Čiernovážska selanka
Zdenko Hochmuth
Bola raz jedna dlhá-predlhá, hlboká-prehlboká dolina,
ktorou pretekala horská riečka, čistá ako krištáľ.
Pramenila na samom najvyššom vrchu v celom kraji. Dolu v doline
i po jej úbočiach, hrebienkoch i kotlinkách rástli také
lesy, o akých sa hovorí iba v rozprávkach: hlboké, tmavé,
husté, svrčinové i listnaté, pralesovité i pôvabné. Cesta
do nej neviedla, ľudia tam nechodili, míňali sa roky i
stáročia.
Až raz - je tomu asi veľmi dávno - pretiahol sa dolinou až do
jej záveru pod vysoký vrch dlhý, haditý pásik úzkych
koľajničiek. Vinul sa popri riečke i nad ňou, prechádzal
drevenými mostíkmi z jedného brehu na druhý, a po ňom, kde
sa vzala - tu sa vzala, začala jedného dňa behať smiešna,
staromódna mašinka s niekoľkými vagónikmi. Hovoria, že ju
tam zriadili, aby vyvážala z doliny jej lesy, to čisté,
voňavé, biele zlato. No, ja si myslím, že tú veselú,
komicky fučiacu mašinku poslal do doliny jej dobrý duch, aby
doline nebolo tak smutno medzi tými strašnými čiernymi lesmi.
Keď sa ozvalo jej prenikavé pískanie, lesy zašumeli a vracali
jej ozvenu, srnky, jelene i medveď nastražili uši, ale
nezutekali, lebo vedeli, že mašinka im, ani nikomu neublíži.
A tak ona chodila hore-dole dolinou, dakedy viezla i voňavé
drevo, ale vše išla len tak naprázdno, fučiac a pískajúc
si, aby v doline nebolo tak smutno.
Nuž a verte-neverte, veľa rokov prešlo a mašinka stále
chodí svojou dolinou. A tá dolina neleží za siedmimi moriami,
ale u nás v Liptove, krištáľová riečka sa volá Čierny
Váh a dolina podľa nej - Čiernovážska. Vysoký vrch, na
ktorom riečka pramení, je jánošíkovská Kráľova hoľa.
Lesy v doline nie sú už také husté ako v dávnych časoch,
železničke pomáhajú ...
Úplná verzia je dostupná len na Rail CD .
Full version is available at Rail CD only. |
(Krásy Slovenska, č. 5, roč.
XLIII, 1966)
Fotografie
