Ďaľšie správy o ČHŽ z tlače

Čiernohronská železnica nemá peniaze na prevádzku
21.09.2004, Eva Koperová, ČIERNY BALOG - Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu neďaleko Brezna, ktorá je technickou a kultúrnou pamiatkou, má miliónové dlhy a hrozia jej exekúcie.
Hoci na výstavbu stanice, nástupišťa a obnovu múzea získala približne dvojmiliónový grant z fondu Phare, na bežnú prevádzku jej peniaze chýbajú.
"Finančná situácia je kritická a niekoľko rokov nedoriešená," konštatuje riaditeľ Aleš Bílek. Miliónové dlhy má železnička z minulosti. Sociálnej poisťovni dlhuje dva milióny, daňovému úradu milión, bývalým zamestnancom na odstupnom pol milióna. "Je to kľučkovanie medzi exekútormi. Zatiaľ existujeme len vďaka dobrote ľudí, sponzorom a zhovievavým partnerom. Chránená pamiatka totiž neznamená nijakú ochranu proti exekúcii," hovorí riaditeľ.
Štyri mesiace, čo železnica zarába počas letnej sezóny, ju neudržia nad vodou. Potrebuje celoročnú prevádzku a trvalý prísun peňazí, ako má napríklad Vychylovka od ministerstva kultúry. V prípade balockých vláčikov však opakované rokovania s ministerstvami dopravy, životného prostredia a kultúry doteraz nepriniesli konečnú dohodu. "Prehadzovali si nás ako horúci zemiak. Nikto sa však nezaujíma o systémový krok, aby sa to zapracovalo do rozpočtu a takto nám natrvalo pomohli," hovorí Bílek. Šesťmiliónovému rozpočtu železnice by stačilo pomôcť jedným miliónom ročne.
Železnička si počas dvoch zím zarábala aj vozením dreva z píly Jánošovka, tú však zatvorili. Nezisková organizácia Čiernohronská železnica už nie je pre výšku odvodov schopná ani zamestnávať ľudí. Využívajú prácu vojakov v civilnej službe a zamestnaných na aktivačné príspevky. Všetci doterajší zamestnanci prešli na živnosti. "V zime väčšina z nás chodí robiť na vleky a do Čiech, abysme sa uživili," dodáva riaditeľ železničky.
Reálne riešenie vidí v podpore krajskej samosprávy. Zároveň v novembri chcú vyskúšať pravidelnú verejnú osobnú dopravu, teda slúžiť ľuďom cestujúcim do práce. "Verejnú osobnú dopravu si tiež objednáva vyšší územný celok. Čaká nás tvrdý boj. Všade v Európe sú také železnice stratové a dotované štátom ako ekologická doprava," dodáva Bílek.
Podľa vyjadrenia vedúceho odboru dopravy Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Ozdinca prispieť na prevádzku Čiernohronskej železnice objednávkami výkonov vo verejnom záujme nie je v súčasnosti možné. "Myslím si však, že by malo byť v záujme krajskej samosprávy, a najmä mikroregiónu, podporiť železnicu, pretože napomáha rozvoj cestovného ruchu a rozvojové aktivity v tomto mikroregióne," uviedol Ozdinec.

Ojedinělá železnice letos přiveze lyžaře až k vlekům
(zpravodaj ČTK) ČIERNY BALOG 19. 09.2004 - Turisty a zejména vyznavače zimních sportů přiveze letos poprvé až k lyžařským vlekům poblíž Čierneho Balogu ojedinělá úzkokolejná Čiernohronská železnica (ČHŽ). Vlak na této železnici, který dosud jezdil pouze v létě, bude v provozu také v zimním období, a to na trati Čierny Balog – Chvatimech se zastávkou u Urbanova vrchu, kde je vyhledávaný lyžařský vlek.
"Loni byl ukončen provoz na místní pile, odkud jsme našimi vlaky odváželi dřevo ke komerčnímu využití. Zůstali jsme bez práce a tak jedinou naší nadějí bylo zavedení zimního turistického provozu," řekl ČTK ředitel ČHŽ Aleš Bílek.
Motorová souprava bude jezdit pravidelně v sobotu, na požádání také častěji. Vláček má kapacitu 70 míst a při větším náporu lyžařů se otočí i několikrát.
Ojedinělá slovenská železnice přepravila v právě ukončené letní sezóně 90.000 turistů. "V novodobé historii to bylo nejvíce," poznamenal Bílek s tím, že nejpočetnější skupinu tvořili Slováci a návštěvníci z České republiky. Za 13 let obnovené činnosti přepravila železnice zhruba 600.000 cestujících.
Jediná úzkokolejka svého druhu v zemi existuje i navzdory rozhodnutí slovenské vlády z roku 1985 o její likvidaci. O obnovení provozu v roce 1992 se zasloužila parta nadšenců, příznivců krásné přírody a parních vlaků. Nyní ji spravuje soukromé sdružení Mikroregion Čierny Hron a její služby nabízí domácím i zahraničním turistům.
Podle Bílka se loni za pomoci finanční injekce švýcarské vlády podařilo obnovit zhruba dvoukilometrový úsek z Hronce do Chvatimechu a železnice tak opět začala fungovat v původním, 16-kilometrovém úseku, jak tomu bylo před 20 lety. "Letos bychom chtěli navíc vláček přiblížit k lyžařským vlekům," dodal.
Roční rozpočet železnice činí přibližně šest milionů korun. Zhruba dvě třetiny tvoří poplatky od návštěvníků, zbytek dodají sponzoři. V plánu je také pravidelná přeprava lidí, kteří z obce dojíždějí za prací do železáren Podbrezová nebo dále do Banské Bystrice. "Počítáme rovněž s nákupem nových nákladních i osobních vagónů z Maďarska a Portugalska," dodal Bílek.
Historie ČHŽ sahá až do roku 1908, kdy byl vybudován první úsek tratě z Hronce do Čierneho Balogu s úzkým rozchodem 760 milimetrů. Pravidelný provoz na 10,4 kilometru dlouhém úseku začal o rok později. Další větve železnice směřující do dolin v povodí Čierneho Hronu v délce více než 130 kilometrů byly vybudovány i za pomoci zajatců z první světové války. V období první československé republiky zabezpečovalo provoz železnice 115 zaměstnanců, když současně se svozem dřeva se její pomocí denně přepravilo kolem 250 lidí.
Na Slovensku existuje vedle úzkokolejky v Čiernom Balogu také další železniční atrakce, kterou je lesní dráha v úvrati ve Vychylovce (okres Čadca). O obnovení podobných tratí se dnes snaží také party nadšenců v Tisovci a na Oravě.

Čiernohronská železnica bude vyvážať lyžiarov na Urbanov vrch
Čierny Balog 5. 09.2004 - Vyhľadávaná ČHŽ bude už počas tohtoročnej zimnej sezóny vyvážať lyžiarov na Urbanov vrch. Vykúrený motorový vozeň bude premávať z Chvatimechu po predĺženej a obnovenej pôvodnej trati raz týždenne až do Osrblia a Dobročského pralesa s jedinou odbočkou do tamojšieho lyžiarskeho strediska.
Železnica v Čiernom Balogu je dnes najdlhšou funkčnou traťou s pravidelnou prevádzkou - má "až" 14 kilometrov. Okrem letných mesiacov premáva dvakrát denne až do 15. septembra a na objednávku kedykoľvek. Zo stanice Chvatimech na dvanásťkilometrovú trasu vypravia počas letných prázdnin päť pravidelných vlakov. Návštevníci Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline majú k dispozícii ďalší historický vlak, ktorý sa na dvojkilometrovú trasu vydá každú hodinu. Cez víkendové dní zavádzajú aj parný rušeň Kolbena, inak premáva motorový.
Na stanici v Čiernom Balogu ponúka výletníkom služby reštaurácia, na svoje si prídu tiež vyznávači starej techniky v múzeu a statickej expozície vozňového i rušňového parku.
Táto v súčasnosti najzachovalejšia lesná železnica teda ako jediná na Slovensku plánuje v budúcnosti predlžovať a obnovovať pôvodnú trať.

Po námestí premával vlak
19.7.2004, ld - Búdka prikrytá ihličím, detský vláčik s vlečkou a drobné kocky klasicky vypáleného dreveného uhlia udierali do očí všetkým, ktorí prechádzali v sobotu pred obedom Hlavným námestím. Reklama na Lesnícky skanzen v Čiernom Balogu sa dá robiť aj takýmto spôsobom. O týždeň si tam totiž v amfiteátri vo Vydrovskej doline pripomínajú prírodu takzvaným Dňom stromu. Miesto je od Bratislavy vzdialené 250 km. Prečo si ju teda organizátori podujatia vybrali? "Čierny Balog leží v regióne zaujímavom pre mestskú populáciu," vysvetlila Michaela Galvánková zo združenia Vydra. "V hlavnom meste okrem toho žije kúpyschopné obyvateľstvo," dodala. Bratislavčanom sľúbila, že voľný čas môžu v ich regióne prežiť naozaj aktívne. Dokazuje to množstvo turistických a náučných chodníkov, cyklotrás, po lokalite sa dá jazdiť na koni a navštevovať miestne rodinné farmy. Bývať sa dá v súkromí a ubytovanie je vraj vhodné pre rodiny s deťmi. Lesnícky skanzen je otvorený denne až do 30. septembra. Vedie doň aj úzkorozchodná lesná železnica , po ktorej premáva historický vlak. Kedysi chodil do každej doliny jeden, čo zvážal drevo z lesa, teraz zostali na Slovensku posledné dva. Samotným skanzenom prechádza 3,5-kilometrový náučný chodník, ktorý má štyridsať zastávok. Na tých sa návštevníci dozvedia, ako sa obhospodaruje les, uvidia staré aj moderné stroje a mechanizmy, diviaka v obore, medveďa v brlohu, prečítajú si veta. zaujímavostí o mraveniskách. Deti do päť rokov za lístok neplatia, mladých do šestnásť vyjde jedna návšteva skanzenu na desať korún, starších na dvadsať. Celodenný rodinný lístok na spomínanú železnicu stojí 650 korún, zviezť sa ním za tú sumu môžu dvaja dospelí a neobmedzený počet detí. Ak chcete spestriť deťom prázdniny, spojte dve veci naraz a choďte hneď na budúci víkend, presnejšie 24. júla. Vtedy môžete na mieste osláviť zároveň aj spomínaný Deň stromu. V rámci neho uvidíte historické preteky piliarov alebo premiéru prvých slovenských lesníckych signálov. Podujatie sa začína o 8. h.

Nezamestnanosť na hornom Pohroní opäť porastie
Martin Dusicka, BB, 21. X. 2003, zurnal radia Twist 18. h. - Nezamestnanost na hornom Pohroni opat porastie.V Ciernom Balogu pride o pracu do konca oktobra 117 zamestnancov zavodu Smrecina Holding. Od roku 1990 tak zanikne v tejto oblasti uz piaty zavod na spracovanie dreva. Nezamestnanost v obci sa vysplha na 25 %. "Nerentabilita, vysoke prevadzkove naklady a reklamacie" - podla starostky T. Stulrajterovej to su hlavne dovody, preco chce Smrecina odstepny zavod v obci zrusit. "Oponujeme s tym, ze ked 30.9., ked odchadzal predchadzajucu riaditel, vykazovane bolo okolo 1,5 miliona Sk zisku, v sucasnosti je pila plna - predpokladame zasoby v objeme 7 - 8 mil. Sk", co teda uplne vyvracia dovody zamestnanvatela, co pocitia najma obycajni ludia, ktrori pracovali v zavode dlhe roky. "80 rodin postihne strata 1 cloveka, ktory prinasa prijem hoci aj niekde na hranici minimalnej mzdy, ale tim ludom tie peniaze budu chybat". Obec argumentuje aj tym, ze vsetko drevo, kt. sa v les. zavode vytazi, odide prec, a im zostanu len znicene cesty a miestne komunikacie. "Na to by ani jeden starosta, ani jedno obecne zastupitelstvo nepristupilo. My z toho mame v podstate len skodu a nic ine." Kritickej situacii sa venovalo aj obecne zastupitelstvo, ktore hlada sposob, ako takemuto kroku zabranit. "Chceli by sme sa obratit na ministerstvo hospodarstva, ako aj na inspektorat bezpecnosti prace, aby preskumal ci boli dodrzane vsetky nalezitosti pracovnopravnych vztahov." Smrecina udajne ponukla pracu 35 zamestnancom v zavode v BB, avsak za rovnakych platovych podmienok, co je neprijatelne. "Na jednej strane je teda tvrda ekonomika, a na druhej strane my mozno viac hovorime o socialno-ekonomickych tlakoch, ale zial tak to je." Samotny zamestnavatel Smrecina Holding sa dnes k celej zalezitosti odmietol vyjadrit, a gen. riaditel poskytne stanovisko az zajtra.

V Čiernom Balogu otvorili sezónu
1. MÁJA UPLYNULO 10 ROKOV OD ZNOVUZRODENIE PREVÁDZKY NA ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICI

Vôňu dreva, dymu a pary, čulý ruch prevádzky lesných železníc poznajú už len pamätníci. Malé mašinky a vozne na úzkej koľaji sú však opäť tu aj so skutočným dôvodom na oslavu. Práve totiž uplynulo 10 rokov, odkedy bola obnovená prevádzka na Čiernohronskej železnici (ČHŽ) v Čiernom Balogu.

(úplné znenie článku sa nachádza v č. 10/2002 časopisu Ž-Semafor z 15. V. 2002)

Čiernohronská železnička nebude musieť prepúšťať
4. mája 2002 , Eva Koperová, ČIERNY BALOG - Zamestnanci úzkokorochodnej Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu sa po dvoch rokoch nebudú musieť v mimoturistickej sezóne prihlasovať na úrade práce. Vlani v decembri si totiž železnica začala zarábať na svoju existenciu aj celoročným zvážaním reziva do Hronca. "Vďaka tomu hospodárime bez straty a nebudeme musieť prepúšťať," konštatuje riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek.
Železnička sa dostala do finančných problémov po roku 1995. Fond detí a mládeže si totiž neplnil svoj záväzok - každoročne počas desiatich rokov dotovať železnicu sumou 500-tisíc korún. Dlh železnice narástol na 3,5 milióna korún. Väčšiu časť z neho tvoria nezaplatené dane a odvody Sociálnej poisťovni za zamestnancov. Historickej a technickej pamiatke hrozila exekúcia a jediným východiskom, ako sa ďalej nezadlžovať, bolo v mimosezónnom období od septembra do mája prepúšťať všetkých zamestnancov. V zime sa z nich stávali nadšenci a dobrovoľníci.
Rozvoj a ekologizáciu dopravy v mikroregióne Čierny Hron podporila tento rok švajčiarska vláda. Zo slovensko-švajčiarskeho fondu poskytla desať miliónov korún. Železnica by ich mala dostať koncom mája.
Ako povedal Aleš Bílek, využijú ich na obnovu a dobudovanie dvojkilometrového úseku trate medzi Hroncom a Chvatimechom a na postavenie aspoň provizórnej zastávky v Chvatimechu , kde sa stretáva s traťou ŽSR . V budúcnosti by tam mala stáť stanica, parkovisko a motorest, ale na tieto investície zatiaľ peniaze nie sú.
Tohtoročná sezóna sa na Čiernohronskej železnici začala opäť 1. mája.

Nezamestnaný riaditeľ na úrade práce
Lesk a bieda strieda 93-ročnú históriu Čiernohronskej železnice

(úplné znenie článku sa nachádza v č. 24/2001 časopisu Ž-Semafor z 19. XII. 2001)

Železnička za milión
Milión chýba železničke v rozpočte Čiernohronskej železničke, aby bola naďalej atrakciou Horehronia. Kvôli dlhom už patrí exekútorom
Profit 31/2000, Iveta Bieliková - Vari každý predstaviteľ vlády, ktorý sa zastavil na Horehroní a povozil sa na úzkokoľajke zvanej Čiernohronská železnica (ČHŽ), jej prisľúbil pomoc. Také boli argumenty za jej zachovanie v jedinečnom prírodnom prostredí Čierneho Balogu, takou vyhľadávanou atrakciou pre domácich i zahraničných turistov sa stala. Aj racionálne argumenty hovorili a hovoria za jej zachovanie.
Veď len vďaka nadšencom z ochranárskych organizácií za socializmu sa začala historická železnička znovu prevádzkovať. Teraz je ako rarita zapísaná v Štátnom zozname technických pamiatok Slovenska. Nadšencami možno nazvať aj starostov piatich obcí združených v mikroregióne Čierny Hron, ktorí si jej vlastníctvo zobrali na plecia v čase, keď rušne, vagóny a koľajnice železničky mohli veľmi ľahko skončiť v šrote. V roku 1995 sa jej vzdal Fond detí a mládeže s tým, že nie je rentabilná... Cez letnú sezónu teraz prepraví asi 80-tisíc návštevníkov.

Zaplatia zbojníkov
Zástupcovia Fondu detí a mládeže pri delimitácii železničky prisľúbili, že na rozbeh jej prispejú miliónom, a pol milióna korún dajú ročne na jej prevádzku. Len s takým ubezpečením sa ČHŽ dostala do rúk mikroregiónu Čierny Hron. Obce na jej prevádzkovanie nemajú v rozpočtoch ani korunu. Ale tú nedostala od fondu ani jediný raz.
Medzitým si však svojimi službami, “vláčikmi" premávajúcimi v horách, stanicou v Čiernom Balogu a množstvom programov, získala takú podporu verejnosti, že tri štvrtiny svojho asi štvormiliónového rozpočtu si vie sama zarobiť. Ako uviedol riaditeľ ČHŽ Aleš Bílek, aj v tejto sezóne stúpa počet firiem, ktoré si prenajímajú celý programový “balík" železničky. Individuálnych turistov je trochu menej ako vlani, ale to súvisí s obsadenosťou okolitých hotelov. Firemné , jazdy" sú spojené s opekaním barana, ľudovkou, hrami pre deti. Sezóna na ČHŽ sa otvára tradične aj prepadom vlaku “zbojníkmi".

Železnička do šrotu
Problém železničky, ktorá sa stará aj o historické rušne a vozne, a chráni tak naozajstnú technickú pamiatku, sa mal vyriešiť tým, že by sa práve jej muzeálne časti dostali pod správu Slovenského technického múzea v Košiciach. Počas Mečiarovej vlády ale múzeum stratilo právnu subjektivitu a z tohto riešenia nič nebolo. Železničku do svojho rezortu prostredníctvom spomínaného múzea - nechce ani minister kultúry Milan Kňažko. Lakonická odpoveď prekvapila prevádzkovateľov železničky - na pomoc terajšej vlády sa spoliehali. Rôznych sľubov od terajších mocných dostali niekoľko. Veď ako opoziční politici boli dopodrobna informovaní o tom, ako sa dá železnička zachrániť.
Problém s financiami má aj ministerstvo dopravy, ale to ešte nepovedalo také rezolútne nie ako minister kultúry. Rokovania o záchrane by mali pokračovať na jeseň.
Medzitým si ČHŽ môžu odniesť do šrotu exekútori. Takmer 3,5-miliónové dlhy daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a úradu práce spôsobili, že de facto patrí exekútorom. Takýto boj o záchranu sa “pravidelne" opakuje. Teraz je železnička znovu na kolenách. Počas zimy musela prepustiť všetkých svojich zamestnancov, projekty na jej rozšírenie sa zmrazili a blokácia účtov trvá od minulého roku. Pomoc s dlhmi prisľúbil premiér. Od januára, keď tak urobil, je už veľmi ďaleko.
“V sezóne sme znovu zamestnali pár ľudí s minimálnymi mzdami, platíme aj všetky odvody. Pozvali sme aj našich priaznivcov, ktorí pracujú ako rušňovodiči a vlakvedúci. Len vďaka brigádnikom robíme aspoň základnú údržbu. Neviem však, čo bude na jeseň," doplnil A. Bílek.
Prevádzkovatelia ČHŽ potrebujú vyriešiť spôsob jej financovania systémovo, nie doprosovaním sa na rôznych ministerstvách a úradoch. Stačil by milión ročne. A prístup štátu nie ako k podnikateľskému subjektu, ale k nekomerčnej atrakcii.

Strana vytvorená / Site created : 6.XI. 2000	Dokument dodal: Miroslav KOŽUCH
	( h900-4.htm )