Pstruhársky tunel
Geológia tunela
Hornina je slienitá bridlica, suchá, tvrdšia, vlhká mäkká, farby hlavne modrošedej, zostavená z vrstiev hrúbky 2-10 cm.
U oboch portálov, hlavne na strane handlovskej, a na niektorých miestach vnútri tunela vyskytli sa menšie pramene vody. Priemerný odtok vody z tunela, zo stoky dreveným žľabom uprostred dna, činil asi 1 l/s. Pôsobením vzduchu a vody bridlice rýchlo zvetrávali a bobtnali (asi 10%). Z tohto dôvodu bol tunel omurovaný len tlakovými typmi. Spodná klenba bola zriadená v celom tuneli.
Stavba tunela
Razenie smerovej štôlne sa začalo 7.11.1929 na strane handlovskej, používalo sa pneumatických kladív. Za 24 h dosiahlo sa v 3 osemhodinových smenách pokroku 2,20 - 3,50 m. Z handlovskej strany bolo razené 365 m štôlne, zbytok zo strany štubnianskej, kde sa začalo s ručným razením 1.7.1930. Priemerný denný postup na tejto strane bol 2,40 m pri práci po 3 osemhodinové smeny. Smerová štôlňa v dĺžke 439,3 m bola prerazená 18.7.1930. S plným výlomom sa začalo 9.1.1930.
Harmonogram skutočného priebehu razenia tunela
Pracovalo sa modifikovanou rakúskou metódou, kde spravidla 8 pásov tvorilo jednu razičskú skupinu. Zo spodnej štôlne, výlomovej plochy asi 8,3 m2, bolo razených postupne 6 šikmých zálomov k stropu a z nich potom razenie hornej štôlne o svetlosti asi 7,2 m2. V smere razenia smerovej štôlne boli razené 3 susedné pásy, smerom opačným tiež 3 pásy. Plné výlomy jednotlivých pásov sa robili strojmi, pričom sa len málo odstreľovalo. Väčšinou sa rozpojovalo pneumatickými lámačmi (šrámovačkami), ktoré sa osvedčili aj preto, že sa nimi ľahko docielil predpísaný výlomový profil. Aby bolo možné zhotoviť odvodňovací kanál, dno štôlne bolo položené 70 cm pod niveletou. Výlom pásu 8 m dlhého trval priemerne 14,6 dňa. Vylámaný kameň z tunelovej rúry sa použil na vyrovnanie a rozšírenie pláne, na ktorej vznikla výhybňa Pstruháry.
|
|
Stavba pstruhárskeho portálu |
Štubniansky portál počas dokončovacích prác |
Bridlice s vrstvami priemerne 25 - 30° sklonenými, tlačili hlavne v strope. Abnormálne tlaky sa neobjavili, s výnimkou pásov blízko portálov, kde bolo nízke naložie. Priemerne priazdnivých výsledkov bolo docielené tiež preto, že smerová štôlňa bola robená s predstihom len asi 40 - 60 m pred zálomovými pásmi, takže hornina neležala nikdy dlho na výdreve a tým boli obmedzené pohyby v hornine cez jej bobtnajúci charakter.
Obmurovka bola rozdelená na pásy priemerne 8 m dlhé. Použité bolo silných typov 8-10 podľa normálii ČSD, ako i typov čiastočne pozmenených, ktoré sú označené ako zosilnené.
Obmurovka jedného pása trvala priemerne 13,9 dňa, celej tunelovej rúry bola ukončená v prvej polovici decembra 1930. Stavba hotovej tunelovej rúry trvala asi 330 kalendárnych dní. Bol totiž denný priemerný postup asi 1,15 m a max. denný postup 1,80 m.
Tunelové murivo bolo zhotovené z andezitu, dovezeného z lomu "Fuchsberg" lanovou dráhou a po pracovnej drážke. Piesok bol získaný drvením z rovnakého kameňa v lome.
Nepremokavým betónovým krytom bol opatrený len pás č.1 v ploche 76 m2. Väčší výron vody z niektorých miest (hlavne v blízkosti portálu v pásoch č.2 až 5) sa ukázal až po úplnom dokončení obmurovky. V týchto miestach bolo na rubu obmurovky injektováné cementové mlieko a líce vyšpárované portlandským cementom s prísadou "siky". Injektáž tunela sa však neosvedčila, lebo injekčné suspenzie prenikli zbytočne ďaleko a bez tesniacich účinkov.
Spotreba výbušnín pri razení bola pomerne malá a dosahovala:
- v smerovej štôlni 0,6 kg dynamitu na 1 m3 výlomu
- v stropnej štôlni 1,0 kg dynamitu na 1 m3 výlomu
- v plných výlomoch se takmer neodstreľovalo
Na osvetľovanie tunela sa používali len karbidové lampy.
Stroje na vetranie, na pohon vŕtacích kladív, k osvetľovaniu budov a tunelového nádvoria i dielní boli umiestnené na handlovskej strane. K vetraniu tunelových pracovísk bolo ventilátorom (7,5 ks) nasiate a dodané do tunelu 80 m3 vzduchu za 1 min., pri čom vetracie potrubie malo priemer 500 mm. Pri súčasnom razení oboch štôlní a plných výlomov boli v činnosti v smerovej štôlne 2 vŕtačky Flottmann AZ 16, v hornej štôlni 1 vŕtačka Flottmann AZ 16, v plných výlomoch 5-6 šramovaček Flottmann CA 10. Pri práci len v plných výlomoch bolo súčasne v chodu maximálne 10-11 šrámovačiek.
V tunelu i na nádvorí bolo súčasne zamestnaných najviac 298 + 40 pracovníkov, v lome na "Fuchsbergu" a pri lanovej dráhe 118 osôb. O spotrebe hmôt pozri porovnávací prehľad.
Zvršok v tuneli
V tuneli položili ťažký zvršok sústavy T pre tunely, pozostávajúcich z 25 m dlhých koľajníc s hmotnosťou 49,71 kg/m dĺžky. Styky neboli zvarované, lebo ide o tunel kratší a pomerne suchý. Nakoľko tunel leží v značnom spáde, bolo potrebné zabezpečiť koľajnice proti ich eventuálnemu putovaniu. Zabezpečovacie zariadenie pozostáva tu zo zádržných uhoľníkov, namontovaných na koľajnice u stykov. Šírka štrkového lôžka uprostred 0,70 m , na okraji 0,50 m.
Handlovský portál - P1
|
|
Vstup trate do tunela, km 14,27, stúpanie trate 2674/15‰ foto Emil Schenk, 29.4.2001 |
Portál tunela, letopočet 1930, foto Miroslav Kožuch, 15.7.2001 |
Tunelová rúra
Jednokoľajný tunel je dlhý 380 m, preráža postrannú horskú vetvu s maximálnym nadložím 28 m. Jeho 324 m je v priamej časti, zbytok v prechodnici a oblúku polomeru 340 m, niveleta stúpa v priamej časti 13,997‰, v časti zbytkovej 12,384‰.
Tunelová rúra je tvorená 47 pásmi + 2 portálmi, aj v súčasnosti zhotovenými čisto z lomového kameňa. Nachádza sa v nej 7 dvojíc bezpečnostných výklenkov - v 6, 12, 18, 24, 30, 36 a 42 páse.
Typ |
Hrúbka klenby [cm] |
Opery |
Počet pásov |
V celkovej dĺžke [m] |
Počet výklenkov |
Počet plných väzieb výdrevy |
Doba potrebná pre |
vrchná |
spodná |
plný výlom |
obmurovku |
1 pásu [dní] |
8 9 9 zos. 10 portály |
60 70 70 80 |
50 60 60 70 |
90 105 115 115 |
16 21 1 9 2 |
128 168 8 71 5 |
|
4 4-5 5 |
14-15 14-15 14-15 14-15 |
14 14 14 14 |
49 |
380 m |
14 |
Prehľad prevedených typov obmurovky
|
|
Východ P1 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 29.4.2001 |
Východ P2 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 29.4.2001 |
Štubniansky portál - P2
Pramene:
- Koněrza, J.: Stavba jednokolejné dráhy z Handlovej do Hornej Štubne, Praha 1933 (1936)
- Pícha, V., Lecian, J.: Tunelové stavby, Nakladatelství ČSAV, Praha 1959
- Sedláček, J.: Tunelovanie, SVTL, Bratislava 1962
- Strana vytvorená : 25. III. 2000
- Strana aktualizovaná : 2. IX. 2002
- Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH