Osud metra v Bratislave zostáva stále nejasný

V otázke výstavby bratislavského metra stále nie je jasno. Do dnešného dňa totiž nebola podpísaná zmluva medzi a. s. Metro Bratislava a francúzsko-rakúskym konzorciom spoločností Matra Transport International (MTI) a Siemens , ktorá čaká na podpis od konca roku 1998. Mesto Bratislava , ktoré je 100 % vlastníkom a. s. Metro Bratislava, stále nedalo súhlas na podpis decembrovej zmluvy.
Podľa konzorcia MTI - Siemens by sa s výstavbou mohlo začať už do dvoch rokov. Ako nedávno uviedol viceprezident spoločnosti MTI Antoine Massabki, krajiny ponúkajúce technológiu metra poskytnú Slovensku niekoľkomiliardový úver. Rakúsko je ochotné podporiť metro úverom 1,3 mld. ATS a rovnakou sumou by mala prispieť aj francúzska strana. Výhodou týchto úverov má byť, že Slovensko by ich malo začať splácať až po dokončení výstavby prvej 10-kilometrovej trasy, teda najskôr v roku 2006.
Konzorcium MTI - Siemens predložilo niekoľko variantov výstavby ľahkého metra, pričom výstavba prvej trasy môže stáť od 18 do 32 mld. Sk. Na jej začatie je však potrebná garancia vlády a potvrdenie projektu zo strany mesta. Nová vláda pri svojom nástupe deklarovala, že garancie na výstavbu bratislavského metra najbližšie 2 - 3 roky určite neposkytne. V septembri by údajne mala vláda prijať o bratislavskom metre uznesenie a následne by mala byť vyhlásená nová verejná súťaž na dodávateľov jednotlivých prác na projekte. V otázke financovania metra sa už objavili úvahy o možnom využití deblokácií ruského dlhu, čo by však znamenalo vybudovanie ťažkého metra podľa ruského vzoru. Uvažuje sa aj o možnosti stavby bez vládnych garancií, čo by znamenalo, že mesto by si našlo partnera, ktorý by metro postavil a zisk z jeho prevádzkovania by pripadol jemu.

( Bratislavské noviny 13-14/99 )

Celková dĺžka metra by mala byť 29 km - skladá sa.z dvoch základných trás. Trasa A v dĺžke 16 km povedie zo západu na východ, t. j. z Dúbravky cez Karlovu Ves, centrum mesta do depa smerom na Raču. Trasa B v dĺžke 13 km povedie z juhu na sever - z depa v Petržalke cez niekoľko staníc na pravej strane Dunaja, tunelom popod rieku do centra mesta, cez Trnavské mýto smerom naPlánovaná sieť metra v Bratislave.Ružinov.
Stavba sa začne trasou B tak, aby bola do prevádzky uvedená jej takzvaná chrbtová kostra - od depa v Petržalke po Trnavské mýto. Táto časť bude mať dĺžku 9,5 km, povedie z depa v Janíkovom dvore na juhu Petržalky cez stred mesta až po Trnavské mýto. Bude mať 11 staníc a to v týchto polohách: Mayereder, Janíkov dvor, Lúky-juh, Draždiak, Lúky-sever, Háje-juh, Háje-sever, Petržalka-centrum (pod budúcou rovnomennou žst.), na druhej strane rieky stanica Dunaj, Kamenné námestie, Obchodná ulica, Hlavná stanica ŽSR a Trnavské mýto.
Prvé dve stanice budú polozapustené do zeme, tri ďalšie Lúky-sever a obe stanice Háje na estakáde, šesť staníc počnúc stanicou Petržalka-centrum budú pod zemou. Trasa v Petržalke povedie v dĺžke asi 0,8 km polozapusteným krytým výkopom, asi 3,5 km po estakáde, zostatok v hlbokom tuneli, pokračujúc popod riekou. Pod centrom mesta na ľavej strane rieky sa bude metro pohybovať rovnako v tuneli.
V prvej etape výstavby by sa z tejto trasy malo postaviť 6,1 km od depa po stanicu Dunaj. Ako druhý sa uvedie ďalší 3,4 km úsek od stanice Dunaj po Trnavské mýto.
Po prvom úseku sa hneď začne s výstavbou ďalších, podľa možností a okolností.
Druhý prevádzkový úsek by mal uzavrieť okruh v centrálnej mestskej časti, t. j. začal by v blízkosti Dómu sv. Martina, približne tam, kde sú pod Novým mostom teraz konečné zástavky autobusov, odtiaľ by viedol smerom k autobus. stanici Mlynské nivy a ďalej k Trnavskému mýtu, kde by sa okruh uzavrel. Vetva by ďalej viedla buď smerom na Raču, alebo smerom do Ružinova a na letisko. Podľa pripravovanej štúdie bude rozhodnuté, ktorý smer bude naliehavejší. Pri budovaní trasy do Rače by mestské zastupiteľstvo chcelo dosiahnuť preloženie žel. stanice filiálka na predmestie a na jej mieste vybudovať stanicu metra. To však bude závisieť od rokovaní so ŽSR . Odstránilo by sa súčasne križovanie železnice s cestami. Konečná stanica metra by mohla byť v blízkosti žel. stanice, odkiaľ by sa cestujúci z vlaku dostali do centra mesta.
Dalším prevádzkovým úsekom by bola trasa do Ružinova. V prípade potreby by sa mohla dobudovať až po letisko. Štvrtý prevádzkový úsek by začal stanicou v podhradí, tam kde bude začínať aj druhý úsek metra, bude pokračovať do Karlovej Vsi najskôr tunelom a mostom nad Mlynskou dolinou. Jedna stanica by bola v oblasti PKO, dalšia medzi internátmi a STV v Mlynskej doline. Mostom by metro pokračovalo k Dlhým dielom a odtiaľ na koniec Karlovej Vsi. Do Dúbravky by cestujúci pokračovali buď doplnkovou dopravou, alebo by v prípade potreby a možností mohlo byť metro dobudovať až tam. Kedže sa pri plynulosti stavby a finančných tokov ráta na každý úsek približne päť rokov, posledný by teda mal byť vybudovaný okolo roku 2020.

Výstavba prvého úseku sa mala začať v máji 1998....

(súhrn tlače z obdobia február/marec 1997)

Rýchlodráha v Bratislave


Späť na " Železničné odkazy na Slovensku "Späť na " Železničné odkazy na Slovensku "

Back to " Index  "Back to " Index  "

Strana vytvorená / Site created : 5. XII. 1999
Posledná aktualizácia / Last
update : 6. XI. 2000
( http://addams.miesto.sk/slovakia/present/metro1.htm )