Z HISTÓRIE ELEKTRICKEJ ŽELEZNICE TRENČIANSKA TEPLÁ -TRENČIANSKE TEPLICE
(so zameraním sa na historické vozne vyrobené Ganz-om Győr)
Úzkorozchodné železnice vždy
budili pozornosť svojou výnimočnosťou, a pokiaľ sa na nich
vybudovala elektrická trakcia a vozili i verejnosť, išlo v
našich stredoeurópskych podmienkach, dá sa povedať, o
unikát. Medzimestská “kúpeľná” trať-“električka”,
či malodráha Trenčianska
Teplá - Trenčianske Teplice v
tomto ohľade iste nie je výnimkou.
V roku 1908 vznikla "Účastinná spoločnosť
Teplá-Trenčiansko-teplická elektrická železnica so sídlom v
Budapešti a dostala povolenie na výstavbu trate. Výrazný
podiel v nej malo riaditeľstvo kúpeľov, konzorcium uhorských
bánk, a zrejme i dedičia baróna Šimona Sinu a jeho manželky
Ifigénie. Z dnešného pohľadu už asi ani nebudú pre nikoho
nejako pozoruhodné mená vtedajších iniciátorov tohto
pokrokového dopravného
podujatia, ktorého prevádzka bola slávnostne otvorená dňa
27. júla 1909. Maďarský názov znel:
“Hőlak-Trencsentepliczi Villamos Vasut” a bol umiestnený na
transparente na boku nad oknami malých elektrických motorových
vozňov. Vo forme skratky sa tiež používali písmená
“H.T.V." Nakoľko sídlo spoločnosti bolo v Budapešti a
majiteľ nemal dostatok prostriedkov na celú prevádzku,
zaisťovali ju najprv Uhorské kráľovské štátne dráhy a po
vzniku prvej ČSR v roku 1918 - ČSD, a to vždy na účet
vlastníka.
Nenápadná železnička o
rozchode 760 mm a dĺžke necelých 6 km bola vybudovaná ako
verejne prevádzkovaná medzimestská elektrifikovaná malodráha
a značne pripomínala mestskú električkovú dopravu. ...
( Ing. Vladimír Hlávek, Jozef Karovič, Tulák po drahách č. 16/3. V. 2000 )