Ružínsky tunel (130 m) bol postavený počas výstavby Trate družby. Nachádza sa medzi železničnými stanicami Margecany a Malá Lodina.
Stavba tunela
Dvojkoľajný tunel začali stavať v októbri 1950 Československé stavebné závody, n.p. závod Baraba Praha. Pracovné podmienky pri jeho razení však boli spočiatku veľmi zlé. Tunelári neboli vybavení dostatočným strojovým parkom a čo bolo najhoršie, nemali k tunelu zavedenú elektrinu. Aj za týchto ťažkých podmienok ružínski tunelári podľa vtedajšieho zvyku a súťaže svojim výkonom predstihli v razení smerovej štôlne ťahanovských tunelárov.
Technicky stanovený termín prerážky 28.7.1951 skrátili, lebo smerovú štôlňu prerazili 24.7.1951. Po prerazení nemohli chýbať prejavy a blahoželania k prerážke. Večer nasledoval kultúrny program zakončený ľudovou veselicou.
Počiatok smerovej štolne na margecanskej strane
Výstavba však aj naďalej pokračovala pomalým tempom. Preto stavba tunela bola 29.10.1951 odovzdaná závodu Trate družby, čím sa vyriešili problémy s organizáciou práce.
Po dokončení výlomov na Ťahanovskom tuneli, prešli jeho míneri najskôr na stavbu Ružínskeho tunela. Skúsenosti nadobudnuté pri jeho razení, preniesli tunelári aj do razenia Bujanovského tunela. Dokončovacie práce v tuneli uskutočnili pracovníci Pozemných stavieb n.p. Nitra v apríli 1953.
Izolácia a sanácia tunela
Podobne ako na Bujanovskom tuneli, tak aj pri jeho stavbe bol problém s prenikaním vody do tunelovej rúry. Preto na jej odstránenie bola na oboch susedných tuneloch pokusne vyskúšaná medziľahlá izolácia z asfaltových tmelov.
Vplyvom nevhodnej izolácie v silno zavodnenom tuneli sa objavili miesta, z ktorých po navŕtaní vytekala voda. Na mnohých miestach bol pretlak tak veľký, že sa voda nedala dočasne utesniť. Na injektáž sa použilo 75% petrolejového asfaltu AIII alebo zmäkčeného asfaltu A S III. Živičná zmes sa pripravovala na tunelovom nádvorí a za horúca sa dopravovala do tunela. Nanášala sa v dvoch vrstvách po 5 mm a kryla sa 4 asfaltovými nátermi za tepla a ochrannou lepenkou. Injektovalo sa s pretlakom až 6 atm, hlavne v mokrých miestach. Po injektáži boli pozorované miesta, ktoré sa znova zamokrili. Dokonca sa vyskytli prípady, že voda vytlačila cez vrt izoláciu, na líci sa vytvoril asfaltový balónik, ktorý zväčšoval svoj objem, až praskol a voda mohla voľne odtiecť. Po výdatných dažďoch sa zistili priehyby krycej obmurovky. V týchto miestach sa preto urobil vrt a vyinjektoval sa 6 atm. Po čase sa ale krycia obmurovka znova prehla, čím bolo potrebné ju znova injektovať. Prípad sa opakoval aj po ďalšom daždi.
Sanácia vyžadovala hladný a úplne suchý podklad, ktorý sa ale vo vlhkom tuneli nedal dosiahnuť. Cez všetky opatrenia o odvedenie vody, výmurovka ostávala vlhká, resp. s priesakmi. Metóda sa na mokrom tuneli neosvedčila, pri tmelení za mokra unikali z líca obmurovky vodné pary, ktoré tvorili v nanášanom asfalte kráteríky, ktorými potom prenikala voda.
Ružínsky portál - [P2]
Výlomom ružínskeho portálu začali míneri, ktorí prišli z Ťahanovského tunela v septembri 1952. Pri výlome portálu museli vyniesť 2300 m3 horniny. Portál bol dokončený v roku 1953. Na jeho zárubné múry sa koncom roka 1954 osadili biskupské čapice.
Tunelová rúra
Tunelová rúra prechádza veľmi zvodnenými svorovými rulami s maximálnou výškou nadložia 21 m. V smere od Ružína je postavená v pravotočivom oblúku. Zložená je z 15 tunelových pásov, po oboch stranách sa nachádzajú 3 bezpečnostné výklenky.
 |
 |
Pohľad cez tunelovú rúru na východ z P2, foto Emil Schenk, 6.7.2001
| Východ P1 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 6.7.2001
|
 |
 |
Pohľad do tunelovej rúry od P1, foto Emil Schenk, 6.7.2001
| Uchytenie trolejového vedenia pri P1, foto Emil Schenk, 6.7.2001
|
Margecanský portál - [P1]
Pramene:
- Matoušek, F.: Tunely, I.díl, SNTL, Praha 1959
- Trať družby, 1951-1953, Mosty východu 1996
