Tisovecký tunel

 Postavenie Tisoveckého tunela súvisí s výstavbou trate Tisovec - Revúca, s výškovou a smerovou úpravou ozubnicovej trate Pohronská Polhora - Tisovec, ktorá prestala vyhovovať pre svoje sklonové pomery a pre malú výkonnosť náročnej železničnej doprave medzi Malohontom a Horehroním.

Výstavba v rokoch 1939 - 1945
Po okupovaní južných častí Slovenska pripadla železničná trať Rožňava - Jesenské - Lučenec a Rimavská Sobota - Jesenské k Maďarsku. Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté o výstavbe novej železničnej trate z Revúcej do Tisovca, aby nákladné vlaky z tejto časti Gemera nemuseli prechádzať Maďarskom, ale priamo cez Tisovec a Brezno do Zvolena.

Prameň Šťavica na historickej pohľadnici, styčný bod II. a III. stavebného úseku

Slávnostné otvorenie prác prebehlo v Tisovci 10.11.1941 na styčnom bode II. a III. stavebného úseku pri Šťavici, za účasti ministra dopravy a verejných prác Júliusa Stana, poslanca E.B.Lukáča, prednostu ÚSS Ing.Rudolfa Pavlíka, poslanca Martina Morhača, kanonika Petrovského, župana Brychtu. Po slávnostnom príhovore, za účasti bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga, urobili aj prvý slávnostný výkop na 3.stavebnom úseku trate Revúca - Tisovec (km 15,900 - 19,872). Stavbu úseku s jedným tunelom ministerstvo dopravy zadalo firme Ing. Jaroslav Václav Velflík, Banskej Bystrice za 38 548 339 Ks, z ktorého stavba tunela bola rozpočítaná na 18,5 mil. Ks. Firma mala neskôr previesť aj rekonštrukciu železnice z Brezna do Pohronskej Polhory a stavbu novej trate do Tisovca.
So stavbou sa síce začalo 11.11.1940, nie však v celom úseku, ale len na razení tunela pri Tisovci. Trasovacie práce na výstavbe novej železnice z Pohronskej Polhory do Tisovca sa urobili až v roku 1943. Vlastná stavba železnice Revúca - Tisovec však pokračovala pomaly.


Poloha tunela na trati Pohronská Polhora - Tisovec

 26.9.1941 o 10.00 hodine bol za účasti ministra dopravy J.Stana prerazený Tisovecký tunel (označovaný ako tunel č. 2) železničnej trati Revúca - Tisovec. Vchod do tunela dlhého 770 metrov viedol od severného zhlavia tisovskej stanice a prechádzal masívom Kášterca (908 m.n.m.), tvoriaceho súčasť tisovecko-muránskeho krasu.
Tunel pri Tisovci bol dokončený 14.3.1944, ale v lete 1944 bola ďalšia stavba trate zastavená pre vypuknutie Slovenského národného povstania.
Pri razení Tisoveckého tunela sa odohrala nasledujúca historka. Míneri pribili smenového technika Kališeva skobami na kampádu. Ukázali, že mávajú niekedy horúcu hlavu a ich žarty nebývajú prijateľné pre všetkých.

Výstavba trate Polhora - Tisovec v rokoch 1945 - 1949
Po skončení druhej svetovej vojny sa správa ČSD vrátila k dopracovaniu projektu novej trasy železnice Polhora - Tisovec. V roku 1945 dostala projekt dopracovať Stavebná správa v Novom Meste nad Váhom, ktorá mala vypracovať projekt železnice z Tisovca až po vrcholový tunel v nezmenenej navrhovanej trase, ako bol navrhnutý SŽ. Zmena v projekte sa mala uskutočniť u vrcholového tunela a trate až po napojenie na zostávajúcu trať Brezno - Polhora. Pretože Stavebná správa ČSD v Novom Meste nad Váhom bola preťažená rekonštrukčnými prácami, v apríli 1946 žiadala, aby projekt železnice dopracovala opäť Stavebná správa ČSD v Brezne.
Projektovanie železničnej trate prevzala železničná správa ČSD v Prahe, ktorej projektanti navrhli vypracovať trasu na základe nových predpisov. Nová trať mala byť dlhá 16 km, z čoho 9,4 km malo viesť lesnatým územím, 4,4 km na viaduktoch a v tuneloch a 2,2 km v otvorenom teréne. Pod Bánovom sa mal nachádzať dvojtunel slučkového tvaru dĺžky 800 m, ďalej mal byť postavený 2 km vrcholový tunel a nové napojenie na starú trať Brezno - Polhora. Nakoniec projektanti v septembri 1947 navrhli definitívnu trasu (vlastne tretí variant) v dĺžke 12,7 km, v ktorej navrhli zmenu umiestnenia vrcholového tunela, tak aby bolo lepšie odvodnené územie pri portáloch a zvážili hospodárnosť vedenia celej trasy železnice.
Zamestnanci Stavebnej správy ČSD Praha Ing. Ferdinand Klimeš, Ing. František Matoušek, Ing. Václav Rákosník za spoluúčasti kresličov vykonali v roku 1947 meračské práce na novej trase železnice.

Zatavenie prác na výstavbe trate Revúca - Tisovec a otvorenie prevádzky cez tunel
V roku 1949 bola bez bližšieho vysvetlenia zastavená výstavba železničnej trate Revúca - Tisovec, ktorej trať mala pokračovať výstavbou novej trasy železnice na Pohronskú Polhoru a rekonštrukciou trate do Brezna. V rámci výstavby novej trate Revúca - Tisovec bol dostavaný len tunel za železničnou stanicou Tisovec.
Cez Tisovecký tunel bola 3.2.1949 začatá železničná prevádzka do Pohronskej Polhory. Začatím premávky cez tunel došlo k zrušeniu úvrate v stanici Tisovec, ktorá sa tu ako zvláštnosť vyskytovala. Odpadlo posunovanie vlakov do a z úvrate pri príchode a odchode vlakov smerom na Brezno, čím sa skrátila cestovná doba. Stará ozubnicová trať ostala naďalej v prevádzke.
Tunel v súčasnosti spravuje Tunelový obvod Banská Bystrica.

Bánovský portál

Vstup do tunela, vpravo tunelové nádvorie
foto Emil Schenk, 5.10.2000
 		 Vstup do tunela v krasovej oblasti, foto Emil Schenk, 5.10.2000
 
Portál tunela, foto Emil Schenk, 5.10.2000
 		 Pohľad do tunelovej rúry, v pozadí svetelná návesť
foto Emil Schenk, 5.10.2000
 

Tisovecký portál

Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 5.10.2000
 		 Detailný pohľad na portál, foto Emil Schenk, 5.10.2000
 

Pramene:
Strana vytvorená : 24. III. 2000
Strana aktualizovaná : 1. IV. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť