Železničná doprava na Slovensku - múzejné a dokumentačné aktivity
Jiří Kubáček

Železničná doprava so svojou robustnosťou a tak trošku mysterióznym zmyslom pre dochvíľnosť, poriadok a disciplínu priťahovala záujem verejnosti už v minulom storočí. Nemohlo preto uniknúť jej pozornosti, keď sa pred dvadsiatimi - tridsiatimi rokmi začal do výslužby poberať azda najvýznamnejší symbol reprezentujúci železnicu od jej vzniku - parný rušeň. V mnohých prípadoch sa ukázalo, že obdivovatelia železničnej romantiky sú silnejší než utilitaristickí veľkoproducenti železničného šrotu a v Európe - najmä tej západnej - sa zdvihla vlna vzniku štátnych, spolkových i súkromných expozícií parných rušňov, železničných múzeí a múzejných železníc.
Rovnaké podnety pôsobili samozrejme aj na Slovensku. Hoci svoj posledný vlak tu parný rušeň odviezol až koncom roku 1980, začala sa už v roku 1973 formovať aktivistická skupina, ktorá si za svoj cieľ vybrala záchranu vybraných exemplárov vtedy hromadne likvidovaných parných rušňov. Na jej podnet a s jej manuálnou i organizačnou spoluúčasťou v rokoch 1979 - 1983 vytvorila Strojnícka fakulta SVŠT v Bratislave a Považské múzeum v Žiline zbierku obsahujúcu desať parných rušňov a niekoľko vozňov. Vďaka včasnému zásahu - často v hodine dvanástej - bola v tejto etape vytvorená najhodnotnejšia časť dnes na Slovensku jestvujúcej zbierky normálnerozchodných železničných historických vozidiel. Prakticky súčasne sa vo vtedajších Švermových železiarňach v Podbrezovej uskutočnila rozsiahla obnova najstaršieho na Slovensku zachovaného parného rušňa 310.433 s normálnym rozchodom z roku 1896. Najväčšiu zásluhu na vtedy nevšednej a z hľadiska vývoja železničných pamiatkových aktivít aj prelomovej akcii mali páni Doc. Ladislav Križan a Miko Koričanský, na jej financovaní sa najmä v poslednej etape významnou mierou podieľal bratislavský Veteran Car Club.
Zložitá cesta k inštitucionalizácii tohto záchranárskeho úsilia bola vďaka nevšednému úsiliu Doc. Križana, Vaculoviča, Ing. Doubka a iných po mnohých ťažkostiach v roku 1983 zavŕšená zriadením Pamätníka železničnej dopravy na Slovensku pri vtedajšej Správe Východnej dráhy ČSD (neskôr premenovaného na dnešné Múzejno-dokumentačné centrum (MDC) pri Ústave rozvoja železníc ŽSR), jeho štatutárnym poslaním sa stala systematická a komplexná dokumentácia dejín železníc na území Slovenska. Boli tak vytvorené nevyhnutné predpoklady pre ďalšie napredovanie úspešne začatej činnosti.
Prvým krokom novozriadenej inštitúcie - po zhromaždení a majetkovoprávnom vysporiadaní celého, do jej vzniku zhromaždeného zbierkového fondu - sa stal rýchly plošný terénny pamiatkový prieskum. Ako pomôcka pre túto činnosť bola vypracovaná základná typológia železničných zariadení vo všetkých technických železničných odvetviach - rušňovom, vozňovom a traťovom hospodárstve, odvetviach oznamovacej a zabezpečovacej techniky, elektrotechniky i dopravy a prepravy. Našťastie nebolo v tej dobe na ČSD, ani u vlečkárov obvyklé príliš pohotovo likvidovať vyslúžilé zariadenia. Vďaka tejto situácii, pochopeniu vlastníkov perspektívnych zbierkových predmetov a spolupráci s mnohými dobrovoľnými spolupracovníkmi sa podarilo pomerne rýchlo vykonať súpis hodnotných jestvujúcich zariadení a zabrániť ich prípadnej likvidácii. Prakticky súčasne sa začali aktivity s cieľom získať primerané priestory na ich bezpečné deponovanie. Do úspešného vyriešenia tohto problému sa získané zariadenia deponovali ako sa dalo - časť ostala v priestoroch pôvodného vlastníka, zvyšok bol provizórne uložený v obvode železničných staníc Bratislava hlavné a Bratislava východ. Takéto deponovanie nebolo samozrejme optimálnym riešením; na odstavených vozidlách sa prejavovala nielen nepriazeň počasia, ale predovšetkým nežiadúci početní zberači farebných kovov. Obrat k lepšiemu priniesla dostavba prvej haly poskytujúcej 80 metrov koľají pod strechou; skutočným víťazstvom sa však stala druhá hala s 330 m koľají, dokončená v roku 1992. I keď ani po jej dostavbe nebolo možné umiestniť pod strechu všetky hodnotné historické železničné vozidlá, podarilo sa významne zlepšiť ochranu prezentovanej časti zbierky vozidiel.
Na deponovanie zbierkového materiálu, ktorý nemá charakter železničného vozidla, sa v súčasnosti využíva pamiatkovo chránený objekt technologickej budovy pre opravu rúr rušňových kotlov v obvode rušňového depa Bratislava východ. Predpokladané ukončenie dávnejšie rozpracovanej obnovy ďalšieho pamiatkového objektu v tomto obvode - tzv. personálnej kuchyne - aj tu pomôže situáciu výrazne zlepšiť.
Existenciu profesionálneho železničného dokumentačného pracoviska nebolo prirodzene možné dlhodobo zdôvodniť iba akvizičnými aktivitami.
Predstaviť verejnosti historické železničné vozidlá umožnil parný rušeň 310.433, ktorý bol do zbierky získaný už ako prevádzkyschopný. Spolu so súpravou dvojnápravových osobných vozňov z rokov 1915 - 1930 pochádzajúcou z vlečky SMZ Dubnica nad Váhom sa od roku 1984 podieľal na mnohých akciách - oslavách Dňa železničiarov, Medzinárodného dňa detí, výstavách, filmovaní - a pravidelne bol stredom pozornosti. V súčasnosti sa prevádzkyschopné historické železničné vozidlá okrem pravidelnej reprezentácie ŽSR na domácich i zahraničných železničných podujatiach podieľajú čoraz častejšie na komerčných akciách pre zahraničných turistov, ktoré sa stávajú najmä v ostatných rokoch jedným zo stimulov rozvoja cestovného ruchu na Slovensku.
Vhodnou príležitosťou pre prezentáciu nevozidlovej časti zbierky MDC sa stali jubileá významných tratí Slovenska. Prvá výstava sa uskutočnila v roku 1991 pri príležitosti 120. výročia začatia prevádzky na úseku Žilina - Poprad Košicko-bohumínskej železnice v priestoroch Turčianskeho múzea v Martine.
O rok neskôr bola podobná výstava usporiadaná vo zvolenskom kultúrnom centre pri príležitosti 120. jubilea trate Zvolen - Vrútky. Výstavy prinášali čosi doposiaľ neobvyklé a mali úspech.
Tradícia každoročných výstav železničnej historickej techniky sa ujala a v roku 1994 usporiadalo Považské múzeum v Žiline v spolupráci so ŽSR a inými slovenskými múzeami i súkromnými zberateľmi v priestoroch Budatínskeho zámku v Žiline doposiaľ najrozsiahlejšiu výstavu železničnej historickej techniky, medailí, odznakov a dobových železničných dokumentov. Výstava motivovala zúčastnených k prvým vážnejším úvahám o trvalej expozícii slovenskej historickej dopravnej techniky, a tým súčasne naznačila aj smerovanie ich ďalšej spolupráce.

Zbierkový fond
Doterajšou akvizičnou činnosťou dobrovoľných aktivistov a neskôr profesionálnych pracovníkov slovenského železničného dokumentačného pracoviska bol vytvorený rozsiahly zbierkový fond. Jeho súčasťou je v súčasnosti 30 parných rušňov, 8 motorových vozňov a rušňov so spaľovacím motorom, 4 elektrické motorové vozne a rušne a 105 osobných a nákladných vozňov.
Okrem vozidiel je v zbierke značné množstvo drobnejších i rozmernejších exponátov zastupujúcich prakticky všetky železničné odvetvia - možno tu nájsť ručné návestné pomôcky rôznych typov, takmer úplnú zbierku železničných rovnošiat od 30. rokov až po súčasnosť, komerčné pomôcky (vozňové uzávery, inventár osobných i nákladných pokladníc),
rôzne zariadenia na prevádzkové ošetrenie parných rušňov, pomôcky pre ich vymeriavanie a špeciálne opravárske náradie, výber rozmanitých typov zabezpečovacích zariadení doplnený návestidlami a zariadeniami v koľajišti, závory a priecestné zabezpečovacie zariadenia, hlavné druhy železničných oznamovacích telegrafných, ďalekopisných i telefónnych zariadení, ručné i motorové dreziny, koľajové podbíjačky a ručné náradie na údržbu a opravu tratí, časti menidiel a iné zariadenia. Knižnica obsahuje asi 4 000 zväzkov železničnej odbornej literatúry, noriem a predpisov, rozsiahlu zbierku výkresovej dokumentácie železničných vozidiel a zariadení a asi 5 000 negatívov z obdobia od druhej polovice 30. rokov až po súčasnosť.
Vďaka dobrej spolupráci jednotlivých zložiek ŽSR s podnikovým múzeom sa tento zbierkový fond plánovito dopĺňa v nadväznosti na postupnú modernizáciu technickej základne železnice.
Obtiažne možno stanoviť jednoznačné kritériá, podľa ktorých by bolo možné objektívne vybrať najhodnotnejšie zbierkové predmety z tohto rozsiahleho fondu. I keď obsahuje viacero vozidiel a predmetov dochovaných iba v jednom kuse, za zmienku stojí najmä rýchlikový parný rušeň 486.008 postavený v roku 1938 na posilnenie dopravy na štrbskej rampe, súprava troch rýchlikových vozňov s pôvodným interiérom z prvej polovice 30. rokov, nákladný krytý vozeň s drevenými časťami rámu z roku 1869, motorový vozeň M 274.004, známy ako “Modrý šíp” určený v 30. rokoch na motorizáciu hlavných tratí a zbierka vozidiel Tatranských elektrických železníc. Spomedzi ostatnej železničnej techniky hodno spomenúť kompletný vodárenský parný stroj z roku 1883, elektrické vzdialenostné návestidlo používané od začiatku druhej polovice 19. storočia alebo prvé na ČSD používané automatické priecestné zabezpečovacie zariadenie “Frýba", vyvinuté v 30. rokoch.
Žiaľ nie všetky z týchto hodnotných zbierkových predmetov možno bez väčších problémov uviesť do prezentovateľného stavu. Pri výbere vozidiel a ostatných zbierkových predmetov na reštaurovanie preto nerozhodovala vždy len ich pamiatková hodnota, ale aj aktuálny technický stav a možnosť ich perspektívnej prezentácie. Pretože na Slovensku doposiaľ nejestvuje stála expozícia železničnej techniky, ostáva v súčasnosti v podstate iba jediná možnosť jej trvalej, alebo aspoň pravidelnej prezentácie - vozidlá využiť na jazdy historických vlakov, ostatnú techniku inštalovať ako dekoráciu v železničných priestoroch (vzdialenostné návestidlo je trvale vystavené vo vestibule zvolenskej osobnej železničnej stanice).
Staticky prezentovaná železničná technika nespôsobuje obvykle pri svojom reštaurovaní a vystavovaní zásadnejšie problémy. Inak je to pri zariadeniach - najmä vozidlách - uvádzaných do prevádzkyschopného stavu. Veľ mi špecifická situácia nastáva v prípade parných rušňov; ich oprava si vyžaduje množstvo dnes už neobvyklých polovýrobkov (perové listy a obruče kolies so špeciálnymi rozmermi) a technológií (rôzne kotlárske práce, vylievanie ložísk, vymeriavanie parných strojov a podvozkov rušňov), v prevádzke je potrebné aktivovať rozsiahle protipožiarne opatrenia a zaobísť sa bez kedysi obvyklých vodných žeriavov v nácestných staniciach a špeciálnych zauhľovacích zariadení. Z týchto dôvodov sa na sprevádzkovanie vyberali tie rušne, ktorých technický stav a konštrukcia - najmä kapacita zásob vody a uhlia - umožnila vyhnúť sa obtiažne riešiteľným dielenským a prevádzkovým problémom. Keďže napriek tomu nie sú takéto opravy a obvykle ani jednotlivé prevádzkové výkony žiadnou rutinnou záležitosťou, možno ich vykonávať iba tam, kde je pre túto nezvyčajnú prácu dostatok nadšenia a pochopenia.
Najväčší rozsah opravárskych prác na parných rušňoch a prevádzkových výkonov s nimi vykonáva v súčasnosti rušňové depo Vrútky - tradičné železničiarske stavovské centrum Považia. Za aktívnej podpory nadriadených regionálnych zložiek ŽSR v Žiline boli na tomto pracovisku od roku 1989 obnovené parné rušne 433.023 a 475.196 ; rozsiahla oprava sa tu v súčasnosti vykonáva na takmer storočnom stroji 310.433.
Pre trvalú prezentáciu v depe udržiavaných rušňov i ďalšej historickej techniky sa vo Vrútkach postupne buduje tiež prvá stála železničná výstava.
V roku 1991 vznikla podobná aktivistická skupina aj v rušňovom depe Bratislava hlavné, kde sa podarilo v roku 1994 ukončiť opravu rýchlikového parného rušňa 498.104 z roku 1954. Ďalší stroj - z Maďarska získaný rušeň, reprezentujúci na Slovensku už zaniknutý typ 331.0 - sa v súčasnosti opravuje v rámci depozitárskeho pracoviska MDC v obvode rušňového depa Bratislava východ (tu sa udržiavajú tiež historické dieselové rušne a prevažná väčšina vozňov). Skupiny dobrovoľníkov pracujú i na ďalších železničných pracoviskách - v Poprade (rýchliková tendrovka 477.013 , historické vozidlá Tatranských elektrických železníc), Zvolene ( rušeň 422.0108 ), Prievidzi (rušeň 464.001), Žiline (rušeň 434.128), Haniske (motorový vozeň M 131.1125), Tisovci a Brezne (súprava historického motorového vozňa M 131.1053 s dvoma prívesnými vozňami Clm a CDlm). V pôsobnosti regionálneho riaditeľstva ŽSR v Košiciach zabezpečuje Klub priateľov parného rušňa U 36.003 už štyri roky sezónnu prevádzku na Mládežníckej železnici Čermeľ - Pionier. Pamiatkovo chránené vozidlá tejto železnice sú v súčasnosti najstaršími prevádzkyschopnými vozidlami na ŽSR . Rozrastajúce sa aktivity dobrovoľných spolupracovníkov podnikového železničného múzea ŽSR sú azda najpádnejším dôkazom, že železničné technické pamiatky majú čo povedať čoraz širšiemu okruhu záujemcov. V tom treba vidieť najspoľahlivejšiu záruku ich prežitia.

(Pamiatky a múzeá, 2/1996)

Strana vytvorená / Site created : 08-VII-2001 Posledná aktualizácia / Last update : 08-VII-2001