Kysucku LZ vybudovala viedenska
firma Aktiengesselschaft fur Muhlen und Holzindustrie, ktora
chcela vyuzit exploatacne pravo na lesy v oblasti vychodnych
Kysuc, ktore odkupila v roku 1914
na obdobie 10 rokov od grofa Karelyiho (v roku 1918) potom
odkupila lesy uplne). Oravsku LZ
vybudoval majitel lesov v oblasti
povodia Bielej Oravy - Oravsky komposesorat z Oravskeho Podzamku.
Priciny spojenia oboch LZ boli v ekonomickych dovodoch. Kym
kysucka LZ bola z cielovej stanice v
Oscadnici napojena vleckou na
Kosicko-bohuminsku
zeleznicu , ktorou sa
drevo vytazene v oblasti Bystrickej
doliny mohlo prepravovat do blizkosti odbytovych trhov, oravska LZ toto spojenie z dovodov
nerealizovania projektov napojenia
tejto zeleznice na verejnu zeleznicu Kralovany - Sucha Hora , pripojnej zeleznice KBZ, nemala. Drevo
sa muselo ciastocne splavovat
po Bielej Orave, ciastocne sa vozilo po dlhej a obtiaznej ceste cez sedlo Prislopu povozmi z Lokce
ku zeleznici Kralovany - Sucha Hora , cim prudko stupali naklady na jeho
prepravu. Prave z tohto
dovodu sa riaditelstvo komposesoratu rozhodlo vybudovat spojovaciu zeleznicu z Erdutky do Chmury
na kysucku LZ, ktorou by sa
napojila oravska LZ na kysucku LZ, a tym by zeleznica komposesoratu ziskala priame spojenie so statnou
zeleznicou. Spojovacia trat
bola vybudovana v rokoch 1925-1926. Budovanie spojovacej trate
o celkovej dlzke 10,5 km, bolo
rozdelene na dva useky. Prvy usek viedol z Gontkuly (kataster Erdutky) do
sedla Beskydu, leziaceho na hranici
medzi Oravou a Kysucami. Stavba tohto druheho useku bola bez
komplikacii. Technicky narocnejsi
bol druhy usek veduci z Chmury do sedla Beskydu. Na tomto useku stal
projektant pred narocnou ulohou - na pomerne kratkej vzdialenosti (vzdusnou
ciarou je medzi sedlom a Chmurou
vzdialenost 1500 m) musela zeleznicna trat prekonat znacne
prevysenie (217,69 m). Pritom v
narocnom terene na svahu Beskydu nebola moznost rozvinutia oblukov (serpentin)
z dovodu nedostatku miesta.
Preto projektant (projekt bol
dielom Dipl.Ing.L. a E.Gal z Ruzomberka) zvolil sposob, ktory bol po
technickej a ekonomickej stranke najmenej narocny - prekonanie znacneho
prevysenia na pomerne kratkom useku
vyriesil pomocou troch vlozenych
uvrati, pricom uvratove boli aj stanice v Chmure a sedle. Pri budovani
tohto useku spojovacej trate sa tak predislo zdlhavemu a nakladnemu
budovaniu umelych stavieb, pomocou ktorych by sa boli museli budovat obluky.
Tento sposob prekonavania prevyseni
nebol casto pouzivany, napriek tomu, ze bol lacny a pomerne
jednoduchy. Na uzemi byv.CSFR bol
pravdepodobne prvykrat vyuzity na konci 19.storocia, kedy v rokoch 1897-1902
boli na velkostatku Branna v
Jesenikoch vybudovane tri gravitacne zeleznice, na ktorych boli
na prekonanie prevyseni
pouzite uvrate. Pocas jazdy v uvratiach menil vlak smer jazdy a zmiernoval rychlost.
Spojenim kysuckej a oravskej LZ vznikla kysucko-oravska LZ,
ktorej hlavna trat viedla z
Oscadnice do Lokce. Dlzka hlavnej trate bola takmer 61 km. Okrem hlavnej trate boli na
zeleznici vybudovane aj viacere
odbocky, ktore sa zriadovali, rusili, predlzovali a skracovali podla potreby tazby dreva.
Najvacsiu dlzku dosiahla zeleznica
na konci 20-tych rokov, kedy jej celkova dlzka bola takmer
110 km. V dalsich rokoch sa rusenim
a skracovanim odbociek jej dlzka zmensovala. Rusnovy park bol na zeleznici
zastupeny predovsetkym parnymi
rusnami. Boli to vyrobky roznych firiem - MAV, Henschel, Krauss, CKD, Siegel, Orenstein und Koppel a inych. Z
voznov boli na zeleznici
najviac zastupene oplenove podvozky na prepravu dlhych kmenov dreva.
Drevo sa po zeleznici zvazalo az do zaciatku 70.-tych rokov.
Zeleznica bola zrusena rozhodnutim stredoslovenskeho KNV v B.Bystrici
s ucinnostou 1.1.1969 a demontovanim
trate do konca roku 1971.
Zeleznica bola zrusena z dovodov nerentabilnosti. Funkciu lesnej
zeleznice v preprave dreva nahradila
automobilova doprava.Podla
rozhodnutia uz zmieneho odboru dopravy mala byt zeleznica zrusena v celom rozsahu. Priaznivci
lesnych zeleznic z celeho vtedajsieho
Cesko-Slovenska a pamiatkove organy zacali vyvijat snahu a organizovali rozlicne akcie na zachranu
najcennejsieho useku zeleznice
- uvratovej casti. V dobe rusenia to bol jediny existujuci
uvratovy system na nasom uzemi a vo
svete ojedinely. K zachovaniu uvratoveho
useku ako kulturnej technickej pamiatky viedol aj dalsi dovod, ktorym bola snaha zachovat hmotny
doklad dokumentujuci lesnu zeleznicu
ako typicky dopravny prostiedok v lesnej doprave na Slovensku v prvej polovici 20.storocia,
teda uz zaniknutu a prekonanu etapu
vo vyvoji lesnej dopravy. Snaha priaznivcov LZ a pamiatkarov
bola nakoniec uspesna. Usek zrusenej
zeleznice medzi Chmurou a Tanecnikom
na Orave bol vyhlaseny za kulturnu technicku pamiatku a pri ruseni trate bola tato cast zachovana.
Ostatna cast trate bola demontovana,
zosrotovana bola cast rusnoveho a voznoveho parku.
Zachovany usek byvalej zeleznice spolu so zachovanym technickym
zariadenim prevzal v roku 1974 do
svojej spravy odbor kultury ONV v Cadci, z poverenia ktoreho sa uzivatelom
stalo Kysucke muzeum v Cadci .
V tej dobe zacalo muzeum budovat svoju narodopisnu expoziciu v
prirode, ktora bola lokalizovana
prave do oblasti s existujucim usekom byvalej zeleznice. Do expozicie
vznikajuceho Muzea kysuckej dediny (MKD) bola zeleznica zakomponovana so
zamerom jej buduceho vyuzitia
ako muzejnej zeleznice, t.j. so zamerom jej funkcnej obnovy
a noveho spolocenskeho vyuzitia vo
forme funkcnej prezentacie a prepravy
navstevnikov.
Zaroven s budovanim expozicie v prirode zacalo Kysucke muzeum aj
prace na funkcnej obnove
existujuceho useku zrusenej zeleznice. Okrem ochrany zachovaneho useku Chmura -
Tanecnik o dlzke 8 km, ktory bol pri demontovani zeleznice tiez naruseny,
to bola predovsedkym rekonstrukcia
zneseneho useku trate byvalej LZ medzi Chmurou a osadou Kubatkovia, dlheho 2,7 km, dalej obnova a
doplnenie rusnoveho a voznoveho
parku. Po ukonceni rekonstrukcie spominaneho useku, veduceho zcasti cez areal MKD, vznikla
Historicka lesna uvratova zeleznica
(HLUZ), ktoru tvori zachovany usek Chmura - Tanecnik byvalej LZ a rekonstruovany usek
Kubatkovia - Chmura. Celkova dlzka HLUZ je takmer 11 km. Po funkcnom obnoveni
sa 24.5.1980 zacinaju na trati
HLUZ uskutocnovat skusobne jazdy, pri ktorych sa ako tazne
vozidla pouzivaju historicke parne
rusne a dieselove rusne. Skusobne jazdy sa uskutocnovali najma v useku medzi
stanicami Kubatkovia a Muzeum
kysuckej dediny. Skusobne jazdy, uskutocnovane v ramci obnovy
zeleznice, pri ktorych sa na
historickych vlakoch prevazali navstevnici skanzenu, sa uskutocnovali
sporadicky az do roku 1993.
V roku 1994 sa na zeleznici zacala skusobna prevadzka, kedy vlaky
jazdili podla stanoveneho grafikonu
v soboty a nedele, na objednavku aj v ostatne dni.
V roku 1994 sa na zeleznici zacina riadna prevadzka na zaklade
udeleneho prevadzkoveho povolenia.
Prave neexistencia prevadzkoveho povolenia bola pricinou, ze do roku 1993
jazdila zeleznica len sporadicky.
Nedostatok financnych prostriedkov na prisposobenie trate poziadavkam odbornych organov neumoznil
Kysuckemu muzeu poziadat o prevadzkove
povolenie. Od roku 1991 umoznil prisun financnych prostriedkov od Ministerstva kultury SR
uskutocnit na zeleznici take prace,
ktorymi sa zeleznica stala sposobilou na vydanie prevadzkoveho
povolenia na osobnu prepravu.
V rokoch 1992-1994 uskutocnilo zeleznicne vojsko generalnu opravu
zeleznice medzi stanicami Kubatkovia
a Beskyd-sedlo, vratane uvratovej casti HLUZ. V tomto obdobi sa precistilo
kolajove lozko v medzipodvalovom priestore, doplnilo sa kamenivom
pre smerovu a vyskovu upravu kolaje,
vymenili sa chybne a narusene podvaly, rekonstruovali sa vsetky mosty v spominanom useku,
uskutocnila sa udrzba vyhybiek, vybudovali sa nastupistia v staniciach
Kubatkovia a MKD a vykonali sa dalsie prace.
V rokoch 1991-1993 sa dodavatelskym sposobom postavila kopia depa
byvalej Povazskej lesnej zeleznice . V uvedenom obdobi boli v Tursku pri Prahe opravene dve parne rusne, dalej
bol opraveny osobny vozen, na
konci roka 1994 sa zrekonstruoval aj vyletny vozen, v tomto
obdobi sa doplnil aj rusnovy
park HLUZ o dalsie dieselove rusne.
V roku 1995 zacala HLUZ riadnu prevadzku. Zeleznica jazdi podla
stanoveneho grafikonu pocas sezonnej
prevadzky v mesiacoch maj - oktober,
okrem pondelka, kedy je v skanzene zatvorene. V soboty a nedele sa ako tazne vozidla vyuzivaju
historicke parne rusne, v ostatnych
dnoch dieselove rusne.
Zacatim riadnej prevadzky zacala HLUZ fungovat ako muzejna
zeleznica, kedy jej povodna
funkcia - preprava dreva - je nahradena novymi spolocenskymi funkciami, a to:
1. dokumentacno-prezentacnou, t.j. zachovanim dokumentu z dejin
lesnej dopravy a jeho
muzejnou prezentaciou, ako aj prezentaciou vyznamnej technickej pamiatky, ktora vzhladom na
svoj nadregionalny vyznam bola 11.6.1991 nariadenim vlady SR vyhlasena za
narodnu kulturnu pamiatku SR.
Ako prva narodna kulturna pamiatka z dopravy vobec !
2. prevadzkou, t.j. zeleznica bude vyuzivana na prepravu
navstevnikov MKD zo stanice
Kubatkovia do arealu skanzenu.
Prepravu zabezpecuju dva historicke rusne. Oba boli vyrobene strojarnami fy MAV v Budapesti. Rusen U 34.901
bol vyrobeny v roku 1909, povodne premaval po Ciernohronskej zeleznici , od roku 1975 je jej majitelom Kysucke muzeum. Druhy rusen
U 45 bol vyrobeny v roku 1916,
od roku vyroby bol sucastou
oravskej LZ, po spojeni kys.-or. LZ.
Do inventara HLUZ patria aj dalsie parne rusne (Krauss, Henschel,
CKD), ktore su odstavene v novom depe, v
pripade dostatku financnych prostriedkov
budu opravene. Dalsi rusen fy CKD
je zapozicany do Slovenskeho polnohospodarskeho muzea v
Nitre . Sucastou HLUZ su
aj 4 dieselove rusne.
Povodna funkcia zeleznice - doprava dreva, prezentovana statickou formou na odstavnej kolaji v
stanici Chmura, kde na oplenovych
podvozkoch su umiestnene dlhsie kmene dreva.
Strana vytvorená : 7. IV. 2000 | Dokument dodal: Miroslav KOŽUCH |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-6.htm ) |