Mosty na trati Trenčianska Teplá - Vlársky Průsmyk (ČD)

Povodeň na rieke Vlára v roku 1919
Prietrž mračien a prudký dážď, trvajúci skoro 24 hodín, rozvodnil v noci z 8 na 9.7.1919 riečky Olšavu na strane moravskej a Vláru na strane slovenskej. Vzdutá voda vystúpila z neupraveného koryta a začala odnášať seno, ploty a drevo rôzneho druhu, pretrhla na viacerých miestach železničné a cestné teleso. Odplaveným drevom a senom boli železničné priepusty a mosty zapchaté. Mohutným tlakom vody boli strhnuté železničné násypy, murivo mostných opôr a pilierov bolo podomleté a na mnohých miestach aj odnesené. Železné konštrukcie mostov sa zrútili do vody, ktorá ich ďalej unášala. Trať bola poškodená do takej miery, že doprava sa musela byť bezodkladne zastavená od Kunovíc po Nemšovú.
Rozvodnené rieky Olšava a Vlára zničili 7 mostov. Obnova trate takéhoto rozsahu mohli štátne železnice vykonať len s vojenskou pomocou. Preto Ministerstvo národnej obrany ihneď poskytlo železničné stotiny č.2, 3 a 6, ako aj dopravnú stotinu č.53, ktoré boli podriadené vojenskému riaditeľstvu železníc na Slovensku v Trenčianskej Teplej. Okrem toho zúčastnili sa sanačných prác pracovné stotiny pechoty, ako aj civilné robotníctvo. Na rekonštrukcii pracovalo na oboch stranách hranice asi 1560 vojakov a robotníkov. Technický dozor vykonávalo RŠD v Brne a Bratislave a ich odbory pre udržovanie tratí v Uherském Hradišti a Žiline.
Na stane slovenskej nebolo spočiatku badateľné poškodenie mostov, až na malý priepustok v km 9.6/7, ktorý bol na pravej strane riekou Vlára podomletý a rôznym plávajúcim materiálom do polovici svojej šírky zničený. Násyp v dĺžke asi 200 m bol pretrhnutý. Násyp si vyžiadal asi 2300 m³ materiálu. Rekonštrukciu vykonala 3.železničná a 53.dopravná stotina (asi 190 mužov) v dobe od 23. do 30.7.1919.
Väčšie poškodenie trati bolo tesne za mostom cez Vláru v km 12.5/6. Tu rieka Vlára prelomila hrádzu, odplavila ju a pretrhla teleso v dĺžke asi 220 m. Voda si vytvorila úplne nové koryto, čím sa stalo, že pod mostom v km 12.5/6 netiekla už žiadna voda. Sanácia sa vykonala tým spôsobom, že cez nové riečisko v dĺžke 50 m bol postavený dočasný most z 10 m dlhých železných provizórií, uložených na teplianskej opore mosta, štyroch dvojradových návodných a jednej nábrežnej bárke. Ostatná časť železničného telesa bola zasypaná. Celkový rozsah zemných prác dosiahol 2800 m³, z ktorých 1900 m³ vykonala 52.dopravná stotina a zvyšok robotníctvo štátnych dráh. Provizórium postavila 3.železničná stotina (pracovný stav 100 mužov). Opravné práce boli vykonané oboma stotinami v dobe od 28.7. do 15.8.1919.
Pri rozsiahlych sanačných a úpravných prácach bolo potrebné znovu dosypať pretrhnuté časti telesa v kubatúre niekoľkých tisícov m³ a postaviť 4 nové mostné premostenia z 10 m dlhých provizórií, ktoré dosiahli v km 159.7/8 dĺžku 100 m a vykonať reguláciu rieky. Lomový kameň pre zemné práce od km 162.4/5 trati Brno - Vlársky Průsmyk smerom k Teplej pochádzal z lomu v km 11.2/3 trate Teplá - Vlársky Průsmyk. Dopravovaný bol výhradne 53.dopravnou stotinou, ktorá kameň nakladala a svojím dopravným personálom aj rozvážala. Pilóty sa baranili ručnými ťahacími baranidlami. Vďaka neúnavnej, cieľavedomej a spoločnej práci železničných inžinierov a dôstojníkov železničného pluku mohli byť rekonštrukčné práce vykonané v pomerne krátkej dobe od 13.7. do 30.8.1919. Doprava na celej trati bola otvorená 31.8.1919.
Na konci septembra 1919 bola spozorovaná na teplianskej opore mosta v km 10.4/5 (Schwedlerov nosník rozpätia 51 m) 20 mm široká trhlina siahajúca až do základov. Trhlina sa však počas dvoch nasledujúcich dní rozšírila na 80 mm, pričom sa opora zrejme naklonila. Porucha opory spôsobilo podomletie základov z júlovej povodne. Pokiaľ sa po moste nejazdilo, neboli na opore badateľné žiadne poruchy. Až po obnovení dopravy a záťažou ťažkých rušňov sa začala opora nerovnako sadať a jej časť sa odtrhla. Pre uvedenú poruchu musela sa nákladná doprava cez most 25.9.1919 zastaviť. Doprava osobná sa udržovala prestupovaním. Aby sa opora mohla zniesť a znovu postaviť, bola železná konštrukcia podoprená pri teplianskej drevenou pilótovanou bárkou a nad poškodenou oporou bolo vložené 10 m dlhé železné provizórium. Bárku postavila 53.dopravná stotina od 26.do 3.10.1919 a železné provizórium vložila mostmajstrovská čata štátnych dráh. Dňa 3.10.1919 bol most opäť odovzdaný neobmedzenej doprave.
Na moravskej strane bol podomletý most ponad Olšavu v km 122.5/6, odnesené opory mostov ponad Vláru v km 152.6/7, 153.5/6 a zničený stredný pilier mosta v km 159.7/8. Mosty boli najskôr opravené len provizórne. Stavba definitívneho muriva mostov cez Vláru pri zastávke Popov v km 152,671 a 153,555 zadalo RŠD v Brne firme Dr.K.Skorkovský a spol. v Brne (VpŽP 10.11.1923).

Povodeň na rieke Vlára v roku 1925
Povodeň na začiatku augusta 1925 rozvodnila opäť rieku Vláru. Na slovenskej strane trate bolo síce na niekoľkých miestach poškodené opevnenie násypových svahov, doprava ale nebola ohrozená. Na moravskej strane povodeň podomlela bárky provizórneho premostenia Vláry v km 159,7, postavené po povodni v 1919. Ani v tomto prípade doprava nebola pri tom prerušená. V priebehu 5 týždňov bolo v tomto mieste za pomoci vojenskej správy tesne vľavo od poškodeného dočasného mosta v ose pôvodnej trasy v km 159.7/10 postavené nové dočasné premostenie, zložené z jednej rozkladacej dvojetážovej konštrukcie vojenského mosta sústavy Roth-Waagner rozpätia 72 m a z jedného 10 m dlhého provizória z valcovaných nosníkov.
K permanovaniu mostu v km 159.7/8 však už nedošlo, lebo trať bola v tomto úseku v 1927 preložená a rieka zvedená do novo upraveného koryta.

Otvorenie obnovnej prevádzky trate Vlársky Průsmyk - Lednické Rovne
Po oprave poškodených objektov v úseku Horné Sŕnie - Vlársky Průsmyk a Nemšová - Lednické Rovne mohla byť na tratiach obnovená doprava.
22.9.1945 sa v Lednických Rovniach uskutočnila slávnosť otvorenia prevádzky trate Vlársky Průsmyk - Nemšová - Lednické Rovne, za účasti množstva miestnych obyvateľov a žiactva št.ľud.školy. Na slávnosti privíali aj Ing.Dolinka z RŠŽ Olomouc. Slávnostnú reč povedal poslanec Demokratickej strany J.Šabršula, ktorý vyzdvihol význam traťového spojenia Vlársky Průsmyk - Lednické Rovne.

Most ponad odpadový kanál VD Dubnica v km 2,35
Na preklenutie odpadového kanála VD Dubnica bol už pred rokom 1945 postavený železničný most. Nemecké vojská ho pri svojom ústupe vyhodili do vzduchu (Pravda 14.8.1945, Čas 14.10.1945).
Stavba VD začala v roku 1943. VD bolo odovzdané do prevádzky 21.5.1949 o 16:00 hod. počas miestnej slávnosti, ktorej sa zúčastnili povereníci Lukačovič a Ing.Samuel Takáč (Východoslovenská pravda 20.5.1949).

Most cez Váh pri Nemšovej v km 2,72
Most ponad rieky Váh v Nemšovej mal 4 otvory rozpätia po 51 m. Železné konštrukcie tvorili hyperbolické priehradové nosníky s dolnou mostovkou. Na konci 2.svetovej vojny bol Nemcami úplne zničený. Obe opory a všetky piliere boli demolované. Železné konštrukcie boli prerazené, spadli do vody, pri páde sa skrútili a niektoré dokonca sa prevrátili. Nedalo sa z nich nič zachrániť, museli byť rozrezané a vytiahnuté po kusoch z rieky. Mimo osi koľaje sa muselo postaviť samostatné provizórne premostenie z nosičov na zabaranených bárkach.
Aby sa obnovila železničná doprava, muselo sa ponad Váh postaviť drevené železničné provizórium. Stavba bola zadaná firmám Ing.Peter a Dr.Ing.Danišovič, Bratislava. S prácami sa začalo začiatkom júna 1945 a pracovalo sa v 2 až 3 smenách. Na stavbe bolo zamestnaných 350-400 robotníkov, z ktorých bolo asi 180 nemeckých zaistencov. Zaistenci pracovali pri zemných prácach. Robotníci sa stravovali v závodnej kuchyni. Potrebné prídely pre závodnú kuchyňu poskytuje robotníkom aj MNV v Dubnici (Pravda 14.8.1945).
Pri obnove bol navrhnutý dočasný most s 11 poliami rovnakých dĺžok. Ako provizória boli použité valcové nosníky I čís. 50 s privarenými pásnicami dlhé 15 m a nosníky I zvarované na dĺžku 25 m. Na stavbu bárok bolo potrebné pilóty priemeru 30-35 cm, baranených parným baranidlom, pri čom baran vážil 1800 kg. Celková spotreba dreva na bárky, ľadolamy a pomocné lešenia dosiahla asi 1000 m³. Provizória boli dopravené na svoje miesta na dvoch pojazdných vozíkoch, pohybujúcich sa drážke postavenej na pomocnej lávke.
Dokončenie mostného provizória vždy rozhodovalo, či sa dodrží termín otvorenia trate. Pri tomto moste sa ako u jediného provizória na Slovensku stalo, že otvorenie premávky sa muselo odsunúť o 14 dní. Príčinou bolo oneskorené dodanie provizórií v dĺžke 25,00 m firmou Vítkovické horní a hutní těžířstvo. Oneskorenie vo výrobe bolo spôsobené neočakávaným vsunutím do pracovného programu inej, veľmi súrnej dodávky. Zaťažkávacia skúška bola vykonaná až 13.10.1945.
Slávnostné otvorenie mosta a trate Trenčianska Teplá - Vlársky Průsmyk sa odohralo 14.10.1945. Z Bratislavy bol o 7:30 hod. vypravený na oslavu zvláštny vlak. Slávnosti sa zúčastnili povereník pre dopravu a verejné práce dr.Husák, povereník pre zdravotníctvo Dr.Ševčík a podpredseda SNR dr.Horváth. Slávnostný vlak zastavil pri mostoch ponad Váh v km 2,35 a 2,72, kde bolo privítanie hostí a prejav predsedu MNV z Nemšovej Dr.Kajabu. Nasledovalo hlásenie Prednostu odboru a stavebného vedenia železníc a firmy, na čo Prednosta odboru Ing.Frank odovzdal most povereníkovi dr.Husákovi. Následne si hostia prezreli obnovený 225 m dlhý most. Slávnostný vlak potom prešiel cez veľký most do Nemšovej, kam dorazil aj zvláštny vlak z Brna s delegáciou z Čiech a Moravy na čele so zástupcom ministra pre dopravu Ing.Radvanovským. Po zahraní štátnej hymny a po privítaní hostí z Bratislavy a českých krajín zástupcom MNV, podpredseda SNR Horváth odovzdal 66 robotníkom, vedúcim stavby a inžinierom rád Za hrdinstvo v práci. Slova sa ujal dr.Husák. Za robotníctvo prehovoril zástupca podnikového výboru firmy J.Petrík Šimko. Potom prehovoril zástupca Ministerstva dopravy v Prahe Ing.Radvanovský. Zástupca MNV dr.Kajaba sa poďakoval rečníkom za ich prejavy a zakončil slávnosť. Oficiálny hostia odišli osobitným vlakom do Trenčianskej Teplej. Po skončení osláv pokračovala v Nemšovej vo vojenskej sále veselica.
Práce na definitívnom návrhu mosta začali v polovici septembra 1945 (Pravda 172/20.9.1945). Na prelome novembra a decembra 1945 na moste pracovalo asi 150 ľudí, ktorí vyťahovali konštrukciu zničeného starého mosta (NO 2.12.1945).
Stavba mosta cez Váh v km 2,772 trate Trenčianska Teplá - Vlársky Průsmyk svetlosti 4 x 50,00 m zahrnulo RŠŽ Bratislava medzi stavby dvojročného hospodárskeho plánu. Rozsah stavby predstavovalo železo 8800 q, betón 400 m³. Pravdepodobná doba začatia stavby júl 1947, doba splnenia 64 týždňov.

Most cez Vláru v km 10,578 pri Hornom Sŕní
Aj tento most bol počas 2.svetovej vojny poškodený. V roku 1954 bol opravený do pôvodného stavu, no bez zosilnenia.
V takomto stave vlastne slúžil 85 rokov a prestával vyhovovať požiadavkám dopravy. Len drevená podlaha si každoročne vyžadovala abnormálne udržovacie náklady. Preto sa pristúpilo k výstavbe a montáži nového mosta. Rozhodlo sa, že nový most sa vybuduje na preložke vpravo od starej trate, čím sa zlepšia aj traťové pomery v priľahlom úseku. Železničná doprava preto jeho výstavbou nemusela byť prerušená.
Projekt a výrobu novej oceľovej konštrukcie rozpätia 63 m a hmotnosti 400 t vykonali v mostárni mesta Chorzów (Poľsko). Po pravej strane mosta sa navrhla lávka pre chodcov šírky 200 cm, oddelená od koľaje drôteným pletivom. Jednotlivé segmenty mosta vážiace 25 t boli odoslané do žst. Horné Sŕnie a Vlársky Průsmyk.
Most na mieste zmontovali pracovníci Hutních montáží Ostrava v spolupráci s Mostným obvodom Bratislava. Uloženie nového mosta o takej hmotnosti sa realizovalo spôsobom, ktorý u nás dovtedy nebol využitý. V riečisku sa zhotovila dráha o dĺžke 34 m. Vlastnú montáž uskutočnilo železničné vojsko. Na oceľové nosníky sa pripevnili drevené podvaly. Na ne sa položili potom oceľové nosníky a po nich sa pri zasúvaní pohybovali špeciálne podvozky, na ktorých bol uložený most. Na zasunutie mosta bola potrebná sila 50 Mp.
V auguste 1972 sa však riečka Vlára tak rozvodnila, že povodeň zdržala jeho montáž. Most bol zasunutý do profilu trate až 31.10.1972.
Nový most sa stal prvým mostom na Slovensku, ktorý má plnostenným rám vystužený oblúkom (tzv. Langerov nosník).
V nedávnej bode opravu železničného mosta vykonal ŽSR Mostný obvod Bratislava. Použil na to materiály opravovacích hmôt REPARAL DUR E F, REPARAL K F, REPARAL P 5 a na náter ECOLOR BKH (http://www.stachema.sk/page.php?id=166).

Druhý most cez Vláru
Po poškodení v 2. svetovej vojne bol druhý most cez Vláru na trati Trenčianska Teplá - Vlársky Průsmyk nahradený provizóriom v ose.
Pre prestavbu vojnou zničeného železničného mosta koncom novembra 1947 prerušili všetku dopravu medzi žst. Vlársky Průsmyk a Horné Sŕnie. Počas prestavby, ktorá mala trvať 5 dní, prepravu osôb a batožín obstarávali automobily. Nákladné zásielky sa prepravovali odklonom cez Nové Mesto nad Váhom a cez Púchov. Počas prestavby na rýchlikoch R 146/145 Brno - Trenčianska Teplá - Košice a R 142/141 Praha - Bratislava cez Trenčiansku Teplú nepremávali priame vozne (NO 28.11.1947).

Pramene:

Strana vytvorená : 26. V. 2003

Strana aktualizovaná : 1. I. 2007

Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH