Pstruhársky tunel
Geológia tunelaStavba tunela
Razenie smerovej štôlne sa začalo 7.11.1929 na strane handlovskej, používalo sa pneumatických kladív. Za 24 h dosiahlo sa v 3 osemhodinových smenách pokroku 2,20 - 3,50 m. Z handlovskej strany bolo razené 365 m štôlne, zbytok zo strany štubnianskej, kde sa začalo s ručným razením 1.7.1930. Priemerný denný postup na tejto strane bol 2,40 m pri práci po 3 osemhodinové smeny. Smerová štôlňa v dĺžke 439,3 m bola prerazená 18.7.1930. S plným výlomom sa začalo 9.1.1930.
Harmonogram skutočného priebehu razenia tunela
Pracovalo sa modifikovanou rakúskou metódou, kde spravidla 8 pásov tvorilo jednu razičskú skupinu. Zo spodnej štôlne, výlomovej plochy asi 8,3 m2, bolo razených postupne 6 šikmých zálomov k stropu a z nich potom razenie hornej štôlne o svetlosti asi 7,2 m2. V smere razenia smerovej štôlne boli razené 3 susedné pásy, smerom opačným tiež 3 pásy. Plné výlomy jednotlivých pásov sa robili strojmi, pričom sa len málo odstreľovalo. Väčšinou sa rozpojovalo pneumatickými lámačmi (šrámovačkami), ktoré sa osvedčili aj preto, že sa nimi ľahko docielil predpísaný výlomový profil. Aby bolo možné zhotoviť odvodňovací kanál, dno štôlne bolo položené 70 cm pod niveletou. Výlom pásu 8 m dlhého trval priemerne 14,6 dňa. Vylámaný kameň z tunelovej rúry sa použil na vyrovnanie a rozšírenie pláne, na ktorej vznikla výhybňa Pstruháry.![]() |
![]() |
Stavba pstruhárskeho portálu | Štubniansky portál počas dokončovacích prác |
Zvršok v tuneli
V tuneli položili ťažký zvršok sústavy T pre tunely, pozostávajúcich z 25 m dlhých koľajníc s hmotnosťou 49,71 kg/m dĺžky. Styky neboli zvarované, lebo ide o tunel kratší a pomerne suchý. Nakoľko tunel leží v značnom spáde, bolo potrebné zabezpečiť koľajnice proti ich eventuálnemu putovaniu. Zabezpečovacie zariadenie pozostáva tu zo zádržných uhoľníkov, namontovaných na koľajnice u stykov. Šírka štrkového lôžka uprostred 0,70 m , na okraji 0,50 m.
Handlovský portál - P1
![]() |
![]() |
Vstup trate do tunela, km 14,27, stúpanie trate 2674/15‰ foto Emil Schenk, 29.4.2001 |
Portál tunela, letopočet 1930, foto Miroslav Kožuch, 15.7.2001 |
Tunelová rúra
Jednokoľajný tunel je dlhý 380 m, preráža postrannú horskú vetvu s maximálnym nadložím 28 m. Jeho 324 m je v priamej časti, zbytok v prechodnici a oblúku polomeru 340 m, niveleta stúpa v priamej časti 13,997‰, v časti zbytkovej 12,384‰.
Tunelová rúra je tvorená 47 pásmi + 2 portálmi, aj v súčasnosti zhotovenými čisto z lomového kameňa. Nachádza sa v nej 7 dvojíc bezpečnostných výklenkov - v 6, 12, 18, 24, 30, 36 a 42 páse.
Typ |
Hrúbka klenby [cm] |
Opery |
Počet pásov |
V celkovej dĺžke [m] |
Počet výklenkov |
Počet plných väzieb výdrevy |
Doba potrebná pre |
||
vrchná |
spodná |
plný výlom |
obmurovku |
||||||
1 pásu [dní] |
|||||||||
8 |
60 |
50 |
90 |
16 |
128 |
4 |
14-15 |
14 |
|
49 |
380 m |
14 |
![]() |
![]() |
Východ P1 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 29.4.2001 | Východ P2 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 29.4.2001 |
Štubniansky portál - P2
![]() |
![]() |
Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 29.4.2001 | Portál tunela, letopočet 1930, foto Miroslav Kožuch, 15.7.2001 |
Pramene: