LESNÁ ŽELEZNICA KRIVÁŇ - HRIŇOVÁ

Na trati Lučenec - Zvolen (trinásť kilometrov od Vígľašu, kde začínala niekdajšia lesná železnica na Kyslinky ) je Kriváň, odkiaľ vychádzala lesná železnica pod masív Poľany.
Za prvej svetovej vojny bolo postavených trinásť kilometrov trate rozchodu 760 mm od stanice Kriváň (Kriváň - Detva) na pílu v Hriňovej a ešte ďalej. Pôvodne súkromná parná úzkokoľajka po vzniku Československa prešla spolu so sesterskou traťou na Kyslinky do rúk štátu ako súčasť veľkostatku Vígľaš. Neskôr bola predĺžená a i čiastočne prestavaná a dosiahla dĺžku 23 km. Vychádzala od stanice v Kriváni, viedla údolím riečky Slatina, cez Hriňovú a končila na Perisku, v údolí severne od horskej obce Snohy. Mala dve odbočky - Úžlab a Suchá jama. Zrušená bola v roku 1962. Možno by vydržala dlhšie, ale vtedy sa nad Hriňovou začala stavať priehrada, ktorá trať lesnej železnice preťala.
Čo zaujímavého je vidieť na trase úzkokoľajky? Trať viedla od kriváňskej stanice rovno na sever. Medzi domami ani za obcou už stopy nenájdeme. Až na konci polí sa objaví zaujímavý pozostatok - most cez riečku Slatina. Na mostnej konštrukcii je i niekoľko podvalov. Nasleduje úzky pruh poľa a za ním v húštinách ukryté betonové opory ďalšieho, menšieho mostu. Za krátkym zarasteným úsekom sa na teleso trate napojuje cesta. Najskôr prašná, neskôr asfaltová. V prvej časti nás niekoľko poctivých priepustkov presvedčí, že ideme skutočne po telese bývalej lesnej železnice. Asfaltová cesta je pôvodnou hlavnou cestou do Hriňovej, trať viedla vpravo vedľa a miestami je možné rozoznať nie príliš výrazné teleso. Cesta nás odvedie až k autobusovej zastávke, kde sa napája súčasná hlavná cesta. Za cestou na lúke sa dá ešte objaviť krátky úsek telesa, ale to je na dlhú dobu všetko. Obec Hriňovú obchádzala trať zľava, stále po pravom brehu Slatiny.
Ďalší zajímavý objekt je na Hornej Hriňovej. Mizernú cestu v trase úzkokoľajky vystrieda násyp, oblúkom sa stáčajúci k riečke Slatine. Vodný tok a súbežnú cestu prekonávala trať po moste. Konštrukcia mostu je znesená, zostali tu neporušené kamenné opory a pilier medzi vodou a cestou. Pôvodná trať lesnej železnice rieku neprekračovala. Viedla stále po pravom brehu Slatiny. Pretože nie je možné prekonat riečku suchou nohou je potrebné sa vrátiť cestou medzi domami na hlavnú cestu a pri reštaurácii (možnost obedu) vľavo na vedľajšiu cestu k mostu.
Ďalej pokračujeme po hlavnej ceste. Vľavo pod cestou je miesto, kde mohlo byť nákladisko lesnej železnice. Neďaleko odtiaľ sa trať vracala na pravý breh Slatiny, v mieste súčasného mostu vedľajšej cesty k priehrade. Za mostom je už vidieť vysokú sypanú priehradnú hrádzu. Hlavná cesta medzitím naberá výšku vo svahu a prechádza po južnej strane priehradného jazera.
Pokračovanie trasy úzkokoľajky objavíme na konci nádrže. Najprv ako cestu, ďalej potom zarastené teleso, stále po pravém brehu riečky. Zarastené teleso, prerušené ešte hrádzou bývalej nádržky, nás dovedie k zachovalému mostu cez Slatinu. Za mostom doprava vychádzala odbočka do Suchej jamy cez dnešnú cestu do Čierneho Balogu a ďalej v trase asfaltove cesty. Hlavná trať viedla vľavo údolím Slatiny, kadiaľ prechádza ďaľšia asfaltová cesta. Trať pokračovala údolím ešte asi tri kilometre, striedavo po oboch stranách potoka. Miestami je vidieť nevýrazné teleso a tiež malé betónové opory mostíkov na brehoch potoka.
Posledné zaujímavé miesto nájdeme na samom konci. Zreteľné teleso na ľavej strane údolia tvorí ľavý oblúk pod svahom a vzápätí pravým oblúkom naposledy prekračuje potok. Tu bola koncová stanica, ako naznačuje mostík pre dve koľaje. Neďaleko stojí dosiaľ obývané obydlie. Tunajší obyvatelia samozrejme lesnú železnicu pamätajú. Úplný koniec koľají bol ešte o niekoľko sto metrov ďalej v údolí, v "šturci", dnes úplne v trase asfaltovej cesty. Odtiaľto je to len 3 km cez chrbát k miestu, kde končila smrečinská odbočka Čiernohronskej lesnej železnice a 8 km na koniec niekdajšej úzkokoľajky z Vígľašu . Skutočné kráľovstvo lesných železníc.
Na návrat si môžeme zvoliť napríklad neznačenú cestu do kopca cez horskú obec Snohy. Obydlia tu sú rozhádzané po stráňach, najvyššia časť s ďalekím rozhľadom sa nachádza vo výške 800 m.n.m. V dolnej časti tejto zabudnutej obce je koncová autobusová zastávka. Odtiaľto sa môžeme vrátiť do Kriváňa či Detvy.

In time first world war fall openning line Krivan - Hrinova, damaged in 1962.

Jaroslav Přibyl, Tulák po drahách 4/4. X. 1997

Odkazy/Links:

Strana vytvorená / Site created : 06-III-2000 Posledná aktualizácia / Last update : 05-III-2001	( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h488.htm )