TGV & LGV - správy z tlače

Výstavba na London St. Pancras pokračuje
4/2007 - Výstavba na London St. Pancras pokračuje podľa plánu. Po je otvorení buede spoločnou stanicou pre vlaky vyšších rýchlostí fy South Eastern Trains rýchlosti 225 km/h cca od r. 2009 na vnútroštátne vlaky na južné pobrežie novou flotilou vlakových súprav od Hitachi, fy Midland Main Line vlakmi rýchlosťou 200 km/h na sever Anglicka, vlaky Eurostar sem začnú jazdiť už 17. 11. 2007. (krátené)

LGV Est odštartuje v júni
4/2007 - 10. júna začne verejná prevádzka na LGV Est. Na 300 km dlhej trati v hodnote 4 mld. EUR bude max. rýchlosť 320 km/h.
Jej sprevádzkovaním bude skrátený cestovný čas Paríž - Štrasburg zo súčasných 4 hodín na 2 h 20 min, a bude prvou traťou vybavenou signalizáciou ERTMS.
Súčasná trať je však len prvou etapou projektu: druhý úsek Baudrecourt - Vendenheim bude otvorený v r. 2010, po podpise dohody o financovaní medzi RFF a Ministerstvom dopravy.
LGV Est bude pravdepodobne poslednou vysokorýchlostnou traťou financovanou výhradne zo štátneho rozpočtu. Ďalší predpokladaný projekt, LGV SEA (Sud-Europe - Atlantique) bude financovaný verejných aj súkromných zdrojov (Public-Privat Partnership) - po prvýkrát vo Francúzsku. RFF vyhlási tender v druhej polovici roku, s definitívnym podpisom kontraktu o rok neskôr. Predpokladané sú náklady 5 mld. EUR. (krátené)

Vo Francúzsku začali budovať trať pre vlaky TGV z Paríža do Štrasburgu
DPA Paríž 19. 10.2004 - Vo Francúzsku sa dnes začala budovať trať pre vlaky TGV z Paríža do Štrasburgu. Ráta sa s tým, že táto trať bude časom predĺžená do nemeckých miest Frankfurt nad Mohanom a Mníchov.
Cestovanie medzi Parížom a Štrasburgom sa má skrátiť z terajších 4 hodín na 2 hodiny a 20 minút. Superexpresy budú na tejto trati dosahovať špičkovú rýchlosť 320 kilometrov za hodinu.
Francúzsky minister dopravy Gilles de Robien v prejave pri slávnostnom začatí budovania trate pri historickom meste Remeš povedal, že tento drahý infraštruktúrny projekt je obdivuhodnou investíciou pre budúcnosť. Trať pre superrýchle vlaky medzi oboma mestami bude stáť 3,5 miliardy €, čo je v prepočte takmer 140 miliárd SKK.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, že ak sa nevyskytnú nijaké problémy pri budovaní tejto trate, prvý rýchlovlak odíde z Paríža do Štrasburgu v júni 2007.

EK schválila pre francúzsky koncern Alstom záchranný plán v hodnote 3 mld. EUR
Brusel 7. 07.2004 - Európska komisia (EK) schválila miliardový záchranný plán pre problematický francúzsky zmiešaný koncern ALSTOM . Oznámila to dnes EK v Bruseli.
Francúzska vláda sa zaväzuje, že priemyselný gigant v priebehu štyroch rokov otvorí pre konkurentov. ALSTOM vyrába superrýchle vlaky TGV , turbíny a lode. Finančný balíček zahŕňa rôzne formy dotácií a jeho celkový objem predstavuje asi 3 miliardy € (v prepočte 119,4 miliardy SKK).
Európskou komisiou presadené priemyselné partnerstvá sa týkajú energetickej divízie ALSTOMu a divízie železničnej techniky. V priebehu 4 rokov sa im musí nájsť partner. ALSTOM sa tiež musí vzdať okrajových odvetví s obratom 1,6 miliardy €.
Či pri otvorení ALSTOMu pre zahraničných investorov príde na ťah aj nemecký koncern Siemens, ešte nie je jasné. Siemens podobne ako švédsko-švajčiarska firma ABB prejavil záujem o turbínové aktivity ALSTOMu.
Informovala o tom nemecká agentúra DPA.

Rýchlovlak TGV zastavili kvôli bombovému poplachu
AFP PARÍŽ 27. 06. 2004 - Vysokorýchlostný vlak TGV, spájajúci Paríž s mestom Lyon na juhozápade Francúzska, zastavili v nedeľu na trati po poplachu, že na palube sa nachádza bomba. Informovalo o tom vedenie štátnych železníc SNCF . Vlak, ktorý odišiel z Paríža o 13:15, zastavili asi sto kilometrov južne od hlavného mesta po odhalení podozrivého balíčka. Pasažierov presunuli do ďalšieho vlaku a na mieste zostali pyrotechnici.

Schröderovi sa nepáči francúzska podpora ALSTOMu
7.06.2004 - Nemecký kancelár Gerhard Schröder 5.6. otvorene kritizoval francúzskeho ministra financií a hospodárstva Nicholasa Sarkozyho vo veci problémovej strojárskej firmy ALSTOM .
"Okolo ALSTOMu sa objavilo niekoľko vládnych vyhlásení, ktoré treba znovu prehodnotiť," povedal Schröder pre Le Figaro. Francúzska vláda vypracovala pre ťažko zadlženého výrobcu lodí a vysokorýchlostných vlakov ALSTOM záchranný plán, ktorý už odobrila aj Európska komisia. Konkurenčné firmy, ako napríklad nemecký Siemens AG , však dúfali, že sa im podarí siahnuť na aktíva ALSTOMu za predpokladu, že by komisia prinútila ALSTOM ukončiť svoju prevádzku. Sarkozy, ktorý nezakrýva vlastné prezidentské ambície, niekoľkokrát zopakoval, že Paríž nedovolí, aby sa ALSTOM potopil.

Siemens údajne nemá záujem o dopravnú divíziu Alstomu
FRANKFURT 24. 05.2004 - Nemecký strojársky gigant Siemens neplánuje žiadnu ponuku na kúpu dopravnej divízie problémového francúzskeho rivala, firmy ALSTOM . Uviedli to v pondelok informované zdroje, ktoré tak popreli víkendové správy. Spoločnosť Siemens vyrába nemecké vysokorýchlostné vlaky ICE , pričom firma ALSTOM produkuje francúzsky ekvivalent, vlaky TGV . Podľa zdrojov však zlúčenie týchto dvoch spoločností z konkurenčných dôvodov nedáva zmysel.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v sobotnej správe citoval zdroje blízke nemeckej vláde, ktoré uviedli, že skupina pripravila ponuku na odkúpenie celej divízie železničnej dopravy spoločnosti ALSTOM , ktorá zahŕňa výrobcov vysokorýchlostných TGV vlakov. Hovorca spoločnosti Siemens však odmietol článok komentovať.

Evropská komise varuje Francii, že si ALSTOM musí najít partnery
BRUSEL/PAŘÍŽ 24. 05.2004 - Evropská komise varuje Francii, že jí neschválí balík státní pomoci pro koncern ALSTOM , pokud si problémová firma nenajde partnery, kteří jí pomohou přežít. Dnešní tvrdé prohlášení Bruselu je pro Francii ranou, protože země se snažila najít pro záchranu ALSTOMu vlastní řešení. Zdroje blízké situaci uváděly, že Brusel chce přimět firmu, aby vytvořila partnerský svazek s někým jiným, například s německým koncernem Siemens . ALSTOM například vyrábí elektrárenská zařízení, vlaky TGV či lodě.
Komise ve zprávě označuje požadavek partnerství s dalším podnikem za nezbytnou podmínku pro to, aby státní pomoc ALSTOMu schválila. Jde o "nezbytnou kompenzaci, která odstraní deformace hospodářské soutěže způsobené státní pomocí," uvedla komise ve zprávě.
Podle informovaných zdrojů ale mohou Paříž a Brusel dospět k dohodě, ještě než ALSTOM ve středu oznámí celoroční výsledky hospodaření. Očekává se ztráta kolem 1,1 miliardy eur.
Požadované partnerství je komplikací pro francouzského ministra financí Nicolase Sarkozyho, který chtěl pro ALSTOM nezávislost a ochrana "národního šampiona" je jeho klíčovou politickou strategií.
Komise také uvedla, že ALSTOM musí zeštíhlit, což je standardní požadavek při poskytnutí státní pomoci. Podnik přitom již rozsáhlá aktiva prodával, aby získal hotovost, napsala agentura Reuters.

Francie posiluje protiteroristická opatření před výročím Dne D
(zpravodaj ČTK) PAŘÍŽ 21. 05.2004 - Před nadcházejícími oslavami 60. výročí spojeneckého vylodění v Normandii zvyšuje Francie protiteroristickou pohotovost v rámci takzvaného plánu Vigipirate na červený, druhý nejvyšší stupeň. Oznámil to dnes úřad předsedy francouzské vlády.
Červený stupeň bude platit od pondělka v oblasti oslav, tedy v Normandii, později bude jeho uplatňování rozšířeno na celé území metropolitní Francie. Červený stupeň znamená kromě jiného omezení nebo zákaz leteckého provozu v určitých oblastech, namátkové kontroly při nástupech do vlaků nebo hlídky v rychlovlacích TGV .
Ústřední oslavy se budou konat od 5. do 7. června. Očekává se přítomnost skoro dvaceti šéfů států a vlád, mezi nimi britské královny Alžběty, amerického prezidenta George Bushe, ruského prezidenta Vladimira Putina a britského premiéra Tonyho Blaira. Mezi hosty budou také prezidenti České republiky a Slovenska Václav Klaus a Rudolf Schuster.
Už v minulých dnech bylo oznámeno, že k zajištění bezpečnosti oslav bude zmobilizováno 15.000 vojáků a policistů.

Podľa francúzskej tlače Siemens predložil pre Alstom "precíznu ponuku"
Paríž 21. 05.2004 - Nemecký elektrokoncern Siemens podľa informácií francúzskych finančných novín La Tribune predložil "veľmi precíznu ponuku" pre ALSTOM , ktorá nespôsobí rozbitie problémového francúzskeho konkurenta. Mníchovský koncern dáva aj garancie zamestnanosti, uvádzajú dnes parížske noviny. Siemens vraj chce zabrániť tomu, aby ALSTOM vďaka ďalšej štátnej pomoci stlačil ceny a ohrozil tak rentabilitu vlastných obchodov. ALSTOM vyrába popri lodiach najmä turbíny a vlaky a je tak priamym konkurentom Siemensu v jeho kľúčových aktivitách.
Siemens vraj nemá záujem ani o železničnú techniku ALSTOMu , ani o jeho plynové turbíny, hoci si cení kvalitu týchto produktov. Siemens má záujem "o celok, s jeho trhovými podielmi a najmä o jeho obchodný potenciál v oblasti údržby," píšu noviny. Podľa nich je cieľom Siemensu , odňať prvenstvo na svetovom trhu energetickej produkcie spoločnosti General Electric.
Francúzsko a Európska komisia sa principiálne dohodli na miliardovej finančnej pomoci pre ALSTOM . Brusel však žiada, aby sa ALSTOM na dva roky zaviazal k priemyselným partnerstvám a zaistil si tak trvalú sanáciu koncernu. ALSTOM však chce partnerstvo akceptovať až po úspešnej sanácii, keď získa silnejšiu pozíciu. Paríž by zasa uprednostnil pomoc od štátneho atómového koncernu Areva a obišiel zahraničné koncerny, ako je Siemens . Brusel to však pokladá za štátnu pomoc a v úlohe partnerov by radšej videl spoločnosti Siemens , General Electric, Bombardier alebo Mitsubishi. Siemens je vraj pripravený podať žalobu proti franko-francúzskemu riešeniu a podľa La Tribune sa pokúša o sanáciu ALSTOMu s pomocou nemeckého kancelára Gerharda Schrödera.
Podľa špekulácií by sa mal šéf ALSTOMu Patrick Kron a šéf Siemensu Heinrich von Pierer 1. júna zúčastniť na priemyselno-politickom stretnutí s francúzskou vládou. Pri rokovaniach Francúzska s Bruselom ide o vlaňajšiu finančnú pomoc vo výške 3,2 miliardy € (128,4 miliardy SKK), ku ktorej prispel štát 800 miliónmi € a o navýšenie vlastného kapitálu ALSTOMu v miliardovej výške. Informovala o tom nemecká agentúra DPA.

Železničáři ve Francii stávkují, mezinárodní doprava nedotčena
(zpravodaj ČTK) PAŘÍŽ 13. 05.2004 - Provoz na francouzských železnicích je kvůli stávce železničářů omezen místy až na polovinu. Mezinárodní spoje však jezdí takřka normálně. Stávka má skončit v pátek v 08:00 SELČ. Železničáři tak protestují proti programu úspor v nákladní dopravě.
Vedení státní společnosti SNCF před polednem oznámilo, že ve stávce je asi 20 procent zaměstnanců, odbory mluví o 30 procentech. Provoz regionálních expresů a pařížských příměstských vlaků byl dnes omezen asi na polovinu, rychlovlaků TGV jezdí asi 70 procent. Zcela zastaveny byly noční vlaky a stejně tomu má být i v noci na pátek. Pokud jde o zahraničí, mírně dotčeno je jen spojení s Itálií.
Železničáři protestují proti úspornému plánu, v jehož rámci bude letos zavřeno asi sto nákladových nádraží, kde je slabý provoz, a v nákladní dopravě bude zrušeno 2500 míst. Tito lidé však mají být převedeni na jinou práci. Ministr dopravy Gilles de Robien označuje plán za poslední šanci na záchranu nákladní železniční dopravy ve Francii vůbec.

Francúzska vláda sľúbila stavebnému koncernu Alstom ďalšiu štátnu pomoc
La Rochelle 16. 4.2004 - Ešte pred rozhodnutím Európskej komisie (EK) o miliardovej štátnej pomoci pre francúzsky stavebný koncern ALSTOM sľúbila vláda v Paríži ALSTOMu ďalšiu štátnu pomoc. "ALSTOM je perlou priemyslu, ktorú nenecháme padnúť a pre ktorú treba nájsť riešenie," povedal dnes nový francúzsky minister hospodárstva a financií Nicolas Sarkozy v radnici La Rochelle. Francúzske hospodárstvo vraj nesmie stavať len na služby. "Priebeh vecí možno zmeniť rozhodnou politikou," povedal Sarkozy.
Koncern ALSTOM vyrába lode, turbíny a koľajové vozidlá, ako aj superrýchly vlak TGV . EK chce v polovici mája najnovšiu finančnú pomoc pre ALSTOM s podmienkami schváliť. Koncern by vraj nemal byť zaviazaný k tomu, aby sa vzdal kľúčových aktivít. Francúzsky štát prispeje 800 miliónmi € (32,1 miliardy Sk) k vlaňajšej finančnej pomoci vo výške 3,2 miliardy €, ktorá koncern zachránila pred bankrotom. Parížske hospodárske noviny Les Echos dnes informovali, že nemecká spoločnosť Siemens už plánuje podať žalobu proti očakávanému rozhodnutiu EK. Mníchovský koncern komisii vyčíta, že prípad dostatočne nepreverila. ALSTOM vraj využíva štátnu pomoc na to, aby mohol prijímať objednávky za dampingové ceny.
Sarkozy dnes spomenul tri priority pre ALSTOM . Po prvé vraj treba "Európe vyjasniť, že treba zachovať konkurenciu", v ktorej sa zaistí prežitie ALSTOMu a ďalší rozvoj. Po druhé, rozvoj koncernu musia sprevádzať banky a po tretie, musia sa vytvoriť priemyselné partnerstvá.
Vlani koncern ALSTOM zaznamenal pri obrate 21,3 miliardy € stratu vo výške 1,4 miliardy €. Zadlženie predstavuje 5 miliárd €. Sanačný plán, schválený v roku 2003, predpokladá zrušenie 8 000 z celkovo 109 000 pracovných miest. Z toho by sa 1 862 miest malo zrušiť vo Francúzsku. V závode ALSTOMu v La Courneuve však už šesť týždňov štrajkujú zamestnanci proti sociálnemu plánu pre 350 zamestnancov. Informovala o tom nemecká agentúra DPA.

Na francouzských železnicích stávka, někde jezdí jen třetina vlaků
(zpravodaj ČTK) PAŘÍŽ 21. 1.2004 - Železniční doprava ve Francii je dnes poznamenána stávkou zaměstnanců státní společnosti SNCF za vyšší mzdy a proti snižování počtu pracovních míst. Podle prvních zpráv jsou důsledky zvlášť citelné v Paříži a okolí. Mezinárodní linky jsou postiženy méně.
Na pařížských předměstích jezdilo dnes ráno jen 20 až 35 procent vlaků. Ve stejné míře byl omezen i provoz souprav známých pod zkratkou RER. Pařížské metro funguje normálně. Stávka má pokračovat do čtvrtečních osmi hodin ráno.
V celostátním měřítku jezdí jen dvě třetiny rychlovlaků TGV , ale na linkách z Paříže do Rennes a Nantes je jich v provozu jen 40 procent a mezi provinciemi polovina.
Spojení linkami Eurostar mezi Paříží a Londýnem funguje z 80 procent a linkami THALYS mezi Paříží a Bruselem z 90 procent.
ČD nečekají kvůli stávce francouzských železničářů žádné problémy. Jde o krátkodobou stávku - navíc v oblasti, která nepatří mezi frekvenčně nejvytíženější, řekl ČTK mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Do Francie navíc ČD nemají přímé osobní spojení. Cestující do Francie musejí přestupovat například v Německu.
Francouzské odbory protestují proti tomu, že vedení SNCF počítá na letošní rok se zvýšením mezd jen o jedno procento a se zrušením 3500 z celkových 172.400 pracovních míst. Nelíbí se jim ani záměr vlády prosadit systém zajišťující i během stávek minimální služby.
Nynější stávka železničářů navazuje na úterní protesty pracovníků energetiky a předchází čtvrteční stávku zaměstnanců pařížských letišť proti chystané privatizaci jejich podniku. Jde o nejvýraznější sociální hnutí v zemi od protestů proti důchodové reformě loni na jaře.

Francúzske železnice vlani zvýšili svoju stratu
Süddeutsche Zeitung Paríž 9. 1.2004 - Francúzske štátne železnice SNCF dosiahli vlani stratu v prevádzke 250 miliónov € (10,2 miliardy SKK) a v porovnaní s rokom 2002 bola vyššia o 67 miliónov €.
Šéf francúzskych železníc Louis Gallois však ešte začiatkom septembra očakával prevádzkovú stratu SNCF okolo 300 miliónov €. Napriek prevádzkovej strate však SNCF za minulý rok vykáže malý bilančný prebytok vo svojom hospodárení. Štátne dráhy ho dosiahli masívnym predajom svojho majetku, ktorý nebol potrebný na zabezpečovanie dopravy tovarov a osôb po koľajniciach.
SNCF bude podľa Galloisa v tomto aj nasledujúcom roku rozvíjať svoje trate pre TGV . Už v tomto roku sa začne budovať takmer 45 kilometrov dlhá trať, ktorá spojí francúzsku a španielsku sieť pre superrýchle vlakové súpravy. Trať medzi francúzskym Perpignanom a španielskym Figuerasom bude hotová do konca tohto desaťročia.

Francúzsko a Španielsko spoja svoje železničné trate pre superexpresné vlaky
Madrid 26. 12.2003 - Francúzska stavebná firma Eiffage a španielske skupiny ACS a Dragados získali kontrakt na výstavbu a prevádzkovanie železničnej trate, ktorá prepojí železničné dopravné systémy oboch krajín pre superexpresné vlaky . Náklady na postavenie 44,4 kilometra trate sa odhadujú na 952 miliónov EUR (v prepočte vyše 39 miliárd SKK). Prepojenie oboch tratí bude možné až po vybudovaní 8,3 kilometra dlhého tunelu.
Hovorca španielskeho ministerstva dopravy Eduardo Zaplana po dnešnom zasadnutí vlády povedal, že prepojenie tratí medzi francúzskym Perpignanom a španielskym Figuerasom bude mať pre krajinu historický význam. Španielsko sa po dokončení trate napojí na európsku železničnú dopravnú sieť. Trať má byť sprevádzkovaná 60 mesiacov po podpísaní kontraktu na jej výstavbu.
Víťazi konkurzu súčasne získali právo na prevádzkovanie trate 50 rokov po jej sprevádzkovaní.

Viac peňazí pre infraštruktúru
22.12.2003 - Francúzska vláda 18.12. predstavila dlhodobý program výstavby a modernizácie železničných tratí, kanálov a letísk. Program zahŕňa 50 jednotlivých projektov a do roku 2012 predpokladá výdavky vo výške 20 mld € (takmer 823 mld Sk).
Ukončenie investičného programu sa očakáva v roku 2025. Premiér Jean-Pierre Raffarin si od programu sľubuje vytvorenie najmenej 50.000 pracovných miest. Medzi prednostné projekty patrí vytvorenie spojenia rýchlovlakmi TGV z francúzskeho Lyonu do talianskeho Turína, ako aj z Nimes do Montpellier. Okrem toho by sa zo schváleného balíka mala financovať výstavba kanálu medzi Seinou a severom Francúzska . V druhom stupni programu sa uvažuje aj o TGV-spojení medzi Katalánskom a Talianskom. Naopak, francúzska vláda zavrhla myšlienku o vytvorení tretieho letiska v Paríži. Na financovanie investičného programu chce vláda založiť agentúru, ktorá má využívať súkromný aj verejný kapitál. Informoval o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. (krátené)

Železničáři v Belgii stávkují proti restrukturalizaci
BRUSEL 30. 6. 2003 - Ani jeden vlak nejezdí dnes po husté belgické železniční síti, což znamená daleko větší než obvyklé zácpy na silnicích a dálnicích. Železničáři protestují 24hodinovou stávkou proti restrukturalizačnímu plánu, podle něhož mají státní dráhy SNCB zrušit do roku 2007 celkem 10.000 pracovních míst.
SNCB patří mezi "klasické" západoevropské železnice, obtížně reformovatelné, se silným vlivem odborů a odevždy chráněné socialistickou složkou vlád. Na pokusech o změny si vylámalo zuby několik ředitelů i ministrů. Nový šéf SNCB Karel Vinck se rozhodl provést restrukturalizaci, jako by šlo o soukromý podnik – slíbil zrušit 10.000 pracovních míst, zvýšit tarify o 15 procent a osobní dopravu o 12 procent. Nevýnosné aktivity chce svěřit soukromým firmám.
Odbory považují tyto plány za nebezpečné, nepromyšlené, ba za nereálné snění a mobilizují všechny síly, aby jim zabránily. Vinck argumentuje, že SNCB měla loni čistou ztrátu 911 milionů eur (necelé tři miliardy korun) a její celkový dluh se odhaduje na 7,2 miliardy. Za této situace se nedá dělat nic než radikální řez, zdůrazňuje.
Spor rozsoudí až nová belgická vláda, jejíž sestavování už trvá déle než měsíc. Špičky liberálních a socialistických stran, které ji budou tvořit, se právě dnes při sestavování vládního programu dohadují o osudu státní železnice.
Cestující zatím stojí v zácpách a nadávají. Tím spíš, že o víkendu začala v Bruselu série rekonstrukcí hlavních tahů uvnitř města včetně několika tunelů, takže nálada je vražedná. Rychlovlaky z Londýna a Paříže do Bruselu ( Eurostar a THALYS ) končí ve francouzském Lille.

V Európe zabíjali silné búrky
18.11.2002 - Silné búrky v Európe cez víkend usmrtili najmenej štyroch ľudí, zranili mnohých ďalších, prinútili dedinčanov utiecť pred vodou a bahnom, narušili dopravu a vyvolali záplavy. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že najviac postihnuté boli niektoré oblasti Rakúska, Švajčiarska, Francúzska a Nemecka.
V južnom Francúzsku sa vykoľajil rýchlovlak TGV medzi Lyonom a Chambery, kde trať prerušila vysoká vrstva bahna. Najmenej 200 francúzskych obytných domov bolo evakuovaných.
(krátené)

PARÍŽ A ŠTRASBURG PREPOJA KOĽAJE NAJRÝCHLEJŠEJ SUPERTRATE

P a r í ž, P r a h a - Francúzsky kabinet schválil návrh na výstavbu novej supermodernej trate medzi Parížom a Štrasburgom, ktorá by mala skrátiť spojenie medzi francúzskou metropolou a nemeckými hranicami len na dve hodiny. "Stavebné práce v celkovej hodnote nad dvadsať miliárd frankov budú začaté už v budúcom roku," oznámil minister dopravy Jean-Claude Gayssot. Okamžite vyčíslil náklady i v novej európskej mene - hodnota stavby 3,12 miliardy € (asi 125 miliárd Sk). Vlaky by sa mali pohybovať priemernou rýchlosťou zhruba 320 kilometrov za hodinu a trať by i v roku 2006, kedy bude dokončená, mala byť vôbec najrýchlejšou vo Francúzsku. Už dnes plávajú štíhle trupy vysokorýchlostných vlakov TGV francúzskou krajinou rýchlosťou 270 km/h *).
Francúzske pohraničné regióny veria, že na financovanie by mohla prispieť tiež pokladňa Európskej únie a tiež Luxembursko. "Pre európske sub-regióny bude nové spojenie znamenať zásadný prínos," uviedla agentúra Reuters. Medzi mestá, ktoré by mali mať úžitok z novej superrýchlej trate, menujú odborníci najmä východofrancúzske Nancy, Metz a nemecké Karlsruhe. Doposiaľ najrýchlejšia európska trať spája francúzsku metropolu so stredomorským prístavom Marseille*). Technické možnosti dokonale aerodynamických vlakov už dávno presiahli možnosti prestarnutých koľají. Opatrnosť odborníkov ešte vzrástla po minuloročnej júnovej havárii vysokorýchlostného vlaku InterCityExpress v nemeckom Eschede. Plánovaná rýchlosť budúcich supervlakov pritom dokazuje cestu, ktorú prešli odborníci za viac ako štvrťstoročie.
Vlak budúceho tisícročia svojou priemernou rýchlosťou prekoná pokusný rekord, ktorý v roku 1972 vytvoril francúzsky rýchlovlak prvej generácie, 318 km/h, avšak vtedy len chvíľu na optimálnej pokusnej trati **). Odborníci znovu zdôrazňujú mnohé výhody rýchlovlakov, ktoré by mohli priniesť výraznú konkurenciu leteckej doprave. Predovšetkým sa má ďalej zlepšiť bezpečnosť i ekologické hľadiská. Istotu prinášajú štyri druhy bŕzd. Cestujúci nepozná nepríjemné trmácanie a búšenie, ale ani sa tiež nebojí vírivých turbulencií. I keď len uplynulý rok priniesol rýchlovlakom ďalší jedenásťpercentný nárast počtu cestujúcich, vláda sa spravidla bráni zvyšovaniu cestovného a poukazuje stále na sociálne faktory. Za posledných dvadsať rokov spojili trate francúzskych vysokorýchlostných vlakov 1300 kilometrov medzi jednotlivými mestami. "Niekedy sa bojím, kam až povedie trend, ktorý rysuje trate ďaleko od provinčných miest," hovorí parížska učiteľka Veronique Kochová. Ako veľa Francúzov sa obáva, že vlakové trate onedlho nebudú znamenať viac ako len ideálnu priamku medzi bodmi európskych veľkomiest.

(Jiří Sládek, Mladá Fronta Dnes, 3. 2. 1999)

*) Tento údaj však nezodpovedá realite. LGV SE (vysokorýchlostná trať Juhovýchod) a nadväzujúca LGV Rhône-Alpes bola až do 9. VI. 2001 v bežnej prevádzke len po Valence. TGV síce zachádzali až do Avignonu a Marseille - Nice / Monpellieru - Perpignanu, príp. Toulouse, ale po starých tratiach rýchlosťami do 220 km/h. (V dobe publikovania článku)

**) Svetový rýchlostný rekord drží jeden z jeho mladších bratov ( TGV A č. 325) od 18. 5. 1990 rýchlosťou 515,3 km/h. Rekord bol vytvorený na (v súčasnosti) bežne používanej LGV Paris - Tours , na ktorej - ako aj na ostatných LGV - sa jazdí denne rýchlosťami okolo 300 km/h (s výnimkou LGV SE , ktorej maximum je zatiaľ len 270 km/h; pripravuje sa však jej zvýšenie)

Strana vytvorená : 27-IV-2006 Posledná aktualizácia : 26-IV-2007

( http://www.rail.sk/tgv/press01.htm )