OSUD OZUBNICOVEJ
ŽELEZNICE
Ing. PAVOL MICHELKO
Pohľad do histórie ozubnicovej železnice nám dokreslí pomery a podnikateľské snaženia v podtatranskom regióne na konci XIX. storočia. Záujem sprístupniť čo najširšej verejnosti tatranské osady s ich liečebnými a rekreačnými zariadeniami a tým zabezpečiť aj ich prosperitu, viedli podnikateľov a vedenie Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) k výstavbe železníc v tomto regióne.
Tatranská osada Štrbské Pleso
bola založená v roku 1873 veľkostatkárom Jozefom
Szentiványm z Liptovského Jána, ktorý vlastnil pozemky v
okolí Štrbského Plesa . Okrem
toho, že sám dal postaviť na južnom brehu Štrbského Plesa zrubovanú chatu,
povolil Uhorskému Karpatskému spolku (ktorý bol založený v
roku 1873 so sídlom v Kežmarku) turistickú chatu. Tým bol
aktivovaný turistický ruch v tejto lokalite, kde na začiatku
XX. storočia bolo vybudované významné športové,
liečebné a turistické stredisko. V roku 1873 postavili horský
...
V auguste 1895 začali práce na zemnom telese železničnej
trate. Robili ich robotníci z okolitých obcí, najmä z Važca.
Vedením stavby boli poverení stavitelia Adolf Niedenthal a
Zigmund Koruhauser. Projektant a stavitelia ozubnicovej
železnice na Štrbské Pleso si
vybrali za vzor tyrolskú ozubnicovú železnicu z Jendachu k
jazeru Achensee. Obe trate mali rozchod 1000 mm, Riggenbachovho
typu. Parné rušne pre obe železnice vyrobila tá istá
fabrika vo Floridsdorfe pri Viedni. Rozdiel v ich konštrukcii
bol len v tom, že rušne pre tirolskú železnicu mali sklon
kotla voči koľajnici 80 promile a na rušňoch pre tatranskú
zubačku bol sklon kotla voči koľajnici 60 promile. Aj osobné
a nákladné vozne mali podobnú konštrukciu, len pre
tirolskú zubačku mali po dve brzdárske plošiny, zrejme kvôli
väčšiemu sklonu trate.
KBŽ pre výstavbu a prevádzku ozubnicovej železnice (OŽ)
vytvorila podnik s názvom Csorbatói fogaskereku vasút, tomuto
podniku riaditeľstvo KBŽ poskytlo úver vo výške 380 000
korún pre jej výstavbu.
Ozubnicová železnica na Štrbské
Pleso mala celkovú dĺžku 4, 77 km, s najväčším
sklonom trate 127 promile. Pohon ťažnej sily rušňa bol na
trati rozdielny, na vodorovných úsekoch a úsekoch trate s
menším sklonom ako 20 promile bol pohon adhézny, na trati s
celkovou ...
V roku 1905 majiteľ pozemkov v okolí Nového Štrbského Plesa dal vybudovať
hotel Móry a čoskoro pribudli ďalšie stavby pre ubytovanie
turistov. Tým vznikla v blízkosti trate OŽ osada s názvom
Mórytelep, a na 3,9 km zriadili v roku 1908 zastávku.
Po vzniku Československej republiky ozubnicová železnica
prešla pod správu ČSD. Vzhľadom na silnú konkurenciu
automobilovej dopravy sa postupne znižovala rentabilita
prevádzky. Na spevnených cestných komunikáciách začali
dopravu cestujúcich zabezpečovať 10 miestne omnibusy.
Riaditeľstvo železníc v Košiciach začalo v roku 1927
rokovať s vedením Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy
(TEVD) o prevzatí OŽ do svojej správy, ale neúspešne. V
nasledujúcom roku ČSD vypracovalo štúdiu pre výstavbu
lanovky zo Štrby na Štrbské Pleso . Proti realizácii
tohto zámeru protestovalo vedenie TEVD so zdôvodnením, že
lanovka by taktiež bola nerentabilná. ČSD nakoniec upustilo od
jej výstavby a 14.8.1932 zastavilo prevádzku na OŽ. Vláda
ČSR ju zrušila 11. 12. 1936.
V okolí železničnej stanice Štrba
vznikla osada Tatranská Štrba. Začiatkom tridsiatich rokov sa
pripravovala ...
(Tatry, č. 4, 1996)