Osud metra v Bratislave zostáva stále nejasný
V otázke výstavby
bratislavského metra stále nie je jasno. Do dnešného dňa
totiž nebola podpísaná zmluva medzi a. s. Metro Bratislava a
francúzsko-rakúskym konzorciom spoločností Matra Transport
International (MTI) a Siemens , ktorá čaká na
podpis od konca roku 1998. Mesto Bratislava , ktoré je 100 % vlastníkom a. s. Metro Bratislava,
stále nedalo súhlas na podpis decembrovej zmluvy.
Podľa konzorcia MTI - Siemens by sa s výstavbou mohlo začať
už do dvoch rokov. Ako nedávno uviedol viceprezident
spoločnosti MTI Antoine Massabki, krajiny ponúkajúce
technológiu metra poskytnú Slovensku niekoľkomiliardový
úver. Rakúsko je ochotné podporiť metro úverom 1,3 mld. ATS
a rovnakou sumou by mala prispieť aj francúzska strana.
Výhodou týchto úverov má byť, že Slovensko by ich malo
začať splácať až po dokončení výstavby prvej
10-kilometrovej trasy, teda najskôr v roku 2006.
Konzorcium MTI - Siemens predložilo niekoľko variantov
výstavby ľahkého metra, pričom výstavba prvej trasy môže
stáť od 18 do 32 mld. Sk. Na jej začatie je však potrebná
garancia vlády a potvrdenie projektu zo strany mesta. Nová
vláda pri svojom nástupe deklarovala, že garancie na výstavbu
bratislavského metra najbližšie 2 - 3 roky určite neposkytne.
V septembri by údajne mala vláda prijať o bratislavskom metre
uznesenie a následne by mala byť vyhlásená nová verejná
súťaž na dodávateľov jednotlivých prác na projekte. V
otázke financovania metra sa už objavili úvahy o možnom
využití deblokácií ruského dlhu, čo by však znamenalo
vybudovanie ťažkého metra podľa ruského vzoru. Uvažuje sa
aj o možnosti stavby bez vládnych garancií, čo by znamenalo,
že mesto by si našlo partnera, ktorý by metro postavil a zisk
z jeho prevádzkovania by pripadol jemu.
( Bratislavské noviny 13-14/99 )
Celková dĺžka metra by mala byť 29 km - skladá sa.z dvoch
základných trás. Trasa A v dĺžke 16 km povedie zo západu na
východ, t. j. z Dúbravky cez Karlovu Ves, centrum mesta do depa
smerom na Raču. Trasa B v dĺžke 13 km povedie z juhu na sever
- z depa v Petržalke cez
niekoľko staníc na pravej strane Dunaja, tunelom popod rieku do
centra mesta, cez Trnavské mýto smerom na.Ružinov.
Stavba sa začne trasou B tak, aby bola do prevádzky
uvedená jej takzvaná chrbtová kostra - od depa v Petržalke
po Trnavské mýto. Táto časť bude mať dĺžku 9,5 km,
povedie z depa v Janíkovom dvore na juhu Petržalky cez stred
mesta až po Trnavské mýto. Bude mať 11 staníc a to v týchto
polohách: Mayereder, Janíkov dvor, Lúky-juh, Draždiak,
Lúky-sever, Háje-juh, Háje-sever, Petržalka-centrum (pod
budúcou rovnomennou žst.), na druhej strane rieky stanica
Dunaj, Kamenné námestie, Obchodná ulica, Hlavná stanica ŽSR a Trnavské mýto.
Prvé dve stanice budú polozapustené do zeme, tri
ďalšie Lúky-sever a obe stanice Háje na estakáde, šesť
staníc počnúc stanicou Petržalka-centrum budú pod zemou.
Trasa v Petržalke
povedie v dĺžke asi 0,8 km polozapusteným krytým výkopom,
asi 3,5 km po estakáde, zostatok v hlbokom tuneli, pokračujúc
popod riekou. Pod centrom mesta na ľavej strane rieky sa bude
metro pohybovať rovnako v tuneli.
V prvej etape výstavby by sa z tejto trasy malo
postaviť 6,1 km od depa po stanicu Dunaj. Ako druhý sa uvedie
ďalší 3,4 km úsek od stanice Dunaj po Trnavské mýto.
Po prvom úseku sa hneď začne s výstavbou ďalších,
podľa možností a okolností.
Druhý prevádzkový úsek by mal uzavrieť okruh v
centrálnej mestskej časti, t. j. začal by v blízkosti Dómu
sv. Martina, približne tam, kde sú pod Novým mostom teraz
konečné zástavky autobusov, odtiaľ by viedol smerom k
autobus. stanici Mlynské nivy a ďalej k Trnavskému mýtu, kde
by sa okruh uzavrel. Vetva by ďalej viedla buď smerom na Raču,
alebo smerom do Ružinova a na letisko. Podľa pripravovanej
štúdie bude rozhodnuté, ktorý smer bude naliehavejší. Pri
budovaní trasy do Rače by mestské zastupiteľstvo chcelo
dosiahnuť preloženie žel. stanice filiálka na predmestie a na
jej mieste vybudovať stanicu metra. To však bude závisieť od
rokovaní so ŽSR . Odstránilo
by sa súčasne križovanie železnice s cestami. Konečná
stanica metra by mohla byť v blízkosti žel. stanice, odkiaľ
by sa cestujúci z vlaku dostali do centra mesta.
Dalším prevádzkovým úsekom by bola trasa do
Ružinova. V prípade potreby by sa mohla dobudovať až po
letisko. Štvrtý prevádzkový úsek by začal stanicou v
podhradí, tam kde bude začínať aj druhý úsek metra, bude
pokračovať do Karlovej Vsi najskôr tunelom a mostom nad
Mlynskou dolinou. Jedna stanica by bola v oblasti PKO, dalšia
medzi internátmi a STV v Mlynskej doline. Mostom by metro
pokračovalo k Dlhým dielom a odtiaľ na koniec Karlovej Vsi. Do
Dúbravky by cestujúci pokračovali buď doplnkovou dopravou,
alebo by v prípade potreby a možností mohlo byť metro
dobudovať až tam. Kedže sa pri plynulosti stavby a
finančných tokov ráta na každý úsek približne päť rokov,
posledný by teda mal byť vybudovaný okolo roku 2020.
Výstavba prvého úseku sa mala začať v máji 1998....
(súhrn tlače z obdobia február/marec 1997)
Strana vytvorená / Site created : 5.
XII. 1999 Posledná aktualizácia / Last update : 6. XI. 2000 |
( http://addams.miesto.sk/slovakia/present/metro1.htm ) |