Starý Ťahanovský tunel

 Stavba tunela
Pri výstavbe jednokoľajnej Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 sa musel neďaleko dnešnej miestnej časti Ťahanovce postaviť 277,4 m dlhý tunel. Tunel sa razil rakúskou tunelovacou sústavou. Jeho tunelová rúra sa nachádzala čiastočne v oblúku s polomerom 283 m.

Ťahanovský portál na kolorovanej pohľadnici z prelomu 18. a 19.storočia

Zničenie tunela koncom II. svetovej vojny
Koncom II. svetovej vojny tunel zničili ustupujúce nemecké jednotky. Silný výbuch poškodil stabilitu celého horského svahu, čo viedlo k zosúvaniu vrstiev horniny. Uvoľnenou zeminou bola zavalená tunelová rúra na troch miestach. Nad tunelom sa objavil jeden asi 15 m široký a 15 m hlboký kráter. Zosunuté boli aj svahy nad oboma portálmi, ktoré zabraňovali akémukoľvek vstupu do tunela.

Rekonštrukcia poškodeného tunela
S uvoľňovaním tunela sa začalo v marci 1945. Už v polovici marca 1945 pracovalo denne na oprave tunela asi 700 robotníkov. Zamestnaní boli na tri zmeny. Obec Ťahanovce na rekonštrukciu povolala zo vzdialenejších miest baníkov a ďalšie kvalifikovaní sily. Prijala ich však s veľkým neporozumením. Nepostarala sa im ani o ubytovanie. Zlepšenie situácie nastalo až o pár dní, keď obyvatelia obce Ťahanovce začali denne poskytovať 35 povozov na práce pri tuneli a začali sa starať aj o ubytovanie cudzích robotníkov a baníkov.
Na začiatku odpratávacích prác sa prejavoval nedostatok akéhokoľvek pracovného náradia. Kladivá, čakany, lopaty museli robotníci zháňať po okolitých obciach. Len s veľkou námahou sa dostávali na začiatok tunela a prebíjali sa cez jeho zasypanú časť.

Oprava tunela po poškodení Trať KBŽ pred kysackým portálom a práce na obnove tunela

Preložka okolo zavaleného tunela
Následkom porušenia zemnej štruktúry horniny nebolo možné pokračovať v uvoľňovaní tunela. Pritom železničná trať sa nemohla vyradiť na dlhšiu dobu z prevádzky počas doby, ktorá by bola potrebná na opravu tunela. Preto sa 23.3.1945 rozhodlo, že okolo poškodeného tunela sa postaví provizórnu trať, ktorá obíde zničený tunel.
Stavba preložky si vyžiadala odstrel 6 až 10 000 m3 horniny. Projekt preložky opäť spomaľovali problémy, ktoré súviseli najmä s riekou Hornád.
So stavbou preložky pokračovali naďalej práce aj na oprave tunela. Jeden oddiel robotníkov stále čistil tunela, druhý staval preložku trate. Na stavbe preložky sa zúčastnili robotníci zo 43 obcí. Pochádzali nielen z neďalekých Ťahanoviec a Kostolian nad Hornádom, ale aj zo Zlatej Idy, Poproča, Beňakoviec, Malej Viesky, Tepličan, Sokola, Vajkoviec, Chastného, Stratenej, Kopráša a ďalších obcí.
1200 m dlhú preložku dokončili začiatkom mája 1945. Mala 5 oblúkov. Prevádzka na trati Košice - Kysak bola obnovená 6.5.1945. Provizórna trať sa používala až do doby úplnej opravy zničeného tunela. Oprava tunela bola ukončená v roku 1946.

Tunel mimo železničnej premávky
Po zdvojkoľajnení Trate družby (1955), bol tunel vyradení zo železničnej prevádzky, nie však zo správy ČSD. Tunelová rúra sa využívala ako sklad zeleniny a ovocia. Tunel bol prenajatý podniku Zelovoc. Počas zimného obdobia sa v ňom skladovali jablká a zelenina. Po roku 1989 sa už ako sklad nepoužíval, začína chátrať.
Hoci sú v súčasnosti oba jeho portály zachované, prístup do tunelovej rúry je zamedzený na oboch stranách mohutnými železnými bránami. Tunel tak nie je voľne priechodný. Tunel sa v súčasnosti vôbec nevyužíva a prístup k nemu postupne zarastá. Zaslúžil by si byť zapísaný do zoznamu technických pamiatok, podobne ako Margecanský tunel.

Košický portál

Teleso ex.KBŽ vstupujúcej do tunela, foto Emil Schenk, 5.7.2001
 		 Vstup bývalej trate do tunela, foto Emil Schenk, 5.7.2001
 
Portál tunela, foto Emil Schenk, 5.7.2001 Východ z tunela, foto Emil Schenk, 5.7.2001

Kysacký portál
Vstup trate do tunelov, vľavo portál nového tunela, foto Miroslav Kožuch, 18.4.2004
 
Vstup bývalej trate do tunela, foto Emil Schenk, 5.7.2001
 		 Portál, ľavé krídlo 1,20 m, foto Miroslav Kožuch, 18.4.2004
 
Pokus o pohľad na ostenie v tuneli, foto Emil Schenk, 5.7.2001 Východ z tunela, foto Emil Schenk, 5.7.2001

Pramene:
Dokument vytvoril Miroslav Kožuch, 2.8.2008