Stavba širokorozchodnej trate
Po vzájomnej dohode ČSD a SŽD v novembri 1963 sa začalo s výstavbou ŠRT na trati o celkovej dĺžke 95 km (z toho 88 km na území ČSSR) zemnými prácami už 16.3.1964. Súčasne bolo rozhodnuté, že nový úsek sa postaví len v dĺžke 78 km, lebo od 1964 viedla širokorozchodná vlečka od štátnej hranice do elektrárne Vojany.
Investorom ŠRT bol ČSD - Východná dráha, generálnym projektantom SÚDOP a generálnym dodávateľom Železničné staviteľstvo Bratislava. Vzhľadom na veľký rozsah a krátky čas výstavby boli práce rozdelené medzi 4 dodávateľov z oblasti rezortu stavebného hospodárstva a rezortu dopravy:

stavebný úsek	organizácia	poloha
č.1 č.2   č.3 č.4 a 5	Chemkostav, n.p. Humenné Inžinierske stavby, n.p. Košice   Váhostav, n.p. Žilina Železničné staviteľstvo Bratislava	0,0-28,0 km 28,0-45,0 km (neskôr i 57,0-60,0 km) 45,0-60,0 km 60,0-78,0 km

• 98 prefabrikátov železobetónových doskových nosných konštrukcií dĺžky 6 m s výškou 0,5 m (NK-1) v ambulantných výrobniach Chemkostavu, n.p., v Košiciach,
• 14 prefabrikátov dĺžky 11,5 m s výškou 0,75 m (NK-1a) v ambulantnej výrobni Chemkostavu, n.p., vo Veľkých Kapušanoch v drevených oplechovaných formách,
• 140 prefabrikátov železobetónových dvojtrámových nosných konštrukcií dĺžky 11,5 m (NK-2) vo výrobni Dopravních stavieb, n.p., Olomouc v Tovačove na Morave v kombinovaných formách s oceľovou konštrukciou a dreveným oplechovaným odebňovacím plášťom, ktoré sa dopravovali železnicou na plošinových vozňoch.

• vopred predpäté I-nosníky dĺžky 16,5 m (NK-3a) z betónu B 400 s konštrukčnou výškou 1,48 (pod jednu koľaj sa montovali vždy dva nosníky spojené dobetónovaným priečnikom),
• vopred predpäté I-nosníky dĺžky 23,6 m (NK-4) s konštrukčnou výškou 1,88 m (2 nosníky),
• vopred predpäté I-nosníky dĺžky 27,6 m (NK-4) s konštrukčnou výškou 2,28 m (24 nosníkov),
• vopred predpäté I-nosníky dĺžky 34,2 m (NK-4a) konštrukčnej výšky 2,48 m (6 nosníkov).

druh objektov	počet	dĺžka [bm]	betón [m3]	z toho betónové prefabrikáty [m]	stupeň prefabrikácie [%]
priepusty estakádne mosty a nadjazdy veľké mosty	83 26 6	1 885 1 188 744	8 905 7 301 5 867	8 123 4 714 2 192	91 65 37
spolu	115	3 817	22 073	15 029	68

Rozsah prác na mostných objektoch

Otváranie prevádzky na širokorozchodnej trati
Pracovná prevádzka na ŠRT začala 5.11.1965. V ten deň prišiel do Hanisky pri Košiciach prvý pracovný vlak za účasti námestníka ministra dopravy ČSSR Františka Dufeka a námestníka ministra dopravného staviteľstva ZSSR Ivana Ivanoviča Podčufarova.
Veľa ťažkostí počas prepravy pracovných vlakov narobili miesta s nie celkom plnou štruktúrou pôdy. Na týchto miestach dochádzalo k menším, čí väčším deformáciám železničného zvršku a priepustov a k zatlačovaniu koľají. Zaťažovacia skúšku mostov sa vykonala pomocou dvoch sovietskych dieselových rušňov série TE3, ktoré zodpovedali hmotnosti, na akú boli mosty maximálne zaťažené (VP 13/1966).
Skúšobná prevádzka na trati začala 1.5.1966. 11.5.1966 privítali v žst.Maťovce prvý vlak, ktorý prišiel z Užhorodu. Prišla s ním sovietska vládna delegácia vedená námestníkom predsedu rady ZSSR M.T.Jefremovom. Na žst.Maťovce hostí očakávala čs.vládna delegácia vedená predsedom vlády Jozefom Lenártom. Slávnostný akt prestrihnutia pásky a odovzdania novej trate do prevádzky vykonal J.Lenárt. Obe delegácie potom pokračovali na ceste do Hanisky pri Košiciach. Na centrálnom prekladisku rudy vo VSŽ delegáciu privítal riaditeľ závodu ako i vedúci stranícki predstavitelia a predstavitelia verejného života. Popoludní pokračovalo slávnostné zhromaždenie v Štátnom divadle v Košiciach (VP 20/1966).
Stavba trate bola ukončená koncom roka 1966 a v roku 1967 sa vykonávali už iba drobné dokončovacie práce. S rámci stavby ŠRT sa postavil spodok aj pre normálnerozchodnú trať Trebišov - Kalša (no nerozhodlo sa s jej napojením v Kalši, alebo niekde inde do dvojkoľajnej trate).

Estakádne mosty
Spodné stavby estakádnych mostov boli navrhnuté podľa sovietskych typových podkladov s ľubovoľným počtom polí dĺžky 6 m alebo s krajnými poliami dĺžky 6 m s ľubovoľným počtom vnútorných polí dĺžky 11,5 m. Konštantná dĺžka krajných polí 6 m vyplynula z riešenia typových opôr a uloženia pre nosné konštrukcie s dĺžkou 6 m.

Železničné nadjazdy
Mosty nad železnicou sa riešili podľa sovietskeho typového podkladu trojpoľového premostenia. Na ŠRT sa postavilo 8 nadjazdov s celkovou dĺžkou 504 m s troma až siedmimi poliami. Krajné polia s trámovými nosnými konštrukciami majú vždy dĺžku 11,5 m, stredné polia sú kombinované z trámových alebo doskových nosných konštrukcii a to železobetónových dĺžky 11,5 m, alebo predpätých betónových prefabrikátov dĺžky 16,5 m.
Rámové železobetónové opory a vnútorné piliere sa zakladali spravidla plošne. Prvé výrobné, a najmä montážne dôvody boli rozdelené na stojky a úložný prah s monolitickým základom.

Veľké mosty
Použitie ocele na najdlhšie mosty cez Ondavu a Laborec bolo vo februári 1964 direktívne vylúčené. Na oboch mostoch sa použili typové, vopred predpäté sovietske prefabrikované nosníky NK-2, NK-3a, NK-4, NK-4a vyrobené v ZSSR. Mosty majú masívne monolitické spodné stavby s ohľadom na odchod ľadov. Piliere sa betónovali do "skružových obalových" železobetónových prefabrikátov s hrúbkou steny 15 cm z betónu B 250. Sú založené na vysokých piliótových roštoch z pilót 35 x 35 cm dĺžky asi 8 m, podobne ako masívne opory. Pilóty sú votknuté do štrkopieskov a baranili sa zvislo i šikmo.

Most pri Buziciach
Najdlhší železničný nadjazd ponad jednokoľajnú trať Košice - Čaňa - Hidasnémeti a štátnu cestu pri Buziciach je najdlhším železničným nadjazdom na ŠRT. Nadjazd má 7 polí, so skladovou schémou 3 x 11,5 + 16,5 + 3 x 11,5 m.

Nadjazd nad vlečkou
Nadjazd nad vlečkou má skladovú schému 6 + 3 x 11,5 + 6 m s oporami estakádneho typu (pilóty s úložným prahom) a vnútornými pilierami nadjazdového typu (rámové stojky s plošným základom).

Most cez rieku Hornád a Torysu
Na premostenie rieky Hornád (112,10 m) bola použitá nosná konštrukcia z predpätého betónu, vyrábaná v ZSSR. Skladová dĺžka mosta je 11,5 + 3 x 27,6 + 11,5 m.
Geologické podmienky pri zakladaní pilierov boli veľmi dobré, lebo základovú pôdu tvoril hrubozrnný uľahlý štrkopiesok. Preto piliere boli zakladané na plošných základoch z obyčajného betónu pod ochranou oceľových ohrádzok. Rovnaké piliere boli sa použili aj na moste cez Torysu.

Most cez odpadový kanál
Medzi riekou Hornád a Torysou sa nachádza šikmý most cez odpadový kanál, ktorý má tú zvláštnosť, že pozostáva z jedného poľa dĺžky 23,6 m a má nízke masívne opory.

Most v Nižnej Myšli
Pri obci Nižná Myšľa, v km 76,170, sa nachádza šikmý nadjazd nad dvojkoľajnou traťou Čierna nad Tisou - Košice. Most je jediným objektom, kde bola použitá sovietska parapetná oceľová konštrukcia, dlhá 27,6 m a vážiaca 76 t bez ložísk. Pri zasúvaní oceľovej konštrukcie mostovky sovietskym konzolovým žeriavom GEK 80 26.5.1965 bol prítomný aj prezident republiky Antonín Novotný.
V 16-18.7.2007 sa na mostnom objekte v km 76,169 uskutočnili náročné práce pri výmene zložitých častí mosta, ktoré si vyžiadali zdvihnutie nivelety až od 60 mm. Vzhľadom na vysoký nápravový tlak, čo sa týka prierezu a dĺžky, boli pre most vyrobené špeciálne nadrozmerné mostnice. Ich výmenu vykonali pracovníci ÚŽI MO Košice, demontážne a montážne práce železničného zvršku pracovníci TO Trebišov. Pretože sa most nachádza nad elektrifikovanou traťou, v úseku Nižná Myšľa - Krásna nad Hornádom sa prevádzka vykonávala vozidlami nezávislej trakcie.

Most cez Olšavu
Most cez Olšavu má spodnú stavbu atypickú, v spodnej časti zatápanej vodou sú piliere masívne, podobne ako u ostatných mostov, ale v hornej časti sa použilo prvkov železničných nadjazdov, naviac vystužených šikmou vzperou zo stĺpa prierezu 35 x 35 cm, lebo most leží v oblúku R=600 m. Opery sú rovnakého typu ako pri nadjazdoch. Most má 5 polí skladových dĺžok 11,5 m.

Most cez rieku Ondavu
Most cez rieku Ondavu leží v km 32,611, je druhým najdlhším mostom na ŠRT. Most rozpätia cca 140 m postavili Inžinierske stavby, Košice. S jeho výstavbou začala stavebná správa 06 7.7.1964. Most musel byť založený na pilótach, pričom 2 opory mosta sú v koryte Ondavy. Skladová schéma mosta je 27,6 + 2 x 34,2 + 27,6 m.
Inžinierske stavby pri stavbe mosta porušili technologické postupy a tým totiž značne skomplikovali ďalší postup. Ťažkosti nastali ešte pri baranení, keď pilóty vnikli do uľahlých piesčitých štrkov baranidlom, ktoré bolo k dispozícii na stavbe bolo ďalšie zarážanie nemožné. Musela sa zmeniť technológia i pracovný postup. Použila sa tzv. vplavovanie, keď pomocou špeciálneho vysokotlakového čerpadla sa vháňala voda dvoma trubkami zarazenými vedľa pilóty k jej špičke a súčasne sa baranilo. Po dosiahnutí predpísanej úrovne sa s vplachovaním prestalo a pilóty sa dobaranili na požadovanú únosnosť.

Most cez Dušu
Most v km 18 cez rieku Dušu, s nosnými konštrukciami skladovej dĺžky 11,5 m tiež potrápil staviteľov. Pre ťažký prístup iných montážnych prostriedkov musel byť aj na tomto úseku použitý konzolový žeriav GEPK 130 i keď za normálnych podmienok sa takéto objekty montovali sovietskymi autožeriavmi.

Most cez tok Laborca
V km 13,812 sa nachádza most cez Laborec, ktorý s dĺžkou 133,85 m je najdlhším mostom na ŠRT. Na odvedenie vysokej vody pri povodniach, ktorá dosahuje až 7 m sa spočiatku počítalo s mostom oceľovej konštrukcie väčšieho rozpätia, s piliermi umiestnenými mimo riečiska. Zvíťazila však myšlienka využitia betónových prefabrikátov. Most kompletne postavil podnik Železničné staviteľstvo v čase 11 mesiacov, čistý čas výstavby bol 5,5 mesiaca.
Piliere mosta sú založené na vysokých pilótových roštoch, ktoré sú schopné prenášať každé zaťaženie ako priestorový rám i po celkovom vymletí dna koryta. Opory sú masívne, na mieste betónované a založené tiež na betónových roštoch. Nosná konštrukcia mosta je z predpätého betónu, vyrábaná v ZSSR. Most pozostáva zo 7 polí, skladovej dĺžky 16,5 + 2 x 27,6 + 34,2 + 2 x 27,6 + 16,5 m. Na montáž mosta sa použil konzolový žerav GEPK 130.
Okrem mosta cez vlastný tok Laborca boli zriadené ešte 2 ďalšie mosty v inundačnom území, na ľavom brehu s 3 poliami a na pravom s 22 odľahčovacími otvormi.

Most cez inundačné územie Laborca
Most cez inundačné územie Laborca 6 + 20 x 11,5 + 6 m je najdlhším estakádnym mostom na ŠRT, meria 241 m. Spodnú stavbu tvoria dvojradové bárky so šiestimi baranenými železobetónovými pilótami 35 x 35 cm s prefabrikovanými úložnými prahmi. Pitóty sa baranili prevažne údernými baranidlami na žeriavoch K 252 a K 255 a prispôsobenými česko-slovenskými dieselovými baranidlami URM 1250. Nosné konštrukcie prevažne z typových železobetónových prvkov NK-1 dĺžky 6 m a NK-2 dĺžky 11,5 m s montovanými konzolami majú jednotnú svetlú šírku medzi zábradlím 5,6 m.

Pramene:

• Pospíšil, E., Krátky, J.: Mosty a propusty na stavbě širokorozchodné trate Maťovce - Haniska, Inženýrské stavby, č.10, 1965
• Východoslovenský železničiar 13/30.3.1966, 20/17.5.1966
• Železničář 8/1965, 9/1965, 6/1966
• Žsemafor 8/2007