Mosty na trati Brezno - Tisovec

Pri výstavbe trate Pohronská Polhora - Tisovec bolo postavených niekoľko veľkých mostov. Pri prekonávaní až 48‰ stúpania položili Abtovou ozubnicou aj na dvoch viaduktoch v Čertovej doline a Pod Dielom. Trať stavali talianski majstri a inžinieri, ktorí mali bohaté skúsenosti so stavbami v horskom teréne.
V noci z 21. na 22.6.1924 postihla údolie nad Tisovcom prietrž mračien a následne vznikla povodeň, pri ktorej boli strhnuté mosty medzi Bánovom a Tisovcom.
Na konci vojny trať bola veľmi poškodená. Zničený bol viadukt Pod Dielom, niekoľko menších mostov na Bánove a most v Tisovci.

Most v km 19,930
Pre závadu na stavbách a zariadeniach železničného spodku zaviedol cez most v km 19,930 od 8.4.2004 OR Košice - AO B.Bystrica zníženú traťovú rýchlosť z 50 km/h na 10 km/h (km 19,920 až 19,940).

Mosty v km 23,9 až 27,4
Prestavba mostu v km 23,9 začala 20.9.1969 a bola dokončená v nasledujúcom roku.
V letných mesiacoch 1973 boli v km 27,3 a 27,4 prestavané mosty. Tiež bol prebudovaný most Lipianka v km 25,7.

Čertov viadukt v km 31,6 - 31,75
Čertov viadukt dostal svoje meno ešte v časoch, keď stavali železnicu. Viadukt bol postavený v najťažšom úseku, kde v ceste staviteľom stáli všetky možné prekážky. Viadukt sa klenie vo výške takmer 20 m nad úzkymi skalnými stenami, nad kaňonovitou Čertovou dolinou.


Čertov viadukt na historickej pohľadnici

Počas výmeny zvršku trate Zbojská - Tisovec sa v roku 1964 na viadukte vymenila ozubnica.

Viadukt Pod Dielom v km 32,4 - 32,8
Viadukt, ktorý preklenul dolinu ponad horáreň pod vrchom Diel, bol postavený na kamenných pilieroch v roku 1896. Ležal v oblúku polomeru 250 m, vo výške 31 m a stúpaní 48‰. Okrem odľahčovacích klenieb mal 5 otvorov svetlosti 25 m.


Pohľad na viadukt v roku 1939


Abtova ozubnica na viadukte

 Po vypuknutí SNP sa partizánske skupiny pokúsili o prerušenie dopravy v okolí Tisovca práve zničením viaduktu v km 32,413. 28.11.1944 o 1:45 hod. viadukt vyhodili do vzduchu. Jeden pilier sa poškodil a jedno pole viaduktu bolo spadnuté o 3 m dolu a zachytené na pilieri. Zámer sa tak im nevydaril, po týždňovej oprave bola po ňom obnovená železničná prevádzka.
Most zničili až ustupujúce nemecké jednotky v noci z 27. na 28.1.1945. Do základov boli zničené piliere a úplne rozbité konštrukcie.
Po oslobodení sa predpokladalo, že sa dokončí prestavba ozubnicovej trate Polhora - Tisovec. Pretože výstavba novej trate by trvala príliš dlho, rozhodlo sa opraviť viadukt provizórne.
Odpratávanie trosiek trvalo asi 2 mesiace, pričom na odpratávaní pracovalo asi 100 robotníkov. Odstránených bolo 3000 m3 muriva a 150 000 kg železa. Na odpratávacích prácach odpracovalo obyvateľstvo Polhory a Tisovca 2000 hodín zadarmo. Odstránenie trosiek si vyžiadalo 46 000 pracovných hodín. So stavbou viaduktu sa začalo až začiatkom októbra 1945. S ohľadom na zakrivenie trate R=250 a jej veľký spád 48‰, bolo rozhodnuté postaviť drevené bárky z čerstvého neimpregnovaného jedľového dreva, vzájomne spolu spojené vo forme mohutného priestorového lešenia. Ako nosné konštrukcie boli použité plnostenné nosníky 90 cm vysoké bez pásnic, priečne stužené s horným a spodným zavetrovaním. Drevená stavba bola unikátna, lebo mala 3 poschodia. Drevená konštrukcia, ktorá podopierala železné nosníky sa skladala z 21 bárok striedavo jednoduchých a dvojitých, vysokých 12 až 23 m. Nosnú konštrukciu tvorili železné plnostenné nosníky v počte 13 kusov, z toho 9 konštrukcií s dvoma poľami. Železnú konštrukciu dodala železiareň v Podbrezovej a mala hmotnosť asi 100 tisíc kg. Provizórne premostenie dosiahlo dĺžku 156 m. Na stavbu provizória sa spotrebovalo 2 000 m3 drevnej guľatiny, 12 tisíc 100 kg svorníkov, 270 kg traskavín, 730 kg karbidu a 122 fiaš kyslíka. Celkom sa odpracovalo 77 000 pracovných hodín a náklad prevýšil sumu 5 mil.Kčs.
Slávnostné odovzdanie provizória vykonal 28.1.1946 zástupca povereníka dopravy a verejných prác Dr.Bezek. Po prestrihnutí symbolickej pásky si prezreli zástupcovia povereníctva a RŠŽ v Košicich dokončený viadukt. Následne sa hostia odobrali do Tisovca, kde k miestnej Sokolovni po zaspievaní štátnej hymny zástupca Dr.Bezek a prednosta rekonštrukčného oddelenia Povereníctva dopravy Ing.Horák dekorovali zaslúžilých hrdinov práce. Rad I.tiedy dostalo 6, rad II.tiedy 13 a rad III.triedy 31 robotníkov. K nastúpeným hrdinom práce za veľkej účasti miestneho obyvateľstva prehovoril v mene SNR Dr.Bezek, ktorý tlmočil vyznamenaným hrdinom práce vďaku celého národa za ich svornú a namáhavú prácu. Od 29.1.1946 viadukt začal slúžiť pravidelnej železničnej prevádzke. Obnovila sa tak doprava na celej trati Podbrezová - Brezno - Tisovec - Jesenské.
Drevený viadukt niekoľkokrát vyhorel. Najprv 6.3.1951 sa chytil horieť od vypadnutého žeravého uhlíka z ozubnicového parného rušňa. Aj keď bol požiar včas lokalizovaný, železničná doprava bola prerušená na šesť týždňov. Väčší požiar nastal 22.3.1952 o 9:35 hod. po prechode nákladného ozubnicového vlaku č.8638. Požiar vznikol pravdepodobne od vypadnutého žeravého uhlíka z parného rušňa. Požiar spozoroval personál motorového osobného vlaku, ktorý pred horiacim viaduktom ako prekážkou musel zastaviť. Za pomoci cestujúcich a hasičských zborov z okolitých obcí sa podarilo požiar, zlikvidovať. Nákladná doprava bola obnovená po oprave až 10.5.1952.
Most udržovala TD Rimavská Sobota. Treba pritom vyzdvihnúť niekoľkoročnú obetavú prácu tesárskej čaty pod vedením Jána Veverku, ktorá v krátkych výlukách vymieňala postupne dosluhujúce prvky konštrukcie bez porád a komisii a tak udržovala most v používateľnom stave dlhšie, než sa vôbec očakávalo.
Od 22.6.1955 pre značne poškodený viadukt bola zastavená nákladná doprava na trati Pohronská Polhora - Bánovo, pretože i keď sa drevené časti viaduktu ošetrovali, podliehal nepriazni počasia. Zhnité boli podpery. Po prechode motorového osobného vlaku 11.8.1958 o 6.00 hodine z dôvodu veľmi zlého technického stavu dreveného viaduktu bola úplne zastavená aj osobná prevádzka na trati Tisovec - Pohronská Polhora.
Začalo sa okamžite s rozoberaním drevenej konštrukcie od horného konca a súčasne pripravovali terén pre stavbu nového.
Autorom nového mostu bol Doc.Ing.Arpád Tesár, CSc., ktorý na viadukte druhýkrát v ČSR s úspechom aplikoval pôdorysne polygonálne lomený oblúk. Generálnym dodávateľom stavby bol Mostný obvod Košice. Oceľovú konštrukciu vyrobila mostáreň Vítkovických železiarní Klementa Gottwalda Ostrava a zmontovali Hutní montáže Ostrava, pod priamym dozorom Výskumného ústavu zváračského v Bratislave. Zložité vytyčovacie práce riadila Meračsko-dokumentačná kancelária Košice. Prestavba a demontáž provizória sa vykonala pri výluke dopravy od 11.8.1958 do 23.2.1959.

Schéma novej oceľovej konštrukcie viaduktu

Most celozváranej priestorovej rámovej sústavy je dlhý 160 m. Nosnú konštrukciu mosta so štíhlymi oceľovými stojkami zakotvenými do pôvodných neporušených základov a masívnymi oporami tvoria pôdorysne polygonálne lomené spojité priehradové hlavné nosníky s rozpätiami 5 x 28 m, polomeru 250 m. Konštrukcia je celozváraná okrem montážnych stykov nad stojkami. Stojky sú spojené s hlavnými nosníkmi, takže most pôsobí ako rám a sám preberá pozdĺžne vodorovné sily. V priečnom smere sú stojky vytvorené ako priehradové steny rombickej sústavy schopné preberať priečne vodorovné účinky od vetra a odstredivých síl. Pri tejto netradičnej výstavbe viaduktu sa usporilo milión korún. Viadukt sa stal prvým celozvarovaným priehradovým železničným mostom v Česko-Slovensku, ktorý bol vyrobený na stavenisku. Dovtedy zvarované mostné konštrukcie mohli byť vyrábané len v mostárni a na stavenisku sa mohlo len nitovať. Viadukt bol zmontovaný pomocou dvoch žeriavov sústavy Derrick nosnosti 25 a 40 ton. Na stavbu mosta sa spotrebovalo asi 500 m3 betónu a necelých 300 ton mostovej ocele. Drevo pri stavbe bolo spotrebované prakticky len na stavebné domky.
Aby práce mohli prebiehať aj v nepriaznivom počasí, bola zváraná časť mosta zakrytá plachtami. Konštrukcia mosta bola dokončená do vianočných sviatkov. Potom sa položili podvaly, montovali koľajnice a ozubnicové pásy. Začiatkom februára 1959 bol most kompletne hotový. 23.2.1959 začala hlavná prehliadka mosta. 26.2.1959 sa uskutočnila zatažkávacia skúška pod vedením Ing.Šedivca z Výskumného ústavu dopravného v Prahe-Smíchove pomocou štyroch dieselových rušňov (T455.004, T455.001 a dve T434) z Čiernej nad Tisou. Posúdenie zvarov, ako aj tenzometrické meranie niektorých častí konštrukcie prístrojmi Cambridge vykonala skupina doc.Tesára z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave. Po vyhodnotení nameraných údajov komisia prehlásila, že viadukt je schopný prevádzky a namerané hodnoty nedosiahli ani povolenú toleranciu. 27.2.1959 bola na trati obnovená osobná aj nákladná doprava, bez osobitných obmedzení.
Počas výmeny zvršku trate Zbojská - Tisovec sa v roku 1964 na viadukte vymenila ozubnica.

Mosty pri Bánove v km 33,3 a 34,8
Mosty pri Bánove nad cestou boli od konca druhej svetovej vojny len ako provizória. Trvalo dlho pokiaľ sa podarilo nájsť dodávateľa, pretože v tuzemsku ich z kapacitných dôvodov nemal kto vyrobiť (ani Mostáreň Brezno, ani VSŽ Košice, ani VŽKG Ostrava). Diely na mosty boli vyrobené v Poľsku. Zmontovali ich pracovníci Mostného obvodu ČSD Košice. Výmenu provizórii za nové mosty vykonal v dňoch 9. až 11.7.1968 železničný žeriav EDK 1000 o nosnosti 125 ton.

Dva mosty pod Tesnou skalou v km 36,9 - 37,0
Železnica musela preklenúť aj miesto zvané pod Tesnou skalou. Je to tiesňava, hoci zaoblená. Tiesňava je opradené viacerými bájmi o mátohách, strigách a iných bytostiach podzemného sveta. Trať prechádza divokou partiou kolmých a previsnutých stien, jaskynných otvorov vymývaných vodou a prepadlísk. Stavitelia na prekonanie týchto prekážok zvolili odvážne riešenie namiesto železničných mostov použili železničné lavice, ktoré sú ku skalám ako prilepené a len kde-tu podopreté. V zime tu kvapkajúca voda vytvára veľkú ľadovú záclonu.
Sanáciu pilierov z kamenného muriva mosta v km 36,953 Geomonta-Harmanec spol.s.r.o..

Viadukt v Teplici v km 37,9
Vysoký železničný most preklenul aj dolinu Teplicu s rovnomernou vyvieračkou, ktorá tvorí s oblasťou Suchých dolov štátnu prírodnú rezerváciu. Dominantou okolia mosta je vápencové bralo Hradová.
Sanáciu pilierov z kamenného muriva mosta v km 37,877 vykonal podnik Geomonta-Harmanec spol.s.r.o..

Mosty postavené v súvislosti s traťou Revúca - Tisovec
V súvislosti s výstavbou trate Revúca - Tisovec bol postavený klenbový most cez údolie potoka Furmanec a pred vstupom do žst.Tisovec most cez Strieborný potok.

Mosty na trati Tisovec - Jesenské

Stavba trate
Stavba trate Jesenské - Tisovec (50 km) sa realizovala ako súčasť stavby trate gemerských priemyselných železníc, ktoré boli postavené na základe zákonného článku XXXLI prijatého 29.6.1870 uhorským snemom. Subdodávateľmi na stavebné práce, stavbu mostov a pokládku železničného zvršku boli Osvald a Miller. Práce i napriek ťažkostiam pokračovali veľmi rýchlo. Úsek Feledince (od 3.10.1948 Jesenské) - Tisovec bol otvorený 5.9.1874.

Poškodenie mostov v roku 1919
Pri vpáde maďarských bolševikov na Slovensko bol poškodený aj most cez Rimavu neďaleko Rimavskej Soboty v km 6.7/8 trate Veladin - Tisovec.
Priamopásová priehradová železná konštrukcia, jednoduchej sústavy so spodnou mostovkou, rozpätia 25,8 m (10 priehrad dĺžky po 2,58 m) bola rozstrieľaná smerom od Tisovca v tretej priehrade v blízkosti tretieho styčníka. Okrem toho boli zničené dva pozdĺžniky v prvej priehrade na rovnakom konci mosta, ako aj priľahlý priečnik v prvom styčníku. Rozstieľanie konštrukcie však nebolo dokonalé, takže konštrukcia sa nezrútila.
Aby vlaková doprava mohla pokračovať, bola konštrukcia pod druhým a tretím styčníkom dočasne podoprená rovnaninami podvalov a zničené pozdĺžniky v prvej priehrade boli nahradené dreveným provizóriom.
Pri definitívnej oprave mosta bolo potrebné nahradiť poškodené dolné a horné pásy na dĺžku asi poldruhej priehrady novými súčiastkami, zriadiť dve nové zvislice, dve nové priečky, štyri nové pozdĺžniky v prvej a tretej priehrade, ako aj dve nové zavetrovacie priečky v prvej priehrade. Hmotnosť nového materiálu bola asi 6,0 t.

Poškodenie mostov v rokoch 2.svetovej vojny
Z obranných dôvodov bol 30.8.1944 tzv. príbojský most na trati medzi Hrachovom a Nižným Skálnikom podmínovany a zničený. V dôsledku toho sa z Tisovca celá železničná doprava udržovala len po stanicu Rimavská Baňa.
S blížiacim sa frontom na trati Banská Bystrica - Brezno - Rimavská Sobota rýchlo rástla intenzita prepravy. Každé 2 hodiny po trati prechádzali vojenské transporty idúce na front. Preto bolo nevyhnutné paralyzovať pohyb nepriateľa po železničných tratiach, aktivizovať diverzné akcie a na určitý čas prerušiť dopravu.
V polovici decembra 1944 bola v rimavskej doline časť brigády "Dirlewangen". Táto hitlerovská jednotka mala za úlohu zastaviť postup Červenej armády v smere Lučenec - Zvolen. Partizánsky štáb oddielu Stalin vytvoril diverzné bojové skupiny. A tak v jeden deň nečakane vyleteli do vzduchu mosty a vojenské autá. Železnica v rimavskej doline prestala existovať (OG 1/1986).
Ustupujúce nemecké vojská v noci z 27. na 28.1.1945 zničili aj most na Muráňskej ulici v Tisovci. Tisovec bol oslobodený 28.1.1945 vojskami Červenej a rumunskej armády.
S rekonštrukciou trate Jesenské - Tisovec sa začalo hneď po prechode frontu. Po postavení mostného provizória ponad Muráňsku ulicu, bola od 8.2.1945 obnovená doprava Jesenské - Tisovec.

Most postavený v súvislosti s traťou Revúca - Tisovec
Po otvorení preložky trate Tisovec mesto - Tisovec, ktorá je vedená vo vyššej polohe ako pôvodná trať, bol ponad cestu do Muráňa postavený železobetónový most s 3 poliami.

Mosty v km 6,128 a v km 6,720
OR Košice-AO Zvolen na moste v km 6,128, medzi žst.Jesenské - žst.Rimavská Sobota, od km 6,120 po km 6,140, v dĺžke 0,020 km, z dôvodu všeobecne zlého celkového stavu mosta, znížil 23.3.2007 12:00 hod. pôvodnú traťovú rýchlosť 80 km/h na 10 km/h. Predpokladané ukončenie bolo 31.12.2007 (isi.zsr.sk, 21.6.2007). Pomalá jazda bola odstránená 3-4.12.2007.
OR Košice-AO Zvolen na moste v km 6,720, medzi žst.Jesenské - žst.Rimavská Sobota, od km 6,700 po km 6,740, v dĺžke 0,040 km, z dôvodu všeobecne zlého celkového stavu mosta, znížil 23.3.2007 12:00 hod. pôvodnú traťovú rýchlosť 80 km/h na 30 km/h. Predpokladané ukončenie je 30.4.2008 (isi.zsr.sk, 21.6.2007, 6.12.2007, 22.2.2008).

Pramene:
Strana vytvorená : 28. I. 2002
Strana aktualizovaná : 1. VIII. 2005
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku