Perspektívy múzea dopravy v Bratislave
Eugen Labanič

Muzeálna starostlivosť o hnuteľné pamiatky železníc, ktoré najviac ovplyvnili rozvoj prie­myslu v priebehu minulého storočia, vyústila do veľkých múzejných centier - múzeí dopra­vy. Toto obdobie výrazne usmernilo priemy­selno-hospodársky rozvoj v tomto storočí, na­priek tomu situácia múzea dopravy všeobecne (železničnej, cestnej, vodnej a leteckej) dodnes nie je uspokojivo vyriešená.
Obdobie od začiatku 20. storočia predovšet­kým v Európe môžeme charakterizovať ako vzostup záujmu o národné kultúrno-histo­rické a technické pamiatky. Tým sa obohatili zbierky už jestvujúcich múzeí a vznikali nové špecializované národné múzeá, ktoré predsta­vili dejiny rozvoja priemyslu, techniky alebo niektorého priemyselného odvetvia štátu.
Množstvo hnuteľných pamiatok pre svoj nadmerný rozmer, resp. objem presahovalo možnosti ich umiestnenia v klasických mú­zeách. Dnes už väčšina z nich tvorí výstavné komplexy, kde sa sústreďujú určité objekty alebo predmety so snahou zachovať ich a odovzdať ďalším generáciám.
Väčšina európskych železníc zabezpečuje ochranu svojej minulosti. Realizujú záchranu rušňov, osobných i nákladných vozňov, ktoré majú muzeálnu hodnotu a vyžadujú si rozsiahly výstavný priestor. Vytvárajú skanzeny želez­ničných vozidiel, ktoré slúžia pre návštevní­kov, poskytujú okrem zážitku významný pra­meň pre bádateľov technického rozvoja, sú vhodnými pomôckami technického vzdeláva­nia, ale sú aj veľmi príťažlivou atrakciou cudzi­neckého ruchu a turistiky. Napriek tomu, že tie­to historické železničné dopravné prostriedky sú chránené a blížime sa k 150. výročiu želez­nice na území Slovenska, takýto dôstojný stá­nok ešte stále dáva na seba čakať a exponáty ostávajú rozmiestnené po rôznych depách a staniciach.
Aj keď v minulom období bolo módou vystavovať historické rušne a vozne muzeálnej hodnoty vo väčších železničných staniciach, čo bolo len krátkodobé “defilé”, skúsenosti uka­zujú, že tieto výstavy boli skôr pre cestujúcu než pre širšiu verejnosť, a navyše hrozilo tu nebezpečenstvo úrazu a porušenia doprav­ných predpisov. Aktivity boli len príležitostné a výsledkom oduševnenia pracovníkov a fa­núšikov železnice. Nemohli nahradiť úlohu ší­renia poznatkov a odborných informácií, ktoré poskytujú výstavné exponáty v múzeách.
V uplynulom desaťročí sa technický stav vozidiel značne zhoršil a poklesol aj ich počet. Mnohé zničila korózia a niektoré “po vlastnej osi” odišli na šrotoviská. Preto sa v súčasnosti vynára potreba ich organizovaného zachova­nia.
Už niekoľko rokov nadšenci a múzejní pra­covníci hľadajú možnosti vhodné pre múzejný skanzen železničných vozidiel. Bolo navrh­nutých niekoľko variantov, avšak po hlbších analýzach sa možnosti zúžili, čo bolo podmie­nené závažnými okolnosťami.
Skanzen železničných vozidiel si vyžaduje veľký priestor, organicky začlenený do mesta a plánu jeho rozvoja. Nadväzuje napojením na železnicu, vníma okolie a cudzinecký ruch.
Proces postupnej modernizácie slovenskej dopravy spôsobuje každodenný zánik do­pravnej techniky, ktorá má z muzeálneho po­hľadu historickú hodnotu. Preto všetky aktivi­ty sa sústreďujú v prvom rade na zachovanie všetkých dopravných prostriedkov. Náklady na ich údržbu a deponovanie už zhromažde­ného materiálu v súčasnosti znášajú rôzne subjekty: železnice, dopravné podniky a sú­kromní zberatelia.
Výsledky úsilia investovaného do získania a reštaurovania tohto zbierkotvorného fondu nútia našu spoločnosť vykonať to, čo mnohé európske štáty už vykonali - zriadiť doprav­né múzeum. Je to cesta nielen k dôstojnému zavŕšeniu doteraz vykonanej akvizičnej práce, ale tiež, s prihliadnutím na narastajúci ekono­mický tlak, k jedinej účinnej ochrane jestvu­júceho zbierkotvorného fondu pred jeho roz­ptýlením v bližšom alebo vzdialenejšom zahra­ničí.
Prvý návrh architektonického riešenia do­pravného múzea, ktorý predložilo Slovenské technické múzeum v Košiciach po dohode s Ministerstvom kultúry SR a slovenskými železnicami je lokalizovaný do Bratislavy, konkrét­ne do nákladného obvodu bratislavskej hlav­nej stanice, do miesta tradičného kontaktu že­lezničnej a cestnej dopravy.
Areál, ktorý je predmetom riešenia štúdie, sa nachádza v severnej časti centrálnej mest­skej oblasti Bratislavy, v priamom napojení na súčasnú hlavnú stanicu . Je ohraničený ulicami Pražskou, Šancovou a hlav­nou stanicou. Vlastný poze­mok je rovinatý, kým oko­lité komunikácie kle­sajú južným smerom.
Výškový rozdiel je plynulý od nuly do 12 m a tento rozdiel je upravený svahmi, opornými múrmi a budovami.
Pozdĺž pozemku je vedených päť koľají, tri končia tzv. tupíkom na južnom okraji areálu a dve pred budovami skladov. Koľaje v dĺžke pri­bližne 300 m a k nim prislúchajúce budovy skla­dov č. 1 a 2 sú zapísané do štátneho Zoznamu kultúrnych pamiatok Bratislavy pod č. BA-NI 824. Priestranstvo nákladného dvora má časť spevnených plôch a časť ostatných plôch s ne­dostatočne udržiavanou zeleňou. Celý areál je schátraný. Objekty areálu tvorí:

Budova Šancovej č. 1:
Ide o pamiatkovo chrá­nený objekt (BA-N/599) postavený v polovici minulého storočia. Má tri nadzemné a jedno podzemné podlažie a je súčasne oporným mú­rom pozemku. Na úrovni druhého nadzemné­ho podlažia je prístavba, ktorá je zo strany ná­kladného dvora prízemím. Pochádza z neskor­šieho obdobia a je esteticky nevyhovujúca. Tá­to budova môže slúžiť ako administratívne a dokumentačné centrum.

Sklad č.1
Je pamiatkovo chránený prízemný objekt (BA-N/824), s predsadenými krytými rampami po oboch stranách pre nakladanie do želez­ničných vozňov. Je murovaný, zastrešený dre­venými krovmi a má objem asi 17 000 m³. Prístavba z južnej strany má objemný asi 1 100 m³. Ide o typický sklad s rampami a otvormi pozdĺž celého objektu a je v pomerne dobrom sta­ve. Navrhovaná je pre účely expozí­cií a výstav.

Sklad č. 2
Budova je taktiež pamiatkovo chránený objekt (BA-N/824). Je rovnaká ako sklad č.1, ale má väčšiu šírku a dĺžku. Obstavaný priestor má objem asi 28 800 m³. Bezprostredne nad­väzuje na sklad č. 1. Bude upravená na expo­zičné múzejné účely, depozitár a hygienické zariadenie.

Sklad č. 3
Budova je v severnej časti nákladného dvo­ra. Bola postavená neskôr a nie je pamiatkovo chránená. Podobná je skladu č. 1 a 2, v južnej časti rozdelená na vstavané podlažia a sute­rén. Obstavaný priestor má asi 8 400 m³. Ú­stredným priestorom skladu bude kinosála pre 200 návštevníkov. S kinosálou súvisí predsálie, vestibul, hygienické zariadenia a šatňa. V prí­zemnej časti bude malý snackbar a nad touto častou štyri klubovne s malým zázemím.
Areál nákladného dvora je vybavený infra­štruktúrou. Jeho súčasťou bude aj Múzejno­dokumentačné centrum železníc na Slovensku. Ide o komplexné múzeum dopravy, t. j. stále expozície cestnej a železničnej dopravy. Exte­riérové expozície - koľajisko a spevnené plo­chy z východnej strany (určené pre cestnú a automobilovú dopravu) budú zastrešené a uzavreté ľahkou konštrukciou. Tým sa zabez­pečí celoročné sprístupnenie expozícií a budú chránené proti poškodeniu a odcudzeniu. Plo­cha pre cestnú dopravu bude mať veľkosť 1010 m² a priľahlú rampu pre jednostopové doprav­né prostriedky.
Exteriérová expozícia železničnej dopravy bude na jestuvujúcom koľajisku (4 koľaje) pre­krytá a uzavretá ľahkou oceľovou konštruk­ciou. Medzikoľajový priestor bude upravený asfaltom, prípadne zámkovou dlažbou. Na plo­che koľajiska budú situované exponáty zohľad­ňujúce vývoj parných a dieselových rušňov, osobné a nákladné vozne a špeciálna technika, spolu 16 exponátov. Je to prvá časť rekonštrukcie spolu so skladom č. 1. Jej rozší­renie bude úmerné rekonštrukcii skladu č. 2.

Ekonómia a možnosti realizácie
Vzhľadom na veľký rozsah rekonštrukcie a ekonomické možnosti financovania múzea do­pravy, stavba je navrhovaná do troch etáp tak, aby každú z nich od prvej etapy bolo možné užívať. Pri súčasných ekonomických ukazova­teľoch finančný náklad investícií predstavuje 54,4 mil. Sk.

(Pamiatky a múzeá 2/1996)

Strana vytvorená : 10-VII-2001 Posledná aktualizácia : 10-VII-2001
	( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/transmus/perspekt.htm )