Lesná železnica
Topoľčianky - Žiare

Existencia tejto úzkokoľajky (nepliesť si s Topoľčanmi !) nie je dráharom neznáma. Po časti jej trasy sme šli v rámci akcie v Nitre v lete 1992. Avšak bola nás len hŕstka, dvojica organizátorov tvorila plnú tretinu účastníkov pochodu. Pozrime sa teda znovu do údolí a na svahy pohorí Tríbeč a Pohronský Inovec, objavíme pritom ďalšie málo známe miesta.
História lesnej železnice je zrejmá zo sprievodného materiálu, ktorý J. Černý a J. Čapek pripravili ku svojej vtedy prvej veľkej týždňovej akcii. Predchodcom parnej trate bola ...

(Jaroslav Přibyl, Tulák po drahách č. 14/11. XII. 1999)

Topoľčianky a úzkorozchodné železnice
Bohatstvo oblasti v okolí Topoľčianok tvoria lesy. Rozsiahle dubové a bukové lesy slúžili ako zdroj palivového a úžitkového dreva. Pôvodne sa chodilo do lesov po drevo len podľa potreby topoľčianskeho panstva.
Po vypracovaní lesného hospodárskeho plánu v rokoch 1877-1878 sa drevo odpredávalo súkromným firmám na pni. Drevo vyrubovali firmám vlastí robotníci a vozili po ceste vedúcej naprieč celým panstvom z Veľkých Uheriec a Jedľových Kostolian do Topoľčianok.
V rokoch 1857-1890 majiteľom panstva bol gróf Štefan Keglevich. Mnohí, hlavne on sám sa nazdával, že jeho majetok je nevyčerpateľný. Za krátky čas ho však celý premrhal a dostal sa do veľkej finančnej tiesne. Poslednú nadej na vyrovnanie obrovských dlhov gróf videl len v nesmiermom bohatstve rozľahlých lesov. Svojimi stykmi v armáde dosiahol, že do Topoľčianok prišla rota ženijného vojska, ktorá v rámci cvičného programu vystavala na úseku Zitva Kenvsztől – Topoľčianky 15 km dlhú lesnú konskú železničnú trať. Dráha spájala Topoľčianky s polesím Jedľové Kostoľany. Avšak túto trať už Keglevich používať nemohol. Nedočkaví velitelia priniesli celý jeho rozsiahli majetok na bubon.
20. septembra 1890 prešiel celý topoľčiansky majetok (kaštieľ, pozemky v 13 dedinách aj s lesmi) do rúk Habsburgovcov. Za vlastníctva Habsburgovcov, ako aj v prvých rokoch po prevzatí lesov do vlastníctva československého štátu sa drevo odpredávalo na základe dlhodobých zmlúv. Prvá takúto zmluva sa uzavrela s firmou Pető Zlaté Moravce na 10 rokov (1913-1922).
Vtedy Pető si prenajal od arcikniežaťa Jozefa Augusta Habsburského časť veľkých lesov a lacnými silami talianskych vojnových zajatcov si za biednu stravu a nanič ubytovanie dal v roku 1916 vystaviť novú úzkorozchodnú lesnú železničnú trať. Úzkorozchodka, 760 mm, v dĺžke 34,08 km spájajúca Topoľčianky s Karlovou dolinou a s Jedľovými Kostoľanmi. Po celú 1. svetovú vojnu mu zajatci usilovne stínali a zvážali veľké lesné bohatstvo.
Drevo sa tak v roku 1918 z celého panstva dovážalo úzkorozchodnými železnicami - na južnej strane pohoria Tríbeč do drevoskladu v Topoľčiankach a na severnej strane do Bošian, z drevoskladov sa potom expedovalo k drevospracujúcim podnikom.
V päťdesiatych rokoch sa vo vzniknutých Štátnych lesoch Topoľčianky ťažilo priemerne 50 000 m³ dreva ročne. Časť z dreva sa až do roku 1959 dopravovala úzkokoľajkou do Topoľčianok. Úzkokoľajka v Bošanoch bola zrušená už v roku 1941.

(Čepček Štefan: Topoľčianky, Tatran, Bratislava 1983)

Mapa:

Neúplná sieť železnice Topoľčianky - Žiare

Odkazy/Links:

Dokument dodal: Miroslav KOŽUCH

Strana vytvorená / Site created : 06-III-2000 Posledná aktualizácia / Last update : 29-VIII-2006	( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h452.htm )