Tunely na nedostavaných tratiach Slavošovce - Chyžnian Voda a Revúca - Tisovec

V dôsledku Viedenskej arbitráže z 2.11.1938 Slovensko stratilo v prospech Horthyovského Maďarska 10 390 km2. Okupácia znamenala stratu úsekov tratí od Rožňavy po Lučenec a z Jesenského do Rimavskej Soboty. Trate Rožňava - Dobšiná, Plešivec - Slavošovce, Plešivec - Muráň a Poltár - Utekáč ostali bez priameho spojenia so sieťou Slovenských železníc. Spojenie bolo možné len peážnymi vlakmi, z čoho pramenili komplikácie a do budúca sa tento stav javil ako úplne nevyhovujúci.

Je spojenie gemerský tratí len "výmysel" Slovenskej republiky?
Ak by sme si mysleli, že spojenie gemerských tratí je "výmyslom" vojnovej Slovenskej republiky, mali by sme sa vrátiť o 70 rokov späť do obdobia Rakúsko-Uhorska.
Pri stavbe gemerských priemyselných železníc v 70-tych rokoch 19.storočia sa uvažovalo o vybudovaní tratí medzi Slavošovcami a Chyžnian Vodou (Lubeníkom) a Revúcou a Tisovcom (Žsemafor 21/1997).
Stavba tratí sa do povedomia dostáva aj v ČSR. Na jesennom jednaní Československé Ústřední Rady Železniční v Prahe 23.11.1925 (VpŽP 9.12.1925) vystúpil jej člen Kornel Stodola. Vo svojom návrhu č.I-58 prehlásil, že "nech sa vykonajú prípravné práce pre výstavbu železnice Tisovec - Muráň." Odbor sa uzniesol doporučiť valnému zhromaždeniu zamietnutie návrhu železničného spojenia Tisovec - Muráň, pretože podľa prevedeného šetrenia ide čisto o železnicu s významom miestnej trate.
V tej dobe spojenie Tisovec - Muráň nebolo potrebné pre Československo. Vojnové udalosti a zmena hranice však rázne zmenili situáciu dôležitosti výstavby trate.

Projektová príprava
Koncom septembra 1939 zasadala v Bratislave Slovenská dopravná komisia a prejednala otázku stavieb železničných spojov v Gemeri. Komisia sa uzniesla odporučiť predovšetkým stavbu železnice Tisovec - Muráň, potom Lubeník - Štítnik - Nižná Slaná a Kokava nad Rimavicou - Rimavská Baňa. Náklad na stavbu uvedených železníc si mal vyžiadať asi 243 mil.Ks. So stavbami sa malo začať čo najskôr.
10.10.1939 ministerská rada v Bratislave schválila začatie prípravných prác na stavbe železníc Tisovec - Polhora, Tisovec - Revúca, Lubeník - Slavošovce, Štítnik - Muráň, Rimavská Baňa - Kokava.
Na projektovú prípravu a následnú realizáciu stavby tratí Nižná Slaná - Štítnik, Slavošovce - Chyžnian Voda (od 4.5.1947 Lubeník) a Revúca - Tisovec Ministerstvo dopravy a verejných prác (MDaVP) zriadilo Stavebnú správu SŽ 4.12.1939 v Brezne nad Hronom. Jej prednostom sa stal Ing.Robert Zwirner zo stavebnej správy Prešov.


Trasa projekovaných železníc na Gemeri z 1941

Nová 58 km trať mala vychádzať z Nižnej Slanej. Prvý hrebeň hôr mala prekonať 5 tunelmi, s celkovou dĺžkou viac ako 1 km a v Štítniku sa pripojiť na trať Štítnik - Slavošovce. Dĺžka úseku mala byť 20 km, výškové stúpania vyše 300 m sa malo prekonávať v tomto priestore pomocou vlnovitých tunelov. Tunely mali byť určitým druhom nového riešenia v stavbe tunelov. Nepoužil by sa spôsob ako v Telgárte, kde je slučkovité riešenie, ale práve rozšírením vodorovných tunelových hrán by sa dostalo nové rozpätie pre stúpanie v teréne.
Na druhom, asi 14 km dlhom úseku železnice Slavošovce - Chyžnian Voda, mali byť 3 tunely. Pre prekonanie výškového rozpätia pohoria Ostrého vrchu a Kohúta, aby sa trať mohla napojiť na starú trať Chyžian Voda - Revúca - Muráň, musel sa postaviť jeden z najdlhších tunelov v Republike.
Tretím úsekom bola trať Revúca - Polhora. Trasa novej železničnej trate mala prejsť cez veľký hrebeň muránskeho pohoria a obrátiť sa k Tisovcu, odkiaľ by sa rozvinula paralelne o ozubnicovou traťou Tisovec - Polhora. V Polhore by sa pripojila na starú trať Polhora - Halny. Tento úsek novej trate mal byť dlhý 24 km a mať 6 tunelov.
Stavba 2. a 3. úseku mala skončiť tak, aby k 1.11.1942 mohli byť úseky odovzdané do prevádzky. Až potom by sa začali práce na stavbe 1.úseku.

Stavba tratí Revúca - Tisovec, Slavošovce - Chyžnian Voda
MDaVP, ÚSS v Bratislave 21.8.1940 vypísalo verejnú súťaž č.1026-ÚSS/1-40 na stavbu 3 stavebných úsekov hlavnej železnice Revúca - Tisovec a 3 stavebných úsekov hlavnej železnice Slavošovce - Chyžnian Voda s termínom začatia verejnej prevádzky na oboch železniciach 1.11.1942.
Podľa výsledkov uvedenej verejnej súťaže MDaVP zadalo stavbu I.úseku trate Revúca - Tisovec (km 0 - 7,633) firme Ing. Ladislav Hitsch, Poprad za 33 851 278,- Ks, II. úseku (km 7,633 - 15,900) firme Ing. Lozovský a Štefanec, Bratislava za 97 818 692,- Ks vrátane tunela pod sedlom Dielik (v projekte tunel č.1) za viac ako 47 mil.Ks a III. úseku (km 15,900 - 19,872) firme Ing. Jaroslav Václav Velflík, Banská Bystrica za 38 548 339,- Ks s tunelom za stanicou Tisovec (v projekte tunel č.2), za ktorým sa mala napojiť v km 39,275 na trať Brezno - Tisovec. Stavba železnice mala byť ukončená do konca 1942 a celkový náklad mal dosiahnuť 168,2 mil.Ks. Sídlo I.stavebného úseku bolo v Revúcej, II. a III. úseku v Tisovci.
Slávnostné začatie prác na stavbe trati Revúca - Tisovec prebehlo 10.11.1940 na styčnom bode II. a III. stavebného úseku pri prameni tisoveckej minerálnej vody Šťavica, za účasti ministra dopravy a verejných prác Júliusa Stana. Minister pritom informoval, že práce na ďalších úsekoch sa začnú v najbližších dňoch. Avšak 7.12.1940 bolo oznámené, že sa práce ešte nezačali a že sa pracuje len na razení tunela pri Tisovci.

Prameň Šťavica na historickej pohľadnici, styčný bod II. a III. stavebného úseku

Výstavba železničnej trate Revúca - Tisovec bola schválená výnosom MDaVP až 6.3.1941 a 22-29.4.1941 bola vykonaná administratívna pochôdzka novostavby trate v km 0,68 (totožný s km 31,2 trate Plešivec - Muráň) do stavebného úseku 19,872 km. Stavebné povolenie bolo udelené 13.5.1941.
So stavbou hlavnej železnice Slavošovce - Chyžnian Voda (14,842 km) to bolo ešte zložitejšie. Práce sa tam do konca roka 1940 nezačali, hoci vláda mala o toto spojenie eminentný záujem, lebo potrebovala prístup k Slavošovským papierňam. MDaVP zadalo stavbu I.úseku trate firme Michal Ballo a Pavol Ševčenko, podnikateľstvo stavieb Brezno nad Hronom vo výške 26 234 000,- Ks a III.stav.úseku firme Inž.Rudolf Frič, Bratislava vo výške 45 880 000,- Ks. Pre II.stavebný úsek (4,0 - 7,7 km) (aj s tunelom v dĺžke 2220 m) MDaVP vypísalo 3.2.1941 novú verejnú súťaž č.22/1-ÚSS/1-41, pri ktorej lehota na začatie verejnej prevádzky bola určená na 1.11.1943. Stavba II.úseku bola zadaná (SP 5.4.1941) firme Inž.Rudolf Frič, Bratislava vo výške 82 437 720,25,- Ks. Sídlo I.stavebného úseku bolo v Slavošovciach, II. v Kopráši a III. úseku v Chyžnian Vode.
Otvorenie stavby sa odohralo v Slavošovciach 1.3.1941 slávnostným výkopom. Administratívna pochôdzka novostavby prebehla 16-21.4.1941 a 13.5.1941 vydalo MDaVP stavebné povolenie.
Postupná elektrifikácia Slovenských železníc schválená Ministerskou radou na zasadnutí 24.6.1942 uvažovala s elektrickou prevádzkou aj na trati Brezno - Tisovec - Revúca - Slavošovce - Štítnik - Dobšiná.

Práce na stavbe trate do roku 1945
Hoci razenie smerových štôlní tunelov pokračovalo veľmi úspešne, ostatné práce pokračovali veľmi pomaly. Oneskorenie prác na trati zrejme súviselo s nemeckým zásahom do výstavby slovenskej železničnej siete. Na základe vojnových pomerov sa Slovensko muselo prispôsobiť výstavbou železníc nemeckým potrebám, najmä zvýšiť priepustnosť hlavných tratí v smere sever-juh a západ-východ. Budovanie tratí na južnom Slovensku bolo z hľadiska Nemecka zbytočné.
Stavba tratí Slavošovce - Chyžnian Voda a Revúca - Tisovec si do februára 1944 vyžiadala stavebný náklad 200 500 000 Ks (HD 5.3.1944). V lete 1944 bola stavba zastavená pre vypuknutie SNP. Na prelome rokov 1944/45 bolo pre nerušený chod prác sídlo Stavebnej správy SŽ v Brezne nad Hronom najskôr presunuté do Banskej Bystrice a potom do Nového Mesta nad Váhom.

Práce na stavbe trate od roku 1945
Ihneď po oslobodení sa dostavba trate stávala druhoradou. Materiál a vedúcich technických pracovníkov so stavebnou správou bolo potrebné sústrediť na obnovu dôležitejšej trate Červená Skala - Margecany. Prestalo sa pracovať aj na prestavbe nevyhovujúcej zubačky Tisovec - Brezno nad Hronom (VP 31.5.1945)
Výstavba trate Revúca - Tisovec pokračovala, ale na jeseň 1945 v prácach pokračovalo iba 200 ľudí v tuneli (Vatra 178/1945).
Výnosom Povereníctva dopravy a verejných prác č.P-342-ÚSS/3-1945 z 2.11.1945 sa dňom 1.11.1945 dočasné sídlo v Novom Meste nad Váhom ruší.
Sbor povereníkov sa v decembri 1945 uzniesol, aby s rekonštrukčnými prácami na Slovensku pokračovali aj práce na stavbe nových železníc Slavošovce - Chyžná Voda v dĺžke 15 km a Revúca - Tisovec dlhej 20 km (VP 12.12.1945).
Práce na trati Slavošovce - Chyžnian Voda boli obnovené na jar 1946. Do dokončenia trate Slavošovce - Chyžnian Voda bolo potrebné investovať 335 mil.Kč, do trate Revúca - Tisovec 327 mil.Kč (ZVST 1946). Dostavba tratí ako ju prezentoval predseda Sboru povereníkov Dr.Gustáv Husák na plenárnom zasadaní SNR v utorok 3.9.1946 sa mala stať súčasťou dvojročného plánu.
14.12.1946 parlament schvaľuje finančný zákon spolu s 13 rezolúciami, z ktorých v siedmej vláda vyzýva, aby v rozpočte Ministerstva dopravy §5 pol.2d, sa zabezpečil presun z iných položiek na pokračovanie prác na rozostavených železniciach, medzi ktorými je uvedená aj trať Slavošovce - Chyžnian Voda a Revúca - Tisovec, aby sa mohlo v stavbe s použitím miestnych zdrojov, surovín a pracovných síl pokračovať. V júni 1947 sa určilo dokončenie trate Revúca - Tisovec v roku 1949 a trate Slavošovce - Chyžnian Voda v roku 1950.
Sbor povereníkov na svojom 60.zasadnutí, ktorý sa zišiel 5.5.1947, prikázal Povereníctvu dopravy, aby pokračovalo v prácach na rozostavaných železniciach Slavošovce - Chyžná Voda - Revúca - Tisovec, pričom návrh na finančné krytie prác má predložiť Sboru povereníkov po dohode s Povereníctvom financií (HP 7.5.1947).
Ako uvádza HP z 17.7.1947 pre ďalšie práce na trati Slavošovce - Chyžnian Voda - Tisovec boli uvoľnené 4 mil.Kčs, ktoré umožnili pokračovať v stavbe.
Podľa §1, ods.7 zákona z 28.4.1948 č.121 Sb. o znárodnení v stavebníctve s účinnosťou od 1.1.1948 boli súkromné firmy znárodnené zoštátnením a podľa §10, ods.3 zákona z 28.4.1948 č.121 Sb. o znárodnení v stavebníctve v spojení s §13, ods.3 dekrétu prezidenta republiky z 24.10.1945, č.100 Sb., v znení zákona č.114/1948 Sb, k 1.1.1948 začlenené do Československých stavebných závodov, n.p. v Prahe. Podľa informácii z VP 28.10.1948,č.248 ČSSZ n.p., firma Ballo a Ševčenko, Slavošovce, ktorá stavala I.úsek železnice Slavošovce - Lubeník už 15.4.1948 splnila plán dvojročnice.
Stavebné práce boli definitívne zastavené k 31.12.1948 bez upresneného dôvodu, hoci niektoré úseky trate Revúca - Tisovec boli dobudované na 90 %. Ešte v roku 1965 bola zostatková hodnota stavby 173 mil.Kčs (ŽS 21/97).
Snaha slovenskej vlády rekonštruovať železničnú sieť bola veľká. Viedenská arbitráž však narušila komunikačný systém do takej miery, že následky sa ani za päť rokov nepodarilo odstrániť. Pravda, obnovením celistvosti Slovenska po roku 1945 sa tieto snahy stali bezpredmetnými.

90. roky, hlasy za dostavbu trate
S možnosťou dostavby trate sa opäť začalo hovoriť začiatkom 90. rokov. Súviselo to so zastavením nákladnej dopravy na trati Švermovo - Vernár, kde sa plánovala rekonštrukcia tunela. Povrávalo sa, že dostavaná trať mala slúžiť aj preprave magnezitu z Jelšavy do Hačavy, kde sa mal vybudovať na jeho spracovanie druhý najväčší závod na svete.
21.10.1993 sa v Tisovci uskutočnili rokovania riaditeľa ŽSR s primátormi miest Revúca, Tisovec a Brezno. Argumentom miestnych obyvateľov bolo skrátenie vzdialenosti, zníženie nákladov na prepravu osôb a tovaru, zlepšenie ekologických podmienok presunom časti cestujúcich z autobusovej dopravy a prepravy tovarov z cestnej na železničnú dopravu. Ročné náklady na prevádzku by predstavovali 42 mil.Kčs, tržby sa odhadovali na 2 mil.Kčs. Dokončenie trate a ďalších súvisiacich technických úprav v žst.Revúca a Tisovec a vo výhybni Muránska Lehota, by si ale vyžiadali investičné náklady v cenovej úrovni roka 1992 vo výške 627,5 mil.Kčs.

Budúcnosť trate?
V súčasnosti by trať veľmi pomohla rozvoju Gemera. Znamenala by obrovský prínos pre túto oblasť stredného Slovenska, najmä pre odľahčenie kamiónovej dopravy na cestách Muránskej planiny smerom na Vysoké Tatry. Rozšíril by sa cestovný ruch, stabilizovala zamestnanosť a naplnili by sa sociálne potreby obyvateľstva. Žiaľ, keby sa mala trať dostavať, bolo by údajne potrebných práve toľko financií, koľko sa vydalo na jej výstavbu od samého začiatku.
Z tohto pohľadu je zaujímavý Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj (spracoval URKEA s.r.o. Banská Bystrica), ktorý schválila vláda SR svojim uznesením č.394 z 9.6.1998 a 18.8.1998 bol uvedený v Zbierke zákonov SR. V rámci VÚC Banskobystrický kraj sa vo výhľadovom období po roku 2015 počíta vybudovať železničné spojenie regionálnych tratí v úseku Tisovec - Revúca. Preto nechajme sa prekvapiť.

Pramene:


Strana vytvorená : 25. IV. 2000
Strana aktualizovaná : 1. V. 2006
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť