SZOB - PASTOVCE LESNÁ ŽELEZNICA CEZ HRANICU

Každý účastník klubovej akcie v roku 1990 má iste v pamäti slávnu jazdu na nákladných vozňoch úzkorozchodného vláčiku zo Szobu do kameňolomu pri Márianosztry. Dnes už by niečo také nebolo možné, železnička v roku 1993 doslúžila. Zatiaľ zarastá vegetáciou, ale možno, že sa po nej ešte niekedy zvezieme, ak sa uskutoční plánovaná obnova. I keď po celej trati uvedenej v nadpise to v žiadnom prípade nebude, to asi nešlo ani v dávnych dobách.
Trať zo Szobu do kameňolomu bola posledným prevádzkovaným úsekom siete bývalej lesnej železnice v juhozápadnej časti pohoria Börzsöny. Jej základ vytvorili dve pôvodne samostatné koňky, postavené pred prvou svetovou vojnou s rozchodom 760 mm. Jedna viedla zo Szobu do Márianosztry (6 km), druhá z dnešných slovenských Pastoviec cez Nagybörzsöny do lesného údolia za Kisírtáspusztou (17 km). Táto železnička bola v roku 1918 rozdelená hraničnou riekou Ipeľ medzi Československo a Maďarsko. To nemohlo znamenat nič iné ako zánik, i keď neprišiel okamžite. Jej koncová časť zostala v prevádzke i potom ako súčasť trate zo Szobu, lebo v roku 1921 došlo k prepojeniu samostatných tratí cez kopec náročným úsekom dĺžky 9 km z Márianosztry do Kisírtáse, tentokrát už s parnou prevádzkou. V mezivojnovom období pribudli ďaľšie odbočky, naopak po druhej svetovej vojne sa trať skracovala. V roku 1974 bola zrušená stredná časť kmeňovej trate z Márianosztry do vrcholovej stanice Nagyírtás (7 km) a nakoniec vyššie zmienený stredný úsek do Szobu. Jediným neodpísaným úsekom tak zostáva trať Nagybörzsöny – Nagyírtás (7, 5 km), i keď ani tu vlaky nejazdia – turistická preprava osôb skončila v roku 1992.
Vrátime sa ešte na počiatok Československa a nahliadneme do pamätnej knihy stanice Pastovce (predtým Pastuchov). V nej je zmienka o raritnej cezhraničnej preprave dreva lesnou železnicou: v septembri 1920 začala firma S. Wolfner, Budapešť, na prenajatom zložisku nakladať drevo z maďarských lesov a posielať do Maďarska cez Szob, denne 15 vozňov. Firma mala vlastnú vlečku dĺžky 30 metrov, ku zložisku bola vybudovaná konská úzkokoľajka cez obec Pastuchov k mostu cez Ipeľ a ďalej do börzsönských lesov. Doprava trvala s menšími prestávkami do roku 1922, kedy bola v júli zmluva o prenájme medzi firmou a ČSD zrušená, úzkokoľajka nachádzajúca sa na pozemku ČSD bola firmou odstránená a zložisko vyprázdnené. Vlečka prešla do majetku ČSD.
Zrušená úzkokoľajka začína stanicou na konci Szobu vľavo od cesty na Márianosztru. Túto cestu hneď križuje a vpravo pozdĺž nej vedie až do stanice pri kameňolome. Teleso je už mierne zarastené, koľajnice tu zostali, ale okrem ukradnutých kusov. Na úrovni lomu železnička prechádzala na ľavú stranu cesty. Celkom zarastené a miestami zasypané teleso s koľajou pokračuje do 1,5 km vzdialenej Márianosztry. Pred obcou sa ľavým oblúkom odkloní od cesty, stanička zarastená trávou sa rozkladá na opačnej strane plytkého údolia, ako tunajší významný kláštor. Dobre rozpoznateľné teleso už bez koľají odtiaľto pokračuje do lesného údolia Bezina. Najskôr po pravom brehu potoka, potom prechádza mostom na opačný breh. O niečo ďalej je zreteľné teleso krátkej odbočky, ďalšie je v závere údolia, s neúplným dreveným mostom. V tomto mieste začína teleso (tu s niekoľkými koľajnicemi) zdolávať svahy Börzsöne. Mnohými oblúkmi, cez vysoké násypy, dospeje až do sedla so stanicou Nagyírtás. Tu končí udržovaná, i keď nejazdená trať z Nagybörzsöny. Vedľa dvojkoľajnej výhybne rozoznáme v tráve i triangel. Odtiaľto trať klesá do údolia, opäť peknými partiami s radom oblúkov, až na dno údolia do Kisírtása sa dostává pomocou dvoch úvratí. Ďalej pokračuje pozdĺž potoka cez nákladisko do stanice Nagybörzsöny na konci lesa. Na staničke stojí niekoľko osobných vozňov a podvozkov.
Dávno zrušená trať do Pastoviec i tak žiadnu zaujímavosť neposkytuje, pozrieme se aspoň do samotných Pastoviec (na trati Čata – Šahy). Na severnom zhlaví stanice je krátka koľaj, označenie vlečka je pre ňu príliš nadnesené. Kadiaľ lesná železnica vychádzala od nákladiska, sa už nedá poznať, ale medzi násypom prístupovej asfaltky k stanici a plotmi pozemkov je voľný pruh tak akurát, kde by sa úzka koľaj dobre vynímala. Asfaltová cesta klesá obcou až k hraničnej rieke Ipeľ. Na jej brehu je pozostatok príjazdu na cestný (spoločný?) most so závorou, zo samotného mostu nič nezostalo. Vedľe stojí čiastočne opustěná budova colného úradu ako pamiatka na predvojnový hraničný prechod.

Jaroslav Přibyl ( Klub dráhařů , Tulák po dráhach 8/12. IX. 1998)

Železnica v Pastovciach bola vybudovaná v roku 1885, potom v roku 1908 osem kilometrová železničná trať spojila Pastovce s Nagybörzsönyom, a potom ju predĺžili o 17 km po Kisírtáspusztu. Číslo želeničnej trate bolo 457, ale po Trianone ju zrušili.

( Pastovce )

Odkazy/Links:

After 1st World War fall openning narrow gauge Railway Szob - Pastovce (long cca 23 km), operating on last section was stopped in 1992.

Strana vytvorená / Site created : 05-V-1999 Posledná aktualizácia / Last update : 16-I-2005	( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h457.htm )