Čaro poľných úzkorozchodiek na slnkom rozpálených poliach
Úzkorozchodné železnice patria
neodmysliteľne k histórii Slovenska. Horským údoliam sa
kedysi prepletali železnice lesné a v nížinách zasa
železnice poľnohospodárske - medzi nimi hlavne cukrovarské.
Romantiku zabudnutej histórie preto môžeme hľadať nielen v
lesných zákutiach v tieni borovíc, ale aj na slnkom
rozpálených poliach.
Zrod železníc úzkeho rozchodu na nížinách súvisel s
prudkým rozvojom podnikov potravinárskeho priemyslu na
začiatku tohoto storočia. Každý väčší poľnohospodársky
podnik (ale častokrát i menšie majere, liehovary a pod.) si
časom vytvoril vlastnú sieť takýchto železníc, ktorými
obhospodaroval svoje pozemky. Najzaujímavejšie a
najrozsiahlejšie siete si vybudovali cukrovary a týmto
železniciam sa hovorí jednoducho - cukrovarské.
Niekoľko takýchto železníc dĺžkou svojej siete hravo
predstihlo mnohé trate "veľkej železnice".
Cukrovarskú úzkorozchodku s dĺžkou viac než 100 kilometrov
mala v prevádzke firma "Veľkošuriansky cukrovar a
rafinéria akciová spoločnosť v Šuranoch". Rozchod
koľají bol 760 mm, ako bolo obvyklé na lesných a
cukrovarských úzkorozchodných železniciach.
Prvý vybudovaný úsek viedol zo Šurian (vtedy Veľké Šurany) do dvora Kesov a otvorili ho
už v roku 1911, ....
(Ž-Semafor 12/2000)
Odkazy/Links: