedna miliarda korún. Nedostatok peňazí v
základnom fonde dôchodkového zabezpečenia poisťovňa počas
marca pokryla zo zdrojov základného fondu nemocenského
poistenia vo výške 700 miliónov korún a rezervného fondu vo
výške 350 miliónov. „Ak sa poisťovni nepodarí získať
prostriedky z privatizácie na oddlženie zdravotníckych
zariadení a ŽSR skôr
ako koncom tohto roku, aj v apríli bude potrebné na krytie
dávok dôchodkového zabezpečenia presunúť asi 700 miliónov
korún,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa SP Andrea
Kadnárová.
Ku koncu februára bolo v dôchodkovom fonde podľa A.
Kadnárovej k dispozícií 379,5 milióna korún, a to po presune
350 miliónov z nemocenského fondu. Ako koncom februára povedal
podpredseda správnej rady poisťovne Marián Rybár, prevod
peňazí do dôchodkového fondu mal vo februári dosiahnuť 100
miliónov korún, pričom v marci sa malo pôvodne do
dôchodkového fondu presunúť 500 miliónov Sk. Na výplatu
všetkých druhov dôchodkov SP mesačne vynaloží vyše 6
miliárd korún.
BRATISLAVA - Mínus v hospodárení štátu dosiahol za prvý
štvrťrok 40 percent zo schodku plánovaného na celý tento
rok. Na konci marca predstavoval 15,18 miliardy korún, najmä
zásluhou dlhopisov na ozdravenie bánk, ktoré už stáli 9,3
miliardy.
Podľa ministerstva financií sú reštrukturalizačné dlhopisy
spolu s úrokmi hlavnou príčinou rýchleho narastania deficitu
v prvom štvrťroku. „Tieto platby závisia od splátkového
kalendára. Väčšinu sumy naplánovanú na tento rok sme už
splatili,“ povedal hovorca ministerstva Peter Papanek.
Druhým dôvodom rýchleho napredovania schodku je podľa neho
vývoj daňových príjmov. „Očakávame, že v apríli a máji
začnú príjmy z daní stúpať, čo sa odrazí na poklese
schodku,“ doplnil Papanek. Podľa ministerstva preto nie je
dôvod obávať sa nedodržania schodku 38 miliárd, s ktorým
počíta zákon o štátnom rozpočte. „Ak sa budú
dodržiavať pravidlá dohodnuté pri schvaľovaní štátneho
rozpočtu, nemalo by dôjsť k prekročeniu schodku,“ dodal.
Napriek 40-percentnému podielu súčasného schodku na
celoročnom nevnímajú situáciu príliš dramaticky ani
ekonómovia. „Deficit možno považovať za vysoký. Jeho
štruktúra, hlavne vývoj schodku bežného hospodárenia, však
zatiaľ nedáva dôvod na paniku,“ myslí si analytik UniBanky
Viliam Pätoprstý.
Najväčšie riziká spájajú analytici s nedaňovými
príjmami. „Problematický je odvod zisku NBS, vysoké
zvýšenie platov či zvýšenie výdavkov na diaľnice,“
upozornil analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít
Ódor. Na to, aby sa splnil plán rozpočtového schodku, sa
podľa neho budú musieť prehodnotiť niektoré výdavkové
položky. Ódor však varoval pred nepredpokladaným vývojom po
voľbách. „Veľkou neznámou je výdavková politika novej
vlády po zmene politického cyklu. Posledné dva mesiace roka
sú totiž vo výdavkovej oblasti kritické,“ tvrdí analytik.
Čo sa stalo v odvetví
2.4.2002 - Spolocnost Železnicné stavebníctvo,
a.s., Bratislava dosiahla v roku 2001 zisk po zdanení v objeme
20 mil. Sk. V tomto roku predpokladajú zisk na úrovni 25 mil.
Sk. Ocakáva taktiež zvýšenie vlastných výkonov na úroven
500 mil. Sk. Z nich bude 200 mil. Sk predstavovat výstavba
piateho koridoru Raca - Jur, na ktorej sa Železnicné
stavebníctvo podiela v rámci konzorcia s Doprastavom.
Železnicné
stavebníctvo-výsledky-2001
BRATISLAVA 22. marca - Spolocnost
Železnicné stavebníctvo, a.s., Bratislava dosiahla v minulom
roku zisk po zdanení v objeme 20 mil. Sk. "S hospodárením
spolocnosti sme velmi spokojní, kedže podnik dosiahol uvedený
zisk pri vlastných výkonoch na úrovni 360 mil. Sk,"
uviedol v rozhovore pre agentúru SITA generálny riaditel
spolocnosti Miroslav Doboš. Nosnými stavbami v roku 2001 bola
rekonštrukcia nástupišta Devínske jazero - Zohor,
pokracovanie rekonštrukcie prvého nástupišta Hlavnej stanice
v Bratislave, vrátane fasády hlavnej budovy. "Dalšou
zákazkou bola realizácie vleckových kolají pre Swedwood
Malacky v objeme 18 mil. Sk," doplnil M. Doboš. Ako dalej
dodal, investície v minulom roku neboli výrazné, smerovali na
nákup strojnej podbíjacky, rušna v objeme 9 mil. Sk a na
nákup dopravných prostriedkov. V minulom roku firma
nerealizovala žiadny export. V druhej polovice minulého roku
však uzavrela kontrakt s gréckym partnerom na výstavbu
šestkilometrového úseku dvojkolajovej trate. "S jej
realizáciou zacne firma v priebehu tohto roka," dodal
generálny riaditel. Spolocnost zamestnávala k ultimu decembra
130 pracovníkov, co predstavuje medzirocný nárast o 20 osôb.
Priemerná mesacná mzda sa pohybovala v minulom roku v rozmedzí
13 až 14 tis. Sk. V tomto roku firma plánuje zvýšit pocet
zamestnancov o 60. Spolocnost predpokladá v tomto roku zisk 25
mil. Sk. Ocakáva taktiež zvýšenie vlastných výkonov na
úroven 500 mil. Sk. "Z nich bude 200 mil. Sk predstavovat
výstavba piateho koridoru Rača - Jur, na ktorej sa Železnicné
stavebníctvo podiela v rámci konzorcia s Doprastavom,"
vysvetlil M. Doboš. Ako dodal, dalších 200 mil. Sk vyplýva z
pokracovania prác na štvrtom koridore Devínske Jazero - Zohor.
Firma taktiež zacne v tomto roku s rekonštrukciou druhého
nástupišta na bratislavskej Hlavnej stanici. "V tomto roku
firma preinvestuje prostriedky do nákupu dvojcestného
motorového vozidla v objeme 8 mil. Sk a dalšie do nákupu
technických vozidiel," skonštatoval M. Doboš.
Železnicné stavebníctvo v rámci dodávatelských vztahov
spolupracuje so spolocnostou Železnicná priemyselná stavebná
výroba Cana, ktorá ako jediná na Slovensku vyrába podvaly.
Medzi dalších dodávatelov patria Trinecké železárny, ktoré
dodávajú kolajnice, kedže tieto sa na Slovensku nevyrábajú a
výhybky firma odoberá od PT Prostejov. "Štrky a
štrkopiesky odoberáme z miestnych slovenských zdrojov,"
dodal M. Doboš.
Oznamy SCP o emisiách CP
Bratislava
26. marca - Stredisko cenných papierov (SCP) SR, a. s. oznamuje
údaje o vydaných, zmenených alebo zrušených emisiách
verejne obchodovateľných cenných papierov: OBCHODNÉ MENO ISIN
DÁTUM FORMA DRUH PODOBA POČET STAV BELAR-DUNAJ, a. s.,
CS0009006556 25.3.2002 1 01 K 387810 zmenená COOPEX-MED, spol. s
r.o.,
SK4110000136 25.3.2002 3 29 K
30 vydaná Železničná spoločnosť, a. s.,
SK1110001940 25.3.2002 3 01 K 29413231 vydaná SCP oznamuje
údaje o prekročení limitu: OBCHODNÉ MENO DRUH CP ISIN MENO
MAJITEĽA PODIEL D_1 PODIEL D AGROCONS NITRA, a. s.,
01 CS0005051358 CONTACT BROKERS o.c.p., a. s., 37.80 0.31
AGROCONS NITRA, a. s.,
01 CS0005051358 F & F RATE, a. s., 17.04 AGROCONS NITRA, a.
s.,
01 CS0005051358 ROCO, a. s., 20.44 SCP oznamuje údaje o vzniku a
zániku pozastavenia práva nakladať s cenným papierom:
OBCHODNÝ NÁZOV DRUH CP ISIN DÁTUM VZNIKU DÁTUM ZÁNIKU BELAR
- NOVPOL, a. s., 01 CS0009009451 25.03.2002
Železnicnú stanicu čaká
rekonštrukcia
Do konca budúceho roka chcú zreparovat
celú budovu od podchodov po strechu, stát to bude 90 miliónov
Košický večer, Kveta PODHORSKÁ, 27.3.2002 - V case,
ked budovu železnicnej stanice pred 28 rokmi skolaudovali,
patrila medzi najmodernejšie dominanty v meste. Po takmer troch
desatrociach prevádzky schátrala, potrebuje komplexnú
rekonštrukciu. Od prijímacej budovy, cez prevádzkové,
administratívne, reštauracné priestory až po halu pre
cestujúcich. ŽSR chcú
všetko stihnút do konca budúceho roka.
"ŽSR
vynaložia na obnovu asi 90 miliónov korún. V tomto roku to
bude 33,4 milióna. V súcasnosti pripravujeme projektovú
dokumentáciu na prvé nástupište, statici diagnostikujú
ocelovú konštrukciu výškovej budovy a prístreškov,
spracúvame dokumentáciu na vchodové dvere na fotobunku a
projekty na klimatizáciu v reštauracnej casti," uviedol
hovorca ŽSR Ján
Keresteš.
Zatekajúca daždová voda úplne znehodnotila spodnú stavbu,
kde sú prevádzkové priestory, kryt CO, obchodné centrum a
podchody. Zatekaniu by mala zamedzit rekonštrukcia prvého
nástupišta. Odstráni sa asfaltová vrstva, dožitá izolácia
i podložie. Celá plocha bude vydláždená.
Tepelnoizolacným stratám by mala zabránit výmena dožitých
vchodových ocelových dverí za automatické. Do nového
plášta zahalia aj výškovú budovu. Predtým je však nutné
preverit statickú funkcnost ocelovej konštrukcie a nosných
železobetónových castí spodnej stavby. Ako celou budovou
dokáže "kývat" košický severák, si každý mohol
odskúšat v týchto dnoch. "Rýchlo som všetko vybavil a
utekal prec. Mal som pocit, že je zemetrasenie," povedal
nám pracovník železníc, ktorý je rád, že má pracovisko na
inom mieste.
Hostia by sa mali po rekonštrukcii cítit lepšie aj v
reštauracných priestoroch, kde namontujú novú klimatizáciu.
Stará nefungovala od samého zaciatku.
Košická železnicná stanica, ktorá je súcastou
vysokorýchlostného piateho koridoru
Bratislava - Žilina - Košice - Cierna nad Tisou, sa už na
budúci rok má stat príjemným miestom s vysokým štandardom
služieb a množstvom nákupných stánkov, kde budú cestujúci
cakat na svoje spoje. Okrem stanicných objektov ŽSR zmodernizujú aj zabezpecovacie
zariadenia.
Čo sa stalo v odvetví
2.4.2002 - Spolocnost Železnicné stavebníctvo,
a.s., Bratislava dosiahla v roku 2001 zisk po zdanení v objeme
20 mil. Sk. V tomto roku predpokladajú zisk na úrovni 25 mil.
Sk. Ocakáva taktiež zvýšenie vlastných výkonov na úroven
500 mil. Sk. Z nich bude 200 mil. Sk predstavovat výstavba piateho koridoru Svätý Jur - Bratislava-Rača
, na ktorej sa Železnicné stavebníctvo podiela v rámci
konzorcia s Doprastavom.
(upravil Addams)
Železnicné
stavebníctvo-výsledky-2001
22.3.2002, BRATISLAVA - Spolocnost Železnicné
stavebníctvo, a.s., Bratislava dosiahla v minulom roku zisk po
zdanení v objeme 20 mil. Sk. "S hospodárením spolocnosti
sme velmi spokojní, kedže podnik dosiahol uvedený zisk pri
vlastných výkonoch na úrovni 360 mil. Sk," uviedol v
rozhovore pre agentúru SITA generálny riaditel spolocnosti
Miroslav Doboš. Nosnými stavbami v roku 2001 bola
rekonštrukcia nástupišta Devínske jazero - Zohor,
pokracovanie rekonštrukcie prvého nástupišta Hlavnej stanice v Bratislave,
vrátane fasády hlavnej budovy. "Dalšou zákazkou bola
realizácie vleckových kolají pre Swedwood Malacky v objeme 18
mil. Sk," doplnil M. Doboš. Ako dalej dodal, investície v
minulom roku neboli výrazné, smerovali na nákup strojnej
podbíjacky, rušna v objeme 9 mil. Sk a na nákup dopravných
prostriedkov. V minulom roku firma nerealizovala žiadny export.
V druhej polovice minulého roku však uzavrela kontrakt s
gréckym partnerom na výstavbu šestkilometrového úseku
dvojkolajovej trate. "S jej realizáciou zacne firma v
priebehu tohto roka," dodal generálny riaditel. Spolocnost
zamestnávala k ultimu decembra 130 pracovníkov, co predstavuje
medzirocný nárast o 20 osôb. Priemerná mesacná mzda sa
pohybovala v minulom roku v rozmedzí 13 až 14 tis. Sk. V tomto
roku firma plánuje zvýšit pocet zamestnancov o 60. Spolocnost
predpokladá v tomto roku zisk 25 mil. Sk. Ocakáva taktiež
zvýšenie vlastných výkonov na úroven 500 mil. Sk. "Z
nich bude 200 mil. Sk predstavovat výstavba piateho koridoru Svätý Jur - Bratislava-Rača
, na ktorej sa Železnicné stavebníctvo podiela v rámci
konzorcia s Doprastavom," vysvetlil M. Doboš. Ako dodal,
dalších 200 mil. Sk vyplýva z pokracovania prác na štvrtom koridore Devínske Jazero - Zohor .
Firma taktiež zacne v tomto roku s rekonštrukciou druhého
nástupišta na bratislavskej Hlavnej
stanici . "V tomto roku firma preinvestuje prostriedky
do nákupu dvojcestného motorového vozidla v objeme 8 mil. Sk a
dalšie do nákupu technických vozidiel," skonštatoval M.
Doboš. Železnicné stavebníctvo v rámci dodávatelských
vztahov spolupracuje so spolocnostou Železnicná priemyselná
stavebná výroba Cana, ktorá ako jediná na Slovensku vyrába
podvaly. Medzi dalších dodávatelov patria Trinecké
železárny, ktoré dodávajú kolajnice, kedže tieto sa na
Slovensku nevyrábajú a výhybky firma odoberá od PT Prostejov.
"Štrky a štrkopiesky odoberáme z miestnych slovenských
zdrojov," dodal M. Doboš.
(upravil Addams)
Želba musí pristúpit ku krízovému
režimu
2.3.2002, Angela
Sviteková - Predstavenstvo spolocnosti Želba, a. s., Spišská
Nová Ves, sa na svojom ostatnom zasadnutí zhodlo na tzv.
krízovom režime vo firme. HN to potvrdil predseda
predstavenstva a generálny riaditel Želby Ing. Vojtech Král.
Vyplýva z neho, že spolocnost stojí pred tvrdými
reštrikcnými opatreniami, co sa nezaobíde bez dosahu na
dalšiu zamestnanost vo firme. Z doterajšieho poctu viac ako 1
400 zamestnancov má príst celkovo o prácu viac ako dvesto
ludí.
Z troch odštepných závodov Rudnany, Švábovce a Nižná
Slaná sa reštrikcia dotkne najviac gemerského závodu v
Nižnej Slanej, kde doteraz pracovalo vyše 800 pracovníkov. Ich
pocty môže však ovplyvnit výsledok rokovania novovzniknutej
spolocnosti Siderit, s. r. o., so sídlom v Nižnej Slanej so
Želbou, ktorá má záujem o prenájom nižnoslanského závodu.
Predstavenstvo Želby túto požiadavku akceptuje. Ako dalej
riaditel konštatoval, kritická situácia v spolocnosti nadalej
pretrváva. Jedným z dôvodov je právny stav, ktorý trvá od
polovice februára tohto roku, ked košická spolocnost FER –
EKO, s. r. o., podala návrh na konkurz a Krajský súd v
Košiciach vymenoval vo firme predbežnú správkynu.
„Nielenže nepracujeme podla normálneho režimu a prakticky
každú korunu s predbežnou správkynou odsúhlasujeme, ale
negatívne pocitujeme aj reakcie obchodných partnerov. Zneisteli
a komunikujú s nami dost zdržanlivo. Další problém spocíva
vo vztahu so spolocnostou U.S. Steel Košice. Je naším
najväcším odberatelom vysokopecných peliet z Nižnej Slanej.
Nemáme co tajit, skutocne sme boli od minulého roku pod tlakom
znižovania ceny. I ked sa nám napokon podarilo podpísat
obchodnú zmluvu na rok 2002 na výrobu peliet, v žiadnom
prípade to nenaplnilo naše predstavy. Ci už ide o cenu alebo
množstvo. Práve to nás prinútilo k okamžitým vnútorným
krokom, smerom do reštrikcie, obzvlášt s dosahom v Nižnej
Slanej,“ povedal Král.
Na margo terajšieho právneho stavu uviedol, že spolocnost
využila všetky legislatívne možnosti na odvrátenie konkurzu.
„Zároven sme tiež rokovali s rozhodujúcimi veritelmi Želby,
ktorí majú u nás viac ako 85 % pohladávok. Ako je známe,
patria k nim SPP, Sociálna poistovna a Penta Group s
odkúpenými pohladávkami Slovenskej konsolidacnej banky.
Uznávajú, že konkurzné konanie je najnevýhodnejšia forma
riešenia našich vztahov. Priklánajú sa k forme vyrovnania, s
tým, že bude závisiet od toho, aké podmienky vyrovnania
budeme schopní predložit. Urcitý návrh sme už
predložili.“
ŽSR plánujú stratu
5. 4. 2002,
Bratislava - Cash flow železníc by sa mal pocas tohto roka
znížit z 3,381 mld. Sk, ktoré spolocnost evidovala na zaciatku
roka, až na 487,5 mil. Sk ku koncu decembra. Podnikatelský
plán Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) predpokladá na
tento rok stratu vo výške 3,137 mld. Sk pri celkových
výnosoch na úrovni 13,689 mld. Sk. Strata podniku z bežnej
cinnosti by sa na celkovom výsledku mala podielat sumou 2,807
mld. Sk. Vyplýva to zo zverejnených údajov. ŽSR , ktoré sa k 1.
januáru rozdelili na terajšie ŽSR a ŽS, a. s.,
vykázali podla predbežných kalkulácií za minulý rok stratu
3,873 mld. Sk, cím svoju zápornú bilanciu medzirocne znížili
o 150 mil. Sk.
Železničné správy z tlače (Starý most v Bratislave)