Mosty na trati Kraľovany - Trstená - Suchá Hora
Stavba trate a mostov
Výstavbu železnice údolím Oravy až k halíčskej hranici realizovala akciová spoločnosť pod názvom Oravská miestna železnica. Vzhľadom na vtedajšiu techniku samotná výstavba železnice prebiehala pomerne rýchlo. Jej prvý úsek Kraľovany - Oravský Podzámok bol otvorený 20.12.1898 (4.12.1898), úsek do Tvrdošína 18.6.1899 a do Suchej Hory 21.12.1899.
V úseku Kraľovany - Trstená bolo postavených 9 väčších mostov. Oceľové mosty sa nachádzali ponad Oravou v Dolnom Kubíne (dlhý 88 m), v Sedliackej Dubovej a pri Tvrdošíne a ponad Oravicu medzi Tvrdošínom a Trstenou. V úseku Trstená - Suchá Hora bol postavený jeden most za Trstenou ponad Oravicu a 2 mosty pred Suchou Horou. Na celej trati bolo postavených aj 105 priecestí, z ktorých bolo 100 úrovňových, 2 viedli podchodom a 3 nadchodom nad traťou.
Prestavba mosta v 1942
V roku 1942 na trati Kraľovany - Suchý Hora správny výbor SŽ schválil prestavbu mosta nákladom 250 000,-Ks, na trati sa mal zosilniť zvršok a v Dolnom Kubíne upraviť staničná budova a vodovod.
Zničenie mostov koncom 2.svetovej vojny
Koncom 2.svetovej vojny bola železničná trať Kraľovany - Suchá Hora jednou z najviac poškodených tratí na Slovensku. Poškodená nebola len vlastná trať, ale bolo zničených z 50 mostov 40 (Pravda 3.10.1945). Všetkých 29 železničných mostov rozpätia cez 4 m bolo zničených. Medzi nimi i 3 mosty ponad rieku Oravu, z ktorých každý mal po 3 otvory. Zásobovanie obyvateľstva a doprava stavebného materiálu na Orave si vynucovali veľmi rýchlu rekonštrukciu trate. S opravnými prácami sa začalo z iniciatívy ONV v Dolnom Kubíne už 6.4.1945 (Pravda 3.10.1945).
Rekonštrukciu železničnej trate a tunela vykonala Tatranská stavebná účastinná spoločnosť v Kraľovanoch a rekonštrukciu všetkých železničných mostov Tvorba, stavebná účastinná spoločnosť v Bratislave. Práce pre nedostatok materiálu, pracovných síl a potravín pokračovali veľmi pomaly.
Obnova zničených mostov Kraľovany - Trstená
Hoci trať bola podružnejšieho rázu so slabšími mostami, bolo rozhodnuté pri rekonštrukcii mosty nahradiť únosnejšími. K tomu podľa prevádzkovej dôležitosti trať bola posunutá na nižšie miesto, kde nebolo možné počítať skôr s definitívnou obnovou mostov. Preto sa uvažovalo o tom, ako sa majú postaviť provizóriá, aby boli trvalejšie. Rozhodnuté bolo preto použiť drevené klincované nosníky. Ich princíp spočíva v tom, že spojením jednotlivých driev pomerne slabých prierezov pomocou klincov dá sa vytvoriť nosník tvaru "I" značnej únosnosti. K tomuto rozhodnutiu viedlo niekoľko dôvodov, z ktorých najdôležitejší bol, čo možno najmenej zúžiť prietočný profil rieky. Rieka Orava sa veľmi rýchle rozvodňuje a unášané predmety ľahko zapchajú mostné otvory a tým spôsobujú katastrofálne záplavy. I odchod ľadov na Orave býva náhly a nebezpečný. Ďalším dôvodom bolo, že na Orave je dostatok dreva, no najviac slabších profilov. U spomínaných mostov sa vymurovali opory, piliere a otvory sa premostili týmito klincovanými nosníkmi. V priečnom priereze boli to 4 hlavné nosníky, vzájomne priečne stužené a zavetrované. Výška hlavných nosníkov bola až 1,5 m a rozpätie od 10 do 13 m.
Od základov boli postavené mosty ponad Oravu v Dolnom Kubíne (najskôr však dočasný drevený), most v Sedliackej Dubovej a Oravskom Podzámku. Situáciu v rekonštrukcii sťažoval nedostatok stavebných mechanizmov, stavebného materiálu a vážnym problémom bol nedostatok pracovných síl. Na moste v Dolnom Kubíne ich chýbalo 30.
Podľa plánu Železničnej stavebnej správy mali byť všetky železničné mosty na Orave dokončené do 15.7.1945. Termín sa nepodarilo dodržať. S maximálnym vypätím sa podarilo dať úsek Kraľovany - Trstená do činnosti koncom roku 1945. ONV na opravu zničenej trate pritom prijal opatrenie premontovať neporušený úsek Trstená - Suchá Hora na úsek do Trstenej v dĺžke 15 km.
Vďaka kubínskemu ONV bola v rámci osláv SNP 29.8.1945 obnovená doprava od kraľovanského tunela po bysterecký most. V Párnici na slávnosti prehovoril taj.K.Meško, vo Veličnej predseda MNV Ošvalda a v Bysterci Ing.Bradiak, traťmajster Sališ, tajomník ONV Janiga, poručík Kalužník, Ing.Vajcman, mladý partizán B.Boor, za robotníctvo Kuriš a Diskanc a za ružomberský odbor Ing.Palovič, ktorý mimoriadne vyzdvihol 40 Stankovčanov, ktorí prepravili ku kameňolomu v Kraľovanoch a umiestnili na koľajnice rušeň a 7 vozňov (VP 12.9.1945).
Úsek trate od kraľovanského tunela po Oravský Podzámok bol obnovený 5.10.1945. Predpokladalo sa, že mosty v Sedliackej Dubovej a Tvrdošíne budú dokončené do 1.11.1945 (Deň 112/27.9.1945).
10.10.1945 bola vlaková doprava rozšírená až po stanicu v Kraľovanoch a predĺžená až po Sedliacku Dubovú (Čas 12.10.1945). 3.12.1945 začali premávať vlaky podľa cestovného poriadku na trati Kraľovany - Tvrdošín most (km 49,9), platného od 3.12.1945 (NO 5.12.1945, Deň 14.12.1945). Po opravene mosta cez Oravu pri Tvrdošíne bola 16.12.1945 obnovená železničná prevádzka až do Trstenej.
Odovzdanie trate do prevádzky sa odohralo pri tvrdošínskom moste. Zúčastnil sa ho v zastúpeni SNR zástupca Povereníctva dopravy a verejných prác Dr.Kazimír Bezek a prednosta rekonštrukčného odboru povereníctva dopravy hl.radca Ing.Antonín Horák. Predseda závodného výboru firmy Tvorba odovzdal v mene robotníctva a železničiarov most zástupcovi povereníka. Dr.Bezek následne slávnostne otvoril dopravu na trati. Slávnosť pokračovala v Trstenej. Po príhovore poslanca ONV Vojtecha Töroka námestník Dr.Bezek a Ing.Horák vyznamenali nastúpených hrdinov práce. Rád I.triedy dostal Vincent Gobán, Pavel Bizík, Jozef Diskanec, Karol Sochurek a Ing.Ján Kabeláč. Rád II.triedy dostalo 30 a rád III.triedy 49 pracovníkov. Námestník Dr.Bezek vyslovil poďakovanie dekorovaným hrdinom práce a ostatným robotníkom za dokončenie tohto veľkého diela a zdôraznil význam spojenia Oravy s ostatnými časťami Republiky (Pravda 19.12.1945).
Pri obnove trate Kraľovany - Trstená pracovalo vyše 900 robotníkov, z čoho firma Tvorba zamestnávala približne 400. Odbor pre udržovanie trate zamestnával približne 5500 robotníkov. Hlavný technický dozor mal Ing.Bardiak zo železničnej správy.
Staviteľská firma Tvorba postavila v úseku Kraľovany - Trstená 26 mostov dlhých 6 až 30 m, z toho most v Sedliackej Dubovej dlhý 120 m, pri Dolnom Kubíne 92 m a pri Tvrdošíne 66 m. Na ich stavbu sa spotrebovalo 2463 m3 betónu, 740 000 kg cementu, 3208 m3 štrku. Pri oprave koľajníc bolo 18 500 zásekov, vyvŕtané 50 400 dier, použitých 25 190 ks spojok, 65 163 spojitých skrutiek, 24 000 vrtúľ, 28 000 podkladníc, 3730 klincov, 5400 podvalov a 1000 m3 štrku. Na mostné konštrukcie sa spotrebovalo 2355 m3 dreva, 114 334 kg klincov, 98 kg skrutiek, 50 000 kg iného železného materiálu, 1200 m3 lepenky, 1200 kg dechtu a karbolínu. Na stavbe troch najväčších mostov firma Tvorba odpracovala 600 748 hodín, pričom sa použili dovtedy neužité konštrukčné zvláštnosti, ktoré ušetrili až polovicu práce a materiálu.
Stavba definitívnych mostov
Provizórne mosty boli v celom údolí Oravy. Pri výstavbe tovární na Orave už provizórne mosty nestačili. Pri výstavbe nových mostov má podiel Mostný obvod Košice. V Párnici a za Oravským Podzámkom koncom roka 1960 stavali nové mosty. Predtým však čata MO Košice postavila v predstihu 11 m dlhý most v Párnici.
Problémový priepustok v km 11,8
V km 11,8 trate sa nachádza malý priepustok. Pri založení zábradlia nebol dodržaný prechodový prierez. V 1961 zábradlie s betónom uvoľnili a nechali tak. Koľaje 39/1962 kritizujú, že niet nikoho, kto by zábradlie zabetónoval. Treba vari počkať, pokiaľ niekto neprevráti zábradlie do trate? Alebo sa poškodí motorový vlak, prípadne sa aj vykoľají, lebo priepustok je v oblúku.
Mosty trate Trstená - Suchá Hora
V úseku Trstená - Suchá Hora boli postavené 4 väčšie mosty a niekoľko priepustov. Trať sa kľukatí, pretože sa vyhýba močiarom a bažinám.
Vojnovými udalosťami boli na trati zničené 2 mosty - most za stanicou Liesek, cez potok Jelešnú a most cez Červený potok (HP 1.11.1946). Zvrškové práce na úseku Trstená - Suchá Hora hoci boli dokončené koncom roka 1945, zničené mosty nedovoľovali obnoviť prevádzku až po Suchú Horu.
Obnova zničených mostov v úseku Trstená - Suchá Hora začala až koncom roka 1945 (Čas 19.12.1945). Na trati boli zničené 3 mosty v dĺžke 10 až 25 m. Silné mrazy a veľké množstvo snehu spomaľovali práce spojené s betónovaním definitívnych pilierov. Stavba mostov mala byť dokončená až v jarných mesiacoch 1946.
Usilovnou prácou druhého železničného odboru, ktorý vykonával opravu mostov, sa mala doprava obnoviť v polovici novembra 1946. Koncom októbra 1946 bola ukončená rekonštrukcia železnej konštrukcie mosta ponad potok Jelešnú za žst.Liesek. Most ponad Červený potok mali byť dokončený asi do 2 týždňov. Potom sa mala vykonať zaťažkávacia skúška a slávnostné otvorenie prevádzky na celom úseku Kraľovany - Trstená - Suchá Hora, ako aj obnoviť železničná doprava medzi ČSR a Poľskom (HP 1.11.1946).
Vo štvrtok 2.1.1947 obnovilo RŠŽ v Košiciach vlakovú dopravu na trati Kraľovany - Suchá Hora až po Suchú Horu. Od tohto dňa začali premávať pravidelné osobné vlaky po Suchú Horu 2912/2915, 2904/1907 a 1914/2913. Ostatná doprava na trati zostala nezmenená (Pravda 3.1.1947). Odnova dopravy do Suchej Hory umožnila obnoviť ťažbu rašeliny (NO 27.6.1946).
Oravu v noci z 7.na 8.6.1948 zasiahla povodeň. V okrese Trstená sa rozvodnila Oravica a strhla drevený most na ceste Trstená - Liesek, čím prerušila cestu na obec Liesek - Hladovka - Suchá Hora (ST 13.6.1948). Osobná železničná doprava na trati Tvrdošín - Trstená - Suchá Hora sa obnovila na prelome júna a júla 1948. Nákladná doprava sa mala obnoviť v najbližších dňoch (ST 4.7.1948).
Až do zastavenia železničnej dopravy sa na trati nachádzali pôvodné koľajnice z 1899, zvršok sa neobnovoval. Mosty boli nevyhovujúce. V 1971 bola na trati znížená rýchlosť na 10 km/h. Osobná doprava fungovala do 23.5.1971. 13.9.-15.10.1971 boli ešte povolené manipulačné vlaky. Oficiálne oznámenie o zrušení traťového úseku platilo od 1.1.1975. V 1988 Východná dráha ČSD trať bezodkladne previedla na ONV Dolný Kubín.
Most na vlečke Medzibrodie - Široká
Obmedzené možnosti rozšírenia podniku Kovohuty Istebné a zatopenie areálu stavbou priehrady Dierová, si v 60-rokoch vynútili stavbu nového hutného závodu. Miesto pre nový areál bol zvolený neďaleko majeru Široká. V roku 1963 sa začalo so stavbou vlečky z Medzibrodia na stavenisko. Vlečka prechádza cez rieku Oravu po moste. Skúšobná prevádzka novej pece mala začať v apríli 1965.
Pramene: