SYSTÉM ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY - RAČA

Zariadenia železničnej dopravy na území MČ RAČA patria medzi rozhodujúce v rámci bratislavského železničného uzla, ktorý je súčasťou II. hlavného železničného ťahu a ktorý reprezentuje je­den z najdôležitejších komplexov železn. zariadení v rámci celej siete ŽSR. Zaústenie piatich traťových úsekov predstavuje v zása­de severojužné a západovýchodné križovanie významných železnič­ných ťahov celoštátneho i medzinárodného významu. Oba hlavné že­lezničné ťahy sa priamo dotýkajú riešeného územia ohraničeného katastrálnou hranicou mestskej časti Rača.
V smere západ-východ železničné prepojenie reprezentuje tra­sa zo smeru Kúty prechádzajúca staničnými úsekmi Devínska Nová Ves - Bratislava-Lamač - Bratislava hlavná stanica - zast. Bratislava-Vinohrady - Bratislava-Vajnory a pokračovaním na smer Galanta.
Severojužné prepojenie predstavuje trať zo smeru Leopoldov a v prieťahu intravilánovou častou mesta prechádza železničnými stanicami Bratislava-Rača - Bratislava predmestie - Bratislava-Nové Mesto - Podunajské Biskupice, resp. Bratislava ÚNS - Bratislava-Petržalka - Rusovce - Maďarsko.
Súčasné prehodnocovanie dopravno-inžinierskych dokumentácii v rôznej záväznosti znamenajú podstatné zmeny pôvodných koncepč­ných zámerov, čoho predpokladaným dôsledkom sú zmeny rozsahu územných nárokov a zmeny významových a funkčných úrovní jednotli­vých zariadení železničnej dopravy. Po konzultáciách so spracova­teľmi výhľadovej dopravno-inžinierskej dokumentácie (koncept GŽD - SUDOP Bratislava 1994) možno konštatovať potvrdenie pôvodných zámerov, týkajúcich sa odstavnej stanice i prepojenia stanič­ných priestorov žst. východ - hlavná stanica.
Železničné zariadenia sa dajú definovať jednak ako kordónové bodové prvky, resp. miesta transferu osobnej a nákladnej dopravy a jednak ako líniové zariadenia prechádzajúce územím, ktoré cha­rakterizujú najmä kritéria územnej priepustnosti.
V tomto základnom pohľade v riešenom území možno identifiko­vať železničné stanice, medzistaničné úseky a zariadenia technic­kej infraštruktúry, ktoré reprezentujú nevyhnutné technologické zázemie systému železničnej dopravy.
Súčasťou riešeného územia sú 2 železničné stanice (BRATISLAVA-RAČA, BRATISLAVA VÝCHOD) z celkového počtu 13 železničných staníc bra­tislavského železničného uzla.
Poloha žel. stanice II. triedy Rača je určená km 7,404 elek­trifikovaného dvojkoľajného traťového úseku Žilina - Bratislava. Do siete ŽSR sú do železničnej stanice Rača zapojené vlečky pre­vádzkových zariadení po oboch stranách koľajovej sústavy želez­ničnej stanice. Preloženie cesty II/502 si vyžaduje nepriame za­pojenie prevádzok systémom úvraťových vlečkových koľají.
Z pohľadu ložných operácii nie je predpoklad výraznej zmeny funkcie železničnej stanice Bratislava-Rača. Objemy nakládky a vykládky je možné zachovať v súčasných reláciách s výhľadom predisponovania časti ložných operácii do priestorov ústrednej nákladnej stanice po dobudovaní jej 3. stavby.
Železničná stanica Bratislava východ zabezpečuje v rámci celého obvodu bratislavského železničného uzla zriaďova­ciu činnosť miestnych a diaľkových relácii. Výkonnosť zvážneho pahorku po nevyhnutnom technickom dovybavení dosiahne predpokla­danú hodnotu 5500 - 6000 v/deň, čo je v súlade s výhľadovými ná­rokmi na zriaďovaciu činnosť v rámci celého železničného uzla.
Výhľadová poloha i územné nároky odstavnej stanice I - Ža­bí majer nie sú predmetom revidovaných výhľadových a v tomto ob­dobí spracovávaných DID. Funkcia zariadení odstavnej stanice I vychádza z potrieb zabezpečovania technických prehliadok, pra­videlného denného prevádzkového ošetrenia končiacich vlakov prí­mestskej osobnej dopravy, údržby a opráv osobných vozňov. Koľajo­vé prepojenie Bratislava hlavná stanica - odstavná stanica vy­chádza z koncepčného zámeru optimalizujúceho organizovanie do­pravných vzťahov železničnej dopravy v rámci obvodu železničného uzla. Prepojenie si vyžaduje vybudovanie novej dopravnej koľaje, čo si čiastočne vynúti zmenu funkčného využitia územia v priesto­re medzi traťovým úsekom Žilina - Bratislava a komunikáciou na Račianskej ulici, nad ktorou je nutné vybudovanie tretieho želez­ničného nadjazdu.

( Urbanistická štúdia mestskej časti Rača, hl. mesta SR Bratislavy, Bratislava, november 1994, HUPRO; jazyková a odborná korektúra: Addams )

Strana vytvorená / Site created : 3. XII. 2000 Posledná aktualizácia / Last update : 3. XII. 2000