História, záchrana a súčasný stav Čiernohronskej lesnej železnice
Ing. Aleš BÍLEK, riaditeľ ČHŽ

ÚVOD

Čiernohronská lesná železnica (ČHŽ) vznikla po zrušení štátnej Hroneckej lesnej železnice, ktorá ukončila svoju prevádzku 31.12.1982. Vznikla z iniciatívy a práce tisícov mladých ľudí, z celého vtedajšieho Československa.
Obnova ČHŽ je dnes jedným zo symbolov mládežníckeho hnutia za zdravé životné prostredie, záchranu kultúrneho dedičstva a novú nekonzumnú životnú filozofiu na Slovensku.
Cieľom rekonštrukcie ČHŽ je spolu s pridruženými aktivitami nenásilnou formou prezentovať príklad moderného a podľa dokumentov OSN celosvetovo nevyhnutného životného štýlu v zmysle trvalo udržateľného života na Zemi. Okrem pasívnych ukážok bude naviac poskytovať priestor aj pre aktívnu zdravú rekreáciu, kreativitu a športové využitie obyvateľov blízkych mestských aglomerácii, ale aj z celého Slovenska i zahraničia.
V kontexte budovaného Ekoareálu Stromu života a Ekocentra Vydrovo by sa Hrončianska a Vydrovská dolina mali stať ukážkovými športovo-náučnými zónami s pešími i cyklistickými cestami a vylúčenou automobilovou dopravou.
Dopravne by ČHŽ mala v plnej miere prevziať všetku ťarchu nákladnej i osobnej prepravy v existujúcich úsekoch, na koncoch ktorých budú vybudované jednoduché prekladiská, resp. prestupiská. Vzhľadom na predpokladané výrazné zvýšenie cestovného i iných daní (napr. za priechod ťažkých nákladných áut cez obec) ako aj súčasných cien nafty, obutia i náhradných dielcov pre automobily, bude tento variant pre miestnych prepravcov ekonomicky výhodná.
Výsledkom bude obnovená a zreštaurovaná technická pamiatka – Čiernohronská lesná železnica prepojujúca množstvo ďalších mládežníckych aktivít.

1. HISTÓRIA

Čiernohronská úzkorozchodná lesná železnica – ČHŽ - (tradičného rozchodu 760 mm) sa začala stavať v r. 1908 ako typický prostriedok lesnej dopravy na Slovensku prvej polovice 20. Storočia. Lesné železnice znamenali v tom období veľký kultúrno – technický pokrok v doprave dreva a tvoria dnes významnú časť histórie obyvateľstva slovenských hôr.
Hlavná trať ČHŽ z Hronca do Čierneho Balogu, dlhá 10,4 km, bola dokončená v roku 1909 a ešte v tom istom roku sa začalo s prevádzkou. Vetvy ČHŽ viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hronu. Ich celková dĺžka dosiahla postupne 131,98 km – najviac zo všetkých 40 – tich lesných železníc na Slovensku.
Najmenší polomer oblúka trate bol 60 m, najväčší sklon trate 70 promile (!). V stanici Hronec vzniklo prekladisko z ČHŽ na štátnu železnicu, v Čiernom Balogu a na Štiavničke pracovali parné píly, zásobované lesnou železnicou.
V dobe najväčšieho odvozu dreva, t.j. v období kalamít 1927 - 1929 sa ročne prepravilo asi 260 000 m³ dreva a v rokoch 1953 - 1955 dokonca až 300 000 m³ dreva.
Denne tu premávalo až 7 parných lokomotív rôznych konštrukcií, ku ktorým neskôr pribudli aj 3 dieselhydraulické lokomotívy RÁBA z Maďarska. Vozový park pozostával z oplenových, plošinových, služobných, osobných a špeciálnych vozňov. Prevádzku zabezpečovalo asi 115 zamestnancov.
Za 62 rokov (k roku 1971) ČHŽ prepravila približne 15 mil. m³ dreva, reziva a ďalšie množstvo iného materiálu. V rokoch 1927 – 1962 sa ČHŽ používala aj pre verejnú osobnú dopravu v úseku Čierny Balog – Štiavnička. Denne sa ňou prepravilo okolo 200 – 250 osôb.
Dostatok lacnej nafty v období “ropného opojenia” a automobilizácie celého hospodárstva spôsobil spolu s tendenčnými ekonomickými prepočtami postupné rušenie lesných železníc z dôvodov údajnej nerentability a zaostalosti. Postupne so zámikom jednotlivých železničiek zmizla aj romantika pary a bola nahradzovaná hrmotom a prachom ťažkých nákladných áut.
Do dnešných čias sa podarilo zachovať len torzá troch historických lesných železníc:

• úvraťový úsek lesnej železnice Vychylovka – Tanečník,
• depozitár Považskej lesnej železnice v Liptovskom Hrádku
• Čiernohronskú lesnú železnicu v Čiernom Balogu
• a v občasnej prevádzke 1,5 km dlhý zbytok lesnej železnice Vojenských lesov v Kamenici nad Cirochou.

Aj ČHŽ však mala nasledovať osud ostatných lesných železníc - rozhodnutím vlády SSR mala byť celá ČHŽ do roku 1985 celá zlikvidovaná.
31.12.1982 bola definitívne zastavená prevádzka na zostávajúcich 36 km trate, v tej dobe už poslednej prevádzkovanej lesnej železnice na Slovensku. Všetko zariadenie - koľajnice, rušne a vozne bolo určené na zošrotovanie (!).
Za záchranu tejto pamiatky možno ďakovať iniciatíve železničných nadšencov a miestnych ochranárov SZOPK z  Hronca, ktorým sa podarilo v roku 1982 “pretlačiť” zápis ČHŽ do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.
Kontinuálna práca na zrekonštruovaní a znovusprevádzkovaní ČHŽ sa začala v lete 1983. Ľudia z vtedajšieho ZO SZM URBION Banská Bystrica zorganizovali prvý (vtedy takmer ilegálny) Tábor rekonštrukcie lesnej železničky vo Vydrovskej doline. Časť ľudí musela robiť v lese a na senách, aby “zarobila” na tých pár šťastlivcov, ktorý mohli robiť na železničke. Na jednej strane staničky sa vozy natierali, zatiaľ čo na druhej ich pálili do šrotu... Doslova “pod rukami brigádnikov” Štátne lesy ešte v roku 1983 vytrhali úsek trate na Dobroč...!
Od leta 1984 potom organizáciu táborov prevzalo vtedajšie SZM – Hnutie Strom života, ktoré sa po revolúcii premenilo na samostatnú ekologickú organizáciu Strom života a tábory pre deti a mládež na záchranu železničky sa na Balogu stali tradičnými.
Počas desiatich ročníkov Táborov Stromu života odpracovali tisíce mladých ľudí bezplatne desaťtisíce brigádnických hodín a rozhodujúcim spôsobom prispeli k jej záchrane.
1.4.1988 vzniklo samostatné stredisko Čienohronská železnica v správe vtedajšieho SZM. Začali tu pracovať prví profesionálni zamestnanci. Finančné prostriedky na záchranu a obnovu ČHŽ vyčlenila vláda SSR.
Od roku 1990 je železnica v správe Nadácie detí a mládeže SR. Od 1.4.1992, ako samostatne hospodáriace stredisko.
1.5.1992 bola ČHŽ slávnostne spojazdnená za účasti Ministra kultúry SR, zástupcu Ministerstva školstva SR, riaditeľa Nadácie detí a mládeže SR, ďalších oficiálnych hostí a stoviek tých, ktorí železnicu rekonštruovali.
1.1.1993, teda presne 10 rokov po zastavení prevádzky prešiel parný rušeň opäť celú hlavnú trať z Hronca do Čierneho Balogu.

2. SÚČASNÝ STAV

V súčasnosti je z celkovej zachovalej dĺžky 17-tich km obnovený hlavný 10 km úsek Čierny Balog (píla) - Hronec (prekládka a prestup na ŽSR) a 2,5 km trate do Vydrovskej doliny. Oceľový priehradový most na Seleckej a koľajisko stanice Hronec sú však obnovené iba provizórne.
Zostávajúcich 4,5 km obnovy trate predstavuje stavebne a technologicky najnáročnejšiu obnovu, ktorá vyžaduje zásadnú zmenu technológie prác ako aj spoluprácu s ostatnými užívateľmi pozemných komunikácií – trať je z veľkej časti vedená v súbehu s lesnými alebo štátnymi komunikáciami. Nutná je napr. stavba 150 m dlhého oporného múru, pre zabezpečenie stability podmytého telesa trate, rekonštrukcia a odvodnenie stanice Hronec (5 staničných koľají), preložka trate cez drevosklad v Hronci, generálna oprava ďalšieho oceľového mostu, výstavba záchytného parkoviska a staničky + motorestu ČHŽ na Chvatimechu a podobne.
Postupne sa na ČHŽ podarilo obnoviť, zrekonštruovať a získať rad výkonných mechanizmov, ktoré umožňujú zefektívniť obnovu trate. K dispozícii je celkom ojedinelý a ucelený súbor špeciálnych strojov a zariadení, ktorý môže slúžiť aj pri rekonštrukcii a obnove iných úzkorozchodných tratí. Časť súboru je aj pamiatkovo chránená.
Do areálu depozitu Štiavnička sa podarilo sústrediť rozsiahlu zbierku unikátnych vozidiel z ostatných zrušených tratí a tým ich zachrániť pred zošrotovaním. Jedná sa o skutočne ojedinelú kolekciu techniky používanú na lesných i priemyselných železniciach v celom bývalom Československu. Zatiaľ sú nakonzervované, ich zreštaurovanie je len otázkou finančných prostriedkov.
Pred dokončením, je sociálne a technické zázemie na stanici v Čiernom Balogu, slúžiace zamestnancom ČHŽ a brigádnikom Stromu života (dielne, rušňové depo, sociálna budova, stravovacie a ubytovacie zariadenie, atď.)
V súčasnosti má ČHŽ 14 stálych zamestnancov a 4 robotníkov na civilnej vojenskej službe.
Paralelne prebieha kontinuálne víkendové brigádnické práce bezplatne zabezpečované členmi a priaznivcami Stromu života. V príprave je už 11. Ročník táborov Stromu života, ktorých sa v priebehu júna – septembra opäť zúčastní niekoľko stoviek účastníkov.

3. STRUČNÝ OPIS REGIÓNU

V blízkom okolí ČHŽ sa nachádzajú početné prírodné a kultúrno - technické zaujímavosti:

Veľmi výhodné podmienky sú vytvorené aj pre športové a turistické využitie. V okolí sa nachádzajú viaceré lyžiarske vleky, v Osrblí je športovo-branný biatlonistický areál zimných športov s vrcholovým strediskom mládeže. Po okolitých lesoch je hustá sieť turistických značkových trás, ktoré nadväzujú na čiastočne vybudované ubytovacie a stravovacie kapacity.
Celkovo je oblasť mikroregiónu Čierny Balog vytipovaná ako perspektívny turisticko – náučný priestor s funkciou odľahčenia preťažených stredísk Nízkych Tatier.
Zatraktívneniu Vydrovskej doliny, priľahlej k Čiernemu Balogu, prispieva popri stálej sezónnej lokalite Tábora stromu života aj vznikajúce Centrum ekologickej výchovy spolu so začínajúcou výstavbou Ekodediny, ktoré sú zamerané na skvalitnenie environmentálnej výchovy detí a mládeže formou netradičného osobného zážitku a príkladu. Ekovýchovne zameranie táborov Stromu života sa takto rozširuje na prácu po celý rok, najmä formou spolupráce s okolitými školami, školami v prírode a zahraničnými partnermi. Organizovaním pobytov, stáží, kurzov, seminárov a školení pre záujemcov ako aj priamou komunikáciou s miestnym obyvateľstvom dostane prevádzka ČHŽ na tomto úseku novú funkčnú náplň.
Nadväznými aktivitami je podľa už schválených projektov a urbanistických štúdií budovanie náučných turistických chodníkov, expozícia lesníctva a drevárstva, športové fit centrum v prírode, stredisko alternatívnych zdrojov energie, škola ľudových remesiel a podobne.
Sľubne sa tiež vyvíjajú jednania o opätovnej výstavbe odbočky do Osrblia (7 km) v súvislosti s usporiadaním MS v biatlone roku 1994, pravdepodobne s účasťou zahraničného kapitálu.
ČHŽ má šancu stať sa živým, integrujúcim prvkom celého regiónu.

4. ZABEZPEČENIE ĎALŠEJ REKONŠTRUKCIE A PREVÁDZKY ČHŽ

Vychádzame z už vybudovaného, zabehaného a osvedčeného zázemia dobrovoľných brigádnikov Stromu života, ktorý aj v budúcnosti, bez nároku na mzdu, zrealizujú podstatný podiel rekonštrukčných prác. Odbornosť a bezpečnosť vykonávaných prác zabezpečia stály zamestnanci ČHŽ a Ekocentra Stromu života. Naďalej tak zostane zachovaný princíp záujmovej aktivity mládeže formou letných táborov, ako aj celoročných brigád.
Profesionálnu a ekonomickú časť ČHŽ budeme riešiť v úzkej spolupráci s nadáciou detí a mládeže SR, MŠV SR, Ministerstvom kultúry SR, Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti, Múzeom železničnej dopravy a sponzormi doma i v zahraničí. Príspevky a pomoc je možné očakávať tiež od obcí a podnikov v okolí. Tieto kontakty sú v mnohých prípadoch využívané už dnes. Pre efektívnu orientáciu rekonštrukčných prác a adekvátne využitie finančných prostriedkov v prospech technickej pamiatky a iniciatívy mládeže počítame s menovaním Metodickej Rady ČHŽ zloženej zo zástupcov najdôležitejších dotknutých inštitúcií a mládeže.
Nezávisle na ČHŽ prebieha budovanie Ekodediny a Centra environmentálnej výchovy financované z časti vládnymi grantami, ale aj zahraničnými ekologickými organizáciami. Tieto aktivity garantuje Strom života. Vzájomné vzťahy ČHŽ a SŽ sú upravené podpísaním Zmluvy o spolupráci.

Technické zabezpečenie prevádzky je nutné rozdeliť do dvoch rovín:

1. Muzeálna a turistická prevádzka

• zabezpečovaná historicky cennými a pamiatkovo chránenými vozidlami

1. Bežná každodenná nákladná i osobná prevádzka

• zabezpečovaná z časti zrekonštruovanými a novo získanými vozidlami, ktoré vyhovujú prísnym bezpečnostným hľadiskám (tlako-vzdušná brzda, nezávislé kúrenie ap.)

Prevádzkový poriadok ČHŽ (dopravné a návesné predpisy) je už spracovaný a schválený.

5. HOSPODÁRSKE ZABEZPEČENIE

Mechanizmus získavania finančných prostriedkov vychádza z princípu prideľovania vládnych grantov MŠV SR i Ministerstva kultúry SR (napríklad fond Pro Slovakia), ktoré sú doplnené ďalšími novovznikajúcimi možnosťami (sponzorstvo, rôzne nadácie, a pod.).
Rok 1993 bude zrejme prelomom v týchto možnostiach. Do platnosti má vstúpiť nový daňový zákon s možnosťou výraznejších daňových úľav pre prípady sponzorstva do sféry životného prostredia a mládeže.
V súčasnosti je prvoradým cieľom rekonštrukcie doriešiť vyhovujúcim spôsobom uloženie vozidiel a techniky ČHŽ (depozitárna hala) a dokončenie dielenského a sociálneho zázemia na stanici Čierny Balog (garáže). Zároveň je treba definitívne dokončiť obnovu celého úseku (Vydrovo – Čierny Balog – Hronec), ktorý už dnes umožňuje pravidelnú osobnú i nákladnú dopravu. Príjmy a tržby z týchto stálych činností by mali z väčšej časti zlepšiť finančnú situáciu železnice, čo v spojitosti s ďalšími zdrojmi stabilizuje ČHŽ.
Celkovo je však treba konštatovať, že aj podľa zahraničných skúseností s prevádzkovaním podobných muzeálnych železníc, nebude nikdy možné zabezpečiť úplné krytie všetkých prevádzkových nákladov (o nákladoch na rozvoj nehovoriac). I do budúcnosti je nutné rátať so stálou finančnou dotáciou (granty, nadácie, sponzori).
Vzhľadom na to, že sa jedná o ekologickú a muzeálnu činnosť ako aj o prácu s mládežou, je možné rátať i s týmito druhmi finančných príspevkov.

6. PRÍNOS Z ČINNOSTI

ČHŽ je možné využívať už dnes. Dokončený úsek Vydrovo – Čierny Balog – Hronec (12,5 km) umožňuje od 1.1.1993 zahájiť pravidelnú turistickú a skúšobnú nákladnú prevádzku s veľkým propagačným a čiastočným aj finančným účinkom.
V budúcnosti je možné časť vlastnej traťovej techniky výhodne využiť na výpomoc pri opravách ostatných historických úzkorozchodných tratí na Slovensku (obnova skanzenu Historickej lesnej železnice Oščadnica – Zákamenné na Vychylovke, muzeálnej Považskej lesnej železnice v Liptovskom Hradku, prípadne opätovná výstavba zrušených odbočiek ČHŽ napríklad do Osrblia – biatlonistický športový areál, znovovybudovanie trate Ružomberok – Korytnica kúpele a iné).
Od 1.5.1992 slúži turistom a návštevníkom ČHŽ už aj staničná reštaurácia. Ich ubytovanie riešime zatiaľ v spolupráci s okolitými hotelmi a turistickými chatami, do budúcnosti by sme radi dobudovali aj vlastné zodpovedajúce ubytovacie kapacity.
Environmentálna výchova v Ekocentre významne rozšíri regionálne možnosti vzdelania v tejto oblasti, hlavne vo výuke na základných a stredných školách. Prvé kontakty sú už vybudované (projekt skúmania ozónu, rôzne krúžky v okolitých školách a pod.). Nezanedbateľný je tiež prínos skúsenosti osobnej zodpovednosti pre mladých ľudí, ktorí od začiatku nesú hlavnú ťarchu celého podujatia. Samostatné dotiahnutie akcie, ktorú kedysi sami začínali, ich učí spôsobu chodu spoločnosti a zároveň aj motivuje k ďalšej podobnej dobročinnej práci.

7. PRIDRUŽENÉ AKTIVITY

7.1 CENTRUM ENVIROMENTÁLNEJ VÝCHOVY

Centrom environmentálnej výchovy Čierny Balog je jedným z uzlov projektu siete ekocentier zameraných na environmentálnu výchovu detí a mládeže. Cieľom Ekocentra Čierny Balog je jednak pomáhať školskému systému v ekologickej výchove a tiež umožniť mladým ľuďom tráviť svoj voľný čas v nenásilnom prehlbovaní si vzťahu k životnému prostrediu a kultúre.
Uskutočňovanie tohto projektu vychádza z uplatňovania netradičných foriem výchovy využívania a individuálneho prístupu (podľa schopností a možností konkrétneho jednotlivca), skupinového vyučovania (rozvojom sociálnych vzťahov, spolupráce, učením sa argumentácii, vysvetľovaniu, presviedčaniu), nových foriem zapamätávania (podvedome prostredníctvom zážitkov, citov), neautoritatívnych postupov vzdelávania (odstránením frontálneho vyučovania), uplatňovaním princípov rozvoja tvorivosti, vytváraním postojov a nevyhnutnosťou rešpektovania prirodzených detských potrieb – pohybu a intenzívnej komunikácie.
V projekte spolupracujeme s odborníkmi z odborov psychológie pedagogiky, technických a prírodných vied. V zahraničí máme nadviazané kontakty s Field Studies Council – organizáciu pre ekocentrá vo Veľkej Británii. Naše doterajšie skúsenosti sa týkajú hlavne práce s deťmi a mládežou – vo veku, v ktorom sa najľahšie formuje vzťah k životnému prostrediu. Deti zároveň značne ovplyvňujú myslenie svojich rodičov. S plným rozvinutím činnosti ekocentra počítame v roku 1994 v rámci Ekodediny vo Vydrovskej doline.

7.2 EKODEDINA VYDROVSKÁ DOLINA

Projekt Ekodediny Vydrovská dolina vytvára zázemie rozbehnutého projektu centra environmentálnej výchovy Čierny Balog. Vznik tohto projektu sa datuje niekoľko rokov dozadu a projekt medzičasom prešiel rôznymi úpravami, v súčasnosti sa ustálil v tvare akceptovanom aj ochranármi a urbanistami. Z pohľadu ČHŽ vytvára projekt Ekodediny primerané ukončenie trate železnice vo Vydrovskej doline.
Projekt predpokladá výstavbu súboru objektov vhodne začlenených do okolitej prírody. Všetky navrhované objekty areálu tvoria originály, prípadne kópie stavieb pôvodnej ľudovej architektúry Horehronia. Areál bude zostavený z prenesených objektov, ktoré by vo svojej originálnej lokalite priamo ohrozené likvidáciou. Stavebným materiálom bude hlavne drevo a miestne prírodné materiály (kameň, hlina, štrk).
Projekt, napriek svojej podobnosti, nie je ďalším zo série tradičných slovenských skanzenov, z ktorých väčšina má dodnes zásadné problémy s dokončením a oživením krásnych, ale opustených domov. Projekt počíta s domami, ktoré svojou architektúrou ako aj remeselným spracovaním nadviažu na kultúrne tradície oblasti, avšak sú oživené novodobými funkciami. Podobným trendom “staronových” konštrukcii domov sa dnes uberá väčšina vyspelých svetových krajín, obzvlášť severské krajiny.
Objekty Ekodediny budú stavané postupne s rozširujúcimi sa funkčno – prevádzkovými nárokmi Centra Enviromentálnej výchovy. Objekty budú poskytovať priestor pre ukážkové rozvinutie aktivít centra a výchovu praktickým odskúšaním ich činností. Nosnými aktivitami Ekodediny sú Ekofarma (živá “ukážka” zvierat, poľnohospodárskych plodín, výroba ekologicky čistých potravín), Reštaurácia zdravej výživy pre turistov (nechemizované potraviny, vegetariánska strava), Škola ľudových remesiel (už druhý rok úspešne organizovaná Združením klubov Stromu života), expozície uhliarstva, lesníctva, drevárstva, atď.
Súbor takto postavených stavieb bude energeticky úplne sebestačný (viď projekt alternatívne zdroje energie), relatívne bezodpadový a bude môcť slúžiť aj k ubytovaniu účastníkov environmentálnych kurzov, resp. turistov. Ekodedina predstavuje vzorový model nového životného štýlu tretieho tisícročia. Veď ak sa ho chceme naozaj v zdraví dožiť, je už naozaj najvyšší čas ekologicky aj konať. Štatistické výsledky kvality životného prostredia na Zemi varujú.
Projekt Ekodediny je v súčasnosti v prvej fáze realizácie, potrebné pozemky sú prisľúbené od lesného závodu, jedna drevenica (Čierny Balog) sa nachádza v štádiu postupného transferu, ďalšie dve (Kysuca) sú prichystané na zloženie v Čiernom Balogu. Počas nadchádzajúceho leta bude jeden z táborov Stromu života pracovať na poskladaní hrubej stavby prvého objektu v definitívnej lokalizácii vo Vydrovskej doline. 1. časť Ekodediny by v priebehu budúceho roku mala byť schopná prevádzky.

7.3 STREDISKO PRE ENERGIU

Integrálnou súčasťou Ekocentra Čierny Balog je Stredisko pre energiu – súbor funkčných demonštračných zariadení na zabezpečenie potreby energie Ekocentra z oblastí čistých zdrojov – malá vodná a veterná elektráreň, slnečné kolektory, bioplyn, lokalizované priamo v areály Ekodediny Vydrovská dolina
Stredisko bude slúžiť širokej verejnosti. Pre deti školského veku budeme prístupnými formami pomáhať pri výučbe fyziky a ostatných prírodných vied. Pomocou funkčných modelov a stimulačných počítačových programov im priblížime fungovanie prírodných vzťahov a zákonov.
Súčasne sa za pomoci odborných katedier VŠDS Žilina spracúva projekt prestavby motorových lokomotív na akumulátorový pohon. Ako zdroj pre nočné dobíjanie akumulátorových batérií budú slúžiť práve malé vodné elektrárne Strediska pre energiu.

7.4 ŠKOLA MLADÝCH OCHRANCOV TECHNICKÝCH PAMIATOK

Škola mladých ochrancov technických pamiatok je lokalizovaná v areáli depozitu a expozície ČHŽ na Štiavničke s potenciálnym rozšírením sa do areálu Ekodediny vo Vydrovskej doline. Škola začala svoju činnosť v roku 1986 za spoluorganizácie Stromu života, Domu techniky ČSVTS Bratislava a Ústrednej školy ochrany prírody v Gbeľanoch. Depozit ČHŽ obsahuje úzkorozchodné lokomotívy a vagóny – vzácne technické pamiatky sústredené z celého bývalého Československa, s ktorými sa počíta pre prevádzku ČHŽ alebo v expozícii ČHŽ.
Cieľom školy je podchytiť mládež so záujmom o technické pamiatky, naučiť základným zručnostiam konzervácie pamiatok a chápaniu širokých súvislostí medzi ľudskými dielami a krajinou. Škola pracuje na základe osobného dotyku účastníkov s technickými pamiatkami, zatiaľ železničnými (“kovovými” remeslami), s potenciálnym rozšírením aj na ďalšie tradičné remeslá – tesárske, stolárske, murárske, kováčske. Dôležitým cieľom je podchytiť už deti a začať v nich tak od detského veku vytvárať cit pre históriu a krajinu. Vyškolení účastníci školy sa potom zväčša priamo zapájajú do ochranárskych akcií na záchranu kultúrneho dedičstva Slovenska

In. Zborník referátov Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie, Dom techniky ZS VTS, 1993, str. 37 - 46.

Strana vytvorená / Site created : 7. IV. 2000 Dokument dodal: Miroslav KOŽUCH
	( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h900-2.htm )