3. tunel na Trati SNP

Tunel č. 2a - Dolinský II

Predchádzajúci tunel: Tunel č.2

Nasledujúci tunel: Tunel č.3

Tunel č.2a sa nachádza v strmom svahu v blízkosti sútoku Harmaneckého a Starohorského potoka. Postavený bol preto, aby sa obišli nebezpečné, málo stabilné časti svahu v permských arkosách (verucano).

Geológia tunela
Súvrstvie na svahu totiž tvorí spolu s podložným rulovým masívom podložie mezozoického príkrovu, ktoré je tektonicky veľmi porušené. Pri hĺbení zárezu budúcej trate sa začal vyvíjať rozsiahly zosuv, ktorý asi využil narušenie svahu staršími zosuvmi. Zistilo sa, že svah je porušený svahovými pohybmi a suť je vo veľmi pomalom pohybe. Tri drenážne štôlne zosuv zastavili, ale bola obava z ďalšieho hĺbenia zosuvu. Preto trasa železnice bola preložená mimo dosah zosuvných svahov - do tunela, vedeného v masíve vo vzdialenosti asi 100 m od opusteného zárezu.
Hĺbka tunela bola nedostačujúca na to, aby železnica obišla poruchu svahu. Časť tunela je totiž založená pri báze svahovej poruchy v šmykovej zóne, ktorú zistila už smerová prieskumná štôlňa.

Rez horským svahom pri Uľanke, kde bola stavba železničného zárezu ohrozená zosuvom (1977):
1-arkóza, perm, 2-kremence, komglomeráty a vápence, trias, 3-íl, neogén, 4-údolné štrky, 5-svahové sute, 6-poruchová zóna, 7-fosílny zosuv
a-opustený zárez železnice, b-uskutočnený železničný tunel, c-drenážna štôlňa, d-prieskumné vrty

Geológia tunela
Razenie smerovej štôlne tunela začalo v júli 1939. Tunel v dĺžke 576 m bol postavený v dvoch protismerných oblúkoch polomerov 650 a 300 m. Z úsporných dôvodov bohužiaľ sanácia svahu nebola uskutočnená dôsledne, prvých 100 m tunela prechádzalo svahom v oblasti zosuvu. Razenie tu bolo ťažké a pri prechode kĺzavej zóny nastal i zával. Až po jeho dokončení mohla byť otvorená trať Banská Bystica - Dolná Štubňa.

Sanácia svahu tunela
Tunel bol síce dokončený, ale po dvadsiatich rokoch v danom mieste svahové pohyby kamennú tunelovú obmurovku trvalo deformovali, kamenná klenba sa drvila. Bolo ju nutné opraviť. Svah s tunelom bol preto sanovaný ďalšou drenážnou štôlňou v päte. S jej razením sa začalo v septembri 1974. Vyvedením vody sa vyriešil aj problém zrútenia časti obmurovky v tuneli.
Ďalšia oprava tunela sa uskutočnila v rokoch 1989-93. Spočiatku práce realizoval podnik Železničné staviteľstvo Praha, od 1992 Geomonta Prievidza.

Kostiviarsky portál - [P1], foto Miroslav Kožuch 9.8.2000

Uľanský portál - [P2], foto Miroslav Kožuch 9.8.2000

Pramene:

Kmeť, L., Ryšavý, J.: Banská Bystrica - Dolná Štubňa 1940-2000, ŽSR, Košice, 2000
Nemčok, A.: Zosuvy v slovenských Karpatoch, VEDA, Bratislava 1982
Mencl, J., Klepsatel, F.: Najdlhší slovenský tunel ako vodný zdroj, Inžinierske stavby, 41, 1993, č.12
Záruba, Q., Mencl, V.: Sesuvy a zabezpečování svahů, Academia, Praha 1987

Strana vytvorená : 2. IV. 2000
Strana aktualizovaná : 28. I. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH