Mosty na trati Tatranskej elektrickej železnice
Trasa železnice Poprad - Starý Smokovec pri projektovaní a trasovaní bola stavaná úsporným spôsobom. Trasa v prevažnej miere sleduje vrstevnice bez náročných mostných objektov. So stavebnými prácami sa začalo na jar 1906. Vďaka vysokému stavebnému úsiliu po trištvrte roka od začatia stavby, stavba bola ukončená v 1907. Vzhľadom na množstvo technických nedostatkov, bola pravidelná doprava otvorená až 20.12.1908.Trať v maximálnej miere kopírovala konfiguráciu terénu z dôvodu minimalizovania zemných prác a tým aj šetrenia finančných prostriedkov. Mosty rozpätia do 2 m, vrátane vodných priepustov, mali nosnú konštrukciu z dubového dreva. Dlhšie mosty mali oceľovú konštrukciu. Prvý oceľový most bol postavený ešte v roku 1904 cez Velický potok v km 2,7641 rozpätia 10,5 m. Mostom viedla trasa elektrobusov a pri stavbe železnice ho postačovalo len zosilniť. Druhý bol postavený v km 4,66372 rozpätia 4 m cez Červený potok, tretí most bol postavený v km 7,424 rozpätia 6 m cez Slavkovský potok. Projekty pre stavbu oceľových mostov boli schválené kráľovským ministerstvom obchodu prípisom číslo 10809/1908.Aby nedošlo k zaplaveniu, boli postavené mosty vyššie ako okolitý terén a k týmto mostom mala trať z oboch strán stúpanie.
Preložka trate v Poprade a pri Veľkom Slavkove
Po uplynutí doby stanovenou komisiou pre stavbu železnice (tj. do 30.6.1909) vydalo ministerstvo obchodu 1.7.1909 nariadenie uskutočniť technickú revíziu trate. Jednanie komisie trvalo 3 dni (21.-23.7.1909). Počas jednania bola pri ňom uskutočnená dôkladná kontrola všetkých záležitostí súvisiacich s traťou. Najzávažnejším zisteným nedostatkom bolo narušovanie chodu telegrafu KBŽ bludnými prúdmi, ktoré mali veľkú hustotu vzhľadom na to, že na koľajniciach neboli vodivé prepojky.
V rámci rekonštrukcie trate boli v mesiacoch apríl a máj 1910 pripojované dve preložky. Na prvej sa postavil nový spoločný cestný nadjazd ponad trať KBŽ. Preložka sa v km 1,3 napojila na starú trať v km 1,7. Druhá preložka začala za výhybňou Veľký Slavkov v km 6,2 a končila pred mostom cez Slavkovský potok v km 7,1. Preložka napriamila trať, pričom ju skrátila o cca 300 m. Trasa tu sleduje terén a okrem niekoľkých priepustkov tu neboli potrebné žiadne iné stavby.
Podmytie trate pri zastávke Stará Lesná
Na jar roku 1913 bola pri zastávke Stará Lesná podmytá trať. Nový násyp musel byt spevnený betónovým múrom a pre prípad prívalu vody vybudovaný priepust.
Trať počas II.svetovej vojny
28.1.1945 ustupujúce nemecké vojská zničili most nad traťou KBŽ do Veľkej. Zničené boli aj mosty v Starej Lesnej a vo Vyšných Hágoch. Tieto v krátkom čase znova vybudovali ako drevené a veľmi nenarušili dopravu po trati.
Vzhľadom na to, že most ponad KBŽ nebol postavený a časť tatranskej železnice bola taktiež poškodená, vlaky premávali len po zastávku Stará Veľká. Nový most ponad trať KBŽ bol postavený v roku 1945 za pomoci Sovietskych vojakov. Most okrem trate tatranskej železnice slúžil aj cestnej doprave.
Preložka trate na Štrbskom Plese
Koncom 60.rokoch si výstavba novej spoločnej železničnej stanice OŽ a TEŽ na Štrbskom Plese vyžiadala preložku naväzujúcej trate. Najväčšou stavbou na nej bola výstavba mimoúrovňovej estakády z prefabrikovaných železobetónových nosníkov, ponad štátnu cestu. Stavby na preložke vykonal podnik Železničné staviteľstvo Bratislava. Prevádzka na preloženom úseku trate bola otvorená 27.1.1970.
Komplexná rekonštrukcia tratí TEŽ
Stále sa zhoršujúci stav železničného zvršku a jeho náročná údržba prinútil vedenie Správy Východnej dráhy vykonať komplexnú rekonštrukciu TEŽ. Cieľom rekonštrukcie bolo zlepšenia stavu železničného zvršku, aby vyhovoval narastajúcim nárokom a potrebám na zabezpečenie prepravy turistov a súčasne zabezpečil aj zrýchlenie vlakovej dopravy. Dodávateľom práce bolo Železničné staviteľstvo Bratislava, od 1984 aj TSS Bratislava. Rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1983 až 1986.
V rámci obnovy zvršku pracovníci TSS Košice v roku 1985 vymenili zvršok na moste v km 3,60 trate Starý Smokovec - Tatranská Lomnica.
Výmena mosta vo Veľkej Preložka trate v Poprade
Objavenie vážnych porúch v konštrukcii mosta vo Veľkej, ktoré hrozili jeho zrútením, si v roku 1986 vynútili zrušenie mosta. Most bol nahradený provizórnym premostením, ktoré vytvorilo predpoklad pre neskoršiu definitívnu výstavbu nového mosta.
Provizórne premostenie tvorila priehradová oceľová konštrukcia ŽM-16 spolu s prípojnými poliami z oceľových IP-nosníkov. Železničný zvršok na moste tvorili koľajnice tvaru S49 upevnené k dreveným mostniciam pomocou špeciálnej konštrukcie pozostávajúcej z prídržníc Kn 60 a špeciálneho upevňovacieho prvku, tzv "papuče", ktorá zabezpečuje upevnenie koľajnice a prídržnice k podvalu. Celá úprava na provizórnom premostení bola realizovaná aj pre možnosť prechodu cestných motorových vozidiel.
Vyšším dodávateľom stavby bolo Železničné staviteľstvo Bratislava, zásun provizórneho premostenia z miesta zmontovania nad koľajisko žilinského zhlavia žst.Poprad vykonali príslušníci železničného vojska.
Most bol zrušený po odovzdaní nového zaústenia trate TEŽ priamo do budovy žst.Poprad.
Rušenie rádiového navádzacieho zariadenia popradského letiska si vyžiadalo preložku trate TEŽ vedúcu cez obec Veľká. Spracovali sa viaceré variantné riešenia zaústenia trate TEŽ do stanice Poprad. Ako najvýhodnejší sa vybral variant kolmého zaústenia.
Projektant SUDOP, stredisko Košice, navrhol úplné netradičné riešenie prijímacej haly. Na prepojenie jednotlivých nástupíšť vzhľadom na nepriaznivé geologické pomery (vysoká spodná voda) sa nenavrhli podchody. Využívajúc však kolmé zaústenie TEŽ do stanica, trasa TEŽ ústi do žst. mimoúrovňovo, 7,50 m nad koľajiskom normálneho rozchodu. Vznikol tým estakádny most, na ktorom sa vybudovali pre cestujúcich kryté nástupište TEŽ.
Nová prijímacia budova žst.Poprad bola otvorená 22.12.1982. So stavbou 450 m dlhej estakády sa začalo 1987. Celá preložka má dĺžku 3650 m, napája sa v km 3,950 pred žst. Veľký Slavkov.
Estakáda je zložená z dvoch častí - betónovej (242 m) a oceľovej (125 m). Vyšším dodávateľom celej stavby bol podnik Železničné staviteľstvo Bratislava, závod 03 a 05 Košice. Podnik Inžinierske stavby n.p. Košice, mostný závod 06 Prešov bol poddodávateľom prác na betónovej časti a Hutní montáže Ostrava, stredisko 0100 Košice zabezpečili montáž a osadenie oceľovej časti estakády.
Armatúry stĺpov betónovej časti jednotlivých opôr estakády sú z monolitických masívnych základov, obalené oceľovým debnením, ktoré umožnilo vytvorenie kruhovej podpery pilierov. Pre úložné prahy jednotlivých opôr mosta sa použilo podporné lešenie PIŽMO. Pre debnenie sa použil betón skruží f 1200 mm, do ktorých sa vkladala príslušná betonárska oceľ ako výstuž a zaliala betónom triedy 330.
Pre potrebu výstavby oceľovej časti estakády najskôr podnik ŽS Bratislava, závod 03 Košice, postavil žeriavou dráhu pre chod a manipuláciu veľkého koľajového žeriavu typu BEKAZ 450 podniku Hutní montáže Ostrava. Tento žeriav sa spolu s ďalšími mechanizmami postaral o zmontovanie náročnej oceľovej časti konštrukcie mostnej estakády.
Oceľová estakáda nie je celá z ocele, ide o vzájomné spolupôsobenie ocele a železobetónu. Spriahnutá oceľobetónová konštrukcia na mostnej estakáde sa vytvorila tým, že pomocou špeciálneho prístroja typu NELSON privárali sa na niektoré vytypované oceľové časti mostnej konštrukcie tzv. sprahovacie tŕne, ktoré zabezpečili spolupôsobenie ocele a železobetónu.
Výstavba estakády sa dlho naťahovala. Problémom bolo neúmerné množstvo dodatkov k pôvodnému projektu. Odsun pôvodného termínu bol hlavne s oceľovými konštrukciami. Zaťažkávacia skúška oceľovej časti estakády sa uskutočnila až 1.10.1990. Prestupná hala TEŽ a s ňou nástupisko, preložka trate a nové zaústenie spojovacej koľaje do depa Poprad boli odovzdané 25.10.1991. Starý nadjazd a prechod cez provizórny most sa zlikvidoval.
Rekonštrukcia mostov Mosty po veternej kalamite 2004
Na jeseň 2002 sa na trati Poprad - Starý Smokovec v km 23,194 opravila klenba a na trati Tatranská Lomnica - Starý Smokovec v km 20,311 spriahnuté oceľovobetónové nosníky. Práce na oboch mostoch vykonali pracovníci Mostného obvodu Košice. Spolu je potrebné na tratiach TEŽ rekonštruovať 5 mostov.
Veterná kalamita z 19.11.2004 nastolila otázku budúcej rekonštrukcie železnice, ktoré by mali viesť ku skvalitneniu dopravy. Okrem čiastočného vyrovnania oblúkov trate sa rekonštrukcia má týkať aj vynovenia mostov, na ktorých sa musela znižovať rýchlosť.
V piatok 19.11.2004 Tatry postihla ničivá víchrica. Popadané stromy strhli trolejové vedenie, zničili stožiare trolejového vedenia a poškodili aj niektoré mostné objekty. ŽSR odhadli škody po veternej smršti na 160 mil.Sk.
Medzi Starým Smokovcom a Vyšnými Hágmi sa nachádzali 2 mosty, ktoré si vyžadovali kompletnú prestavbu. Po prečistení trate od popadaných stromov nastúpili traťováci zo SMÚ TO Vysoké Tatry a po nich mostári z ÚŽI MO Košice.
S prácami na obnove sa začalo okamžite po prírodnej katastrofe. V rámci I.etapy ukončenej 10.6.2005, kedy bola úsek Starý Smokovec - Vyšné Hágy odovzdaný do prevádzky, sa v sťažených zimných a pokalamitných podmienkach vybúrali staré mostné konštrukcie vrátane spodných stavieb, vybudovali sa spodné stavby nových mostov, premiestnili sa stožiare trolejového vedenia a osadili sa mostné provizória. V II.etape sa počas desaťdňových výluk vybuduje horná stavba s priebežným koľajovým lôžkom, zaštrkuje sa, položí sa koľaj, presunú sa niektoré stožiare trolejového vedenia.
Rekonštrukcia mostov v 2006
Od 29.5.2006 8:00 hod. do 13.6.2006 22:00 hod sa na trati TEŽ uskutočnila náročná výluková akcia zameraná na rekonštrukciu štyroch mostov v úseku Vyšné Hágy - Štrbské Pleso. Cieľom akcie bolo zrekonštruovať mosty, zlepšiť ich technický aj vizuálny stav, so zreteľom na bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v Tatrách. Preprava cestujúcich bola v úseku Vyšné Hágy - Štrbské Pleso (obojsmerne) zabezpečená náhradnou autobusovou dopravou.
Most v km 23,194 (dĺžka 14,70 m, rok výstavby 1910)
Z dôvodu zvýšenia trate bolo potrebné rozšíriť klenbu mosta. Taktiež bolo potrebné zosilniť klenbu po šírke a odstrániť zatekanie. Predpokladané náklady na rekonštrukčné práce sú cca 5,150 mil.Sk. Ukončenie všetkých prác na moste je naplánované do jesene 2006.
Most v km 27,285 (dĺžka 18,30 m, rok výstavby 1910)
Prestavba mosta bola vyvolaná najmä zavedením nových „električiek“ do prevádzky. Prestavba mosta pozostávala z vybúrania pôvodnej hornej a spodnej stavby mosta a vybudovania nových základov, opôr a úložných prahov v mieste pôvodného mosta. Predpokladané náklady na rekonštrukčné práce sú cca 12 mil.Sk.
Výrobu novej oceľovej konštrukcie s ložiskami a s povrchovou úpravou zabezpečila dodávateľská firma TP real zo Šváboviec. Vloženie oceľovej konštrukcie do trate sa uskutočnilo pomocou ťažkotonážneho žeriavu 25.10.2006. Rekonštrukčné práce vykonali pracovníci SMÚ MO Košice.
Most v km 28,560 (dĺžka 39 m, rok výstavby 1958)
Pôvodnou stavbou, ktorá slúžila na prekonanie Mlynického potoka bol klenbový most, ktorý bol strhnutý počas povodne v 50-tych rokoch minulého storočia. Klenbový most bol nahradený oceľovým mostom. Vzhľadom na zlý stav krajných drevených opôr a na nutnosť ich častej výmeny bola navrhnutá ich rekonštrukcia. Drevené opory boli vymenené za nové železobetónové konkrétne autožeriavom na strane od Štrbského Plesa a vrtuľníkom na druhej opore. Použitie vrtuľníka bolo nutné z dôvodu neprístupného terénu. Náročná výmena pomocou vrtulníka MI-8 spoločnosti Air Transport Europe (ATE) z Popradu sa uskutočnila 6.6.2006 od 8:30 - 12:00. Vrtulníkom sa dopravovali zo zastávky Popradské pleso na miesto montáže až 1,5 tonové dielce mostnej konštrukcie. Technologický postup prác sa tak zjednodušil a zrýchlil. Išlo tak o po prípad v histórii koľajového železničného staviteľstva na Slovensku, kedy bol na práce pri rekonštrukcii mostov využitý vrtuľník. Predpokladané náklady na rekonštrukčné práce sú cca 4,150 mil.Sk.
Most v km 28,760 (dĺžka 106 m, rok výstavby 1969)
Most premosťuje štátnu cestu na Štrbské Pleso. Na moste bola navrhnutá obnova izolácie a nosnej výstuže. Izolácia na moste bola v nevyhovujúcom stave, most zatekal, dôsledkom čoho bolo značné porušená pohľadová časť mosta. Predpokladané náklady na rekonštrukčné práce sú cca 4 mil.Sk.
Most ponad diaľnicu D1
V súvislosti s výstavbou diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce sa realizovala stavba železničného mosta ponad diaľnicu. Za účelom stavby mosta sa najskôr postavila dočasná preložka trate v km 2,289-2,745. Stavba preložky sa uskutočnila v rámci nepretržitej výluky trate Poprad - Starý Smokovec od 23.9.2006 do 2.10.2006.
Od 17. do 26.9.2007 sa uskutočnilo napojenie novej trasy vedúcej mostom ponad diaľnicu D1, čo si vyžiadalo úplnú výluku trate.
Prevádzka po preložke trate a novom mostnom objekte bola obnovená 27.9.2007 od 10:00 hod. V km 2,285 až km 2,750, v dĺžke 0,465 km, OR Košice-AO Sp.N.Ves zriadil pomalú jazdu 30 km/hod. Predpokladané ukončenie pomalej jazdy a obnova pôvodnej traťovej rýchlosti 60 km/hod bolo do 30.10.2007 (isi.zsr.sk, 28.9.2007).
Pramene: