Hájnický tunel

Tento jednokoľajný, 103 m dlhý tunel prechádza strmým, horským výbežkom, ktorý nebolo možné obísť otvoreným výkopom.

Geológia tunela
Tunel preráža tvrdšie a mäkšie, ľahko rozpojiteľné vápence, v ktorých sú za handlovským portálom na dĺžku asi 20 m vklínené vrstvy hlinito-ílovité. Po týchto vrstvách vytekali pramene už pri razení smerovej štôlne - inde bolo za stavby sucho.

Stavba tunela
Spodná smerová štôlňa bola razená z handlovskej strany od 15.5.1929 do 1.7.1929. Za 24 hodín bolo dosiahnuté v troch osemhodinových smenách pri strojnom razení pokroku 1,90-4,20 m, priemerne 3,30 m. Dno štôlne bolo 70 cm pod niveletou. S plným výlomom bolo začaté 9.1.1930. Pri strojnom vŕtaní bola použitých 3 až 4 pneumatických Flottmannových kladív, ktorých pohon obstarávala pojazdná kompresorová súprava s benzínovým motorom o 45 ks (Ingersoll Rand).
Stavba tunelové rúry bola vykonaná podľa novšej rakúskej metódy, so zjednodušením vo vápencovej časti.
Pre obmurovku tunela bolo použité v časti ílovitej typu č.7, v časti vápencovej betónových typov č.4b a 5b, ako i typu 5.
Tunel je v celej dĺžke vymurovaný, bez spodnej klenby. Obmurovka bola rozdelená - okrem dvoch portálov a niekoľkých kratších pásov - spravidla na pásy dlhé po 8 m.

Typ

Hrúbka [cm]

Počet pásov

V celkovej dĺžke [m]

Počet výklenkov

klenby (hornej)

opier

4b
5
5b
7
portály

50
50
50
60

50
80
80
90

6
2
1
3
2

48
16
8
23
8

  

14

103 m

2
Prehľad prevedených typov obmurovky

Obmurovka bola ukončená 12.8.1930. Práce v rúre (okrem štôlni) trvali asi 215 kalendárnych dní. Priemerný denný postup bol len asi 0,50 m, max. dosiahnutý postup bol 1,30 m.
Aby sa zabránilo vyluhovaniu cementu z čerstvej malty pri murovaní, súčasťou klenby v pásoch č.1, 2, 3 bol kryt v dĺžke asi 22 m, t.j. asi 21,3 % dĺžky tunela. V ostatných častiach tunela, ktoré bola za stavby suché, objavila sa až po stavbe v zime 1930/31 v strope a v operách mokrá miesta, ktoré bola znovu vyšpárované portlandským cementom s prísadou "siky". Rúra v súčasnosti (2001) nevykazuje prvky zavodnenia.
Pre obmurovku bol použitý andezitový kameň z lomu Pfaffenberg. Kameň bol dopravovaný po zvážnici k dráhe Prievidza-Handlová, po nej do prekladiska Ráztočno, odtiaľ úzkorozchodnou železnicou do úvraťovej stanici U Hajníka. Z úvraťovej stanice bol kameň i iné stavebniny dopravované k tunelu výťahom, poháňaným parným dvojvalcovým strojom o 20 ks.
Piesok a štrk do betónu boli z najväčšej časti získané z vápencových susedných výkopov, z menšej časti tiež zo štrku na príjazdovej železnici v km 4,3.
Spotreba výbušnín vo výlome bola vzhľadom k povahe vápencovej horniny pomerne malá a dosahovala na 1 m3 výlomu: V tunelu sa pracovalo pri karbidových lampách. Ventilácia pracovísk mohla odpadnúť vzhľadom na malú dĺžku tunela. Najväčší počet robotníkov zamestnaných v tuneli bol 132. O spotrebe hmôt pozri porovnávací prehľad.

Handlovský portál - P1

Pohľad na portál v čase otvorenia trate
 
Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 29.4.2001
 		 Portál tunela, letopočet 1930, foto Miroslav Kožuch, 15.7.2001
 

Tunelová rúra
Časť tunela zo strany handlovskej v dĺžke 71,83 m leží v oblúku o polomere 300 m a v prechodnici, ostatná časť je rovná. Niveleta jednostranne stúpa, a to 12,145‰ a 13,997‰. Maximálne posunutie osy tunela dovnútra oblúka osi koľaje meria 25 cm. Tunelové nadložie je priemerne 20 m vysoké.
Tunelá rúra je v pásoch 1, 2, 3, 11 a 12 tvorená kamennou obmurovkou, v ostatných pásoch betónom. V páse č.6 sa nachádza dvojica bezpečnostných výklenkov.

Východ P1 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 29.4.2001 Východ P2 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 29.4.2001

Štubniansky portál - P2
Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 29.4.2001 Portál tunela, foto Emil Schenk, 29.4.2001

Prameň:
Strana vytvorená : 25. III. 2000
Strana aktualizovaná : 2. IX. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na tunely na trati Handlová - Horná Štubňa