Horúca stopa vedie do Mníchova
Prokuratúra vyšetruje spolupracovníkov nemeckých železníc. Na kolese, ktoré počas jazdy prasklo a spôsobilo 3. júna nešťastie v Eschede, sa objavili nedostatky už pred výjazdom vlakovej súpravy z Mníchova, o čom svedčia záznamy. Nikto však nevyhlásil poplach.
Dramatické snímky z Eschede šokovali celý svet. Chybná súčiastka vykoľajila rýchlovlak v hodnote 50 miliónov mariek: pri kilometrovníku 55,1 na tretej osi prvého vagóna praskla obruč na kolese a nesprávne sa prehodila jedna z dvoch výhybiek. ICE Wilhelm Conrad Röntgen sa rýchlosťou 200 km/h rútil rovno na pilier mosta. V hromadách deformovanej ocele a zakrvavených črepín zomrelo 101 ľudí a 88 utrpelo vážne zranenia. ICE s číslom 884 sa už nikdy viac na nemeckých koľajniciach neobjaví, ani fyzikovo meno už nikdy nijaký vlak neponesie. Železnice by najradšej celkom vymazali akúkoľvek spomienku na najhoršie nešťastie v dejinách rýchlovlakovej dopravy. Zo 104 cestujúcich, ktorí jazdu smrti ICE 884 prežili, 47 podalo trestné oznámenie. Vyše troch mesiacov vyšetrovatelia skúmali opodstatnenosť podozrenia z ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a usmrtenia z nedbanlivosti. Naďalej ostáva otvorená otázka, či sa aj manažéri železničných dráh majú obávať právnych následkov. Momentálne najvýznamnejšia stopa vedie do Bavorska. Osudné koleso, ktoré počas jazdy prasklo a spôsobilo vykoľajenie rýchlovlaku, ukazovalo totiž anomálie už pri výjazde z mníchovskej hlavnej stanice. Počas nočnej prehliadky vlaku ich zaregistroval počítač. Nič sa žiaľ nedialo, lebo príslušní pracovnici symptómy nehodnotili ako nebezpečné. Systém vlakov ICE teraz komplexne skúmajú tri tímy vyšetrovateľov: Technická univerzita v Aachene sa zaoberá konštrukciou high-tech-vozňov, najmä ich osí a kolies, Fraunhoferov ústav spoľahlivosti dopravy v Darmstadte analyzuje nájdené úlomky prasknutého kolesa a experti Technickej univerzity v Braunschweigu zvažujú, či sa pri plánovaní a stavbe koľajníc, výhybiek a mosta na mieste nešťastia v Eschede nevyskytli nejaké chyby. Expertízy by mali byť hotové najskôr začiatkom budúceho roka. Až potom bude možné konštatovať, či devíza rýchlosti bez limitu si udrží opodstatnenie.
Na železnici je už teraz všetko iné, než bolo pred nešťastím v Eschede. Hoci naďalej všetkých 39 súprav ICE-vlakov prvej generácie, ktoré prešli skúškami vo výrobnom závode, ostáva na koľajniciach, iba 43 dostalo povolenie opäť premávať. Niektoré však iba s ôsmimi, nie dvanástimi vozňami, ako bolo zaužívané pred Eschede. Novoobjavené zdroje chýb obrátili pozornosť na požiadavku technických zmien: kolesá s problematickými obručami sa musia nahradiť inými, tzv. monoblokovými kolesami.
Katastrofa v Eschede ešte aj dnes vyvoláva emócie, o čom svedčí nedávna správa agentúry DPA, že tri mesiace po katastrofe vraj vlakvedúci nešťastného ICE spáchal samovraždu. Hoci správu už po 28 minútach odvolali, novinári s kameramanmi stihli obľahnúť dom zamestnanca železníc v Langwedeli. Jeho dcéra potom v prítomnosti polície oznámila, že údajný samovrah sa celý čas prechádzal s manželkou v Krušných horách.
O akú anomáliu kolesa vlastne išlo? Poslednú noc pred katastrofou vlak podrobili rutinnej kontrole v automatizovanom diagnostickom zariadení mníchovského závodu na výrobu ICE. Počas kontroly vlak prešiel skúšobnú dráhu dlhú asi 8 metrov rýchlosťou 5 km/h, pričom 48 senzorov zaznamenávalo zvuky vznikajúce medzi kolesami a koľajnicami. Počítač zaznamenal každú odchýlku kolies od naprogramovaného ideálneho stavu. Zároveň 12 optických senzorov porovnávalo hodnoty určujúce priemer kolesa. Na kolese na tretej osi prvého vagóna sa vyskytli významné odchýlky od ideálneho stavu. Dosiaľ sa v rámci prevádzky povoľovala tolerancia maximálne 0,6 mm. Koleso vlaku, ktorý neskôr havaroval, vykazovalo už počas skúšobných meraní takmer dvojnásobok povolenej tolerancie - 1,1 mm! Ale už aj predošlej noci zistili na vozni všeličo nápadné: na tom istom kolese sa zaznamenala vonkoncom nie zanedbateľná odchýlka od ideálneho stavu, 0,8 mm! Po prejdení 1500 km sa hodnota, ktorá bola nevyhovujúca už pred 24 hodinami, opäť výrazne zhoršila. Ale nik nevyhlásil poplach...
V závodoch ICE na Landsberskej ulici sa jedného dňa objavili právnici a kriminalisti. Dva dni skúmali všetky použité pracovné postupy a nechali si objasniť všetko o interne zaužívanej tolerancii odchýliek voči ideálnemu stavu kolies. Zároveň sa začala diskusia o tom, aký právny dôsledok by mohol nasledovať pri prípadnom zistení nedbanlivosti pri obsluhe. Akciová spoločnosť nemeckých železníc vyhlasuje, že anomálie na kolesách znamenajú problém iba z hľadiska tzv. komfortu. Hrmot narúša pokojnú jazdu a navyše, káva alebo polievka by sa mohli v jedálnom vozni vyliať. Potvrdzujú to aj všetci svedkovia, ktorých prokuratúra doteraz predvolala na výsluch. Železničiari jednohlasne tvrdia, že anomália kolies sa nikdy nepovažovala za problém z hľadiska bezpečnosti jazdy.
Hoci vyšetrovatelia nezískali nijaké pokyny týkajúce sa postupu personálu po zistení anomálií kolies, či mal alebo nemal zabezpečiť ich urýchlenú výmenu, proti obom spolupracovníkom železníc, ktorí počas dvoch posledných noci vykonávali prehliadku a skúšky na ICE 884, sa začal proces pre podozrenie z usmrtenia z nedbanlivosti. Namerané údaje mali totiž na monitoroch pred sebou. Pritom v januári, celých päť mesiacov pred katastrofou ICE, publikovali dvaja experti najnovšie overené poznatky k aktuálnym problémom železničného kolesa. Drážďanský profesor Werner Mombrei a dipl. Ing. Walter Rode, zodpovedný za otázky technickej prevádzky nemeckých železníc, píšu: “Odchýlky od ideálneho stavu kolies spôsobujú najmä počas jazdy vznik kmitov, oscilácií, hojdania, ktoré vedú spočiatku k značnému obmedzeniu komfortu počas jazdy a k vzniku hrmotu vozňa. Ak oscilácie trvajú ďalej, zvyšuje sa pravdepodobnosť výskytu trhlín z únavy materiálu, čo môže byť pre jazdu osudné.”
Práve takáto trhlina zapríčinila katastrofu ICE v Eschede.
Jedno je však isté: ak by personál v noci na 3. júna na ICE Wilhelm Conrad Röntgen - kvôli komfortu cestujúcich - vymenil kolesá, 101 ľudí by dnes ešte žilo.
Strana vytvorená: 17. I. 1999
Zdroje: FOCUS, Mníchov; DER SPIEGEL Hamburg;
International Express 41/1998 (16.X.1998)