Mosty na trati Zvolen - Krupina

Územie, v ktorom museli stavitelia postaviť trať Zvolen - Krupina bolo dosť členité. Na vhodné vedenie trasy bolo potrebné okrem dvoch tunelov postaviť až 120 železničných mostných objektov a 68 cestných priepustov a mostných objektov.
Nosné konštrukcie väčších železničných mostov a viaduktov boli postavené buď z plávkového železa alebo ako klenby. Nosné konštrukcie menších objektov tvorili buď klenby alebo zabetónované valcové nosníky so zabetónovanými koľajnicami. Železné mostné konštrukcie, ktoré boli všetky počítané a dimenzované na podklade I.zaťažkávacej normy mostného poriadku z roku 1904 so zreteľom na zvýšenie dovoleným mamáhaním, zavedeným Ministerstvom železníc z 8.4.1921, č.1915, bolo na celej trati celkom 9 na šiestich mostoch. Celková hmotnosť všetkých čisto železných mostných konštrukcii, t.j. hmotnosť martinského plávkového železa, liatej ocele a olova, dosahuje okrúhle 500 000 kg, čiže asi 50 vozňov. Nosné konštrukcie menších mostov vyhovovali i väčšiemu zaťaženiu, po trati Zvolen - Krupina tak mohli premávať najťažšie rušne bez akéhokoľvek obmedzenia.
Mostné murivo bolo postavené u menších mostov z lomového kameňa alebo z ubíjaného betónu s obkladom z lomového kameňa. Len pre piliere a opory väčších a významnejších mostov bol predpísaný obklad z hrubo vrstevného muriva a v nepatrnej miere tiež z čisto vrstevnatého muriva. Murivo klenieb bolo postavené na niektorých objektoch z lomového kameňa, u iných z podbíjaného betónu s kamenným obkladom čelných vencov.
Zaťažkávacia skúška mostov a viaduktov sa uskutočnila 19.12.1924.

Most cez rieku Slatinu v km 0,896
Verejnú súťaž č.1180 na stavbu mosta cez Slatinu v km 0,896 vypísalo Železničné stavebné riaditeľstvo v Prahe v júni 1923 (VpŽP 13.6.1923). Stavba bola zadaná výnosom č.1487 firme Vítkovické horní a hutní těžířství vo Vítkoviciach (VpŽP 20.10.1923).
Nepriaznivá poloha trasy železnice vedená v oblúku polomeru 300 m spôsobila, že celková kolmá svetlosť mostu 47,10 m bola rozdelená na 3 otvory s kolmými svetlosťami 6,50 + 33,00 + 7,60 m. V oboch krajných otvoroch premostenia tvorili plechové konštrukcie so zapustenou mostovkou rozpätia po 10,70 m, v strednom otvore bola priehradová konštrukcia s priamopásovými hlavnými nosníkmi jednoduchej sústavy kosouhlej s jednostranne okosenými rohmi (tvar polovičného lichobežníka) rozpätia 44,10 m. Šikmosť týchto troch konštrukcii bola rôzna, v strednom otvore merala 53°. Hmotnosť strednej konštrukcie bola asi 200 t martinského plávkového železa, liatej ocele a olova.
Ustupujúce nemecké vojsko 7.3.1945 tento most, ale aj most na spojke Pustý Hrad - odbočka Breziny vyhodilo do vzduchu. Ako prvý bol opravený most na spojke Pustý Hrad - Breziny. Oprava mosta sa vykonala tak, že dve tretiny železnej konštrukcie sa zdvihli a jedna tretina nahradila dreveným provizórium. Prvý vlak provizórne obnoveným mostom prešiel 14.4.1945. Most cez Slatinu v km 0,9 bol po definitívnej oprave odovzdaný do prevádzky 6.7.1946. Opravením mosta sa značne skrátila doprava smerom do Šiah, lebo už nebolo potrebné jazdiť cez brezinskú spojku a súčasne bol opravený posledný most, zničený koncom 2.svetovej vojny v blízkom okolí Zvolena.
Oba mosty museli byť pri prestavbe zvolenského uzla zrušené. S násypovými prácami na stavbe spojky vo Zvolene sa začalo v roku 1957. Ponad preložené koryto rieky Slatiny bol v km 1,350 trate Zvolen os.st. - Krupina postavený nový priehradový most svetlosti 32 m a v km 1,480 ponad cestu Zvolen - Lučenec a Zvolen - Krupina plnostenný oceľový most svetlosti 21,16 m. Prevádzka na preložke bola otvorená 28.8.1959.
Traťová zložka mal ísť vypomôcť mostnou čatou železničného stavebnému úseku Zvolen pri stavbe provizórneho mosta cez Slatinku na trati Zvolen - Krupina v km 1.3/4, aby čím skôr zmizla pomalá cesta (Koľaje č.2, 21.1.1957).

Most nad cestou č.50 Zvolen - Košice v km 1,491
Oceľovú konštrukciu mosta ponad hlavnú cestu vyrobila Mostáreň VSŽ Košice (NŽT 4/2000). Oceľová konštrukcie bola do trate vložená konzolovýcm žeriavom GEK 80 v roku 1966.
Most nad cestou č.50 Zvolen - Košice bol na jar 1984 poškodený. Pričinil sa o to nepozorný vodič, ktorý na svojom vozidle viezol bager s nespusteným ramenom. Hoci pod mostom bola 5 m výška, bager zachytil mostnú konštrukciu. Poškodenie bolo také vážne, že most nebol schopný zniesť prevádzkové zaťaženie ani pri rýchlosti 10 km/h. Preto bol vybratý a nahradený provizóriom. Problémom však ostalo, že chýbala dokumentácia stavu mosta.
Potrebnú projektovú dokumentáciu vypracoval MO Bratislava v spolupráci s Výskumným ústavom zváračským v Bratislave. Pri prehliadke sa zistilo, že na pôvodnom moste bola roztrhnutá spodná mostnica hlavného plnostenného nosníka. Za ňou bola prasknutá a vyosená stojnica (zváraný I nosník), do ktorého sa muselo navariť asi 4 m2 ocele.
Pri výmene mosta sa zriadilo provizórne pracovisko, asi 50 m vedľa trate. Potom sa čakalo už len na hotovú mostnú konštrukciu, lebo provizórium bolo opäť poškodené z viny iného vodiča, hoci nie v takom rozsahu.
Výmena provizória sa uskutočnila 10.7.1985. Dva koľajové žeriavy EDK 300 z RD a TD Zvolen a pracovníci MO Bratislava počas 12 hodinovej výluky 7:00-19:00 vymenili provizórne premostenie za staronový železničný most dlhý 22,40 m. Počas zasúvania mosta musela byť na ceste 4 x po 20-25 minút zastavená premávka. Pomáhal pri tom Dopravný inšpektorát a Odbor dopravy ONV Zvolen.

Most cez rieku Neresnicu v km 5,621
Stavba mosta v km 5,621 bol ponad Neresnicu bola vypísaná verejná súťaž č.56129 (VpŽP 15.9.1923). Podľa jej výsledku bola stavba zadaná rozhodnutím č.63816 (VpŽP 1.12.1923) firme Akciová spoločnosť na stavbu strojov a mostov v Adamove. Rozpätie plechovej konštrukcie so zapustenou mostov bolo 23,04 m, jej približná hmotnosť 47 578 kg z martinského plávkového železa, liatej oceli a olova. Premostenie križovalo prúdnicu rieky pod uhlom 45°, ležalo v oblúkovej koľaji s polomerom 300 m.
Výmena mostníc na moste v km 5,600 sa uskutočnila 8-9.7.2002.

Most v km 5,726 nad vodným tokom Burzovo
V roku 1998 sa zistilo, že pôvodná železobetónová doska mosta v km 5,726, jeho statika a izolácia sú narušené a bezpečnosť dopravy je obmedzená. Opory a krídla mostu boli z kamenných kvádrov, úložné prahy zo železobetónu a nosnú konštrukciu tvorila železobetónová doska so zabetónovanými koľajnicami. Svetlosť otvoru mosta bola 3,5 m. Po odkrytí štrkového lôžka sa ukázalo, že most je vo veľmi zlom stave. Preto sa rozhodlo most dočasne nahradiť mostným provizóriom a neskôr postaviť most nový. K rekonštrukcii sa pristúpilo na jar 2001.
Do konca októbra 2001 sa zbúrali staré opory a základy, vybetónovali sa základy nového mosta. 19.-21.11.2001 pracovníci Strediska železničných mostov vo Zvolene uskutočnili najdôležitejšiu fázu - výber mostného provizória pomocou 2 žeriavov EDK 750 a vloženie 2 kusov železobetónových dosiek s dokončením izolácie týchto prefabrikátov. Sprevádzkovanie mosta vykonali zamestnanci Správy železničných tratí a stavieb Zvolen, ktorí na moste a priľahlých úsekoch zriadili štrkové lôžko. Nový most má rozpätie 4,1 m. Kolaudácia mosta sa uskutočnila v máji 2002, po úprave koryta potoka a priľahlých svahov.

Mostné provizórium pri Dobrej Nive
11-18.7.2002 bolo v km 14,776 vložené do trate mostné provizórium MP21. Výmena mostného provizória MP21 za definitívne mostné dosky sa uskutočnila 11-19.8.2003. Práce vykonal MO Bratislava.

Dobronivský viadukt "na Barinách" v km 15.8/9
Za stanicou Dobrá Niva prešla trať údolie 83 m dlhým dobronivským viaduktom so šiestimi 11 m klenutými otvormi o výške 13,5 m. Viadukt leží čiastočne v priamke, čiastočne v prechodnici a v oblúku s polomerom 300 m.
Murivo viaduktu je urobené z ubíjaného betónu s hrubo vrstveným kamenným obkladom, klenby z ubíjaného betónu s kamenným obkladom čelných vencov. Krajné otvory viaduktu sú čiastočne svahom násypu zasypané z toho dôvodu, aby sa ušetrilo nákladných krídel.
Celkovo sa viadukt veľmi vzhľadovo a pôsobivo odráža od zalesneného pozadia.

Most cez Suchý potok v km 26,167
MŽ ÚSS na stavbu mosta v km 26,167 vypísalo verejnú súťaž č.61329 (VpŽP 10.10.1923). Podľa jej výsledku bolo dodanie a postavenie železnej konštrukcie zadané firme Teplická strojáreň a.s. v Teplicích-Šánově (VpŽP 18.4.1924). Železná konštrukcia mala rozpätie 10,92 m, hmotnosť 18 336 kg z martinského plávkového železa, liatej oceli a olova.

Krupinický viadukt v km 28.8/9 (27.6/7)
Najimpozantnejším mostným objektom na celej trati je však viadukt cez rieku Krupinicu, blízko stanice Babiná, v nádhernom lesnom údolí. Verejnú súťaž č.48230/23 vypísalo MŽ ÚSS (VpŽP 11.8.1923). Podľa výsledkov verejnej súťaže bola stavba rozhodnutím č.59933 zadaná firme Teplická strojáreň a.s. v Teplicích-Šánově (VpŽP 1.12.1923).
Viadukt bol postavený v oblúku s polomerom 500 m, v sklone 14,08‰. Celková dĺžka viaduktu je 120 m. Má 9 otvorov so svetlosťou 2 x 6,0 + 34,0 + 6 x 8,0 m. Na strane zvolenskej má dva klenuté otvory svetlosti po 6 m, na strane krupinskej šesť klenutých otvorov po 8 m. Strednú časť ponad rieku tvorila oceľová priehradová konštrukcia so zapustenou mostovkou a priamopásovými hlavnými nosníkmi jednoduchej sústavy kosouhlej tvaru lichobežníkového s okosenými rohmi rozpätia 35,6 m. Hmotnosť oceľovej konštrukcie bola 85 t z martinského plávkového železa, liatej ocele a olova.
Posledný otvor pri pozemnej opore zo stany zvolenskej ako aj krupinskej je čiastočne zasypaný z rovnakého dôvodu ako pri viadukte na Barinách. Murivo viaduktu je urobené z ubíjaného betónu s hrubo vrstveným kamenným obkladom, klenby z ubíjaného betónu s kamenným obkladom čelných vencov.
Trhliny, ktoré sa objavili na oporách starého oceľového mosta v blízkosti žst.Babiná boli príčinou zavedenia pomalej jazdy v tomto úseku. Prestavbu oceľového mosta na rámový uskutočnili pracovníci TD Zvolen, mostného okrsku od 8/1990 do konca 10/1990. Po odstránení mostného provizória pracovníci TO Krupina upravili štrkové lôžko.

Most v km 32,410
MŽ ÚSS na stavbu mosta v km 32,410 vypísalo verejnú súťaž č.61329 (VpŽP 10.10.1923). Podľa výsledku verejnej súťaže dodanie a postavenie železnej konštrukcie bolo zadané firme Teplická strojáreň a.s. v Teplicích-Šánově (VpŽP 18.4.1924). Železná konštrukcia mala rozpätie 15,12 m, hmotnosť 16 353 kg z martinského plávkového železa, liatej oceli a olova.
Pri ústupe nemeckých vojsk 25.2.1945 bol zničený most v km 31,18.

Most cez rieku Krupinica v km 33.2/3
Most v km 33.2/3 má kolmú svetlosť 22,20 + 8,0 m. Rozpätie jeho železných konštrukcii je 27,60 + 10,54 m. Most leží v priamke, je však šikmý pod uhlom 60°. Pre premostenie hlavného otvoru sa použila prispôsobená priehradová železná konštrukcia zloženej sústavy, ktorá bola pôvodne určená pre nadjazd vonkajšej spojky Radvanice - Roketnice cez trať Břeclav - Bohumín pri Přerove, ktorá sa stala v dôsledku zmeny stavebných a prevádzkových dispozícii prebytočnou.
Pri ústupe nemeckých vojsk bol 25.2.1945 most cez Krupinicu zničený.

Pramene:


Strana vytvorená : 21. V. 2001
Strana aktualizovaná : 6. VIII. 2007
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku