Starý most v Bratislave

Celý Starý most v Bratislave pamiatkou nebude
20081207/12.11
TA3 MN4/0,1 GB/1'35"

Starý most - prebiehajúca oprava (20090712)
JOJ 20090712/19:42

Starý most - prebiehajúca oprava
20090720/04:19

Namiesto búrania ho čaká prestavba
17.05.2004, Čerňanský Ivan - Starý most v Bratislave sa nebude búrať a stavať nanovo, ale iba upravovať. Od roku 2007 by už ...
Hovorca primátora Milan Vajda tvrdí: "Projektantská firma ponúkla mestu tri možné varianty, ako zrekonštruovať Starý most . My sa vzhľadom na súčasnú životnosť cestnej časti mosta už iba 18-20 rokov - náklady a rozsah rekonštrukcie prikláňame k alternatíve, ktorá hovorí o úprave jeho cestnej časti. Podľa tohto variantu sa železničná časť mosta zachová, cestná sa ...

Električka ponad Dunaj pôjde v roku 2008
Namiesto metra, na ktoré Bratislavčania márne čakali tridsať rokov, sa stanú základom nosného dopravného systému mesta rýchlodrážne električky, ktoré najprv spoja Petržalku s ľavým brehom Dunaja, a to asi v roku 2008.
Bratislavské noviny 8/2004, 20040425 - „Už pred voľbami som hovoril, že Bratislavčanom netreba sľubovať vzdušné zámky, ale reálnu stavbu, akou je segregovaný nosný dopravný systém," vyhlásil bratislavský primátor Andrej Ďurkovský, podľa ktorého je prioritou práve prepojenie Petržalky s centrom mesta. Zároveň potvrdil záujem vedenia mesta stihnúť prípravu tejto prvej etapy výstavby do ...
Mesto stanovilo konkrétny harmonogram prípravných prác. Do konca apríla má byť pripravená technicko-ekonomická štúdia prechodu rýchlodrážnej električky cez Dunaj, do októbra tohto roka má byť dokončená dokumentácia stavebného zámeru, v decembri sa má vykonať štátna expertíza. Od mája tohto roka do ....
„Najúspornejší rozpočet pre prvú etapu je päť miliárd korún," konštatoval A. Ďurkovský, podľa ktorého mesto popri príspevku zo štátneho rozpočtu ráta aj s využitím vlastných zdrojov získaných z predaja pozemkov pozdĺž koridoru trate v Petržalke, emisiou bondov a prostriedkami Európskej únie. Pre porovnanie dodajme, že výstavba metra, s ktorým sa pôvodne rátalo, by stála 170 miliárd.

Električka z Petržalky začne jazdiť o štyri roky

15. 4.2004, Martin Kóňa - Rýchloelektrička, ktorá by podľa najnovších plánov mesta definitívne mala nahradiť zamýšľanú výstavbu metra, by mala spojiť Petržalku s centrom do roku ...
Električky by mali čiastočne odbremeniť mosty cez Dunaj, cez ktoré denne prejde vyše 200-tisíc áut. "Poslanci odsúhlasili výstavbu v decembri. Teraz prebiehajú prípravy, ktoré podľa zákona nemôžeme stihnúť skôr ako za dva roky. Stavať chceme začať v lete ...
Vybudovanie osemkilometrovej trate bude stáť asi päť miliárd. Súčasne by sa mali upraviť aj existujúce radiály, hlavne trasa z Dúbravky a Karlovej Vsi, ktorá je najvyťaženejšia. Tento rok chcú na karloveskej radiále zrekonštruovať asi poldruha kilometra trate a vybudovať päť svetelných križovatiek. Nové rýchloelektričky by tu mali začať premávať už ...

Električky budú jazdiť 80-kilometrovou rýchlosťou
Na novej trase by malo jazdiť asi 25 električiek. "Pôjde o viacvozňové vlakové súpravy, ktoré jazdia v desiatkach európskych miest, prevažne troj-, päť- a sedemvozňové," hovorí Karol Kolada.
Päťvozňová súprava by mala byť schopná prepraviť štyristo pasažierov pri rýchlosti 80 kilometrov za hodinu. Na magistráte majú už niekoľko ponúk od európskych výrobcov rýchloelektričiek, rozhodnutie však zatiaľ neurobili.
"Vypíšeme medzinárodný tender, v ktorom vyberieme najvhodnejší typ. Ide nám o to, aby boli električky tiché, nepišťali v zákrutách, aspoň časť vozňov by mala byť nízkopodlažná pre hendikepovaných a starších pasažierov," vysvetlil Kolada. Električky by mali mať aj kamerový systém proti vandalom. Cena jednej súpravy sa dnes pohybuje v rozmedzí 70 až 80 miliónov korún.
Prečo nie metro?
O výstavbe metra sa uvažuje už tri desaťročia, prípravy a plány už zhltli takmer miliardu korún, začiatkom 90-tych rokov sa dokonca začalo s výstavbou v okolí Janíkovho dvora. Pre riešenie dopravy formou rýchloelektričiek sa rozhodli kompetentní hlavne z finančných dôvodov. Vybudovanie električkovej trate z Petržalky do centra, úprava súčasných tratí a nákup nových vozidiel bude stáť okolo 12 miliárd. Vybudovanie metra by si vyžiadalo podľa výpočtov magistrátu 170 miliárd, ktoré mesto ani štát nemajú k dispozícii.

Zo Starého mosta urobia nový
22. 3.2004, iý, BRATISLAVA - Najstarší bratislavský most - bývalý Most Františka Jozefa I., neskôr Most Červenej armády a dnes Starý most - by mal zásadným spôsobom zmeniť svoj vzhľad. Možno ho dokonca zbúrajú a ...

Most Františka Jozefa stojí už 110 rokov
Bratislavské noviny 13-14/6. VII. 2000, BRATISLAVA, Štefan Holčík - V Bratislave sa zachovalo len málo objektov, ktoré by bolo možné spájať s menom bývalého rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa (1830 - 1916). Hádam jedinou autentickou pamiatkou na túto legendárnu postavu stredoeurópskych dejín je Starý most . Vlastne len jeho nájazdové časti, lebo po zničení na konci druhej svetovej vojny nahradili jeho strednú časť novou konštrukciou so siluetou odlišnou od pôvodnej.
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia nemožná. Až regulácia hlavného toku veľrieky a spevnenie jej brehov (1870 - 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. Most nakoniec postavili pod stredovekým historickým jadrom, na mieste, kde sa uvažovalo so vznikom modernej štvrti. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zriadilo komisiu, ktorá mala dohodnúť výstavbu so spoločnosťou považskej železnice, ktorá mala už dávnejšie v pláne vybudovať železničné spojenie do Šopronu (Oedenburg).
Uplynulo ešte viac ako 10 rokov, než sa mohlo pristúpiť k výstavbe. S prácami začali v apríli 1889. Zo strany uhorskej vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu Gábor Baross, výstavbu financovala vláda. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ktorý žil v Budapešti a mal so svojím bratom Eduardom aj modernú stavebno-podnikateľskú firmu. Prešporský most však staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier (Oberingenieur) Anton Sendlein (1842 - 1918). Vtedajšie správy zdôrazňujú, že most sa staval výlučne z domácich, rozumie sa uhorských, materiálov. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo mohlo oficiálne požiadať ministerstvo obchodu o povolenie most slávnostne uviesť do prevádzky. Súčasne vyslali svojich zástupcov do Viedne, aby tam úctivo požiadali cisára a kráľa o povolenie označiť most jeho menom. František Jozef sa potom aj sám 31. decembra 1890 zúčastnil na otvorení mosta a l. januára 1891 už po ňom rachotili prvé vozy.
V historických správach sa dočítame, že výstavba mosta stála 1 milión 780 tisíc zlatých. Sedem mohutných kamenných kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký most, ktorého stredná časť bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja.
Most dostal meno cisára a kráľa Františka Jozefa ("König Franz Josef-Brücke", "Ferenc József-híd". Bolo to uvedené na bronzových tabuliach pri nájazdoch mosta. Nad nimi stáli ozdobné liatinové kandelábre, zachované až do 60. rokov nášho storočia. Za použitie mosta sa na jeho údržbu vyberalo mýto. Pre mýtnikov boli na oboch stranách mosta vybudované zvláštne pavilóny.
Od roku 1914 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Most slúžil doprave vo svojej pôvodnej forme až do roku 1945. Jeho strednú časť nahradili po zničení zjednodušenou provizórnou konštrukciou. Aj po tej vozila po vojne cestujúcich električka, ale už len do Petržalky.
Dnes sa už doprava zo Starého mosta v značnej miere presunula na iné mosty. Najstarší most treba renovovať, veď už má stodesať rokov. Objavila sa aj absurdná myšlienka prebudovať ho na zasklenú kaviareň. Neviem, či si autor myšlienky uvedomil, čo by výstavba a prevádzka takej kaviarne stála. Mala by byť dlhá celých 460 metrov? Ako by sa vykurovala? A kto by boli návštevníci? Sotva by sa našiel podnikateľ, ktorý by chcel spáchať samovraždu prevádzkovaním takého nerentabilného podniku. Verím, že most ostane mostom, aj keď už nenesie meno cisára.

SPOD KOĽAJNÍC STARÉHO MOSTA PADAJÚ DREVENÉ KLADY
PRAVDA 13.06.2003, Radovan Krčmárik , BRATISLAVA - Na cyklistov, chodcov a korčuliarov, ktorí v týchto dňoch prechádzajú popod Starý most na petržalskej strane, striehne nebezpečenstvo v podobe padajúcich drevených podvalov. Dosky pod odstaveným koľajiskom na moste sú prehnité a rozštiepené. Zopár ich už spadlo do Dunaja aj na cestu, ktorá je súčasťou petržalskej hrádze. Pravda sa o havarijnom stave mosta ...

Z mosta padajú podvaly
Večerník 10.06.2003, Dodo Janoško - Zimomriavky nám behali po chrbte, keď sme prechádzali po Starom moste. Z koľajiska sa uvoľnili dva drevené podvaly a padli do Dunaja. Zatiaľ len dva...
Našťastie práve vtedy neprechádzala popod most loď s turistami na palube. Následky pádu by boli katastrofálne. Na havarijný stav koľajovej časti Starého mosta nás upozornili aj čitatelia. Opravy a údržbu cestnej časti mosta, ktorý bol postavený v roku 1945 ako vojenské provizórium, má na starosti magistrát, oddelenie cestného hospodárstva. Jeho vedúca Ing. Eva Uhliariková, ktorú sme o udalosti informovali, o stave mosta vie, potvrdila, že je najvyšší čas, aby dostal generálnu opravu. Tá si však žiada desiatky miliónov korún. Dozvedeli sme sa, že most ...

Prastará je história bratislavských dunajských mostov. V dávno-, ale aj v stredoveku, sa cez Dunaj prechádzalo cez brod. Hoci brod v Bratislave nebol vôbec hlboký – voda sa tu na široko-ďaleko rozlievala po rovine pod hradom – bolo brodenie nielen nepríjemné, ale pri vysokom stave vody a neraz i v zime aj nebezpečné. Preto sa tunajší obyvatelia snažili – a mestská rada ich v tom podporovala – preklenúť rieku pevným a bezpečným mostom. Pri vtedajšej pomerne primitívnej technike stavania takýchto objektov to však nebola vec najľahšia a vôbec nie jednoduchá.
Prvý most, o ktorom sa zachovali písomné správy, preklenul vody Dunaja pri Bratislave roku 1434. Postavil ho viedenský architekt Gutzel. Odniesla ho však prvá veľká jarná voda.

Pohľad na 3 bratislavské mosty:

Nový most (SNP) - ľavobrežná časť (vpredu)
Starý most (M. R. Štefánika, Červenej armády) (v strede)
Prístavný most (Hrdinov Dukly) (vzadu)

(júl 2000)
(Zdroj: http://bahi.host.sk/ )

Dlhší život mal tzv. “lietajúci most”. Bratislavčanom ho postavil ich rodák, polyhistor a konštruktér v tom čase svetového mena – Ján Vlk Kempelen. Bola to vlastne veľká kompa skladajúca sa z 10 člnov pevne zakotvených na dne veľtoku. Keďže sa tento most dal veľmi rýchlo rozobrať a zase bez problémov zložiť, nehatil ani riečnu prepravu. Táto jedinečná vlastnosť Kempelenovho mosta zachránila ...

Začiatok 21-ročnej ruskej okupácie Bratislavy v auguste 1968 - žel. zast. Bratislava-Petržalka most
(Zdroj: www.mix.sk , © Mirex )

Myšlienka sa začala uskutočňovať roku 1889. Práce nasledovali veľmi rýchlo. Veď keď si pomyslíme na vtedajší “technický pokrok” je až obdivuhodné, že most dobudovali za dva roky – teda roku 1890. Most mal ...

Úplná verzia je dostupná len na Rail CD .
Full version is available at Rail CD only.


Strana vytvorená / Site created : 07-IV-2002 Posledná aktualizácia / Last Update : 16-III-2010	(mosty3.htm)