Vracajú život starým krásavcom
Desana MERTINKOVÁ

Aj v zvolenskom rušňovom depe sa našlo pred šiesti­mi rokmi dostatok nadšencov, ktorým nechýbala odvaha pri­navrátiť stratenú krásu parné­mu rušňu zo začiatku storočia. Bola to jedna z tých malých čier­nych mašiniek, ktoré vyrobili v sérii 268 kusov. Svoje najlepšie roky už mala dávno za sebou. Veď jej parný kotol vyro­bili ešte v roku 1902 a rám o šesť rokov neskôr. A hoci sa v rámci bývalých ČSD zachovalo 8 kusov, na Slo­vensku prežili len dva.
Keďže takýto pokus bol vlastne v domácich podmien­kach premiérou, jej aktérov stál nemálo úsilia i voľného času. Výsledok bol však nanajvýš us­pokojivý. Malý "býček" s číslom 422.0108 začal prostredníctvom nostalgických jázd vychutná­vať svoj druhý život a spolu s ním sa zapálila i hviezda tu­najšieho Klubu historickej tech­niky, ktorý získal dostatočnú podporu vo vedení rušňového depa i súčasnej SpŽKV Zvolen.
Prvý úspech nenechal členov klubu zaspať na vavrínoch. Niežeby nemali dostatok prí­ležitosti vyšantiť sa pri prevádz­kyschopných rušňoch, ktoré pravidelne ošetrujú v opravá­renských dielňach. S jedlom však rastie chuť a im sa oživo­vanie starých krásavcov zapáči­lo. Raz to bol motorový vozeň M 131.1053, inokedy “pomaranč" s číslom 678.0012. Neskôr zase jedna z najstarších dieselových rušňov na Slovensku BN 60 z roku 1955, ktorý sa používal pri posune. Naposledy sa Zvo­lenčanom vydarila premena dvojnápravového vozňa na pomocnú cisternu, z ktorej napájajú vodou pomocou parnej pumpy Worthington z roku 1896 malého "býčka" pri jeho občasných jazdách.
Škoda len, že pri tejto čin­nosti vydržali dodnes len desia­ti z pôvodnej zostavy. Veď svoje plány máme aj s tzv. všudybylk­ou s číslom 354.1178, ktorú chceme sprevádzkovať v čo najkratšom čase, či s ďalší­mi zaujímavými kúskami, - mieni vedúci opráv v ruš­ňovom depe a jeden z vytr­valcov Ing. Jaroslav Trnka. Zvyšok zostavy tvoria Ľubomír Žubritovský, Ján Spišiak, Mi­lan Šály, Ing. Igor Rerich, Ing. Peter Oravec, Peter Dubovský, Vladimír Kavčiak a Ing. Juraj a Pavol Gregušovci. Ak by ste mali chuť vidieť ich v plnej po­hotovosti, zájdite 16. septembra do Zvolena na medzinárodné preteky malých parných loko­motív.

(Ž-Semafor 18/2000)

Posledné roky pary v depe Zvolen
Ing. Eugen Melega

V minulom roku sa uskutočnili vo Zvolené a na trati Zvolen - Fiľa­kovo oslavy 115. výročia otvorenia prevádzky na tejto trati, Pri tejto príležitosti sa konali na trati Zvolen - Fiľakovo, Zvolen - Sto­žok jazdy slávnostného vlaku, ktorý dopravovali rušne 498.022 a 477.043. Na zvolenskej osobnej stanici bola pripravená výstava hnacích vozidiel 498.104, 556.036, T 679.1, T 478,4, T 458.1, M 152.0 a T 679.015. Vydarené oslavy dali podnet zaspomínať na časy, keď parné rušné ovládali trate stredného Slovenska. Boli to roky 1966-1976, posledná éra parných rušňov v RD Zvolen.
Vráťme sa do obdobia pred dvadsiatimi rokmi, kedy ešte v dvoch rotundách zvolenského depa dymilo množstvo pár. Or­ganizačne patria k zvolenskému depu ešte vozebné stanice v Brezne, Fiľakove, Lučenci, Ti­sovci a strojová stanica v Ban­skej Bystrici. V období 1966­-1970 malo už zvolenské depo k dispozícii nové motorové ruš­né radou T 211.0, T 444.0, T 458.1, T 678.0, T 679.0, ako i “sergeje" T 679.1. Objavili sa taktiež dva rušné radu T 478.1 poradových čísiel 1024, 1025, ktoré bolí na­sadené na osobné vlaky do Vrú­tok a Fiľakova. Na osobnej sta­nici stál odstavený T 658.0001. Motorové rušné doplňovali mo­torové vozme M 131.1, M 240.0, umiestnené do Tisovca. Stroje M 131.1 bolí postupné nahrade­né radom M 286.1, Hlavné bre­meno rýchlikovej a osobnej do­pravy niesli však ešte parné rušné. Od roku 1970 postupné ustupovali hnacím vozidlám no­vej trakcie a v roku 1976 zmizli úplné.
Ktoré typy zaisťovali v období rokov 1966-1970 dopravu v ob­lasti stredného Slovenska?
Rýchliky do Košíc, Vrútok, Ži­liny a Margecian, ako aj osobné vlaky do Plešivca vozili rušné radu 475.1. Zvolen patril k de­pám s vysokým prevádzkovým sta­vom týchto rušňov. Boli med­zi nimi 475.179, 93, 96, 97, 98, 101, 102, 103, 104, 106, 108, 111, 114, 115, 116, 117, 118, 121, 122, 125, 127, 135, 137, 144, 146 a 147.
Osobné vlaky do Brezna a Čer­venej Skaly dopravovali stroje 477.0 a postupné nahradili rušne radu 354.1 na osobných vlakoch do Šiah.
Rad 475 zaisťoval svojimi stroj­mi dopravu všetkých rýchlikov a osobných vlakov do Žiliny, Vrútok, Košíc, Margecian, Fiľa­kova a Plešivca, s výnimkou ve­černého rýchlika do Prahy, kto­rý vozila dobre udržovan7 mo­torový rušeň T 679.0006, pričom na postrk do Čremošné­ho sa pridával ďalš9 T 679.0, pri ceste späť vrútocké T 679.1. Všetky stroje boli umiestnené vo Zvolene, až na 475.179 a 475.1117. Tie väčšinou jazdili spolu s 477.043 vo vozebnej stanici Brezno s osobnými vlak­mi do Zvolena a Červenej Skaly, ktoré obsadzovala táto vozebná stanica.
Po roku 1970 začali výkony “štokrov" nahradzovať “poma­ranče" T 679.0 a stroje T 478.1 (1024,1025,1033,1044,1193,1194, 1195), pričom rýchliky prevzali “pomaranče" a osobné vlaky T 478,1. V roku 1973/74 zostala pre ru3ne radu 475.1 už len trať do Margecian, kde sa striedali posledné stroje pora­dových čísiel 193, 196, 198 a 1101. Ostatné sa väčšinou po­stupné premiestnili do svojich no­vých rušňových diep: Brno, Ve­selí na Moravě, Bratislava, Plzeň, Hradec Králové, Mezi­městí a Děčín. V úplnom závere svojej prevádzky boli niektoré zmenené na vykurovacie kotle Fiľakove a vo Zvolene. V ťaž­kých podmienkach tratí Sloven­ského Rudohoria a Kremnic­kých vrchov dokazovali stroje tohto radu svoje vynikajúce vlastnosti.
Doplnkom “flotily" štokrov holi stroje radu 477.0 porado­vých čísiel 11, 13, 17, 42, 43, 44, 53, 56. Rušne 11, 13 ,a 17 dopravovali osobné vlaky na trati Fiľakovo - Somosköújfalu a nahradili stroje 354.1 na dvoch osobných vlakoch do Šiah, kto­ré zostali v závere vedené v parné trakcii. Rušne 477.042, 44, 53 a 56 vozili hlavne osobné vlaky do Červenej Skaly a Brezna, prípadne vypomáhali vo Fiľakove. Stroj 477.043 - zná­ma “malešická lokomotíva" ­- bol dlhé roky umiestnený v Brezne. Po roku 1972 boli stroje radu 477.0 nahrádzané radom T 679.0 a T 478.1 a pre­disponované do iných diep (Krnov, Valašské Meziříčí, Čes­ká Lípa a Nymburk). Ako po­sledné zostali vo Zvolene práve 477.011 a 13.
Do roku 1969 doplňovali v osobnej doprave do Šiah zo­znam zvolenských strojov rušne radu 354.1 (1130, 194...). Bolo tu umiestnených 4-5 rušňov a vozili denne päť vlakov. V grafikone 69/70 však nájdeme už len dva vlaky v parnej trak­cii, ostatné prevzali motorové vrzne M 286.1.
V nákladnej doprave bola si­tuácia trochu iná. Stroje radu 556.0 holi deponované v Brezne a vo Fiľakove, ale už v roku 1975 boli všetky mimo prevádz­ku. Fiľakovské jazdili hlavne do Plešivca a Somosköújfalu. Mani­pulačné vlaky do Červenej Ska­ly, Banskej Bystrice a Zvolena bolí poslednými výkonmi breznianskych rušňov radu 556.0. Predvečerný manipulačný vlak do Banskej Bystrice bol pre tieto rušne posledným pravidel­ným vlakom vychádzajúcim zo Zvolena. Poradové čísla 311, 266, 264, 173, 273 holi “poslednými mohykánmi" tohoto radu. Vo zvolenskom depe bolo možno aj v rokoch 1975/76 vidieť parné rušne radu 556.0, ale išlo o no­vozámocké a leopoldovské stro­je. Rušne radu 556.0 do­sluhovali ako vykurovacie a aj v minulom roku ešte dva stroje vykurovali vo Fiľakove a Lučen­ci.
Ďalšou početnou skupinou, bez ktorej si stredné Slovensko ťažko predstavíme, boli stroje 534.03, ktoré dopravovali všetky druhy nákladných vlakov. Boli umiestnené taktiež vo Fiľakove, Brezne a Banskej Bystrici. Stro­je čísiel 472, 448 a 313 holi po­slednými prevádzkyschopnými rušňami depa Zvolen. Ovládali manipulačné vlaky Zvolen - Ša­hy, Zvolen - Fiľakovo, Zvolen­ - Brezno a Brezno - Červená Skala. Posunovali v Banskej Bystrici, Brezne a vykonávali rôzne ďalšie výkony. Známy bol dopoludňajší vyrovnávkový vlak Zvolen - Margecany, kde muse­la päťstotridsaťštvorka dokazo­vať svoje kvality. Na trati Ban­ská Bystrica - Uľanka - vlečka Harmaneckých papierní jazdili ešte v roku 1975. Vo Zvolene holi v prevádzke rušne čísiel 431, 436, 492, 495, 313, 304, 467, 468, 373, 448, 472.
Dlhý čas dominovali mani­pulačným vlakom do Šiah stroje 524.1130, 1131, 1135. Ďalšie rušne posunovali v Žiari, Hronskej Dúbrave, Banskej Bystrici, Podbrezovej, Lučenci a vo Zvolene. Postupne boli na­hradené motorovými rušňami alebo radom 534.03. Vozebná stanica Tisovec s nimi jazdila na trati do Jesenského.
Pre doplnenie musíme uviesť ešte dva rady rušňov, ktoré sa objavovali v posledných rokoch na tratiach stredného Sloven­ska. Boli to “ventilovky" radu 431.0, ktoré sa najdlhšie udržali v Lučenci na tamojších vedľaj­ších tratiach, kde dosluhoval i rad 433.0. “Ventilovky" bolo v roku 1966 možno vidieť i v Brezne a na zvolenských zá­lohách.
Posledné parné rušne opustili rotundy zvolenského depa v priebehu rokov 1973/74, i keď sa stroje dosluhujúce v Brezne a Fiľakove objavovali počas opráv i vo Zvolene spolu s no­vozámockými strojmi. Jeseň 1976 urobila i s týmito pobytmi ko­niec a zostali len vykurovacie kotle; dlhý čas bolí využívané vo Zvolene dva rušne radu 486.0.
Dodávky nových rušňov ra­dou 478.3 a 4, oko aj zvýšený počet strojov radu T 679.1, T 466.0 a M 152.0 spôsobil úplný “prevrat" v oblastiach stredné­ho Slovenska. Rýchliková skupi­na 01 jazdí s rýchlikmi do Mar­tina, ale aj do maďarského Somosköújfalu s rýchlikom Poló­nia. Stroje T 478.1 nie sú v stave LD Zvolen a osobnú i rýchliko­vú dopravu zaisťujú turnusové T 478.3 a 4. “C-nuly" už dávno nie sú v svojom oranžovom sfarbení, až na rušeň T 679.0015, prefarbený pre vý­stavu do pôvodného náteru, ale bez zelenej strechy; jazdí na postrkoch do Kremnických baní. Neuvidíte ich v čele osobných vlakov alebo rýchlikov a len pár ich je zaradených v pravidel­ných turnusoch. Sú to hlavne fiľakovské a lučenecké T 678.0, ktoré jazdia na postrkoch, a zvolenské T 679.0 obsluhujú ra­meno Zvolen - Kriváň. V Lučen­ci a Tisovci sú umiestnené stro­je radu T 466.0 spolu s motoro­vými vozňami M 152.0 a Tisov­cu zostali verné motorové voz­ne M 240.0. V okolí Zvolena jazdí hlavne M 286.1.
Rušňové depo Zvolen svojimi náročnými výkonmi pa­trilo vždy v sieti ČSD k naj­väčším a boli doň zaradené vý­konné stroje. Storočnú nadvlá­du pary postupne od roku 1970 ukončili motorové rušne, ale vo výhľade je ďalšie striedanie stráží, keďže o slovo sa hlási elektrifikácia južného ťahu. Z troch zvolenských toční zo­stali dve, z dvoch veľkých ro­túnd dve polovice a už desať rokov nestúpa z priestorov depa dym. Až v októbri 1986 sa tu ob­javili opäť rušne 498.022 a 477.043, ktoré dali možnosť za­spomínať na vládu pary vo zvo­lenskom depe, pod zvolenským zámkom, oko aj na tratiach stredného Slovenska.

(Železničář 7/1987)

	Strana vytvorená / Site created : 06-XI-2000 Posledná aktualizácia / Last update : 19-IX-2002
	( rdzv3.htm )