LESNÁ ŽELEZNICA V LOZORNE |
Krátko po vzniku Československa bola pri obci Lozorno
postavená píla a pripojená vlečkou na trať Zohor – Plavecký Mikuláš. Súčasne
sa stavala lesná železnica s parnou prevádzkou rozchodu 760
mm. Prípravné práce pre prvý úsek dĺžky 6 km do údolí
Suchého potoka boli povolené v roku 1920. Výstavba ďalej
pokračovala do údolí Stupavského potoka, kde hlavná trať
dosiahla dĺžky 11 km. Počas hospodárskej krízy začiatkom
30. rokov sa drevárska spoločnosť dostala do problémov. Pílu
vtedy prevzal nový vlastník, úzkokoľajka však bola
nenávratne zrušená.
Drevársky podnik na mieste pôvodnej píly v Lozorne nájdeme na
konci obce, po ľavej strane cesty na Jablonové. Žiadna vlečka
však k nemu nevedie, bola zrušená rovnako ako lesná
železnica. Úzkokoľajka vybiehala z areálu píly cez cestu do
lesa, neďaleko pred odklonením cesty od lesa. Krátko po vstupe
medzi stromy môžeme zbadať prvý pozostatok trate –
niepríliš hlboký zárez. Jeho pokračovanie je ale zahrnuté
zeminou so starými polenami, to všetko je naviac zarastené.
Vyplatí sa teda urobiť obchádzku po ceste odbočujúcej z
cesty na rohu lesa. Táto cesta sa rovnako napojuje na trasu
úzkokoľajky, ďalej nás prevádza lesom a po násype na okraji
lesa až k hájovni Rusniaky. Teleso železničky tu prechodne
mizne, ale onedlho sa opäť objavuje vľavo pozdĺž asfaltovej
cesty, smerujúce do údolí Suchého potoka. Súbežne s cestou
pokračuje stále ďalej, môžeme vidieť zbytky dvoch mostíkov
cez bočné prítoky, betónové opory druhého z nich sú však
mimo súčasné koryto potoka. Pri ústí tretieho prítoku,
pozdĺž ktorého viedla krátka odbočka, trať prekračovala
Suchý potok. Tu sa nachádzajú dokonca dvoje opory mostov –
tie druhé patria starej ceste.
Onedlho je trasa prerušená vodnou nádržou Lipníky. Necelý
kilometer za nádržou sa železnička vracala na pravý breh
Suchého potoka (opory mostu). Asfaltová cesta potom vstupuje do
oplotené obory (volne priechodná) a prechádza okolo ďaľšej
vodnej nádrže. Za nádržou sa nachádza asi najzaujímavejšia
partia telesa úzkokoľajky, stúpajúca do sedla pri Košarisku.
V priestore vľavo od cesty sa objavuje najvyšší násyp celej
trasy s priepustkom, o necelý kilometer ďalej sa teleso
vzďaluje vpravo od cesty a tu ďaľším násypom prekonáva
potôčik. Potom sa oblúkom vracia k ceste a zárezom s
odloženou kostrou starého autobusu sa prehupne cez sedlo.
Cesta opúšťa oboru a klesá do Borinky, teleso si udržuje
výšku a obracia sa k severu do údolia Stupavského potoka.
Bohužiaľ práve teleso úzkokoľajky bolo vybrané ako
najvhodnejší terén pre stavbu oplotenia obory a je ním
podzdĺžne rozdelené na dve časti. Stĺpiky plotu sú tu
rovnako z koľajníc, ale najskôr z inej železničky. Po
niekoľkých stovkách metrov oplotenie konečne uhýba na
stranu, pomaly však končí i zaujímavé teleso. Dostáva sa na
ľavú stranu Stupavského potoka a mení sa na obyčajnú lesnú
cestu – až do konca, čo predstavuje necelý kilometer. Na
rozšířenom mieste lesná železnica končila. Mohla tiež
viesť ešte ďalej. O kúsok späť uhýba z cesty telesa smerom
doľava (pri pohľade od konca) ďalšia cesta a obchádza
štvrtinu masívu Valhoviska nad rekreačnými objektami vo
veľmi vyrovnanej trase. Dostáva sa do bočného údolia a z
jeho záveru vybieha akoby úvraťou na protiľahlý svah.
Pokračuje stále lesom ešte niekoľko stoviek metrov a
neďaleko za osamelou chatou náhle končí.
Jaroslav Přibyl ( Tulák po drahách 9/28. XI. 1998)
LESNÍ DRÁHA LOZORNO-SUCHÝ POTOK
Dráha o délce cca 11 km (+ kilometrová odbočka) vycházela
z pily v Lozornu jihovýchodním směrem. Prošla lesem zvaným
Breziny a údolím Suchého potoka pokračovala až do sedla ve
výšce 440 m.n.m. u Košariska. Po dalších dvou km končila v
údolí Stupavského potoka severně od Košariska.
Současný stav je následující. Na úseku - Košarisko -
vodná nádrž Lipníky jsem žádný pozůstatek neobjevil.
Kousek za touto vodní nádrží se po levé straně objevuje
násep a pozůstatky mostku přes potok. Tady hned přechází
těleso na druhou stranu silnice. Několik kilometrů je pak
trasa dobře průchozí stále na pravé straně silnice. Před
hájovnou Rusniaký těleso na chvíli zmizí pak se odklání
vpravo do lesa jako cesta. Těsné před Lozornem je ještě
nutné obejít krátký zarostlý úsek. Konec tratě byl na
místní pile za přejezdem silnice.
Jiří Marek, Tulák č.8/12. IX. 1998 ( Klub dráhařů )
číslo trate/Line No. | od/since |
441 | 5. V. 1999 |
412 | 5. III. 2001 |
Odkazy/Links:
In early 20's fall openning Forrest Railway (lenght 11 km) by Lozorno, damaged in early 30's.