Zdvojkoľajenie Trate družby

Narastajúce zaťaženie trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou si po vojne vynútilo rýchle dokončenie jej zdvojkoľajnením, pre ktoré sa ujal názov Trať družby. V roku 1950 bola v prevádzke dvojkoľajná trať Žilina - Spišská Nová Ves - Markušovce a v máji 1950 brigádnici Československého zväzu mládeže prevzali zdvojkoľajnenie úseku Slovenské Nové Mesto - Kráľovský Chlmec a neskôr aj Kuzmice - Michaľany v celkovej dĺžke 36 km.
Pri zdvojkoľajnení týchto úsekov pracovalo na nich celkovo 19 000 mladých ľudí. Problémom bola nepevná pôda (piesok a bahno), nepriaznivé klimatické podmienky: letné horúčavy sprevádzané piesočnými búrkami. Potrebné bolo realizovať aj množstvo hygienických opatrení, ktoré chránili brigádnikov pred nákazou malárie (robil sa pravidelný postrek 6 km pásu vedľa stavanej trate). Úsek Čierna nad Tisovu - Michaľany bol otvorený 5.11.1951.

A tak posledným, ale stavebne najobtiažnejším úsekom na zdvojkoľajnenie zostal úsek Kolínovce - Košice - Michaľany. Vzhľadom na veľký rozsah prác, ktorý bol na uvedenom úseku, bol pre ich prevedenie utvorený v júli 1951 podnik nazvaný Trať družby, Košice.


Schéma organizácie podniku Trate družby

Celá Trať družby musela byť rekonštruovaná smerovo a výškovo, prejsť ťažkým horským terénom a zvážnym územím, s častým križovaním so starou jednokoľajnou traťou.
Na celej trati bolo potrebné postaviť 26 veľkých mostov. Mostné konštrukcie dodali Vítkovice a Mostárne Brezno, montáž zabezpečovali Hutní montáže Ostrava, Ocelové stavby Brno a ďalší. Tunely staval podnik Baraba Praha a zvršok kládli Železničné staviteľstvo Košice s pomocou železničného vojska.
Pred začatím stavby trate boli projekty neúplné, neboli mechanizačné prostriedky a dostatok technikov, hoci už pred začatím bolo jasné, že sa daný úsek nezvládne manuálnou prácou a že je potrebné zaistiť dostatok mechanizačných prostriedkov.
Celá dĺžka trate bola rozdelená na tri úseky: úsek Barca dlhý asi 40 km, úsek Ťahanovce dlhý asi 30 km a úsek Krompachy dlhý asi 30 cm.

úsek Košice - Barca - Kuzmice
Stavebne najjednoduchším sa zdal byť úsek Barca, pretože trať vedie cez pahorkatinný terén. V úseku Košice - Nižná Myšľa bolo zemných prací celkom málo, jediným problémom boli dva mosty cez Hornád.
Oveľa horšie to bolo medzi Nižnou Myšľou a Kuzmicami. Úsek totiž vedie zvážnym územím, ktorý spôsoboval ťažkosti už pri stavbe pôvodnej železnice. Územie bolo zamerané v zime, keď nebolo pre sneh možno terén riadne prehliadnuť. Ďalšou chybou bolo to, že do násypov sa používal nevhodný materiál.
A tak na jar 1952 prišlo ku katastrofe. Teleso druhej koľaje v dĺžke plných 18 km sa pri Nižnej Myšli, Slanci a Slivníku dalo do pohybu. Pri Slanci sa dalo do pohybu 150 m násypu vysokého 11 m a ďalších 300 m sa držalo len tak-tak, lebo násyp tu bol prisypaný k svahu telesa starej koľaje. Materiál tiekol ako bahno a koruna násypu poklesla o štyri metre.
Boli to poruchy takého rozsahu, že ohrozovali prevádzku na pôvodnej starej trati, po ktorej bola udržovaná doprava. Bolo potrebné bezodkladne, skôr ako bude dokončená stavba celej trati, pristúpiť k sanácii. Trasu museli posunúť do svahu a zvážnym územím preraziť tunelársku štôlňu, ktorou odviedli vodu. Termín dokončenia prác tu bol odsunutý až do konca 1954.

úsek Kysak - Košice
Ďalší úsek medzi Košicami a Kysakom vedie tesne pozdĺž pôvodnej železnice, kde stavba druhej koľaje nespôsobovala mimoriadne ťažkosti. Okrem niekoľkých mostných objektov a najväčšieho zárezu pri Kysaku, v úseku bol vybudovaný jeden tunel.

úsek Margecany - Kysak
Od stanice Kysak dvojkoľajná trasa opúšťa pôvodnú jednokoľajku, ktorá viedla v údolí. Nová trať sa rozvíja po svahoch tak, aby dosiahla potrebnú výšku vzhľadom na podstatné skrátenie úseku, aby tu bolo možné previesť stavbu vodných diel. Veľký masív hory Bujanov pretína na úseku z Ružína do Rolovej dvoma tunelmi. Vzdialenosť medzi Margecamni a Kysakom po novej trati sa skrátila na polovicu (o 12,5 km) za veľmi priaznivého stúpania, ktoré v žiadnom úseku nepresiahlo 7‰.

úsek Kolínovce - Margecany
Na úseku Krompachy, ktorý spadá do oblasti horného toku Hornádu, bolo geologické zloženie veľmi pestré. Nová dvojkoľajná trať v tomto úseku križuje starú trať 12x s výškovým rozdielom 0-60 cm na 10-tich úsekoch a na dvoch križovaniach pri stanici Kluknava s rozdielom 1,40 a 2,20 m.

Odovzdávanie nových úsekov prebiehalo nasledovne:

dátum úsek poznámka
máj 1951 Markušovce - Kolínovce dva týždne po odovzdaní sa ale opäť jazdilo po starej koľaji. Bolo tu toľko stavebných nedostatkov, že na novú trať nebolo možné pustiť vlak
1953 Kuzmice - Michaľany  
7.11.1954 Ruskov - Kalša

 6.11.1954 predbežná komisionálna prehliadka, v odpoludňajších hodinách zavedená skúšobná jazda na novej dvojkoľajnej trati
7.11.1954 uvedenie dvojkoľajného úseku do prevádzky
začiatok februára 1955 Krásna nad Hornádom - Kalša  
polovica februára 1955 Trebejov - Košice  
21.6.1955 Krompachy - Richnava v prevádzke od 13. hodiny
24.6.1955 Kolínovce - Krompachy  
26.8.1955 Kolínovce - Margecany o 16.00 hod zavedená pravidelná doprava po dvojkoľajnej trati
27.10.1955 Margecany - Kysak 13.9.1955 napojenie kysackej stanici na novú trať po odchode moskovského rýchlika, ktorý prešiel ako posledný vlak po starej KBŽ
23.10.1955 odovzdanie hotovej pláne železničnému staviteľstvu k pokládke koľajníc na poslednom úseku Margecany - Rolová
27.10.1955 výluka na stavebnom oddieli Margecany a Kysak, od 16.00 hod. zahájená prevádzka na celej Trati družby
5.11.1955 Kolínovce - Košice - Kuzmice slávnostné otvorenie Trati družby

Pramene:
Strana vytvorená : 28. I. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Dvojkoľajné trate na Slovensku