V Tatrách nové elektrické jednotky
Národná obroda 31. August 2000 ŠTVRTOK
Tibor Bucha , Vrútky - Elektrické jednotky, ktoré vo
Vysokých Tatrách prepravujú aj návštevníkov našich
veľhôr, vyrobili ešte pred tridsiatimi rokmi v Tatre Smíchov.
Odborníci konštatujú, že tatranské „električky“ sú už
technicky a morálne zastarané, s vysokými nárokmi na
údržbu. Preprava nezodpovedá požiadavkám moderného
technického vybavenia ani kultúre cestovania. Ak chceme
zvýšiť záujem o naše veľhory, treba aj na tatranských
koľajniciach ponúkať štandard, na ktorý je zahraničný
návštevník zvyknutý napríklad v Alpách. Preto Železnice
Slovenskej republiky (ŽSR) vyhlásili medzinárodnú
verejnú súťaž na výrobu a dodávku 14 nových elektrických
jednotiek. V súťaži najlepšie obstálo konzorcium, ktoré
založili švajčiarske firmy Stadler a ADtranz so slovenskou
firmou ŽOS
Vrútky , a.s.
Minulý rok však „žoska“ skončila so stratou 117 mil. Sk.
Príčiny sa odvíjajú podľa predsedu predstavenstva ŽOS
Vrútky, a.s. Michala Moncmana predovšetkým od finančných
problémov ŽSR ako hlavného odberateľa ŽOS Vrútky. Pripisuje
ich absencii štátnej dopravnej politiky, ktorá by jasne
definovala postavenie železníc. Napriek tomu firma za prvý
polrok 2000 dosiahla hospodársky výsledok 54 mil. Sk a do konca
roka by to malo byť 30 mil. Sk pri výkonoch zhruba 1 mld Sk.
Spoločnosť vlani investovala 150 mil. Sk do nových
technológií na výrobu koľajových vozidiel.
Stále užšie kooperačné väzby s renomovanými európskymi
firmami sú nevyhnutné aj z hľadiska dlhodobej stratégie ŽOS
Vrútky. Výrobné kapacity vo svete štyrikrát prevyšujú
odbytové možnosti, treba maximálne zefektívniť a
zracionalizovať obchodnú politiku. „V obchodnom priestore nad
800 kilometrov dopravné náklady prevyšujú výrobnú cenu,
preto vnímame účasť v medzinárodnom konzorciu ako prvý krok
do dlhodobejšieho zapojenia ŽOS v rámci medzinárodnej
integrácie. Vývoj totiž ukazuje, že na konci nevyhnutnej
globalizácie zostanú v Európe maximálne dve-tri firmy na
transportné systémy,“ dodal M. Moncman.
Vykurovanie a vetranie interiéru elektrickej jednotky pre
Vysoké Tatry riadia mikroprocesorové regulátory. V priestore
pre cestujúcich sa použil osvedčený informačný systém so
svetelným a zvukovým ohlasovaním staníc a najbližších
prípojných spojov.
V historickom vozni našli obesenca
Národná obroda ŠTVRTOK 31. August 2000
TASR, Bratislava - Mŕtvolu v značnom štádiu rozkladu našiel v utorok predpoludním pri kontrole v jednom z odstavených historických vozňov v Železničnej stanici Bratislava-východ vedúci Múzejno- dokumentačného centra Výskumného ústavu Železníc SR (ŽSR). Ako TASR o prípade ďalej informoval hovorca ŽP Jozef Buránsky, mŕtvola mala okolo krku ovinutú látku bielej farby. Kúsok z nej bol priviazaný aj na kábloch, ktoré trčali zo stropu vozňa, podľa policajtov teda nie je vylúčené, že dnes už mŕtva osoba sa mohla alebo obesiť, alebo jej k tomu niekto pomohol. Vo vozni policajti našli aj nedopitú fľašu rumu, prázdnu škatuľku od cigariet, keksy, zapaľovač s nápisom v azbuke a vysúvací nožík. V chodbičke pri priechode do druhej polovice vozňa ležal obhorený pas.
Muž vo vagóne
Pravda
ŠTVRTOK 31. august 2000
BRATISLAVA, SITA - Mŕtvolu v značnom rozklade objavili v
odstavenom historickom vagóne na železničnej stanici
Bratislava-východ. Podľa hovorcu Železničnej polície Jozef
Búranský, mŕtvy muž mal okolo krku ovinutú bielu látku,
ktorej kúsok bol priviazaný aj na kábloch stropu vozňa. Nie
je teda vylúčené obesenie. Vo vozni policajti našli okrem
nedopitej flaše rumu, zapaľovač s nápisom v azbuke. Z
obhoreného pasu, ktorý našli v druhej polovici vozňa, sa dala
vyčítať iba pečiatka z hraničného priechodu Vyšné
Nemecké s dátumom 5. mája 2000. Podľa lekára smrť nastala
asi pred tromi mesiacmi.
V historickom vozni objavili mŕtvolu
muža
Nový čas
Štvrtok, 31. August 2000
(min) - Nález mŕtvoly na železničnej stanici
Bratislava-východ ohlásil Železničnej polícii v utorok
dopoludnia vedúci Múzejno-dokumentačného centra Výskumného
ústavu Železníc SR. Pri kontrole odstavených historických
vozňov totiž našiel v depozitári-kupé ležať na podlahe
telo muža v značnom rozklade.
Podľa slov hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského
mal mŕtvy chlap okolo krku ovinutú látku bielej farby, kúsok
bol priviazaný aj na kábloch trčiacich zo stropu vozňa.
„Nie je teda vylúčené, že sa tento muž obesil, alebo že
mu k tomu niekto dopomohol,” informoval J. Búranský. Podľa
neho sa v treťom oddiele vozňa na sedadle našla nedopitá
fľaša rumu, prázdna škatuľka od cigariet, dva keksy,
zapaľovač s nápisom v azbuke a vysúvací nôž. V chodbičke
sa našiel obhorený pas, z ktorého sa dala vyčítať iba
pečiatka hraničného priechodu Vyšné Nemecké s dátumom 5.
máj 2000. Privolaný lekár skonštatoval, že smrť muža
bližšie nezisteného veku mohla nastať asi pred tromi
mesiacmi, pričom zavinenie inou osobou zatiaľ nepotvrdil, ani
nevyvrátil. Viac svetla do zvláštneho prípadu, ktorým sa
zaoberá ŽP Bratislava-východ, vnesie súdna pitva.
Vo vozni historického vlaku našli mŕtvolu
Sme Sobota 2.9.2000
BRATISLAVA (tasr) - Mŕtvolu v značnom štádiu rozkladu
našiel v utorok predpoludním pri kontrole v jednom s
odstavených historických vozňov na železničnej stanici
Bratislava-východ vedúci Múzejno-dokumentačného centra
Výskumného ústavu Železníc SR. Svoj nález okamžite
nahlásil Železničnej polícii (ŽP).
Ako o prípade ďalej informoval hovorca ŽP Jozef Buránsky,
mŕtvola mala okolo krku ovinutú látku bielej farby. Kúsok z
nej bol priviazaný aj na kábloch, ktoré trčali zo stropu
vozňa, podľa policajtov teda nie je vylúčené, že dnes už
mŕtva osoba sa mohla obesiť alebo jej k tomu niekto pomohol. Vo
vozni našli policajti aj nedopitú fľašu rumu, prázdnu
škatuľku od cigariet, keksy, zapaľovač s nápisom v azbuke a
vysúvací nožík. V chodbičke pri priechode do druhej polovice
vozňa ležal obhorený pas. Z neho vyčítali iba pečiatku
hraničného priechodu Vyšné Nemecké s dátumom 5. mája 2000.
Lekár zistil, že ide o mŕtvolu neznámeho muža bez
približného určenia veku. Smrť podľa neho mohla nastať asi
pred tromi mesiacmi. Zavinenie inou osobou nevedel potvrdiť ani
vyvrátiť.
Zraz skínov ostro sledovala polícia
Sme Sobota 2.9.2000
PRIEVIDZA (eta, tasr) – Za prísneho dohľadu polície sa v
sobotu v Prievidzi uskutočnilo stretnutie príslušníkov hnutia
skinhead z celého Slovenska, ktorým si pripomenuli zavraždenie
člena hnutia Jaroslava Bahnu. Stretnutie bolo na rozdiel od
predchádzajúcich rokov riadne ohlásené na mestskom úrade a
nebolo zakázané.
V sobotu popoludní začali prichádzať do Prievidze autami a
vlakmi na železničnú stanicu skíni, polícia ich pohyb
sledovala. Podľa policajných zdrojov bolo medzi nimi približne
20 mladíkov z Českej republiky. Žltý autobus ich zo stanice
odviezol na cintorín, kde sa dvesto mladých ľudí v čiernom
oblečení, prevažne s vyholenými hlavami, zišlo okolo
Bahnovho hrobu. Novinárov polícia držala v bezpečnej
vzdialenosti. Spomienkové stretnutie trvalo krátko – ostali
po ňom kytice a stuhy s nápismi „White Power – Biela
sila“, „Nezabudneme“ a „Už len osem rokov“. Osem rokov
pravdepodobne predstavuje čas, ktorý si má ešte odsedieť vo
väzení vrah Jaroslava Bahnu, rómsky občan Ernest Tomka.
Z cintorína sa skíni pobrali v zástupe, sledovaní kolónou
policajných vozidiel, do jedného z kultúrnych domov v mestskej
časti Veľké Necpaly, kde sa konal koncert skupín naklonených
hnutiu. Cestou sa žiadne incidenty neodohrali a polícia
obyvateľov ani novinárov nepúšťala do blízkosti sprievodu.
Policajti zastavila iba jedno z áut a odfotografovali symboly
svastiky, ktorú mali pasažieri v aute. Ako nám potvrdili
predstavitelia rómskej samosprávy, polícia ich o stretnutí
informovala, a preto vyzvali svojich členov, aby nechodili v tom
čase do mesta a skínov neprovokovali.
K vražde Jaroslava Bahnu došlo pred štyrmi rokmi v autobuse
MHD v Prievidzi. Dvadsaťsedemročný Tomka napadol Bahnu, ktorý
bol v čase vraždy vojakom základnej vojenskej služby, a
pichol ho nožom priamo do srdca. Za vraždu dostal 12 rokov, z
nich si už štyri odsedel. Situácia po vražde Jaroslava Bahnu
bola v Prievidzi zložitá a ďalej sa zdramatizovala v decembri
toho istého roka po tom, čo v Handlovej zavraždil neplnoletý
skín Róma. Udalosti viedli až k prijatiu programu bezpečnosti
pre obyvateľov Prievidze. Spomienka na Bahnu sa koná v
Prievidzi každoročne.
Otec zavraždeného Ľudovít Bahna uviedol, že stretnutie malo
jediný cieľ – uctiť si pamiatku jeho syna. Počet
účastníkov spomienky však bol podľa neho v tomto roku oveľa
vyšší. Z toho usudzuje, že je to aj prejav nespokojnosti
mladých ľudí so súčasnou zlou situáciou v spoločnosti.
ŽSR zvyšujú emisiu eurobondov o 45
miliónov eur
Sme Sobota 2.9.2000
(tasr), Londýn - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zvýšili vo štvrtok emisiu sedemročných obligácií denominovaných v eurách o 45 miliónov EUR. Kupónový výnos emisie predstavuje 8 percent, dátum emisie je 28. septembra a dátum splatnosti 30. mája 2007. Spolu s predchádzajúcou emisiou si ŽSR prostredníctvom eurobondov požičali v zahraničí 170 miliónov EUR, čo je približne 7,3 miliardy korún.
Strata železníc sa šplhá k 1,5
miliardy korún
Sme Sobota 2.9.2000
TOMÁŠ KUČA , BRATISLAVA - Železnice SR dosiahli za 7 mesiacov
tohto roku stratu vo výške takmer 1,5 miliardy Sk. V porovnaní
s plánovanou bola nižšia o 108 miliónov Sk. Na medziročnej
báze strata poklesla o 672 mil. Sk. Výnosy pre siahli 14 mld
Sk, čo je oproti roku 1999 o 2,8 mld Sk viac a v porovnaní s
plánom o 280 mil. Sk viac. Náklady dosiahli výšku takmer 16
mld Sk, čo je oproti rovnakému obdobiu minulého roka viac o
2,2 mld Sk. „Vyššie čerpanie nákladov spôsobil hlavne
inflačný rast cien vstupov a rast finančných nákladov
súvisiacich s reštrukturalizáciou úverov, čím dosiahol
pomer dlhodobých a krátkodobých úverov 92 k 8 percentám,“
uvádza sa v stanovisku železníc.
Podľa operatívnych výsledkov za sedem mesiacov ŽSR prepravili
30 mil. ton tovaru, čo je o 2,1 mil. ton - čiže 108 percent -
viac, ako plánovali. V porovnaní s rokom 1999 prepravili ŽSR o
2,7 mil. ton tovaru viac, čo predstavuje medziročný nárast o
9,74 %. Železnice najviac prepravovali železnú rudu (8 mil.
ton), uhlie (5,3 mil. ton), stavebniny (4 mil. ton), chemické
produkty (3,4 mil. ton), kovy (3,4 mil. ton) a drevo (3 mil.
ton). Z hľadiska medzinárodnej prepravy vyviezli ŽSR najviac
tovaru do Českej republiky (4,3 mil. ton), Rakúska (1,7 mil.
ton), Maďarska a Poľska (po 1 mil. ton) a na Ukrajinu (330
tisíc ton). Zo susedných železníc prišlo na Slovensko
najviac tovaru z Ukrajiny (6,5 mil. ton), z ČR (2,5 mil. ton),
Poľska (820- tisíc ton), Rakúska (270-tisíc ton) a Maďarska
(200-tisíc ton).
Celkové tržby z prepravy (nákladná + osobná preprava)
dosiahli výšku 8,3 mld Sk. V porovnaní s rokom 1999 stúpli o
568 mil. Sk, čo je medziročný nárast o 7,3 %.
„Tieto výsledky boli dosiahnuté aj napriek tomu, že ŽSR
uplatnili 16-percentnú reštrikciu v oblasti plánovanej
spotreby materiálu a 12-percentnú reštrikciu v oblasti
ostatných služieb, pričom o 100 percent vzrástli ceny za
trakčnú naftu a o 30 percent ceny za trakčnú energiu. Aj
mzdový nárast dohodnutý v kolektívnej zmluve musia ŽSR
kompenzovať úsporami v ostatných nákladových položkách,
čo sa prejavuje uplatňovaním tzv. rozpočtového regulatívu
vo všetkých organizačných jednotkách,“ píše sa v
stanovisku.
Migaš odovzdal dekréty piatim novým generálom
BRATISLAVA 3. septembra (SITA) - Vymenúvacie dekréty piatim
novým generálom ozbrojených síl Slovenskej republiky dnes z
poverenia prezidenta Rudolfa Schustera odovzdal v Sieni
federácie Bratislavského hradu predseda Národnej rady (NR SR)
Jozef Migaš v prítomnosti predsedu vlády SR Mikuláša
Dzurindu. Novými slovenskými generálmi sú riaditeľ odboru
obranného plánovania Ministerstva obrany SR (MO SR) Ľubomír
Bulík, veliteľ vzdušných síl veliteľstva vzdušných síl
Generálneho štábu Armády SR MO SR Jozef Dunaj, zástupca
veliteľa pozemných síl GŠ ASR MO SR Dušan Humený,
náčelník štábu strategického plánovania GŠ ASR MO SR
Peter Novotňák a veliteľ Železničného vojska Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ján Podhora.
Do vojenskej hodnosti generálmajora ich vymenoval prezident
Schuster 1. septembra.
Na slávnostnom akte sa ďalej zúčastnili predseda Výboru NR
SR pre obranu a bezpečnosť Vladimír Palko, ministri obrany a
dopravy Pavol Kanis a Jozef Macejko a náčelník Generálneho
štábu Armády SR genpor. Milan Cerovský. Za novovymenovaných
generálov sa za poctu a prejavenú dôveru poďakoval genpor.
Jozef Dunaj.
Kórejský polostrov: Projekty
železnice a autostrády
Cez zamínované pole
Pravda
STREDA 6. september 2000
SOUL, REUTERS, ib - Južná Kórea v utorok navrhla výstavbu
železničného a autostrádneho
spojenia so Severnou Kóreou.
Oba komunikačné ťahy by mali prechádzať cez
demilitarizovanú zónu,
ktorá už takmer 50 rokov rozdeľuje oba kórejské štáty.
Projekty
narážajú na ťažkosti, ktoré súvisia s tým, že Sever a
Juh technicky
zotrvávajú vo vojnovom stave a vojnu z rokov 1950-53 skončili
iba
dohodou o prímerí. Železničná trať a autostráda by mali
viesť úsekmi
demilitarizovanej zóny, kde sa ešte stále nachádzajú
nevybuchnuté
míny. Návrh na ich výstavbu predniesol juhokórejský minister
pre
záležitosti zjednotenia Pak Dže-kju, ktorý telefonicky pozval
svojho
severokórejského partnera na schôdzku do pohraničnej obce
Pchanmundžom. Stretnutie by sa malo uskutočniť vo štvrtok v
budove
styčného úradu, ktorého činnosť bola obnovená len pred
niekoľkými
týždňami. Severná Kórea sa k návrhu zatiaľ nevyjadrila. Po
minulotýždňových pracovných rozhovoroch o ekonomických
otázkach však
Pchjongjang vyjadril vôľu vyslať do Soulu delegáciu, ktorá
by
prediskutovala uzavretie dohôd o dvojitom zdanení a ochrane
investícií. Ústretové gesto z Južnej Kórey prišlo po
signáloch, že
juhokórejský konglomerát Hyundai a iné vplyvné firmy majú
záujem o
investície na Severe.
EBOR v decembri
Pravda
STREDA 6. september 2000
BRATISLAVA, md - O poskytnutí pôžičky Železniciam SR vo
výške 80 mil. eur by mala v
decembri tohto roku rozhodnúť Európska banka pre obnovu a
rozvoj
(EBOR). Podľa informácií EBOR bude pôžičku garantovať
vláda.
Železnice SR (ŽSR) chcú použiť prostriedky z úveru na
modernizáciu
trate Bratislava - Trnava, modernizáciu medzinárodných
nákladných
vagónov a zároveň aj na znižovanie počtu a rekvalifikáciu
zamestnancov. Náklady celého projektu dosiahnu 135 mil. eur.
Železnice v súčasnosti rokujú okrem EBOR aj s Európskou
investičnou
bankou (EIB). Tento projekt je súčasťou prioritného
investičného
programu ŽSR v objeme 500 mil. eur, ktorý budú financovať
železnice
z vlastných prostriedkov, z úverov od EBOR, EIB, cez program
ISPA a
z prostriedkov Európskej únie. Cieľom projektu je podpora
transformácie a modernizácie ŽSR.
Redakcia:
8. September 2000
Národná obroda PIATOK
Helena Budinská - Kolega Števo lieta po akciách ako šarkan.
Piatok, sviatok, nič mu
neprekáža. Od snouboardistov k parašutistom, od ľadu k
perejám.
Stále na
cestách. Jeho záber limituje len pracovná náplň - šport. To
však nie
je v tomto príbehu dôležité, ale predsa len - ako športový
redaktor
má aj športového ducha. Teda žiadna ufňukaná vyfintená
nátura.
Nepotrebuje sa
vyvážať v relatívnom luxuse, keď treba stačia mu služby
slovenských
železníc, a samozrejme, aj staničných bufetov.
Spoje poredli, a tak si treba niekedy nájsť peleštek na
ušmudľaných
staniciach. Našinec si už zvykol prejsť priestory
krížom-krážom a
snoriť aspoň po stopách čistoty. Chvíľočku sa dá
vydržať, ale ak
treba čakať tri-štyri hodiny na rovnako ledabolo udržiavaný
vlak,
dobre by padlo čosi pohodlnejšie.
A tak sa Števo uvelebí v čakárni - no, športovo. Ľahne si
na lavicu
a nohy vyloží na opierku. No čo, veď nie je žiaden povaľač
v
zdrapoch vetchcej vetrovky. Každý musí predsa na prvý pohľad
vidieť
iba to, že si utrmácaný cestujúci potrebuje narovnať
polámané údy.
V čakárni je teplo a Števo zadriemal.
o o o „Okamžite daj dolu tie nohy!” Príslušníci
železničnej polície
robia raziu: „Občan, tu nemôžete spať.“ Dvojica hrajúca
klasické
roly - dobrého a zlého.
„Prosím vás, čakám na vlak,” Števo je pokojnej povahy.
„To by mohol
povedať každý. Ukáž lístok!” Drží sa zlý úlohy.
„Občan, prosím,
ukážte aj občiansky preukaz,“ dobrého tiež nič nevyvedie
z
rovnováhy.
„Lístok ešte nemám. Keď som prišiel, v pokladnici sa
menili zmeny.
Ale môžem vám ukázať ten, s ktorým som pricestoval.“
„Zdvihol si ho niekde v hale alebo na peróne. Čo si myslíš,
že
nepoznáme takých ako ty.“ Zlý mal radšej mlčať, lebo
náš šporťák
vydrží veľa, ale drevo na ňom kálať nemožno. Ešte tak
triesky. Ale
nijakí uniformovaní ním mávať nebudú.
Vysvetlil kto je - čo je, prečo je na stanici - služobná
cesta. A
vytiahol novinársky preukaz.
Len pre informáciu: veľkosť ako identifikačná karta, aj
fotka tých
istých rozmerov. Za plastom názov zamestnávateľa, jeho
pečiatka,
pracovná funkcia držiteľa a písmená PRESS. Dobrý aj zlý si
ho
prezerali pozorne z lícovej aj rubovej strany.
„Vážený, týmto nás neohúrite. Čo sme ešte nevideli
novinára!“ Obaja
sa naježili. Veru, Števo, mal si sa radšej vytasiť s
občiankou.
„Ideme spísať zápis o priestupku. Vyvaľovali ste sa tu ako
pod
mostom. Špinavé topánky na lavičke. Znečistili ste
stanicu,“ zaťali
sa odrazu nad novinárskym preukazom.
„Viete čo? Idem si kúpiť ten lístok,” Štefan zatúžil
po pokoji.
„Teraz je už neskoro. Spali ste v čakárni s vyloženými
bagandžami.
Zaplatíte pokutu!“
Zlý vytiahol blok predtlačených tlačív. Dobrý začal
diktovať z
údajov novinárskeho preukazu: meno, adresa zamestnávateľa,
redakcia:
PRES. „Ešte jedno S, pozri, takto,” opravil kolegu.
Poslednú tranžu od EIB dostanú ŽSR
možno už v septembri
Poslednú tranžu úveru od EIB vo objeme 60
mil. EUR, dostanú
Železnice SR v momente, keď sa projekt transformácie začne
realizovať
Informácie o európskej integrácii nájdete
aj na stránke Vlády SR
http://integracia.government.gov.sk
KOŠICE 8. septembra (SITA) - Cieľom transformácie
Železníc SR
je zlepšenie hospodárskeho výsledku v spoločnosti, aby
nevznikali
ďalšie straty. Transformácia nie je jednoduchý proces čo
dokumentujú
ak skúsenosti viacerých európskych krajín, ktoré
prechádzajú na
tento spôsob riadenia. Navyše vláda SR prijala záruku za
úver od
Európskej investičnej banky vo výške 200 mil. EUR. Poslednú
tranžu v
objeme 60 mil. EUR dostane podnik v momente, keď projekt
transformácie schváli parlament. Na piatkovom pracovnom
seminári v
Košiciach, ktorý sa uskutočnil pre zástupcov samosprávy,
štátnej
správy a podnikateľského sektora pod názvom Modernizácia a
transformácia železníc, to povedal Ján Bendžal, riaditeľ
divízie
osobnej prepravy Železníc SR. Parlament by sa touto otázkou
mal
zaoberať už v septembri tohto roka.
Prvá etapa transformácie spoločnosti sa začne prakticky
uplatňovať 1. apríla 2001 po schválení projektu vládou SR a
skončiť
by sa mala v roku 2004. Druhá etapa, keď sa vytvoria z
obchodnej
spoločnosti dve nové akciové spoločností by sa mala
skončiť v
priebehu nasledujúcich štyroch rokov. "Jedna zo
vzniknutých
spoločností sa bude venovať osobnej preprave a druhá
nákladnej
preprave. Do nej by mohol vstúpiť zahraničný kapitál,"
povedal J.
Bendžal. Jedna spoločnosť bude štátna, ktorá bude vlastniť
dopravnú
cestu a druhá bude akciovou spoločnosťou, ktorá sa bude
venovať
obchodu. Podľa jeho slov predložený projekt transformácie má
riešiť
krízovú situáciu na železnici. Tie sú v súčasnosti
zadlžené vo výške
36 mld. Sk. Problémové je podľa J. Bendžalu aj riešenie
kompenzácie
za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až 1997, kde dlh
štátu
predstavuje takmer 15 mld. Sk.
Železnice SR v súčasnosti zamestnávajú 49 600 pracovníkov.
Po
transformácii do roku 2007 by počet zamestnancov mal klesnúť
o 16
000. "Je to jedna z podmienok, ktorú stanovila súčasná
vláda pre
optimalizáciu počtu pracovníkov, pričom si samozrejme
uvedomujeme,
že to nie je veľmi populárne opatrenie," tvrdí
riaditeľ. Železnice v
súčasnosti doplácajú podľa jeho slov na chyby v riadení v
období
rokov 1994 až 1998.
Začiatkom tohto roku železnice dostali 4,9 mld. Sk na
oddlženie
osobnej prepravy, čím podnik vyrovnal svoje dlhy voči
verejným
fondom. Všetky pripravované kroky sa robia v súlade s
prijatými
opatreniami EÚ. "Je to dôležité najmä v súvislosti s
otváraním 9.
kapitoly predvstupovej fázy do EÚ, ktorá sa zaoberá práve
dopravnými
tepnami," upozornil J. Bendžal.
Piatkový seminár o modernizácii a transformácii Železníc SR
pripravila ako tretie tohtoročné podujatie Občianske
združenie URBI,
mimovládna, nezávislá a nezisková organizácia v Košiciach.
IBRD zvažuje úver pre ŽSR
Sme Sobota 9.9.2000
(tasr) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (IBRD) plánuje
Železniciam
Slovenskej republiky (ŽSR) poskytnúť úver vo výške 80
miliónov eur,
ktorého garantom sa stane vláda SR. Projekt podpory je
súčasťou
investičného programu v hodnote 500 miliónov eur, ktorý je
financovaný zo spoločných zdrojov ŽSR, Európskej
investičnej banky
(EIB) a programu Európskej únie ISPA. O jeho prijatí by IBRD
mala
rozhodnúť v decembri tohto roku.
Spomínaných 80 miliónov eur chce IBRD investovať do
renovovania
trate Bratislava - Trnava, modernizácie medzinárodných
vagónov,
redukcie počtu zamestnancov v nasledujúcich troch rokoch a do
rekvalifikačného programu. Výdavky na tieto projekty sa
odhadujú na
135 miliónov eur. Cieľom finančnej asistencie je podpora
transformácie železníc a modernizácia ich aktív, čo by ŽSR
mali
dosiahnuť implementáciou päťročného podnikového plánu a
reštrukturalizačnými opatreniami zameranými na zlepšenie
produktivity a komerčnej efektívnosti ŽSR.
Podporou čiastkových projektov chce EBOR tiež prispieť k
zlepšeniu
konkurenčného prostredia v dopravnom sektore na Slovensku
zvýšením
konkurencieschopnosti železničnej dopravy a zvýšením
atraktivity
tranzitných ciest cez SR. „Implementácia päťročného
plánu ŽSR uľahčí
prijatie trhových spôsobov riadenia v železničom sektore na
Slovensku,“ uvádza EBOR. Na trh orientovaný systém
manažmentu
železníc by mal byť vyvinutý najmä v oblasti strategického
plánovania v trhovom prostredí, investičného hodnotenia,
manažmentu
životného prostredia a vyhlasovania tendrov na zmluvy.
Mel Gibson: Ľahké veci ma príliš nezaujímajú
Národná obroda 9. September 2000 SOBOTA
Mária Kodymová - ‚‚Prvých pár dní sa na neho človek
pozerá a hovorí si: Bože, to je
vážne, ten fantastický Mel Gibson! Ale Mel je taký
bezprostredný a
odzbrojujúci, že na to rýchlo zabudneš," tvrdí v
Hollywoode zabývaný
nemecký režisér Roland Emmerich o hercovi z kategórie
ultrazarábajúcich superhviezd po skúsenostiach z nakrúcania
výpravnej historickej drámy z obdobia americkej vojny za
nezávislosť
Patriot . A nestarnúci Mel Gibson s povesťou muža, na ktorého
sa
bude chodiť, aj keby hral Macíka Pu, kompliment vracia slovami:
‚‚Neviem, ako to Roland robí. Neje, nespí, fajčí ako
továrenský
komín. Žije z čistej ctižiadostivosti a švábskej
tvrdohlavosti. Vždy
pozorujem režisérov, ale on je plný prekvapení."
Kvôli Patriotovi sa vzdal Gibson lákavých ponúk, ktoré mali
podobu
Gladiátora a Dokonalej búrky (v prvej zažiaril Russell Crowe,
v
druhej si zahral George Clooney). Vraj - nič mimoriadne.
‚‚Skrátka a
dobre, v jediný týždeň sa mi dostali do rúk tri scenáre a
pre
prekrývajúce sa termíny som si mohol vybrať len jeden. To je
normálne... Všetky scenáre nejaký čas putujú po Hollywoode
ako
bludné meteority a sťahujú sa z jednej hereckej rezidencie do
druhej."
A čím ho príbeh farmára, túžiaceho po rodinnom živote v
mieri, z
ktorého sa po krvavom stretnutí s britskou armádou stane
profesionálny bojovník, tak oslovil (okrem výšky honoráru -
za
postavu Benjamina Martina vraj dostal dvadsaťpäťmiliónov
dolárov)?
‚‚To, čo ma skutočne neobyčajne upútalo, je okamžik,
keď so sebou
berie svojich mladučkých synov, aby s nimi zabíjal ľudí. To
bolo
veľmi bezohľadné, aj keď je pravda, že potreboval pomoc.
Lenže, on
si pritom myslel aj: Musím ich naučiť, ako sa zabíja. Bolo to
veľmi
tvrdé."
Ale nepochybne aj emocionálne veľmi účinné. V USA už
zarobil Patriot
viac ako sto miliónov dolárov a vo Veľkej Británii, v ktorej
vyvolal
búrku protestov (vraj skresľuje historické fakty a vykresľuje
Angličanov v nelichotivých farbách) ďalších takmer šesť
miliónov.
Z AMERIKY DO AUSTRÁLIE A SPÄŤ
Začínal síce v austrálskej kinematografii v čase, keď
nadchádzali
jej hviezde hodiny, a tiež na divadelných scénach najmenšieho
kontinentu, ale je Američan ‚‚ako repa". Mel Columcille
Gerard
Gibson sa narodil 3. januára 1956 v Peekskille (štát New York)
ako
šieste z jedenástich detí. ‚‚To je škola života na
nezaplatenie. My
sme sa síce všetci mali strašne radi, ale samozrejme medzi
nami
dochádzalo k súrodeneckým hádkam aj bitkám. Tak to skrátka
chodí,
keď sa päť detí v tej istej chvíli rozhodne, že sa bude
hrať s tou
istou hračkou. A v Hollywoode je to podobné."
Mal sotva dvanásť, keď sa rodina po otcovom ťažkom pracovnom
úraze
(robil ako brzdár na newyorskej železnici) z finančných
dôvodov
presťahovala do Sydney. Navštevoval katolícku školu (ako
štrnásťročný sa blysol v školskom predstavení Romea a
Júlie ), hral
rugby a lákala ho predstava žurnalistickej kariéry, alebo
atraktivita života na pláži. Dilemu zaňho rozlúskla jedna zo
sestier: vyplnila mu prihlášku na štúdium herectva do
National
Institut of Dramatic Arts pri University of New South Wales v
Sydney. Kto by dnes veril, že tento sebavedomý ironik a vtipom
sršiaci človek bol kedysi plachý a nemotorný mládenec.
Prijali ho,
ale napokon vysokú školu ani nedokončil. ‚‚Môj odchod -
no,
presnejšie to bolo niečo ako čestný vyhadzov - sa odohral vo
chvíli,
keď sa to začalo hýbať vo svete austrálskeho filmu. Bol som
v pravý
čas na pravom mieste," spomína Mel Gibson, ktorý na
filmovom plátne
debutoval už v čase štúdií vo Fraserovom Letnom meste
(1977).
Spočiatku sa viac venoval divadlu a na javisku State Theatre
Company
of South Australia si zahral v Henrichovi IV , Čakaní na Godota
,
Smrti obchodného cestujúceho aj v iných veľkých
dramatických kusoch.
V roku 1979 nastal zlom. Zaujal titulnou úlohou retardovaného
mladíka vo filmovej adaptácii románovej predlohy Colleen
McColloughovej Tim , za ktorú dostal svoju prvú Austrálsku
filmovú
cenu. V tom istom čase sa preslávil ako hlavný hrdina
komerčne
úspešného futuristického thrilleru Šialený Max (mal
ďalšie dve
pokračovania). A o dva roky nasledovala druhá Austrálska
filmová
cena za rolu Franka Dunneho (ktorý ako jeden z mála prežije
masaker
na tureckom polostrove) vo vojnovej dráme Petra Weira Gallipoli
. S
režisérskou hviezdou austrálskej a dnes už aj americkej
kinematografie nakrútil Gibson už len jeden film - Rok
nebezpečného
života (1982), hoci uvažovali aj o ďalších spoločných
projektoch.
‚‚Peter Weir ani nevie, ako veľa som sa od neho naučil. To,
čo
pochytíte od ľudí, s ktorými spolupracujete na začiatku, v
dobe, keď
ste ešte veľmi mladý, si najlepšie zapamätáte,"
priznáva Mel Gibson.
To už sa ozval cez agenta aj Hollywood. ‚‚Pracoval som na
filmoch
stredného rozpočtu. Ľudia, s ktorými som spolupracoval, boli
dobrí a
schopní a ja som mohol experimentovať, aj keď sa môj úspech
pohyboval od žiadneho k priemernému." No na obzore sa už
črtala
postava horkokrvného policajta Martina Riggsa v Smrtonosnej
pasci
Richarda Donnera (1987).
SOM AKO ĽAHKÁ ŽENSKÁ
‚‚V tom čase sa objavilo mnoho filmov, kde vystupovali
svalnatí
maníci, všetci absolútne plochí a dvojrozmerní. Väčšinou
zachránili
svet, ale nikto tomu neveril. Smrtonosná zbraň je o mužovi,
ktorý
prešiel vojnou a na živobytie si zarába tým, že ohrozuje
ľudí,
pretože je policajt. Čo s ním tá zmes urobila? Stal sa z neho
sebevrah. Nič podobného tu predtým nebolo," vysvetľuje
Gibson, čím
ho zaujal scenár filmu, ktorý z neho urobil v USA hviezdu. A
superúspešná Smrtonosná pasca
sa dočkala aj ďalších pokračovaní (komerčne
najúspešnejšia bola
trojka so ziskom takmer stopäťdesiat miliónov dolárov) -
dohromady
sú štyri a Mel Gibson už predstavu päťky odmieta.
‚‚Nie som ten typ, čo sedí celý deň zatvorený vo svojom
prívese a
vychádza len preto, aby odriekal svoje repliky. A keď sa
človek
medzi zábermi potĺka po pľaci, automaticky získa určité
znalosti. Čo
som ale podcenil, bolo to neuveriteľné množstvo rozhodnutí,
ktoré
musí človek denne robiť," zhŕňa Mel svoje skúsenosti z
režijného
debutu - v roku 1993 nakrútil drámu Muž bez tváre . A do
hlavnej
úlohy znetvoreného bývalého učiteľa, ktorý prekoná svoju
zatrpknutosť a zblíži sa s problémovým chlapcom obsadil -
seba:
‚‚Uvažoval som o Jeffovi Bridgesovi a Williamovi Hurtovi,
ale tí
mali iné záväzky. Tak som to musel vziať sám."
Posmelený slušným ohlasom u divákov aj kritikov, pustil sa
Mel
Gibson do ďalšieho projektu v dvojrole - pred i za kamerou.
Historická dráma o legendárnom škótskom hrdinovi Williamovi
Wallaceovi Statočné srdce mu vyniesla Oscara za najlepší film
aj
réžiu, Zlatý glóbus a ďalšie ceny. ‚‚Režírovanie mám
oveľa radšej.
Je to väčšia zábava, to je na tom to najkrajšie. Je to
prakticky to
isté, čo herectvo, teda rozprávanie príbehu, ale máte oveľa
väčšiu
možnosť kontrolovať, akým spôsobom sa bude ten príbeh
rozprávať. To
milujem," usmieva sa muž, ktorý sa momentálne pustil do
romantickej
komédie What Women Want , v ktorej hrá mužského šovinistu.
Na prahu deväťdesiatych rokov si s priateľom Bruceom Daveym
založil
produkčnú spoločnosť Icon - najskôr preto, aby mohol
dokončiť
filmovú adaptáciu Hamleta , v ktorej hral Shakespearovho
‚‚princa
dánskeho" pod režijnou taktovkou slávneho Franca
Zeffirelliho. Potom
začal financovať aj svoje režijné projekty, nedávno
napríklad
produkoval Wendersov Hotel za milión dolárov , v ktorom si
zahral
detektíva. ‚‚Občas treba urobiť aj nepopulárne
rozhodnutia. Som však
zodpovedný za produkciu, a to aj keby som mal v priebehu
nakrúcania
niekomu ublížiť. Napríklad pri nakrúcaní filmu Odplata som
sa
napokon musel rozísť s režisérom a scenáristom Brianom
Helgelandom a
urobiť radikálne zmeny aj bez neho," sumarizuje Gibson
svoje
producentské skúsenosti.
A ako si vyberá partnerov a spolutvorcov? ‚‚Riadim sa prvým
dojmom.
Ale vlastne som ako ľahká ženská - môžem pracovať s
každým."
VTIPKÁR
‚‚Asi by som mal pribrzdiť," s úsmevom komentuje Mel
kruté žartíky,
ktoré zvykne vyvádzať svojim kolegom. Pri nakrúcaní filmu
Večne
mladý (1992) zazvonil pri dverách Jamie Lee Curtisovej s nožom
v
ruke a hokejovou maskou na tvári, v Spiknutí (1997) zasa podal
Julii
Robertsovej na kosť zmrznutú krysu.
‚‚Každý by mal mať nejakú neresť," vysvetľuje,
keď si odpaľuje jednu
cigaretu od druhej. Problémy s alkoholom vyriešil už na
začiatku
svojej kariéry, nikotínu sa však odmieta vzdať. ‚‚Keď v
celej
Amerike zakážu fajčenie, prestanem byť Američanom,"
smeje sa
štyridsaťštyriročný otec siedmich detí. To posledné sa
narodilo len
nedávno. ‚‚Malý je našou najobľúbenejšou hračkou.
Každopádne lepšou,
ako pes," nezabúda Mel Gibson ani na okamih na svoj
sarkazmus. ‚‚No
čo, aspoň zostanem dlhšie mladý. Nie je to nič ťažké. So
zaobchádzaním s fľašou a plienkami už mám bohaté
skúsenosti. A pre
drobca je výhodou, že ako rodičia sme oveľa viac v pohode ako
pri
prvom dieťati."
Ani pri otázke, aká musí byť skutočná láska, nezabudne
muž, ktorého
nezaujímajú ľahké veci, na vtipkovanie. ‚‚Aký je rozdiel
medzi
skutočnou láskou a oparom? Opar vydrží dlhšie."
‚‚Staroba nie je pochopiteľne žiadny med, zvlášť v
mojom
povolaní. Keď som mal štyridsať, prosil som svoju ženu, aby
mi
vyžehlila vrásky na tvári," smeje sa Mel Gibson.
‚‚Režírovať znamená urobiť denne tisíce
rozhodnutí," hovorí
herec, režisér a producent Mel Gibson.
„Grafitákov“ chytili pri striekaní elektrického rušňa
Sme Sobota 9.9.2000
ŽILINA (tasr) – Pod rúškom noci dvojica mladíkov zo Žiliny
19-ročný Dávid
R. a 16-ročný Michal M. striekala v rušňovom depe v Čadci
odstavený
elektrický rušeň. Ako informoval hovorca železničnej
polície Jozef
Búranský, mladíci počas víkendu zastriekali plochu sedem
štvorcových
metrov nečitateľným rôznofarebným nápisom. V
zdokonaľovaní diela im
zabránili čadčianski železniční policajti, ktorí u nich
našli dve
igelitové tašky so štrnástimi sprejmi a čiernu kuklu.
Mladíci sa k
skutku priznali. Navyše svoje dielo zachytili na film, ktorý
mali
pripravený ako dôkaz na súťaž s inými „grafitákmi“.
Ten policajti
takisto zadržali. V tomto prípade poslúži ako dôkaz proti
podozrivým, ktorí poškodzovali cudziu vec.
Radšej vymôcť pohľadávky
Dohoda ministerstiev zdravotníctva a
sociálnych vecí
Pravda
SOBOTA 9. september 2000
JOZEFÍNA KAŠŠOVÁ - V budúcom roku začnú v Liptovskom
Mikuláši a v Stropkove fungovať
prvé sociálno-zdravotnícke zariadenia. Poskytnú zdravotnícke
služby
najmä starším, sociálne odkázaným ľuďom.
Dohodli sa na tom v piatok minister zdravotníctva Roman Kováč
so
šéfom rezortu sociálnych vecí Petrom Magvašim. Po stretnutí
P.
Magvaši konštatoval, že definícia takýchto zariadení je už
v novele
zákona o sociálnej pomoci, pripustil však, že problémom je
financovanie. Zakladateľmi takýchto neziskových,
verejnoprospešných
zariadení by podľa neho okrem oboch ministerstiev mohli byť
tiež
obce, mestá, prípadne humanitné a charitatívne organizácie.
Návrh
spôsobu ich financovania a prevádzky vypracuje pracovná
skupina a
odskúšajú ho práve v Liptovskom Mikuláši a v Stropkove. Na
prebudovanie a zariadenie existujúcich priestorov v nemocnici v
Liptovskom Mikuláši bude potrebných 13 miliónov Sk, v
Stropkove 18
miliónov. Prispejú obidve ministerstvá - jednak čiastkami
získanými
z lotérií, jednak príspevkami zo štátneho rozpočtu. R.
Kováč
upozornil, že tieto zariadenia budú musieť ministerstvo
zdravotníctva požiadať o licenciu na poskytovanie určitého
rozsahu
zdravotnej starostlivosti. "Po udelení získajú nárok na
jej
financovanie zo zdravotného poistenia," uviedol.
V súvislosti s požiadavkami zdravotníctva na štátny
rozpočet v
budúcom roku Kováč uviedol: "Nepotrebujem miliardu, aby
som riešil
problémy v zdravotníctve. Potrebujem, aby Železnice SR platili
odvody do poisťovne. Nemožno dlho udržať stav, že
železniciam
poskytujeme zdravotné výkony a nedostávame za ne ani korunu.
Nemáme
na to, aby sme ich úverovali." Podľa jeho slov
potrebnejšie ako
žiadať navýšenie rozpočtu pre rezort, je vymôcť
existujúce
pohľadávky. "Zdravotníctvo má dnes dlhy 15 mld. Sk, ale
zdravotníckym poisťovniam dlhujú plátcovia 12 mld. Sk. Až 60
% z
nich je takých, ktoré sa dajú vymôcť," zdôraznil
Kováč. Jeho slová
za svoj rezort potvrdil aj minister Magvaši, ktorý pripomenul,
že
takéto pohľadávky Sociálnej poisťovne dosahujú asi 15 mld.
Sk.
Ministri sa zhodli, že na vymáhanie týchto pohľadávok mienia
využiť
Slovenskú konsolidačnú, a. s.
Strana vytvorená: 10. IX. 2000 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press23.htm ) |