Tri pancierové vlaky

Ladislav Kmeť

Účasť železničiarov v Slovenskom ná­rodnom povstaní je nerozlučne spätá s tromi pancierovými vlakmi, postave­nými pre povstaleckú armádu v želez­ničných dielňach vo Zvolene.
Od samého začiatku Povstania poci­ťovala armáda nedostatok ťažkých zbraní, najmä tankov, lebo najväčšia časť tankov bola ešte pred vypuknutím Povstania sústredená pri dvoch diví­ziách na východnom Slovensku a ne­mohla tak zasiahnuť do bojov na po­vstaleckom území. Menšia časť tankov zostala vo výcvikovom stredisku v Mar­tine, ale mnoho z nich bolo nepojazd­ných.
Hľadal sa preto spôsob, ako zmenšiť nedostatok ťažkej bojovej techniky vý­robou improvizovanej techniky.
Nepojazdné tanky už dávno použí­vali sovietske vojská v boji proti fa­šistom na stavbu pancierových vlakov, ktoré na železničných tratiach podpo­rovali bojujúce jednotky. Hornatý kraj stredného Slovenska so železničnými traťami v údoliach, vejárovite smeru­júcich do smeru Zvolen - Banská Bys­trica, priamo sa ponúkal na využitie tejto možnosti.
Po zvážení týchto okolností veliteľ­stvo povstaleckej armády sa rozhodlo postaviť pancierové vlaky, ktoré by po­máhali brániť slobodné územie. Na uskutočnenie tejto úlohy vybrali želez­ničné dielne vo Zvolene.
Toto rozhodnutie nebolo náhodné. Veď mnohí pracovníci dielní boli ešte pred vypuknutím Slovenského národné­ho povstania zapojení v ilegálnom hnu­tí. Pracovali tu ilegálne bunky KSS, tu určitý čas rozmnožovali aj ilegálny ča­sopis Hlas národa.
Vojensko-organizačnú prácu pri stav­be pancierových vlakov mal na starosti plk. Štefan Čánik oddelenia útočnej väzby veliteľstva 1. čs. armády na Slo­vensku. Za technickú stránku zodpove­dal por. v zálohe Ing. Hugo Wein­berger (po zmene priezviska Velan), ktorý riadil práce z vojenskej strany.
Pri prevzatí rozkazu o stavbe prvého pancierového vlaku - 4. septembra 1944 - stáli pred poverenými dôstoj­níkmi zdanlivo neriešiteľné problémy: chýbala technická dokumentácia, nebol vhodný materiál (najmä plech), neboli potrebné skúsenosti.
Ťažkosti sa postupne prekonávali v spolupráci s technikmi a robotníkmi zvolenských železničných dielní. Pra­covníci dielní brali stavbu pancierového vlaku ako vec svojej remeselnej hrdosti a pustili sa do práce s nadšením, ktoré­ mu - nemohla odolať žiadna prekážka. Pretože na kreslenie dokumentácie ne­bolo času, vzniklé problémy sa riešili priamo pri stavbe. Pre nedostatok iného plechu sa prvé dva vlaky "panciero­vali" kotlovým plechom, na posledný vlak dodali oceľový plech železiarne v Podbrezovej.
Na stavbe pancierových vlakov sa pracovalo bez ohľadu na čas, s vyso­kým vypätím síl, aby sa hotové dielo čím skôr odovzdalo bojujúcej armáde. Technický vedúci stavby vlakov Ing. Hugo Velan si na tie chvíle spomína takto:

“Vojaci a robotníci nechceli za po­plachu ísť do krytu. Nepomohol nátlak, ani presviedčanie. Všetci ostali so svo­jimi majstrami pri robote, ktorú vo dne po celý ten čas ani neprerušili. Ne­bolo prestávok, jedlo sa - najmä na konci výstavby - priamo pri práci. Len v noci sa za poplachu museli vypnúť svetlá a hlavne prestať zvárať. Chvíľa­mi sa odpočívalo, sadli sme si niekedy pred budovu, rozprávali a občas snívali aj o tom, ako bude, až toto všetko skončí . . ."

O priebehu prác sa bol osobne pre­svedčiť 10. 9. 1944 veliteľ povstaleckej armády generál Ján Golian, ktorý pracovníkom vyslovil pochvalné uzna­nie.
Za 14 dní postavili prvý vlak, ktorý dostal meno Štefánik. Druhý, dokona­lejší Hurban bol pri zhoršených pracov­ných podmienkach hotový za 11 dní. Posledný - Masaryk - bol technicky najdokonalejší na základe skúseností získaných zo stavby a bojového nasa­denia prvých dvoch. Výstavba všetkých troch vlakov trvala celkom päť týžd­ňov.
Každý pancierový vlak sa skladal z dvoch súprav: bojovej a ubytovacej. Bojová súprava pozostávala v poradí spredu: z predsunutého (tykadlového) vozňa, delového vozňa, tankového voz­ňa, rušňa rady 320.2, tankového vozňa, guľometného vozňa. Ubytovacia súpra­va mala ubytovacie vozne, kuchyňu, ošetrovňu a muničný vozeň. Táto sú­prava pred bojovou akciou zostávala v najbližšej železničnej stanici.
Každý pancierový vlak bol samostat­ným bojovým telesom a o jeho nasadení rozhodoval veliteľ povstaleckej armá­dy.
Všetky tri vlaky boli hneď po dokon­čení nasadené do bojových akcií na najviac ohrozené úseky povstaleckého frontu. Ako prvý zasiahol Štefánik na úseku Hronská Breznica - (dnes Hron­ská Dúbrava) - Sv. Kríž nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom), kde koncom septembra a začiatkom októbra prebie­hali ťažké boje 3, taktickej skupiny armády a partizánov s nepriateľom, smerujúcim na Zvolen. Po stabilizovaní frontu na tomto úseku bol presunutý na trať Zvolen - Krupina, kde sa zúčast­nil bojov pri Dobrej Nive. Koncom októbra operoval na trati Kriváň - Zvo­len. Pri ústupe do hôr uzavieral odsun vlakov zo Zvolena a Banskej Bystrice do Ulmanky (dnes Uľanka). Tu na ňom znehodnotili zbrane a najdôležitejšie súčiastky a posádka ustúpila do blíz­kych hôr.
Druhý pancierový vlak Hurban bol nasadený najprv na trati Hronská Breznica - Sv. Kríž nad Hronom (Žiar n. Hr.). Pri bojoch s nepriateľom o prístu­py k Banskej Bystrici z oblasti Turca začiatkom októbra ho presunuli na trať Banská Bystrica - Diviaky. S jeho pomo­cou 4. 10. 1944 odrazili útok nepriateľa na priestor Čremošné. Za boja bolo nie­koľko členov posádky poranených a dvaja zahynuli. Na vlaku boli ťažko poškodené tankové vozne, preto ho pre­sunuli do železničných dielní vo Zvole­ne. Pri oprave zosilnili pancierovanie veží tankových vozňov. Po oprave zno­vu operoval na trati Banská Bystrica - ­Diviaky a koncom októbra vypomáhal na trati Brezno - Červená Skala. Svoje pôsobenie ukončil v stanici Horný Harmanec (Harmanec Jaskyňa), kde ho znehodnotili a posádka odišla do hôr.
Tretí pancierový vlak Masaryk bojo­val na úseku Brezno - Červená Skala, kde podporoval jednotky 2. taktickej skupiny povstaleckej armády v ústupo­vom boji. Pri ofenzíve nepriateľa od Červenej Skaly, 24. októbra 1944, pri Pohorelskej Maši dostal rušeň priamy delostrelecký zásah do nožného rámu kotla a rušňovodičskej búdky, pričom zahynuli vlakvedúci Ján Pavlík a kurič Juraj Krkoška, rušňovodič bol ťažko obarený. Vlak pre rýchly postup ne­priateľa už neopravili, ale presunuli do Horného Harmanca a znehodnotili.
To je veľmi stručná história pancie­rových vlakov zo Slovenského národné­ho povstania.
Pancierové vlaky svojou činnosťou značne prispeli k obrane povstaleckého územia proti fašistom, a to jednak ako morálna podpora bojujúcich jednotiek a jednak svojou palebnou silou tri ka­nóny a 10-12 ťažkých guľometov a spôsobovali medzi fašistami strach a hrôzu. Neraz bol ich pomocou zasta­vený útok nepriateľa. Zostali hlboko v spomienkach zúčastnených bojujúcich jednotiek.

(Vlastivedný časopis, roč. XXIII., č.4, 1974)

	Strana vytvorená / Site created : 02-XI-2001 Posledná aktualizácia / Last update : 02-XI-2001
	( pvlak6.htm )