Eurostar môže stáť poplatníkov milióny
Bratislava/Londýn, 29.3.2001
(Branislav Adamovič) - Príliš optimistické predpovede
úspechu železničnej linky Eurostar by mohli
stáť anglických daňových poplatníkov 1,2 mld. GBP.
Národná audítorská kancelária vyjadrila pochybnosti o
finančných podkladoch, ktoré vypracovali dopravní úradníci,
keď vláda ponúkla pomoc finančne napätému rozpočtu na
výstavbu vysokorýchlostnej železničnej dráhy v tuneli pod
kanálom La Manche. Podľa agentúry BBC v novej správe
ministerstvo dopravy uviedlo, že na výpočty použilo
zastarané údaje o predpokladanom rasce hrubého domáceho
produktu a nepresné predpoklady o výhodách z úspory času.
Odhady vlády týkajúce sa čistého zisku 1 mld. GBP bolí
revidované na 220 mil. GBP. Ak by sa počet pasažierov
znížil, potom by britská vláda musela požičať spoločnosti
London & Continental Railways (LCR) približne 1,2 mld. GBP.
Daňoví poplatníci by znali byt o predpokladanom finančnom
riziku informovaní, pretože existuje možnosť, že Eurostar nebude
dosahovať očakávané výsledky.
Správa publikovaná v stredu pripomínala skutočnosť z roku
1990, keď sa LCR dostala do finančných ťažkostí v rámci
svojho plánu postaviť takmer 110-kilometrová dráhu z
Folkestonu v Kente do Londýna. V júni 1998 podpredseda vlády
John Prescott oznámil nový finančný balíček, ktorý
zahŕňa viac financií od štátu a rozdelenie výstavby dráhy
na dve fázy. Správa ďalej hovorí, že ministerstvo dopravy
očakáva podľa schémy rozdelenia zisk až 3 mld. GBP. Rizikom
je však aj možnosť, že ak množstvo pasažierov klesne o 4 %
pod úroveň predpokladov, zisk bude zasa nulový.
Medzi chyby, o ktorých sa hovorí v poslednej správe, patrí
prehnaný predpoklad nárastu počtu pasažierov v budúcnosti, a
to do takej miery, že v roku 2030 by už nebolo dosť vlakov na
odvoz všetkých cestujúcich. Ďalšou bolo, že iba tretina
služieb by znala výhodu úspory času 20 minút, a nie 30, ako
sa pôvodne predpokladalo. Náklady na výstavbu staníc v King's
Cross Station v Londýne a A2 a M2 v Kente vzrástli z
predpokladaných 130 mil. GBP na 170 mil. GBP. Podľa niektorých
názorov v správe by súkromní partneri pri podobných
obchodoch mali takisto niesť určitú časť rizika.
Ministerstvo dopravy by malo naďalej monito-rovať výstavbu
linky a ubezpečiť sa, či boli realizované všetky výhody pre
pasažierov. Podľa Davida Davisa, predsedu komisie pre verejný
účet dolnej snemovne, pôvodná zmluva na železničnú dráhu
podpísaná v roku 1996 bola chybná v dôsledku príliš
optimistických predpovedí o výnosoch Eurostaru. Táto chyba
môže prísť britská vládu veľmi draho. "Ak súkromný
sektor vie, že vláda mu pomôže, neexistuje potom žiadne
rozdelenie a transfer rizika," dodal D. Davis.
Jazyk príčinou nešťastia
BRUSEL, ČTK, 31.3.2001 - Jazyková bariéra
typická pre Belgicko bola jednou z príčin stredajšieho
železničného nešťastia neďaleko Bruselu, pri ktorom
zahynulo osem ľudí. Belgické železnice zverejnili záznam
telefonického rozhovoru, z ktorého to jasne vyplýva.
"Nevysielaj päťdesiatosmičku, chcem povedať, nevysielaj
číslo 6458," volá francúzsky dispečer vo Wavre.
"Nerozumiem, nerozumiem, nemôžete hovoriť flámsky?"
odpovedá jeho kolega v Lovani vzdialenej sotva 20 km.
"Ponáhľaj sa, počkaj," vykrikuje prvý dispečer. Po
chvíľke odmlky počuť po flámsky: "Je to preč. Už to
odišlo." Výpravca vo Wavre, odkiaľ odišla na červenú
po nesprávnej koľaji prázdna vlaková súprava v ústrety
plnému osobnému vlaku vypravenému z Lovane, sa ho pokúšal
zastaviť inak. Rádiové spojenie sa na tejto trati len buduje,
tak sa snažil dovolať sprievodkyňu na mobil. Nevedel však,
že tá si vymenila službu s kolegyňou, takže vyspávala a
telefón mala vypnutý.
Prezidentove cesty do Košíc –
ktorá koľko stojí, plusy a mínusy
(ldi),
4.4.2001 - Prezident Rudolf Schuster môže na cestu do Košíc
použiť tri druhy dopravných prostriedkov. Podľa šéfa Úradu
na ochranu ústavných činiteľov Františka Zemka je pre úrad
najdrahšie, ak prezident cestuje vlakom. Vtedy treba totiž
zapojiť omnoho viac bezpečnostných zložiek ako pri inom druhu
transportu. Prezident pred časom povedal: „Rýchlik je
výhodnejší ako auto, pretože tam môžem pracovať, môžem
ísť do jedálenského vozňa a považujem to za celkom
normálne. Som zvyknutý cestovať vlakom a budem ním cestovať
aj teraz, ak to bude výhodné.“
VLAK
Cena: 721 Sk za jeden lístok (prezident ako ústavný
činiteľ má nárok na cestovanie zadarmo a prezidentská
kancelária dostala od železníc niekoľko lístkov zadarmo)
plus 2 x 7500 Sk za spiatočnú cestu dvoch prezidentských áut
Trvanie cesty: 5 hodín
plusy
+ toalety a jedáleň vo vlaku
mínusy
– do Košíc musia aj tak ísť dve autá, aby sa mal prezident
čím presúvať priamo v meste
– nasadenie väčšieho počtu ochrankárov, príslušníkov
polície a železničnej polície
- nasadenie pyrotechnika na prehľadanie vlaku
– nasadenie hygienika
– v prípade poruchy alebo nehody problematické dopravenie
prezidenta do cieľa cesty aj napriek tomu, že jedno z áut
kopíruje cestu vlaku
– neodporúčajú lekári pre možnosť nakazenia chrípkou a
dlhé sedenie
AUTO
Cena: 15 000 (2 x 7500 Sk za spiatočnú cestu dvoch
prezidentských áut)
Trvanie cesty: 4 – 5 hodín
plusy
+ možnosť zmeny trasy v prípade nebezpečenstva
mínusy
– možnosť dopravnej nehody
– malé pohodlie, dlhé sedenie
– potreba zastaviť v prípade, že prezident alebo niekto zo
sprievodu musí vykonať osobnú potrebu
LIETADLO
Cena: 5400 za jednu letenku na linke Bratislava –
Košice (po zľavách), celková suma závisí od počtu osôb
plus 2 x 7500 Sk za spiatočnú cestu dvoch prezidentských áut
Trvanie cesty: 1 – 2 hodiny
plusy
+ rýchla preprava
+ občerstvenie a toaleta na palube
+ odporúčajú lekári, pretože prezident by nemal dlho sedieť
mínusy
– dve autá musia ísť aj tak do Košíc, aby sa mal prezident
čím presúvať priamo v meste
Rekonštrukcia vozňov
BRATISLAVA, 4.4.2001 (SITA) - Akciová
spoločnosť Železničné opravovne a strojárne
(ŽOS) Trnava zrekonštruovala
a do konca marca odovzdala do užívania 154 nákladných vozňov
Uae skupiny 53, pričom zvyšných 46 vozňov zrekonštruuje v
apríli. Povedal to výkonný riaditeľ ŽOS Trnava František
Ružička. Tento kontrakt je súčasťou rekonštrukcie
550 nákladných vozňov pre švajčiarsku spoločnosť Ahaus
Alstätter Eisenbahn Cargo (AAE) AG, ktorá ich prenajíma
Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR).
ŽSR predali 550 nákladných
vozňov spoločnosti AAE a následne ich od nej prenajímajú.
Najneskôr do dvanástich rokov ich budú môcť podľa
zmluvných podmienok odkúpiť. Železnice za prenájom
nákladných vozňov platia iba 60 percent prenájmu podľa
Dohovoru RIV, čo predstavuje 0,60 eura za denný prenájom
nákladného vozňa. Predaj vozňov švajčiarskej spoločnosti
je zároveň formou ručenia, takže Slovenská republika pri
takejto transakcii neberie za Železnice žiadnu záruku.
V Čabe sa zrazil vlak s autobusom
MIRIAM
HOJČUŠOVÁ - ČABA, 4.4.2001 – Niekoľko desiatok metrov
tlačil nákladný vlak pred sebou autobus, ktorý mu vošiel do
jazdnej dráhy. Nehoda sa stala v pondelok o 19.40 h na
nechránenom železničnom priecestí v Čabe v Nitrianskom
okrese. Rušňovodič pohotovo spustil výstražné znamenie a
zatiahol za rýchlobrzdu, no kolízii už zabrániť nedokázal.
V autobuse Karosa, ktorý premáva na pravidelnej linke medzi
Nitrou a Piešťanmi, sa zranilo celkom osem ľudí vrátane
vodiča. Hoci to zo začiatku vyzeralo hrozivo, všetci vyviazli
s ľahkými zraneniami, v nemocnici si ponechali iba jedného
pacienta so zlomenou kľúčnou kosťou. Autobus bol
poloprázdny, viezlo sa v ňom len desať pasažierov. Ako
uviedol jeden z nich, na približujúci sa vlak upozornili
vodiča výkrikmi a stihli sa ešte presunúť na druhú stranu
vozidla. To napokon, odtlačené rušňom, vrazilo do budovy
nefunkčnej železničnej zastávky, stĺpa a betónových
panelov. Celková škoda presiahla 400 000 korún. Podľa
polície nehodu zavinil 44-ročný vodič autobusu F. B. Ako nás
informoval mjr. PO Dezider Erdélyi, doprava na uvedenom úseku
musela byť pozastavená na šesť hodín. Išlo už o osemnástu
kolíziu medzi vlakom a motorovým vozidlom v tomto roku na
území Slovenska.
Transformácia železníc
Zákon o Železničnej spoločnosti
MAROŠ SÝKORA BRATISLAVA, 5.4.2001 - Vláda SR
v stredu schválila návrh zákona o Železničnej spoločnosti
(ŽS), a. s. Tá v súlade s koncepciou transformácie
Železníc slovenskej republiky (ŽSR),
š. p., vznikne odčlenením od ŽSR. Jej akcionárom bude
ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Informoval o
tom minister Jozef Macejko.
Nová spoločnosť bude zabezpečovať prepravu tovaru a osôb.
Pod ŽS tak zo ŽSR prejde
doterajšia divízia železničných koľajových vozidiel,
divízia osobnej prepravy, divízia nákladnej prepravy a
tatranské lanové dráhy. Pod ŽSR,
ktorá sa bude tiež transformovať na akciovú spoločnosť,
ostane dopravná cesta, teda trate, násypy budovy.
Zákon rieši aj otázku financovania oboch spoločností.
Úhrady za výkony vo verejnom záujme budú rozdelené do dvoch
skupín. Časť úhrad bude za udržiavanie spojenia na tratiach,
ktoré sú ekonomického hľadiska neefektívne, no štát má
záujem na ich zachovaní. Druhá časť bude za zľavy, ktoré
štát poskytuje určitým skupinám obyvateľstva.
Nový zákon tiež vytvára priestor na vstup iných subjektov na
železničný prepravný trh na základe licencií. Vydávať by
ich mal plánovaný Štátny dráhový úrad.
Vláda tiež schválila návrh novely zákona o ŽSR, ktorá umožňuje vstup
súkromného kapitálu do Železničnej spoločnosti, a. s., s
tým, že podiel štátu nesmie klesnúť pod 51 %. Podľa
ministra Macejka však nemožno privatizáciu časti ŽS
očakávať v dohľadnom čase.
Železnice inak vyliečiť nemožno
HN hovoria s poslancami NR SR o
transformácii najväčšieho slovenského podniku
Bratislava, 5.4.2001 (hn/Danuša
Dragulová-Faktorová) - Národná rada SR by v najbližšom
období mala prerokovať zákony nevyhnutné na transformáciu
Železníc SR (ŽSR). O názory
na proces, ktorý sa má uskutočniť v najväčšom slovenskom
podniku, sme požiadali poslancov NR SR – predsedu a členov
Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Jaroslav Volf (SDSS):
Transformácia ŽSR je veľmi citlivý a komplikovaný
problém. Bez ohľadu na to, že názory sa rôznia, je
nevyhnutný z hľadiska nášho smerovania do Európskej únie.
Preto treba, aby aj železnica na Slovensku mala také parametre
i systém organizácie, ktorý je typický pre vyspelé európske
krajiny. Hovorí sa často o švédskom modeli, kde existujú aj
menšie súkromné prevádzky, čo by mohol byť aj príklad
doplnkového podnikania v rámci SR, ale základ je v osobnej a
nákladnej doprave na hlavných ťahoch. Súčasná ekonomická
situácia ŽSR aj určité
väzby na úvery, ktoré železnice dostávajú a môžu dostať,
vyvolávajú potrebu takejto transformácie. Je jasné, že
osobná doprava bude vždy stratová, nákladná doprava bude
tá, ktorá by mala získavať prostriedky, ale rozhodne bude
treba ísť na určitú redukciu pracovníkov – aj vo väzbe na
zvyšovanie produktivity práce a technického zabezpečenia
železníc. Aj v súvislosti s tým, čo hovoria odborári,
treba, aby sa proces neuskutočnil unáhlene, teda na úkor
bezpečnosti a kvality železničnej dopravy. Redukcia
pracovných síl by sa nemala týkať len robotníckych
profesií, ale aj stredného manažmentu. Chcem, aby došlo aj k
racionálnej diskusii na pôde výboru NR SR pre hospodárstvo, a
preto som na 19. apríla zvolal mimoriadne rokovanie k tomuto
bodu za účasti všetkých zainteresovaných strán – vedenia
rezortu, železníc i odborového združenia.
Ján Jasovský (HZDS):
– Nedá sa vyhnúť transformácii železníc.
Nemyslím si, že by existovalo iné riešenie ich problémov. K
podobným krokom dochádzalo vo viacerých železničných
správach. A hoci ŽSR
deklarujú určitý vzrast výkonov v nákladnej i osobnej
doprave, nie je až taký, že by dokázal uživiť súčasný
počet zamestnancov, ktorý je veľmi vysoký. Otázkou je, či
železnice dokážu znižovať počty pracovníkov v súvislosti
s modernizáciou. Štátny rozpočet ráta len s minimálnou
dotáciou na investície ŽSR,
ktorá nebude postačovať na modernizáciu medzinárodných
koridorov, automatizáciu pracovísk. Práve tam by mal byť
položený základ znižovania počtu pracovníkov. Nie som
celkom presvedčený o tom, že by sa mal počet redukovať iba
napr. likvidáciou 36 regionálnych tratí. Transformáciu
nechápem len ako administratívny proces, o ktorom sa „hore“
rozhodne, ale vnímam ju ako celý komplex problémov, ktoré
treba riešiť.
Gabriel Palacka (SDKÚ):
– Transformácia je nevyhnutnosťou, pretože ŽSR sa už pred niekoľkými rokmi
dostali na pokraj finančnej a ekonomickej životaschopnosti a
nie je možné pokračovať touto cestou. Preto je nevyhnutné
prikročiť k transformácii a zvýšeniu efektívnosti a v
súlade s trendmi vyspelého sveta oddeliť infraštruktúru od
prevádzky, s tým, že minimálne prevádzku treba
liberalizovať a priviesť ju na konkurencie schopnú úroveň.
Železničná spoločnosť vznikne od
1. júla
5.4.2001 - Zákon o Železničnej
spoločnosti, a.s. (ŽS), ktorý upravuje spôsob založenia,
vznik, postavenie a právne pomery tejto obchodnej spoločnosti,
schválila s pripomienkami na svojom rokovaní vláda SR. ŽS
vznikne odčlenením od Železníc SR (ŽSR), pričom jej postavenie
budúceho vykonávateľa dopravných a obchodných činností
stanovil už Projekt transformácie a reštrukturalizácie ŽSR. Správcom dopravnej cesty
ostanú podľa projektu ŽSR.
Zákon nadobudne účinnosť 1. júna 2001 a v prípade zmeny
súvisiacej legislatívy by ŽS mohla začať fungovať 1. júla.
Štrajk železničiarov urobil z
cestovania vo Francúzsku nočnú moru
Paríž
5. apríla - Cestovanie vlakom sa dnes vo Francúzsku stalo
naozajstnou nočnou morou, keďže všetky odborové organizácie
železničiarov sa zjednotili v požiadavke na 24-hodinové
zastavenie práce, ktoré sa má zhodovať s termínom
kľúčových rokovaní s Francúzskymi štátnymi železnicami (SNCF) o kontroverznom
reštrukturalizačnom pláne, platových triedach a počtoch
zamestnancov.
Štrajkujúci požadujú zvýšenie platov a prijatie ďalších
zamestnancov. Odbory majú podozrenie, že za
reštrukturalizačným plánom sa skrývajú prvé kroky
smerujúce k privatizácii štátnych železníc. Najsilnejšia
komunistami vedená Všeobecná konfederácia práce (CGT) preto
požaduje zamietnutie tohto plánu.
Chod železničných liniek je narušený od minulého štvrtka,
hoci sa do štrajku nezapojili všetky odbory. Vedenie SNCF predpokladalo, že v priemere
bude premávať tretina liniek, ale na regionálnych trasách
boli spoje zrušené úplne. Štrajk dnes zasiahol najmä ľudí
dochádzajúcich do práce v Paríži z okolia hlavného mesta.
Nepremávala ani tretina prímestských spojov a päť
regionálnych liniek podzemnej železnice úplne prestalo
premávať. Parížske metro však štrajk nezasiahol. Všetky
hlavné dopravné tepny do Paríža boli v ranných hodinách
preplnené vozidlami. Monitorovacia dopravná služba
informovala, že na niektorých úsekoch sa rad vozidiel
smerujúcich do hlavného mesta pohyboval rýchlosťou len 1740
metrov za hodinu.
Protestná akcia skomplikovala aj premávku rýchlovlakov TGV medzi veľkými mestami -
spojenie medzi Parížom a Lyonom bolo úplne prerušené.
Nevypravili ani vlaky Eurostar premávajúce na trati Londýn -
Paríž a počet vlakov vypravených do Bruselu sa znížil o
polovicu. Odbory varovali, že štrajk môže pokračovať ešte
niekoľko dní. Zároveň však prisľúbili, že všetky vlaky
smerujúce do alpských lyžiarskych stredísk budú premávať
podľa cestovného poriadku od začiatku školských prázdnin,
ktoré sa vo Francúzsku začínajú v piatok popoludní.
ŽSR rokujú s potenciálnymi
úverovými partnermi
6.4.2001,
Bratislava - Poskytnutím štátnej záruky na
niekoľkomiliardové úvery pre Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) by sa ešte v priebehu tohto
mesiaca mala zaoberať vláda SR. Ako uviedol riaditeľ Sekcie
železničnej dopravy Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR a predseda
Správnej rady ŽSR Dušan
Pajdlhauser, železnice už v súčasnosti rokujú s
potenciálnymi úverovými partnermi.
Hoci na využitie úverov s vládnou zárukou môže výkonný
orgán štátu stanoviť podmienky, podľa hovorcu ŽSR Miloša Čikovského sa
finančné prostriedky prednostne použijú v procese
transformácie železníc a reštrukturalizácie ich úverového
portfólia. Čerpaním úverov preklenú železnice obdobie
uhrádzania 10-miliardového štátneho dlhu za výkony vo
verejnom záujme za roky 1994 až 1997. Vláda svojím uznesením
rozhodla, že proces tohto oddlžovania skončí v roku 2005
postupným uhrádzaním 2 miliárd Sk ročne.
D. Pajdlhauser nevylučuje, že finančné prostriedky, získané
z úverov so štátnou zárukou, by sa mohli použiť na
splatenie dlhov železníc voči poisťovniam a 3 regionálnym
rozvodným energetickým podnikom (REP). S tými sa železnice
dohodli, že polovicu svojho dlhu za dodávky elektriny, ktorý v
súčasnosti prevyšuje 1,5 miliardy Sk, uhradia do 20. apríla
tohto roka. Do konca mája by mali železnice následne zaplatiť
energetikom aj zvyšnú časť dlhu, vrátane faktúr za
február, marec a apríl.
V tomto roku slovenská vláda už schválila pre ŽSR záruku na úvery vo výške
10,5 miliardy Sk. Tá bola jednou z podmienok udelenia tretej
tranže úveru od Európskej investičnej banky (EIB).
Strana vytvorená: 8. IV. 2001 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0114.htm ) |