Turisticky najatraktívnejším je
skanzen vo Vlkolínci, ale aj v
Pribyline
Aj počas letnej sezóny turisti nezabúdajú
na slovenské
skanzeny
BRATISLAVA 4. augusta (SITA) - Tradičná architektúra, zvyky a
tradície, ktoré približujú slovenské skanzeny, ostávajú aj
v letných
mesiacoch lákadlom pre domácich i zahraničných turistov.
Dôkazom je
aj návštevnosť vo Vlkolínci pri Ružomberku, do ktorého
počas letnej
sezóny príde až okolo 50 000 turistov. Ako pre agentúru SITA
uviedol
jeho správca Július Šramo, vstupné na prehliadku obce, v
ktorej sú
takmer všetky objekty zachovanými kultúrnymi pamiatkami, je 20
korún. Za prehliadku Roľníckeho domu, kde je expozícia
pôvodného
bývania, zaplatia návštevníci tiež 20 korún. Vstupné sa
však vyberá
len počas leta a predovšetkým sa využíva na obnovu
Vlkolínca.
Turisticky atraktívne je aj Múzeum liptovskej dediny v
Pribyline, ktoré si mesačne prezrie takmer 12 000
návštevníkov. Ako
dodala pracovníčka múzea Zdena Račková, tento rok v
porovnaní s
minulými záujem turistov mierne poklesol, čo zapríčinilo
najmä
nepriaznivé počasie. Za vstupné pre dospelých 30 a pre deti
15
korún, uvidia návštevníci tradičnú dedinu Liptova, pričom
expozícia
pozostáva z domov nižších i vyšších vrstiev. Viac ako 11
000
turistov prišlo v priebehu júla do Múzea oravskej dediny v
Zuberci-Brestovej, ktorého expozícia pozostáva zo
zaujímavých
objektov Oravy. Návštevníkov, ktorí za prehliadku zaplatia 40
a 20
korún, láka najmä zemianska kúria z Vyšného Kubína s
expozíciou
školy, kde sa učil známy slovenský básnik Pavol Országh
Hviezdoslav.
Menej turistov si už spomenie na Múzeum slovenskej dediny v
Martine-Jahodníckych hájoch, kde podľa etnografky múzea Anny
Kiripovskej, návštevnosť v júni, keď je
"najsilnejší" mesiac,
predstavovala iba 7000 turistov, z ktorých však vyše 30
percent bolo
zo zahraničia. Pôvodne mala expozícia múzea zachytávať
ľudovú
architektúru z celého Slovenska, zatiaľ si však môžu
návštevníci
prezrieť prenesené objekty z Oravy, Liptova, Kysúc a
Podjavorníkov.
Ako dodala Kiripovská, rozostavaná je expozícia z Turca. Jednu
z
najrozsiahlejších expozícií ľudovej architektúry v Múzeu
kysuckej
dediny v Novej Bystrici- Vychylovke, ktorá má až 34 obytných,
hospodárskych, technických a sakrálnych objektov, navštívi
mesačne
okolo 5000 turistov. Výnimočnosťou múzea je aj
úzkokoľajová lesná
železnica priamo v skanzene. Pomerne neznámymi sú skalné
obydlia
Brhlovce a vodný mlyn v Bohuniciach, ktoré spravuje Tekovské
múzeum
v Leviciach. Tie totiž mesačne navštívi len o niečo viac
než 2500
turistov. Avšak aj napriek tomu sú pracovníci spokojní,
pretože v
porovnaní s minulými rokmi záujem o skanzeny narástol.
Riaditeľ
múzea Ján Dano si to vysvetľuje najmä zlepšenou
propagáciou.
Expozícia skalných obydlí, ktorá bola sprístupnená len v
roku 1992,
pozostáva z murovaného domu a priestorov vysekaných do skaly v
dvoch
podložiach.
Severoatlantická aliancia žiada
jednotné velenie všetkých vojenských zložiek
NO STREDA 2. August 2000
Gabriela Bachárová Bratislava - Podľa stanoviska
Severoatlantickej aliancie (NATO) je nevyhnutné,
aby sa všetky slovenské vojenské zložky spojili pod jednotné
velenie, keďže je neštandardné, aby krajina mala vojská
patriace pod
rôzne rezorty. Minister obrany Pavol Kanis povedal, že
rokovania o
spájaní už prebiehajú. Na Slovensku okrem Armády SR ešte
existujú
vojsko Ministerstva vnútra a železničné vojsko, ktoré spadá
pod
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
‚‚Požiadavka NATO na jednotné velenie je legitímna. Logika
hovorí,
že by to všetko malo byť pod rezortom obrany," uviedol
pre Národnú
obrodu vedúci úradu MV Ján Michalko. Ani ministerstvo dopravy
sa k
prípadnému prechodu železničného vojska pod Ministerstvo
obrany SR
(MO) nebráni, poukazuje však na to, že najskôr musí byť
jasné, či sa
s týmto typom vojska vôbec počíta a či by sa po prechode
nevčlenilo
pod ženijné jednotky.
Podľa slov kompetentného pracovníka rezort dopravy zastáva
stanovisko, že železničné vojsko je špecifické a má
opodstatnenie aj
na mierové účely, keďže sa podieľa na obnove a
rekonštrukcii
železničných tratí. Ako pre Národnú obrodu povedal vedúci
úradu
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Peter
Klučka, robí
sa to v rámci výcviku, aby v prípade ohrozenia krajiny boli
vojaci
schopní opravovať zničené koľajnice a vedeli sa orientovať
v teréne.
Železnice sa totiž považujú za strategickú
infra-štruktúru.
V súčasnosti má Slovensko asi 1 700 takýchto vojakov, pričom
v tomto
počte sú zarátaní nielen profesionáli, ale aj vojaci na
základnej
vojenskej službe.
Pod Ministerstvo vnútra SR patrí vojenská hraničná polícia,
ktorá má
zabezpečovať ochranu štátnych hraníc. Súčasťou vojska sú
aj strážne
jednotky, ktoré strážia ‚‚objekty zvláštnej
dôležitosti".
Takýto systém vojenských zložiek sa prebral ešte z
bývalého režimu,
avšak podľa NATO nevyhovuje štruktúram armád Aliancie.
Ulice budeme šliapať stále, hovoria
bratislavské prostitútky
sme Piatok 4.8.2000
(pal, wm, krs) - Krížna a Vajnorská ulica sú nielen v
Bratislave známe ako ulice
obsadené prostitútkami. Podľa slov jednej z nich zarobia až
60-tisíc
korún mesačne. Hodinovú taxu si dievčatá stanovujú samy.
V ďalších väčších mestách, Banskej Bystrici, Košiciach a
Zvolene,
podľa vyjadrení zainteresovaných pouličná prostitúcia skoro
neexistuje. Košickým rajom pre zopár dievčat je železničná
stanica a
priľahlý park. Sú ochotné „ísť“ neraz aj s opitým
zákazníkom iba za
stovku. Vo väčšine prípadov však z toho nič nie je a
zahanbený chlap
odchádza domov okradnutý.
Platený sex má aj iné podoby než len pouličné. Veľa
dievčat pracuje
v salónoch, hoteloch alebo prídu po telefonickej dohode k
zákazníkovi až do bytu. „Je mi veľmi ľúto, no dnes sa
vám nemôžem
venovať. Mám v pláne rodinnú návštevu, už som dohodnutá
so svokrou,“
odvetila jedna z nich, ktorej telefónne číslo sme našli na
inzertnej
strane v novinách. Pouličné prostitútky svoj telefón tiež
často
dávajú zákazníkom, aby si vytvorili sieť pravidelných
klientov.
Mesto sa snaží prostitútky vytlačiť z centra, a tak sa
postupne
sťahujú na výpadovky. Mnohé hľadajú klientov na
parkoviskách za
Slovnaftom i na výpadovkách v Petržalke. Nečakajú ani na
zotmenie, i
keď po ňom idú obchody lepšie. V Banskej Bystrici a vo
Zvolene ich
nenájdete, zato napríklad v Žiari nad Hronom a Detve áno.
„Stávajú
tam na križovatke smerom na Bratislavu a Prievidzu. Sem-tam im
niekto zastaví,“ povedal zasvätene starší pán zo Žiaru.
Či majú pasákov, miestni nevedia. V mestách zvyčajne pasák
sedí v
zaparkovanom aute alebo sa na druhej strane ulice opiera o múr.
Za
percentá zo zisku ich „ochraňuje“ a dohliad0a na to, aby
„pracovali“. Ak sa rozprávajú alebo stoja v úzadí, príde
k nim a
prikáže im pracovať.
Mladé ženy sa prechádzajú, pofajčievajú a striehnu. Keď
pri nich
pribrzdí auto, zaujmú postoj, a keď je jasné, že ide o
zákazníka,
vyrazia k okienku. Navrhnú cenu a len od vodiča závisí, či
je
ochotný zaplatiť, koľko si dievča povie. Väčšina z nich zo
sumy
nezľaví.
Na ulici stoja obyčajné dievčatá vedľa takých, čo
upútajú na prvý
pohľad. Od začiatočníčok až po tie, na ktorých už
najstaršie remeslo
nechalo výrazné stopy. Mnohé prepadnú drogám. „Pred
niekoľkými
mesiacmi sme tu stretli naozaj krásne dievča. Práve
začínala.
Zobrali sme ju so sebou na párty. Robila nám striptíz. Videl
som ju
tu o dva mesiace neskôr. Bola z nej troska,“ povedal Andrej zo
Senca.
Na Slovensku niet veľa právnych možností, ako prostitúciu
obmedziť
zákonom. „Určite by sa to dalo zakázať, ale to by policajti
museli
niečo robiť. Možno by stačilo zobrať väčšinu na
stanicu,“ povedala
21-ročná Staňa, ktorá si takto privyrába štyri roky, ako
sama
hovorí, na štúdium. Za peniaze, ktoré zarobila si platí
podnájom a
kúpila auto.
Nik, ani policajti, nevie presne odhadnúť, koľko prostitútok
v
skutočnosti v jednotlivých mestách je. Oficiálnym číslam sa
zainteresovaní len smejú. Minulý rok bolo podľa policajných
informácií v Banskobystrickom kraji 24 prostitútok. Keď toto
číslo
počula jedna z nich, lakonicky konštatovala: „Ak nás je 24,
tak ja
som Linda Evangelista.“
Aj podľa iných prostitútok sa z ulíc vyhnať dajú, ale čo
by robili,
keby sa to stalo, nevedia. „Robíme to pre peniaze,“
priznávajú sa. A
Staňa dodáva: „Môžu sa snažiť pouličnú prostitúciu
zakázať, ale ona
tu bude stále. V inej forme. Tie, čo si pichajú, to jednoducho
robiť
musia.“
V sobotu prerušená doprava medzi
stanicami Trnava - Cífer
BRATISLAVA 3. augusta (SITA) - V dôsledku
rozsiahlych prác na rekonštrukcii železničnej trate bude aj v
sobotu 5. augusta v čase od 6:50 do 16:30 hodiny prerušená
železničná doprava medzi stanicami Trnava - Cífer. Obmedzenia
v jazde rýchlikov a osobných vlakov budú obdobné ako boli pri
výluke v dňoch 1. až 3. augusta.
Po náhradnej trase Bratislava - Galanta - Leopoldov a opačne
pôjdu tieto rýchliky:
R 702 Turiec z Martina odchodom o 4:56 do Bratislavy na Hlavnú
stanicu (hl.st)
R 722 Bojnice z Prievidze odchodom o 5:01 do Bratislavy
Petržalky
R 614 Lomnica z Popradu - Tatier odchodom o 5:35 do Bratislavy
hl.st.
R 610 Považan z Košíc odchodom o 6:15 do Bratislavy hl.st.
R 721 Bojnice z Bratislavy Petržalky odchodom o 6:29 do
Prievidze
R 603 Čingov z Bratislavy hl.st. odchodom o 7:42 do Košíc
R 604 Dargov z Košíc odchodom o 8:15 do Bratislavy hl.st.
R 1501 Z Bratislavy hl.st. odchodom o 8:42 do Spišskej Novej Vsi
R 605 Dargov z Bratislavy hl.st. odchodom o 9:42 do Košíc
R 606 Liptov z Košíc odchodom o 10:15 do Bratislavy hl.st.
R 607 Liptov z Bratislavy hl.st. o 11:42 do Košíc
R 706 Kysučan z Čadce odchodom o 12:00 do Bratislavy hl.st.
R 609 Spišan z Bratislavy hl.st. odchodom o 13:42 do Košíc
R 335 Skalnica z Bratislavy hl.st. odchodom o 14:42 do Krakova
R 611 Považan z Bratislavy hl.st. odchodom o 15:42 do Košíc
Pre cestujúcich od týchto rýchlikov budú z Leopoldova do
Trnavy a v opačnom smere z Trnavy do Leopoldova zabezpečené
náhradné prípojné vlaky.
Počas sobotňajšej výluky budú nasledovné osobné vlaky v
úseku Trnava - Cífer a späť nahradené autobusovou dopravou:
Os 3027 z Bratislavy hl.st. odchodom o 6:27
Os 1732 z Trnavy odchodom o 6:37
Os 3029 z Bratislavy hl.st. odchodom o 8:01
Os 3030 z Leopoldova odchodom o 8:30
Os 3036 z Trenčína odchodom o 9:29
Os 3031 z Bratislavy Nové Mesto odchodom o 9:58
Os 3002 z Púchova odchodom o 10:18
Os 3035 z Bratislavy hl.st. odchodom o 12:05
Os 3038 z Trnavy odchodom o 13:50
Os 3037 z Bratislavy hl.st. odchodom o 13:54
Os 3039 z Bratislavy Nové Mesto odchodom o 14:28
Os 3040 z Leopoldova odchodom o 14:31
Os 1733 z Bratislavy hl.st. odchodom o 15:12
Os 3044 z Trnavy odchodom o 15:57
Agentúru SITA o tom dnes informoval riaditeľ Odboru pre prácu
s verejnosťou a hovorca Železníc SR Miloš Čikovský.
Strana vytvorená: 8. VIII. 2000 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press18.htm ) |