OBNOVA SPOJENIA

Igor ČERŇAN, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava Dolný Kubín

 Snahy riaditeľstva Oravského komposesorátu o prepojenie Kysuckej a Bielooravskej lesnej železnice v dvadsiatych rokoch vyriešili projekt a realizácia spojovacej trate firmy Dipl. Ing. E. a L. Gála z Ružomberka1. Lesná spojnica bola vybudovaná v rokoch 1925 - 19262. Technocko-policajná pochôdzka po spojovacej železnici sa uskutočnila 1.októbra 1926. Povolenie na prevádzkovanie získala Hornooravská priemyselná účastinná spoločnosť so sídlom v Námestove. Komisia dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici uznesením č.92 zo dňa 17.decembra 1968 s účinnosťou od 1.1.1969 lesnú železnicu Očšadnica - Zákamenné v okrese Čadca a Dolný Kubín zrušila.
Snahy pamiatkárov z okresu Dolný Kubín a neskôr i z okresu Čadca v neskorších rokoch nebral nikto vážne, až na vyhlásenie úseku Chmúra – Tanečník, uznesením Školskej a kultúrnej komisie ONV v Dolnom Kubíne číslo 6/1969 zo dňa 7.7.1969 v úseku Tanečník – Beskyd a rozhodnutím Rady ONV v Čadci č.24/1972 v úseku Chmúra – Beskyd za technickú a kultúrnu pamiatku, zapísanú v Štátnom zozname pod číslom Ss/2713 a 2714.
Na Kysuciach sa chránený úsek stal súčasťou výstavby Múzea Kysuckej dediny a na Orave do roku 1986 takmer schátral.
Zásluhou Kysuckého múzea v Čadci a Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne – Vlastivedného oddelenia v Oravskom Podzámku bol úsek lesnej železnice Chmúra - Tanečník vyhlásený nariadením vlády SR 11.júna 1991 za národnú kultúrnu pamiatku (uverejnené v Zb. zák. č. 299, čiastka 55, § 1).
Zachovaný úsek národnej kultúrnej pamiatky Kysucko-oravskej historickej lesnej úvraťovej železnice v okrese Dolný Kubín sa nachádza v chotári obcí Oravská Lesná a Zákamenné3.
Z Kysúc na Oravu prechádza lesná železnica z Kysuckej vrchoviny – Kysuckých Beskýd z doliny Chmúra v chotári obce Vychlovka do horského krajinného celku Oravských Beskýd v severozápadnej časti chotára obce Oravská Lesná do Sedla Beskyd na Orave v CHKO Horná Orava.
Cez Kysuce na Oravu prechádza lesná železnica z krásneho, pomerne hustého lesného porastu do obdivuhodného otvoreného prostredia, kde na konci najvyššej úvrate s jednou výhybku dosahuje vrchol prevýšenia z lokality Chmúra v chotári Vychylovka do lokality Sedlo Beskyd prekonáva prevýšenie 217,69 m v chotári obce Oravská Lesná na Orave4. Železnica sa odtiaľ vracia v protismere Sedlom Beskyd, opisujúc veľký, mierne klesajúci ľavotočivý oblúk, ktorý prechádza opäť do protismeru severovýchodne popri osade Demänová do širokého, len mierne zalesneného údolia. Potom pokračuje trať lesnej železnice východným smerom po pravom strmšom brehu Bukovinského potoka, ktorého malý tok sleduje až po jeho ústie do Juríkovského potoka severovýchodne pri osade Tanečník v celkovej dĺžke cca 3,5 km od Sedla Beskyd. Tu prechádza lesná železnica cez most a priecestie lesnej vedľajšej cesty vedúcej severozápadene medzi vrchmi Bukovina (1049 m) a Vysokou Magurou (1115 m) smerom ku štátnej hranici s Poľskom (cca 2 km) do stanice lesnej železnice Tanečník v chotári obce Zákamenné.
Železničná stanica Tanečník s troma pármi koľajníc na rovne upravenom koľajisku s miernym klesaním, na ľavom brehu Juríkovho potoka s lesnou prístupovou cestou z hlavnej cesty Zákamenné – Oravská Lesná do osady Tanečník (cca 4 km), zohrala a zohráva v chránenom úseku NKP Kysucko-Oravskej historickej lesnej úvraťovej železnice strategicky výhodnú polohu. V minulosti sa tu križovali vlaky z Oravy na Kysuce a naopak. Vykonávali sa tu posledné opravy nákladov i údržba vozňov i lokomotív pred nástupom na najťažší úsek celej trate z Lokce do Očšadnice (neskoršie do Zákamenného) alebo po absolvovaní najťažšieho úseku. Bola a je tu len nedávno zrekonštruovaná a obnovená murovaná budova výhrevne pre dve lokomotívy s betónovou montážnou jamou, nádržou pre čerpanie vody, malou kováčskou vyhňou včítane príručného skladu náhradných dielov, olejov a mazadiel. Na zvýšenej terase nad koľajiskom, ktorú oddeľuje vysoká (cca 4 m) a cca 30 m dlhá, mierne klesajúca šikmá stena, spevnená lomovým, hrubo opracovaným kameňom s prístupným schodišťom ku koľajisku, sú zbudované dve budovy. Prvú, oveľa menšiu, tvorí hospodársky zrubový objekt so stajňou pre kone. Je schátralý, t.č. využívaný len ako sklad stav. materiálu. Perspektívne sa uvažuje s jeho rekonštrukciou a adaptáciou pre prevádzkové účely celého areálu stanice, včítane sociálnych zariadení.
Druhá stavby je najväčším objektom železničnej stanice i blízkej osady Tanečník. Je to objekt vybudovaný pre lesných robotníkov a zamestnancov lesnej železnice, včítane dispečingu. Objekt je osadený v teréne tak, že je kolmo situovaný ku koľajisku. Mohutná zrubová konštrukcia so sedlovou strechou spočíva na silných murovaných základoch, ktoré tvoria vysokú podmurovku s troma samostatnými vstupmi zo strany koľajiska do “pivničných” priestranných “skladových” priestorov, ktoré sú vo vnútri navzájom prepojené. Zrubová, pozdĺžna časť je zložená z troch častí so samostatnými vstupmi do strany priestranného dvora s miestnym svahom. Každá zrubová časť mala 3-4 miestnosti so samostatným vstupom do podkrovia s osobitným dreveným schodišťom. Vykurovanie sa vykonávalo valcovými bahríkovými pecami.
Ku železničnej stanici na Tanečníku patrila i malá drevená stavba pod Sedlom Beskyd t.č. v dezolátnom stave.
Všetky budovy a časť železničnej stanici Tanečník v katastri obce Zákamenné, včítane pozemkov, sú majetkom Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Pracovníci jeho Vlastivedného oddelenia v Oravskom Podzámku vynaložili nemálo síl už pri zrode myšlienky zachovať a “oživiť” po obnove časti Kysucko-oravskej historickej lesnej úvraťovej železnice v roku 1968 i v nasledujúcich rokoch, prakticky až do dnešných dní. Postupne získalo a získava najmä fragmenty, detaily i doplnky k histórii o doprave v minulosti na Orave a okolí. Od roku 1986 sa priebežne, podľa svojich finančných možností usiluje o ochranu, obnovu a rekonštrukciu i využitie objektov na železničnej stanici Tanečník.
Do dnešných dní sa Oravskému múzeu podarilo rekonštruovať a obnoviť murovaný objekt výhrevne pre dve lokomotívy.
V roku 1991 sa múzeum písomne obrátilo na Sekretariát podpredsedu vlády ČSFR so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení finančných prostriedkov, ale márne. Toho istého roku požiadalo Komisiu pre KP fond PRO SLOVAKIA pri Ministerstve kultúry SR v Bratislave s doporučením Ústavu pamiatkovej starostlivosti Banská Bystrica – stredisko v Ružomberku, ale 30.3.1992 bola žiadosť zamietnutá. Roku 1992 sa Oravské múzeum obrátilo so žiadosťou na Okresný úrad v Dolnom Kubíne, ktorý 7.9.1992 určil výšku príspevku v čiastke Kčs 120 000,-. Túto čiastku 21.10.1992 zvýšil o ďalších Kčs 20 000,- na hlavnú budovu lesných robotníkov a zamestnancov lesnej železnice na stanici Tanečník.
Počas letných prázdnin už niekoľko rokov spolupracuje Oravské múzeum so Zväzom mládeže a Zväzom mladých v Dolnom Kubíne v rámci Stromu života, ktorí pomáhali najmä pri čistení železničného zvršku, odvodnení objektov, ošetrení vozňového parku a oprave okolia. 15.10.1992 bola na rok 1993 medi Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a OKC Zväzom mladých v Dolnom Kubíne uzavretá nová zmluva o spolupráci na predmetnej akcii.
Oravské múzeum v súčasnom období pracuje na rekonštrukcii, obnove a úpravy domu lesných robotníkov zamestnancov lesnej železnice. Pre rok 1993 má v rozpočte účelovo vyčlenených 200 000 Sk. Tieto prostriedky bude čerpať na zabezpečenie rekonštrukcie okien, dverí, komínov, zhotovenie podláh a vyhotovenie schodíšť. Na konečnú rekonštrukciu a stavebnú realizáciu stropov, vykonanie elektroinštalácie, obkladov, tepelnej izolácie, vodovodnej siete a kanalizácie pri dnešných stále stúpajúcich cenách počíta s potrebou cca 2.000.000 Sk.
V roku 1992 bola uzavretá vzájomná dohoda Oravského múzea a Kysuckého múzea o spolupráci, medzi iným bola zdôraznená informovanosť v propagácii, koordinácia prác, perspektíva v prevádzkovaní a využití národnej kultúrnej pamiatky Kysucko-oravskej historickej lesnej úvraťovej železnice ako “živej” technickej pamiatky zo stanice Chmúra do stanice Tanečník, resp. Chmúra – Beskyd, či Tanečník – Beskyd, včítane stálej expozície v prírode a v objektoch železničnej stanice Tanečník. Expozícia by mala obsahovať ťažbu prírodných surovín, dopravu a využitie v minulosti s využitím prírodných a spoločenských hodnôt prostredia, v ktorom sa bude “živá” národná kultúrna pamiatka nachádzať.
Podrobnosti zámerov realizácie expozície bude riešiť objemová štúdia, libreto a podrobný scenár s náväznosťou na súčasné, ako aj perspektívne využitie kultúrnych a spoločenských hodnôt blízkeho i vzdialenejšieho okolia.

Literatúra a pramene:

  1. Oravský komposesorát, Andrej Kavuliak, Praha 1930
  2. Tamže
  3. Do konca 1. ČSR Oravská Lesná bola nazývaná Erdútka a Zákamenné sa menovalo Zákamenný Klin – Archív Oravského múzea
  4. Správy a informácie – Kysucké múzeum č. 7, 1987, s. 95

(Zborník referátov Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie, Dom techniky ZS VTS, 1993, str. 118 - 121)

Strana vytvorená : 7. IV. 2000

Dokument dodal: Miroslav KOŽUCH
Späť ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-4.htm )