Železnica v Bratislave

Ing. Valentín FILO
Ing. Milan KRÁL
Doc.Ing. Dušan HABARDA, CSc.

Podobne i v uzemnom - smernom plane z roku 1949 bola zeleznicna stanica situovana v tom istom priestore ako bola v plane z roku 1929.
V navrhu smerneho uzemneho planu z roku 1954 sa uz zeleznici venovala znacna pozornost. Zalozila sa koncepcia obvodovej zeleznicnej komunikacie s novymi zeleznicnymi stanicami, a to s osobnou stanicou na Pasienkoch (Bratislava-Nove Mesto) a s nakladnou stanicou na uzemi Prievozu (Bratislava ustredna nakladna stanica). Zial, zeleznicna stanica Bratislava-Nove Mesto je odsunuta mimo centra mesta a nesplna ocakavanie v oblasti prepojenia predmestskej osobnej zeleznicnej dopravy a MHD. V ramci tohto riesenia sa opatovne preverovala otazka situovania zeleznicnej stanice Bratislava hlavna stanica . Po vypracovani dvoch porovnavacich studii sa opat rozhodlo, ze tato stanica zostane na povodnom mieste.
V dalsom uzemnom plane z roku 1963 sa tato stanica posuva vychodne od sucasnej polohy, aby sa pokial mozno vytvorili nastupistia v priamke. K realizacii opat nedoslo. To sa uz pestovala myslienka, ze mesto potrebuje len jednu ustrednu osobnu stanicu a tou ma byt Bratislava hlavna stanica .
Polohu ustrednej osobnej stanice v meste neskor potvrdila studia "Koncepcia vyhladovej prevadzkovej technologie v zeleznicnom uzle Bratislava". Tuto studiu spracovala v roku 1974 docasna pracovna skupina expertov CSD. V nadvaznosti na vysledky tejto studie na rokovani dna 12. oktobra 1979 za ucasti pracovnikov byvaleho UV KSS, FMD Praha a vedenia mesta Bratislavy sa vydal pokyn na zacatie predprojektovych prac.
V ramci podrobneho technickeho a prevadzkoveho riesenia zeleznicnej stanice Bratislava hlavna stanica sa jej situovanie posunulo o 400 m vychodne. V danom priestore nie je mozne rozvinut ustrednu osobnu stanicu tak, aby sa respektovali vsetky technicke a prevadzkove normy.
Vratme sa vsak k rozsahu spoluprace a vzajomneho respektovania medzi mestom a zeleznicou. V zasade sa da konstatovat, ze za 150 rokov sa nepristupilo k takemu rieseniu, aby sa zeleznica stala organickou sucastou mesta a aby sa zeleznica podielala na dopravnych vykonoch v meste. V roku 1972 sa zrusila zeleznicna prevadzka cez mesto. Ani zeleznica, ani mesto neriesili osobnu dopravu z Petržalky do mesta osobnou zeleznicnou dopravou. V tomto case vznikol do dnesneho dna trvajuci problem MHD z tohto sidliska.
Problem spoluprace je v sucasnosti este zlozitejsi. Prevazna cast bratislavskych architektov chape zeleznicu ako barieru, ktora znemoznuje rozvoj mesta. Tento az antagonisticky rozpor sa prejavuje napriklad aj v otazke obnovenia prevadzky novej osobnej zeleznicnej stanice Bratislava filialka. Tato zeleznicna stanica ma zavazny vyznam pre regionalnu zeleznicnu dopravu zo smeru od Trnavy a Galanty.

3. VYVOJ ZELEZNICNEHO UZLA V BRATISLAVE

3.1 UVOD

Kvoli lepsiemu pochopeniu problematiky vzniku zeleznicneho uzla Bratislava uvedieme niektore zakladne informacie. Stavba jednotlivych zeleznicnych trati nebola otazkou len samotneho statu, ale tiez sukromnych spolocnosti, ktore vystavbu trati financovali a realizovali. Tieto spolocnosti, napriek urcitemu obdobiu zostatnovania realizovanych zeleznicnych trati, svojimi vztahmi a naslednou spolupracou, ci uz vedomou alebo i cez konkurencne vztahy, ovplyvnili zakladnu koncepciu a vyvoj bratislavskeho zeleznicneho uzla.
Dnes sa zda byt celkom prirodzene, ze uz v rokoch 1832 az 1836 sa na zasadaniach ...

3.2 OBDOBIE 1837 - 1850 (Prespursko-trnavska prva uhorska zeleznica a Uhorska centralna zeleznica)

Priprava kolajoveho spojenia Bratislavy s Trnavou sa zacala v roku 1837. Vystavba celej trate Bratislava - Trnava vratane jej pripravy trvala desat rokov. Projekcne prace trvali dva a pol roka a samotna realizacia vyse sedem rokov. Prvy usek Bratislava - Svaty Jur bol ukonceny na jesen v roku 1840. Povodne mala byt trat trasovana cez tri slobodne mesta: Svaty Jur, Pezinok a Modru. V Bratislave ako koncovej stanici mala trat koncit v priestore dnesnej stanice ...
V tom case ustanovena spolocnost Uhorskej centralnej zeleznice (1844) mala koncesne pravo na stavbu trate od rakuskych hranic cez Bratislavu a Pest do Debrecina s podmienkami,

So stavbou sa zacalo este v roku 1844 a 15. 7. 1846 odovzdali do prevadzky usek Pest - Vac.
Zaroven sa zacalo aj od zapadu so stavbou spominanej odbocky Ganserndorf - Marchegg. A tak dna 20. 8. 1848 zapocala premavka aj na trati Ganserndorf - Bratislava . Tato trat bola zaustena do dnesnej zst. Bratislava hlavna stanica (Pressburg Hauptbahnhof, Pozsony Fopalyaudvar, Bratislava hlavne nadrazie). Prvy vlak tahal parny rusen BIHAR.
Dalsiu vystavbu nedokoncenej Uhorskej centralnej zeleznice medzi Bratislavou a Vacom ...
V ramci prestavby, modernizacie tejto trate sa pravdepodobne postavila nova zst. Bratislava filialka. Poloha tejto stanice je vychodne od povodnej stanice konskej zeleznice medzi ulicami Sancova a Jarosova. Okrem svojej povodnej stanice sa stala pomocnou stanicou pre zst. Ba-N. Mesto. Tato stanica bola napojena hlavne na vlecky v pristave. Kolajisko stanice sa skladalo z dvochkolajovych skupin, povodnej zhlavovej, vyuzivanej na lozne operacie a novej priebeznej, urcenej na dopravne ukony a zoradovanie zataze.
V zst. Ba filialka sa na kolajisko postupne zacali vleckovymi kolajami pripajat nove podniky. Ako vsade, i tu casom nastal problem s priestorom. Vyrovnanie sa s tymto problemom si vyziadalo rozne technicke riesenia. Jednou z technickych pozoruhodnosti tejto stanice bolo ...

3.4 OBDOBIE 1890 - 1918

Koncom osemdesiatych a zaciatkom devatdesiatych rokov 19. storocia doslo v oblasti Mlynskych Niv k intenzivnej investicnej cinnosti. Okrem otvarania novych tovarni, ako tovarne na vyrobu kablov - Kablovka v roku 1894, rafinerie olejov Apollo v roku 1895 a par kilometrov vychodnejsie tovarne Stlollwerck, prikrocilo sa k uprave celeho laveho pobrezia Dunaja v oblasti pristavu a vratane neho.
V rokoch 1889 - 1891 bol postaveny ocelovy priehradovy zeleznicno-cestny most. V roku 1890 uz bola vybudovana stanica ...
Informaciu o zastavkach v obvode terajsieho mesta aspon podla mena doplnime v tom, ze prva zast. medzi zst. Raca a Svaty Jur este na trati s konskym pohonom sa nazyvala Vajnory. Mala vsak kratke trvanie, pretoze po zavedeni parnej prevadzky bola zrusena.
V roku 1901 bola vybudovana tovaren Cvernovka (MDZ II., Danubius, BDT) s vlastnou vleckou. Okrem tejto tovarne si vybudovali vlecku aj podniky, ako Ludwigov mlyn a mestsky bitunok. Tieto a dalsie vlecky neskorsie velmi negativne ovplyvnovali prevadzku na mestskych komunikaciach vzhladom na urovnove krizenia, co bolo pravdepodobne jednou z pricin, pre ktoru musela zeleznica opustit stred mesta.
V roku 1896 sa zacala vystavba noveho pristavu (severny a juzny bazen) uz s kolajovim vybavenim, ktore scasti sluzi az doteraz. Prelozenie pristavu a vystavba noveho vleckoveho kolajiska v pristave si vyziadala aj nove zapojenie na zeleznicu cez zst. Ba-N. Mesto. Tato spojovacia kolaj bola vedena do roku 1920 po pravej strane tratovej kolaje v smere Ba-N. Mesto - Ba-Petrzalka na nabrezie Dunaja, pricom sa zataz uvratom prestavovala do noveho pristavu.
Dna 18. 12. 1897 sa sprevadzkovalo prepojenie Bratislavy z Petrzalky cez Kittsee a Parndorf do Viedne aj po pravej strane Dunaja.
Koncom devatdesiatych rokov sa v zst. ...
Do rozvoja nielen bratislavskeho zeleznicneho uzla, ale aj mesta a celej krajiny zasiahla vojna, ktora po prvykrat v historii ludstva dosiahla svetovych rozmerov. V tom case zeleznica ako celok plnila aj na uzemi monarchie nenahraditelne sluzby pre vojska a ich staby. Zeleznica bola schopna plnit dovtedy nezname sluzby, hlavne pri premiestnovani samotnych vojsk a potrebneho materialu.
V ramci bratislavskeho zel. uzla v tomto case bola uz po stranke komercnej, prepravnej pripravena najma na nakladku a vykladku vojenskych transportov. Na tento ucel sluzili najma stanice Ba filialka a Ba-N. Mesto.

Poznámka :
Pretože väčšia časť tohto dokumentu bola prepisovaná na PC, ktoré obsahovalo len anglickú abecedu, obsahuje aj text bez diakritiky.

Zdroj : Horizonty dopravy 1 - 4 / 1999	Strana vytvorená / Site created : 3. IV. 2000 Posledná aktualizácia / Last Update : 3. IV. 2000