Ďalšie odkazy
Other Links
Vysokor. trate
Vysokorýchlostné trate Argentíny  

MapaV Argentíne je plánovaný rozsah vysokorýchlostných tratí:

  • Buenos Aires - Rosario - Córdoba
  • Vysokrýchlostná trať Buenos Aires - Rosario - Córdoba (Tren de Alta Velocidad - TAVe) je projekt, ktorý bude spájať argentínske mestá Buenos Aires , Rosario a Córdoba traťou dĺžky 710 km (441 míľ). Plán, oznámený prezidentom Néstorom Kirchnerom na tlačovej konferencii v Casa Rosada 26. IV. 2006, bude traťou prvou v Argentina aj v Amerike s prevádzkou do 320 km/h.

    Úvod
    Buenos Aires a jeho aglomerácia má cez 12 mil. obyvateľov, je treťou najväčšou v krajine. Je ekonomickým a politickým centrom Argentíny, medzinárodnou vstupnou bránou krajiny.
    Rosario nachádzajúce sa cca 286 km severo-severozápadným smerom, je 3. najväčším mestom, s populáciou aglomerácie cez 1,6 mil. Je centrom tohoto agrokultúrnej a priemyselnej oblasti.
    Córdoba s populáciou cca 2 mil. obyvateľov, nachádzajúca sa cca 710 kmod Buenos Aires, sa nachádza blízko geografického stredu Argentíny. Je druhou najľudnatejšou oblasťou, kultúrnym, turistickým a priemyselným centrom.
    Spolu tieto 3 mestá zahŕňajú 15 mil. obyvateľov, t.j. viac ako 1/3 zo 40 mil. obyvateľov krajiny. Rosario a Cordoba sú rozvíjajúcimi sa centrami farmárskeho sektora, ktoré sa rozvíjajú najmä vďaka rastúcim cenám týchto komodít.
    V súčasnosti je hlavným spôsobom dopravy medzi týmito mestami cesta č. 9, tesne nasledovaná leteckou dopravou.

    Vlastnosti
    Vysokorýchlostný elektrický vlak s prevádzkou do 320 km/h na trati s elektrickým trakčným vedením nad vlakom so štandardným rozchodom 1 435 mm, bude premávať do Rosaria po 2-koľajnej trati ado Córdoby po novej 1-koľajnej trati. Alstom dodá 8 súprav s kapacitou každej pre 509 cestujúcich 2-podlažných TGV s inštalovanou signalizáciou ETCS úrovne 2, čo dohromady umožní na novej trati Buenos Aires - Rosario cestovný čas 85 minút, (diaľkový autobus na tejto potrebuje cca 4 hodiny) a do Córdoby dorazí o 90 min neskôr.

    Stanice
    Novová trať spojí mestá na hlavnom koridore agrokultúrneho srdca Argentíny. Podľa súčasného plánu by malo jazdiť 20 vlakov denne, preravujúcich cca 7 500 cestujúcich. Medzi 3 veľkomestami sú plánované aj zastávky v menších mestách, pravdepodobne to budú Pilar , Campana, San Pedro, San Nicolás de los Arroyos, Cañada de Gómez, Marcos Juárez, Bell Ville a Villa María.

    Realizácia, náklady a financovanie
    Celkové náklady na trať Buenos Aires–Rosario–Córdoba boli vypočítané na 4 mld. USD.
    4 európske firmy sa prezentovali ako zhotovitelia: Alstom (Franc.), Siemens (Nem.), CAF (Špan.) a Impregilo (Tal.). Požiadavky zadania obsahovali, že štát uhradí celú túto sumu, ale zhotovujúce firmy zafinancujú 50% nákladov výstavby. Keď boli oznámené technické a finančné kritériá v marci 2007, postúpilo len konzorcium Veloxia združujúce Alstom, Isolux Corsan, Iecsa a Emepa, čiže konzorcium bolo vybrané a preferovaný dodávateľ 20. júna 2007.
    Veloxia bolo formálne vybrané 16. januára 2008, s kontraktom, ktorý bude podpísaný 'v priebeho niekoľkých nasledújúcich mesiacov'. Alstom dodá 8 2-podlažných súprav TGV nazvaných 'Kobra'. IECSA zahŕňa projekciu , Isolux Corsan a EMEPA vybudujú trať.
    Zástupca ministersva verejnej dopravy Ricardo Jaime oznámil 27. marca 2008, že minister hospodárstva - Martín Lousteau - a spoločenstvo vedené Alstomom oznámili podpis zmluvy o výstavbe vysokorýchlostnej trate Buenos Aires-Rosario-Cordoba (TAVe).

    Petícia proti VRT
    IRJ 10/2008 - Viac ako milión argentínčanov podpísalo internetovú petíciu proti výstavbe prvej americkej vysokorýchlostnej trate (VRT). Autor petície argumentoval údajom, že rekonštrukcia celej 18 000 km dlhej existujúcej siete, by stála 3,1 bilióna USD, t.j. menej ako výstavba 710 km dlhej VRT Buenos Aires - Rosario - Córdoba . Vláda však reagovala informáciou, že projekt VRT je samofinancovaný francúzskymi bankami.

        Webring vysokorýchlostných vlakov (USA)     Na začiatok strany

    Vysokorýchlostný vlak - vlak idúci aspoň po časti trate rýchlosťou minimálne 250 km/h ( norma UIC a ) - novinári v krajinách V4 hovoriaci o "vysokorýchlostných" vlakoch a tratiach, príp. používajúci jazykový nezmysel "rýchlovlak" pre trate a vlaky pre rýchlosť 160 km/h ( ŽSR / ZSSK / ČD ) a 200 km/h ( MÁV / PKP ), dokazujú len svoj amaterizmus a neznalosť problematiky.
    S ich vývojom začalo Japonsko ( Šinkansen ), ktoré vybudovalo (a naďalej buduje) hustú sieť vysokorýchlostných tratí, avšak neskôr začal ich rozvoj aj v Európe, kde vlaky skupiny TGV ( krátke obdobie ICE ) držia svetové rýchlostné rekordy.
    Vysokorýchlostné vlaky premávajú rýchlosťou

  • minimálne 250 km/h v krajinách: Španielsko , Francúzsko , Veľká Británia , Belgicko , Taliansko , Nemecko , Južná Kórea , Japonsko
  • do 250 km/h aj v krajinách: Holandsko, Luxembursko, Švajčiarsko , Rakúsko, Turecko , Kazachstan, Čína , USA , Kanada
  • V rôznych štádiách príprav je premávka rýchlosťou minimálne 250 km/h v krajinách: Portugalsko , Holandsko, Švajčiarsko , Poľsko , Rusko , Turecko , Maroko , India , Čína , USA , Mexiko , Brazília , Argentína ; projekt v Austrálii bol zastavený.

    Svetový rekord v oblasti konvenčných koľajových vlakov je z 3. apríla 2007 a drží ho francúzsky TGV POS č. 4402, ktorý dosiahol rýchlosť 574,8 km/h, v oblasti ostatných vlakov je to japonský magneticky nadľahčovaný vlak (Maglev) MLX01, ktorý dosiahol rýchlosť 581 km/h.

    Na začiatok stranyVysokorýchlostná železničná trať - verejná dopravná dráha s prevádzkovou rýchlosťou minimálne 250 km/h, ako ich doplnenie sú alebo budú existujúce trate špeciálne rekonštruované na rýchlosť 200 km/h ( norma UIC a ). Ich výstavba je nákladnejšia voči úpravám štandarných tratí pre prevádzku "naklápacích" vlakov a zväčša nie sú používané nákladnými vlakmi, čím umožňujú prevádzku rýchlosťami do 350 km/h, perspektívne i vyššími.

    Vlaky s naklápacou technológiou umožňujú na štandardných tratiach s menšími polomermi oblúkov voči vysokorýchlostným tratiam ich prejazd rýchlosťami vyššími až do 30 % voči štandarným vlakovým súpravám. Existujú 2 typy naklápacích systémov:

  • aktívny - vyvinutý talianskou spoločnosťou Fiat Ferroviaria (od r. 2000 Alstom Ferroviaria) použitý v súpravách TGV P 01 , Sm3-S220 , ETR ( 104 , 105 , 310 , 390 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480-Alfa Pendular , 490 , 500 , 600 , 610 , 650 , 680 ), ICT , ICT-D a RABDe 500 , atď.
  • pasívny - vyvinutý španielskou spoločnosťou Talgo
  • Ďalšie odkazy/Other Links:Na začiatok strany


    Strana vytvorená / Site created : 04-IV-2008
    Posledná aktualizácia / Last update : 26-X-2008
    Všetky informácie bez záruky.
    Zdroje:
    Wikipedia
    International Railway Journal
    Späť na " Addams' Rail Page "