Vláda sa opät zarucila za úvery pre železnice
Sme26.4.2002, BRATISLAVA - Štátnu záruku na tri úvery v celkovom objeme približne 11,7 miliardy korún pre ŽSR a ŽS schválila vcera vláda.
Železnice tak budú môct po súhlase Úradu pre štátnu pomoc cerpat od J. P. Morgan Securities a Tatra banky 16 miliónov eur a od Ludovej banky dve miliardy korún. Prostredníctvom pôžicky prefinancujú ŽSR úvery prevzaté v rokoch 1994 až 2001 a splatné v tomto roku, a súcasne pokryjú straty z výkonov vo verejnom záujme a financovanie programov v zmysle Projektu transformácie a reštrukturalizácie.
Úver so štátnou zárukou tri miliardy korún poskytne ŽS konzorcium akciových spolocností Tatra banka, Citibank a Všeobecná úverová banka.
Financné prostriedky chce ŽS použit na vykrytie casti strát, ktoré jej v tomto roku vzniknú z výkonov, poskytovaných vo verejnom záujme. Štátom objednaným výkonom zodpovedajú ekonomicky oprávnené náklady v objeme 7,2 miliardy korún. Po odpocítaní tržieb za prepravu cestujúcich v sume dvoch miliárd korún a úhrade zo štátneho rozpoctu zostane potreba prefinancovat nekrytú stratu 4,165 miliardy korún.

Prekážky cezhraničnej spolupráce
Hospodárske noviny29. 4. 2002 - Konferencia Slovensko-poľská spolupráca, cesta do Európskej únie, sa uskutočnila v piatok v Prešove. Zorganizovali ju ministerstvá vnútra Poľskej a Slovenskej republiky. Zúčastnili sa na nej prezidenti oboch krajín Aleksander Kwasnievski a Rudolf Schuster. Vo svojich vystúpeniach obaja zhodne konštatovali, že rozvoj cezhraničnej spolupráce brzdia ekonomické i legislatívne prekážky. Podľa názoru oboch štátnikov je potrebné dobudovať a skvalitniť cestnú i železničnú infraštruktúru, zvýšiť priepustnosť hraničných priechodov a urýchliť proces vybavovania na colniciach. R. Schuster vyzdvihol skutočnosť, že rozvoj slovensko-poľskej spolupráce je vo všetkých oblastiach pozitívny. Vzájomný obchod v minulom roku dosiahol hodnotu 1,2 mld. USD, čo je dvojnásobok v porovnaní s rokom 1995. Poľská republika je po Maďarsku a Rakúsku na treťom mieste, s ktorou malo Slovensko aktívne obchodné saldo. Zároveň sa Poľsko zaradilo na 2. miesto v rebríčku našich obchodných partnerov z krajín CEFTA a je piatym najvýznamnejším vývozným teritóriom.
A. Kwasnievski sa na konferencii vrátil sa k myšlienke spoločného zorganizovania zimných olympijských hier vo Vysokých Tatrách.

Chorvátsko opäť očakáva úspešnú sezónu
Národná obrodaPONDELOK 29. Apríl 2002 , (lb, Bratislava) - Dvestotritisíc Slovákov navštívilo vlani Chorvátsko a v tomto roku sa očakáva ešte väčšia návštevnosť. Na turistickú sezónu 2002 sa Chorváti opäť dobre pripravili. Do hotelierstva a ďalších služieb investovali 500 miliónov chorvátskych kún a pre turistov pripravili novinky aj v doprave. Cenovo výhodné bude železničné spojenie medzi Bratislavou a Splitom. ŽSR prenajali dvanásť zmluvných vlakov. V piatok o 16. hodine bude vlak odchádzať z Bratislavy a v sobotu o 9. hodine má príchod do Splitu. Cena spiatočného lístka bude stáť menej ako tisíc korún. Cestujúci budú mať možnosť prevozu svojho osobného automobilu.
Rozostavanú diaľnicu Záhreb-Split by mali dokončiť v júni 2005, diaľnica Záhreb-Rijeka by mala turistom slúžiť už počas sezóny 2004. Na budúci rok by mali dokončiť nové diaľničné úseky Kupjak-Vrbovsko a Gračac-Sveti Rok. Dňa 11. mája sotvoria nový most cez Rijeku Dubrovačku, päťkilometrový záliv neďaleko Dubrovníka.
Rozvoj malého rodinného podnikania považujú Chorváti za neoddeliteľnú súčasť cestovného ruchu. Predpokladá sa, že Chorvátsko by malo v tomto roku navštíviť 8,3 milióna turistov, z toho 7,3 milióna zahraničných, ktorí tam strávia 48 miliónov nocľahov.

Parná mašina na Vychylovke odštartuje sezónu
Riaditeľka Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke hovorí o vízii obnoviť a predĺžiť trať úvraťovej kysuckej železničky.
Sme ANDREA HARMANOVÁ , [30. 4. 2002] - „Chlapi nám opravujú mostík, idem ich pozrieť,“ neodpustila si malú kontrolu Mária Húšťavová. Je riaditeľkou Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, kde finišujú s prácami na zajtrajšie otvorenie letnej sezóny.
„Aj tak sa nám však, žiaľ, nepodarilo všetko, sneh sa tu v kysuckých horách držal ešte donedávna,“ povie, keď sa vráti.
O škodách, spôsobených prírodnými živlami, vedia vo Vychylovke svoje. Túto zimu im sneh zrútil drevený prístrešok, pod ktorými bolo schovaných niekoľko rušňov a vozňov. Súčasťou múzea je totiž aj unikátna lesná úvraťová železnička. Kedysi slúžila lesníkom na zvážanie dreva, dnes sa na nej vozia turisti.
Povodne a viacnásobné zosuvy pôdy však spôsobili na železničke obrovské problémy. Na ich odstránenie by potrebovali 16 miliónov. „Vlani sme dostali z ministerstva pôdohospodárstva milión na odvodnenie. V tomto roku máme na riešenie zosuvov rozpočtovaných 7,5 milióna. Dúfame, že to samosprávny kraj podporí,“ hovorí Húšťavová.
Úvraťový systém kysuckej železničky, vďaka ktorému dokáže prekonať výškový rozdiel 217 metrov, je svojho druhu jedinečný, na svete sú podobné systémy možno tri. V minulosti bola celková dĺžka trate 110 kilometrov a spájala Kysuce s Oravou. Dnes vláčik premáva na 3,5 kilometra dlhej trati. „Je našou víziou to obnoviť,“ pokračuje Húšťavová.
Nápadov majú niekoľko. V historických originálnych dreveniciach skanzenu ukazujú ľuďom, ako sa spracúva ľan, či varia podľa receptov starých materí. Podlesníky či úhrabky pripravia presne ako na začiatku minulého storočia – na peci s drevom, bez elektriny, s vodou zo studne. „Ženy z okolia to robia takmer zadarmo, viac-menej iba z presvedčenia a za dobré slovo,“ hovorí Húšťavová.
Na prevádzku si musia zarobiť z vlastných zdrojov, vlani tak získali vyše milióna korún. „Na sezónu potrebujeme asi 200 metrákov uhlia pre parný rušeň, metrák stojí asi 400 korún. A to potrebujeme ešte tisíc ďalších vecí.“
Starosti im robia aj nevítaní návštevníci. Nedávno sa vlámali do dvoch dreveníc a zobrali odtiaľ kusy zariadenia. Strážnik dokonca chytil chlapíka s traktorom, ako si z areálu odváža kusy plechu. „Potrebovali by sme viac strážnikov, aj ľudí na železničke máme len polovičný stav,“ vyratúva ďalšie každodenné problémy riaditeľka múzea. Napriek všetkému sa im podarilo za posledných päť rokov zvýšiť návštevnosť asi päťnásobne.

Sedemdesiatročného muža z Malaciek zachytil osobný vlak
TASRBratislava 3. mája - O šťastí v nešťastí môže hovoriť 70-ročný muž z Malaciek, ktorého vo štvrtok na železničnom priecestí medzi Malackami a Veľkými Levármi zachytil a zrazil osobný vlak.
Muž vyviazol zo zrážky s otrasom mozgu a ďalšími zraneniami, z ktorých sa bude mesiac liečiť. Podľa výpovede rušňovodiča chodec váhavo prechádzal cez trať. Nereagoval na zvukové výstražné znamenie. Zatiahnutá rýchlobrzda však zrážke nezabránila a rušeň pravou stranou zachytil muža. Zraneného previezli do nemocnice v Malackách. Prítomnosť alkoholu u rušňovodiča zistená nebola.
TASR o prípade informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Podpis úverovej zmluvy medzi Železničnou spoločnosťou a konzorciom bánk v máji
TASR Bratislava 3. mája - Úverovú zmluvu s konzorciom akciových spoločností Tatra banka, Citibank a Všeobecná úverová banka o poskytnutí komerčnej pôžičky v objeme 3 miliardy Sk, by mala Železničná spoločnosť ( ŽS ), a. s., Bratislava podpísať v polovici mája.
Ako pre TASR uviedol jej hovorca Miloš Čikovský, podpis dohody je podmienený signáciou zmluvy medzi ŽS a štátom o výkonoch vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave a súhlasom Úradu pre štátnu pomoc (ÚpŠP). K predmetnému úveru sa totiž viaže štátna záruka, ktorú minulý týždeň schválila pre železnice vláda.
Podľa informácií z Úradu vlády SR by malo ísť o úver so splatnosťou päť rokov od uzatvorenia zmluvy, s trojročným odkladom splácania istiny. Úroková sadzba sa vypočíta ako trojmesačný BRIBOR + 0,42 % p. a., ktorý v je súčasnosti 8,24 %.
Finančné prostriedky chce ŽS použiť na vykrytie časti strát, ktoré jej v tomto roku vzniknú z výkonov poskytovaných vo verejnom záujme. Štátom objednaným výkonom zodpovedajú ekonomicky oprávnené náklady v objeme 7,208 miliardy Sk. Po odpočítaní tržieb za prepravu cestujúcich v sume 2,005 miliardy Sk a úhrade zo štátneho rozpočtu zostane potreba prefinancovať nekrytú stratu 4,165 miliardy Sk. Štát si na tento rok objednal u ŽS 34 miliónov vlakových kilometrov, teda nezmenený rozsah minuloročnej objednávky.
Okrem záruky pre ŽS schválila minulý týždeň vláda aj garancie na dva úvery pre Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ). Financie poskytnú J.P. Morgan Securities Ltd. a Tatra banky v objeme 16 miliónov EUR a Ľudová banka dve miliardy Sk. Úver od J.P. bude vystavený vo forme emisie eurobondov denominovaných v slovenských korunách. Dlhopisy s 12-ročnou lehotou splatnosti budú registrované v Luxembursku a rozdelené na dlhopisy s pevným a pohyblivým úrokom. Aj Ľudová banka je pripravená poskytnúť úver so splatnosťou 12 rokov pri ročnej sadzbe na úrovni šesťmesačného BRIBOR + 0,5 %. V súčasnosti sa hodnota tejto medzibankovej úrokovej sadzby pohybuje na úrovni 8,22 %.
Prostredníctvom pôžičky prefinancujú ŽSR úvery prevzaté v rokoch 1994 až 2001 a splatné v tomto roku a súčasne pokryjú straty z výkonov vo verejnom záujme a financovanie programov v zmysle Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR .

Železniční policajti v Bratislave zadržali dvoch "grafiťákov" v akcii
TASR2.5.2002 - Záľubu v tzv. grafitoch prezentovali v stredu popoludní na železničnej stanici Bratislava - Rača dvaja "tínedžeri". Zábavu im prekazili tamojší príslušníci Železničnej polície (ŽP).
Ako objekt záujmu si mladíci vybrali jeden zo železničných vozňov a na ploche asi 3 x 1,5 m ho postriekali rôznofarebnými nápismi. Policajti po zadržaní oboch "umelcov" s pomocou služobného psa našli aj dve igelitové tašky s desiatimi sprejmi. K autorstvu grafitov sa 19-roční Ján L. z Bratislavy a Miloš R. z Nového Ruskova, okres Trebišov, priznali. Železničnej spoločnosti tak spôsobili škodu asi za 1000 korún. Prípadom sa zaoberá oddelenie Železničnej polície Bratislava - východ.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.


Strana vytvorená: 06-V-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače "