Očakáva sa, že v priebehu roka 1998 bude prechod do Rakúska otvorený, a tým aj sprevádzkovaná nová prijímacia budova.
V roku 1988 - 1990 sa realizovala prístavba prijímacej budovy v stanici Bratislava hl. st. smerovaná do predstaničného priestoru. V rámci tejto stavby sa rozšíril vestibul, kde boli zriadené nové osobné pokladnice, bufet a pod. V roku 1996 sa zmodernizovali podchody pre cestujúcich.
V tomto období sa zaviedla výpočtové technika v rôznych oblastiach, napr. komplexná vybavenosť cestujúcich. Výpočtová technika sa zaviedla v zásade na všetkých pracoviskách železničného bratislavského uzla. Popri tom sa pripravuje integrovaný systém predmestskej osobnej dopravy regiónu Bratislava. Železnica by v rámci tohto systému mala dokázať presadiť výstavbu novej osobnej železničnej stanice Bratislava filiálka. Práve vzhľadom na jej jedinečnú polohu pri dochádzke cestujúcich do mesta za prácou alebo inými cieľmi.
Od 1.1.1993 Bratislava sa stala aj pre železničnú dopravu sídlom ústredného orgánu štátnej správy - Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

4. ŽELEZNICA V BRATISLAVE - SÚČASNOSŤ

4.1 Vybavenosť, výkonnosť a výkony

Bratislavský železničný uzol po 150-ročnej výstavbe, nie vždy smerovanej najvhodnejším smerom, má napriek tomu vysokú prevádzkovú výkonnosť. Je samozrejmé, že výkonmi, ktoré sú tu v súčasnosti realizované, nie sú dostatočne využívané všetky jej zariadenia a komplexy.
Do Bratislavy je zaústených 6 železničných tratí zo smerov : Kúty, Trnava, Galanta, Dunajská Streda, Rusovce a zatiaľ cez Devínsku Novú Ves aj Viedeň. V obvode mesta Bratislava je vybudovaných celkom 10 staníc pre nákladnú a osobnú dopravu, a to Bratislava - Rača, Bratislava - Vajnory, Bratislava východ, Bratislava predmestie, Podunajské Biskupice, Bratislava ÚNS, Bratislava - Petržalka, Rusovce, Bratislava - Lamač, Devínska Nová Ves, ďalej dve stanice len pre osobnú dopravu, t.j. Bratislava hl. stanica a Bratislava Nové Mesto a dve zastávky Bratislava - Vihohrady a Bratislava - Železná studienka. Bývalá stanica Bratislava filiálka je ...

4.2.Dlh výstavby voči predchádzajúcemu programu

Podľa generelu nadišlo k realizácii mnohých ďalších stavieb. Dlh v dostavbe železničného uzla spočíva ...

5. ŽELEZNICA V BRATISLAVE V BUDÚCNOSTI

5.1. Výhľad podľa aktualizovaného generelu železničnej dopravy

V rámci rozvoja dopravy mesta Bratislavy mala železnica vždy najvhodnejšie pripravený program. Je tomu tak aj v súčasnosti. Výhľadové riešenie železničného bratislavského uzla pôvodného generelu železničnej dopravy z roku 1986 bolo prepracované a aktualizované v roku 1995. Zároveň sa upravil aj časový horizont. Pôvodný výhľadový rok 2030 bol spresnený na obdobie ...
V oblasti zriaďovacej činnosti je žel. stanica Bratislava východ svojím dopravným a smerovým koľajiskom a zriaďovacou výkonnosťou dostatočným komplexom aj do roku 2010. Práve tu má železnica rezervy, ktoré možno v rámci medzinárodných vzťahov efektívne využívať.

5.2 NOVÉ INICIATÍVY VO VÝHĽADOVOM RIEŠENÍ ŽELEZNIČNÉHO UZLA

Aktualizovaný generel v prvom rade reagoval na nové pomery v strednej Európe. Do popredia sa dostala otázka znovuotvorenia železničného hraničného priechodu Petržalka - Kittsee (Parndorf, Viedeň). V tomto smere sa realizuje aj prestavba žel. stanice Bratislava - Petržalka na novú modernú stanicu. V prvej etape bude zabezpečovať však iba osobnú dopravu. Osobné vlaky v budúcnosti mali končiť na zastávke Bratislava-Petržalka - centrum. Tu by cestujúci mali prestúpiť na metro. Táto problematika sa kombinuje ešte so zámerom ...
V rámci koridorov odsúhlasených paneurópskou konferenciou (PEK) ministrov dopráv na Kréte roku 1994 a potvrdených nasledujúcou PEK v Helsinkách v júni roku 1997 bol predložený rozpracovaný cieľ modernizácie železníčných tratí. Ide o koridory:

• koridor IV - severozápadná Európa - ČR - Kúty - Bratislava - Štúrovo - MR,
• vetva koridoru V juhozápadná Európa - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n.T - Ukrajina s traťovými rýchlosťami od 120 do 160 km/h.

Po roku 2010 sa predpokladá oddelenie nákladnej dopravy od osobnej dopravy tak, že sa vybuduje nový medzistaničný úsek odbočka Briežky - Bratislava Lamač vedený prevažne tunelom.

ZOZNAM PREVÁDZKUJÚCICH ŽELEZNIČNÝCH SPOLOČNOSTÍ POČAS VÝSTAVBY A PREVÁDZKOVANIA ŽELEZNIČNÉHO BRATISLAVSKÉHO UZLA

OBSAH

LITERATÚRA:

[1] PURKYNĚ, J.: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zreteľom na Bratislavu, 1957.

[2] ENTNER, H.: Začiatky železníc na Slovensku, 1959.

[3] ČIRČ, A.: Príspevok k stavbe prvej Uhorskej železnice Bratislava - Trnava.

[4] Ukončenie parnej prevádzky v železničnej doprave na Slovensku 1848 - 1980. Zborník ČSVTS SVD Bratislava, 1980.

[5] Seminár k 125. výročiu príchodu prvého parného vlaku do Bratislavy. Zborník ZV SVTS PO Bratislava, 1973.

[6] GR ŽSR: Aktualizácia výhľadovej dopravno - inžinierskej dokumentácie "Bratislava – generel železničnej dopravy", 1995.

[7] Diplomová práca: Vlečkový areál Bratislava - Nivy.

[8] KRÁL - HABARDA: Elektrická lokálna železnica Bratislava - Viedeň, 1992.

[9] CIELONTKO, R.: Osobné poznatky o železnici v Bratislave. 1982.

[10] Pamiatky a múzeá, 1996.

[11] KÁLMAN, J : Pamiatky Bratislavy.

[12] FOLTA, J. - NOVÝ, L.: Dejiny prírodných vied v dátach.

[13] JÍLEK, E - KULA, J. - JÍLKOVÁ, J.: Svetové vynálezy v dátach.

[14] CMOREJ, J. - GAŽO, M.: Pressburg, Pozsony, .. Bratislava, 1883 - 1919.

[15] SZONYI, A.: Tak rástla Bratislava.

ŽELEZNICA V BRATISLAVE

Autor : Ing. Valentín FILO

Spolupracovali : Ing. Milan KRÁL, Doc., Ing. Dušan HABARDA, CSc.

Vydal : Výskumný ústav dopravný ŽILINA

Poznámka :

Zdroj : Horizonty dopravy 1 - 4 / 1999	Strana vytvorená / Site created : 3. IV. 2000 Posledná aktualizácia / Last update : 6.XI. 2000