Druhá časť
Staničné a traťové zariadenia
Druhá časť
STANIČNÉ A TRAŤOVÉ ZARIADENIA
V. Prechodový prierez
45. Pre nerušený prechod vozidiel na trati aj v stanici
musí byť zachovaný voľný priestor - prechodový
prierez. Podrobnosti stanoví Vyhláška MDPT.
Predmety (tovar, materiál)
vyložené alebo pripravené na nakladanie musia byť pozdĺž koľají
uložené a zabezpečené tak, aby nebol prechodový
prierez porušený.
(krátené) Na tratiach
ozubnicových a úzkorozchodných však musí byť celý priestor
medzi koľajnicami voľný.
Iné predmety musia byť od
vnútornej hrany koľajnice uložené a zabezpečené tak, aby
zostal zachovaný prechodový prierez.
Pozdĺž koľají musí byť
zachovaný voľný, schodný a manipulačný priestor pre bezpečný
pohyb zamestnancov pri prevádzke.
Osobitná pozornosť sa musí
venovať poštovým a staničným vozíkom pripraveným pri koľajach
na manipuláciu. Počas jazdy vlakov a posunujúcich dielov po koľaji
vedľa vozíka musí tento stáť, a to rovnobežne s koľajou, a
musí ho strážiť poštový, príp. železničný zamestnanec.
46.
Každý zamestnanec na trati, alebo v koľajišti musí dbať,
aby neporušil prechodový prierez. Keď ho poruší, alebo ak
zistí jeho porušenie zodpovedá za jeho včasné uvoľnenie,
alebo za krytie ohrozeného miesta. Pri práci pracovnej skupiny
zodpovedá jej vedúci za uvoľnenie prechodového
prierezu, alebo za krytie miesta.
Miesta na šírej trati a v
stanici, kde nie je zachovaný postranný voľný priestor
prechodového prierezu tak, že je nebezpečné vychyľovať sa z
vozidiel alebo zdržiavať sa vedľa koľaje, označia sa spôsobom
stanoveným predpisom Op 16 a uvedú sa v Dodatku; ak ide o stanicu, uvedú sa aj v staničnom
poriadku.
VI. Dopravne a šíra trať
49. Dopravne sú miesta na trati pre riadenie dopravy vlakov. K dopravniam patria: stanice, výhybne, hradlá, hlásnice, oddielové návestidlá automatického bloku, oddielové návestidlá automatického hradla a v niektorých prípadoch aj odbočky (pozri čl. 51.).
50. Stanica je dopravňa s koľajiskom umožňujúcim
križovanie a predchodenie vlakov, spravidla aj prepravu cestujúcich,
batožín, spešnín a nákladu; pri väčšom koľajovom vybavení
aj rozraďovanie a zostavovanie súprav vozidiel.
Výhybňa je dopravňa
s koľajišťom pre križovanie a predchodenie vlakov, môžu to
byť aj koľajové spojky umožňujúce jazdu vlakov medzi dvojkoľajným
a jednokoľajným medzistaničným oddielom bez možnosti križovania
alebo predchodenia vlakov vo výhybni. Na dvojkoľajnej a viackoľajnej
šírej trati môže byť na rozkaz riaditeľa DDC zriadená (napr.
pri predpokladanej výluke niektorej z traťových koľají) výhybňa
len s koľajovou spojkou medzi traťovými
koľajami. Ustanovenia tohoto predpisu platné pre stanice vzťahujú
sa vždy aj na výhybne, pokiaľ pri jednotlivých ustanoveniach
nie je stanovené inak.
Hlásnica je dopravňa
na šírej trati bez traťového zabezpečovacieho
zariadenia.
Hradlo je dopravňa na
šírej trati s poloautomatickým traťovým zabezpečovacím
zariadením.
Oddielové návestidlo automatického bloku je neobsadená dopravňa na šírej trati
zapojená do automatického bloku.
Oddielové návestidlo automatického hradla je neobsadená dopravňa na šírej trati
zapojená do poloautomatického bloku so samočinnou obsluhou závislou
na obsadení a uvoľnení traťového oddielu.
51.
Na šírej trati môžu byť ešte stanovištia na obsluhu odbočiek,
koľajových križovatiek, koľajových spletí, vlečiek, nákladíšť,
priecestných zabezpečovacích zariadení a zastávky.
Odbočka je miesto na
trati umožňujúce prechod vlakov z jednej trate na druhú;
spravidla je aj dopravňou (stanoví obsluhovací poriadok odbočky).
Koľajová križovatka
je miesto križovania dvoch koľají v úrovni, bez možnosti
prechodu vozidiel z jednej koľaje na druhú.
Koľajová spleť sú
súbežné koľaje, ktorých osi majú takú vzdialenosť, pri
ktorej sa prechodové prierezy vzájomne prekrývajú.
Nákladište je miesto
s odbočnou koľajou, ktoré vlaky obsluhujú spravidla bez uvoľnenia
traťovej koľaje.
Vlečka je železničná
dráha, ktorá slúži pre potreby právnickej alebo fyzickej
osoby a ústi do celoštátnej dráhy, regionálnej dráhy,
priamo, alebo prostredníctvom inej vlečky a má s ňou rovnaký
rozchod. Prevádzkovateľ dráhy stanoví prevádzkovým
predpisom jednotné technologické postupy pre prevádzkovanie
vlečky a prevádzkovenie dopravy na vlečke. Na základe zmluvy
môžu na vlečke platiť predpisy ŽSR. Vlečky na šírej trati
môžu podľa rozhodnutia riaditeľa DDC obsluhovať vlaky buď za súčasného
uvoľnenia traťovej koľaje alebo bez jej uvoľnenia.
Zastávka je prevádzkovateľom
dráhy označené miesto na šírej trati, určené pre výstup a
nástup cestujúcich.
52. Názvy alebo označenie dopravní a stanovíšť sa uvedú v Dodatku. Spôsob umiestnenia názvu stanoví Vyhláška MDPT.
53.
Trať medzi dvoma susednými dopravňami sa nazýva šíra trať.
Hranicou medzi šírou traťou
a dopravňou (stanicou, výhybňou, príp. odbočkou) je vchodové
návestidlo; na dvojkoľajných tratiach bez vchodového návestidla
pri nesprávnej koľaji je to miesto v úrovni vchodového návestidla
správnej koľaje.
54.
Dopravne rozdeľujú trať na priestorové oddiely.
Priestorový oddiel je
časť trate medzi dvoma dopravňami.
Medzistaničný oddiel
je priestorový oddiel ohraničený z oboch strán
stanicami.
Traťový oddiel je
priestorový oddiel ohraničený aspoň z jednej strany oddielovým
návestidlom.
Medzistaničný úsek
je šíra trať bez ohľadu či je rozdelená na traťové
oddiely.
VII. Koľaje
57. Každá koľaj v stanici alebo vo
výhybni sa nazýva staničná koľaj. Staničné koľaje sa
rozdeľujú na koľaje dopravné, manipulačné a koľaje pre
osobitné účely; môžu byť priebežné a slepé.
Dopravné koľaje sú
koľaje určené na dopravu vlakov, t. j. koľaje vchodové,
odchodové, priechodové, predchádzacie a čakacie.
Manipulačné koľaje
sú koľaje určené na manipuláciu s vozidlami, t.j. koľaje
zriaďovacie, výťažné, opravové, dezinfekčné, odovzdávkové,
nakládkové, vykládkové a pod.
Koľaje pre osobitné účely
sú koľaje odvratné, záchytné, príp. koľaje určené zvláštnymi
predpismi alebo staničným poriadkom.
58.
Koľaj na šírej trati (priebežná, odvratná, manipulačná)
sa nazýva traťová koľaj.
Traťová koľaj, ktorá
spája dve susedné dopravne s koľajišťom sa nazýva priebežná
traťová koľaj.
Záchytná koľaj
je spravidla slepá koľaj odbočujúca z traťovej koľaje a určená
na ochranu obsadeného priestorového oddielu.
59.
Dopravné koľaje, ktoré sú priamym pokračovaním priebežných
traťových koľají aspoň na jednom zhlaví, sa nazývajú
hlavné staničné koľaje.
Ak nie je možné určiť týmto
spôsobom v stanici hlavnú staničnú koľaj, rozhodne prednosta
sekcie dopravných trás, ktorá dopravná koľaj sa označí ako
hlavná staničná koľaj.
Odvratná koľaj je koľaj
zabraňujúca nežiadúcemu vojdeniu vozidiel do vlakovej, príp.
posunovej cesty; môže byť aj slepá.
60.
Pre označenie polohy vpravo alebo vľavo je rozhodujúci smer od
začiatku ku koncu trate. Začiatok a koniec trate je uvedený v
Dodatku.
Pre označenie vpravo alebo vľavo
za jazdy vlaku, drobného vozidla, príp. posunujúceho
dielu, je rozhodujúci smer jeho jazdy alebo pohybu.
61.
Koľaje v stanici sa označujú číslicami, príp. sa číslice
doplnia aj písmenom alebo názvom koľaje. Hlavná koľaj v
stanici (v nákladišti) na jednokoľajnej trati sa označí číslom
1; na dvojkoľajnej alebo viackoľajnej trati sa hlavné staničné
koľaje číslujú ako traťové koľaje. Ostatné staničné koľaje
sa očíslujú spravidla postupne od hlavných staničných koľají
a to vľavo nepárnymi číslami a vpravo párnymi číslami; výnimočne
môžu byť číslované postupne od krajnej (určenej) koľaje číslami 1,2,3,4,5
atď.
V odbočných staniciach sa
koľaje číslujú podľa najdôležitejšej trate.
Koľaje na šírej trati sa
číslujú takto:
Na dvojkoľajnej trati sa označí ľavá hlavná traťová koľaj číslom jedna, pravá hlavná traťová koľaj číslom dva. Stredná traťová koľaj na trojkoľajnej trati sa označí číslom nula. Označenie traťových koľají na viackoľajných tratiach sa uvedie v Dodatku.
62. Spojovacia koľaj je koľaj spájajúca
jednotlivé časti alebo obvody stanice, príp. na ne nadväzujúce
koľajové zariadenia iných služobných odvetví, príp. spájajúca
stanice v železničnom uzle alebo stanice s traťami (ak nejde o
traťovú koľaj) alebo stanice s vlečkou.
Spojovacie koľaje v stanici
sa označujú číslicami 90 - 99 (odlišnými od označení
ostatných staničných koľají alebo ich častí); podľa
potreby možno číslicu doplniť veľkým písmenom, ktoré
vyjadruje začiatočné písmeno názvu spojovacej koľaje (napr.:
spojovaciu dielenskú koľaj možno označiť - 90 D).
Časti staničných koľají
oddelené hlavnými návestidlami, zriaďovacími návestidlami
alebo spojovacími koľajami a slepé koľaje, ak je to potrebné,
rozlíšia sa písmenovým indexom (napr. 4 a, 4 b) alebo použitím
desiatkových či stovkových sérií. Takto označená časť koľaje
sa považuje za samostatnú koľaj.
63. Koľajová spojka je spojenie dvoch susedných koľají pomocou výhybiek. V staničnom poriadku sa uvedie, či smú, alebo nesmú byť na koľajovej spojke odstavované vozidlá.
64. V jednotlivých staničných obvodoch iných základných a výkonných pracovísk (dep, dielní a pod.) sa označí číslom 1 tá koľaj, ktorá je priamym pokračovaním spojovacej koľaje zo stanice. Iné číslovanie môže povoliť schvaľovateľ staničného poriadku. Na rozlíšenie jednotlivých obvodov sa môžu použiť stovkové série.
VIII. Výhybky a koľajové križovatky
67. Výhybkou sa rozumie koľajové
zariadenie umožňujúce prechod vozidiel z jednej koľaje na
druhú bez prerušenia jazdy.
Odvratná výhybka je
výhybka, ktorá tvorí bočnú ochranu jazdnej cesty, pričom
jej odvratná poloha je podmienkou pre postavenie príslušnej
jazdnej cesty.
Časť výhybky s pohyblivými
jazykmi opierajúcimi sa o opornicu sa nazýva výmena, časť výhybky alebo koľajovej križovatky
s pohyblivými hrotmi srdcovky sa nazýva prestaviteľná
srdcovka.
68. V prípadoch stanovených predpisom D 101/T 101 môžu byť výhybky
bez výhybkových návestidiel.
Staničný poriadok stanoví,
ktoré výhybky v stanici sa neosvetlujú a ktoré sa osvetlujú
len na určitý čas.
Výhybky v hlavných koľajach
na šírej trati, závislé od hlavných návestidiel, sa nemusia
osvetľovať; pri nezávislých výhybkách to môže dovoliť
prednosta sekcie dopravných trás.
69.
Každá výhybka a koľajová križovatka (okrem strednej časti
dvojitej koľajovej spojky) má svoje číslo. Výhybky sa číslujú
arabskými číslicami postupne od začiatku trate, a to osobitne
v každej stanici, nákladišti a na odbočke, začínajúc číslom
1. Pre stanovenie čísla výhybky je rozhodujúca kilometrická
poloha výmenového styku. Pri križovatkových výhybkách a koľajových
križovatkách je rozhodujúci pre určenie ich polohy stred výhybky alebo koľajovej
križovatky. Pri výhybkách a koľajových križovatkách v
rovnakej úrovni sa označí nižším číslom výhybka alebo koľajová
križovatka v koľaji s nižším číslom.
Pri jednoduchej výhybke
vybavenej prestaviteľnou srdcovkou je k číslu výhybky
priradený index "e" s ďalším číselným indexom
"1, 2", pričom index "1" platí pre výmenu
a index "2" platí pre prestaviteľnú srdcovku.
Na križovatkovej výhybke sa
označuje časť ku začiatku trate indexom "a", časť
ku koncu trate indexom "b". V prípade, že križovatková
výhybka je vybavená prestaviteľnými srdcovkami, je k indexom
"a, b" priraďovaný ešte index "1, 2", pričom
index "1" platí pre výmenu a číselný index "2"
pre prestaviteľnú srdcovku. Časť koľajovej križovatky
smerujúca k začiatku trate
sa označí indexom "c" a časť smerujúca ku koncu
trate indexom "d".
Ak je križovatka vybavená
prestaviteľnými srdcovkami, je k indexom "c, d" priraďovaný
číselný index "2".
Výhybky v obvodoch iných
organizačných jednotiek (dep, dielní a pod.) a na vlečkách
sa číslujú postupne, počínajúc prvou výhybkou na
spojovacej koľaji, a to podľa rovnakých zásad ako výhybky v
stanici.
Čísla výhybiek a koľajových
križovatiek v obvodoch iných jednotiek a v jednotlivých staničných
obvodoch sa vzájomne odlišujú stovkovými sériami.
Pred čísla odbočných výhybiek
vlečiek odbočujúcich na šírej trati a pred čísla ostatných
výhybiek a koľajových križovatiek na všetkých vlečkách sa
pridá veľké písmeno (spravidla začiatočné písmeno názvu
vlečky).
Výhybky rôzneho rozchodu v jednej stanici sa rozlíšia
indexom "u", ak ide o úzkorozchodnú výhybku, a
indexom "š", ak ide o širokorozchodnú výhybku.
Ak sa dodatočne zväčší
počet výhybiek a koľajových križovatiek môžu sa tieto dočasne
označiť číslom susednej výhybky, ku ktorému sa pripojí
index "X" a veľké písmeno (napr.: "4 XA",
"4 XB" atď.).
70.
Pre každú výhybku a koľajovú križovatku s prestaviteľnými
srdcovkami je určená základná poloha, do ktorej sa musí
prestaviť po ukončení jazdy vlaku, drobného vozidla alebo
posunu, alebo po skončení čistenia, prehliadky, opravy a pod.
Výhybka, ktorá by smerovala
v základnej polohe na obsadenú koľaj alebo na nezjazdnú koľaj,
prestaví sa, ak je to možné na voľnú (zjazdnú) koľaj.
V staniciach s reléovým
zabezpečovacím zariadením, kde sa stavia vlaková cesta cestovým
systémom, sa nemusia výhybky a koľajové križovatky s
prestaviteľnými srdcovkami prestavovať do základnej polohy.
Pre ostatné stanice s prihliadnutím na ich priepustnú výkonnosť
môže výnimku povoliť schvaľovateľ staničného poriadku.
Ak treba odvrátiť nebezpečenstvo,
prestaví zamestnanec výhybku podľa situácie na inú vhodnú
koľaj.
Základná poloha výhybiek a
koľajových križovatiek s prestaviteľnými srdcovkami zapojených
do zabezpečovacieho zariadenia je daná záverovou tabuľkou. Základná
poloha ručne prestavovaných výhybiek a koľajových križovatiek
s prestaviteľnými srdcovkami je uvedená v staničnom poriadku
a je vyznačená na ich závaží čiernobielym náterom tak, že
v základnej polohe je závažie obrátené čiernou polovicou k
zemi alebo pri starších
tvaroch výhybiek ku koľaji. Závažia ústredne prestavovaných
výhybiek sa označia žltým náterom.
71.
Výhybky a koľajové križovatky s prestaviteľnými srdcovkami
sa prestavujú ručne, miestne alebo ústredne.
Pre jazdy vlakov obsluhujú výhybky
a koľajové križovatky s prestaviteľnými srdcovkami a za ich
správne postavenie zodpovedajú výhybkári, ak staničný
poriadok neurčuje na to iných zamestnancov.
Ak to dovoľuje staničný
poriadok, môže obsluhovať výhybky a koľajové križovatky s
prestaviteľnými srdcovkami zamestnanec oprávnený riadiť
posun alebo na to môže určiť oprávneného zamestnanca (posunovača,
sprievodcu a pod.).
Ak je na výhybkárskom alebo
zriaďovacom stanovišti alebo na stavadle niekoľko zamestnancov
obsluhujúcich výhybky, koľajové križovatky s prestaviteľnými
srdcovkami, určí staničný poriadok každému z nich presné
povinnosti a zodpovednosť za bezpečnosť vlakovej cesty a
posunu.
Výhybkári nesmú dovoliť
neoprávneným osobám akúkoľvek manipuláciu s výhybkami, koľajovými
križovatkami s prestaviteľnými srdcovkami a návestidlami.
72.
Pre jazdy vlakov sa výhybky a koľajové križovatky s
prestaviteľnými srdcovkami prestavujú len na priamy rozkaz výpravcu
daný zabezpečovacím zariadením, telefónom, rádiotelefónnym
spojením, rozhlasom alebo ústne.
Pri posune sa výhybky a koľajové
križovatky s prestaviteľnými srdcovkami prestavujú podľa
predchádzajúcej dohody zamestnanca oprávneného riadiť posun
so zamestnanom, ktorý ich prestavuje.
V zmysle predchádzajúcich
odsekov sa výhybky a koľajové križovatky s prestaviteľnými
srdcovkami považujú za prestavené pre zamýšľanú jazdu.
73. Výhybka a koľajová križovatka s prestaviteľnými srdcovkami je správne prestavená:
Za správne prestavenie výhybky a koľajovej križovatky s prestaviteľnými srdcovkami je zodpovedný zamestnanec, ktorý ju prestavil a to pri ručne prestavovaných výhybkách a koľajových križovatkách s prestaviteľnými srdcovkami podľa odseku a), b), c), e), g), h) ak nie je záver výhybky zakrytý aj podľa d); pri miestne a ústredne prestavovaných výhybkách a koľajových križovatkách s prestaviteľnými srdcovkami podľa a), f) a ak vidí zamestnanec na výhybkové návestidlo aj podľa g), h).
74. (krátené)
75. (krátené)
76. (krátené)
77.
Výhybky bez prestaviteľných srdcoviek, ktorých nesprávnou
polohou môže byť ohrozená bezpečnosť dopravy, musia sa
zabezpečiť prenosnou výmenovou zámkou, príp. zabezpečiť iným
spôsobom. Ak sa pokazí zariadenie, ktorým je výhybka zabezpečená
(závorník, prestavník, mechanická zámka), príp. ak treba
znemožniť prestavenie výhybky pri výlukách koľají a pod.,
sa tieto zaistia prenosnou výmenovou zámkou.
Výhybky a koľajové križovatky
s prestaviteľnými srdcovkami, musia byť v oblasti výmeny i
prestaviteľnej srdcovky opatrené vždy výmenovými zámkami.
Tieto zámky sa používajú pri poruche zariadenia, ktorým je výhybka
alebo koľajová križovatka zabezpečená.
78. (krátené)
79. Pre prevádzku a obsluhu výhybiek so samovratnou činnosťou platí osobitný predpis vydaný prevádzkovateľom dráhy.
80. Na doplnky.
IX. Kľúče od zámok výhybiek a koľajových križovatiek s prestaviteľnými srdcovkami
81. (krátené)
82. (krátené)
83. (krátené)
84. (krátené)
85. (krátené)
86. (krátené)
87. (krátené)
X. Udržovanie výhybiek a koľajových križovatiek
91. Výhybkári sú povinní udržovať výhybky, koľajové križovatky a ich zabezpečovacie zariadenia v čistote, čistiť a mazať ich posuvné a pohyblivé časti, čistiť priestory pri spojovacích tyčiach, žliabky srdcoviek a prídržníc a udržovať výhybkové návestidlá v používateľnom stave a osvetľovať ich.
92.
V staniciach, kde je to potrebné, môžu sa na čistenie a osvetľovanie
podľa čl. 91 ustanoviť čističi výhybiek, príp. iní
zamestnanci.
V staničnom, obsluhovacom
alebo prípojovom prevádzkovom poriadku sa uvedie, kto vykonáva
úkony podľa čl. 91 v neobsadených výhybniach, na odbočkách,
v nákladištiach a na vlečkách.
93.
Výhybkári sú povinní pred prevzatím služby sa presvedčiť,
či inventár, potrebný materiál a predpísané návestidlá sú
v poriadku, v plnom počte a na mieste. Výhybky a koľajové križovatky
prehliadnu v čase určenom staničným poriadkom.
Výhybky a koľajové križovatky
prehliadnu tiež čističi výhybiek pri čistení a mazaní.
94. (krátené)
95. (krátené)
96. (krátené)
XI. Výkoľajky a koľajové zábrany
99. (krátené)
100. Výkoľajky a koľajové zábrany sa očíslujú podľa tých istých zásad ako výhybky; pri výkoľajkách sa pred číslo pridá označenie "Vk", pri koľajových zábranách "Zb". Výkoľajky (koľajové zábrany) na vlečke sa označia vždy veľkým písmenom pred skratku "Vk" ("Zb"), a to spravidla začiatočným písmenom názvu vlečky (napr. MVk 1, EZb 1 a pod.). Na vlastnom zariadení výkoľajky (koľajovej zábrany) sa označenie "Vk" a "Zb" neuvádza.
101. (krátené)
XII. Stavadlá, výhybkárske a iné stanovištia a zariadenia
104. Stavadlá (pracoviská obsadené
signalistom, príp. aj výpravcom), výhybkárske a závorárske
stanovištia sa číslujú v každej stanici postupne od začiatku
do konca trate počínajúc číslom 1, bez ohľadu na určenie.
Pre vonkajšie označenie sa stavadlá označia skratkou "St"
a arabským číslom, výhybkárske stanovištia skratkou "St"
a rímskym číslom, závorárske stanovištia skratkou "Zv"
a rímskym číslom.
Ak sú dve stavadlá alebo
stanovištia v rovnakej úrovni, označí sa nižším číslom
to stavadlo alebo stanovište, ktoré leží vľavo.
V stanici rozdelenej na
obvody môžu sa stavadlá alebo stanovištia očíslovať
oddelene v každom obvode. Samostatné závorárske stanovištia
na šírej trati sa označujú arabskou číslicou, vyjadrujúcou
kilometrickú polohu stanovišťa.
105. Pre orientáciu sa môžu podľa podobných zásad očíslovať aj iné staničné stanovištia a zariadenia (napr. vodné žeriavy, koľajové váhy a pod.). Miesto číslovania sa môžu použiť vžité miestne názvy.
106. Na doplnky.
XIII. Osvetľovanie staníc a zastávok
107. Osvetlujú sa priestranstvá
uvedené v STN 36 0061. Celkové osvetlenie sa zapína v čase
pracovnej činnosti. Pre miesta s náročnejšou technológiou práce,
ktoré vyžadujú vyššiu intenzitu osvetlenia ako pri celkovom
osvetlení, možno zriaďovať doplnkové osvetlenie.
Na priestranstvách a
objektoch pre cestujúcich musí byť celkové osvetlenie zapnuté
aj primeraný čas pred príchodom a po odchode vlaku s prepravou
cestujúcich. Pri vypnutí celkového osvetlenia musí byť
zapnuté aspoň orientačné osvetlenie. Úplné vypnutie
osvetlenia pre niektoré priestranstvá môže povoliť DDC.
Obsluhovať osvetľovacie
zariadenia smú len na to určení zamestnanci.
108. Povinnosti užívateľa osvetľovacích
zariadení týkajúce sa obsluhy, základnej starostlivosti a
dodržiavania zásad hospodárneho a bezpečného prevádzkovania
osvetľovacích zariadení, dodá užívateľovi príslušná SEE.
Sekcia EaE dodá užívateľovi
aj časový plán osvetlovania (vrátane pokynov pre jeho používanie)
vypracovaný pre konkrétne železničné priestranstvo.
109. Povinnosti užívateľa podľa
ustanovenia predchádzajúceho článku, vrátane uvedenia, kedy
musí byť zapnuté celkové osvetlenie (príp. aj s doplnkovým
osvetlením), rozsah orientačného osvetlenia, či je dovolené
osvetlenie úplne vypnúť, časový plán osvetľovania, príp.
ďalšie podrobnosti vzhľadom na miestne pomery, sa uvedú v
staničnom poriadku (vo vykonávacom nariadení k predpisu pre
zjednodušenú dopravu, v obsluhovacom poriadku, v prípojovom
prevádzkovom poriadku, v prevádzkovom poriadku iných organizačných
jednotiek.
Časový plán osvetľovania
musí byť umiestnený ako výveska na všetkých pracoviskách,
z ktorých je ovládané osvetlenie železničných objektov a
priestranstiev.
Pre prípad poruchy alebo výpadku
energetického napájania musí užívateľ zabezpečiť v
priestoroch určených pre cestujúcich najnutnejšie náhradné
osvetlenie.
110. Na doplnky.
XIV. Čas, hodiny, rozhlas a rádiotelefónne spojenie
111. Dopravná služba sa riadi
stredoeurópskym časom (SEČ) a v stanovenom období východoeurópskym
časom (VEČ) s rozdelením od 0.00 do 24.00 hodín. Dátum a spôsob
prechodu na VEČ a späť na SEČ stanoví príslušné vládne
uznesenie.
Všetci zamestnanci dopravnej
služby, pokiaľ to výkon ich služby vyžaduje, musia mať v
službe správne idúce hodinky.
V služobných miestnostiach
staničných a traťových zamestnancov dopravnej služby musia
byť umiestnené hodiny. Okrem toho majú byť hodiny v koľajových
skupinách veľkých staníc, na nástupištiach a v priestoroch
pre cestujúcich. Pre stanovenie časových údajov pri výkone
dopravnej služby sú potom
tieto hodiny rozhodujúce. Ak dôjde k poruche týchto hodín,
rozhodujúce sú hodinky výpravcu, ktorý si časové údaje
porovná s výpravcami oboch susedných staníc. Hodiny umiestnené
vonku a v priestoroch prístupných verejnosti musia byť za zmenšenej viditeľnosti osvetlené.
Na celej železničnej sieti
musia hodiny ukazovať správny a presný čas. Hodiny sa denne
nastavujú buď samočinne z časovej ústredne alebo ručne podľa
časových znamení verejných oznamovacích prostriedkov.
112. Tam, kde sú hodiny v služobných miestnostiach riadené
automaticky z časovej ústredne, porovnávajú si dopravní
zamestnanci pri nástupe služby čas podľa týchto hodín, vo všetkých
ostatných prípadoch podľa údajov daných výpravcom.
Rušňovodič si porovná čas
podľa hodiniek vlakvedúceho, príp. podľa hodiniek toho staničného
zamestnancov, ktorý vlak vybavuje.
113. Na oznamovanie služobných rozkazov,
pokynov a správ sa používa aj rádiotelefónne spojenie a
staničný rozhlas. Zásady na používanie rádiotelefónneho
spojenia sú stanovené predpisom T 7.
Vlakové rádiotelefónne
spojenie slúži pre vzájomný styk rušňovodiča s vlakovým
dispečerom alebo s výpravcom, príp. rušňovodiča vlakového
hnacieho vozidla s rušňovodičom postrkového hnacieho vozidla,
vlakvedúceho s rušňovodičmi a pod.
Staničné rádiotelefónne
spojenie slúži pre vzájomný styk posunujúcich hnacích
vozidiel so staničným dispečerom, príp. s výpravcami, vo vozňových
a prepravných kanceláriách pre súpis vozňov a pod.
Staničný rozhlas sa používa
podľa ustanovení staničného poriadku na služobné úkony ako
aj na informácie pre cestujúcich.
Podrobnosti pre používanie
staničného rozhlasu a rádiotelefónneho spojenia stanoví
staničný poriadok.
114. Pokiaľ sa pomocou rádiotelefónneho spojenia alebo staničného rozhlasu dávajú rozkazy, hlásenia, pokyny a správy, pre ktoré je týmto predpisom stanovené záväzné slovné znenie, musí sa pri ich odovzdávaní používať toto znenie, rovnako ako pri telefónnom styku (pozri čl. 17).
|
|