OSUD OZUBNICOVEJ ŽELEZNICE
Ing. PAVOL MICHELKO

Pohľad do histórie ozubni­covej železnice nám dokreslí pomery a podnikateľské sna­ženia v podtatranskom regió­ne na konci XIX. storočia. Záu­jem sprístupniť čo najširšej ve­rejnosti tatranské osady s ich liečebnými a rekreačnými za­riadeniami a tým zabezpečiť aj ich prosperitu, viedli podnika­teľov a vedenie Košicko-bo­humínskej železnice (KBŽ) k výstavbe železníc v tomto regióne.

Tatranská osada Štrbské Pleso bola zalo­žená v roku 1873 veľkostatkárom Jozefom Szentiványm z Liptovského Jána, ktorý vlast­nil pozemky v okolí Štrbského Plesa . Okrem toho, že sám dal postaviť na južnom brehu Štrbského Plesa zrubovanú chatu, povolil Uhorskému Karpatskému spolku (ktorý bol založený v roku 1873 so sídlom v Kežmarku) turistickú chatu. Tým bol aktivovaný turistický ruch v tejto lokalite, kde na začiatku XX. sto­ročia bolo vybudované významné športové, liečebné a turistické stredisko. V roku 1873 postavili horský ...
V auguste 1895 začali práce na zemnom telese železničnej trate. Robili ich robotníci z okolitých obcí, najmä z Važca. Vedením stavby boli poverení stavitelia Adolf Nieden­thal a Zigmund Koruhauser. Projektant a sta­vitelia ozubnicovej železnice na Štrbské Pleso si vybrali za vzor tyrolskú ozubnicovú že­leznicu z Jendachu k jazeru Achensee. Obe trate mali rozchod 1000 mm, Riggenbacho­vho typu. Parné rušne pre obe železnice vy­robila tá istá fabrika vo Floridsdorfe pri Viedni. Rozdiel v ich konštrukcii bol len v tom, že ruš­ne pre tirolskú železnicu mali sklon kotla voči koľajnici 80 promile a na rušňoch pre tatran­skú zubačku bol sklon kotla voči koľajnici 60 promile. Aj osobné a nákladné vozne mali po­dobnú konštrukciu, len pre tirolskú zubačku mali po dve brzdárske plošiny, zrejme kvôli väčšiemu sklonu trate.
KBŽ pre výstavbu a prevádzku ozubnico­vej železnice (OŽ) vytvorila podnik s názvom Csorbatói fogaskereku vasút, tomuto podni­ku riaditeľstvo KBŽ poskytlo úver vo výške 380 000 korún pre jej výstavbu.
Ozubnicová železnica na Štrbské Pleso mala celkovú dĺžku 4, 77 km, s najväčším sklo­nom trate 127 promile. Pohon ťažnej sily ruš­ňa bol na trati rozdielny, na vodorovných úse­koch a úsekoch trate s menším sklonom ako 20 promile bol pohon adhézny, na trati s cel­kovou ...
V roku 1905 majiteľ pozemkov v okolí Nového Štrbského Plesa dal vy­budovať hotel Móry a čoskoro pribudli ďalšie stavby pre ubytovanie turistov. Tým vznikla v blízkosti trate OŽ osada s názvom Mórytelep, a na 3,9 km zriadili v roku 1908 zastávku.
Po vzniku Československej republiky ozub­nicová železnica prešla pod správu ČSD. Vzhľadom na silnú konkurenciu automobilo­vej dopravy sa postupne znižovala rentabilita prevádzky. Na spevnených cestných komunikáciách začali dopravu cestujúcich zabezpe­čovať 10 miestne omnibusy. Riaditeľstvo že­lezníc v Košiciach začalo v roku 1927 rokovať s vedením Tatranskej elektrickej vicinálnej drá­hy (TEVD) o prevzatí OŽ do svojej správy, ale neúspešne. V nasledujúcom roku ČSD vypra­covalo štúdiu pre výstavbu lanovky zo Štrby na Štrbské Pleso . Proti realizácii tohto záme­ru protestovalo vedenie TEVD so zdôvodne­ním, že lanovka by taktiež bola nerentabilná. ČSD nakoniec upustilo od jej výstavby a 14.8.1932 zastavilo prevádzku na OŽ. Vlá­da ČSR ju zrušila 11. 12. 1936.
V okolí železničnej stanice Štrba vznikla osada Tatranská Štrba. Začiatkom tridsiatich rokov sa pripravovala ...

Úplná verzia je dostupná len na Rail CD .
Full version is available at
Rail CD only.

(Tatry, č. 4, 1996)


Strana vytvorená: 4-VI-2001
Posledná aktualizácia: 14-II-2004
 
Späť na  Štrbské Pleso - Štrba ( h182-4.htm )