Ladzianska lesná železnica rozchodu 760 mm vznikla pred prvou svetovou vojnou. Dal ju postaviť majiteľ ladzianskeho veľkostatku gróf Alfrád Westfied, ktorý kúpil panstvo od Coburgovcou. Najprv premávala medzi Ladzanami a Hontianskymi Tesárami a ťahali ju kone. Mala dĺžku 8 km. Počas prvej svetovej vojne postavili trať z Ladzian do Sokola v dĺžke 4 km a zo Sokola do Klastavy v dĺžke 5 km a zaviedli na nej parnú trakciu. Na stavbe trate pracovali prevažne ruskí, srbskí a talianski zajatci. Po prvej svetovej vojne predĺžili trať z Klastavy cez Dobrú vodu až po Záholík pod Sitnom. Celkove aj so slepými koľajami lesná železnica merala 36 km. Ešte stav lesných železníc v roku 1955 uvádza lesnú železnicu Hontianske Tesáre – Záholík bez koľajovej, stavebnej a prevádzkovej dĺžky. Miesto toho je tu údaj o približnej dĺžke 22 - 23 km.
Vozila drevo a guľatinu zo Štiavnických vrchov na
železničnú stanicu Hontianske Tesáre, kde na nakladalo do
vagónov normálnorozchodnej železnice. Lesná železnice
odviezla priemerne ročne 18 tisíc metrov kubických dreva, čo
predstavovalo približne 50 metrov kubických dreva a guľatiny
denne.
Na trati bolo niekoľko drevoskladov, ktoré boli zázoveň
zástavkami lesnej železnice. Prvý drevosklad bol expedičný
drevosklad v Hontianskych Tesároch. Ďalej boli sklady
v Ladzanoch, lokalite Dva mosty, Klastave, Turečke a Záholíku
pod Sitnom.
Okrem dreva vozila lesná železnica aj štrk a lomový kameň z
Klastavy, kde bola vybudovaná výhybka smerujúca do lomu. Tu sa
štrk a lomový kameň priamo z násypníka nakladal do vagónov
lesnej železnice a potom sa odvážal na stanicu Hontianske
Tesáre, kde sa nakladal do vagónov.
Trať lesnej železnice viedla členitým terénom, ktorý si
vyžiadal náročné inžinierske stavby. Bolo potrebné
vybudovať veľa mostov a priepustov. V obci Šipice boli tri
mosty cez potok Klastávsku, medzi Ladzanami a Klastavou dva
mosty, jedným išla trať a druhý viedol do drevoskladu.
Najväčší most bol cez potok Štiavnička pri Hontianskych
Tesároch. Najvýraznejšie stúpanie dosiahla trať medzi obsami
Šipice a Báčovce.
Podľa dochovaných prameňov premávala na tejto trati
lokomotíva Orenstein – Koppel, ktorú neskôr predisponovali
na Čiernovážsku lesnú železnicu do
Liptovského Hrádku. Parnú lokomotívu vystriedala
dieselhydraulická lokomotíva Rába, ktorú po likvidácii
Ladzianskej lesnej železnice v roku 1952 previezli do Vígľaša .
Ladzianska lesná železnica bola železnice súkromná, ktorá
viackrát zmenila svojho majiteľa (Alfréd Westfied, bratia
Lukáčovci, Hypotečná banka Praha). Jej posledným súkromným
majiteľom bola Bratislavská komanditná spoločnosť Peter
Maxon a spol., spolumajiteľ, Karol Bazika, ktorá vlastnila
lesnú železnicu až do roku 1948, keď bola zoštátnená.
Železnica zohrala významnú úlohu v období
národnooslobodzovacieho zápasu. Počas Slovenského národného
povstania ju povstalecké jednotky intenzívne využívali na
prepravu osôb a vojenskej výzbroje.
Lesná železnica viedla nádhernou krajinou, kde sa vyskytujú
vzácne druhy drevín, rastlinstva a živočíšstva.
V súčasnosti je vyhlásená ako Chránená krojinná oblasť
Štiavnické vrchy. Železnica a príroda vytvárali symbiózu
nevšednej krásy.
Prirodné prostredie Štiavnických vrchov poskytuje ideálne
podmienky pre tábory ochrancov prírody, biológov, botanikov a
zoológov, ako aj pre pešie túry po stopách Ladzianskej lesnej
železnice.
Forrest narrow
gauge (760 mm) railway Hontianske Tesare - Ladzany fall openning
before 1st world war. Railway was maked for wood transpotation,
powered by forses, 8 km long. In war time was railway extended to
Klastava (9 km) and rebuilded to steam traction. After war was
extended to Zaholik pod Sitnom. All network was 36 km long.
At 1952 was railway canceled.
(Jaroslav Mazúrek: História lesných železníc na strednom Slovensku; Stredné Slovensko, Veda Bratislava, 1974, s. 216 – 217)
Hontianske
Tesáre - Beluj
17.6.1925 vykonané nezávadné komisionálne riadenie
pre zmenu motorického pohonu v parný na LŽ H.Tesáre-Beluj od
km 0,0-6,8. 19.6.1925 vykonaná úspešná technicko-policajná
skúška.
16.10.1925 vykonaná s priazdnivým výsledkom
technicko-policajná skúška a kolaudácia II.úseku LŽ
H.Tesáre-Beluj v km 2,30-7,58 (resp.13,992-19,272 podľa
priebežného kilometrovania). Užívacie povolenie bolo
Účastníckej spoločnosti pre stavebný a drevársky priemysel
v Košiciach udelené ministarstvo železníc z právomoci
komisie.
4-5.6.1926 vykonané verejné riadenie o premene motorového
pohonu na parný na LŽ H.tesáre-beluj v km 6,8-7,8 a udelený
pre úsek parný pohon.
1927 - oprávnenie k prevádzke LŽ H.Hesáre-Beluj v km
0,0-19,272 bolo prevedené na nového majiteľa a
prevádzkovateľa "Starobystrický lesný priemysel uč.
spol. Ladzany", schválená úmluva o používaní LŽ
H.Tesáre-Beluj majiteľom veľkostatku Klastava Václavom
Hegerom k doprave kameňa a veľkostatku Klastava udelené
stavebné a užívacie povolenie pre prípojnú koľaj v km
12,810-12,960 LŽ H.Tesáre-Beluj.
(Věstník pro železnice a plavbu, 1925-28, sign. v UKn 19B2911, 19B607)
číslo trate/Line No. | od/since |
463 | 14. XI. 1999 |
474 | 5. III. 2001 |
Odkazy/Links: